Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200881
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7018200881.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.XX,XXXXXD.E.,2/F.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomOÁZA,Nádejprenovýživot,
záhrada Bernátovce 779, Bernátovce, 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne
zastúpení: JUDr. Viliam Valcer, advokát, so sídlom Timonova 13, 040 01 Košice, IČO: 42 109 710, proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov so sídlom Komenského 52, 041 26
Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Obec Kechnec, Obecný úrad Kechnec 19, 044 58 Kechnec, pr.
zast.: JUDr. Marián Rušin, PhD., so sídlom: Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, 2/ J. K. bytom

D. XXX, X/XXXXX L., bytom D. XXX, 4/ CROWN Bevcan, Slovakia s.r.o., so sídlom Štúrova 4, 811 02
Bratislava, IČO: 44 201 010, pr. zast. ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811
03 Bratislava, IČO: 47 249 129, 5/ Molex Slovakia a.s., Kechnec 265, 044 58 Kechnec, pr. zast.: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom: Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 239 921, 6/ J. L., bytom B. X, D., X/XXXXXXXX C., bytom C. XXX/XX, D., 8/ D. M., bytom D. XX,
D., 9/ N. O. L., bytom D. XXX, 10/ O. B. P., bytom D. XXX, XX/ L. L., bytom B. X, D., 12/ I. L., bytom B. XX,
Q., 13/ N. R. I., bytom S. XXX/XX, I. D., 14/ N. T. I., bytom U. V. G. XX/XX, I. D., 15/ J. I., bytom C. XXX/

XXX, D. E., 16/ Magna Electronics Slovakia s.r.o., so sídlom: Kechnec 265, 044 58 Kechnec, IČO: 53
696 387, pr. zast.: Kinstellar, s.r.o., so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava, IČO: 35 873 833 v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2018/032421/SUC č. konania CO
XX/XXXX-XXX zo dňa 16.07.2018

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov zo dňa
16.07.2018, č.k. CO17/2010-III. Sp.zn. OU-KE-OOP5-2018/032421/SUC v celom rozsahu a vec v r
a c i a žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov na nové konanie a
rozhodnutie.

II. Žalobcom v 1/ až 3/ p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom v 1/ až 17/ rade p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a priebeh doterajších súdnych konaní

1. Dňa 20.02.2008 na Okresnom úrade Košice – okolie, katastrálnom odbore bolo začaté konanie podľa
zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom
znení. V tomto konaní o obnove evidencie pozemkov v katastrálnom území D. podal dňa 28.10.2009Komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov F. G., v tom čase bytom D. XX (právny
predchodcažalobcovv2./av3./rade)návrhzodňa26.10.2009navydanierozhodnutiapodľa§12ods.1
písmeno b) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

2. V platnom znení, ktorým sa domáhal potvrdenia vlastníctva k pozemkom parc. č. 27/19, č. 508/15,
č. 506/11, č. 517/6 nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., uvedeným v osvedčení o dedičstve č.
D 1494/92 – titulom dedenia po N. G. a v osvedčení o dedičstve č. D 3132/93 – titulom dedenia po A.
G. O. I. (rodičia F. G.). Nebohý žalobca F. G. v návrhu tvrdil, že tieto nehnuteľnosti - parc. č. 27/19,

č. 508/15, č. 506/11, č. 517/6 nachádzajúce sa v katastrálnom území D. nadobudli rodičia na základe
Výmeru o vlastníctve pôdy č. 3298/48 zo dňa 13.06.1948. K návrhu predložil Výmer o vlastníctve pôdy
č. 3298/48 zo dňa 13.06.1948, Výmer o vlastníctve pôdy č. 3298/1948 zo dňa 18.06.1948, osvedčenie
o dedičstve č. D 1494/92, Dnot 86/94 a Osvedčenie o dedičstve D 3132/93, Dnot 87/94.

3. Listom zo dňa 25.02.2010 ho Komisia pre register obnovenej evidencie pozemkov vyzvala na

oznámenie listiny z ktorej zistil údaje odporujúce skutočnostiam z ktorých vychádzalo notárske
osvedčenie ako aj uvedenie konkrétneho rozporu. Tieto skutočnosti právny predchodca žalobcov
v 2./ a v 3./ rade doplnil podaním doručeným komisii pre register obnovenej evidencii pozemkov
dňa 26.03.2010 v ktorom ako listinu z ktorej zistil údaje odporujúce skutočnostiam označil Výmer
o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods.1 nar.

č.104/1946Sb.SNRstým,žeprídelovéparcely,ktorésúuvedenévtomtovýmerenadobudolnazáklade
právoplatnejdedičskejlistiny(amáichvedenénahluchomlistevlastníctva). Zároveňtentovýmerdoložil
Komisii ROEP. Komisia na svojom zasadnutí dňa 14.04.2010 prejednala návrh F. G. so stanoviskom pre
príslušný orgán verejnej správy „nedoporučuje správnemu orgánu potvrdiť nadobudnutie vlastníctva .“

4. O návrhu F. G. bolo rozhodnuté dňa 05.10.2010 rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa
číslo C-26/2010/Kap, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu. Správny orgán prvého stupňa uzavrel
po prerokovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia že nie je zrejmé, ktorá listina by mala stratiť
právoplatnosťou rozhodnutia platnosť a preto bolo potrebné nevyhovieť návrhu F. G..

5.Protitomutopodalodvolanieoktorombolorozhodnuté dňa09.12.2010rozhodnutímžalovanéhočíslo
Co 17/2010/Be-9, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Správy katastra Košice
okolie číslo C-26/2010/Kap, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2010.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal F. G. na Krajskom súde v Košiciach správnu žalobu (v poradí prvá

správna žaloba), v ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa. Konanie bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 6S/23/2011.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 02.02.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.12.2010
č.k. CO XX/XXXX-XX-9 podľa § 250j ods.2 OSP a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Košiciach uviedol, že: „ak by aj nebolo prvostupňovému

správnemu orgánu jasné, čoho sa žalobca domáha, pretože neuviedol vo svojom návrhu ani v
doplnku návrhu výslovne slovne čoho sa domáha, tak potom v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 23.11.2010 tieto skutočnosti už jednoznačne vymedzil, preto
muselo byť odvolaciemu orgánu v správnom konaní známe, čoho sa žalobca domáha, ako aj ktoré
údaje odporujú skutočnostiam, z ktorých vychádzal protokol a zoznam o prevode vlastníctva vecí

štátu na obec. z obsahu žalovaného rozhodnutia nemožno zistiť ako sa žalovaný vysporiadal s
odvolacími námietkami žalobcu, pretože len strohé odôvodnenie, že žalobca „nepreukázal, ktoré údaje
odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie, vyhlásenia o v i udržanie
alebo zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva štátu na obec a ktoré
notárske osvedčenie alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva je napádaný, nemožno považovať

za dostatočné“. V obsahu žalovaného druhostupňového rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s
odvolacími námietkami žalobcu a preto toto rozhodnutie súd považoval za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov druhostupňový správny orgán sa vôbec nevenuje odvolacím námietkam žalobcu
aj keď ich častí v obsahu svojho odôvodnenia cituje a jeho argumenty sú totožné s argumentáciou
prvostupňového správneho orgánu, pretože žalovaný druhostupňový správny orgán nepostupoval

v súlade s ustanovením § 59 správneho poriadku a preto, že nepreskúmal odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu s prihliadnutím na základné zásady
správneho konania, najmä na zásadu uvedenú v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku je
jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto súd rozhodnutie druhostupňovéhosprávneho orgánu pomerom hlasov 3:0 zrušil podľa § 250 J ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože dospel k
záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade so správnym poriadkom ani so zákonom a preto ho
žalovanému súčasne vrátil na ďalšie konanie.“ Zároveň Najvyšší súd uviedol že úlohou žalovaného bude

v ďalšom konaní posudzovať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nielen po právnej stránke,
ale aj po stránke skutkovej a vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré žalobca namietal vo
svojom odvolaní zo dňa 23.11.2010 pričom bude vychádzať z dokumentov pripojený k návrhu žalobcu,
respektíve doplnku návrhu žalobcu s tým, že je aj oprávnený z vlastného podnetu v zmysle ustanovenia
§ 59 správneho poriadku vykonať dobe dôkazy, respektíve zopakovať už vykonané dokazovanie a

následne zaujme svoje stanovisko k týmto odvolacím námietkam.

7. Druhostupňový správny orgán viazaný vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
svojím rozhodnutím číslo Co17/2010/Be-11 zo dňa 03.05.2012 zrušil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu Správy katastra Košice - okolie číslo C - 26/2010/Kap. zo dňa 05.10.2010 a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pričom uložil prvostupňovému správnemu orgánu v novom

konaní posúdiť tvrdenia uvádzané F. G. v jeho podaniach posúdiť ním predložené listiny a zhodnotiť ich
vo vzťahu k delimitačného protokolu, ktorého zápis je namietaný a posúdiť prípadné právne zmeny v
prípade následného nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami.

