Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201139
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8224201139.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: ADK Logistic,

s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1223/40, 078 01 Sečovce, IČO: 47 361 778, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária Bellás legal s.r.o., so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO:
54 087 872, proti žalovanému: Ing. Denis Bosák, miesto podnikania Karpatská 3, 089 01 Svidník, IČO:
55 330 932, zastúpenému JUDr. Jurajom Panigajom, advokátom, Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO:
56 297 556, o zaplatenie sumy 1.275 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 18.4.2024, ktorá bola doručená Okresnému súdu Bardejov dňa 22.4.2024,
žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.275 eur, ako aj nahradiť trovy
konania, titulom náhrady škody.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že žalovaný na základe Mandátnej zmluvy, uzatvorenej
dňa 24.4.2023 (ďalej len „Zmluva”), vykonával pre žalobcu ako mandanta činnosť, ktorou podľa zmluvy
boli činnosti ako koordinácia vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy, vyhľadávanie a komunikácia s
dopravcami a obchodnými partnermi, vyjednávanie prepravných podmienok, spracovanie objednávok a
kontrola plnenia objednávok, práca s dopravnými databankami. V súlade s článkom III. ods. 3 zmluvy:
„Mandatár zodpovedá mandantovi za škodu vzniknutú mandantovi pri výkone alebo v príčinnej súvislosti
s výkonom činnosti mandatára podľa tejto zmluvy v plnom rozsahu v zmysle všeobecne platných

právnych predpisov, a to aj po skončení tejto zmluvy.” Žalobca na základe kontroly dospel k zisteniam o
porušení povinností žalovaného pri výkone činností, vyplývajúcich zo zmluvy, na základe čoho vznikla
žalobcovi škoda, a to v celkovej výške 1.275 eur. Žalovaný predložil súdu prehľad, z ktorého vyplýva
výška škody spôsobenej žalovaným. Položka 1. - číslo objednávky, Položka 2. - cena prepravy ktorú
zaplatil klient žalobcu, Položka 3. cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný, Položka 4. -
meno zodpovednej osoby. Položka 1.: Obj. č. 491, Položka 2.: 1640 eur , Položka 3.: 1750 eur, položka
4.: Bosák; Položka 1.: Obj. 541, Položka 2.: 950 eur, Položka 3.: 1000 eur, Položka 4.: Bosák; Položka

1. Obj. 599, Položka 2.: 833 eur, Položka 3.: 850 eur, položka 4.: Bosák; Položka 1.: Obj. 621, Položka
2.: 1.189 eur, Položka 3.: 1.200 eur, Položka 4.: Bosák; Položka 1.: Obj. 622, Položka 2.: 1.350 eur,
Položka 3.: 1.470 eur, Položka 4.: Bosák; Položka 1.: Obj. 629, Položka 2.: 872 eur, Položka 3.: 1.050
eur , Položka 4. : Bosák; Položka 1.: Obj. 631, Položka 2.: 872 eur, Položka 3.: 1.050 eur, Položka 4.:Bosák; Položka 1.: Obj. 677, Položka 2.: 1.189 eur, Položka 3.: 1.200 eur, Položka 4.: Bosák; Položka
1.: Obj. 682, Položka 2. 0 eur, Položka 3.: 600 eur, Položka 4.: Bosák. Pod 2. položkami celkom: 8.895
eur a pod 3.položkami celkom: 10.170 eur. Rozdiel medzi cenou ktorú zaplatil žalobcovi klient a cenou

následnej prepravy, dohodnutou žalovaným, predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Ak napríklad
klient zaplatil žalobcovi za prepravu 1.640 eur a následne žalovaný dohodol prepravu tovaru vo výške
1.750 eur bol žalobca v strate a vznikla mu tak z uvedeného obchodu škoda. Pri objednávke č. 682
činnosťou žalovaného ani nedošlo k úhrade ceny zo strany klienta a následná preprava bola dohodnutá
na sumu 600 eur, čo pre žalobcu predstavuje škodu. V súlade s článkom III. ods. 3 Zmluvy sa žalobca

rovnako zaviazal, že bezodkladne prerokuje so žalovaným všetky skutočnosti, ktoré by mohli negatívne
ovplyvniť priebeh a výsledok vykonávania dohodnutej činnosti a že mu oznámi všetky skutočnosti, ktoré
by mohli ohroziť oprávnené záujmy žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca
za to, že žalovaný porušil viaceré ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalobcom, rovnako
aj právne predpisy platné na území SR a takto spôsobenú škodu je povinný znášať a nahradiť. V
súlade s ustanovením § 373 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „Kto poruší svoju povinnosť

zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.”

3. Okresný súd Bardejov, pracovisko Svidník, prípisom zo dňa 7.5.2024, postúpil danú právnu vec
z dôvodu kauzálnej príslušnosti Okresnému súdu Prešov.

4. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 7.8.2024 k žalobe, okrem iného uviedol, že s
tvrdeniami uvedenými v žalobe nemožno súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca v čl. I žaloby
uvádza, že: „na základe kontroly dospel k zisteniam o porušení povinností žalovaného pri výkone
činností vyplývajúcich zo zmluvy, na základe čoho vznikla žalobcovi škoda, a to v celkovej výške 1.275

eur.“ Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal vznik tejto škody, nepredložil žiadne dôkazy na
preukázanie ním tvrdených skutočností ako faktúr vystavených klientom za jednotlivé objednávky či
faktúr vystavených dopravcami za vykonanie tej-ktorej prepravy tovaru, t. j. žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ním tvrdených skutočností. Žalobca predložil súdu ním vypracovanú tabuľku, ktorá má údajne
preukazovať jeho nárok, avšak učinil tak bez akýchkoľvek ďalších podkladov. Uvedené potvrdzuje aj

rozhodovacia prax súdov: „Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 24.júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) „Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou
zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou

nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a
dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa
ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je
pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.“ (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. júna
2020) „Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených

skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu
žalobca preukázal.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/140/2018 z
11.9.2019). Aj v prípade, že by žalobca predložil podklady preukazujúce „rozdiel“ medzi jednotlivými
sumami, je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých obligatórnych znakov pre vznik

nároku na náhradu škody, a síce vznik škody, porušenie povinností zo strany žalovaného a príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Zo strany žalovaného predovšetkým nedošlo k
porušeniu žiadnej povinnosti vyplývajúcej z predmetného záväzkového vzťahu, resp. to žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal. Žalovanému kladie „za vinu“, že porušil svoje povinnosti, keď s dopravcami
v niekoľkých prípadoch dojednal prepravu za sumu prevyšujúcu odmenu, ktorú pre žalobcu dojednal

s klientom žalobcu, v dôsledku čoho mala žalobcovi vzniknúť škoda, a údajne bez prerokovania so
žalobcom. Inými slovami, žalobca žalovanému vyčíta, že v niektorých prípadoch nedosiahol zisk. Tu
zároveň poukazuje žalovaný na fakt, že žalovaný v priebehu trvania záväzkového vzťahu zrealizoval
podstatne viac obchodných transakcií, pri ktorých zisk dosiahnutý bol. Rovnako je potrebné uviesť,
že postup žalovaného pri týchto vytýkaných prípadoch je v oblasti špedície bežným javom. Žalovaný

mal v zmysle Mandátnej zmluvy (čl. III, ods. 1) „postupovať pri výkone dohodnutej činnosti s odbornou
starostlivosťou, podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná, alebo
musí poznať.“ Následne je potrebné poukázať na § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykonáčinnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak
možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže
mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.“ Z uvedeného ustanovenia analogicky

vyplýva, že „nedosiahnutie zisku“ automaticky neznamená porušenie povinnosti zo strany mandatára,
pokiaľdohodnutúčinnosťvykonalriadne.Žalobcarovnakonepreukázal,žebyžalovanýnepostupovalpri
výkone dohodnutej činnosti s odbornou starostlivosťou, nepostupoval riadne, resp. podľa jeho pokynov.
Naopak, žalobca v prípadoch vytýkaných žalobcom postupoval v zmysle čl. III ods. 3 Mandátnej zmluvy,
t. j. bezodkladne vopred osobne prerokoval predmetné skutočnosti s mandatárom (žalobcom). Žalobca

taktiež uvádza, že pri „objednávke č. 682 činnosťou žalovaného ani nedošlo k úhrade ceny zo strany
klienta a následná preprava bola dohodnutá na sumu 600 eur, čo pre žalobcu predstavuje škodu.“
Na tomto mieste však žalobca opomína skutočnosť, že k neuhradeniu ceny za vykonanú prepravu zo
strany klienta došlo nie v dôsledku činnosti žalovaného, ale z dôvodu omeškania dopravcu s vykonaním
prepravy. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na § 573 Obchodného zákonníka, ktorý znie: „Mandatár
nezodpovedázaporušeniezáväzkuosoby,sktorouuzavrelzmluvuprizariaďovanízáležitosti,ibažesav

zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.“
Mandátna zmluva uzatvorená dňa 24.4.2023 však neobsahuje ručiteľský záväzok mandatára, tzn.
že žalovaný nezodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s
konaním dopravcu, ktorý sa omeškal s vykonaním prepravy. Komentár k Obchodnému zákonníku vo
vzťahu k tomuto ustanoveniu uvádza: „V prípade, ak mandatár v mene mandanta pri zariaďovaní

dojednanej obchodnej záležitosti uzavrie zmluvu s treťou osobou, má právny vzťah založený touto
zmluvou samostatný právny režim a existuje len medzi mandantom a treťou osobou. Mandatár z
takto uzavretej zmluvy nie je zaviazaný ani nezodpovedá za riadne splnenie záväzku tretej osoby z
tejto zmluvy.“ (BARTOVÁ, Zuzana. § 573 [Vylúčenie zodpovednosti mandatára za porušenie záväzku].
In: PATAKYOVÁ, Mária a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, ISBN

