Rozsudok – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Kristína Ferencziová

Legislation area – Trestné právoMajetok

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012398
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121012398.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr.

Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre pokračovací zločin krádež podľa § 212 odsek 1 písmen a), písmeno g), odsek 2 písmeno b),
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona spáchaný
v bode 1 a 3 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní odsúdeného
a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.08.2024,
č. k. 28T/69/2021-775, na neverejnom zasadnutí s následným vyhlásením rozsudku konanom dňa
05.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v bode II a III.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa
odsúdenému A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Leopoldov,

ukladá:

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024 s prihliadnutím na § 36 písmeno l),
§ 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024, s použitím § 41 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom
do 5.8.2024 spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024 sa zaraďuje na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024 spolu s uložením súhrnného trestu
súd ruší
- výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/7/2022 zo dňa 03.06.2022, právoplatným dňa
21.06.2022,
- výrok o treste odňatia slobody vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/14/2021 zo dňa 19.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 6To/59/2022 zo dňa 08.11.2022, právoplatnými dňa 08.11.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 45 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024 sa odsúdenému A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, do uloženého trestu započítava doba výkonu trestu odňatia slobody
- od 21. marca 2021 do 21. júla 2022 v zrušenej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2021,- od 21. novembra 2022 do 21. septembra 2023 v zrušenej veci Okresného súdu Galanta sp. zn.
1T/14/2021,
- od 12. augusta 2024 do 5.júna 2025 vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 28T/69/2021.

IV. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozsudkom č.
k. 28T/69/2021–775 zo dňa 21.08.2024 rozhodol nasledovne:
,,I. Podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku sa ruší celý výrok o treste uložený odsúdenému

A. B. rozsudkom Okresného súdu Trnava z 30. mája 2023, sp. zn. 28T/69/2021 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave z 27. februára 2024, sp. zn. 6To/122/2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
II. Na základe § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku sa
odsúdenému A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody

v ÚVTOS Leopoldov,
za prečin krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pokračovací zločin krádež podľa § 212 odsek 1
písmeno a), písmeno g), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno b), Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno j) Trestného zákona a pokračovací prečin krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a),

písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pri ktorých trestnosť činu nezanikla, a z ktorých bol
uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava z 30. mája 2023, sp. zn. 28T/69/2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave z 27. februára 2024, sp. zn. 6To/122/2023

u k l a d á

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov s prihliadnutím na § 36
písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1, odsek 2, odsek
3 Trestného zákona spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov sa zaraďuje na

výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
III. Podľa § 45 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona sa odsúdenému A. B. do uloženého trestu započítava
doba výkonu trestu odňatia slobody
- od 21. marca 2021 do 21. júla 2022 v zrušenej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2021,
- od 21. novembra 2022 do 21. septembra 2023 v zrušenej veci Okresného súdu Galanta sp. zn.

1T/14/2021,
- od 12. augusta 2024 do 21.augusta 2024 v tejto veci.“
2. Odsúdený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vo svoj prospech. Odvolanie podal taktiež
prokurátor. Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že odsúdený napáda primárne výrok v bode II. titulom
neprimeranej prísnosti trestu a prokurátorka výroky v bodoch II. a III. titulom nesprávneho uloženia

novéhotrestuastýmsúvisiacehonesprávnehozapočítaniaužskôrvykonanýchčastínepodmienečného
trestu.
3. Odsúdený odôvodnil podané odvolanie cestou obhajcu podaním zo dňa 18.09.2024, v ktorom uviedol,
že napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu na základe novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z.
došlo podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku k zrušeniu celého výroku o treste rozsudku

prvostupňového súdu, sp. zn. 28T/69/2021 zo dňa 30.4.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare), sp. zn.: 6To/122/2023 zo dňa
27.02.2024 , kde bol odsúdenému uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody 3 roky a 3 mesiace.
Následne bol odsúdenému po dokazovaní uložený podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutkov s prihliadnutím na § 37 písmeno 1), § 37 písmeno m), odsek 2 Trestného

zákona , s použitím § 41 odsek 1, odsek 2 odsek 3 Trestného zákona spoločný a úhrnný trest odňatia
slobodyvovýmere3roky.Protiuvedenémurozsudkupodalodsúdenýodvolanie,nakoľkojetohonázoru,
že pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti 1:1 a z dôvodu, že sa k spáchaniu trestného činu
doznal , oľutoval svojej konanie, mal mu byť uložený trest pod dolnú hranicu sadzby a to menej ako
3 roky. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že súd prihliadal aj na závažnosť trestnej

činnosti, na osobu odsúdeného, ako aj na to, že som bol už viackrát súdne trestaný. Odsúdený si jevedomý, že bol viackrát súdne trestaný, ale jeho trestná činnosť má len charakter prečinov krádeže, čo
vždy oľutoval a ku skutkom sa priznal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje odvolaciemu súdu,
aby zrušil napadnutý rozsudok a vydal vlastný rozsudok v jeho prospech.

