Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 9, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119348052
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6119348052.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B., C., so
sídlom D. E. XXXX/X, F., IČO: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ G. A., A. so sídlom H. XX, I. I., IČO:
XXXXXXXX,vkonaníprávnezastúpenýJ.K.L.,advokátom,sosídlomH.X,I.I.,IČO:XXXXXXXX,a2/
J. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. I. XXX/XX, O. P., o zaplatenie 3.884,82 Eur, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18C/44/2019 – 242 zo dňa 23. 06. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18C/44/2019 – 242 zo dňa 23. 06. 2022 vo výrokoch
II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo aj
„okresný súd“) výrokom I. konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Výrokom II. súd rozhodol, že žalobu

voči žalovanému 1/ zamieta. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného 1/ a
žalovaného 2/.
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.
08. 2019 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 31. 08. 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému

1/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.884,82 titulom náhrady škody a nahradiť
žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, žalovaný 1/ dňa
02. 07. 2018 cca. o 15.30 pri výkopových prácach poškodil elektrické zariadenie vo vlastníctve žalobcu v
obci K.. Na mieste bola so žalovaným 1/ spísaná dohoda o úhrade škody, na základe ktorej sa žalovaný
1/ zaviazal, že predmetnú škodu uhradí po presnom vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou
poškodeného elektrického zariadenia. Dňa 09. 01. 2019 bola žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXX

na sumu 3.884,82 Eur so splatnosťou dňa 23. 01. 2019. Žalovaný 1/ fakturovanú sumu neuhradil.
1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval vydaný platobný rozkaz v
predchádzajúcom priebehu súdneho konania a voči nemu včas podaný odpor. Následne súd prvej
inštancie na návrh žalobcu rozhodol o pripustení žalovaného 2/ do konania, a to uznesením č. k.
18C/44/2019-84 zo dňa 15. 04. 2022. Súd prvej inštancie konštatoval tiež jednotlivé vyjadrenia
sporových strán, konštatoval dokazovanie realizované na vykonaných pojednávaniach a skutočnosti z

neho zistené. Na vec aplikoval ustanovenia § 420 ods. 2, § 420a ods. 1, 2, 3 , § 442 ods. 1, 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ust. § 12 ods. 3 Vyhlášky č. 156/75 Zb. o správe národného
majetku.
1.3 Súd konštatoval, že predmetom konania bol, po späťvzatí žaloby voči žalovanému 2/, nárok
žalobcu voči žalovanému 1/ na náhradu škody spôsobenej jeho prevádzkovou činnosťou v celkovej
sume 3.884,82 Eur. Súd uviedol, že predovšetkým sa zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorá

je jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby. V súdenej veci aktívnu legitimáciu žalobcu
namietal žalovaný 1/, keď poukazoval na to, že žalobca nepredložil o vlastníctve elektrických zariadenížiaden dôkaz. Povinnosť preukázať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu zaťažuje žalobcu.
Aktívne vecne legitimovaným uplatňovať si náhradu škody na veci je vlastník. Žalobca vo vyjadrení
k odporu žalovaného 1/ tvrdil, že vlastníctvo k poškodenému energetickému zariadeniu nadobudol

hospodárskou zmluvou č. X/XXXX, ktorú zmluvu súdu zároveň aj predložil. Uvedené tvrdenie však
následne vyvrátil, a to v podaní doručenom súdu dňa 06. 05. 2022, keď sám poukázal na skutočnosť,
že hospodárska zmluva z roku 1984 bola zmluvou o prevode správy národného majetku, uzatvorená v
zmysle § 347 Hospodárskeho zákonníka, a to aj s poukazom na bod 3. predmetnej hospodárskej zmluvy,
ktorý odkazuje na ustanovenie § 12 ods. 3 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku,

upravujúce bezodplatný prevod správy národného majetku. Zároveň žalobca v predmetnom podaní ako
aj na pojednávaní konanom dňa 24. 05. 2022 tvrdil, že sporné káblové vedenie G. K. J. Q. nadobudol do
svojho vlastníctva nepeňažným vkladom časti podniku spoločnosti A. R., C.. V danom prípade však súd
konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom tej skutočnosti, že je vlastníkom vedenia G. K. J.
Q. a že je teda tým subjektom, ktorému škoda v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného 1/ na
vedení vznikla, t. j. poškodeným, neuniesol, keď v konaní nepreukázal, že je vlastníkom predmetného

vedenia, nakoľko žalobcom predložené listiny k tejto skutočnosti, a to karta majetku, uznesenie vlády SR
č. 686 z 18. júla 2001, notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, zakladateľská listina A. R., C., stanovy A.
R., C., zápisnica zo dňa 17. 12. 2001, notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, notárska zápisnica č. N XXX/
XXXX a výňatok z prílohy č. 1 k doplneniu č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX, takéto tvrdenie žalobcu
nepreukazujú. Z úvodu výňatku z prílohy č. 1 k doplneniu č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX, v ktorom

je okrem iného zahrnuté i vedenie G. K. J. Q., vyplýva, že predmetom ohodnotenia v tejto samostatnej
prílohe č. 1 znaleckého posudku sú zložky majetku podniku A. R., C., spojené s prepravou a distribúciou
elektrickej energie, čo je subjekt odlišný od žalobcu. Ak žalobca tvrdil, že predmety ohodnotenia v
doplnení č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX boli predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti
žalobcu, tak o takomto právnom úkone súdu žiadny dôkaz nepredložil a len samotný výňatok z prílohy č.