8. Správny orgán prvého stupňa rozhodol vo veci rozhodnutím číslo: C/26/2010/Mi zo dňa 18.09.2013 .

Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že parcely číslo 27/19, číslo 508/15, číslo 506/11 a
číslo 517/6 uvedené vo Výmere o vlastníctve pôdy sú aj po preskúmaní listín, ktoré si správny orgán
prvého stupňa zabezpečil do konania ( originály Výmerov číslo 3298/48 zo dňa 13.06.1948 a zo dňa
18.06.1948 bez grafického podkladu o spôsobe smere deľby a konečnej výmery jednotlivých parciel;
návrh prídelu nového plánu zo skonfiškovaných poľnohospodárskych pôdohospodárskych majetkov v

katastrálnomúzemíD.zodňa15.06.1948;konečnýprídelovýplánskonfiškovanýchpôdohospodárskych
majetkov v katastrálnom území D. schválený Krajským národným výborom pôdohospodárskej správy
v Košiciach dňa 31.05.1955; prídelová listina daná v Košiciach dňa 21.02.1959 spolu s pripojeným
geometrickým plánom a výkazom v Košiciach dňa 20.05.1956 číslo 68 - 00 - 25 - 56 - 917 - 423; mapové
podklady bez písomnej časti – teda bez výkazu výmer parciel a dielov parciel; grafický plán na rozdelenie

pôdohospodárskych majetkov zapísaných v pozemkovoknižných vložkách číslo XX, XXX, X XXX, XX S.
XXXkatastrálneúzemieT.z01.septembra1948;prídeloválistinazozbierkylistínkatastranehnuteľností
pod položkou výkazu zmien číslo 1 v roku 1966 vydaná Okresným národným výborom Košice odborom
poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva v Košiciach dňa 09.03.1966, neidentifikovateľné
so stavom v katastri nehnuteľností a vyvodil ten právny záver, že nemôže v zmysle § 12 ods. 1 písm.

a) a b) zákona číslo 180/1995 Z.z. napadnutý delimitačný protokol zrušiť, pretože na nehnuteľnosti sa
uskutočnil ďalší prevod vlastníctva, t.j. kúpnymi zmluvami na inú osobu ako je uvedené v delimitačnom
protokole pričom, zrušenie vkladovej listiny nie je v kompetencii správneho orgánu a z týchto a orgánu
zároveň konštatoval, že zo stanovísk účastníka konania F. G. vyplýva spor o vlastníctvo nehnuteľností
a právo rozhodovať o vlastníctve a iných vecných právach patrí do výlučnej prác právomoci súdov.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal F. G. odvolanie, kde namietal nezákonnosť rozhodnutia, nedostatočne
zistený skutkový stav a má za to, že odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné. Namietal zápis
vlastníctva obce Kechnec titulom delimitácie od štátu. Poukázal na to, že z archívu boli predložené
overené mapové podklady s presným rozpisom prídelov v pozemnoknižnom stave, čo nemôže byť

podľa žalobcu problém stotožnenia sa so súčasným stavom o čom svedčí aj grafický plán na
rozdelenie pôdohospodárskych majetkov z 01.09.1948 vychádzajúci z pozemnoknižnej mapy do ktorej
je zakreslený stav pridelených parciel. Má za to, že záznam vykonaný v prospech obce je nezákonný
a obec mu teda nemohla nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe zákona 138/1991 Z.z.,
nakoľko nehnuteľnosti boli právoplatnými výmermi pridelené do vlastníctva odvolateľových predchodcov

a štát od prídelu už nebol ich vlastníkom čo je, samozrejme, a nesporné bez akéhokoľvek dokazovania,
preto na tieto parcely nemohol ani dopadať a byť účinný delimitačný protokol a nemohli byť platné a ani
účinné,aniprípadnéprevodyzobcenatretieosobyanaštát.Nazákladevýmerovaprídelovéhokonania
stratil štát vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli konfiškované a vlastnícke právo
nadobudli prídelcovia, teda predchodcovia odvolateľa, ktorí ako vlastníci začali tieto pozemky užívať a

užívali ich až do doby kým neboli združené bývalým JRD. Družstvo ich aj naďalej užívalo, štát preto
ani nebol vlastníkom ani nemal tieto pozemky v správe, preto jej vylúčený prechod vlastníctva na obec
zmysle zákona 138 z roku 1991 Zbierky.10. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. k.: Co 17/2010/Su, spisová
značka OU-KE-OOP5-2013/00091/SUC zo dňa 21.11.2013 tak, že odvolanie účastníka konania F. G.
bolo zamietnuté a potvrdené rozhodnutie správy katastra Košice - okolie číslo C 26/2010/Mi zo dňa

18.09.2013. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh doterajšieho konania ako aj priebeh
dokazovania a závery správneho závery obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. K
odvolacím námietkam uviedol, že rovnako ako prvostupňový správny orgán má za to, že odvolateľ
sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na takom právnom základe, ktoré presahuje
právomoci správneho orgánu v zmysle § 12 zákona číslo 180 /1995 Z.z. a preto rozhodnutie v tejto veci

patrí do právomoci súdu .

11. Proti tomuto podal na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu (v poradí druhá správna žaloba),
o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 22.10.2014 pod sp. zn.: 7S/12/2014 tak, že
zrušil rozhodnutie žalovaného č. k.: Co 17/2010/Su, spisová značka: OU-KE-OOP5-2013/00091/SUC zo
dňa 21.11.2013, ako aj rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie číslo C26/2010/mi zo dňa 18.09.2013

podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
a zároveň rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a o povinnosti žalovaného na
náhradu trov konania. V tomto rozhodnutí :

- Krajský súd v Košiciach poukázal na to, že od začiatku správneho konania bolo potrebné konať ako

s účastníkom resp. zúčastnenou osobou aj s obcou Kechnec a nestačilo, že starosta obce bol predseda
komisie ako to vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia ROEP;
-uviedol,žesprávnyorgánsanemôžeuspokojiťibaspredloženýmipísomnýmidokumentmi,ktorépodľa
jeho názoru nie sú úplné, pretože neúplnosť podkladov pre vydanie rozhodnutia nemôže ísť na ťarchu
vlastníka nehnuteľností; správny orgán v tomto prípade môže vykonať aj ďalšie dôkazy a to napríklad

vo forme svedeckých výpovedí, sám žalobca však musí byť súčinný pri identifikácií pracie, ktoré ako
uvádza, zdedil a vie kde sa nachádzajú;
- poukázal aj na to, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedeného v napadnutom
rozhodnutí v časti, kde poukazuje na to, že v operátoch katastra nehnuteľností Správy katastra Košice
– okolie sú evidované v pozemkovoknižnej mape len celé pôvodné pozemkovoknižné parcely č. 506,

č. 508/1 a č. 517, knihované na pozemkovoknižnej vložke č. XX, pretože tak vymenované parcely
v delimitačnom protokole ako aj na pozemkovoknižnej vložke č. XX zapísané okrem iného mpč. 506 roľa
o výmere 9 8663 m2, č. 508/1 roľa o výmere 14411 m2, č. 517 roľa o výmere 12619 m2 ( konfiškát ),
boli súčasťou delimitácie v rámci celku;
- podľa Krajského súdu v Košiciach na ťarchu žalobcu nemôžu byť ani uskutočnené ďalšie zmeny

v katastrálnom operáte, prípadne predaj týchto pozemkov fyzickým či právnickým osobám na základe
kúpnych zmlúv napr.: uzavretou medzi obcami Kechnec a Molex Slovakia a.s. a iné a v tejto časti sa
stotožňuje so žalobnými námietkami žalobcu;
- pokiaľ žalobca vzniesol námietku týkajúcu sa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v tomto konaní nie
je možné riešiť otázku neplatnosti prevodu nehnuteľností podľa § 14 cit. Zákona, prípadne ustanovenia

§ 2 ods.1 tohto zákona, táto otázka mohla byť riešená pri vkladovom konaní na základe návrhu obce
Kechnec, ktorým žiadal povoliť vklad k takým nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia je sporná a preto
v tejto časti nepovažoval Krajský súd v Košiciach námietku za dôvodnú
- uzavrel že zistil procesné vady, ktoré sa vzťahujú na všetky fyzické osoby a právnické osoby, ktorý
sa táto zmena týka, nielen obce Kechnec a taktiež zistil, že skutkový stav nebol dostatočne zistený

a preto sa rozhodnutie žalovaného javí ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie

12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom
sp. zn.: 3Sžo/1/2015 dňa 27.07.2016 tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. konania:

7S/12/2014-63 zo dňa 22.10.2024. V odôvodnení rozsudku Najvyšší správny SR uviedol :
- že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa , že je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
nepreskúmateľné;
- vyjadril sa k Metodickému návodu na spracovanie ROEP č. MN 74.30.73.47.00 na ktorý sa odvoláva
žalovaný vo svojom rozhodnutí a podľa ktorého: „samotná prídelová listina nie je dostatočný podklad na

založenievlastníctva“.Zároveňpoukázalajnastranu7Prílohyč.7odstavec7:„Akniektodeklarujesvoje
vlastníctvo len čistým výmerom, nie je ho možné do registra zapísať, ale môže byť jedným z podporných
dokladov na konanie podľa § 11 zákona- K tomu uviedol, že: “Metodický pokyn, ktorý má právnu povahu návodu na aplikáciu zákona
spochybňuje prídelové listiny ako právny titul na nadobudnutie vlastníctva. Od vyriešenia tejto právnej
otázky sa odvíja platnosť následných prevodov a postupov. Z obsahu odôvodnenia správnych orgánov

sa javí, že dodržanie metodického pokynu bolo rozhodujúcim dôvodom. V ďalšom konaní sa preto
žalované orgány musia jednoznačne vyjadriť, či prídelovú listinu považujú za platný právny titul na
nadobudnutie vlastníctva právnych predchodcov žalobcu. Pokiaľ žalovaný správny orgán zistil, že
predmetné parcely majú už nových vlastníkov, na ktorých boli prevedené Obcou Kechnec, tak tomuto
záveru nevyhnutne musela predchádzať identifikácia parciel podľa prídelových listín a správny orgán

by mal v ďalšom konaní byť spôsobilý odôvodniť, že pozemky sú vo vlastníctve inej konkrétnej osoby
(presne identifikovanej) odlišnej od žalobcu, v zmysle § 12 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Až tým, že sú identifikovaní noví
vlastníci sporných pozemkov, vzniká spor o určenie vlastníctva pozemkov, ktorého riešenie patrí do
výlučnej právomoci súdu. V danom prípade sporné podklady sa priamo týkajú i vlastníctva Obec
Kechnec, preto Obec má v zmysle § 14 Správneho poriadku postavenie účastníka (nie zúčastnenej

osoby). Postavenie účastníka konania v zmysle § 14 Správneho poriadku tiež patrí aj ďalším osobám, na
ktoréprešlovlastníctvokspornýmnehnuteľnostiamzObceKechnec.Tietoosobymusiabyťinformované
o návrhu žalobcu, ktorým môže byť dotknuté ich vlastnícke právo.“
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2016.

