Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010803
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624010803.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Andreja Matušovica a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. mája 2025 v trestnej
veci obžalovaného A. B. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.
a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 04. 02.
2025, sp. zn. 2T/110/2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v časti
výroku o treste, v ktorej bol obžalovanému uložený trest domáceho väzenia.

II. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým
pobytom D. E. F., t.č. bydliskom C., C. G. X

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vo výrokoch o vine a o ochrannom opatrení zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý
a vo zvyšnej časti výroku o treste nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že,
dňa 9. septembra 2024 v čase asi o 17:10 hodine, po predchádzajúcom užití psychoaktívnej látky
metamfetamínu (pervitínu), viedol ako vodič po miestnych komunikáciách v meste C. osobné motorové
vozidlo značky Mercedes C220, zahraničného evidenčného čísla H. evidovaného v Nemecku, kde na
ulici I. D. pred Sociálnou poisťovňou bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného
inšpektorátu, následne sa v čase o 17:15 hod. podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti

alkoholu v dychu, ktorá bola negatívna, avšak nakoľko javil príznaky požitia iných návykových látok,
bol vyzvaný na odber krvi a moču, na základe čoho bola u neho vykonaným dokazovaním stanovená
prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 427,09 nanogramu na mililiter a amfetamínu v koncentrácii
62,03 nanogramu na mililiter v jeho krvi, pričom v dôsledku takejto koncentrácie týchto látok a ich
vplyvu na psychické, senzorické a motorické funkcie organizmu nebol schopný bezpečne viesť motorové
vozidlo a ďalšia jazda mu bola zakázaná, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že

trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/82/2022 zo dňa 14. septembra 2022, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13. decembra 2022, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozeniapod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), §
38 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest domáceho väzenia vo výmere 1 rok.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. bol odsúdený povinný zdržiavať sa po dobu výkonu trestu domáceho väzenia

nepretržite v čase od 00.00 hod do 24.00 hod v dňoch od pondelka do nedele vo svojom obydlí na
adrese C., C. G. XXXX/X, a vrátane k nemu prináležiacich priestorov, s výnimkou každý pondelok od
08.00 do 10.00 hod., a každý štvrtok od 08.00 hod. do 10.00 hod.; zároveň viesť riadny život a podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. z dôvodov § 74 ods. 5 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude trvať 3 mesiace, s následným doliečovaním
ambulantnou formou v trvaní 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 07.02.2025, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.03.2025,
a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však, pokiaľ ide o uložený
trest domáceho väzenia nestotožnil, nakoľko ho považoval za neprimeraný a nedostatočný na nápravu
obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Uloženie trestu domáceho väzenia vo výmere 1 rok okresný súd odôvodnil tým, že tento trest v

spojení s dlhodobým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu je dostatočný na
potrestanie a prevýchovu obžalovaného, pričom zhodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti, doterajší
spôsob života obžalovaného, možnosti jeho prevýchovy a nápravy, zohľadnil okolnosť, že obžalovaný
sa stará o 9 - ročného syna, taktiež že býva spolu s priateľkou a v prípade, že by mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, tento vzťah by pravdepodobne stroskotal, pričom by mu mohol

pomôcť k prevýchove a zbaveniu sa závislosti na omamných látkach.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že pri ukladaní trestu za spáchanú trestnú činnosť je
nevyhnutné zohľadniť tzv. zásady ukladania trestov, vyjadrené v ust. § 34 Trestného zákona, avšak
okresný súd sa týmto ustanovením dôsledne neriadil. Samotný trest má byť odrazom jeho represívnej,

ale aj výchovnej funkcie, a to za účelom naplnenia individuálnej, ale i generálnej prevencie, nakoľko má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za základnú funkciu trestu je u dospelého páchateľa možné považovať práve represívnu (zabránenie
v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už vo vzťahu k
páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným občanom,
potenciálnym páchateľom, v podobe generálnej prevencie. Súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu
a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom

na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa. Nemenej dôležitá je zásada individualizácie trestu,
obsiahnutá v ust. § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, ktorá ustanovuje povinnosť súdu pri určovaní
druhu a výmery trestu prihliadnuť na konkrétne okolnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa a možnosti jeho sociálnej reintegrácie (viď napr.
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/142/2022 zo dňa 07.02.2023).