4. Odsúdený odôvodnil podané odvolanie aj vlastným podaním zo dňa 19.09.2024, v ktorom uviedol, že
prvostupňový súd ho odsúdil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, avšak podľa aktuálnej novely mal
byť odsúdený len podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona - t.j. v nižšej sadzbe, nakoľko v zmysle podanej
obžaloby zo všetkých skutkov obžaloby iba 1 prevyšoval výšku škody 700 eur. Z uvedeného dôvodu
žiada odvolací súd o prešetrenie jeho trestnej veci a o spravodlivé rozhodnutie.

5. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 24.04.2024, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
5.1. Rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn.: 28T/69/2021 zo dňa 21. augusta 2024 bol u ods. A.
B.: V bode I. podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku zrušený celý výrok o treste uložený
odsúdenému A. B. rozsudkom prvostupňového súdu z 30 mája 2023, sp. zn. 28T/69/2021 v spojení s
uznesenímodvolaciehosúduz27.februára2024,sp.zn.6To/122/2023,akoajvšetkyďalšierozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V bode II. na základe § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa ods. A. B., nar. XX.X.XXXX v
C., trvale bytom C., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a pokračovací prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pri ktorých trestnosť činu nezanikla
a z ktorých bol uznaný za vinného rozsudkom prvostupňového súdu 30.05.2023, sp. zn. 28T/69/2021
v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 27.02.2024, sp. zn. 6To/122/2023 ukladá podľa § 212
ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm.

m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona spoločný a
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutkov sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V bode III. sa podľa § 45 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona ods. A. B. do uloženého trestu započítava
doba výkonu trestu odňatia slobody od 21.marca 2021 do 21. júla 2022 v zrušenej veci Okresného súdu

Galanta, sp. zn. 2T/36/2021; od 21. novembra 2022 do 21. septembra 2023 v zrušenej veci Okresného
súdu Galanta sp. zn. 1T/14/2021, od 12. augusta 2024 do 21. augusta 2024 v tejto veci.
5.2. Rozsudok prvostupňového súdu, sp. zn. 28T/69/2021 zo dňa 21.08.2024 vo výroku o treste
považujeprokurátorka zanezákonný.Pôvodnýmrozsudkomprvostupňovéhosúdu,sp.zn.28T/69/2021
z 30.05.2023 bol podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušený výrok o vine a treste obž. A. B. v rozsudku

Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2021 zo dňa 6.9.2021, právoplatnom dňa 6.9.2021, ako aj všetky
ďalšie výroky, ktoré majú v uvedených výrokoch o vine a treste svoj podklad, obž. A. B. bol uznaný
vinným v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bodoch 2/ až 12/ z pokračovacieho zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. j) Trestného zákona, z toho v bodoch 2/ až 4/ a v bodoch 9/ až 12/ aj podľa § 212 ods. 1 písm. g)
Trestného zákona, a to v bodoch 1/, 5/ a 7/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v
bodoch 13/ až 16/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona a bol mu podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), §
37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 42 ods.

1 Trestného zákona uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 3 mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol odsúdený (pozn. vzhľadom na fakt, že v konaní ide
o revíziu skoršieho právoplatného rozhodnutia, hoci sčasti na podklade pôvodnej obžaloby, je možné
hovoriť o osobe obžalovaného, resp. odsúdeného) na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

5.3. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o upustení
od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/7/2022 zo dňa 3.6.2022, právoplatným dňa 21.6.2022, výrok o
treste odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta

sp. zn.1T/14/2021 zo dňa 19.1.2022 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, sp. zn. 6To/59/2022 zo
dňa 8.11.2022, právoplatnými dňa 8.11.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.5.4. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, ak ide o skutok a trestný čin, úhrnný alebo
súhrnný trest, súd rozsudkom zruší dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo
výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uložený primeraný trest za zostávajúce

zbiehajúce sa trestné a činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona a zároveň
rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie
možné.
5.5. Pri trestnom čine, za ktorý bol A. B. uložený trest trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp.
zn. 46T/7/2022 zo dňa 3.6.2022, právoplatným dňa 21.06.2022 a trestnom čine, za ktorý mu bol uložený

trest rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn.: 1T/14/2021 zo dňa 19.01.2022 v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu, sp. zn.: 6To/59/2022 zo dňa 08.11.2022, právoplatným dňa 08.11.2022, novelou
Trestného zákona, zákonom č. 40/2024 Z.z., účinnou dňom 6.8.2024, zanikla trestnosť týchto skutkov.
Vina odsúdeného A. B., ktorá bola predmetnými rozhodnutiami súdov za uvedené skutky uznaná však
zostala zachovaná a platná.
5.6. Tým, že prvostupňový súd svojim rozhodnutím zo dňa 21.8.2024 zrušil výrok o treste rozhodnutia