13. Na deň 27.06.2017 bolo zvolané zasadnutie Komisie ROEP v Kechneci, výsledkom ktorého bolo
ZápisnicazozasadnutiaROEPprek.ú.D.konanéhodňa27.06.2017–vzápisnicisúzachytenévýsledky
šetrenia s tým, že so zistenými skutočnosťami bol oboznámený aj F. G. , ktorý si vyžiadal lehotu 15
dní na doplnenie dôkazov. Komisia pre ROEP prijala na tomto zasadnutí záver o tom, že nepovažuje
prídelovú listinu za platný právny titul nadobudnutia vlastníctva právnych predchodcov nebohého N. G.

a A. G. rode. I. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 3298/48 zo dňa 13.06.1948 z dôvodu nesplnenia
v tom čase platných zákonom stanovených podmienok (nezaplatenie prídelovej ceny, neexistencie
hodnoverného právoplatného geometrického plánu). Podľa Komisie pre ROEP je na základe toho
zrejmé, že parcely registra „E“ uvedené v delimitačnom protokole boli dotknuté ďalšou právnou zmenou
a preto komisia nedoporučuje správnemu orgánu potvrdiť nadobudnutie vlastníctva a postupuje spisový

materiál správnemu orgánu na rozhodnutie.

14. Podaním doručeným správnemu orgánu I. stupňa dňa 30.06.2017 predložil H. I. splnomocnenie
udelené mu S. I., nar.: 01.01.1930 na jej zastupovanie (ide o jej syna) vo všetkých právnych úkonoch
spojených s dedičstvom pozemkov 27/19, 506/11, 508/15 a 517/6.

15. Upovedomením správneho orgánu I. stupňa zo dňa 06.11.2017 boli správnym orgánom prvého
stupňa identifikovaní účastníci konania (jedná sa o tých účastníkov konania, ktorých správny súd
pribral do konania ako ďalších účastníkov) upovedomení podľa § 18 ods.3 zákona o správnom konaní
o pokračovaní v konaní C 26/2010/Mi, zároveň boli poučení podľa § 32 ods.3 a § 33 ods.1 zákona

o správnom konaní o ich práve navrhovať dôkazy, ako aj o možnosti vyjadriť sa pred vydaním
rozhodnutia k podkladom pre rozhodnutie. V tomto upovedomení boli účastníci konania informovaní
o záveroch, ktoré prijala Komisia pre ROEP na svojom zasadnutí dňa 27.06.2017.

16. Písomným podaním doručeným Okresnému úradu Košice – okolie dňa 27.11.2017 H. I. vzniesol

námietky v konaní C 26/2010Mi. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: MCdo 56/01
z roku 2003, kde sú presne rozpísané podmienky získania pozemkov delimitáciou do majetku obce
a v tomto rozsudku je rozpísaná celá genéza sporu žalovanej obce Kechnec proti žalovanej SR –
pozemkový fond. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v tomto rozsudku, v zmysle
ktorého pozemky nemohli byť delimitované do vlastníctva obce, a pokiaľ sa tak stalo, celá delimitácia

nebola v súlade s platným zákonom. Z rozsudku je zrejmé, že obec Kechnec delimitáciou získala
podmienky nie v súlade s platnými zákonmi a legislatívou SR. Ani tvrdenie že v tom čase (1948) neboli
splnené predpísané podmienky na nadobudnutie vlastníckeho vzťahu, teda nebola zaplatená prídelová
listina, neexistuje ani grafika je zavádzajúce, nakoľko v štátnych archívoch sa nachádzajú presné rozpisy
o platených čiastkach za pridelené pozemky a takisto existuje aj grafická mapa rozdeľovanie pozemkov.

Poukázal aj na to že inej rodine bola vydaná na základe tej istej písomnej dokumentácie bola vydaná
nehnuteľnosť a jeho rodine sa to zamieta a ide tu o dvojaké posudzovanie právnych dokumentov.
Záverom uviedol, že nešlo o prídelovú listinu ako komisia ROEP v závere svojho rozhodnutia konštatuje
a teda nejde o neoprávnený titul nadobudnutia vlastníctva právnych predchodcov nebohého N. G.a A. G. O. I.. Poukázal na to, že viackrát bolo NS SR rozhodované a zverejnené, že samotný
Výmer o vlastníctve pôdy vydaný oprávneným štátnym orgánom, ktorý má aj formálne náležitosti je
preukázaným a vecne platným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva tým občanom, ktorí sú vo

výmere uvedení k uvedeným obsiahnutým nehnuteľnostiam. A výmere je listinou spôsobilou na záznam
v katastri nehnuteľností.

17. Písomným podaním doručeným Okresnému úradu Košice - okolie dňa 11.12.2017 oznámil F. G. ,
že má platný výmer, ktorý je dôkazom o jeho vlastníctve a je vylúčené aby po vydaní výmerových listín

štát nejakým spôsobom znova nadobudol vlastníctvo. Celá delimitácia na obec je nezákonná nakoľko
štát nenadobudol vlastníctvo k pozemkom a pripája sa k námietkam H. I. podané dňa 27.11.2017.

18. Dňa 18.09.2013 bolo Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom vydané rozhodnutie
číslo : C 26/2010/Mi (v poradí tretie), ktorým bol návrh účastníka konania F. G. na vydanie rozhodnutie
podľa § 12 ods.1 písmeno b) zákona č. 180/1995 Z.z. o tom, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo

inej osoby zamietnutý. Tento správny orgán uzavrel, že právne skutočnosti, ktorými F. G. preukazuje
nadobudnutie vlastníctva, nie sú jednoznačné a nepochybné a zároveň v tomto konaní neboli zistené
skutočnosti odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzal protokol o delimitácii nehnuteľného majetku
č. 41/1991/U/ba z 02.10.1995. Na predmetný delimitačný protokol nadväzovali ďalšie právne zmeny,
a to rozhodnutia o povolení vkladu (Uviedol, že všetky sporné nehnuteľnosti sú zapísané na listoch

vlastníctva titulom kúpnych zmlúv a konkrétne parcely registra C: č. 508/6 – kúpna zmluva V 495/2000
Molex Slovakia a.s. k tomu poznámka P1 53/09 – Uznesenie OS Košice – okoli č. 12Cb/50/2006 –
266 vykonateľné dňa 06.03.2009; č. 510/6 – kúpna zmluva V 3320/2008 Crown Becvcan Slovakia
s.r.o.; č. 518/5 – kúpna zmluva V 2881/2005 Schelling Slovakia, s.r.o., č. 518/17 kúpna zmluva
V 1398/2007 Schelling Slovakia s.r.o., V 2202/07 zo dňa 09.08.2007 – zmluva o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam, V 4312/08 zo dňa 30.12.2008 – zmluva o zriadení záložného práva, č. 27/2007
– dohoda V 1737/02, č. 27/2006 darovacia zmluva V 748/06, č. 27/2005 dohoda V 1737/02, č. 27/208
dohoda V 1737/02, darovacia zmluva V 1903/02, darovacia zmluva V 748/03 a správny orgán nie je
oprávnený posudzovať otázku platnosti zmlúv a ani zrušiť právoplatné rozhodnutia o povolení vkladu
a taktiež nie je daný právny rámec na to, aby správny orgán riešil otázku platnosti alebo neplatnosti

delimitačného protokolu ex tunc a v tom dôsledku nie je v právomoci správneho orgánu potvrdiť
vlastníctvo dotknutých nehnuteľností v prospech navrhovateľa.

19. Proti tomuto rozhodnutiu podal F. G. a aj H. I. odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
správnym orgánom II. stupňa dňa 21.11.2013 rozhodnutím číslo : Co17/2010/Su sp. zn.: OU-KE-

OOP5-2013/00091/SUC ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odvolaní
namietal to, že rozhodnutie je nezákonné, nezrozumiteľné, namietal nedostatočne zistený skutkový stav,
zotrval na svojom návrhu, poukázal na to, že z archívu boli správnemu orgánu predložené overené
mapové podklady s presným rozpisom prídelov v pozemnoknižnom stave, čo preto nemôže byť problém
stotožnenia so súčasným stavom o čom svedčí aj Grafický plán na rozdelenie poľnohospodárskych

majetkov z 01.09.1948, vychádzajúci z pozemnoknižnej mapy a do nej zakreslený stav prideľovaných
parciel, ktorý bol podkladom predložených výmerov o pridelení pozemkov do vlastníctva rodičom F. G.
s parcelnými číslami a výmerami a grafickým zakreslením v geometrickom pláne. Na základe neho
sú parcely, ktoré boli rodičom F. G. pridelené výmerami do vlastníctva aj graficky nesporné. Správny
orgán nezistil dostatočne skutkový stav, keď správny orgán vychádzal len z písomnej identifikácie

s tým, že F. G. označené nehnuteľnosti, ktoré nadobudli jeho rodičia na základe výmerov nie je možné
spoľahlivo identifikovať na stav v katastri nehnuteľnosti, pretože mapa určeného operátu je vytvorená
na základe pozemkovej knihy a v nej nebol zapracovaný geometrický plán z 01.09.1948, z ktorého
vychádza grafická identifikácia doložené pánom H. I.. Pokiaľ správny orgán hovorí o tom, že nie je
jednoznačnepreukázanéčibolazaplatenáprídelovácenaktomutouviedol,ženiejezrejméčoznamená

„nie jednoznačne preukázané“, podľa žalobcu prídelová cena bola zaplatená, napriek tomu zaplatenie
alebonezaplatenieprídelovejcenynemávplyvnanadobudnutievlastníckehoprávanazákladeVýmerov
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. N. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb., čo vyplýva aj z bodu IV./1
výmeru z 18.06.1948, čo potvrdzuje aj sám správny orgán ohľadne charakteru výmeru o vlastníctve
pôdy (str. 4a 5 napadnutého rozhodnutia), kde nie je upravené, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva

sa vyžaduje zaplatenie prídelovej ceny a teda ide o vzájomné rozporné zdôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu. Výmer obsahuje nielen podpis povereníka, ale aj pečiatku príslušného orgánu,
ktorý bol oprávnený ho vydať a to Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave.
Správny orgán nevenoval pozornosť tomu, že z toho istého I. W. XXXX/XX nehnuteľnosť zapísanév pzkn. vl. č. XXX ako parc. č. 62 roľa v intraviláne 0,2590 ha a parc. č. 63 dom a dvor o výmere 0,08563
ha v intraviláne obce boli zapísané ako vlastníctva N. G. s manželkou, došlo k následnému prevodu
resp. prechodu dedením do vlastníctva F. G. a sú vedené na LV č. XX v kat. území D., ide o dom kde

doposiaľ F. G. býval a táto skutočnosť nebola nikdy nikým spochybňovaná.