Aj podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem
trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv aslobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.
Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.

Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1To 2/2014 zo dňa 08.11.2014).

Samosudca pri úvahách o uložení trestu uviedol najmä to, že pre potrestanie a prevýchovu
obžalovaného bude postačovať uloženie trestu domáceho väzenia v spojení s dlhodobým trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, s ktorým tvrdením sa nemožno stotožniť.

Hodnotiac trestnú minulosť obžalovaného a jeho doterajší život je možné dospieť k záveru, že sa v
priebehu doterajšieho života viackrát dopustil úmyselnej protiprávnej činnosti, a to nielen na území

Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí, čo svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu právnych
noriem. Samotná skutočnosť, vyplývajúca z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, že obžalovaný bol 21-krát súdne trestaný, pričom predposledné odsúdenie je rovnako za
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy ho Okresný
súd Lučenec trestným rozkazom sp. zn.: 22T/82/2022 zo dňa 14.9.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 13.12.2022, uznal za vinného a uložil mu trest odňatia slobody na 6 mesiacov s podmienečným
odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 14.12.2024 spolu s trestom zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na 20 mesiacov, a aj napriek tomu obžalovaného tento trest neodradil od ďalšieho
páchania rovnakej, ako aj ďalšej odlišnej trestnej činnosti na území Maďarska, svedčí o neprimeranosti
uloženého trestu.

Poukázal na skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jedná o viacnásobného recidivistu, ktorý
spáchaním tohto trestného činu naplnil aj znaky špeciálnej recidívy, na ktorú Trestný zákon v
kvalifikovanej skutkovej podstate prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3
písm. a) reaguje zvýšením trestnej sadzby až na 2 roky a rovnako v prípade trestu zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona sa ukladá až v hornej polovici
trestnej sadzby, avšak samosudca pri zohľadnení tejto skutočnosti namiesto sprísnenia trestu, tento
„zjemnil“ a uložil obžalovanému alternatívny trest domáceho väzenia na dolnej hranici trestnej sadzby
pre tento druh trestu. Pokiaľ u obžalovaného nesplnil svoj účel najprísnejší trest, ktorým je bezpochyby
nepodmienečný trest odňatia slobody, v ktorého výkone bol obžalovaný už 13-krát, z toho 2-krát po

premenení podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný trest po jeho neosvedčení, ťažko
možno očakávať, že trest domáceho väzenia u neho naplní svoj účel. Rovnako dal do pozornosti
skutočnosť, že keďže bol tento trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
prichádza aj v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.: 22T/82/2022 do úvahy premena
podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. U obžalovaného tak hrozba výkonom

nepodmienečného trestu odňatia slobody nezohráva preventívny, nápravný ani odstrašujúci efekt.

Je nevyhnutné zohľadniť, že obžalovanému boli v minulosti ukladané alternatívne tresty, pričom ani
viacnásobné odsúdenia k alternatívnym trestom neboli pre obžalovaného dostatočným poučením a
nemali na neho dostatočný výchovný a nápravný vplyv. Ani hrozba ďalšieho odsúdenia a uloženia

nepodmienečného trestu odňatia slobody nebola pre obžalovaného dostatočne motivujúcim faktorom
na zmenu správania a prístupu k dodržiavaniu spoločenských noriem. Svojím ďalším úmyselným
protiprávnym konaním obžalovaný bezpochyby preukázal, že doterajšie potrestania súdom ho neprimäli
prehodnotiť svoj prístup k vedeniu riadneho života. Z toho dôvodu považoval uložený trest domáceho
väzenia vo výmere 1 rok za neprimeraný.