sp. zn. 28T/69/2021 zo dňa 30.05.2023, obsahujúci aj výrok o zrušení vyššie uvedených rozhodnutí
sp. zn. 46T/7/2022 a 1T/14/2021 a uložil len úhrnný trest za zostávajúce trestné činy, spôsobil to,
že predmetné rozhodnutia Okresného súdu Pezinok a Okresného súdu Galanta sa opäť obnovili ako
samostatné odsúdenia A. B. aj s uloženými trestami. Vo veci preto bolo potrebné uložiť spoločný
a súhrnný trest podľa § 41 ods. 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona za súčasného zrušenia výrokov

treste uložených trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 461/7/2022 zo dňa 3.6.2022,
právoplatným dňa 21.6.2022, rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/14/2021 zo dňa 19.1.2022
v spojení a rozsudkom odvolacieho súdu, sp. zn. 6To/59/2022 zo dňa 8.11.2022, právoplatnými dňa
8.11.2022 a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27/36/2021 zo dňa 6.9.2021, právoplatným
dňa 6.9.2021.

5.7. Z ustanovenia § 405b Trestného poriadku vyplýva, že súd v dôsledku zániku trestnosti činu, za ktorý
bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, zruší právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa
§ 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri
ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona. Teda z uvedeného nevyplýva, že by sa
mali novým rozsudkom upravovať aj výroky ohľadne rozhodnutí už predtým zrušených v súvislosti s

ukladaním súhrnného trestu, ale mala by sa upraviť iba výška samotného trestu pri opätovnom uložení
úhrnného alebo súhrnného trestu ako bol pôvodne. Takýmto spôsobom by následne nedochádzalo ani
k obnoveniu pôvodných odsudzujúcich rozhodnutí, pri ktorých síce zanikla trestnosť činu, ale v ktorých
zostala uznaná vina odsúdeného, teda ide o právoplatné odsúdenie páchateľa. V súvislostí s výrokom
v bode III, kde bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté o započítaní dôb jednotlivých výkonov trestu

odňatia slobody A. B. do uloženého trestu, považuje prokuratúra rozhodnutie o započítaní za predčasné,
nakoľko započítať dobu výkonu trestu odňatia slobody je možné až po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým bol uložený trest odňatia slobody, do ktorého majú byť doby už vykonaných trestov započítané,
aby bolo možné presne určiť celú dobu doposiaľ vykonaných trestov.
5.8. Vzhľadom k uvedenému prokuratúra navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d)

Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods.3 Trestného
poriadku vo veci rozhodol sám tak, že zruší výrok o treste odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, sp. zn.: 28T/69/2021 zo dňa 21.08.2024 a odsúdenému A. B. uloží primeraný
spoločný a súhrnný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla.
6. Na prejednanie odvolania odsúdeného a prokurátora proti napadnutému rozsudku bolo nariadené

neverejné zasadnutie na deň 05.06.2025 a následné verejné vyhlásenie rozsudku. Rozsudok bol
vyhlásený verejne v prítomnosti odsúdeného.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
8. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného

poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podali prokurátor a odsúdený ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

9. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý rozsudok tým, že vykonal verejné zasadnutie,
predmetom ktorého bolo vyhlásenie rozsudku podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku
o uložení primeraného trestu za zostávajúce trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla, v dôsledku
zverejnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 3/2024 v Zbierke zákonov pod číslom
215/2024 Z. z., kedy dňom 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona zákonom č.

40/2024 Z. z.
10. K rozhodovaniu o (primeranom) treste uviedol prvostupňový súd nasledujúce úvahy:
10.1. V dôsledku zmeny Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 zanikla trestnosť činu krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ak výška spôsobenej škody nepresiahla 700 eur,
pričom v dôsledku tejto zmeny nebolo možné konanie odsúdeného posúdiť ani podľa kvalifikovanej

skutkovej podstaty a súd v zmysle ustanovenia § 405a odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
právoplatné rozhodnutie v danej veci a zistil, že uložený trest doposiaľ nebol vykonaný a zároveň ide
aj o skutky a trestné činy, za ktoré bol v tejto trestnej veci uložený súhrnný trest. Aj keď v danej veci
trestnosť skutkov nezanikla, súhrnný trest bol uložený za skutky a trestné činy, vo vzťahu ku ktorým
k zániku trestnosti došlo (vo veciach Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 46T/7/2022 a Okresného súdu

Galanta, sp. zn. 1T/14/2021).
10.2. Prvostupňový súd preto nariadil verejné zasadnutie, na ktorom pri nedotknutom výroku o vine a o
náhrade škody, zrušil právoplatný rozsudok prvostupňového súdu z 30. mája 2023, sp. zn. 28T/69/2021
vo výroku o treste a následne ukladal primeraný trest za zostávajúce trestné činy, pri ktorých z dôvodu
výšky spôsobenej škody presahujúcej 700 eur nezanikla trestnosť, konkrétne za prečin krádež podľa

§ 212 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, pokračovací zločin krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno g), odsek 2
písmenob),odsek3písmenob),Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenoj)Trestnéhozákonaa
pokračovací prečin krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona.