978-80-8232-018-.) Zároveň žalovaný poukázal na obchodné podmienky, ktoré žalobca zasiela spolu
s objednávkami jednotlivým dopravcom. V predmetných obchodných podmienkach sa napr. v bode
3 uvádza: „Prípadné nedodržanie podmienok tohto prepravného príkazu, hlavne termínov nakládky a
vykládky bude udelená pokuta z ceny prepravného až do výšky 60%.“ Následne sa v bode 4 uvádza:
„Dopravca zodpovedá za nesplnenie tejto objednávky v plnom rozsahu a ručí za všetky vzniknuté

škody, ktoré vzniknú z nedodržania dohodnutých podmienok a bude znášať prípadné sankcie.“ Z vyššie
uvedeného jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu jeho
povinností, v dôsledku čoho nebol naplnený obligatórny znak pre vznik nároku na náhradu škody. Tým
pádom nie je daný ani druhý obligatórny znak, a to príčinná súvislosť. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný navrhuje, aby titulovaný súd vydal nasledovný: I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2024, okrem iného uviedol, že
žalobca predkladá konajúcemu súdu jednotlivé faktúry uvedené v tabuľke žaloby, z ktorých vyplýva
vznik škody. Žalobca predkladá jednak faktúry, z ktorých je zrejmá cena prepravy, ktorú zaplatil

klient žalobcu a rovnako faktúry, z ktorých je zrejmá cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol
žalovaný. Rozdiel medzi cenou ktorú zaplatil žalobcovi klient a cenou následnej prepravy dohodnutou
žalovaným predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku konania žalovaného. Podľa žalobcu
je preukázané, že na základe ním predložených dôkazov žalobcovi škoda konaním žalovaného vznikla,
nakoľko žalovaný konal v rozpore s povinnosťami uvedenými v mandátnej zmluve a nepostupoval

pri výkone činnosti s odbornou starostlivosťou a riadne. A čo je dôležité, žalovaný nekonal v súlade
so záujmami žalobcu. Ak by konal v súlade so záujmami žalobcu, nedošlo by zo strany žalovaného
k dojednaniu prepráv tak, ako to uvádza vo svojej žalobe žalobca. Žalobca o konaní žalovaného
nemal vedomosť a ohradzuje sa voči tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého žalovaný postupoval v
zmysle mandátnej zmluvy, t. j. bezodkladne vopred prerokoval predmetné skutočnosti s mandatárom

(žalobcom). Tieto tvrdenia nie sú pravdivé a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by k takémuto
postupu medzi žalobcom a žalovaným došlo.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2024, okrem iného uviedol,
že súčasťou vyjadrenia žalobcu mali byť prílohy v podobe objednávok, faktúr prepravy a

faktúr následnej prepravy. Predmetné predložené dôkazy žalovaný rozporuje. Vo vzťahu k
týmto dôkazom uvádzame, že žalobca predložil iba detaily platby a nie samotné faktúry,
väčšinu objednávok k následným prepravám nepredložil. Pre sprehľadnenie celej situácie, a
teda uvedenie toho, čo všetko zo strany žalobcu nebolo predložené, priložil žalovaný tabuľkutýkajúcu sa žalobcových dôkazov. Vo vzťahu k detailu platby k objednávke 629 (dôkaz označený
ako Objednavka_629_-_faktura_cena_naslednej_prepravy_zalovany) a faktúry ADK2023/521 (dôkaz
označený ako Objednavka_629_-_faktura_cena_prepravy_klient), ktoré obsahujú totožné identifikátory,

žalobca dokonca dosiahol zisk, a to v sume 385 eur (1485 eur -1100 eur). Vo vzťahu ku faktúre
ADK2023/522, ktorá má síce uvedený rovnaký identifikátor, t. j. referenciu platiteľa ako faktúra
ADK2023/521, však žalobca nepredložil ani len detail platby a ani faktúru, ktorá mu bola vystavená
prepravcom, predložil iba objednávku vo výške 1050 eur, avšak výslednú sumu, ktorú po vykonaní
prepravy bol žalobca povinný uhradiť nepredložil, teda nepreukázal ani v tomto prípade vznik škody.

Neurčitosťazmätočnosťpredloženýchdôkazovdopĺňaajnasledovnáskutočnosť.Žalobcompredložené
dôkazy nepodporujú jeho tvrdenia, a dokonca napr. v tomto prípade hovoria v jeho neprospech, a
síce že následná preprava bola dohodnutá so ziskom. Z predmetnej tabuľky je zrejmé, že žalobca
ani vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nepredložil všetky potrebné dokumenty k preukázaniu
škody, a to ani po vyjadrení žalovaného k žalobe. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že v
predmetnej tabuľke nie sú uvedené nasledovné dokumenty, a to dôkaz s názvom: Objednavka_622_-

_faktura_cena_naslednej_prepravy_zalovany (detail platby v sume 1470 eur), nakoľko v predmetnom
detaileplatbysanenachádzažiadenidentifikátor,ktorýbyumožnilstotožniťplatbusvystavenoufaktúrou
klientovi a Objednavka_541_-_faktura_cena_naslednej_prepravy_zalovany (detail platby v sume 1.100
eur), v ktorom je v referencii platiteľa uvedené ADK2023-11-528, pričom k predmetnej referencii platiteľa
nebola predložená faktúra, v ktorej by bol uvedený predmetný identifikátor. K objednávke č. 491

žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Na margo uvedeného žalovaný uvádza, že je možné predpokladať,
že posledné trojčíslie referencie platiteľa uvedeného vo faktúre vystavenej klientovi predstavuje číslo
objednávky, pod ktorým žalobca evidoval jednotlivé objednávky. Pokiaľ ide o objednávky následnej
prepravy, žalobca predložil len objednávku č. 631, 677 a 682. Dokument k objednávke 677 je však
neúplný, kde časť textu nie je viditeľná. Pokiaľ ide o faktúry následnej prepravy, predložené boli len

detaily platieb. Navyše, pokiaľ ide o objednávky č. 631 a 677, je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že tieto
objednávky až do realizácie následnej prepravy vykonával žalovaný. Žalovaný v priebehu riešenia
týchto objednávok realizáciu následnej prepravy stornoval u oboch prepravcov, v dôsledku čoho k jej
realizácii nedošlo, a to bez akýchkoľvek sankcií. Preto pokiaľ dodatočne bola dojednaná následná
preprava, tak nie z pozície žalovaného. Žalovaný považuje za nevyhnutné sa osobitne vyjadriť k súboru

