Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100199
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0724100199.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobkyne: A. A. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Ján Jenča, advokát
so sídlom: 1. Mája 221/19, 058 01 Poprad, IČO: 35 528 125, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X
zo dňa 23.11.2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 20.09.2023 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie
invalidného dôchodku.

2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa
21.06.2023, v ktorej poukázala na svoj zdravotný stav, požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. Na
základe tejto žiadosti bol zdravotný stav žalobkyne a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.
Výsledok jeho posúdenia je uvedený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 13.09.2023, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je naďalej 50%. Z tohto dôvodu žalobkyni patrí invalidný
dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu
invalidného dôchodku a jeho sumu určenú podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom
na uvedené prvostupňový správny orgán žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zamietol.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom poukázala na svoj zdravotný stav, ktorý sa zhoršuje a pri stanovení mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neboli zahrnuté všetky závažné postihnutia. Žalobkyňa v
odvolaní uviedla, že posledný rok navštevuje psychiatra pre úzkostné depresívne stavy. Žalobkyňažiadala určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% - 75% a zaradiť
ich ako rozhodujúce zdravotné postihnutie do kapitoly VI - choroby CNS, oddiel A - postihnutie mozgu,
položka 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny, písmeno c) - ťažké parézy dvoch končatín.

4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2023 (ďalej len
preskúmavanérozhodnutie)zamietolodvolaniežalobkyneapotvrdilprvostupňovérozhodnutieSociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 20.09.2023. V rozhodnutí poukázal na to, že na základe podaného odvolania
bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočky Poprad dňa 26.10.2023, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, odvolaniu nevyhovel,
a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 13.11.2023 na základe dostupnej
zdravotnej dokumentácie a uviedol nasledovné: „účastníčka konania je invalidnou (z mladosti - v
čase nezaopatrenosti dieťaťa) s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre

následky detskej mozgovej obrny. Dňa 13.09.2023 bola posúdená posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad na základe žiadosti o prehodnotenie, so zotrvaním
na 50 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Toho času je účastníčka konania
posudzovaná v prítomnosti na základe druhostupňového odvolacieho konania, v ktorom namietala
nezohľadnenie zhoršenia zdravotných ťažkostí a nezohľadnenie všetkých odborných nálezov, resp.

poukazujenarozporposúdeniaposudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočky
Poprad, ktorý zhodnotil DMO v strednej ťažkej forme, pričom neurológ popisuje ťažkú formu. Od
deviatich mesiacov života jej účastníčka konania v intenzívnej starostlivosti a liečbe pre asymetriu
pohyblivosti končatín, so zaostávaním a zníženou mobilitou ľavostranných končatín, s diagnostikovaním
detskej mozgovej obrny s ľavou stranou hemiparézou (oslabenie ľavostranných končatín - ľavej hornej

a ľavej dolnej končatiny), s intenzívnou rehabilitačnou starostlivosťou, vrátane opakovanej kúpeľnej
liečbe v detstve, naposledy v roku 2007 v Kováčovej. Toho času dokladované vyšetrenia nepreukázali
zásadnú zmenu zdravotného stavu. V klinickom obraze pretrváva slabosť ľavostranných končatín
vrátane rozsahu pohybu na stredne ťažkom stupni, napriek záverom neurológa, ktorý pri identickom
objektívnom vyšetrení (reflexy, trafikách svalstva a pod) uvádza t.č. ľavostrannú hemiparézu s ťažkým

stupňom spasticity, pri samostatnej chôdzi, s možnosťou vykonania štipky s deficitom, čo nasvedčuje
pre nemožnosť aktívneho, vôľového pohybu, ktorými je definovaný ťažký stupeň parézy (ochrnutia, či
oslabenia končatín), čo podmieňuje trvanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50% v hornej hranici percentuálneho rozpätia 30% - 50% pre stredne ťažké parézy dvoch
končatín, ktoré sú definované zvýšenými reflexami, zvýšeným svalovým tonusom - napätím, zníženou

svalovou silou a obmedzeným aktívnym vôľovým pohybom - vývojové aktívne pohyby sú prítomné, ale
v zmenšenom rozsahu, čo je v zhode s objektívnym nálezom neurologických a ortopedických vyšetrení
dokladovaných ku žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu a v zhode s vyjadrením účastníčky
konania v rámci psychologického vyšetrenia, že telesne zdravotný stav je bez podstatnej zmeny.
Psychiatrické vyšetrenie potvrdilo posudkovo nezávažné neurotickú poruchu (zmiešanú úzkostne