Poukázal zároveň na závery znaleckého H. J. K. L. č. 60/2024, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu,
v ktorom znalkyňa skonštatovala skutočnosť, že u obžalovaného bol preukázaný sklon k zneužívaniu
omamných a psychotropných látok, ako aj závislosť od nich. Aj samotný obžalovaný priznáva, že je
dlhodobým užívateľom pervitínu, chce s tým už skončiť, a preto by absolvoval aj liečenie. V tomto

kontexte si ťažko možno predstaviť, ako sa chce obžalovaný, ktorý je osobou závislou na drogách,
plnohodnotne starať o 9 - ročného syna, a preto tento dôvod uloženia trestu domáceho väzenia
nepovažoval za relevantný. Obžalovanému sa navyše v prípade trestu domáceho väzenia nijakonezabráni v ďalšom užívaní drog, kedy si počas pondelka a štvrtka od 08:00 hod. do 10:00 hod. bude
môcť drogu zabezpečiť.
V neposlednom rade uloženie trestu domáceho väzenia v trvaní 1 rok v danom prípade, t. j. v prípade

páchateľa, ktorý bol 21-krát súdne trestaný, tiež nie je v súlade s ďalším z účelov trestu, a to so zásadou
generálnej prevencie, nakoľko takýto trest nepôsobí výchovne vo vzťahu k potenciálnym páchateľom
týchto druhov trestnej činnosti.

V ostatných výrokoch napadnutého rozsudku, ktorými okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3

Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v
trvaní 6 rokov a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona z dôvodov § 74 ods. 5 Trestného zákona mu
uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude trvať 3 mesiace, s následným
doliečovaním ambulantnou formou v trvaní 12 mesiacov, sa s týmito v plnej miere stotožnil, pričom ich
považoval za zákonné a spravodlivé.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 321 ods.
1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodujúc sám, odsúdil obžalovaného podľa § 289 ods. 3 Trestného
zákona s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný
trest odňatia slobody s výmerou v strednom pásme zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením

obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a takisto mu
uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu v hornej polovici trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, sa prokurátorka krajskej

prokuratúry v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení podaného
odvolania. Navrhla, aby krajský súd zrušil celý výrok napadnutého rozsudku o treste a sám rozhodol
tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody v strede zákonom ustanovenej trestnej sadzby
a obžalovaného na jeho výkon zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, zároveň mu uloží aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v takej

výmere ako prvostupňový súd.

Naproti tomu obhajkyňa obžalovaného považovala napadnutý rozsudok okresného súdu za zákonný
a správny. Zdôraznila, že obžalovaný trpí psychickými problémami, má ťaživú životnú situáciu, keď sa
musí starať o svoju krstnú mamu, u ktorej diagnostikovali rakovinu. Od spáchania skutku abstinuje,

snaží sa viesť riadny život, teda výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by bol v jeho
prípade neprimerane prísny, najmä, ak má vytvorené vhodné materiálne podmienky na riadny výkon
trestu domáceho väzenia. Vzhľadom k tomu navrhla odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora zistil, že

toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť celého výroku o treste.
Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k tomuto výroku, čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom
postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané dôvodne.

Odvolací súd totiž dospel k inému záveru ako okresný súd, a to pokiaľ ide o uloženie trestu domáceho
väzenia, nakoľko uloženie tohto alternatívneho druhu trestu popri treste zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu bolo neprimerane mierne. Vzhľadom k tomu napadnutý rozsudok podľa §