1 k doplneniu č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý navyše ani nie je právnym úkonom, takýmto
dôkazom nie je. Dôkazom o vlastníctve žalobcu nie je ani karta majetku, ktorá je len interným dokladom
spoločnosti, a to pravdepodobne pôvodne A. R. S., H. D. F., čo je rovnako subjekt odlišný od žalobcu,
keď ako predchádzajúci držiteľ je na karte uvedené „JRD K.“ a ako spôsob nadobudnutia je uvedená
„HZ“, pričom hospodárska zmluva č. X/XXXX bola uzatvorená medzi Jednotným roľníckym družstvom

K., ako odovzdávajúcou organizáciou a A. R. S., H. D., ako preberajúcou organizáciou. Nesporným
a jednoznačným dôkazom o vlastníctve vedenia nie je ani argument žalobcu, že predmetné vedenie
žalobca užíva, vykonáva na ňom opravy, resp. že na základe objednávky žalovaného 1/ ho vytyčoval.
Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že práve jemu vyplýva procesné právo uplatňovať si daný nárok, a
teda že on je nositeľom práva, nemožno vyvodiť podľa záveru súdu prvej inštancie iný záver ako ten, že

mu aktívna vecná legitimácia v tomto spore nesvedčí. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.4 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní
mal žalovaný 1/ úspech v celom rozsahu, vznikol mu aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O náhrade trov konania

medzi žalobcom a žalovaným 2/ súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v ktorom je upravená zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie v prípade zastaveného konania. Z procesného hľadiska, keď
žalobca v danom prípade zobral žalobu späť, avšak nie pre správanie žalovaného 2/, zásadne platí, že
žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré je žalovaný 2/ na bránenie
svojho práva v konaní účelne vynaložil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca, keď rozsudok
súdu prvej inštancie napadol v jeho výroku II. a III.; rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním
nenapadol. Odvolanie zdôvodnil existenciou odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), h) a d)
Civilného sporového poriadku. V podanom odvolaní žalobca najprv opätovne konštatoval skutkový stav

zistenývoveci,uviedolvýňatkyodôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudku anáslednekonštatoval,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal za preukázané že by
dotknuté elektrické vedenie bolo vložené do základného imania žalobcu, pretože, podľa názoru súdu,
táto skutočnosť z doplnenia č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX nevyplýva. Pokiaľ ide o predošlé
nadobudnutie vlastníctva uvedeného elektrického vedenia zo strany samotnej spoločnosti A., C., (keď

do majetku spoločnosti A., C., bol pri založení vložený majetok bývalých A. R. S., P. D.), túto skutočnosť
súd prvej inštancie nijako nerozporoval. Pre úplnosť žalobca uviedol, že podrobné skúmanie prevodu
vlastníckeho práva k hnuteľnej veci ešte od roku 1984 na spoločnosť A., C., nebolo i tak potrebné, a to
práve s ohľadom na existenciu viac než trojročnej oprávnenej držby hnuteľnej veci aj zo strany samotnejA.. Žalobca predložil v konaní ako jeden z dôkazov i notársku zápisnicu č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/
XXXX zo dňa 6. júna 2007 spísanú notárkou J. C. M.. Z tejto je zrejmé, že spoločnosť A., C. (ako jediný
akcionár spoločnosti A., C.) dňa 06.06.2007 rozhodla o zvýšení základného imania spoločnosti A., C.

(teda o zvýšení základného imania u žalobcu) nepeňažným vkladom majetku pozostávajúcim z časti
podniku A., C. - B. XXXX s názvom „prevádzkovateľ distribučnej sústavy“, ku ktorému patril nehnuteľný
majetok, hnuteľný majetok, zamestnanci, práva a pohľadávky. Nepeňažný vklad bol špecifikovaný a
ocenený v znaleckom posudku zo dňa 31.03.2007 vypracovanom Ústavom súdneho inžinierstva F.
univerzity v F. označenom ako doplnenie č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX. Pre úplnosť žalobca

uviedol, že k zvýšeniu základného imania spoločnosti A. vkladom časti podniku týkajúcej sa prevádzky
distribučnej sústavy došlo v dôsledku zákonnej povinnosti oddelenia činností súvisiacich s predajom
elektrickej energie od jej distribúcie. Túto povinnosť zaviedol zákon č. 656/2004 Z. z. Spoločnosť A., C.,
ktorá dovtedy zabezpečovala tak predaj ako aj distribúciu elektrickej energie bola zo zákona povinná
tieto činnosti oddeliť a distribúciu elektrickej energie prenechať distribučnej spoločnosti, t.j. žalobcovi.
Preto akýkoľvek majetok týkajúci sa distribúcie elektrickej energie bolo potrebné vložiť do základného