20. Zo správnym orgánom určeného okruhu účastníkov konania sa k odvolaniu vyjadrila spoločnosť
SchellingSlovakias.r.o.tak,ženemádôvodspochybňovaťsprávnosťrozhodnutiakatastrálnehoodboru,
má za to, že skutkový stav bol zistený podrobne a skutočnosti z ktorých vychádzal správny orgán sú

dostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide o riešenie sporov o vlastníctvo nehnuteľností – táto otázka nepatrí
do kompetencie správneho orgánu .

21.TaktiežsavyjadrilaajObecKechnec,ktorásataktiežstotožnilasozáveromsprávnehoorgánu.Máza
to že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a vec bola správne právne posúdená v zmysle záverov
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7S/12/2014 zo dňa 22.10.2014 ako aj v nadväznosti na

právny názor Najvyššieho správneho súdu uvedeného v rozsudku 3Sžo/18/2018 z 27.07.2016. Obec
poukázala na to, že Výmer o vlastníctve pôdy č. 3298/48 bol vydaný dňa 13.06.1948 a následne dňa
18.06.1948, t.j. v období, kedy sa na nadobudnutie vlastníckeho práva vyžadovala intabulácia, avšak
ako je zrejmé predmetné výmery neboli nikdy zapísané do príslušnej pozemkovej knihy. Poukázal na
ustanovenie § 1 ods. 2. vládneho nariadenia č. 104//1946 Sb. N. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve

pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR , kde bola upravená povinnosť príslušného
knihovného súdu urobiť záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia na základe výmeru o vlastníctve pôdy a navrhovať uskutočnenie knihovného poriadku
v tomto prípade prináležalo Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Obec Kechnec sa
stotožnila so záverom správneho orgánu o tom, že predmetné výmery neobsahujú zákonom stanovené

náležitosti pre vyhotovenie úradnej listiny, nie sú spôsobilé vyvolať právne následky, pričom parcely
podľa týchto výmerov sú aj v súčasnosti neidentické so stavom katastra nehnuteľností, t.j. nie je možné
ich kvalifikovane identifikovať.

22. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.07.2018 číslo: č.k. Co XX/XXXX-XXX, sp. zn.:

OU-KE-OOP5-2018/032421/SUC tak, že odvolanie účastníkov konania F. G. a H. I. zamietol a potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu I stupňa . V odôvodnení rozhodnutia uviedol :
- na strane 9 uvádza, že výmery nie sú samy osebe perfektnou listinou spôsobilou preukázať vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, nakoľko po vydaní Výmeru a po zaplatení prvej splátky nasledoval ďalší
prideľovací proces podľa 104/1945 Sb.n. SNR;

- právnym titulom je prídelová listina za predpokladu stotožnenia nehnuteľností v nej uvedených so
súčasným stavom, tieto vydávalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a por. 1949
príslušný NV po zaplatení ceny a splnení ďalších podmienok čo je aj uvedené vo výmere o vlastníctve
pôdy č. 3298/4/ z 13.06.1948;
- uzavrel že Výmer o vlastníctve číslo 3298/48 predložený navrhovateľom nie je spôsobilý jednoznačne

preukázať vlastníctvo nehnuteľností a túto jeho spôsobilosť limituje obsah prídelových listín z roku 1959
a 1966 – týmto prídelovými listinami sa nahrádzajú Výmery o vlastníctve pôdy z roku 1948, odvolateľ
prídelovú listiny nepredložil a nie je možné uzavrieť, že všetky skonfiškované pozemky vyznačené
v grafickom pláne z roku 1948 a z výmerov o vlastníctve z roku 1948 boli následne pridelené do
vlastníctva v celom rozsahu a tieto preukazujú len pridelenie pozemkov v intraviláne, ktoré boli vytvorené

z pôvodnej parcely mpč. XX; pozemky v extraviláne mpč. 508/1, 506/11 a 517/6 neboli preukázateľne
nikdy pridelené
- vyjadril sa aj k námietke žalobcov ohľadom rozdelenia pôvodnej parcely č. 27 na základe č.d. 288/1962
a následné pridelenie parcely č. 27/19 v prospech N. H. s manželkou bez zohľadnenia identifikácie
parcely č. 27/19 pridelenej v roku 1948 – neuvádzajú s ktorou konkrétnou parcelou má byť totožná

parcela č. 27/19 podľa jej vyznačenia v grafickom pláne z roku 1948 ani to, s ktorými súčasnými
parcelami má byť táto parcela totožná a v čom urobil správny orgán chybu pri identifikácii parciel na
súčasný stav na základe nimi predloženého grafického podkladu – to len potvrdzuje skoršie zistenia
správnych orgánovo tom, že jednotlivé grafické podklady z pozemkovej reformy nie sú vo vzájomnom
súlade a zároveň parcela č. 27/19 má v predmetných grafických podkladoch odlišné geometrické

a polohové určenia aj iných prídelcov ;
- vyjadril sa aj ku grafickej identifikácií parciel;
- uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby správny orgán vydal na základe žiadosti F. G.
rozhodnutiepodľa§12ods.1písmenob)zákonač.180/1995Z.z.opotvrdenívlastníctvaknehnuteľnostiparc. Č. 27/19, č. 508/15, č. 506/11, č. 517/6 uvedeným v osvedčení o dedičstve č.D 1494/92 a D
3132/93, lebo
právny titul od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke práva je platný ale nie je právne perfektný

a nie je bez ďalšieho dostatočným podkladom na zápis vlastníctva do KN záznamom - iné by bolo ak by
preukazoval že išlo o prídelovú listinu a na ňu nadväzujúce osvedčenie o dedičstve a na ňu nadväzujúci
geometrický plán kde by boli zadefinované nehnuteľnosti podľa súčasného stavu KN a teda by bolo
možné ho zakresliť v katastrálnej mape;
- má za to, že v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by odporovali skutočnostiam z ktorých vychádzal

delimitačný protokol a správny orgán nie je oprávnený skúmať delimitačný protokol ex tunc a ani na
tomto základe vysloviť úsudok o neplatnosti nasledujúcich prevodov vlastníctva;
- návrh žalobcu sa týka nehnuteľnosti ktoré sú vo vlastníctve obce a už aj iných vlastníkov na základe
právnych titulov, ktoré nie je oprávnený preskúmavať, parcely ktoré sú vo vlastníctve obce sú návrhom
dotknuté len z časti a rozhodnutie nemôže znieť na časti parciel, bolo by potrebné odčleniť tieto časti
geometrickým plánom ale len v prípade ak by boli splnené podmienky pre potvrdenie vlastníctva;

- má za to, že nie je v právomoci správneho orgánu potvrdiť vlastníctvo dotknutých pozemkov v prospech
navrhovateľa a jeho postup pri dokazovaní v intenciách rozsudku 3Sžo/18/2018 z 27.07.2016 a
rozhodnutie o vlastníctve by bolo nad rámec tohto konania a prislúcha do výlučnej právomoci civilných
súdov .

II.
SPRÁVNA ŽALOBA

23. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. V žalobe namieta na nesprávne právne posúdenie a to, že

postup orgánov verejnej správy bol v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, namieta nesprávne
zistenie skutkového stavu a taktiež namieta aj nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Poukazuje na to, že sa
domáha usporiadania vlastníctva v katastrálnych operátoch k nehnuteľnostiam ktoré nadobudli rodičia
žalobcu – N. G. a A. G. na základe Výmerov o vlastníctve pôdy 3298/48 z 13-06-1948 a č 14043/47
z 06.12.1947, žalobca to po nich nadobudol dedením D 1494/92 a D3132/93 a podľa neho je podľa neho

nesporné o ktoré nehnuteľnosti išlo a je ich možné stotožniť s novou evidenciou čo však správne orgány
popierajú vzhľadom na to že vlastníkom je obec Kechnec na základe delimitácie a vlastníctvo žalobcu
bolo len na hluchom liste vlastníctva. Do konania boli predložené mapové podklady s presným rozpisom
prídelov a taktiež žalobca vyžiadal a správnemu orgánu predložil originálny Grafický plán na rozdelenie
pôdohospodárskych majetkov z 01.09.1948 v ktorom je zakreslený stav prideľovaných parciel a ktorý

bol podkladom ním predložených Výmerov o vlastníctve pôdy .

