Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012247
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124012247.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., B., trvale bytom C., E. XXXX/X, F. C., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 06. mája 2025, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín, pracovisko Považská Bystrica zo dňa 17. februára 2025 pod sp. zn. 5T/93/2024 a jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 17. februára 2025 pod sp. zn. 5T/93/2024, na
podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa

26. novembra 2024 pod č. k. 2Pv 423/24/3309-17, doručenej okresnému súdu dňa 27. novembra 2024,
uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania trestného
činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

„dňa 31.07.2024, v čase o 14.50 hod., viedol ako vodič v Trenčíne, po ul. Duklianskych hrdinov smerom
na ulicu Zlatovskú, osobné motorové vozidlo značky Mercedes-Benz GLE

s EČV: C. s tým, že pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, nedal prednosť poškodenej cyklistke
D. A., pohybujúcej sa na bicykli zn. Kenzel po cyklochodníku súbežne s ulicou Zlatovskou, z pohľadu
obžalovaného zľava doprava, následkom čoho došlo
k zrážke prednej časti vozidla s pravou časťou bicykla, pričom poškodená následne dopadla na vozovku
a v dôsledku kolízie utrpela zlomeninu hlavičky a krčku vretennej kosti vľavo, odreninu lakťa vľavo,
zmliaždenie a odreninu lícnej oblasti vľavo a brady, zmliaždenie kolena a stehna vpravo s krvným

výronom, odreninu vonkajšieho členka a predkolenia vpravo, zmliaždenie
a odreninu predkolenia vľavo a natiahnutie slabiny vľavo, s obmedzením na obvyklom spôsobe života
nezávažným spôsobom v trvaní 21 dní, a to v oblasti, hygieny, obliekania a stravovania, pričom
obžalovaný porušil ustanovenie § 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

Za to bol obžalovaný odsúdený doslovne takto :

„Podľa § 158 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2, 3 Tr. zák., na peňažný trest 1.500,- (slovom:
jedentisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol

byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (slovom: tri) mesiace.“Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní napadol odvolaním čo do výroku o treste intervenujúci a dozorový prokurátor Okresnej
prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného, ktoré písomne odôvodnila prokurátorka okresnej

prokuratúry doslovne takto :

„Okresný súd Trenčín rozsudkom - spisová značka 5T/93/2024, vyhlásenom na hlavnom pojednávaní
dňa 17.02.2025, uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158 Trestného zákona ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 31.07.2024, v čase o

14.50 hod., viedol ako vodič v Trenčíne, po ul. Duklianskych hrdinov smerom na ulicu Zlatovskú, osobné
motorové vozidlo značky Mercedes Benz GLE s EČV: C. s tým, že pri vchádzaní z vedľajšej cesty
na hlavnú cestu, nedal prednosť poškodenej cyklistke D. A., pohybujúcej sa na bicykli zn. Kenzel po
cyklochodníku súbežne s ulicou Zlatovskou, z pohľadu obžalovaného zľava doprava, následkom čoho
došlo k zrážke prednej časti vozidla s pravou časťou bicykla, pričom poškodená následne dopadla na
vozovku a v dôsledku kolízie utrpela zlomeninu hlavičky a krčku vretennej kosti vľavo, odreninu lakťa

vľavo, zmliaždenie a odreninu lícnej oblasti vľavo a brady, zmliaždenie kolena a stehna vpravo s krvným
výronom, odreninu vonkajšieho členka a predkolenia vpravo, zmliaždenie a odreninu predkolenia vľavo
a natiahnutie slabiny vľavo, s obmedzením na obvyklom spôsobe života nezávažným spôsobom v trvaní
21 dní, a to v oblasti hygieny, obliekania a stravovania, pričom obžalovaný porušil ustanovenie § 20
odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za spáchanie uvedeného prečinu uložil súd obžalovanému podľa § 158 Trestného zákona, za použitia
§ 56 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1500 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona súd uložil obžalovanému pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste, v neprospech obžalovaného bolo dňa 17.02.2025
zahlásené odvolanie prokurátora, čo do výroku o treste.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný má v evidencii celkovo 7 záznamov, pričom v 5