imania spoločnosti A.. I keď je pravdou, že nepeňažný vklad bol oceňovaný uznávanou autoritou, ktorou
je Ústav súdneho inžinierstva F. univerzity v F. jednoducho pri množstve majetku, neboli všetky položky
detailne rozpísané v znaleckom posudku označenom ako doplnenie č. 2 znaleckého posudku č. XX/
XXXX. Toto ale nič nemenilo na skutočnosti, že vklad časti podniku bol vykonaný, pričom s vkladom
časti podniku prešiel na nadobúdateľa (žalobcu) všetok a akýkoľvek majetok, a to aj v prípade, ak nebol

v doplnení znaleckého posudku č. 2 výslovne špecifikovaný. Práve z tohto dôvodu (keďže sa zistilo, že
nie všetky položky vkladanej časti podniku boli v doplnení znaleckého posudku č. 2 detailne popísané)
bolo potrebné pristúpiť k vypracovaniu doplnenia znaleckého posudku č. 3. Doplnenie znaleckého
posudku č. 3 bolo teda vykonané čisto z praktického dôvodu, a to kvôli podrobnejšiemu rozpracovaniu
jednotlivých položiek, ktoré boli vložené do základného imania žalobcu predošlým nepeňažným vkladom

časti podniku s názvom prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Doplnenie znaleckého posudku č. 3 však
neznamenalo nijaký nový nepeňažný vklad, dané doplnenie len došpecifikovalo majetok, ktorý bol do
A., C. vložený dňa 06.06.2007. Uvedená skutočnosť nesporne vyplýva aj z úvodu doplnenia znaleckého
posudkuč.3,kdejevýslovnekonštatované,žepredmetomjehoohodnoteniasúzložkymajetkupodnikov
A., C. spojené s prepravou a distribúciou elektrickej energie. Vklad celej časti podniku distribúcie bol

vykonaný už dňa 06.07.2007 a týmto vkladom prešiel na nadobúdateľa - teda žalobcu - všetok majetok
týkajúci sa vkladanej časti podniku a teda aj majetok dodatočne došpecifikovaný v doplnení znaleckého
posudku č. 3. Ak teda súd prvej inštancie požadoval pre vklad majetku došpecifikovaného v doplnení
znaleckéhoposudkuč.3nejakýosobitnýprávnyúkon,takátoúvahajezjavnenesprávna,nakoľkovšetok
majetok bol vložený do majetku žalobcu už dňa 06.06.2007. Ak by bolo možné i akademicky pripustiť, že

dotknuté káblové vedenie nebolo predmetom vkladu časti podniku, v zmysle aktuálne platného zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike účinného od 01.09.2012, distribúciu elektrickej energie zabezpečuje
práve žalobca, a teda žalobca, ak by aj nebol vlastníkom, musel by byť minimálne oprávneným držiteľom
poškodeného elektrického vedenia. Tomu svedčí i skutočnosť, že žalobca predložil súdu prvej inštancie
i kartu majetku, z ktorej je zrejmé, že žalobca drží dotknuté káblové vedenie. Ďalej žalobca poukázal

na ustanovenie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka a ods. 4 Obchodného zákonníka a na ustanovenie
§ 476 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z týchto ustanovení je zrejmé, že pri vklade časti podniku prešli
na žalobcu všetky veci, práva a majetkové hodnoty týkajúce sa prevádzky distribučnej sústavy, a teda
na žalobcu prešlo aj vlastnícke právo k dotknutému káblovému vedeniu. Žalobca poukázal podporne
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/28/2020, v ktorom bolo konštatované, že nemožno

vylúčiť z predaja časť záväzkov, ktoré súvisia s prevádzkovou časťou podniku. V uvedenom bolo tiež
vyslovené, že pre platnosť prechodu práv a povinností podľa zmluvy o prevode podniku na kupujúceho
sanevyžaduje,abyzáväzkysúvisiacespodnikomalebojehočasťoubolivzmluvepresneidentifikované.
Ak by teda sme pripustili, že dotknuté elektrické vedenie nebolo vložené do základného imania žalobcu,
elektrické vedenie sa i tak považuje za súčasť distribučnej sústavy a žalobca je s ohľadom na citované

ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z. zároveň i jeho oprávneným držiteľom. Dotknuté elektrické vedenie
zároveňslúživýlučnedistribúciielektrickejenergie ajevylúčené,abyjehovlastníkombolaakákoľvekiná
osoba. Zároveň pokiaľ ide o otázku držby hnuteľných veci podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ by dotknuté elektrické vedenie nebolo vložené do základného imania žalobcu, tak vzhľadom k
tomu, že žalobca mal uvedenú hnuteľnú vec v oprávnenej držbe a zároveň uplynutím troch rokov do

začiatku jej užívania by i tak ku nej nadobudol vlastnícke právo. Ak by vlastnícke právo nenadobudol,
tak má v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu ako vlastník veci.
Súd prvej inštancie sa s uvedenou právnou kvalifikáciou nijako nevysporiadal a bez bližšieho právnehozdôvodnenia vyslovil čisto arbitrárny záver, že žalobca nie je vlastníkom veci a teda nemá v konaní
aktívnu vecnú legitimáciu.
2.1 Žalobca v podanom odvolaní namietal tiež, že postupom súdu predchádzajúcim rozhodnutiu o veci

boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď na pojednávaní konanom vo veci nevyhovel
žiadosti žalobcu o opätovné odročenie pojednávania, na ktorom by žalobca predložil avizované písomné
vyhlásenie od spoločnosti A. R., C., týkajúce sa vkladu hnuteľnej veci (elektrického vedenia) do
základného imania žalobcu, avšak vzhľadom na vopred pripravený program predstavenstva A., C. nebol
tento dôkaz možné realizovať v lehote kratšej ako mesiac. Takýto postup súdu prvej inštancie (ktorým

súd odňal žalobcovi aj možnosť vykonať ním navrhnutý dôkaz) je zjavne nesprávny a svojvoľný. Žalobca
preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie
alebo alternatívne aby žalobnému návrhu žalobcu vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
18.07.2022. Uviedol, že žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že podľa jeho názoru preukázal,