10.3. Pri ukladaní primeraného trestu súd prihliadol na to, že pri prečine krádež podľa § 212 odsek 1
písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona vo veci Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/14/2021,
vo vzťahu ku ktorému bol pôvodne ukladaný súhrnný trest, došlo k zániku trestnosti. Ďalej prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, poľahčujúceokolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu odsúdeného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd
prihliadol aj na závažnosť trestnej činnosti spáchanej v danej trestnej veci a závažnosť skutkov v iných
veciach, pri ktorých trestnosť zanikla. Trest ukladal podľa najprísnejšieho zo zostávajúcich trestných

činov (pokračovací zločin krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno
b) Trestného zákona), a to podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov so zákonným
rozpätím trestnej sadzby tri roky až desať rokov.
10.4. Prvostupňový súd sa nestotožnil s návrhom prokurátorky na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42
odsek 1 Trestného zákona a opätovné zrušenie predmetných rozhodnutí (vo veciach Okresného súdu

Pezinok, sp. zn. 46T/7/2022 a Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/14/2021), ktoré boli v súbehu so
skutkami v tejto trestnej veci, nakoľko v dôsledku zmeny Trestného zákona došlo v označených veciach
k zániku trestnosti, a teda ukladanie súhrnného trestu podľa súdu nebolo možné.
10.5. Bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (priznal sa
k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a zároveň dve priťažujúce okolnosti podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona (už bol za trestný čin odsúdený - prvostupňovým súdom, sp. zn.

7T/83/2005 pre § 247 odsek 2 písmeno c) - trestný čin krádež, spáchanie na veci, ktorú má iný na sebe
alebo pri sebe) a podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov), na ktorú súd
s ohľadom na použitie § 41 odsek 2 Trestného zákona neprihliadal, a postupoval podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že páchateľ sa dopustil viac trestných činov spáchaných viacerými
skutkami, z ktorých jeden bol zločinom, uplatňoval súd pri ukladaní trestu ustanovenie § 41 odsek 1,

odsek 2 Trestného zákona a ukladal úhrnný trest pri použití asperačnej zásady.
10.6. Prvostupňový súd ďalej ukladal spoločný trest podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona, a to s
poukazomnapredchádzajúceodsúdenieOkresnýmsúdomGalanta,sp.zn.2T/36/2021zo6.septembra
2021, keď jednotlivé čiastkové útoky, za ktoré bol A. B. právoplatne odsúdený týmto rozsudkom a ktoré
boli spáchané v dňoch 20. júla 2020, 10. januára 2021, 14. januára 2021, 24. januára 2021 a 21. marca

2021 sa vyznačovali jednotiacim zámerom páchateľa (krádeže potravín v obchodoch) a jednotiacou
časovou súvislosťou (skutky spáchané v krátkych časových intervaloch od 20. júla 2020 do 21. marca
2021) a to vo vzťahu k čiastkovým útokom, ktoré boli predmetom prejednávanej veci.
10.7. Pri aplikácii § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona prichádzalo do
úvahy ukladanie trestu v zmysle § 212 odsek 3 Trestného zákona v rozmedzí sadzby 3 roky až 13

rokov a 4 mesiace. Vychádzajúc aj z trestu uloženého pôvodným rozsudkom, zohľadniac jeho účel,
požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, posúdiac závažnosť trestnej činnosti v prejednávanej
veci a závažnosť súbežných skutkov so zaniknutou trestnosťou, súd ukladal A. B. nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby, a na výkon tohto
trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v predchádzajúcich

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin. Takýto trest súd považuje za spravodlivý, zákonný a primeraný.
10.8. V zmysle zákonnej požiadavky prvostupňový súd pristúpil k započítaniu už vykonaného trestu vo
veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2021 od 21. marca 2021 do 21. júla 2022, ktorý rozsudok
bol zrušený pri uložení spoločného trestu, a to vzhľadom na zrušenie nadväzujúcich rozhodnutí. Podľa

súdu bolo potrebné započítať aj výkon trestu vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/14/2021 od
21. novembra 2022 do 21. septembra 2023 primárne z toho dôvodu, že tento rozsudok bol pôvodným
rozsudkom zrušený, avšak aktuálne vzhľadom na zánik trestnosti k jeho zrušeniu nedošlo (a nemôže
dôjsť ani k odsúdeniu pre ten istý skutok, čo je zákonnou podmienkou pre vykonanie zápočtu po
prípadnejprávoplatnosti),apretonevykonanietohtozapočítaniabybolovneprospechodsúdeného.Súd