prípadoch sa jedná o prekročenie rýchlosti.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má v evidencii celkovo 8
priestupkov, pričom všetky sú na úseku dopravy, kde obžalovaný opakovane nedodržiava príslušné
právne predpisy a prekročuje zákonom povolenú rýchlosť.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný A. B. je osobou, ktorá sa na cestách, ako
vodič správa agresívne, opakovane prekračuje rýchlosť a nerešpektuje dopravné predpisy.

Jeho agresívne jazdy a ignorovanie predpisov viedli k nehode dňa 31.07.2024, kedy opätovne
nerešpektoval dopravné značenie a vážne zranil poškodenú.

Tu považujem za dôležité uviesť, že obžalovaný za svoje jazdy v minulosti opakovane dostával pokuty,
ktoré aj zaplatil, avšak finančné tresty u neho nezanechali žiadny vplyv, neviedli k náprave a opätovne
sa dopúšťal ďalších priestupkov a následne aj tohto trestného činu. Preto považujem uloženie iba
peňažného trestu za zjavne neprimeraný trest, ktorý nebude viesť k náprave obžalovaného a to

s poukazom na finančné pokuty, ktoré nemali evidentne žiadny efekt na obžalovaného.

Zároveň poukazujem na skutočnosť, že účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Vzhľadom na minulosť obžalovaného a to, že svojím agresívnym správaním na cestách opakovane
porušuje právne predpisy nemožno predpokladať, že tento alternatívny trest, bez uloženia zákazu

činnosti jednak ochráni spoločnosť a taktiež takto mierny trest neodradí ostatných páchateľov od
obdobnej trestnej činnosti. Zároveň tento trest nemôže stačiť na nápravu obžalovaného z vyššie
uvedených dôvodov.V tomto prípade teda rozhodnutie súdu o uložení podľa môjho názoru mierneho trestu nezohľadňuje
dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu.

Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd
v Trenčíne zrušil predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín, spisová značka 5T/93/2024, vyhlásený
dňa 17.02.2025 v časti výroku o treste voči obžalovanému A. B. a následne za použitia ustanovenia §
322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému A. B. zákonný, primeraný a
spravodlivý trest, a to okrem uloženého peňažného trestu uloží aj podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona trest zákazu činnosti na dobu 12 mesiacov.“

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom
zvoleného obhajcu doslovne takto :

„Nie je možné súhlasiť s tým, že by prvostupňovým súdom uložený trest mal byť

s ohľadom na všetky okolnosti neprimeraný.

Od dopravenej nehody som nespáchal žiadny dopravný priestupok, teda už toho času pristupujem k
vedeniu motorového vozidla maximálne zodpovedne. Dopravná nehoda aká sa stala mne sa môže stať
kedykoľvek aj keď je vodič maximálne opatrný a vôbec nešlo o agresívnu a bezohľadnú jazdu, ako sa

uvádza v odvolaní.

Nikdy som nedostal pokutu vo výške uloženého peňažného trestu, a teda nie je možné sa strojovo,
mechanicky domnievať, že iba uloženie pokuty nesplní svoj účel. Ide iba o tvrdenie, ktoré nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a v podstate sa napáda voľná úvaha súdu pokiaľ ide o uloženie trestu.

Hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne. Zákon neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru

dôkazov potrebných na určité preukázanie niektorých skutočností ani váhu dôkazov. Voľné hodnotenie
súdu je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Dôležité je iba, aby
súd svoje rozhodnutie zdôvodnil a aj svoje vnútorné presvedčenie, ktoré je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom.

Je teda možné iba preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a v tomto
smere v odvolaní absentuje akákoľvek úvaha prečo by nemal byť.