24. V námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uvádza, že tento bol správnym orgánom
nedostatočne zistený vo vzťahu k identifikácii parciel, hoci to bolo navrhované a bolo možné dať
vypracovať v konaní grafickú identifikáciu, takúto správnemu orgánu však predložil až H. I.. Správny

orgán I . stupňa síce stanovil okruh účastníkov podľa rozsudku 3Sžo/18/20015, avšak v ďalšom
konaní nepostupoval podľa tohto rozsudku čo do právneho posúdenia prídelovej listiny. Nesprávne
bol zistený skutkový stav aj čo do tvrdenia, že rodičia žalobcu G. pozemky odovzdali do družstevného
užívania, nakoľko pridelená domová nehnuteľnosť je užívaná a vlastnená až doposiaľ a je to v rozpore
aj s grafickou prílohou výmerov a grafickým plánom s premietnutím do súčasného stavu, čo však

nedôvodne bolo správnym orgánom odmietnuté vykonať a nebolo prihliadnuté ani na grafickú
identifikáciu ktorú predložil H. I. a ktorá vyvracia tvrdenie správneho orgánu, že podľa Grafického plánu
z roku 1948 nie je možné pridelené parcely Výmerom z roku 1948 stotožniť so súčasným stavom.
Poukazuje aj na to, že konanie je vedené od roku 2009 a najprv správny orgán tvrdil, že k Výmerom
č. 3298/1948 zo dňa 13.06.1948 a zo dňa 18.06.1948 nebol vyhotovený Geometrický plán, preto

nie je možné takéto rozhodnutie – verejnú listinu zapísať do katastra nehnuteľností . Po predložení
archívom overeného Geometrického plánu zo dňa 01.09.1948 žalobcom správnemu orgánu, tento
tvrdil, že keďže tento plán nebol zapracovaný do mapového operátu pozemkovej knihy nie je možné
v ňom rozdeľovanú nehnuteľnosť identifikovať do súčasného stavu avšak tvrdenie správneho orgánu
o neidentifikácií vyvracia predložený geometrický plán H. I.. Má za to, že pre správny orgán nemohol

byť problém zidentifikovať nehnuteľnosť hoc vyhotovením geometrického plánu a ak tak správny orgán
nepostupoval, nezistil dostatočne skutkový stav veci a jeho postup v rozpore s ustanovení, § 3 ods.5 a
§ 32 ods.1 Správneho poriadku čo je dôvod na postup podľa § 191 ods.1 písmeno g) SSP .25. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť uvádza, že sa správny orgán
nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcov . Poukazuje aj na to, že na jednej strany
odvolací orgán tvrdí že žalobca nepreukázal ktorým parcelám v súčasnosti zodpovedá parcela č. 27/19

z roku 1948 podľa výmeru – na strane 9 predposledná veta a zároveň na strane 10 bod 3. napadnutého
rozhodnutia uvádza, ktorým parcelám v súčasnosti zodpovedá parcela č. 27/19 z roku 1948 .

26. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v otázke: čo do posúdenia právnej povahy výmeru.
Tu žalobca poukázal na str. 10 ods 2,3 rozhodnutia žalovaného kde tento uvádza, že : „predložený

Výmer č. 3298/48 z 13. a 16.06.1948 je platný a vo všeobecnosti výmery boli listiny, ktoré zakladali
vlastnícke právo k nehnuteľnosti“ no zároveň aj uvádza, že: „bez ďalšieho tento výmer nie je spôsobilý
preukázať vlastníctvo k nehnuteľnostiam aj podľa metodického návodu na spracovanie ROEP „. Žalobca
k tomuto poukazuje na samotný obsah výmeru kde je uvedené, že: „Tento výmer o vlastníctve pôdy
je podľa ustanovenia § 1 ods.2 nariadenia číslo 1041/1946 Sb. N. SNR verejnou listinou dokazujúcou
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný

knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dostatočného
ospravedlnenia .“ Poukazuje na to, že prídelové listiny z roku 1959 ani geometrický plán z tohto roku
a ani výkaz plôch z roku 1956 neriešili pozemky, ktoré boli výmerom č. 3298/48 pridelené do vlastníctva
rodičom žalobcu . Nie je dôvodné poukazovanie na iné rozdelenie pôvodných pozemnoknižných parciel.
Skutočnosť, že už citovaným výmerom nadobudli právni predchodcovia k prideleným nehnuteľnostiam

vlastníctvo vyplýva priamo z tejto listiny: „Tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods.2
nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti na základe ktorej príslušný knihnovný súd urobí záznam vlastníctva
v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.“ Podľa žalobcu následne prídelové
konanie mohlo iba upresniť pozemnoknižné označenie a výmeru pridelených nehnuteľností a prídelovú

cenu, no na vlastníctvo založené výmerom to vplyv nemalo.

27. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca aj čo do posúdenia delimitácie zo štátu na Obec Kechnec
podľa delimitačného protokolu 41/1991/OÚ/Ba a jeho dodatku z roku 1995. K tomuto poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu DR sp. zn. MCdo 56/01 – podľa ktorého: k takému prechodu mohlo dôjsť

len ak nešlo o dočasnú správu národného výboru, ktorá prechod do vlastníctva obce vylučovala, nebolo
preukázané, že by u týchto nehnuteľností išlo o trvalú správu národného výboru, išlo o spor na OS KE
– okolie 14C/145/98 a na KS v KE pod sp. zn.: 12Co/375/99 – podľa tvrdenia žalovaného je vlastníkom
týchto pozemkov obec Kechnec na základe delimitácie, pričom však k tomuto správny orgán nevykonal
žiaden dôkaz a teda aj skutkový stav nevychádza v tomto z vykonaného dokazovania a navyše v tom

spore nešlo o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V tejto námietke poukazuje aj na to, že
ak došlo k nadobudnutiu vlastníctva predchodcami žalobcov nikdy nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva
naštátaštátnikdynemoholúčinnetietonehnuteľnostipreviesťdelimitáciounaobecaobecnainéosoby.

III.

Vyjadrenie žalovaného

28. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2019 uvádza, že žalovaný reagoval na
odvolacie námietky a vysporiadal sa s nimi v závere svojho rozhodnutia a preto zotrváva na názoroch
a argumentoch z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu o tom,

že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, keď neprihliadol na grafickú identifikáciu parciel
zo dňa 09.05.2017 predloženú H. I. a vychádzal len z písomnej identifikácie parciel. K tomuto
poukázal na ustanovenie § 3 ods. 12 katastrálneho zákona, podľa ktorého: Identifikáciou parcely sa
rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a iných
operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií

katastra nehnuteľností. Vypracovanie písomnej identifikácie tak bolo nevyhnutnou súčasťou procesu
identifikácie parciel. H. I. predložená grafická identifikácia bola základným grafickým podkladom, na
základe ktorého sa v tomto štádiu nehnuteľnosti zisťovali údaje zapísané v súbore popisných informácií
katastra nehnuteľností a tým bol vymedzený aj okruh účastníkov konania. V prejednávanom prípade
neboli kumulatívne splnené podmienky pre potvrdenie vlastníctva navrhovateľovi na základe návrhu

podaného podľa § 12 ods.1 písmeno b) pretože :
- právny titul od ktorého odvodzuje žalobca svoje vlastníctvo nie je právne perfektný a nie je bez ďalšieho
dostatočným právnym podkladom na zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností záznamom; podľa
žalovaného výmery o vlastníctve pôdy nie sú samy osebe perfektnou právnou listinou spôsobilou bezďalšieho preukázať vlastníctvo k nehnuteľnostiam a to z dôvodu, že po vydaní výmeru na základe
úhrady prvej splátky prídelovej ceny nasledoval ďalší prideľovací proces upravený zákonom č. 04/1945
Sb.n. SNR, preto aj Metodický návod na spracovanie ROEP uvádza, že ak niekto deklaruje svoje

vlastníctvo výmerom, nie je možné ho zapísať do katastra nehnuteľností ale môže byť podkladom pre
vydržanie podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa žalovaného právne perfektnou listinou na zápis
skonfiškovaných a následne pridelených nehnuteľností je prídelová listina. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané že v k.ú. D. boli vydávané prídelové listiny, v ktorých sa výslovne uvádza, že nahradzujú
výmery o vlastníctve pôdy. Žalobca takú listinu nepredložil.

- v konaní neboli zistené skutočnosti odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzal predmetný
delimitačný protokol – v pozemkovej knihe nie je žiaden zápis ktorý by deklaroval dočasnú správu
národného výboru k dotknutým nehnuteľnostiam a v konaní nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že
by došlo k zriadeniu práva trvalého užívania dotknutých pozemkov v prospech JRD, v odvolaní nebolo
žalobcom bližšie odôvodnené tvrdenie to tom, že štát nebol vlastníkom pozemkov, ktoré užívalo JRD
a ani tieto pozemky nemal v správe a taktiež to nie je ani ničím preukázané;

- návrh žalobcu v 1.rade sa týka nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve obce ale aj nehnuteľností, ktoré už
majú nových vlastníkov na základe právnych titulov, ktoré nie je správny orgán oprávnený preskúmavať,
pokiaľ ide o pozemky, ktoré sú vo vlastníctve obce, tak sú návrhom žalobcu v 1.rade dotknuté len časti
týchto parciel C katastra nehnuteľností a rozhodnutie o potvrdení vlastníctve nemôže znieť na časť
parcely, ale tieto by bolo nevyhnutné odčleniť geometrickým plánom, avšak za predpokladu, že by boli

splnené podmienky pre potvrdenie vlastníctva.
Žalovaný zároveň uviedol, že nie je povinnosťou orgánov štátnej správy na úseku katastra vyhotovovať
geometrické plány a iné geodetické zamerania v teréne, táto povinnosť prislúcha účastníkom správneho
konania, ktorí však ani opakovaným výzvam geometrický plán, ktorý by určil dotknuté nehnuteľnosti
podľa súčasných údajov katastra nehnuteľností nepredložili.