že hnuteľná vec, teda káblové elektrické vedenie bolo v minulosti vložené do jeho majetku, pričom
žalobca sa o elektrické vedenie preukázateľne a dlhodobo stará a užíva ho ako svoje vlastné. V tejto
súvislosti žalovaný 1/ poukázal na zásadu koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP. Žalovaný
1/ už vo svojom prvom procesnom úkone, a to v podanom odpore, spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, a teda že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k veci, na ktorej mala byť spôsobená škoda

a náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha. Žalobca najprv svoje vlastnícke právo odvodzoval od
hospodárskej zmluvy, neskôr sa odvolával na notársku zápisnicu č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo
dňa 06.06.2007, v ktorej je uvedené, že nepeňažný vklad pozostáva z časti podniku A., C. tak ako to
vyplýva zo znaleckého posudku zo dňa 31.03.2007 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva F.
univerzity v F. označeného ako doplnenie č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX. Žalobca však doplnenie

č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX nepredložil. K predmetnej notárskej zápisnici žalobca predložil len
výňatok z prílohy č. 1 k doplneniu č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX. Správne potom konštatoval
súd prvej inštancie, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že predmety ohodnotenia v
doplnení č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX boli predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti
žalobcu. Samotný výňatok z prílohy č. 1 k doplneniu č. 3 znaleckého posudku č. XX/XXXX tieto

tvrdeniažalobcunepreukazuje.Napojednávaní,ktorésauskutočnilodňa24.05.2022žalobcapožadoval
opätovné odročenie pojednávania za účelom predloženia ďalších listinných dôkazov na preukázanie
vlastníctva k elektrickému káblu, avšak súd správnym procesným postupom s odkazom na sudcovskú
koncentráciu konania návrhu žalobcu nevyhovel. Žalobca mal dostatok času predložiť, či označiť všetky
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to predovšetkým na preukázanie svojej aktívnej vecnej

legitimácie, čo neurobil. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnej 10-dňovej lehote na predloženie dôkazov po
odročení pojednávania zo dňa 26.04.2022 z dôvodu, že žalobca chcel predložiť ako dôkaz písomné
vyhlásenie spoločnosti A., C., týkajúce sa vkladu elektrického kábla do základného imania spoločnosti
žalobcu, považuje žalovaný 1/ za bezpredmetné, keďže jednak žalobca mohol označiť tento dôkaz s
tým, že z dôvodu časovej tiesne tento dôkaz dodatočne predloží, avšak v prípade, ak by túto listinu

i predložil, vyhlásenie spoločnosti A., C., by vlastnícke právo žalobcu k elektrickému káblu opätovne
nepreukázalo. K tvrdeniam žalobcu ohľadom skutočností týkajúci sa vkladu časti podniku A., C. do
majetku spoločnosti žalobcu žalovaný uviedol, že tieto argumenty žiadnym spôsobom nepreukazujú pre
toto konanie významnú skutočnosť, že žalobca je vlastníkom sporného elektrického kábla. Notárska
zápisnica sa odvoláva na doplnok č. 2 znaleckého posudku, v ktorom má byť obsiahnutý nepeňažný

vklad časti podniku A.. V konaní však žalobca predložil len výňatok z prílohy č. 1 k doplneniu č. 3
znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom žiadny iný dôkaz o tomto právnom úkone nepredložil. Žalobca
nemôžeodvodzovaťsvojevlastníctvokelektrickémukáblulennapodkladetoho,ženazákladenotárskej
zápisnice došlo k vloženiu nepeňažného vkladu časti podniku spoločnosti A., C., ktorého špecifikácia má
byť uvedená v doplnku č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX, avšak v konaní predložil úplne iný doplnok,

a to doplnok č. 3 a k tomuto žiadne iné dôkazy nepredložil. V podanom odvolaní žalobca tiež uvádza, že
elektrický kábel mal v oprávnenej držbe viac ako tri roky od začiatku užívania. Žalovaný 1/ považuje tieto
tvrdenia za nové skutkové tvrdenia, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa v rámci koncentračnej
zásady netvrdil a nepreukázal, a teda na tieto skutočnosti by súd vôbec nemal prihliadať. Žalobca sa
týmto snaží preukázať svoje údajné vlastníctvo už v poradí tretím spôsobom. Otázku nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním súd prvého stupňa neposudzoval, keďže tieto skutočnosti žalobca ani
netvrdil. Pokiaľ záverom žalobca poukázal na ustanovenie § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s
tým, že ak by aj vlastnícke právo nenadobudol, aj tak má v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka
obdobné právo na ochranu ako vlastník, a teda pravdepodobne má žalobca na mysli, že aj nárok nanáhradu škody. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ a uviedol, že uvedené ustanovenie
nezakladá držiteľovi právo domáhať sa náhrady škody, keďže držiteľ nie je vlastníkom veci, a teda v
majetkovej sfére držiteľa žiadna škoda nevznikla. Je preto mylné tvrdenie žalobcu o tom, že ak by aj

nebol vlastníkom elektrického kábla ako držiteľ, má nárok domáhať sa náhrady. Žalovaný preto považuje
rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd
akovecnesprávnypotvrdilapriznalžalovanému1/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100 %.

4. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.08.2022. Uviedol, že pokiaľ
žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na zásadu koncentrácie konania poukazujúc na
námietky žalobcu o prípadnom doložení čestného vyhlásenia spoločnosti A. R., C., že káblové vedenie
je vo vlastníctve žalobcu, žalobca uviedol, že predmetné čestné vyhlásenie chcel súdu predložiť len
preto, lebo samotný prvostupňový súd posúdil žalobcom riadne a včas predložené dôkazy ohľadom
nadobudnutia vlastníckeho práva k elektrickému vedeniu za nedostačujúce a nepreukazujúce žalobcove

vlastníctvo aj napriek tomu, že žalobca tieto dôkazy považuje za relevantné a dostačujúce. Žalobca
mal za to, že žalobcom predložené dôkazy, a to konkrétne notársku zápisnicu č. N XXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX zo dňa 06.06.2007 spísanú notárkou J. C. M. nesprávne vyhodnotil v rozpore s predpismi
Obchodného zákonník a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Ako žalobca uviedol v
podanom odvolaní z notárskej zápisnice je zrejmé, že spoločnosť A., C. (ako jediný akcionár spoločnosti

A., C.) dňa 06.06.2007 rozhodla o zvýšení základného imania spoločnosti A., C. (teda o zvýšení
základného imania žalobcu) nepeňažným vkladom majetku pozostávajúcim z časti podniku A., C. - B.
XXXX s názvom „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy“, ku ktorému patril nehnuteľný majetok, hnuteľný
majetok, zamestnanci, práva pohľadávky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že bol vložený všetok
majetok súvisiaci s prevádzkovou distribučnej sústavy bez ohľadu na to, či bol presne vyšpecifikovaný

v doplnení č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX. Na základe tejto skutočnosti má žalobca za to, že súd
nesprávne právne posúdil žalobcom predložený dôkaz notársku zápisnicu, ak uviedol, že pre doplnenie
č. 3 k znaleckému posudku č. XX/XXXX bol potrebný ďalší právny úkon. Žalovaný 1/ ďalej vo svojom
vyjadrení uvádza, že tvrdenie, že mal žalobca uvedené elektrické vedenie v oprávnenej držbe je novým
skutkovým tvrdením. Toto však nie je pravdivé tvrdenie, nakoľko túto skutočnosť žalobca uvádzal na

samotnom pojednávaní, kedy žalobca uviedol, že káblové vedenie vedie vo svojom majetku ako svoje
vlastníctvo, používa ho ako svoje vlastné, vykonáva na ňom opravy a údržby, stará sa o neho ako o
svoje vlastné, t. j. keby aj teoreticky vlastníkom nebol ako uviedol súd prvej inštancie, tak je z týchto
skutočnostíjednoznačné,žejeoprávnenýmdržiteľomtohtokáblovéhovedenia,nakoľkožalobcaodroku
2007 vedie poškodené káblové vedenie vo svojom majetku, v účtovných zostavách, vykonáva na ňom

údržbu a nemal nikdy pochybnosť o tom, že by nemal byť vlastníkom tohto káblového vedenia. Taktiež
tvrdenie žalovaného 1/, že svoju dobromyseľnosť v konaní preukazoval žalobca len tou skutočnosťou,
že sa o káblové vedenie len stará, nie je pravdivé. Žalobca v priebehu celého konania opakovane tvrdil,
že je vlastníkom tohto vedenia, a to na základe karty majetku aj na základe toho, že káblové vedenie
vedie ako svoj majetok už od roku 2007 a pred ním jeho právni predchodcovia. Samotní žalovaný nemal

žiadnu pochybnosť o tom, že žalobca 1/ je vlastníkom predmetného káblového vedenia. V ostatnom
odkázal žalobca na vyjadrenia a argumentáciu obsiahnutú v odvolaní zo dňa 12.07.2022 a opätovne
navrhol odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť alebo alternatívne zmeniť tak, aby odvolací súd žalobe
žalobcu vyhovel.

5. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 11.08.2022
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že pokiaľ sa týka navrhovaného predkladania
listinného dôkazu - čestného vyhlásenia spoločnosti A. B., C., takýto dôkaz súdu predložený nebol,
hoci tak žalobca mohol učiniť, avšak i v prípade, že by žalobca takúto listinu predložil, vyhlásenie
spoločnosti A. R., C., by vlastnícke právo žalobcu k elektrickému káblu vôbec nepreukazovalo. Tvrdenia

žalobcu, že notárskou zápisnicou, ktorou spoločnosť A. R., C. ako jediný akcionár žalobcu rozhodla
o zvýšení základného imania žalobcu nepeňažným vkladom majetku, pozostávajúcim z časti podniku
A. R., C., z čoho má byť jednoznačne preukázané, že do majetku žalobcu mal byť vložený majetok
súvisiaci s prevádzkou distribučnej sústavy, nepovažuje žalovaný 1/ za preukázané. Zo žalobcom
označenej notárskej zápisnice vyplýva, že bolo rozhodnuté, o zvýšení základného imania nepeňažným

vkladom, ktorý pozostával z časti podniku stredoslovenská energetika, ktorý mal byť špecifikovaný v
doplnení číslo 2/ znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý žalobca súdu prvej inštancie vôbec nepredložil.
Žalobca nemôže odvodzovať vlastnícke právo k poškodenému elektrickému káblu a teda i svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, len existenciou notárskej zápisnice, ktorá hovorí o zvýšení základného imaniažalobcu nepeňažným vkladom, ktorý je bližšie špecifikovaný v doplnení č. 2 znaleckého posudku č.
XX/XXXX a toto doplnenie nepredložiť. Len do samotnej notárskej zápisnice, ktorá bola predložená
žalobcom, vlastnícke právo žalobcu k elektrickému vedeniu nevyplýva. Žalovaný 1/ tvrdí, že žalobca

nie je vlastníkom poškodeného elektrického kábla, nakoľko túto skutočnosť nepreukázal a nemohli byť
ani oprávneným držiteľom nakoľko so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný, že mu
elektrický kábel patrí. Odvolávať sa a preukazovať svoju dobromyseľnosť či samotné vlastníctvo tým, že
žalobca bol zo strany žalovaného 1/ po poškodení elektrického kábla kontaktovaný považuje žalovaný
1/ za bezpredmetné. V ostatnom sa žalovaný 1/ pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení. Odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol opätovne potvrdiť ako vecne správny, a uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. V predchádzajúcom priebehu konania o podanom odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 23.06.2022 rozhodol súd odvolací rozsudkom č. k. 14Co/57/2022 – 320 zo dňa
29.11.2022 tak, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výrokoch II. a III. potvrdil a žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru
o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. a zhodne ako
súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, keď žalobca
nepreukázal tvrdené vlastnícke právo k označenému elektrickému vedeniu. Odvolací súd zvýraznil, že
pokiaľ žalobca preukazoval svoje vlastnícke právo k predmetnému elektrickému vedeniu dôkazom –

notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XX/XXXX zo dňa 06.06.2007, z tejto notárskej zápisnice
vyplýva vykonanie nepeňažného vkladu majetku z časti podniku A., avšak majetku v obsahu notárskej
zápisnice nešpecifikovaného, všeobecne označeného ako „nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok,
zamestnanci, práva a pohľadávky“. Špecifikácia predmetného majetku má vyplývať zo znaleckého
posudku vypracovaného dňa 31.03.2007 Ústavom súdneho inžinierstva F. univerzity v F., označeného

ako doplnenie č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý mal byť prílohou notárskej zápisnice, ako to
z jej obsahu vyplýva. Vymedzenie a špecifikácia vkladaného majetku hnuteľného, nehnuteľného a iného,
je tak obsiahnuté v doplnení č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý tvorí súčasť, resp. prílohu
notárskej zápisnice. Preukazovanie vlastníctva žalobcu by bolo teda úplné a náležité predložením súdu
všetkých listín, ktoré sa k prevádzanému (vkladanému) majetku vzťahujú, tento popisujú a z ktorých je

zrejmý prevodný úkon konkrétneho majetku. V danom prípade by to znamenalo predloženie notárskej
zápisnice osvedčujúcej úkon vkladu (čo žalobca i učinil) a zároveň doplnenia č. 2 znaleckého posudku č.
XX/XXXX, na ktorý sa notárska zápisnica odvoláva a ktorý obsahuje položkovitú špecifikáciu vkladaného
hnuteľného, nehnuteľného majetku, ostatných majetkových hodnôt, pohľadávok a záväzkov a podobne.
Žalobca však v predmetnom konaní takéto dôkazy nepredložil.

6.1 Odvolací súd sa vysporiadal i s odvolacou námietkou žalobcu, že pokiaľ by i žalobca nebol
vlastníkom označenej veci, musel by byť minimálne oprávneným držiteľom (užívateľom) poškodeného
elektrického vedenia, pričom k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalobca
v podanej žalobe tvrdil, že je vlastníkom označenej hnuteľnej veci, na ktorej mu konaním žalovaného,
resp. jeho prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, uvedený skutkový základ prednesený žalobcom

predstavuje podstatné a rozhodujúce skutočnosti, tvrdenia týkajúce sa sporu, ktoré tvoria obligatórnu
náležitosť žaloby v zmysle § 132 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ v odvolacom konaní
žalovaný upúšťa od tvrdenia existencie vlastníckeho práva, nakoľko uvedenú otázku nedostatočne
preukazuje ním predloženými dôkazmi a svoj nárok odvodzuje od ním konštatovanej držby, ide
o zmenu tvrdených rozhodujúcich skutočností, vedúcu k inému hmotnoprávnemu základu, učinenú

v odvolacom konaní, ktorá je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku neprípustná. Uvedené
totiž predstavuje odlišný skutkový základ, pre ktorý je potrebné odlišné právne posúdenie na skúmanie
a zodpovedanie otázok ktorého (v danom prípade tvrdenej oprávnenej držby) sa súd prvej inštancie
nezameral,nakoľkonauvedenénemalžiadnyzákonnýdôvod,keďžerámecprezodpovedanieprávnych
otázok mal vymedzený žalobou žalobcu. Argumentácia žalobcu uplatnená v odvolaní o existencii