Zákonný rámec zdôvodnenia presvedčenia súdu založeného aj na správnej aplikácii ustanovenia §
2 ods. 12 Tr. por. obsahuje ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak rozsudok obsahuje

odôvodnenie, súd uvedie ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré svoje skutkové tvrdenia opiera
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku musí byť aj riadne
odôvodnenie zistenia konkrétnych skutkových okolností prípadu, rozhodných

z hľadiska aplikácie príslušných zákonných ustanovení čo rozsudok prvostupňového súdu jednoznačne
obsahuje.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej konanie
a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci,

rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležíte odôvodniť.

Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval
príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.Riadne odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu,
zabezpečenie ktorého vyžaduje účinná realizácia základného práva každého na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Povinnosť súdu dať odpovede na stranou nastolené rozhodné otázky, nezahŕňa povinnosť súdu dať
odpovedenavšetky,tedaajnanierozhodnéotázky,nastolenéstranou,anidaťodpoveď,zodpovedajúcu
predstavám strany konania.

Ako som už uvádzal v podanom odpore, rozhodnutie o zákaze činnosti nie je potrebné ukladať
automaticky, ale je potrebné vždy zohľadňovať všetky okolnosti prípadu odvolal som sa napríklad
na rozhodnutie KS Trenčín 2T/12/2023 alebo právoplatne skončené konanie vedené na OS Trenčín
2T/4/2023.

Pokiaľ ide o evidenciu priestupkov je potrebné poukázať aj na časové rozmedzie, nie poukazovať iba
na ich počet.

S ohľadom na vyhlásenie o vine a aj s ohľadom na môj vek a vedenie predchádzajúceho života,
považujem postup okresného súdu za zákonný, rozsudok podrobne, logicky v súlade s vy konanými

dôkazmiasoznenímobžalobyodôvodnenýanavrhujem,abyKrajskýsúdvTrenčínezamietolOdvolanie
Krajskej prokuratúry Trenčín podľa § 319 Trestného poriadku.“

Intervenujúciprokurátorkrajskejprokuratúrynaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdu,ktorésavykonalo
za splnenia všetkých zákonných procesných podmienok, v rámci konečného návrhu uviedol, že sa

stotožňuje s podaným odvolaním podriadeného prokurátora ako aj s jeho písomnými dôvodmi a navrhol
rozhodnúť tam spôsobom uvedeným.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
uviedla, že navrhuje odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319

Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa stotožnil
s návrhom svojho obhajcu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3
Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 06. mája 2025, na podklade podaného odvolania prokurátora
vneprospechobžalovaného,ktoréjeprípustnýmabolopodanéoprávnenouosobou,včasinasprávnom
mieste, a ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 08. apríla 2025, preskúmal podľa § 317

odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť neuloženie ďalšieho trestu – trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu obžalovanému v napadnutom rozsudku prvostupňového okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Pritom prihliadol i na chyby, ktoré neboli vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania v posudzovanom prípade výlučne iba z dôvodu uvedeného v § 371 odsek 1 písm. c)

Tr. poriadku (zásadné porušenie práva na obhajobu). Krajský súd tak dospel tak potom k záveru, že
okresný súd nepochybil, ak obžalovanému neuložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu, pretože uloženie i takejto trestnoprávnej sankcie v posudzovanom prípade nebolo
nevyhnutné a neuloženie takéhoto ďalšieho druhu trestu obžalovanému nie je pritom v rozpore so
zákonom.

Už úvodom krajský súd uvádza, že spravidla v prípadoch, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti
obvinenými, v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti
s ich vedením a v tomto ohľade je možné súhlasiť s tým, že takýto trest má preto nepochybne svoj
významzhľadiskanaplneniaočakávanéhoúčelutrestu.Uvedenékonštatovanievšakplatíibazhľadiska

všeobecného charakteru stíhanej predmetnej trestnej činnosti a nemôže znamenať to, že súd bude
obligatórne v každom prípade takýto druh trestu obvineným osobám aj ukladať. Takýto postup by bol
v príkrom rozpore s platnou zásadou individualizácie trestu pri jeho ukladaní podľa Trestného zákona.Preto nemožno vylúčiť aj prípady, kedy za existencie relevantných skutočností, k uloženiu aj tohto druhu
trestu dôjsť nemusí.