321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil v časti výroku o treste, v ktorej bol obžalovanému uložený trest
domáceho väzenia a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám o uložení nepodmienečného
trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok rozsudku o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného

z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom
skutkovom základe ako je vyššie uvedený, po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, že je vinný, ako
aj výrok, ktorým mu bolo uložené ochranné opatrenie, už nadobudli právoplatnosť, keďže ich odvolaním
nenapadla žiadna z oprávnených osôb.Pri ukladaní trestu okresný súd nepochybil, keď obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval a

zároveň, keď mu priznal jednu priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už bol za
trestný čin odsúdený, prihliadajúc na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, s výnimkou odsúdenia
uvedeného v odpise registra trestov pod č. 20, ktoré je súčasťou skutkovej vety a zároveň aj okolnosťou
podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby (ust. § 289 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.). Ich pomer bol teda
1:1, pričom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. krajský súd prihliadol aj na mieru ich závažnosti, keď poľahčujúca

okolnosť vyznievala nezanedbateľne v prospech obžalovaného, avšak oproti tomu priťažujúca okolnosť
vyznievala podstatne výraznejšie v jeho neprospech.

Súčasne bolo potrebné prihliadnuť aj na ust. § 39 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého pri vyhlásení o vine
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, môže byť, za splnenia ostatných zákonných podmienok,
eventuálne mimoriadne znížený trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby, hoci ho krajský súd priamo vo výroku pri ukladaní trestu neaplikoval.

V neprospech obžalovaného možno hodnotiť skutočnosť, že tento úmyselný trestný čin spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, teda v tomto prípade išlo u
neho o tzv. špeciálnu recidívu, čo zároveň preukazuje, že si dostatočne nevážil dobrodenie zákona,

ktoré bolo u neho aplikované v predchádzajúcej trestnej veci. Naviac z odpisu registra trestov vyplýva,
že obžalovaný už bol celkovo 21-krát trestaný pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, teda ide o osobu
s bohatou kriminálnou minulosťou. Okrem toho v jeho neprospech vyznieva miera jeho ovplyvnenia
návykovou látkou a to metamfetamínom, vzhľadom na zistenú koncentráciu v krvi, ktorá dosahovala
skoro 3-násobok minimálnej hodnoty (150 mg/ml).

Po komplexnom zhodnotení vyššie uvedených skutočností a okolností krajský súd uložil obžalovanému
najprísnejší druh trestu v druhej štvrtine zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá predstavovala 0 –
2 roky, a to trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Keďže prípadný podmienečný odklad výkonu
tohto trestu vylučovalo ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných 10 rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.
Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov, t.j. nad dolnou
hranicou zvýšenej trestnej sadzby, ktorý bol obžalovanému taktiež uložený, považoval odvolací súd

nielen za zákonný a primeraný, ale aj za spravodlivý. Uložené tresty majú okrem iného pôsobiť
odradzujúco aj na ostatných členov spoločnosti (tzv. generálna prevencia), a práve z tohto dôvodu,
prihliadajúc na povahu trestnej činnosti, ktorá sa týka vedenia motorových vozidiel v stave vylučujúcom
spôsobilosť pod vplyvom návykových látok, bolo uloženie tohto druhu trestu v danej výmere nevyhnutné.

Uloženie alternatívneho druhu trestu a to trestu domáceho väzenia, berúc do úvahy všetky vyššie
uvedené skutočnosti a okolnosti vyznievajúce v neprospech obžalovaného, by však nebolo v súlade
so zákonom, naopak bolo by neprimerane mierne predovšetkým vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorému v páchaní ďalšej úmyselnej trestnej činnosti nezabránili ani predtým viackrát uložené rôzne
druhy trestov, vrátane alternatívnych, ale aj najprísnejších nepodmienečných trestov odňatia slobody,

a to napriek tomu, že ich riadne vykonal. Pokiaľ ide o starostlivosť obžalovaného o jeho 9 ročného syna,
odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami, na ktoré v tomto smere poukázal okresný prokurátor.
Takto uložené tresty popri sebe obsahujú v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej
a individuálnej prevencie, zároveň postačujú na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. §
34 ods. 1 Tr. zák. a zodpovedajú aj všetkým ďalším zákonným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré

upravujú zásady pre ukladanie trestov. Okrem toho bude ochranu spoločnosti zabezpečovať aj výkon
uloženého ochranného protitoxikomanického ústavného liečenia.
Krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za dôvodné, rozhodol sám tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.