„Objednavka_682_-_pokuta_zapricinena_zalovanym“. Nie je zrejmé, čo žalobca myslel pod pojmom
pokuta v tomto dokumente, keďže ide o dokument, ktorý predstavuje objednávku služieb následnej
prepravy. V tomto prípade išlo o situáciu, kedy pôvodný klient neuhradil cenu prepravy z dôvodu, že
dopravca sa pri realizácii následnej prepravy závažne omeškal. Čiže pokiaľ bola následná preprava
dojednaná na sumu 600 eur, no dopravca spôsobil omeškanie, v dôsledku ktorého pôvodný klient

odmietol za prepravu zaplatiť, povinnosti si porušil dopravca, nie žalovaný. V samotnej objednávke
č. 682 predloženej žalobcom sa uvádza, že: „Vyššie uvedené podmienky prepravy striktne dodržte,
inak Vám budeme nútení účtovať sankciu vo výške 100 % z ceny za dopravu.“ Medzi tieto vyššie
uvedené podmienky prepravy patrí aj čas prepravy. Taktiež nie je jasné, prečo žalobca nepostupoval
v situácii v zmysle predchádzajúceho odseku v súlade s mandátnou zmluvou. Ak tvrdí, že údajne v

prípade obj. 682 klient neuhradil cenu za prepravu, a celé to malo ísť na vrub žalovaného (mandatára),
mal žalobca aplikovať ust. čl. V, ods. 2 mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého: „Mandatár má nárok na
vyplatenie provízie vo výške 20 % z profitu za aktuálny mesiac. Provízia nebude mandatárovi vyplatená:
V prípade sankcií (pokuty zo strany klienta), ak je sankcia zavinená preukázateľne chybou mandatára; V
prípade neuhradenia ceny za prepravu zo strany klienta; Provízia sa nevyplatí (vyplácanie sa pozastaví)

až do vyrovnania celkovej výšky sankcie/nevyrovnania sumy z budúcich profitov mandatára.“ Žalobca
jednak nijako počas trvania zmluvného vzťahu nekonfrontoval so skutočnosťou, že údajne mu mala
byť spôsobená škoda, a rovnako nevyužil ani vyššie citované ustanovenie, ktoré by mu údajnú stratu
pomohlo nahradiť. Ak mal žalovaný podľa žalobcu porušovať zmluvu a aj zákon, prečo ho na to
neupozornil už v čase trvania zmluvného vzťahu? Žalobca predloženými listinami nijako nepreukázal

vznik škody, alternatívne ani zodpovednosť žalovaného. Z predmetných listín vyplýva jedine to, že bola
klientovi fakturovaná určitá suma za realizovanie prepravy, a potom sa určitá suma vyplatila prepravcovi
za skutočne realizovanú prepravu. V týchto žalobcom vytýkaných prípadoch išlo o situácie, kde mal
žalovanýdojednaťvykonanieprepravyzavyššiusumu,nežbolaprepravadojednanásklientom,čomalo
vyústiť vo finančné straty, celkovo v sume vo výške 1.275 eur, pozostávajúcich z 9 rôznych obchodných

transakcií. To, že v týchto konkrétnych prípadoch nebol dosiahnutý zisk však neznamená, že došlo
k vzniku škody, resp. že za ňu zodpovedá žalovaný, pretože v zmysle § 572 ods. 2 Obchodného
zákonníka nedosiahnutie zisku automaticky neznamená porušenie povinnosti mandatára, predložené
dôkazy sú zmätočné, pri objednávke č. 629 bol dokonca dosiahnutý zisk a objednávky č. 631 a 677boli zo strany žalovaného stornované a obchodná transakcia neprebehla. Ide o bežný jav v tomto
podnikateľskom odvetví, kedy v konkrétnom čase a mieste niekedy nie je možné dojednať prepravu za
výhodnejších podmienok s prihliadnutím na dodržanie času prepravy dojednaného s klientom. Strata pri

objednávkeč.682bolazapríčinenáomeškanímdopravcu,nieporušenímpovinnostížalovaného,pričom
samotné objednávky/prepravné podmienky žalobcu s tým počítajú, a umožňujú sankcionovať dopravcu.
Nebolo preukázané porušenie žiadnej zákonnej či zmluvnej povinnosti žalovaného. Žalobca sa opiera o
jedinýargument,ktorýmápodľanehopreukazovaťzodpovednosťžalovaného,resp.porušeniezmluvnej
povinnosti. Konkrétne sa žalobca odvoláva na čl. III. ods. 3 mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého

sa mandatár zaväzuje, že „bezodkladne prerokuje s mandantom všetky skutočnosti, ktoré by mohli
negatívne ovplyvniť priebeh a výsledok vykonávania dohodnutej činnosti a že mu oznámi skutočnosti,
ktoré by mohli ohroziť oprávnené záujmy mandanta.“ Žalobca ani nikde nekonkretizoval, ktorú povinnosť
si žalovaný údajne neplnil, keďže predmetné ustanovenie sa skladá z 2 samostatných povinností. Ak si
údajne neplnil ani jednu z týchto povinností, z toho by vyplývalo, že so žalobcom vôbec nekomunikoval,
čo z logického hľadiska nedáva zmysel, keďže žalobca takýto nedostatok žalovanému počas trvania

zmluvného vzťahu nevytýkal, resp. minimálne to nepreukázal. Tu poukazuje žalovaný na to, že „stratové
zákazky“, na ktoré sa žalobca odvoláva, boli dojednané prevažne v mesiaci júl 2023. Ak to žalobca
považoval za škodu, nie je zrejmé, prečo s tým nekonfrontoval žalovaného už v čase jej údajného vzniku,
ale až koncom októbra po tom, čo žalovaný ukončil spoluprácu a zažaloval žalobcu o uhradenie splatnej
odmeny v zmysle mandátnej zmluvy (viac čl. II tohto vyjadrenia). Navyše, dohodnutú činnosť žalovaný

realizoval v priestoroch žalobcu, teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že o ničom nevedel, resp. že nebol s
konaním žalovaného uzrozumený a oboznámený. Dojednanú činnosť žalovaný vykonával v zmysle čl.
IV., ods. 3 prostredníctvom softvéru a programov, prístup ku ktorým mu poskytol žalobca, pričom tieto
programy žalovaný využíval pod prihlasovacími údajmi žalobcu ako mandanta. V neposlednom rade,
žalovanému bolo vytvorené konto do e-mailovej schránky: [email protected], prostredníctvom

ktorej objednával následnú prepravu. K tejto e-mailovej schránke, mal žalobca plný prístup, ergo vždy
malprístupkučinnostižalovaného,atovreálnomčase,pretoajvhypotetickejsituácii,kebynebolpriamo
žalovaným o jeho aktivite upovedomený, bol spôsobilý skontrolovať jeho činnosť. Žalovaný pôsobil len
pri realizácii následných prepráv, kde pôsobil ako dispečer. Zmluva a dohoda na cene s klientom, pre
ktorého sa preprava dojednávala, bola riešená zo strany iných subjektov – napr. prikladáme objednávku

č. 629 zo strany klienta, smerujúcu žalobcovi, kde figuruje úplne iná osoba, a nie žalovaný. Jednoducho
povedané, nebol to žalovaný, kto by najprv dojednal s klientom prepravu za určitú sumu, aby následne
reálnu prepravu dohodol na sumu vyššiu. V zmysle uvedeného to môžeme otočiť, a síce nemožno klásť
žalovanému za vinu, že niekto iný dojednal s klientom prepravu za sumu nižšiu, než bolo možné reálne
s prepravcami dojednať. Predmetná žaloba je účelová a slúži len na vyrovnanie „finančných strát“ v

dôsledku žaloby žalovaného, na podklade ktorej bol dňa 6.12.2023 vydaný platobný rozkaz so sp. zn.:
5Up/1858/2023 na sumu 1.350 eur, z titulu nezaplatenej odmeny za mesiac september 2023 (na ktorú
mal žalovaný nárok na základe už spomenutej mandátnej zmluvy). V rámci daného konania sa žalobca
(tam v postavení žalovaného) bránil totožnou argumentáciou ako v tomto konaní, avšak pre formálne/
procesné nedostatky bol v spore neúspešný. Aj z toho dôvodu považuje žalovaný tento uplatnený nárok

za účelový, čo je ďalší dôvod pre jeho zamietnutie zo strany súdu.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 5.2.2025, okrem iného uviedol, že žalobca
predkladá konajúcemu súdu chýbajúce podklady, ktorých absenciu namietal žalovaný, a to Objednávku
č. 491, Detail platby pri následnej preprave vo výške 1.750 eur, Objednávku č. 491, Faktúru č.

ADK2023/418, Objednávku č. 541, Detail platby pri následnej preprave vo výške 1.000 eur, Objednávka
č. 622, Detail platby pri následnej preprave vo výške 1.470 eur, Faktúru k objednávke č. 491, Faktúru k
objednávke č. 541, Faktúru k objednávke č. 599, Faktúru k objednávke č. 621, Faktúru k objednávke
č. 622, Faktúru k objednávke č. 677, Faktúru k objednávke č. 682. Podľa žalobcu je preukázané,
že na základe predložených dôkazov žalobcovi škoda konaním žalovaného vznikla, nakoľko žalovaný

konal v rozpore s povinnosťami uvedenými v mandátnej zmluve a nepostupoval pri výkone činnosti s
odbornou starostlivosťou a riadne. A čo je dôležité, žalovaný nekonal v súlade so záujmami žalobcu.
Ďalej žalobca vzhľadom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného uvádza nasledovné: Definícia
pracovnej pozície špeditér: Špeditér tiež známy ako poskytovateľ logistických služieb tretej strany (3PL),
je špecialista na logistiku, ktorý pomáha pri preprave tovaru medzi odosielateľom (spoločnosť, ktorá