IV.
Replika žalobcov

29. Dňa 25.01.2019 predložil žalobca v 2.rade H. I. správnemu súdu svoju

repliku zo dňa 23.01.2019 v ktorej zotrval na žalobných námietkach. Nesúhlasí s tvrdeniami
žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe. Súdu predložil overený výpis z konečného prideľovacieho plánu
z konfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v k.ú. D. zo dňa 26.05.1955, podpísaný zástupcami
MNV obce Kechnec, ktoré potvrdzujú vlastníctvo podľa prídelového plánu. Tento dokument vyvracia
tvrdenia žalovanej strany, že neexistujú ďalšie právne dokumenty na zápis vlastníctva v katastri a tento

výpis vlastne potvrdzuje, že ďalší prideľovací proces upravený zákonom č. 1041/1945 Sb.n. SNR sa
uskutočnil a bol podľa zápisu 31.05.1955 aj výborom pôdohospodárskej správy v Košiciach schválený.
Pokiaľ žalovaná strana tvrdí, že prechod vlastníckeho práva bol podmienený zaplatením kúpnej ceny
k tomuto uvádza, že existuje zápisnica spísaná 24.05.1957 na MNV v Kechneci, kde a jasne píše
okrem iného „ ďalšie platenie za tento vnesený majetok a za pôdu sa zastavuje „. Táto zápisnica

potvrdzuje že naši právni predchodcovia tieto pozemky fyzicky užívali a v roku 1957 ich dali do
užívania JRD ako vnesený majetok, čo vlastne vylučuje vlastníctvo sporných pozemkov štátom a tým
pádom aj delimitáciu týchto nehnuteľností na obec. Skutočnosť, že prejednávané nehnuteľnosti užívalo
JRD Kechnec potvrdzuje aj to, že právny nástupca JRD Kechnec- PD Seňa uzatváralo s dedičmi
prejednávaných pozemkov nájomné zmluvy na ich využitie a platilo dohodnutý nájom až do doby ,

kým obec Kechnec tieto pozemky nezískala spornou delimitáciou. Poukázal aj na to, že na jednej
strane Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor uvádza, že Výmer nie je právne spôsobilou
listinou spôsobilou preukázať vlastnícke práva a na strane druhej iným žiadateľom na základe len
výmerov vlastníctvo zapísali a túto skutočnosť vytýkali v katastrálnemu odboru vo svojich námietkach
dňa 27.11.2017.

30. K tomuto vyjadreniu sa pripojil aj žalobca v 1.rade.

31. Právny zástupca žalobcov v replike zo dňa 26.01.2019 – poukazuje na rozhodnutia NS SR kde
bola riešená problematika Výmerov ako titulov pre nadobudnutie vlastníctva, taktiež poukazuje na to,

že správny orgán má sám možnosť ako aj povinnosť vyhotoviť geometrický plán ohľadom parcely kde
je vlastníkom obec alebo iný vlastník v záujme skutočného zistenia skutkového stavu – žalobca takú
možnosť nemáVI.
Ďalší procesný postup Krajského súdu v Košiciach a Správneho súdu v Košiciach

32. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. konaní: 6S/131/2018-47 zo dňa 18.10.2021 boli do
konania pribratí ako ďalší účastníci administratívneho konania :
- Obec Kechnec,
- J. K., bytom D. W. XXX
- B. L., bytom D. W. XXX

- Shcelling Slovakia s.r.o., Perínska cesta 289, Kechnec, IČO : 36 594 865
- Molex slovakia a.s., kechnec 264
- CROWN Bevcan Slovakia, s.r.o., Bratislava, ul. Štúrova č. 4
- J. L., bytom D., P. B. X
- D. C., bytom C. XXX/XX, D.
- D. M., M. D. XX, D.

- N. L. O., bytom D. W. XXX
- O. B. P., bytom D. W. XXX
- L. L., M. B. X, D.
- I. L., bytom K. W. XXX/X, D.
- N. R. I., bytom S. XXX/XX, I. D.

- N. T. I. , bytom U. XX/XX, I. D.
- J. I., bytom S. L. XXXX/XX, D. E..

33. Krajský súd v Košiciach uznesením č. konania: 6S/131/2018 – 182 zo dňa 22.02.2022 pribral do
konania ďalšieho účastníka Magna Electronics Slovania s.r.o. so sídlom Kechnec 265, IČO : 53 696 387

a to na návrh spoločnosti Molex Slovakia, a.s. so sídlom Kechnec č. 265, IČO : 36 196 258 z dôvodu, že
vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania nepatria ďalšiemu účastníkovi konania
– spoločnosti Molex Slovakia, a.s., nakoľko ich táto previedla Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
pod V 1330/2021 na túto spoločnosť.

34. Krajský súd v Košiciach uznesením č. konania: 6S/131/2018 – 207 zo dňa 06.07.2022 rozhodol
o pokračovaní v konaní s dedičmi po žalobcovi F. G., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a to so A. B., O.
G., nar.: 14.05.1961, bytom ul. C. XX, D. E. a F. G., nar.: 05.03.1960, bytom OAZA – Nádej pre nový
život, Bernátovce 779.

VIII.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania :

35.Ďalšíúčastníkkonania–spoločnosťIMASchellingSlovakia,s.r.o.sapísomnýmpodanímdoručeným
správnemu súdu dňa 27.10.2021 v zmysle ustanovenie § 32 ods.4 SSP vzdal práva účastníctva v tomto

konaní. Zároveň v tomto podaní správnemu súdu uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami žalovaného ,
má za to, že správny orgán reagoval na všetky odvolacie námietky. Svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam
nadobudol na základe Kúpnej zmluvy od Obce Kechnec na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2005,
ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 21.15.2005 pod V 2881/05. Poukázal na
konanie vedené na OS Košice okolie 7S/100/2008 ako aj následne na Krajskom súde v Košiciach

pod 11Co/58/2017 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde sa prejednávalo vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam.

36. Ďalší účastníci konania – J. K., B. L., N. R. I. vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2021 sa stotožnili
s tvrdeniami žalobcov v správnej žalobe a žiadala jej vyhovieť. Majú za to, že žalobca v 2. rade

H. I. písomnými listami vyvrátil zavádzajúce tvrdenia žalovaného a zároveň komisie ROPE. Z ním
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že obec Kechnec neoprávnene získala a ďalej predávala
poľnohospodárskupôdu,kuktorejsadostaladelimitáciou,ktoránebolavsúladesozákonom.Poukázala
na rozhodnutie MCdo/56/01, kde sa prejednával skutkový stav ohľadom delimitácie obce a kde Najvyšší
súdzrušilrozsudokavrátilvecKrajskémusúdunanovékonanie.Predloženédôkazypreukazujú,ženaši

právni predchodcovia užívali poľnohospodársku pôdu oprávnene až do doby, kedy ju právny predchodca
N. G. starší nedal do užívania poľnohospodárskemu družstvu.37. Obec Kechnec, Obecný úrad Kechnec 19, 044 58 Kechnec vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
04.11.2021 uviedol, že napádané rozhodnutie považuje za vecne a právne správne a správna žaloba je
kópiou odvolania, pričom žalovaný sa s odvolaním vysporiadal vo svojom rozhodnutí detailne. Konanie

žalobcov, ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva považujú za rozporné s dobrými mravmi.
Vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam bolo nadobudnuté v súlade so zákonom č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, čo potvrdil aj Okresný súd Košice – okolie aj Krajský súd v Košiciach. Delimitačný
protokol bol len podkladom pre prevzatie vecí a následný zápis do katastra nehnuteľností . Aj keď
žalobcovia disponujú výmerom v čase keď bol vydaný tento platil Všeobecný občiansky zákonník,

podľa ktorého sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva vyžadoval tzv. intabulačný princíp, vlastnícke
právo sa teda nenadobúdalo prídelovou listinou ale až zápisom práva do pozemkovej knihy, podobne
ako to je tomu dnes. Zároveň uviedol, že ak by aj existoval zápis vlastníckeho práva žalobcov
v pozemkovej knihe, aj v tomto prípade by bola žaloba nedôvodná, nakoľko obec Kechnec nadobudla
vlastnícke právo vydržaním. Zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sú-
zn.:14C/298/97 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 14Co/146/1998, ktoré okrem iného

posudzovali vlastnícke právo obce Kechnec k predmetným nehnuteľnostiam.

38. Ďalší účastník konania spoločnosť CROWN Bevcan, Slovakia s.r.o., Štúrova 4, 81102 Bratislava vo
svojom vyjadrení zo dňa 02.12.2021 uviedol, že má za to, že spôsob akým sa žalovaný vysporiadal
s grafickou identifikáciou zo dňa 09.05.2017 bol v súlade s rozhodnutím 3Sžo/18/2015, kde správny

orgán použil predloženú grafickú identifikáciu predloženú žalobcami ako podklad pre určenie rozsahu
nehnuteľnosti, ktorých sa týkal návrh žalobcov v administratívnom konaní a z takto určeného rozsahu
určil aj rozsah účastníkov v administratívnom konaní. Stotožnil sa s právnym posúdením žalobcami
predložených Výmerov o vlastníctve pôdy a má za to, že žalobcovia nepreukázali ich vlastníctvo,
nakoľko nepredložili prídelové listiny vzťahujúce sa k výmeru č. 3298/48. Napadnuté rozhodnutie

považuje za správne a zákonné. Majú za to, že žalobcami predložená kópia konečného prideľovacieho
plánu zo dňa 26.05.1955 uvádza ako prídelcov právnych predchodcov žalobcov, avšak nie je
uvedené, ktoré nehnuteľnosti im mali byť pridelené a teda v žiadnom prípade nepreukazuje vlastníctvo
k nehnuteľnostiam uvedeným vo Výmere č. 3298/48. Zápisnica zo dňa 24.05.1957 odkazuje na pôdu
vnesenú do družstva právnymi predchodcami žalobcov, avšak obdobne neuvádza, ktoré konkrétne

pozemky mali byť vnesené do družstva . Poukazuje zároveň aj na to, že značná časť pozemkov,
ku ktorým si žalobcovi uplatnili právo už nie je vo vlastníctve obce Kechnec a preto z uvedeného
dôvodu nemôže byť v konaní uplatnené ustanovenie § 12 ods.1 písmeno b) zákona č. 180/1995 Z.z.
K potvrdeniu vlastníctva v prospech žalobcov nemôže dôjsť v takomto konaní podľa zákona č. 180/1995
Z.z., nakoľko predmetné nehnuteľnosti už boli prevedené na iné subjekty a správny orgán v takomto

konaní nemôže posudzovať platnosť zmluvy alebo iného právneho titulu, nakoľko by tým prekročil svoju
právomoc a posúdenie takejto otázky je výlučne v právomoci súdu. Zároveň poukázal na rozhodnutie
3Sžo/18/2015, kde Najvyšší súd SR uviedol, že v prípade, ak sú identifikovaní noví vlastníci sporných
pozemkov, vzniká spor o určenie vlastníctva k pozemkom, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci
súdov.