depresívnu poruchu), ľahký organický psychosyndróm pri detskej mozgovej obrne s intelektom na
úrovni priemeru a pamäťovými schopnosťami v dolnej hranici priemeru, čo nepredstavuje závažnosť
ochorenia na zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri
dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie a na základe vyššie uvedeného sa posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie stotožňuje s posúdením posudkového lekára

sociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkyvPoprade,ktorýzaradilrozhodujúceochoreniepodľa
prílohy č. VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, pod položkou 3 - čiastočné a
úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídové pôvodu, detská mozgová obrna,
hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny, písmeno b - stredne ťažké parézy dvoch končatín, s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia 30% -

50%, bez zmeny po legislatívnej úprave prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení platnej od 01.08.2023
s nemožnosťou iného zaradenia, resp. zaradenia po ťažkej hemiparéze, nakoľko hybnosť ľavostranných
končatín bez podstatnej zmeny oproti nálezom z predchádzajúcich rokov, zodpovedajúca úrovni
ľavostranná hemiparéza stredne ťažkého stupňa. Ľavostranná skolióza hrudnej chrbtice z cobbovým
uhlom 11,8° predstavuje ľahký stupeň a nedosahuje závažnosť ochorenia na zvyšovanie základné miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
podobne ako ľahký stupeň organickej poruchy pozornosti, či ploché nohy, alebo bolesti pravého kolena.
Účastníčka konania pri oboznámení sa s výsledkom konania, vychádzajúceho z odborných vyšetrení, s
prečítaním jednotlivých vyšetrení - ortopedické a neurologické, ktoré popisujú pretrvávajúcu ľavostrannúhemiparézu,bezzmeny,ažnazáverjedinéhoneurologickéhovyšetrenia,ktorýnevyplývazobjektívneho
nálezu, začala zhodne s otcom, ktorý bol prítomný počas posúdenia zdravotného stavu, apelovať na
poruchy reči, dyslexiu a potrebu integrácie už počas štúdia, opäť bolo prečítané jediné logopedickej

vyšetrenie z roku 2022, podľa ktorého sú: v prehovore sporadicky pozorované nedokončovanie
koncoviek slov, prípadne posledných slabík, pričom pre poslucháča z hľadiska kontextu výpovede je
pre neho primerane zrozumiteľný. Aj počas vzájomného rozhovoru bolo účastníčke konania slušne
vysvetlené, že jej rečový prejav je síce narušený, ale nie nezrozumiteľný a je pravidelným logopedickým
tréningom odstrániteľný. Následne bolo namietané spomalené psychomotorické tempo a neschopnosť

samostatnej existencie, resp. akýchkoľvek činností, čo je, ale v rozpore s ukončením vysokoškolského
vzdelania. Novodokladované odborné vyšetrenia neodôvodňujú zhoršenie zdravotného stavu.“

5. Generálny riaditeľ žalovanej v preskúmavanom rozhodnutí po celkovom zhodnotení zdravotného
stavu žalobkyne uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je zaradené podľa prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu,

položka 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra pyramídového
pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), písmeno b) -
stredne ťažké parézy dvoch končatín, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50%, z percentuálneho rozpätia 30% až 50%. Na základe uvedeného je miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť aj naďalej 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný v

závere uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek sociálnej poisťovne
vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobkyne komplexne na základe
zdravotnej dokumentácie, z predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery
dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi,

ktoré boli žalobkyňou predložené a dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej
dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V rámci odvolacieho konania žalobkyňa
nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a
následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na uvedené nebolo

možné žalobkyni zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko sa nezmenili
skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2
zákona o sociálnom poistení a tak invalidný dôchodok žalobkyni patrí v nezmenenej sume.