odosielatovar)adopravnouspoločnosťou.Zabezpečujetennajlepšíspôsobdopravy,pričomzohľadňujú
druh tovaru a požiadavky zákazníkov. V definícii je uvedené: Zabezpečuje ten najlepší spôsob dopravy,
pričom zohľadňujú druh tovaru a požiadavky zákazníkov. Pri objednávke č. 682 žalovaný uvádza: V
tomto prípade išlo o situáciu, kedy pôvodný klient neuhradil cenu prepravy z dôvodu, že dopravcasa pri realizácii následnej prepravy závažne omeškal. Čiže pokiaľ bola následná preprava dojednaná
na sumu 600 eur, no dopravca spôsobil omeškanie, v dôsledku ktorého pôvodný klient odmietol za
prepravu zaplatiť, povinnosti si porušil dopravca, nie žalovaný. Žalobca uvádza, že žalovaný dal túto

objednávku dopravcovi, ktorého neoveril a potvrdil na základe toho, že mal najlacnejšiu cenu. Následne
mal povinnosť tohto prepravcu sledovať a dohliadať na to ako vykonáva prepravu. Dôkazom toho, že
to bol neoverený dopravca je následná komplikácia v komunikácii so šoférom aj dispečerom. Žalovaný
rovnako uvádza, že v prípade objednávky č. 682 mal žalobca aplikovať ust. čl. V ods. 2 mandátnej
zmluvy a nevyplatiť províziu mandatárovi, nakoľko podľa tohto ustanovenia sa provízia nevyplatí až

do vyrovnania celkovej výšky sankcie/nevyrovnania sumy z budúcich profitov mandatára. Nakoľko
dodnes nie je tento prípade uzatvorený a žalobca ho je nútený riešiť s poisťovňami, nebolo možné
aplikovať predmetné ustanovenie zmluvy. Žalovaný mal počas celého obdobia výkonu práce dohodnutý
výkon práce v kanceláriách žalobcu, mal možnosť používať všetky špedičné platformy, rovnako mal po
dohode s konateľom spoločnosti možnosť vykonávať prácu z domu / home office (počas ktorej sa však
zúčastnilnavýberovomkonanívkonkurenčnejspoločnosti,nakoľkoprežalobcujekaždášpedičnáalebo

dopravná spoločnosť konkurencia). Počas obdobia výkonu práce vykazovala práca žalovaného zisk, ale
zároveň, ako je uvedené v mandátnej zmluve: „Mandatár má nárok na vyplatenie provízie vo výške 20%
z profi tu za aktuálny mesiac. Provízia nebude mandatárovi vyplatená: • V prípade sankcií (pokuty zo
strany klienta), ak je sankcia zavinená preukázateľne chybou mandatára. • V prípade neuhradenia ceny
za prepravu zo strany klienta. • Provízia sa nevyplatí (vyplácanie sa pozastaví) až do vyrovnania celkovej

výšky sankcie / nevyrovnania sumy z budúcich profitov mandatára.“ Uvedené nebolo možné aplikovať,
a to z dôvodu, že úmyselné straty, ktoré svojou nečinnosťou a zanedbaním pracovnej náplne zapríčinil
žalovaný boli prevýšené ziskom v každom mesiaci počas pôsobenia žalovaného u žalobcu. To však
nevylučuje to, že tieto straty mali byť konzultované so žalobcom. Žalovaný ďalej uvádza nasledovné: V
neposlednom rade, žalovanému bolo vytvorené konto do e-mailovej schránky: [email protected],

prostredníctvom ktorej objednával následnú prepravu. K tejto e-mailovej schránke, mal žalobca plný
prístup, ergo vždy mal prístup ku činnosti žalovaného, a to v reálnom čase, preto aj v hypotetickej
situácii, keby nebol priamo žalovaným o jeho aktivite upovedomený, bol spôsobilý skontrolovať jeho
činnosť. Žalobca chce uviesť, že uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde a žaloba sa voči ním
ohradzuje. Od roku 2016, kedy mal žalobca prvých zamestnancov, každý z nich až do súčasnosti dostal

vlastný e-mail, skype a kontá na špedičných platformách. Heslá si nastavoval každý zamestnanec sám a
žiadnemuznichsanikdyniktoneprihlasovalnaúčetanekontrolovalho.Žalovanýsauvedenýmtvrdením
snaží preniesť zodpovednosť na konateľov žalobcu, rovnako sa snaží povedať, že za celé pôsobenie
žalovaného u žalobcu bol u žalobcu vytvorený oveľa väčší zisk a straty boli nepatrné. Žalobca však
poukazuje na to, že všetky tieto straty boli zapríčinené konaním žalovaného, jeho pomalým prístupom

ku práci a náhodným výberom neoverených dopravcov. Povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť ten
najlepší spôsob dopravy, pričom bol povinný zohľadniť druh tovaru a požiadavka zo strany zákazníka.
Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uvádza: Jednoducho povedané, nebol to žalovaný, kto by najprv
dojednal s klientom prepravu za určitú sumu, aby následne reálnu prepravu dohodol na sumu vyššiu. V
zmysle uvedeného to môžeme otočiť, a síce nemožno klásť žalovanému za vinu, že niekto iný dojednal s

klientom prepravu za sumu nižšiu, než bolo možné reálne s prepravcami dojednať. Žalobca k predmetnej
argumentácii uvádza: Každá jedna preprava bola zo strany tretej osoby – obchodníka dojednaná v
takom termíne, že následne bol dostatok času na to, aby sa našiel dopravca na realizáciu. Navyše keď
obchodník potvrdzoval prepravu komunikoval uvedené so špeditérmi, špeditéri potvrdili, že uvedené je
reálne, na čo následne obchodník potvrdil prepravu. Nečinnosťou a s vedomím, že je dostatok času na

nájdenie prepravcu na prepravu pristupoval žalovaný k zabezpečeniu prepravy, až došlo k situácii, že
potvrdil na poslednú chvíľu dopravcu za vyššiu cenu, bez toho aby bol žalobca o tejto strate informovaný.
Vznikla tak strata, ktorá bola zistená až v mesiaci október - november, keď žalobca urobil celkový sumár
po úhradách všetkých faktúr od klientov a faktúr voči dopravcom. Na všetky uvedené skutočnosti má
žalobca 3 zamestnancov, ktorí sú v prípade potreby pripravení svedčiť na súdnom pojednávaní.

8. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 31.3.2025, okrem iného uviedol, že
ani v tomto prípade žalobca nedoložil všetky potrebné dôkazy. Bez ohľadu na to je však potrebné
uviesť, že žalobca sa nijako nevyjadril ani k rozporom v ním predkladaných dôkazoch, ktoré žalovaný
namietal, a síce: dosiahnutie zisku, nie straty, pri obj. 629; nedostatky k faktúre ADK2023/522, a síce

preukázanie vzniku škody; rozpory v žalobe a v samotných dôkazoch, pokiaľ ide o objednávku č. 629.
Dôrazne poukazuje zároveň žalovaný na fakt, že predkladanými dôkazmi nebola nijako preukázaná
zodpovednosť žalovaného. Okrem objednávok č. 631, 677 (ktoré však žalovaný stornoval, ergo dokončil
niekto iný) a 682 (kde za stratu zodpovedal dopravca), kde sa meno žalovaného spomína, nebolpredložený žiaden dôkaz, ktorý by bolo možné akokoľvek spojiť so žalovaným. Žalobca v bode III. svojho
vyjadrenia uvádza definíciu pojmu (pracovnej pozície) špeditér, kde predovšetkým zdôraznil pasáž:
„Zabezpečuje ten najlepší spôsob dopravy, pričom zohľadňuje druh tovaru a požiadavky zákazníkov.“

Žalobca vychádza z nejakej všeobecnej definície, ktorá nie je zakotvená jednak v mandátnej zmluve,
a ani v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. Niekoľko poznámok k tejto definícii však
žalovaný má: a) Žalobca uvádza, že ide o definíciu pracovnej pozície – je potrebné poukázať na
to, že v tomto prípade išlo o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom ako obchodnou spoločnosťou
a žalovaným ako SZČO, b) Ide o definíciu, ktorá v sebe zahŕňa prvky všetkých možných funkcií a

pozícií v oblasti dopravnej logistiky, pričom žalovaný vystupoval len ako dispečer, zabezpečujúc už len
samotnú prepravu nákladu, c) Aký je najlepší spôsob dopravy? A vo vzťahu ku komu má ísť o najlepší
spôsob dopravy? , d) Ide o generalizujúcu definíciu, ktorá nezohľadňuje viacero aspektov: a. výhodná,
nízka cena pre klienta môže znamenať nižší profit pre žalobcu, ale aj nižšiu províziu žalovaného –
spokojný klient, avšak nízky zisk, b. Vysoká cena pre klienta síce môže znamenať vyšší profit, ale pri
dojednaní lacnej prepravy môže viesť k následkom prameniacim v nedostatočnej spokojnosti klienta,