39. Ďalší účastník konania – spoločnosť Molex Slovakia a.s., Kechnec č. 265, 044 58 Kechnec, vo
svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že nebol účastníkom administratívneho konania a zároveň
v čase podávania vyjadrenia už nie je vlastníkom pozemkov – vlastníkom je spoločnosť Magna
Electronics. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam však do prevodu nemôže byť sporné. Poukázal na to, že

v rozsudku 13Sžo/18/2015 bola odmietnutá argumentácia žalobcov. Navrhuje ponechať spoločnosť
Molex Slovakia, a.s. v postavení účastníka konania, nakoľko jeho práva môžu byť rozhodnutím súdu
dotknuté a to najmä z dôvodu uzavretia Kúpnej zmluvy č. 77/2021 so spoločnosťou Molex Slovakia, a.s..
Zároveň navrhol pribratie spoločnosti Magna Electronics, ako aktuálneho vlastníka

40. Ďalšie účastníčky konania - D. C. a D. M. vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že trvajú na
zachovaní právneho stavu tak ako to je. Zároveň uviedla, že boli splnené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva jej právnych predchodcov

41. Ďalší účastník konania – spoločnosť Magna Electronics Slovakia, s.r.o. vo svojom vyjadrení

k správnej žalobe zo dňa 04.11.2022 sa stotožnila s argumentáciou spoločnosti Molex Slovakia, a.s. ako
aj sa argumentáciou žalovaného, ktorú prezentoval žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a taktiež aj s argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Tento účastník
konania uviedol, že jeho vlastnícke právo k akýmkoľvek častiam nehnuteľností je nespochybniteľné a akby sa aj preukázalo, že vlastníkmi týchto pozemkov boli právni predchodcovia žalobcov, nemôže to mať
za následok stratu vlastníckeho práva účastníka konania. Poukázal aj na to, že Molex Slovakia, a.s.
sa v každom prípade stala vlastníkom nehnuteľností titulom vydržania a účastník konania nadobudol

vlastnícke právo k nehnuteľnosti od právoplatného vlastníka.

IX.
Ďalšie vyjadrenia :

42. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2024 k vyjadreniam ďalších účastníkov konania
opätovne uviedli, že majú za to, že u Obce Kechnec nebol splnená podmienka podľa § 2 zákona
138/1991 Zb. a preto vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nebolo možné nadobudnúť
na základe delimitačného protokolu. Uviedli, že pokiaľ spoločnosť Molex Slovakia, a.s. tvrdí, že
nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam, vlastníctvo nemohli nadobudnúť ani vydržaním nakoľko neboli
dobromyseľný a v čase uzavretia zmluvy s Obcou Kechnec im musel byť známy rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn.: M Cdo 56/01 a preto museli vedieť, že obec nie je výlučným a neobmedzeným
vlastníkom pozemkov a taktiež sa spoločnosť Molex Slovakia, a.s. mohla dozvedieť o existencii sporu
o určení vlastníckeho práva z katastra nehnuteľnosti; zároveň predložili rozsudok NSS SR sp. zn.:
7Sžr/155/2016 v ktorom bola preskúmaná zákonnosť rozhodnutia vtedajšieho katastrálneho úradu
v Košiciach vydaného v rámci ROEP v k.ú. D., predmetom ktorého boli pozemky v totožnom prídelovom

pláne a grafickom pláne na rozdelenie poľnohospodárskych majetkov bývalých vlastníkov Dr. Ducsay
a spol. z 01.09.1948 a tak v tomto konaní vedenom v pozemnoknižnej vložke č44; poukazuje na to,
že proces podľa nariadenia 104/1945 nebol ukončený vydaním Výmeru ale pokračoval grafickým
zobrazením rozdelenia pozemkov, konečným prídelom kde bol schválený konečný prídelový plán, a
N. G. pohľadávku z prídelu vyrovnal. Majú za to, že svoje vlastnícke právo preukázali a to: Výmerom

o vlastníctve pôdy, Konečným prídelovým plánom, Grafickým plánom, Zápisnicou z 24.05.1997,
Osvedčením o dedičstve z 19.03.1998 a Identifikáciou parciel z 09.05.2017.

X.
Konanie pred správnym súdom

43. Správny súd v Košiciach vo veci vyhlásil rozsudok verejne dňa 06.05.2025.

XI.

Relevantná právna úprava

44.Podľa§1ods.1zákonač.180/1992Z.z.konaníoobnoveevidencieniektorýchpozemkovaprávnych
vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim
a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register").

45.Podľa§1ods.5zákonač.180/1992Z.z.konaníoobnoveevidencieniektorýchpozemkovaprávnych
vzťahov k nim (ďalej len "konanie") predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi
vzťahmialebodržbou,1)ktoréniesúevidovanéalebosúevidovanéneúplnepodľaosobitnýchpredpisov
v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len "pozemok"), ak v tomto

zákone nie je ustanovené inak.

46.Podľa§5ods.1zákonač.180/1992Z.z.konaníoobnoveevidencieniektorýchpozemkovaprávnych
vzťahov k nim (ďalej len "konanie") Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné

predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra.

47. Podľa § 11 ods. zákona č. 180/1992 Z.z. konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a
právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") Správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len
"navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú

splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.48. Podľa § 12 ods.1 zákona č. 180/1992 Z.z. (1) Ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam,
z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní 26) alebo o zápise za vlastníka 2 alebo
protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím

a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,
b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,
a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri
nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia
správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť.

49. Podľa § 12 ods.2 Pri podávaní návrhov a prejednaní v komisii sa použije postup podľa § 7 ods. 3.

50. Podľa § 12 ods.3 Na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 sa primerane použije ustanovenie § 11.

51. Podľa § 11 ods.2 Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ

nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním.

52. Podľa § 11 ods.8 Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak
a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,
b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k

pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.

53. Podľa § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

54. Podľa § 1 ods.1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb. SNR zo dňa 05.09.1946
o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy , pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte

pred zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.
SNR) vydávať prídelcom (§§ 6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej
im podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.

55. Podľa § 1 ods.2 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb. SNR zo dňa 05.09.1946

o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd
urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

XII.
Právny názor správneho súdu

56. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, ktorým

bol zamietnutý návrh žalobcu F. G. na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods.1 písmeno b) zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a ktoré rozhodnutie
bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, ktoré správny súd taktiež na základe podanej správnej
žaloby preskúmaval ako aj preskúmanie tak postupu správneho orgánu I. stupňa v administratívnom
konaní, ktoré predchádzalo vydaniu jeho rozhodnutia ako aj preskúmanie postupu žalovaného, ktorý

predchádzalvydaniurozhodnutiaopotvrdenírozhodnutiasprávnehoorgánuI.stupňa.Nespornévtomto
konaní bolo to, že žalobca F. G. si uplatnil v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom návrh na vydanie rozhodnutia o tom, že pozemky
parc. č. 27/19, číslo 508/15, číslo 506/11 a číslo 517/6 sú v jeho vlastníctve titulom Osvedčenia
o dedičstve po jeho právnych predchodcoch, ktorým svedčalo vlastnícke právo k týmto pozemkom

titulom Výmerov o vlastníctve pôdy zo dňa 18.06.1948 číslo 3298/48 a zo dňa 13.06.948 číslo 3298/48.
Sporné bolo to, či zákonom č. 180/1995 Z.z. či sú splnené zákonom stanovené podmienky upravené
v ustanovení § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. na vydanie takéhoto rozhodnutia v rámci ROEP.57. Konanie podľa § 12 zákona číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v platnom znení je špeciálnym správnym konaním, ktoré možno začať len v rámci
konania podľa § 1 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Správny orgán môže rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než, ktorej právo bolo
osvedčené vydaním notárskeho osvedčenia, prípadne potvrdené spísaním protokolu a zóne známou
o prechode vlastníctva veci štátu na obec. Ide o osobitný procesný postup, ktorý má za následok,
že listina stráca právoplatnosťou rozhodnutia platnosť. Konanie sa začína na návrh, ktorý musí mať
všeobecné náležitosti podľa § 19 správneho poriadku navrhovateľ musí podľa § 12 ods. 2 zákona o

niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom preukázať právny záujem o vydanie
rozhodnutia; návrh sa podáva komisii ., ak podanie nemá predpísané náležitosti, komisia po pomôže
výzvou účastníkovi konania nedostatky odstrániť.

58. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

59. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia

správneho orgánu I. stupňa ako aj ich postupu v administratívnom konaní má správny súd za to že je
správna žaloba dôvodná a je namieste zrušiť aj rozhodnutie žalovaného a to z dôvodov podľa § 191
ods.1 písmeno c), e) a g) SSP a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

60. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade

ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny
prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim
dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov

zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide
okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods.3 zákona

o správnom konaní vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou
vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s
nimi.Argumentyazáverysprávnehoorgánunesmúvzbudiťpochybnostiojehonezávislostiaodbornosti.
Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie

nespĺňatietonáležitostijenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,pretoženedávadostatočnézáruky,
že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je
rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

61. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj administratívneho spisu správneho

orgánu prvého stupňa má súd za to, že rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie správneho orgánu I.
stupňa netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia tak správneho orgánu
I. stupňa ako aj žalovaného je zrejmé, že tieto majú všetky zákonom vyžadované náležitosti a taktiež je
z nich zrejmá právna úvaha, ktorá správne orgány viedla pri vysporiadavaní sa so zisteným skutkovým
stavom ako aj pri hodnotení dôkazov.