započítal aj výkon testu v prejednávanej veci, kde k nástupu došlo 12. augusta 2024 a tento započítal
do dňa vyhlásenia rozsudku.
11. Tunajší súd považuje odvolanie prokurátora za čiastočne dôvodné v tej časti, v ktorej namieta
neuloženie súhrnného trestu. Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu nemal odsúdenému
ukladať úhrnný (primeraný) trest, ale tomuto mal ukladať v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona vo

väzbe na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest, pričom tento musí byť zároveň aj
trestom spoločným (§ 41 ods. 3 Trestného zákona). Odvolací súd považuje za neprimerane prísne,
aby odsúdenému bol výkladom zákona znemožnený zápočet či už zadržania, väzby resp. trestu
v zbiehajúcich sa trestných veciach (t.j. aj v trestnej veci, v rozsahu ktorej došlo k dodatočnému zániku
trestnosti). V predmetnej veci je nepodstatné, aká konkrétna dĺžka takéhoto zápočtu má byť vykonaná,

resp. pripadá do úvahy, nakoľko výklad zákona musí byť jednotný a koncepčný. Úvaha prvostupňového
súdu o tom, že skutky, za ktoré bol odsúdený uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu
Pezinoksp.zn.46T/7/2022zodňa03.06.2022arozsudkomOkresnéhosúduGalantasp.zn.1T/14/2021
zo dňa 19.01.2022 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, sp. zn. 6To/59/2022 zo dňa s účinnosťouod 06.08.2024 viac nie sú trestnými činmi, je správna a túto ani žiadna zo strán nerozporuje. Dôsledkom
zmeny právnej úpravy však nie je retroaktívna revízia výroku o vine v spomenutých veciach, ale iba
fakt, že odsúdený za tieto trestné veci nemôže „byť potrestaný“ t.j. jemu uložený trest má byť primerane

za zostávajúce trestné činy, či už nie za tie, pri ktorých zanikla trestnosť činu. Z uvedeného nie je
možné dovodiť, že v predmetnej veci je potrebné ukladať iný ako súhrnný (a spoločný) trest, nakoľko
práve tento postup by bol v neprospech odsúdeného, teda vyhlásenie rozsudku podľa § 405b ods. 1
druhá veta Trestného poriadku o uložení primeraného úhrnného (v zmysle samostatného) trestu za
zostávajúce trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla, by bolo v neprospech odsúdeného a teda de

facto by neumožňovalo aplikáciu ustanovení § 45 ods. 1 až 3 Trestného zákona. Úvaha o možnej
reparácii tohto stavu nemá oporu v znení Trestného zákona, prvostupňový súd teda správne konštatuje
potrebuzapočítaniaskôrvykonanýchčastínepodmienečnéhotrestu,avšaktentopostupjepodľanázoru
odvolacieho súdu riadne možné vykonať iba v rámci zápočtu trestov pri uložení súhrnného (eventuálne
aj spoločného) trestu.
12. Z uvedeného dôvodu, trpí výrok napadnutého rozsudku uvedený v bode II. vadou, ktorá má za

následok potrebu jeho zrušenia.
13. Ustanovenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom od 06.08.2024, súdu ukladá
povinnosť v prípade, ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený súhrnný trest a v dôsledku zmeny
zákona zanikla trestnosť niektorého činu podľa § 84 Trestného zákona, rozsudkom zrušiť právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste (ohľadne činu, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona)

a podľa § 41 alebo 42 Trestného zákona uložiť primeraný trest za zostávajúce zbiehajúci sa trestné činy,
pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodnúť o započítaní
už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Tento postup je
logicky nutné aplikovať aj v prípade, ak pôvodne uložený trest mal charakter spoločného a súhrnného
trestu (ako v predmetnej veci).

14. Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku tak rieši situáciu, kedy na základe zániku trestnosti
niektorého z činov podľa § 84 Trestného zákona v období po 05.08.2024, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté výrokmi o vine aj treste, je potrebné vydať nové rozhodnutie vo vzťahu k uloženému
(úhrnnému alebo súhrnnému) trestu, ktoré bude odzrkadľovať vyššie uvedenú zmenu trestnosti
niektorých zo zbiehajúcich sa trestných činov.