c. pri poskytovaní služieb klientovi sa musí počítať aj s neočakávanými situáciami (viď obj. 682), kde
je za účelom poskytnutia čo najideálnejšej služby potrebné akceptovať aj prípadné mínusy. To však
môže z dlhodobého hľadiska viesť k dlhodobej spolupráci a spokojnosti oboch strán. Žalobca sa v bode
III. svojho vyjadrenia zameral aj na objednávku č. 682, v rámci čoho tvrdí, že predmetná strata bola
spôsobená žalovaným z dôvodu, že vybral neovereného dopravcu a potvrdil ho na základe najlepšej

ceny a zároveň nesledoval prepravu a nedohliadal na jej výkon. Žalobca v tomto prípade neuvádza
pravdu.Pokiaľideoovereniedopravcu,nešlotuonejakú„nepopísanúknihu“bezskúsenostíaminulosti.
Ide o dopravcu, ktorého licencie na vykonávanie dopravy, či údaje (ako aj údaje o podnikaní) sú voľne
dostupné. Rovnako je voľne dostupná informácia o tom, či ide o „zdravú firmu“ (ide) a rovnako sa
záujemca môže veľmi jednoducho dostať k pozitívnym recenziám na poskytované služby predmetného

dopravcu. A to sú len informácie, ku ktorým sa dostane akýkoľvek bežný človek na internete v priebehu
niekoľkých minút. V uvedenej veci došlo k zlyhaniu na strane šoféra dopravcu, nie dopravcu samotného
(hoci zodpovedá samozrejme on). Rovnako nie je pravdou, že žalovaný nedohliadal na výkon dopravy.
Predmetnú situáciu riešil v reálnom čase, ako s klientom, tak s dopravcom samotným. Predmetom
prepravy bol letecký motor v hodnote niekoľkých miliónov eur, na prepravu ktorého sa vzťahujú prísne

kritériá a požiadavky. Splnenie jednotlivých požiadaviek, predovšetkým v podobe upevnenia nákladu,
preukazuje dopravca, resp. konkrétny vodič vozidla zaslaním fotodokumentácie. Túto fotodokumentáciu
žalovaný, ako príslušný dispečer, následne preposiela na schválenie klientovi, a až po takomto schválení
môže dopravca s nákladom vyraziť. V tomto prípade si však vodič tieto povinnosti nesplnil, a to napriek
tomu, že sa situáciu pokúšal riešiť ako žalovaný, tak samotný dopravca. Klient napokon prepravu schválil

aj bez fotodokumentácie, avšak už v dôsledku časového sklzu nedošlo z jeho strany k úhrade. Išlo o
urgentný prípad, vzhľadom na to, že príslušné motory je potrebné expresne dodať z jedného letiska
na druhé za účelom ich montáže na pripravené lietadlo. Čo je však v rámci bodu III. najpodstatnejšie,
je tvrdenie žalobcu v posledných dvoch odsekoch. Žalobca v nich odmieta argument žalovaného, že
ak už hypoteticky mal zodpovedať žalovaný, predmetná strata mala byť vyrovnaná tým, že mu nebude

uhradená provízia. Žalobca to odôvodňuje tým, že tento prípad ešte stále nie je uzavretý a naďalej
prebieha konanie v poisťovni. Žalobca tu teda sám priznáva, že jednak si uplatňuje stratu 600 eur v
poisťovni, a rovnako si ju uplatňuje u žalovaného, čiže v zásade má v úmysle sa bezdôvodne obohatiť.
Rovnako naďalej žalovaný trvá na tom, že v tomto prípade mal žalobca predovšetkým postupovať
v zmysle textu samotnej objednávky, podľa ktorej bol v tomto prípade oprávnený si uplatniť sankciu

(vo výške straty) voči dopravcovi samotnému, nakoľko k predmetnej strate došlo z dôvodu porušenia
povinnosti na strane dopravcu a nie žalovaného. V bode IV. svojho vyjadrenia žalobca uvádza, že
dohodnutú činnosť žalovaný realizoval primárne v priestoroch žalobcu. To len potvrdzuje argument
žalovaného, a síce, že tým, že žalovaný vykonával predmetnú službu v priestoroch žalobcu, nie je
možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že o ničom nevedel, resp. že žalovaný konal na vlastnú päsť,

bez vedomia žalobcu. Žalobca taktiež uvádza, a to považujeme za potrebné odcitovať: „Počas obdobia
výkonu práce vykazovala práca žalovaného zisk, ale zároveň ako je uvedené v mandátnej zmluve:
„Mandatár má nárok na vyplatenie provízie vo výške 20% z profitu za aktuálny mesiac. Provízia
nebude mandatárovi vyplatená: - V prípade sankcií (pokuty zo strany klienta), ak je sankcia zavinená
preukázateľnechyboumandatára.-Vprípadeneuhradeniacenyzaprepravuzostranyklienta.-Provízia

sa nevyplatí (vyplácanie sa pozastaví) až do vyrovnania celkovej výšky sankcie/ nevyrovnania sumy
z budúcich profitov mandatára.“ Uvedené nebolo možné aplikovať, a to z dôvodu, že úmyselné straty,
ktoré svojou nečinnosťou a zanedbaním pracovnej náplne zapríčinil žalovaný boli prevýšené ziskom
v každom mesiaci počas pôsobenia žalovaného u žalobcu. To však nevylučuje to, že tieto straty malibyť konzultované so žalobcom.“ Žalobca tu explicitne potvrdzuje a priznáva, že žalovaný mu počas ich
zmluvného vzťahu generoval zisk, a to aj po odpočítaní všetkých tvrdených strát. Už len tento samotný
faktjepostačujúcinazamietnutiežaloby.Žalobcatutaktiežtvrdí,žeprovíziužalovanémunemoholhradiť

z dôvodu, že zisk bol vyšší ako samotné straty (???). Ak činnosť žalovaného generovala zisk prevyšujúci
straty, tak logicky mal nárok aj na províziu, pretože žalobca si mohol odpočítať „stratu“ v podobe
neuhradenej ceny prepravy zo strany klienta (600 eur, ktoré navyše mal žiadať od samotného dopravcu)
zo zisku dosiahnutého žalovaným, a následne z toho rozdielu mu vyplatiť províziu. Účelovosť konania
žalobcu, ktoré je jednoznačne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, je tu zrejmá. Na

jednej strane požaduje náhradu škody v 100 % výške za každý jeden mínusový obchod (aj v jednotkách,
desiatkach eur), čo však mal riešiť zápočtom z dosiahnutého zisku v zmysle čl. IV, ods. 2 mandátnej
zmluvy, avšak pokiaľ ide o províziu, v priebehu ich zmluvného vzťahu ju nevyplatil žalovanému ani raz,
a to napriek tomu, že mu žalovaný svojou činnosťou generoval čistý zisk. Žalobca si uplatňuje 100 %
náhradu(údajnejškody),ponechalsi100%ziskdosiahnutýžalovaným,azároveňžalovanémuneuhradil
ani euro z provízie, na ktorú mal nárok. Žalobca tu rovnako vyslovuje ničím nepodložené tvrdenia

(dokonca až argumentum ad hominem) o tom, že žalovaný bol nečinný, že straty spôsoboval úmyselne
a zanedbával pracovné povinnosti. Ide vyslovene o subjektívne útoky na žalovaného, a to napriek tomu,
že v tom istom odseku žalobca priznáva, že práca žalovaného bola preňho profitujúca a generovala mu
zisk prevyšujúci straty. Ako mohol byť žalovaný nečinný, zanedbávať si „pracovné“ povinnosti, keď na
druhej strane generoval profit? Žalobca v záverečnom bode V svojho vyjadrenia uvádza, že prepravy

boli zo strany tretej osoby – obchodníka vždy dojednané v takom termíne, aby mal žalovaný následne
dostatok času na dojednanie následnej prepravy a až potom, čo mu špeditér (žalovaný) potvrdil reálnosť
dojednaného termínu. Podľa žalobcu, žalovaný bol nečinný a spoliehal sa na dostatok času, následkom
čoho potvrdzoval následnú prepravu na poslednú chvíľu a za vyššiu cenu bez toho, aby o tom bol
žalobca informovaný. Samotný žalobca na svojej webovej stránke uvádza, že poskytuje služby vo forme

expresnej prepravy. Ide o všeobecne známy fakt, že v tomto odvetví ide často o činnosť, ktorá sa
vykonávanievrozmedzídní,alehodínažminút.Akžalobcatvrdí,žetuboldostatokčasuaprepravabola
dojednaná s dostatočnou časovou rezervou, nech predloží príslušné objednávky od klientov a následne
objednávky smerujúce dopravcom, čím by mal preukázať, že medzi týmito úkonmi bol „dostatočný
časový interval“. Podľa žalobcu týmto správaním žalovaného vznikla strata, ktorá bola zistená až v

mesiaci október – november, keď žalobca robil celkový sumár po úhradách všetkých faktúr od klientov a
faktúr voči dopravcom. Ide opätovne o nepravdivé tvrdenie. Vedomosť o takýchto stratách mal žalobca
podstatne skôr, ešte počas spolupráce so žalovaným, keďže samotný konateľ žalobcu vyhotovoval
faktúry určené klientom, a zároveň mu boli doručované faktúry zo strany dopravcov. Len k týmto
objednávkam má žalovaný od žalobcu k dispozícii faktúry dopravcov, ako aj faktúry smerované klientom.