62. Správny súd sa však stotožnil s námietkou žalobcov čo do nesprávneho právneho posúdenia veci
zo strany správnych orgánov, pokiaľ ide o právne posúdenie charakteru výmerov o vlastníctve pôdy.
Nesprávnym právnym posúdením je situácia , keď správny orgán na zistený skutkový stav aplikovalprávnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu a taktiež situácie,
keď správny orgán na zistený skutkový stav síce aplikoval správny právny predpis, no tento chybne
vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom.

63. V prejednávanej veci žalobcovia v odvolaní namietali právne posúdenie charakteru Výmerov
o vlastníctve pôdy. Túto skutočnosť namietal už v priebehu administratívneho konania žalobca H. I. a to
vo svojom podaní zaslanom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 27.11.2017, kde poukazoval na to,
že že viackrát bolo NS SR rozhodované a zverejnené, že samotný Výmer o vlastníctve pôdy vydaný

oprávneným štátnym orgánom, ktorý má aj formálne náležitosti je preukázaným a vecne platným titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva tým občanom, ktorí sú vo výmere uvedení k uvedeným obsiahnutým
nehnuteľnostiam. Výmera je listinou spôsobilou na záznam v katastri nehnuteľností. Tak správny orgán
akoajžalovanývšakprávneposúdiliVýmeryovlastníctvepôdysíceakolistiny,ktorézakladalivlastnícke
právo k prideleným nehnuteľnostiam avšak s tým, že právne perfektnou listinou na zápis vlastníctva
skonfiškovaných a následne pridelených nehnuteľností je prídelová listina (za predpokladu stotožnenia

nehnuteľností v nej uvedených so súčasným stavom) a to z dôvodu, že po vydaní výmeru nasledoval
ďalší prideľovací proces upravený zákonom č. 104/1945 Sb.n. SNR.

64. Správny súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn:
4Cdo/123/2003 , ktorý bol zverejnený v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 44/2005

a v zmysle ktorého právnej vety : „ Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v
súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.“ V odôvodnení tohto
rozhodnutia Najvyšší správny súd SR uviedol, že :

„.... po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia
vlády č. 104/1945 Sb.n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Zb.n. SNR výmery o vlastníctve pôdy.
Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb.
prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a
aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými

listinamiprezápisnadobudnutéhovlastníctvadokatastranehnuteľností.Abybolivkladuschopné,museli
byť a musia byť tieto listiny právne perfektné.

Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej

knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. Občiansky zákonník č. 141/1950
Zb. 1. januára 1951 zrušil tento intabulačný systém tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa
nadobúdalo už samou zmluvou (§ 111 ods. 1 OZ) a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny
charakter (§ 112 OZ).

Z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR
vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného majetku patrilo Povereníctvu pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu. Zákonom č. 98/1950 Zb. bol zrušený národný pozemkový fond pri ministerstve
pôdohospodárstva a fondov pozemkových reforiem, a to zlúčením ich imania. Tento zákon v ustanovení
§ 1 ods. 4 splnomocnil ministerstvo pôdohospodárstva a výživy po dohode s ministerstvom vnútra

vyhláškou vydať v príslušnom úradnom liste bližšie predpisy v súvislosti so zrušením Národného
pozemkového fondu pri ministerstve pôdohospodárstva a v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti
na ministerstvo pôdohospodárstva a na národné výbory. Na základe tohto splnomocnenia ministerstvo
pôdohospodárstva a výživy vydalo vyhl. č. 507/1950 Ú.v., ktorou vydalo bližšie predpisy o prechode
pôsobnosti Národného pozemkového fondu na ministerstvo pôdohospodárstva a národné výbory a o

prechode obdobnej pôsobnosti Povereníctva pôdohospodárstva na národné výbory. Z ustanovenia § 2
ods. 3 citovanej vyhlášky (okrem iného) vyplývalo, že na krajské národné výbory prešlo vybavovanie
opatrení (v dohode s príslušnými národnými výbormi a jednotnými zväzmi roľníkov) potrebných na
riadne hospodárenie, kontrola tohto hospodárenia, vyúčtovanie národných správ, dispozícia a evidencia
presunu inventáru, a to (okrem iných právnych predpisov) aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia

vládyč.104/1945Sb.n.SNR.Vzmysleustanovenia§3ods.3vyhl.č.507/1950Ú.v.naokresnénárodné
výboryprešlovykonávanievyúčtovanísodchádzajúcimiprídelcamiadozornadhospodárenímprídelcov
(okrem iných právnych predpisov), aj podľa ustanovenia § 23 vyhlášky č. 507/1950 Zb. Toto ustanovenie
treba vykladať tak, že na národné výbory prešla právomoc vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami adozornadhospodárenímprídelcovvzmysle§23ods.1nariadeniavládyč.104/1945Sb.n.SNRacitácia
celého ustanovenia § 23 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR (t.j. aj jeho druhého odseku) znamená
len právo národného výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku.

65. Ako je zrejmé z administratívneho spisu žalobca F. G. doložil k návrhu na vydanie rozhodnutia
o potvrdení vlastníctva k nehnuteľnostiam Výmery o vlastníctve pôdy č. 3298/1948 zo dňa 13.06.1948
a 18.06.1948 a originály týchto výmerov si zabezpečil aj sám správny orgán prvého stupňa
v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia dňa 18.09.2013. Správny orgán I. stupňa však

pri posudzovaní právneho charakteru týchto výmerov nevychádzal z vyššie uvedeného právneho
názoru ale postavil svoje hodnotenie skutkového stavu na tom, že žalobcovia nepreukázali v konaní
právne perfektnú listinu na zápis vlastníctva skonfiškovaných a následne pridelených nehnuteľností
a to prídelovú listinu a s jeho právnym posúdením sa stotožnil aj žalovaný. Výmery o pridelení
vlastníctva pôdy predložené žalobcami do administratívneho konania sú správnymi aktami a ako je
zrejmé z ich obsahu boli vydané orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci, sú právoplatné

a vykonateľné a považuje sa preto za právne perfektné, pričom sa prezumuje jeho správnosť, pokiaľ sa
nepreukáže, že bolo vymedzeným postupom opravené alebo zrušené.“

66. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má správny sú za to, že vzhľadom na námietky žalobcov
uvedené v odvolaní, žalovaný nesprávne právne posúdil charakter Výmerov, keď nerešpektoval

predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré mu v čase jeho rozhodovania muselo byť známe
a nevysporiadal sa s ním a to aj v nadväznosti na žalobcami predložené listiny do konania a to:
Konečný prídelový plán, Grafický plán, Zápisnica z 24.05.1997, Osvedčenie o dedičstve z 19.03.1998
a Identifikácia parciel z 09.05.2017.

67. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom vzhľadom na ich
námietky vznesení v administratívnom konaní sa vysporiadal žalovaný s ich odvolacími námietkami
aj čo do nedostatočne zisteného skutkového stavu vzhľadom na predložené listiny a ani nie je zrejmé,
ako sa v rámci skutkového stavu vysporiadal žalovaný s tvrdením že pozemky vo vzťahu ku ktorým sa
domáhajú žalobcovia v administratívnom konaní vydania rozhodnutia o potvrdení vlastníctva nadobudli

následne od právnych predchodcov dedením a mali ich zapísané na hluchých listoch vlastníctva. Taktiež
ani nie je zrejmé, ako sa následne v súvislosti s týmito dedičskými rozhodnutiami vysporiadali správne
orgány v kontexte právneho názoru Krajského súdu v Košiciach v rozsudku sp. zn. 7S/12/2014, ktorý
uviedol,ženaťarchužalobcunemôžebyťzmenavlastníctvanaďalšísubjekt, sprevodomnehnuteľností
na iné subjekty a ani nie je zrejmé, či následne by pripadal pre žalobcov do úvahy procesný postup podľa

§ 11 ods.14 zákona č. 180/1995 z.z., ktorý sa použije na konanie podľa § 12 zákona č. 180/1995 z.z.

68. Taktiež sa správny súd stotožnil aj so žalobnou námietkou žalobcov o tom, že nesprávne
správne orgány postupovali v konaní, keď si sami nezabezpečili do konania listiny pre zidentifikovanie
nehnuteľností hoc vyhotovením geometrického plánu, hoc sú tak oprávnený postupovať, čo uviedol už

Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku 7S/12/2014 kde aj zároveň poukázal na to, že neúplnosť
dokladov nemôže byť na ťarchu vlastníka nehnuteľností. Je povinnosťou správnych orgánov postupovať
v konaní v zmysle základných zásad správneho konania v záujme naplnenia zásady materiálnej pravdy
tak a v prípade ak takýto postup nie je zachovaný na postup podľa § 191 ods.1 písmeno g) SSP .

69. Podľa § 191 ods.6 SSP Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

70. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci bude pri viazanosti právnym názorom správneho
súdu podľa § 191 ods.6 SSP opätovne posúdiť odvolanie a vysporiadať sa s odvolacími námietkami
v kontexte tu prezentovaného právneho názoru a listinných dôkazov doložených a zabezpečených do
administratívneho konania, zvoliť vhodný procesný prostriedok pre rozhodnutie o tomto odvolaní a svoje

rozhodnutie aj náležite a dostatočne odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom stanovené náležitosti.

71. Nakoľko boli žalobcovia v plnom rozsahu úspešný v tomto konaní, správny súd im priznal proti
žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.72. O výška náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. Ďalším účastníkom konania priznal správny súd náhradu trov konania podľa ustanovenia § 169 SSP
s tým, že v zmysle tohto ustanovenia im patrí náhrada tých trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti
s plnením povinností na ktorú ich súd vyzval.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej

sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom

rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.