15. Novo uložený trest za spáchanie viacerých trestných činov, musí byť ukladaný opätovne ako trest
úhrnný podľa § 41 Trestného zákona alebo ako trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona
(bez zániku jeho popisu ako spoločného trestu), pretože právoplatný výrok o vine ohľadne činu, ktorého
trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, nezaniká, ani sa neruší
podľa ustanovenia § 405b ods. 1 Trestného poriadku. Novo uložený trest tak síce formálne zostáva

úhrnným alebo súhrnným, avšak v materiálnej podobe zohľadňuje iba trestnosť činu (činov), ktorého sa
nedotkla novelizácia Trestného zákona v podobe zániku trestnosti podľa § 84 Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024. Takýmto spôsobom je naplnená vôľa zákonodarcu revidovať sankcie, ukladané
za viacnásobnú trestnú činnosť z dôvodu, že novelizáciou ustanovení Trestného zákona rozhodol o
zániku trestnosti niektorých činov, pričom dobrodenie tejto zmeny sa rozhodol vztiahnuť aj na prípady,

v ktorých už boli vydané právoplatné odsudzujúce rozhodnutia. Predmetné závery sú v plnej miere
aplikovateľné aj pri ukladaní súhrnného a zároveň spoločného trestu.
16. Konečne treba vyriešiť otázku, či novo ukladaný trest za trestnú činnosť, ktorá nebola dotknutá
novelizáciouTrestnéhozákonavpodobezánikutrestnostipodľa§84Trestnéhozákonavzneníúčinnom
od 06.08.2024, má byť ukladaný ako trest v zmysle právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 alebo od

06.08.2024.
Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.
Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny

zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.

Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uložíprimeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.

Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd

rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
17. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší. V tomto smere je nesporné, že ak by sa odsúdenému mal ukladať trest
podľa znenia Trestného zákona (konkrétne ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona) účinného od 06.08.2024, išlo by vzhľadom na jeho postavenie o (pre
odsúdeného) priaznivejší postup, nakoľko trestná sadzba za pokračovací zločin krádeže v predmetnej
kvalifikovanej skutkovej podstate predstavovala do 05.08.2024 výmeru 3 až 10 rokov, pričom s účinnosť

od 06.08.2024 predstavuje výmeru 2 až 8 rokov. Odvolací súd však v predmetnej veci dospel k názoru,
že na posudzovanú trestnú veci je nutné aplikovať ustanovenia Trestného zákona v znení ich účinnosti
do 05.08.2024.
18. V predmetnej veci odvolací súd konštatuje, že v situácii po právoplatnom odsúdení došlo evidentne
k zmene právnej úpravy vzťahujúcej sa na kvalifikáciu konania odsúdeného, avšak nedošlo k zániku

trestnosti jeho činu (v rozsahu kvalifikácie skutku ako zločinu krádeže). V tomto prípade aj podľa
novelizovaného znenia Trestného zákona konanie odsúdeného má naďalej znaky trestného činu, hoci
aktuálne už posudzovaného miernejšie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvodová
správa (pomerne strohá v tejto spojitosti) k novele Trestného poriadku k § 405a až 405d uvádza
len toľko, že „Zavádza sa nový procesný postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä rozsudkov,

ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa §
84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku trestnosti činu v niektorých procesných situáciách v
prípravnom konaní.“ Ani z dôvodovej správy teda nevyplýva zámer, vôľa zákonodarcu, aby v prípadoch
trestnýchkonaníukončenýchprávoplatnýmiodsudzujúcimirozsudkamibolopripustenéajposudzovanie
a skúmanie možností zmierňovania právnej kvalifikácie pri jednotlivých trestných činoch vzhľadom na

zmenu Trestného zákona, keďže explicitne upravuje iba otázku zániku trestnosti činu. Aj z toho však
možno usúdiť, že extenzívne vykladanie možností použitia § 405b ods. 1 Trestného poriadku aj na
prípady, kedy po právoplatnom odsúdení došlo k zmene podstatných ustanovení Trestného zákona,
ktoré majú za následok zmiernenie právnej kvalifikácie konania páchateľa, neprichádza do úvahy, a to
podľa odvolacieho súdu evidentne z dôvodu zabezpečovania právnej istoty vytvorenej právoplatným

odsudzujúcim rozsudkom. Je potrebné zdôrazniť, že ide o podstatne inú situáciu ako v prípade, že k
zásadnej zmene zákona dochádza síce po spáchaní skutku, ale pred právoplatným rozhodnutím o ňom
súdom, kedy súd je viazaný okrem § 2 ods. 1 Trestného zákona aj ústavným rámcom tvoreným čl. 50
ods. 6 Ústavy SR. Ani Ústava SR, ani Trestný zákon však okrem uvedených ustanovení neposkytujú
právoplatne odsúdeným osobám účasť na akýchkoľvek výhodách, či benefitoch, ktoré by teoreticky

kedykoľvek v neskoršom období po právoplatnosti odsudzujúcich rozsudkov mohli zmeny Trestného
zákona prinášať.
19. Napokon je potrebné pripomenúť, že zmena právnej kvalifikácie nie je zaradená ani medzi dôvody
opodstatňujúce povolenie obnovy konania, hoci inak podľa § 394 Trestného poriadku medzi dôvody
obnovy konania patria aj dôkazy a skutočnosti týkajúce sa aj trestu, a to také, vzhľadom na ktoré by

pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa, bol by v
rozpore s účelom trestu. Popri tom podľa § 395 Trestného poriadku je obnova konania, ak trestnosť činu
zanikla, vylúčená v neprospech obvineného, z čoho vyplýva, že v prospech obvineného je prípustná,
opäť však s dôrazom iba na zánik trestnosti činu, nie z dôvodu zmeny, resp. zmiernenia právnej
kvalifikácie činu.