Na každej faktúre určenej klientovi je označený ako osoba vystavujúca faktúry „A. B.“, ktorý je konateľom
a spoločníkom žalobcu. Aj v zmysle hore uvedených dátumov je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o
akejkoľvek strate, resp. rozdiele medzi jednotlivými príjmami a výdavkami dávno pred tým, než realizoval
údajný „sumár“. Uvedené dátumy ukazujú, že žalobca mal vedomosť o prípadnej strate ešte počas
trvania zmluvného vzťahu so žalovaným, nie až v mesiaci október/november. Z doterajšieho priebehu

konania vyplynulo viacero skutočností, a síce, že žalobca nijako nepreukázal vznik škody, príčinnú
súvislosť s konaním žalovaného, resp. jeho zodpovednosť. V zmysle § 572 Obchodného zákonníka,
nedosiahnutie zisku automaticky neznamená porušenie povinnosti mandatára – žalobca navyše sám
priznal, že zisk dosiahnutý bol. Žalobca nedoložil všetky potrebné dôkazy. Samotný žalobca porušil
ustanovenia mandátnej zmluvy pri otázke vyplácania provízie, a to jednak z dôvodu jej nevyplatenia, ako

aj povinnosti započítať si straty s profitmi žalovaného, či povinnosti uplatniť si stratu u zodpovedného
dopravcu. Žalobca si uplatňuje takmer polovicu žalovanej sumy (600 eur) duplicitne, a to ako voči
poisťovni, tak voči žalovanému. Žalovaný nevysvetlil rozpory vo vlastných dôkazoch, kde pri niektorých
uvádza niečo iné, ako sa píše v nich samotných, alebo z ktorých naopak vyplýva dosiahnutie zisku.
Žalobca si uplatňuje „náhradu škody“ aj voči objednávkam, ktoré žalovaný neriešil, resp. ich v rámci

svojej činnosti stornoval (631 a 677). Žalobca musel mať vedomosť o jednotlivých stratách, resp. mal
vedomosť o postupe žalovaného, a to jednak z dôvodu, že pôsobili v tých istých priestoroch, ako aj z
faktu, že dáta o akejkoľvek strate mal k dispozícii ešte počas trvania zmluvného vzťahu. Rovnako nie
je pravdou, že žalovaný s ním nekomunikoval.

9. Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2025 štatutárny zástupca žalobcu v rámci účastníckej výpovede,
okrem iného uviedol, že postup pri realizovaní tých prepráv bol taký, že keď mali požiadavku od
klienta na zabezpečenie dopravy, tak sa so žalovaným konzultovali okolnosti alebo veci okolo prepravy,
spôsob prepravy, aj adekvátna cena. Nielen cena, za ktorú on je schopný zabezpečiť, ale v súvislostis tým, že vedel za akú cenu vie zabezpečiť, vedel nakalkulovať aj cenu, ktorú má žalobca pýtať od
zákazníka. Až keď to tak bolo s ním prekonzultované, žalobca prijal takú zákazku a žalovaný mal
dostatok času na to, aby za tých podmienok, aké boli prediskutované, aké on vlastne odsúhlasil alebo

svojím spôsobom navrhol, tak aby v tom duchu zabezpečil tú reálnu prepravu pre zákazníka objednaním
ďalšieho prepravcu. Nikdy to nebolo robené tak, že má málo času alebo, že by žalobca od neho
chceli, aby to urobil za pár hodín alebo na druhý deň. Vždycky mal dostatok času na to, aby tak, ako
to odsúhlasil, tak k tomu našiel primeranú prepravu za primeranú cenu. Avšak často sa stávalo, a to
štatutárny zástupca žalobcu zistil až potom, keď sa urobila nejaká revízia, keď odišiel žalovaný, že boli aj

také objednávky alebo zrealizované také prepravy, kde boli zrealizované za drahšiu cenu, ktorú žalobca
zaplatil dopravcovi ako jemu zaplatil jeho zákazník, pre ktorého žalobca tú prepravu zabezpečoval. Až
potom si to dal štatutárny zástupca žalobcu do súvislosti. Keď som sa aj povypytoval ľudí, ktorí so
žalovaným pracovali, tak zistil, že niekedy si to nechával na poslednú chvíľu a potom až na poslednú
chvíľu objednal nejakú prepravu, ktorá bola drahšia. Žalovaný sa bráni tým, že v konečnom dôsledku
urobil zisk, ale to nie je podstatné. Podstatná tu bola jeho práca, aby ten zisk takto vytváral. Podstatné

je, že boli také zákazky, pri ktorých jeho zavinením žalobcovi vznikla škoda tým, že tá preprava bola
realizovaná za viac ako zaplatil za to zákazník a štatutárny zástupca žalobcu by to aj akceptoval, ak
by prišiel za ním a povedal mu, že v tom-ktorom prípade nedokázal z tých a tých dôvodov zabezpečiť
výhodnejšiu prepravu a že ono sa to zrealizovalo takým spôsobom, tak by to zobral. Ale on mu to nikdy
nepovedal, až sa musel následne po revízii, po prejdení tých dokladov, dozvedieť, že takým spôsobom

sa to stalo a že boli aj také prípady, že tam vznikala škoda a on o tom vôbec nepovedal. K objednávke
č. 682, to je tá preprava za 600 eur, pri ktorej žalobcovi klient nič nezaplatil, štatutárny zástupca žalobcu
uviedol, že predmetom prepravy bol letecký motor, ktorý sa mal prepraviť na vzdialenosť približne ako
medzi Prešovom a Košicami (bolo to však niekde vo Francúzsku alebo v Belgicku). Keďže tam išlo o
ten letecký motor, tak tam bol problém v tom, aby bol dobre uchytený, lebo to bol motor za obrovské

peniaze, takže aby túto zákazku žalovaný pre žalobcu získal od klienta, tak asi 2 dni vymýšľal to , aby
ho presvedčil, resp. žalovaný zobral zákazku od klienta, vedel čo ide prepravovať, povedal klientovi,
že má dopravcu, ktorý to vie upevniť a bezpečne previesť, avšak potom asi 2 dni s dopravcom riešili,
graficky vymýšľali ako to upevnia a až po nejakých dvoch dňoch došlo k doručeniu. Žalovaný má vinu
na tej zákazke a na tej preprave, že sa to doručovalo potom 2 dni na vzdialenosť ako keby medzi

Prešovom a Košicami. Nikdy taký prípad ako so žalovaným a ešte ďalšími dvoma sa nestal. Ostatní
zamestnanci také niečo nerobia, vždy idú do plusu a keď sú zákazky, že by to malo ísť do mínusu, tak to
oznámiaakonzultujú. Užalobcuvystavujefaktúrypreklientovmanželkaštatutárnehozástupcužalobcu.
Tá faktúra, ktorá ide klientovi, sa mu vystavuje až potom, keď sa úplne zrealizuje preprava a sú od
dopravcu doručené všetky potrebné dokumenty, čo niekedy trvá aj mesiac. Potom sa vystavuje faktúra

aj s tými dokumentami a toto všetko sa odosiela klientovi. Postup je taký, že keď dopravca zrealizuje
prepravu, tak všetky tie prepravné doklady, CMR a podobne naskenuje a pošle e-mailom žalobcovi.
Keď tieto doklady má v e-maily žalobca, tak potom to posiela svojmu zákazníkovi s riadnou vystavenou
faktúrou a až dodatočne dostáva riadnu ostrú faktúru, niekedy aj po dvoch-troch týždňoch od prepravcu
za tú zrealizovanú prepravu. Tú objednávku pre dopravcu, ktorú napríklad v tomto konkrétnom prípade

zrealizoval žalovaný, vytlačil a dával ju stále pod objednávku klienta. Keď dopravca zrealizuje dopravu
tak to nafotí , pošle to žalobcovi a on to dávame priamo do systému klienta, čiže on to má v systéme a
až potom sa vystavujú faktúry, a to vystavuje manželka štatutárneho zástupcu žalobcu, takže štatutárny
zástupcažalobcuanipresneneviemakotojestýmifaktúrami.Žalobcasivočidopravcovináhraduškody
za neskoro zrealizovanú prepravu neuplatnil. Dopravca tvrdí, že k dvojdňovému omeškaniu z jeho strany

došlo preto, že žalovaný nedodal postup upevnenia motora . A vlastne to upevnenie nikdy nedoručil
žalovaný dopravcovi, on mu len robil grafické upevnenie, aby poslal klientovi, aby klient odsúhlasil, že
môžu ísť. Ale v konečnom dôsledku tú špecifikáciu upevnenia žalovaný nikdy nedodal dopravcovi.

10. Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2025 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením

listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023,
VýpisuzObchodnéhoregistraohľadnežalobcu,VýpisuzoŽivnostenskéhoregistraohľadnežalovaného,
Objednávky č. ADK 2023-11-0139, Prepravných podmienok spoločnosti ADK, Vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 7.8.2024 k žalobe, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa
23.10.2024,Detailovplatieb,Faktúryč.ADK2023/513,faktúryč.ADK2023/515,faktúryč.ADK2023/521,

faktúry č. ADK2023/522, Objednávky č. ADK 2023-11-631, faktúry č. faktúry č. ADK2023/544,
Objednávky č. ADK 2023-11-677, Objednávky č. ADK 2023-11-682, faktúry č. ADK2023/458, faktúry
č. ADK2023/504, Objednávky č. 629 zo strany klienta, Platobného rozkazu č. k. 5Up/1858/2023 zo
dňa 6.12.2023, uznesenia Okresného sudu Banská Bystrica sp. zn. 5Up/1858/2023 zo dňa 23.1.2024,Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 13.11.2024, odporu zo dňa 13.12.2023 proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Up/1858/2023 zo dňa 6.12.2023,
Storna Objednávky č. ADK 2023-11-677, Storna Objednávky č. ADK 2023-11-631, Vyjadrenia právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 5.2.2025, Objednávky 491-Detailu platby pri následnej preprave vo výške
1.750 eur, Objednávky 491- faktúry č. ADK 2023/418, Objednávky č. 541 – Detailu platby pri následnej
preprave vo výške 1.000 eur, Objednávky č. 622- Detailu platby pri následnej preprave vo výške 1.470
eur, Faktúry k objednávke č. 491, faktúry k objednávke č. 541, faktúry k objednávke č. 599, faktúry
k objednávke č. 621, faktúry k objednávke č. 622, faktúry k objednávke č. 677, faktúry k objednávke č.

682, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 31.3.2025, ako aj ďalšieho spisového materiálu
a zistil tento skutkový stav:
11. Žalovaný na základe Mandátnej zmluvy, uzatvorenej dňa 24.4.2023, vykonával pre žalobcu ako
mandanta činnosti, ktorými podľa zmluvy boli koordinácia vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy,
vyhľadávanie a komunikácia s dopravcami a obchodnými partnermi, vyjednávanie prepravných
podmienok, spracovanie objednávok a kontrola plnenia objednávok, práca s dopravnými databankami.

V článku III. ods. 3 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že: „Mandatár zodpovedá mandantovi
za škodu vzniknutú mandantovi pri výkone alebo v príčinnej súvislosti s výkonom činnosti mandatára
podľatejtozmluvyvplnomrozsahuvzmyslevšeobecneplatnýchprávnychpredpisov,atoajposkončení
tejto zmluvy.” V článku III. ods. 3 predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal, že bezodkladne prerokuje
so žalovaným všetky skutočnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť priebeh a výsledok vykonávania

dohodnutej činnosti a že mu oznámi všetky skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť oprávnené záujmy
žalovaného. Žalobca na základe kontroly dospel k zisteniam o údajnom porušení povinností žalovaného
pri výkone činností, vyplývajúcich zo zmluvy, na základe čoho podľa názoru žalobcu vznikla žalobcovi
škoda, a to v celkovej výške 1.275 eur. Žalobca predložil súdu prehľad, z ktorého podľa neho vyplýva
výška škody spôsobenej žalovaným. Pri výške škody žalobca vychádzal zo záporného rozdielu medzi

cenou ktorú zaplatil žalobcovi klient a cenou následnej prepravy, dohodnutou žalovaným. Pri objednávke
č. 682 údajne činnosťou žalovaného ani nedošlo k úhrade ceny zo strany klienta a následná preprava
bola dohodnutá na sumu 600 eur, čo pre žalobcu predstavuje škodu. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti má žalobca za to, že žalovaný porušil viaceré ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi ním a
žalobcom, rovnako aj právne predpisy platné na území SR a takto spôsobenú škodu je povinný znášať

a nahradiť v súlade s ustanovením § 373 Obchodného zákonníka. Žalovaný svoju zodpovednosť za
žalobcom uplatnenú škodu v celom rozsahu poprel a navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v

mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

14. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

15. Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou.

16. Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí

poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

17. Podľa § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka, od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len
ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v

týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.18. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

19. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

20. Podľa Článku II bod. 1. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, touto zmluvou sa mandatár
zaväzuje, že pre mandanta po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy bude vykonávať dohodnutú činnosť
a uskutočňovať s tým súvisiace úkony a mandant sa zaväzuje platiť mandatárovi dohodnutú odplatu.

21. Podľa Článku II bod 2. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, zmluvné strany sa dohodli,

že dohodnutou činnosťou podľa bodu 1. bude:
- koordinácia vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy
- vyhľadávanie komunikácia s dopravcami a obchodným partnermi - príkazcami, vyjednávanie
prepravných podmienok
- spracovanie objednávok a kontrola plnenia objednávok

- práca s dopravnými databankami (ďalej tiež „dohodnutá činnosť“).

22. Podľa Článku III bod 1. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, pri výkone dohodnutej činnosti
podľa článku II tejto zmluvy sa mandatár zaväzuje, že bude:
- vykonávať dohodnuté činnosti výlučne osobne,

- postupovať s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré
mandatár pozná, alebo musí poznať,
- dohodnuté činnosti vykonávať na miestach určených mandantom,
- vystupovať tak, aby neohrozil dobré meno a povesť mandanta.
23. Podľa Článku III bod 2. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, od pokynov mandanta sa

môže mandatár odchýliť len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže
včas dostať jeho súhlas.

24. Podľa Článku III bod 4. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, mandatár zodpovedá
mandantovi za škodu vzniknutú mandantovi pri výkone alebo v príčinnej súvislosti s výkonom činnosti

mandatára podľa tejto zmluvy v plnom rozsahu v zmysle všeobecne platných právnych predpisov, a to
aj po skončení platnosti tejto zmluvy.

25. Podľa Článku IV bod 1. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, mandant je povinný vytvárať
premandatárapodmienkypreúspešnévykonávaniedohodnutejčinnosti.Zatýmtosamandantzaväzuje

poskytnúť súčinnosť k tomu, aby mohol riadne a včas plniť záväzky, ktoré mu vyplývajú z tejto zmluvy,
najmä mu poskytne informácie a podklady ktorými disponuje, potrebné pre úspešné plnenie tejto zmluvy
mandatárom, s výnimkou tých, ktoré má podľa povahy veci obstarať mandatár.

26. Podľa Článku V bod 2. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, mandatár má nárok na

vyplatenie provízie vo výške 20% z profitu za aktuálny mesiac. Provízia nebude mandatárovi vyplatená: -
v prípade sankcií (pokuty zo strany klienta) ak je sankcia zavinená preukázateľne chybou mandatára, - v
prípadeneuhradeniacenyzaprepravuzostranyklienta,-Províziasanevyplatí(vyplácaniesapozastaví)
až do vyrovnania celkovej výšky sankcie /nevyrovnanej sumy z budúcich profitov mandatára.
27. Podľa Článku VIII bod 1. Mandátnej zmluvy č. 2023/2 zo dňa 24.4.2023, mandatár je povinný

postupovať pri vykonávaní dohodnutých činností podľa čl. II. s odbornou starostlivosťou, v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a je ich povinný vykonávať podľa pokynov mandanta a v
súlade s jeho záujmami.

28.PodľaČlánkuVIIIbod2.Mandátnejzmluvyč.2023/2zodňa24.4.2023,mandatárjepovinnýoznámiť

mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri vykonávaní činností podľa čl. II. a ktoré môžu mať vplyv na
zmenu pokynov mandanta.29. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

30. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

32. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane

vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

33. Podľa § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená
strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

34. V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z
dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po
vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody
existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá

bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon,
b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti
oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich
zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať

poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich
preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé
zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku
zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých
zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej

úpravy.

35. a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti
je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto
protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe

zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne
správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti
došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia
bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým
konaním,leboinakbyboloprávneirelevantné.Správaniejevždypovinnouzložkouprotiprávnehoúkonu.

V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na
pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale
z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako
prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie
(správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -

omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( § 373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).

36.b)Vznikškody.Škodajemajetkováujma,ktorúmožnovyjadriťvpeniazoch.Rozoznávamedvadruhy

škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré,nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý
zisk spolu predstavujú všetku škodu.

37. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti
(príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je
kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v
skutkovom zistení.

38. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať
splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade
porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej
povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým
spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je
ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil

záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ),
ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady
zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).

39. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči

žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.275 eur titulom náhrady škody je v celom rozsahu nedôvodná,
a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

40. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého
môžežalobca náhraduškody,špecifikovanejvžalobnomnávrhu,požadovať,keďženebolopreukázané,

že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá,
vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok, ktorý by vyplýval
sustanovení ObchodnéhozákonníkaalebosustanoveníMandátnejzmluvyč.2023/2zodňa24.4.2023,
uzavretej medzi sporovými stranami. Bolo síce preukázané, že žalovaný bol so žalobcom v obchodno-
záväzkovom vzťahu založenom práve vyššie uvedenou mandátnou zmluvou, z ktorého žalovanému

vyplývali nielen práva ale aj povinnosti, avšak nebolo preukázané, že by žalovaný porušil tieto svoje
povinnosti takým spôsobom, že by tým žalobcovi v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti vznikla
škoda, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému žalobou a ktorá je predmetom tohto konania. Keďže
nebolo preukázané, že žalovaný porušil nejaký svoj záväzok, resp. nejakú svoju zmluvnú povinnosť,
absentuje tu teda už prvý predpoklad potrebný pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 373

a nasl. Obchodného zákonníka, a to protiprávny úkon. Logicky tak potom musí absentovať aj tretí
vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia
takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú
špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva, že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda,
ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto žalovaný nenesie zodpovednosť, t. j. nezodpovedá za ňu, lebo

nebola spôsobená v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením nejakej povinnosť zo strany
žalovaného,ktorábymuvyplývalazuzatvorenejmandátnejzmluvy,prípadne zustanoveníObchodného
zákonníka alebo iných právnych predpisov spadajúcich pod obchodné právo.
41. Povinnosti žalovaného boli v predmetnej mandátnej zmluve upravené veľmi všeobecne. Žalovaný
bol povinný postupovať pri vykonávaní dohodnutých činností podľa čl. II. s odbornou starostlivosťou,

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a bol ich povinný vykonávať podľa pokynov
mandanta a v súlade s jeho záujmami. Od pokynov mandanta sa mohol mandatár odchýliť len ak to
bolo naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemohol včas dostať jeho súhlas. Bolo
tiež dohodnuté, že mandatár zodpovedá mandantovi za škodu vzniknutú mandantovi pri výkone alebo
v príčinnej súvislosti s výkonom činnosti mandatára podľa tejto zmluvy v plnom rozsahu v zmysle

všeobecne platných právnych predpisov, a to aj po skončení platnosti tejto zmluvy. Mandatár bol povinný
oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri vykonávaní činností podľa čl. II. a ktoré môžu mať
vplyv na zmenu pokynov mandanta. Štatutárny zástupca žalobcu síce poukazoval na to, že postup pri
realizovaní tých prepráv bol taký, že keď mali požiadavku od klienta na zabezpečenie dopravy, tak
so žalovaným konzultovali okolnosti alebo veci okolo prepravy, spôsob prepravy, ako aj adekvátnosť

ceny, ktorú žalobca následne stanovil klientovi. V súvislosti s tým, že žalovaný vedel za akú cenu vie
zabezpečiť následnú prepravu, mal vedieť nakalkulovať aj cenu, ktorú má žalobca pýtať od zákazníka
požadujúceho zabezpečenie prepravy. Údajne až potom keď to tak bolo s ním prekonzultované, žalobca
prijal takúto zákazku a žalovaný mal následne mať dostatok času na to, aby za tých podmienok, aké boliprediskutované, aké on vlastne odsúhlasil alebo svojím spôsobom navrhol, aby v tom duchu zabezpečil
tú reálnu prepravu pre zákazníka, a to objednaním prepravy prostredníctvom ďalšieho prepravcu. Nikdy
to údajne nebolo robené tak, že žalovaný mal málo času alebo, že by žalobca od neho chcel, aby to

urobil za pár hodín alebo na druhý deň. Údajne mal žalovaný vždycky dostatok času na to, aby tak, ako
to odsúhlasil, tak k tomu našiel primeranú prepravu za primeranú cenu. Štatutárny zástupca žalobcu
však v priebehu konania nepredložil žiadny vnútorný firemný poriadok, prípadne dohodnuté obchodné
podmienky, z ktorých by takýto štatutárnym zástupcom žalobcu tvrdený alebo iný obdobný postup
vyplýval. Žalobca ani inými dôkaznými prostriedkami nepreukázal pravdivosť tvrdených zaužívaných

postupov pri realizovaní tých prepráv a neoznačil, resp. nepredložil žiadne dôkazy o porušení takýchto
prípadných dohodnutých a zaužívaných postupov. Existencia takýchto dohodnutých a zaužívaných
pracovných postupov a ich porušenie zo strany žalovaného je tak len ničím nepodložené tvrdenie
štatutárneho zástupcu žalobcu. Žalobca pri jednotlivých dotknutých objednávkach prepravy, ktoré
súvisia s predmetom tohto konania, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by oboznámil žalovaného
s jednotlivými objednávkami od klientov požadujúcich od žalobcu zabezpečenie prepravy. Nepreukázal

ani to, že by požadoval v tých dotknutých prípadoch od žalovaného posúdenie výšky odplaty, resp.
odsúhlasenie výšky odplaty pre týchto klientov. Nepreukázal teda ani to, že následnú prepravu
objednával žalovaný s vedomím ceny, ktorú dohodol žalobca so svojími zákazníkmi požadujúcimi
zabezpečenie prepráv. Žalobca v priebehu dokazovania nepreukázal ani to, že by sa v nejakom
konkrétnom prípade súvisiacom s týmto konaním žalovaný odchýlil od pokynov žalobcu alebo že by

žalovaný žalobcovi zamlčal nejaké dôležité skutočnosti.

42. V niektorých prípadoch dotknutých prepráv žalobca dokonca nepreukázal, že by mu
vôbec vznikla nejaká škoda. Vo vzťahu k detailu platby k objednávke 629 (dôkaz označený
ako Objednavka_629_-_faktura_cena_naslednej_prepravy_zalovany) a faktúry ADK2023/521 (dôkaz

označený ako Objednavka_629_-_faktura_cena_prepravy_klient), ktoré obsahujú totožné identifikátory,
žalobca dokonca dosiahol zisk, a to v sume 385 eur (1485 eur -1100 eur). Žalobcom predložené dôkazy
dokonca v tomto prípade hovoria v jeho neprospech, a síce že následná preprava bola dohodnutá
so ziskom. Navyše, pokiaľ ide o Objednávky č. 631 a 677, je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že tieto
objednávky až do realizácie následnej prepravy vykonával žalovaný. Žalovaný v priebehu riešenia týchto

objednávok realizáciu následnej prepravy stornoval u oboch prepravcov, v dôsledku čoho k jej realizácii
nedošlo, a to bez akýchkoľvek sankcií. Preto pokiaľ dodatočne bola dojednaná následná preprava, tak
nie z pozície žalovaného (žalovaný tu tak ani nemôže byť zodpovedný za vznik prípadnej škody).

43. Pokiaľ ide o Objednávku č. 682, tak v súvislosti s ňou si žalobca voči žalovanému uplatňuje škodu

(pokutu) vo výške 600 eur. Objednávka č. 682 predstavuje objednávku služieb následnej prepravy. V
tomto prípade išlo o situáciu, kedy pôvodný klient neuhradil cenu prepravy z dôvodu, že dopravca sa
pri realizácii následnej prepravy závažne omeškal. Pokiaľ bola teda následná preprava dojednaná na
sumu 600 eur, no dopravca spôsobil omeškanie, v dôsledku ktorého pôvodný klient odmietol za prepravu
zaplatiť, je tu na mieste dôvodne predpokladať, že povinnosti pri preprave zrejme porušil dopravca a

nie žalovaný. Je dôvodné predpokladať, že ak žalobcovi v súvislosti s touto prepravou vznikla škoda
v súvislosti s omeškaním dopravcu, tak vznikla zrejme v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti
s porušením zmluvných povinností práve zo strany dopravcu a nie žalovaného, keďže v priebehu
dokazovania nebolo preukázané, že by táto škoda mala vzniknúť v priamej bezprostrednej príčinnej
súvislosti s porušením povinností žalovaného. Štatutárny zástupca žalobcu síce tvrdil, sa tak stalo

zavinením žalovaného, ale na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

44. V súvislosti s jednotlivými objednávkami prepráv, ktoré súvisia s predmetom tohto konania, je
potrebné uviesť, že ak v niektorých z týchto prepráv nebol dosiahnutý zisk, neznamená to ešte
automaticky, že došlo k vzniku škody, resp. že za ňu zodpovedá žalovaný, pretože v zmysle § 572 ods. 2

Obchodného zákonníka nedosiahnutie zisku automaticky neznamená porušenie povinnosti mandatára.

45. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od
jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.