II.
Správna žaloba

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení
s predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou žalovaného postupovať v zmysle
právneho názoru zrušujúceho rozhodnutia súdu. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z
dôvodu,ževychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci–žalobnýdôvodpodľa§191ods.1písm.
c) SSP, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov – žalobný
dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a z dôvodu, že postup správnych orgánov nebol v súlade so

zákonom – žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. g) SSP. Má za to, že správne orgány nepostupovali
v súlade s platnou právnou úpravou, v správnom konaní nedostatočne zistili skutkový stav veci a z
neho vyvodili aj nesprávny právny záver a preto aj preskúmavané rozhodnutia nie sú vecne správne a
zákonné. Konajúce správne orgány, ich zložky nevykonali potrebné a už vôbec nie rozsiahle zisťovanie,
dokazovanie ako predpokladá zákon.

7. Žalobkyňa v rozsiahlej správnej žalobe popisovala účel a zmysel správneho súdnictva v Slovenskej
republiky, ako aj rozsiahlo citovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa k lekárskej
posudkovej činnosti uviedla, že ju vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia podľa § 153 ods. 1, ods. 5 zákona o sociálnom

poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňa ale spochybňovala, podala
viacero námietok (ktoré v prílohe prikladá k žalobe), poukazovala na rozpory medzi odbornými lekármi
a posudkovými lekármi, pričom tieto rozpory neboli presvedčivo zdôvodnené, rozhodnutie poisťovne
na tieto otázky nedalo odpoveď. Žalobkyňa akceptuje to, že sa jedná o odbornú medicínsku otázku,správnosť ktorej neprináleží spochybňovať bez ďalšieho ani súdu, ale žalobkyňa práve také dôvody na
ich spochybnenie predložila v konaní a rozhodujúci orgán sa s nimi nevysporiadal.

8. Žalobkyňa k jednotlivým žalobným námietkam uviedla:

- že posudkové závery, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého
rozhodnutia žalovaného a ktorých výsledkom bolo, že u žalobkyne z odborných lekárskych nálezov
nevyplynula taká nepriaznivá (dlhodobá, t.j. nie akútna) zmena v jej zdravotnom stave, ktorá by

odôvodňovala navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti, neboli v súlade s ňou
predloženými lekárskymi správami;
- že neboli pri posudzovaní jej žiadosti posudkovo zohľadnené jej psychické ťažkosti;
- že bolo nevyhnutné požiadať o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne avšak nie kolegu
ale vykonať u posudkového lekára žalobcu opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne za
jej účasti a aj za účasti prísediaceho so špecializáciou v príslušnom odbore za účelom úplného,

logického a presvedčivého posudkového vyhodnotenia zdravotných ťažkostí žalobkyne s ohľadom na
jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a jej pridružené zdravotné ťažkosti v súvislosti s percentuálnou
mierou jej zníženej pracovnej schopnosti tak, aby neboli pochybnosti o úplnom, správnom, posudkovom
zhodnotení;
- že uvedené posúdenie bolo potrebné z dôvodu, že sú tu doposiaľ neodstránené pochybnosti

o správnom posudkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne, pretože tvrdenia posudkových
lekárov, že ťažkou depresiou, resp. depresívnou poruchou žalobkyňa netrpí, táto skutočnosť je v rozpore
s psychiatrickým a psychologickým nálezom so záverom hlbokej depresie, a preto bolo vhodné vykonať
vyšetrenie podľa Beckovej škály;
- má za to, že sú tu aj rozpory v hodnotení mobility, keď odborný lekár uvádza iný stupeň parézy končatín

– podľa písm. c) , ktoré odôvodňuje mieru zníženia 60-70%

9. V závere správnej žaloby žalobkyňa poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu,
judikatúru Ústavného súdu a taktiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 30.04.2024 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení

žalovaný uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá
vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie
rozsahuzdravotnéhopoškodeniaajehonásledkovnaschopnosťvykonávaťzárobkovúčinnosťvyžaduje
lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia. Posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia v danom prípade vychádzal zo

skutočnosti, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania, skutkový stav bol objektívne zistený,
neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi
sociálneho poistenia. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