Krajský súd ďalej uvádza, že takýmto prípadom je aj prejednávaný a posudzovaný prípad. Okresný
súd správne a zákonne dospel k záveru, keď neuložil obžalovanému aj tento druh trestu, čo vecne
správne,vdostatočnejmiere,zrozumiteľneazákonnevysvetlil,resp.odôvodnilvnapadnutomrozsudku.
Aj krajský súd, aj napriek odvolacím námietkam prokurátorky, ktoré napokon neakceptoval, považoval
v posudzovanom prípade viaceré okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ktoré svedčili v jeho

prospech, pre správny záver o neuložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu obžalovanému. Skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovenia Cestného zákona
obžalovaným síce vo všeobecnosti tak, ako už krajský súd uviedol, indikujú uloženie takéhoto trestu,
na druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace v jeho prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie
tohto trestu. Už okresný súd správne poukázal na viaceré tieto okolnosti a osobu obžalovaného,
preto krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti.

Osobitne však je potrebné zdôrazniť, že u obžalovaného, vôbec nejde o nedisciplinovaného a už
vôbec nie agresívneho vodiča tak, ako na to bez akceptovateľnej vecnej argumentácie poukazovala
prokurátorka v dôvodoch odvolania, ktorý naopak za 42 rokov, odkedy je držiteľom vodičského
oprávnenia, preukázateľne neporušil závažným spôsobom dopravné predpisy. Od času spáchania
žalovaného skutku mu ani nebolo predbežne zakázané jazdiť ako vodič motorového vozidla

a doposiaľ sa tak už ničoho v súvislosti s jazdou vodiča motorového vozidla v cestnej premávke
ničoho vážneho preukázateľne nedopustil. Nepochybne treba v prospech obžalovaného vziať do úvahy
aj ním prejavenú sebareflexiu, kedy obžalovaný od počiatku trestného konania svoje vinu priznával
a v neposlednom rade v tejto súvislosti aj ním dané vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, ktoré bolo
aj prvostupňovým okresným súdom po splnení všetkých procesných podmienok aj prijaté a krajský súd

poukazuje na viacero ďalších, už okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedených
okolností, svedčiacich v prospech obžalovaného, čo v súhrne správne aj zákonne viedlo prvostupňový
okresný súd k tomu, že obžalovanému neukladal popri dostatočnom uloženom peňažnom treste (spolu
s primerane ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody), ktorý aj podľa názoru krajského súdu
je spôsobilým naplniť očakávaný účel trestu v prejednávanom a posudzovanom prípade obžalovaného.

Krajský súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci žalovaného skutku,
okresný súd právoplatným uznesením, za splnenia všetkých procesných podmienok prijal vyhlásenie
obžalovaného o uznaní jeho viny zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr.
poriadku a po právnej stránke bol tento skutok, ktorý spáchal obžalovaný, posúdený ako trestný čin
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona

a krajský súd v dôsledku takéhoto procesného stavu by preto ani nemohol preskúmavať
v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu ako aj právne
posúdeniežalovanéhoskutku.Správnymazákonnýmvýrokom,majúcioporuvovykonanomdokazovaní
má teda okrem výroku o vine aj výrok o uloženom peňažnom treste a eventuálnom (náhradnom treste
odňatia slobody). Krajský súd však svoju prieskumnú povinnosť v zmysle zákona predovšetkým zameral

ibanapadnutýmsmeromvzmysledôvodovpodanéhoodvolaniaprokurátorom,ktorýsadomáhalnavyše
u obžalovaného aj uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Vzhľadom na uvedené dôvody, neakceptujúc odvolacie námietky prokurátora, potom jeho odvolanie ako
nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.