Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100465
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytom:D.E.XXX,XXXXXD.E.,právnezastúpeného:doc.JUDr.JozefTekeli,PhD.
& Associates, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom: Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Obec Veľký Slavkov, Veľký Slavkov 117, 059 91 Veľký Slavkov, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista,
Advokátska kancelária, so sídlom: Štefánikova 8, 058 01 Poprad, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa 11.08.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného starostu Obce Veľký Slavkov č. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa

11.08.2023 ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Veľký Slavkov, ktorým nebolo vyhovené žiadosti
žiadateľa o sprístupnenie informácie zo dňa 07.07.2023 zaevidovanej pod č. OCÚVS-2023/520 a vec
v r a c i a Obci Veľký Slavkov na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Obecný úrad Veľký Slavkov (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) neposkytol žalobcovi ako
žiadateľovi informácie, ktoré od neho žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám (ďalej aj ako „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) na základe žiadosti podanej
prostredníctvom e-mailu dňa 07.07.2023. Žiadateľ žiadal sprístupniť informácie žiadosťou zo dňa
07.07.2023:
o Informácie, v ktorých výzvach o granty, nenávratné príspevky, prípadne o iné dotácie, sa obec Veľký
Slavkov uchádzala žiadosťou od 28.11.2022 doposiaľ, a to aj s kompletnou dokumentáciou k žiadostiam,

vrátane dodatočných doplnení, ktoré boli odoslané pri zapojení sa do týchto výziev, ako aj všetkých
výdavkov, ktoré boli vynaložené na vyhotovenie a kompletizáciu týchto žiadostí
o Informácie, ktorí pracovníci Obecného úradu Veľký Slavkov sú členmi a funkcionármi Základnej
organizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy, Obecné úrady so sídlom v Hôrke, Sídlo:
141 Hôrka 059 12
o Všetkých zápisníc zo zasadania jednotlivých komisií zriadených Obecným zastupiteľstvom obce Veľký
Slavkov od 28.11.2022 doposiaľ.

2. Prvostupňový správny orgán neposkytol žiadateľovi v lehote na vybavenie žiadosti požadované
informácie, nevydal k žiadosti žiadne rozhodnutie a ani požadované informácie nesprístupnil, čím
došlo v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám k vydaniurozhodnutia, ktorým Obecný úrad Veľký Slavkov odmietol poskytnúť žiadateľovi požadované informácie.
Žalobca (žiadateľ) doručil voči predmetnému fiktívnemu rozhodnutiu Obecného úradu Veľký Slavkov
dňa 25.07.2023 odvolanie. Odvolacími námietkami boli:

- právo na informácie je základným právom
- právo na informácie je založené na princípe ,,čo nie je tajné, je verejné“
- neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (výrok, odôvodnenie, poučenie)
- rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné
- zneužitie právomoci verejného činiteľa

- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sži/2021 zo dňa 03.05.2011

3. Žalovaný (starosta obce Veľký Slavkov) následne rozhodnutím č.j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa
11.08.2023 odvolanie žalobcu zo dňa 25.07.2023 proti fiktívnemu rozhodnutiu obce Veľký Slavkov
zamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vykonal relevantné šetrenie, preveril podstatné
skutočnosti, požiadal o vyjadrenie zamestnancov obecného úradu. Žalovaný preverovaním zistil, že

na Obecný úrad Veľký Slavkov bolo od marca 2023 podaných celkovo 17 žiadostí o poskytnutie
informácii, pričom sa jednalo o poskytnutie informácii v značnom rozsahu, ktoré boli žiadateľom
spočiatku poskytované na základe ich žiadostí v príslušných lehotách a v súlade s príslušnými právnymi
predpismi. Zo 17 žiadostí bolo 16 žiadostí podaných osobami asociovaných okolo osoby bývalého
starostu obce Veľký Slavkov a neúspešného kandidáta na starostu A. E. C. a to vrátane žiadateľa – A. B.