11. Žalovaný v závere skonštatoval, že žalobkyňa má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť

opakovane podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu. V čase posudzovania jej zdravotného
stavu nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné prehodnotenie nároku žalobkyne o zvýšenie
invalidného dôchodku. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na
základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby správny

súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

12. V replike doručenej súdu dňa 09.07.2024 žalobkyňa:
- zotrvala na svojich žalobných dôvodoch;- uviedla, že vyjadrenie žalovaného k žalobe je v podstate prísne formálne a formalistické, vlastne
obsahuje iba tvrdenie, že v zmysle zákona je oprávnený vykonávať posudkovú činnosť a posudzovať
o koľko u jednotlivcov poklesla miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou

osobou - posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia, Sociálnej poisťovne, pretože ten má lekárske znalosti posudzovať zdravotný stav
a taktiež má na to odbornú spôsobilosť vyžadovanú zákonom;
- žalovaný vlastne neuviedol už nič iné, nereagoval na žalobné námietky uvedené v správnej žalobe,
ktoré podľa žalobkyne odôvodňujú zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia;

- má za to, že dôvodom žiadaného zrušenia preskúmavaného rozhodnutia je najmä jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil
na dôvodoch, ktoré riadne a zvlášť pre žalobkyňu dostatočným spôsobom bližšie nezdôvodnil a po
nesprávnom procesnom postupe neaplikoval posúdenie tak, ako určoval právny predpis;
- uviedla, že od začiatku spochybňovala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
podala námietky, opravné prostriedky, poukazovala na rozpory medzi odbornými lekármi a posudkovými

lekármi, pričom tieto rozpory neboli presvedčivo zdôvodnené a rozhodnutie žalovanej na ne nedalo
odpoveď;
- z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo od roku 2007, keď bola žalobkyni určená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% do roku 2023 čiže za 16 rokov napriek zhoršeniu
zdravotného stavu žalobkyne, čo vyplýva aj z lekárskych správ a tiež vzhľadom na vek a pomery v štáte

k objektívnemu zhoršeniu možnosti zaradenia do práce či jej získania, pri zvýšení nárokov na jej prácu,
vrátane bežnej domácej práce sa jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezmenila;
- výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola podstatou námietok
počas celého konania a túto aj preukazovala lekárskymi správami;
- taktiež nebolo zdôvodnené to, prečo ťažká paréza oboch končatín neodôvodňuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o 60 až 75% ako stanovuje právny predpis, resp. príloha k nemu;
- v replike reagovala aj na tú skutočnosť, že správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky
medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pre účely invalidity, avšak musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych
posudkov, kde môže len posudzovať presvedčivosť záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä

na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok;
- podľa názoru žalobkyne sa posudkoví lekári v danom prípade v dostatočnej miere nevyrovnali
so všetkými relevantnými skutočnosťami. Z obsahu posudkov nie je zrejmá ich úvaha na základe,
ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúce miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tiež nie je zrejmá ich úvaha k rozhodnutiu o zvýšení

percentuálnej miery poklesu pre iné zdravotné postihnutie.

13. Replika bola žalovanému doručená dňa 19.07.2024, žalovaný na ňu nereagoval.

V.
Konanie na správnom súde

14. Žaloba bola pôvodne podaná na Správnom súde v Bratislave, a to dňa 31.01.2024 a bola
jej pridelená spisová značka 13Sas/4/2024. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. konania:

13Sas/4/2024 – 91 zo dňa 19.02.2024 bola právna vec žalobkyne postúpená na tunajší súd ako súd
miestne príslušný na prejednanie veci.

15. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.02.2025, na ktorom rozhodol za
prítomnosti žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne a za prítomnosti zástupcu žalovaného. Konania

sa zúčastnil ako verejnosť otec žalobkyne, jeho priateľka a advokátska koncipientka.

16. Žalobkyňa v deň pojednávania doručila správnemu súdu tri lekárske správy:

- lekárska správa neurológa MUDr. Kataríny Chudej zo dňa 10.12.2024 s diagnostickým záverom:

G.80.2. spastická hemiparéza DMO – klinicky dysartria, centr. I.n.VII.sin, ľavostranná spastická
hemiparéza ťažkého stupňa;
- lekárska správa ortopéda MUDr. Jána Marcinka zo dňa 13.01.2025 s diagnostickým záverom M171-
Iná primárna artróza kolenného kĺbu;- lekárska správa lekárky ambulancie FBLR spoločnosti Medirex s.r.o. zo dňa 02.10.2024
s diagnostickým záverom G80.2. Spastická hemiplegická detská mozgová obrna, G81.1. spastická
hemiparéza a hemiplégia, M21.41 plochá noha fixovaná, M21.43 priečne plochá noha.