(minimálne) držby žalobcu popísanej hnuteľnej veci v prípade, ak súd dospeje k záveru o nepreukázaní
vlastníctva, predstavuje prostriedok procesného útoku, ktorý žalobca neuplatnil v konaní pred súdom
prvej inštancie a je tak nedovolenou novotou v odvolacom konaní, keďže nespĺňa ani jeden predpoklad
novoty v odvolacom konaní prípustnej (dovolenej). Odvolací súd tak konštatoval, že ako súd druhej
inštancie nie je oprávnený primárne riešiť právne otázky, ktoré neboli žalobcom prednesené v konaní

pred súdom prvej inštancie, ak k týmto súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko, tieto neriešil,
neprijal k uvedeným otázkam akýkoľvek záver, keďže pre uvedený postup prvoinštančný súd nemal
žalobou vytvorený základ. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd odvolacou námietkou, obsahujúcouargumentáciu ohľadom existencie držby žalobcu, v odvolacom konaní nezaoberal, nakoľko sa jedná
o neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

7. V dôsledku podaného dovolania vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky a uznesením sp.
zn. 5Cdo/59/2023 zo dňa 20.02.2025 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.11.2022 sp. zn.
14Co/57/2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že z okolností preskúmavanej veci vyplynulo, že dovolateľka opodstatnene namietala
nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odvolací súd

v rozpore s ustanovením § 387 ods. 3 CSP sa náležite nevysporiadal s relevantnými námietkami
uplatnenými žalobkyňou v odvolacom konaní týkajúcimi sa nesprávneho posúdenia zákonných
predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu medzi stranami sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku
na náhradu škody v súvislosti s poškodením veci.
7.1 Dovolateľka namietala proti záverom odvolacieho súdu o tom, že nie je aktívne vecne legitimovaná
na podanie žaloby, pričom preukazovala svoje vlastnícke právo. Nesúhlasila so závermi súdu prvej

inštancie, že neboli správne vyložené ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa vkladu časti
podniku do základného imania a neboli primerane použité ustanovenia zmluvy o predaji podniku.
Rovnako jej súd prvej inštancie neumožnil svoje vlastnícke právo doložiť ďalším dôkazom. Poukázala
aj na to, že jej právo na náhradu škody patrí aj v prípade, ak by súd nemal jej vlastnícke právo za
preukázané, a to z titulu oprávnenej držby.

7.2 Dovolací súd konštatoval, že „právny názor, že existencia (minimálne) držby žalobkyne popísanej
hnuteľnej veci nenapĺňa ani jedno z kritérií prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ako
je uvedené v predchádzajúcich odsekoch“. Je to len aplikácia práva na skutkovú podstatu zistenú zo
skutkového stavu, je teda právnou kvalifikáciou samotným právnym posúdením. Nemôže byť preto
novotou v odvolacom konaní. Naviac, nepredstavuje ani odlišný skutkový základ, keďže tvrdenia

o tom, že žalobkyňa je držiteľkou predmetného elektrického vedenia, vzhľadom aj na ňou uvádzané
verejnoprávne predpisy z oblasti energetiky, neboli spochybnené. Okolnosťou, či nepatrí žalobkyni
náhrada škody aj z titulu oprávnenej držby sa mal pri ustaľovaní skutkovej a právnej situácie sporu
zaoberať už súd prvej inštancie aj bez ohľadu na argumentáciu sporových strán. Obsahom vlastníckeho
práva je v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vec držať, teda pri preukazovaní

vlastníctva je potrebné sa preukazovaním držby zaoberať.

8. V dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario

rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Po zrušení veci dovolacím súdom odvolací súd opätovne rozhoduje o odvolaní žalobcu proti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, a to z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, keď žalobca v konaní tvrdil a preukazoval vlastnícke právo k poškodeným

hnuteľným veciam, avšak vlastníctvo nepreukázal, ktorý záver viedol k nutnosti zamietnutia žaloby.
V predchádzajúcom odvolacom konaní a rozhodnutí sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie
stotožnil a tento vyhodnotil ako správny, keď uviedol dôvody, pre ktoré nemožno mať tvrdené vlastníctvo
žalobcu k predmetným veciam, t.j. elektrickému vedeniu, za preukázané. V podanom odvolaní však
žalobca uviedol: „A ak by sme aj čisto akademicky pripustili, že súd prvej inštancie mohol mať pravdu

v tom, že ku vkladu hnuteľnej veci (elektrického vedenia) do základného imania žalobcu nedošlo (voči
čomu sa však žalobca v skutočnosti ostro ohradzuje a žalobcov názor potvrdzuje aj súdna judikatúra)
i tak bol súd prvej inštancie povinný zohľadniť, že vlastníctvo ku hnuteľnej veci sa nadobúda po
uplynutí troch rokov od vzniku jej oprávnenej držby“. V podanom odvolaní tak žalobca namieta, že súd
prvej inštancie sa nezaoberal posúdením nároku na náhradu škody i z titulu (oprávneného) držiteľa