20. Odvolací súd má za to, že kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona,
ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho
zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin,
ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyškytrestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo
našlo svoj odraz v procesnom kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej
ako „Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona“, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného

poriadku citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.
21. Konanie podľa § 405b Trestného zákona nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci,
týka sa iba výroku o treste, aj to len jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť
zanikla. Citované ustanovenie zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine,
ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom

trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedených dôvodov sa nový primeraný trest
ukladá podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový súhrnný trest
podľa najprísnejšieho trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla, pričom prvostupňový súd správne
rozhodovalpodľaTrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniačinuasúčasneajvyhláseniapôvodného
odsudzujúceho rozhodnutia. V prípadoch trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla a za ktorý bol

právoplatne uložený trest do 5.8.2024, nie je možné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od
6.8.2024, nakoľko novela Trestného zákona ani Trestného poriadku účinná od 6.8.2024, neumožňuje
prehodnocovať tresty pri trestných činoch, kde trestnosť činu nezanikla. Účelom novely Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 bolo zabezpečiť, aby odsúdení nevykonali zvyšky trestov, za činy, ktorých
trestnosť zanikla, avšak jej účelom nebolo prehodnocovať uložené tresty za trestné činy, kde trestnosť

nezanikla.
22. Prvostupňový súd teda nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Rovnako prvostupňový súd nepochybil, ak ako primeraný trest za
zostávajúci trestný čin určil z hľadiska výmery trestu trest znížený na 3 roky nepodmienečne. Ide o
trest uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Možno dodať, že primeranosť trestu v

zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku neznamená, že nanovo uložený trest nutne
musí byť miernejší (či dokonca výrazne miernejší) než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že
ako primeraný nemôže byť opätovne uložený trest v rovnakej výmere. Odvolací súd sa zameral aj na
primeranosť v konkrétnej veci, resp. možnosť uloženia trestu v nižšej výmere, pričom dospel k názoru,
že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, avšak len v takej výmere, ako uložil aj

prvostupňový súd, pričom tento trest musí byť nutne uložený ako spoločný a súhrnný. Aj v takomto
prípade ale treba v zmysle § 42 ods. 2 Trestného poriadku spolu s uložením súhrnného trestu zrušiť
výroky o trestoch uložených páchateľovi skoršími rozhodnutiami (rozsudkami, trestnými rozkazmi), ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. V predmetnej veci išlo o výrok o upustení od uloženia súhrnného

trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok,
sp. zn. 46T/7/2022 zo dňa 03.06.2022, právoplatným dňa 21.06.2022 a výrok o treste odňatia slobody
vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 1T/14/2021 zo dňa 19.01.2022 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, sp. zn. 6To/59/2022 zo dňa

08.11.2022, právoplatnými dňa 08.11.2022. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a závermi, rozhodol
odvolací súd o zrušení napadnutého rozsudku v uvedenom rozsahu a sám doplnil výrok o zrušení
výrokov o trestoch (a o upustení od potrestania) v zmysle vyššie uvedeného. Nakoľko boli splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd sám rozhodol po
zrušení napadnutého rozsudku tak, ako je to uvedené v bodoch I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku

odvolacieho súdu.
24. Pokiaľ ide o výšku novo uloženého trestu odňatia slobody, tunajší súd ukladal trest podľa ustanovení
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, v rámci trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov, teda podľa
ustanovenia § 212 ods. 3 Trestného zákona, pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností (36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona. Trest ukladal ako spoločný a súhrnný, t.j. aj za

zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú bola odsúdený uznaný za vinného v konaniach pred Okresným
súdom Galanta, sp. zn. 1T/14/2021 a pred Okresným súdom Pezinok, sp. zn. 46T/7/2022, pričom výrok
otrestochztýchtokonaníodvolacísúdpostupompodľa§42ods.2Trestnéhozákonazrušil,čímumožnil
započítanie obdobia obmedzenia osobnej slobody odsúdeného v zbiehajúcich sa trestných veciach na
jednej strane a učinil za dosť imperatívu neprihliadať na odsúdenia, v rozsahu ktorých došlo k zániku