V písomnosti, ktorej prílohou boli vyššie uvedené lekárske správy uviedla, že tieto lekárske správy
sú síce vydané odbornými lekármi po rozhodnom období, ale podľa jej názoru potvrdzujú existenciu
diagnóz, ktoré neboli posudzované žalovaným ako vlastne i to, že tieto diagnózy neboli správne
vyhodnotené v predmetnom správnom konaní.

17. Spolu s týmito lekárskymi správami doručila súdu aj text prílohy zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zmien a doplnkov, kde poukázala na časť prílohy: Kapitola VI – choroby nervového
systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položku pod bodom 9, kde je zahrnutá pod písmenom c)
hemiparéza ťažkého stupňa, ku ktorej je priradená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozpätí 65-80 % a to bez pridruženia iných diagnóz na čo aj poukázala v správnej žalobe.
Zároveň poukázala aj na časť textu prílohy zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zmien

a doplnkov – oddiel B – poškodenie miechy, položku 6. Hemiparéza – písmeno c) ťažká hemiparéza až
plégia pri ktorej je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75%.

18. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených.
Opätovne poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovanej nedáva presvedčivé odpovede na

rozhodnutie, ktoré bolo prijaté. Taktiež poukázal na to, že lekárske závery povedali, že ide o ťažkú
parézu, avšak správny orgán sa s týmito rozhodnutiami alebo správami lekárov nevysporiadal a nijako
presvedčivo neodôvodnil, ani nedal odpoveď na tie námietky, ktoré boli podané voči jeho rozhodnutiu,
či už v rámci samotného konania alebo odvolacieho konania a keďže sa nevysporiadal náležite s týmito
podkladmi, je takéto rozhodnutie nezákonné, nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť. Má za to,

že diagnóza akú má žalobkyňa jednoznačne odôvodňuje bez iných diagnóz minimálne 65 až 80 %
postihnutia, čo v tomto prípade posudkoví lekári to takto neposúdili a určili mieru poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosťvovýške50%bezakéhokoľvekodôvodnenia.Pokiaľideolekárskesprávy,
ktoré doložil dnešného dňa týmito chcel právny zástupca žalobkyne deklarovať to, že tieto správy
preukazujú tú skutočnosť, že stav žalobkyne sa degresívne zhoršuje.

19. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že zotrváva na rozhodnutí Sociálnej poisťovne
a žiada, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

VI.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej

osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

27. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

28. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

29. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

30. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

32. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

33. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

34. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

35. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a

schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

36. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

37. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovýlekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

38. Podľa § 153 ods.8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

39. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti.

40.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti

známe z činnosti sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

41. Podľa § 209 ods.2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v celom rozsahu.

42. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

43. Podľa § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

VII.

Právny názor správneho súdu

44. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny

súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného
pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v
sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené
je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej
osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

45. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne
zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide
o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom
jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Toznamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V prípade žalobkyne
je rozhodujúcim zdravotným postihnutím postihnutie zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 3 - čiastočné

a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra pyramídového pôvodu, detská mozgová
obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), písmeno b) - stredne ťažké parézy dvoch
končatín, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia
30% až 50%. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťsanesčítavajúzajednotlivézdravotnépostihnutia,alevzmysle

ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

46. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie,

ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. V tomto prípade sa jedná o žalobu
vo veciach sociálneho poistenia (§ 199 SSP). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa nesúhlasí s
rozhodnutím žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pri určení,
prečo vedľajšia diagnóza – zmiešaná úzkostná depresívna porucha nezakladá zvýšenie poklesu miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 191 ods. 1 písmeno d) SSP) a taktiež prečo rozhodujúcemu

zdravotnémupostihnutiubolostanovenépercentuálneohodnoteniemierypoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 50% aj napriek zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, čo vyplýva aj
z lekárskych správ a prečo ťažká paréza oboch končatín neodôvodňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 60 až 75% ako stanovuje právny predpis, resp. príloha k nemu. Žalobkyňa v tejto
súvislosti zároveň namieta aj nesprávne právne posúdenie (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), a to, že správne

orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou v správnom konaní, keď na posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne neprizvali lekára špecialistu.

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správneho orgánu prvého

stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s
administratívnymi spismi dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

49. Súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania

by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné
preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní

preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení vyplýva,

že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal,
neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a
závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia
musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednejstrane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v
dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné

alebo protirečivé.

50. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, žalobkyňa do konania o jej žiadosti o zvýšenie invalidného
dôchodku doložila okrem iných správ z neurologického yyšetrenia, z ortopedického vyšetrenia,
z fyziatricko - rehabilitačného vyšetrenia, z psychologického vyšetrenia a z logopedického vyšetrenia

tak, ako sú popísané v posudku vyhotovenom dňa 13.11.2023, aj lekársku správu z psychiatrického
vyšetrenia psychiatričkou MUDr. Beátou Husárovou zo dňa 06.09.2023, s diagnostickým záverom
zmiešaná úzkostná depresívna porucha s tým, že od 13.02.2023 je v liečbe pre túto diagnózu ako aj pre
organický syndróm pri DMO. V posudku k tejto diagnóze posudkový lekár uviedol len to, že táto diagnóza
nepredstavuje závažnosť ochorenia na zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj to, že trpí ťažkou parézou dvoch končatín a táto

diagnóza sa uvádza v lekárskych správach a ani táto diagnóza nebola zahrnutá do miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu druhého
stupňa má správny súd za to, že v odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán druhého stupňa aj napriek
tomu, že žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že trpí závažnými psychiatrickými ochoreniami, ktoré
neboli prítomné v čase schvaľovania invalidity v mladosti a že pri určení výslednej miery invalidity

neboli zahrnuté jej všetky postihnutia, týmito odvolacími námietkami nezaoberal a namiesto toho len
do odôvodnenia rozhodnutia skopíroval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 3, časť
Posudku zo dňa 13.11.2023 nazvaný: Celkový posudok a následne ho žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
V rozhodnutí žalovaného absentuje jeho správna úvaha o tom, prečo táto vedľajšia psychiatrická
diagnóza nezakladá možnosť zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %

a teda aplikovať ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, čím má súd za to, že jeho
rozhodnutie je v rozpore so zákonnými požiadavkami náležitostí rozhodnutia upravených v ustanovení
§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Bolo povinnosťou žalovaného riadne sa vysporiadať
s odvolacími námietkami žalobkyne, teda riadne a dostatočne zrozumiteľne uviesť konkrétne dôvody,
pre ktoré nie je možné použiť u žalobkyne pri vedľajších ochoreniach ustanovenie § 71 ods. 8 zákona

o sociálnom poistení. Správny súd poukazuje aj na to, že formulácia žalovaného – o nezmenení
skutočností rozhodujúcich o nároku na zvýšenie invalidného dôchodku ani formulácia uvedená pri
psychiatrických diagnózach v znení „ ... čo nepredstavuje závažnosť ochorenia na zvyšovanie základnej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť “ bez ďalšieho vysvetlenia - sú neurčité a teda
pre súd nepreskúmateľné a nedávajú odpoveď na otázku z akého dôvodu nebolo u žalobkyne možné

pri týchto vedľajších ochoreniach zvýšiť pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10
%. Takáto neurčitá formulácia zakladá pre súd nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nedostatok
dôvodov, čo má za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191
ods. 1 písm. d) SSP.

51. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne o tom, že
predmetné rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa
žalovaný nevysporiadal riadne a dostatočne s odvolacími námietkami žalobkyne, prečo obidve vedľajšie
psychiatrické diagnózy, ktoré neboli prítomné v čase schvaľovania invalidity v mladosti nemajú u
žalobkyne zakladať zvýšenie o 10%, ani s tým, prečo pri jej diagnóze ťažká paréza oboch končatín

nebola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60-75% (žalobný dôvod
upravený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP) a taktiež má súd za to, že žalovaný pri rozhodovaní
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia ustanovenia § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
(žalobný dôvod upravený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) SSP). Na základe uvedeného vracia vec
žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

52. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom
správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, riadne žalobkyňu
oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne
a v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé z

akých dôkazov správny orgán vychádzal, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a
korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.53. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie

orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd
i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

54. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko bude na žalovanom, aby po
posúdení odvolania v kontexte právneho názoru tohto súdu buď on sám zrušil predmetné rozhodnutie

alebo sám vo veci rozhodol.

55. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

56. Nakoľko mala žalobkyňa vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd jej priznal v plnom rozsahu
právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).