veci. K uvedenému zostáva odvolací súd nemenný v závere, že súd prvej inštancie vychádzal zo
skutkových tvrdení a i z právneho rámca tak, ako ho uviedol žalobca v uplatnenej žalobe, keď tento
tvrdil svoje vlastnícke právo k predmetnému elektrickému vedeniu. V predmetnom konaní dosiaľ, t.j. do
fázy odvolacieho konania po zrušení veci dovolacím súdom, nebolo vykonané dokazovanie a na jehozákladeneboloučinenéaniprávneposúdeniedržby,t.j.o.i.vyhodnoteniaoprávnenostidržbyaustálenia
momentu, od ktorého sa žalobca správal k predmetným hnuteľným veciam ako ich držiteľ. Súdom prvej
inštancie nebolo dosiaľ preverené a ustálené, či žalobcom tvrdená držba (primárne tvrdené vlastnícke

právo) je oprávnená; zároveň žalobca v podanom odvolaní naznačil nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, keď dosiaľ však nebolo v konaní dostatočne ustálené, od akého momentu a akého úkonu
žalobca odvodzuje držbu veci (a plynutie vydržacej doby). Keďže žiadne dokazovanie v uvedenom
smerevkonanípredsúdomprvejinštancievykonávanénebolo, odvolacísúdnemalmožnosťpreskúmať
správnosť záverov k otázke držby, keďže tieto neboli súdom prvej inštancie prijaté. Z uvedeného dôvodu

nebolo možné učiniť náležitý odvolací prieskum v tej časti, pokiaľ odvolateľ, t.j. žalobca, tvrdí existenciu
oprávnenej držby a od nej odvodené existujúce právo držiteľa na náhradu vzniknutej škody (žalovaným).
Odvolací súd preto opätovne zvýrazňuje, že ako súd odvolací je oprávnený učiniť revíziu skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, pričom v súdenej veci uvedený záver absentuje a odvolací súd
nie je oprávnený primárne riešiť právne otázky, ktoré neboli žalobcom prednesené v konaní pred súdom
prvej inštancie a k týmto súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko, neprijal k uvedeným konkrétny

záver. S poukazom na konštatovanie dovolacieho súdu, že „okolnosťou, či nepatrí žalobkyni náhrada
škody aj z titulu oprávnenej držby, sa mal pri ustaľovaní skutkovej a právne situácie sporu zaoberať už
súd prvej inštancie aj bez ohľadu na argumentáciu sporových strán“, bol odvolací súd nútený rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre úplnosť však odvolací
súd dodáva, že vo svojom rozhodnutí dovolací súd uviedol, že „Obsahom vlastníckeho práva je v zmysle

ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vec držať, teda pri preukazovaní vlastníctva je potrebné sa
preukazovaním držby zaoberať“. I dovolací súd tak poukázal na oprávnenie vec držať (ius possidendi)
ako jednu zo zložiek vlastníckeho práva (triády vlastníckych oprávnení) v zmysle § 123 Občianskeho
zákonníka, ktoré vlastnícke právo žalobca v konaní tvrdil a avšak nepreukázal nepreukázal.

11. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a vykoná dokazovanie potrebné
pre rozhodnutie o veci a je na žalobcovi, aby predloženými dôkazmi preukázal právny vzťah k ním
označeným hnuteľným veciam, t.j. náležite tvrdil a preukázal buď vlastnícke právo, alebo všetky atribúty
oprávnenej držby, pričom dôkazy na preukázanie sledovaných zámerov je žalobca povinný predložiť
v lehote stanovenej súdom tak, aby súd po nariadení pojednávania o veci mohol rozhodnúť spravidla

na jednom pojednávaní.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. apríla 2023 sp. zn. 4Cdo/81/2022, v ktorom bolo konštatované: „Pravidlám sporového
konania, ktoré sa riadi zásadou koncentrácie konania a objektívnym stavom existujúcim v čase

vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) nebráni, pokiaľ sa uplatňovaný nárok preukáže vykonaním
dôkazu, ktorý prišiel na rad až po vyslovení právneho názoru odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení,
a teda po koncentrácii konania.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu
môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy v rozsahu dôvodov zrušujúceho uznesenia,

bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie túto
možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania nad rámec dôvodov zrušujúceho
uznesenia tým nie sú dotknuté.“

13. V ďalšom konaní tak súd prvej inštancie umožní sporovým stranám vo veci sa opätovne vyjadriť

a predložiť dôkazy podporujúce ich tvrdenia v lehote, ktorú určí súd. Následne, s prihliadnutím na
sudcovskú a následne tiež zákonnú koncentráciu konania, vec prejedná a rozhodne o dôvodnosti
žalobou uplatňovaného nároku, keď tento posúdi cez prizmu tvrdeného vlastníckeho práva, ale i
ako nárok na náhradu škody tvrdeného držiteľa veci. Svoje rozhodnutie vychádzajúce z ustáleného
skutkového stavu a právneho posúdenia náležite odôvodní tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo

predpoklady v zmysle § 220 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

14. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

15. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zrušil, nejde o rozhodnutie ktorým sa
konanie končí, a preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP nebol dôvod rozhodovať o trovách konania. O týchto
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).