trestnosti. Žiada sa dodať, že v predmetnej veci bol pôvodne rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn.:
28T/69/2021 zo dňa 30.05.2023 v spojení s uznesením odvolacieho súdu, sp. zn.: 6To/122/2023 zo dňa
27.02.2024, zrušený aj výrok o vine, resp. o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2021
zodňa06.09.2021,právoplatnomdňa06.09.2021,pričomaletentovýrokozrušenívýrokuovineatrestez rozsudku sp. zn.: 2T/36/2021 zo dňa 06.09.2021 je vo svojej podstate výrokom o vine, t.j. novelizácia
právnejúpravuúčinnáod06.08.2024najehoplatnosťaprávneúčinkynemávplyvazostávanedotknutý.
Aj z tohto titulu sa žiada uviesť, že právne závery týkajúce sa potreby uloženia súhrnného trestu sú

v plnej miere aplikovateľné aj pri ukladaní súhrnného a spoločného trestu.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu dĺžka trestu odňatia slobody mohla a mala byť ukladaná pri spodnej
hranici možnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a táto sa javí byť v kontexte osoby odsúdeného
ako dostatočná. Argumenty prvostupňového súdu z bodu 10 (v kontexte korekcie odvolacieho súdu
o potrebe nielen uloženia súhrnného a spoločného trestu, ale aj zrušenia odsúdení výrokov o trestoch

v zbiehajúcich sa trestných veciach) sú správne. Trestný zákon v znení do 05.08.2024 sa na právny
stav odsúdeného aplikuje ako celok, nie je možné aplikovať žiadne z novelizovaných ustanovení, tak
ako žiada odsúdený. V tomto smere navyše odvolací súd je viazaný imperatívom ustanovení § 41 ods.
3 a 42 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorých uložený trest nesmie byť miernejší ako ten, ktorý
bol uložený vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/14/2021 (nepodmienečný trest vo výmere 26
mesiacov). Z tohto dôvodu (a vo svetle faktu, že vo odsúdenému je nutné započítať ďalších 16 mesiacov

výkonu nepodmienečného trestu vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2021) považoval súd
uložený trest vo výmere 3 roky nepodmienečne za primeraný. Výrok o zaradením do ÚVTOS so
stredným stupňom stráženia je taktiež vecne správny, odsúdený pred stíhanými skutkami bol vo výkone
nepodmienečného trestu. V tomto smere nie je konanie v zmysle § 405b ods. 1 Trestného poriadku
opravným prostriedkom, v ktorom by odvolací súd mohol naprávať aplikáciu ustanovení § 36 až 38

Trestného zákona, hoci by aj nebola prípadne správna. Z tohto dôvodu odvolací súd ponechal priznanie
poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti (v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného
zákona), keďže tieto právoplatne uložil prvostupňový súd v rozsudku z 30.05.2023, sp. zn.: 28T/69/2021
v spojení s uznesenie odvolacieho súdu, sp. zn.: 6To/122/2023 zo dňa 27.02.2024.
26. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného ohľadom neprimeranej prísnosti trestu, toto bolo nedôvodné,

práve s ohľadom na skutočnosti obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch.
27. Pri uložení súhrnného a spoločného trestu odňatia slobody postupoval tunajší súd v súlade s
ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona a zrušil výrok o treste (upustení od uloženia súhrnného
trestu), vo vzťahu ku ktorým ukladal súhrnný trest (pričom zrušenie výroku o vine a treste z veci
ukončenejrozsudkomOkresnéhosúduGalanta,sp.zn.2T/36/2021zodňa06.09.2021ostávavplatnosti

aj naďalej). Odvolací súd sa teda stotožnil s potrebou ukladania súhrnného trestu, avšak aj s potrebou
uloženia spoločného trestu, nakoľko tento (nový, primeraný) trest nestráca charakter spoločného trestu
ani v konaní podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku.
28. Povinnosťou konajúcich súdov (najmä prvostupňového súdu) spravidla býva po právoplatnosti
výroku o treste realizovať započítanie už vykonanej časti trestu odňatia slobody do trestu, ktorý bol

odsúdenému uložený právoplatným rozsudkom - v súlade s ustanovením § 405b ods. 1 druhá veta
in fine Trestného poriadku. Keďže v tejto veci tak učinil už prvostupňový súd, pričom jeho rozhodnutie
bolo v tomto smere správne a potreba korekcie pramenila len z časového odstupu medzi vyhlásením
prvostupňového rozsudku a rozsudku v odvolacom konaní (do tohto momentu odsúdený vykonal ďalšiu
časť trestu), pričom hrozilo, že odsúdený by z dôvodu oneskorenia musel zotrvať vo výkone trestu dlhšie,

akomuboluloženýtrest(ergobezprávnehotitulu),totorizikoodstránilodvolacísúdtak,žesámrozhodol
o započítaní v rámci tohto rozhodnutia, pričom voči správnosti zápočtu neboli vznesené stranami žiadne
námietky.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.