C.(synaA.E.C.).Žalovanýzistil,žepodávaniepredmetnýchžiadostíneprimeranýmspôsobomzaťažuje
zamestnancov obecného úradu, pričom pre plnenie vybavovania predmetných žiadostí dochádza k
značnému zahlcovaniu a preťažovaniu zamestnancov obecného úradu pracovnými povinnosťami,
dôsledkom čoho je sťaženie, resp. úplné ochromenie povinnej osoby, teda Obecného úradu pri plnení
si jeho verejných úloh vykonávaných v danom čase pre tretie osoby, najmä však v prospech obyvateľov

obce Veľký Slavkov.

4. V tejto súvislosti bola aj žiadosť žiadateľa, resp. jeho odvolanie vyhodnotené ako jeho snaha o
tzv. filibustering, ide o obštrukčnú metódu, pri ktorej pre žiadateľa nie je dôležitý obsah žiadosti,
ale zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťou na spracovaní informácie pre žiadateľa. Keďže

motiváciou žiadateľa ako člena organizovanej skupiny združenej okolo osoby bývalého starostu obce
Veľký Slavkov A. E. C. je zneužitie práva na informácie. Ochranu pred zahltením obecného úradu
žiadosťami o sprístupnenie informácií poskytuje najmä implicitný zákaz zneužitia práva na informácie
a princíp dobrej verejnej správy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. V tejto súvislosti poukázal aj na
ustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru najvyšších súdnych autorít SR, kedy súdy poukazujú na zákaz

zneužívania výkonu práva ako jeden z ústavných princípov právneho štátu implicitne obsiahnutý v čl.
1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa musí riadiť formálna aplikácia práva. Žalovaný po zohľadnení evidencie
žiadosti o poskytnutie informácie, posúdil žiadosť žalobcu ako informačný filibustering. Na základe
uvedeného žalovaný odvolanie žalobcu zamietol.

II.
Správna žaloba

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako

aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov - žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č.162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP).

6. V správnej žalobe žalobca uviedol, že na požadované informácie sa jednoznačne vzťahujú
ustanovenia podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré povinná osoba
musí sprístupniť, v opačnom prípade je ich neposkytnutie úmyselným porušením zákona. Žalobca
v odvolaní požadoval, aby odvolací orgán zrušil fiktívne rozhodnutie obce Veľký Slavkov a vydal
nové rozhodnutie tak, že žiadosti vyhovuje a žiadateľovi sprístupní požadované informácie v rozsahu

a spôsobom podľa jeho žiadosti, a to ku dňu zaslania nového rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že
uvedené odvolanie nasledovalo v časovom slede po dvoch predošlých neúspešných žiadostiach o
informácie, vrátane fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby, čo bolo vyvolané nečinnosťou povinnej osoby
a jej prejavenou nevôľou poskytnúť požadované informácie. Nejednalo sa tak o žiadne nadmernézaťažovanie obecného úradu, ale o snahu domôcť sa svojich zákonných nárokov v situácii, kedy povinná
osoba doslova všetky žiadosti ignorovala. Žalovaný svojou nečinnosťou porušil ustanovenie § 18 ods.
2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Toto ustanovenie jednoznačne ukladá povinnej osobe v

prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o
nesprístupnení informácií. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia – t.j. výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti o sprístupnenie
informácií čo i len sčasti, teda musí spĺňať materiálne a formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47
Správneho poriadku. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje povinnej osobe zostať

nečinným a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany žiadateľa. Žalovaný bol
povinný vydať písomné rozhodnutie. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdila aj súdna prax. Fiktívne
rozhodnutie neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné. Navyše,
neexistuje žiaden zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie. Žalobca poukázal na
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 03.05.2011.

7. Žalobca ďalej uviedol, že odvolací orgán - starosta obce svojím rozhodnutím nezrušil predošlé fiktívne
rozhodnutie, iba zamietol odvolanie, čím postupoval opäť v rozpore so správnym poriadkom. Podľa §
59 Správneho poriadku zamietnutie odvolania je možné v prípadoch, kedy predošlé rozhodnutie bolo
správne a v súlade so zákonom. Tým, že odvolanie zamietol, potvrdil predošlé rozhodnutie, pričom
predošlé rozhodnutie už zo svojej podstaty (fiktívne rozhodnutie) nebolo v súlade so zákonom (uvedené

konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010).

8. Žalobca tiež namietal, že celkovo bolo zo strany žalobcu odoslaných 5 žiadostí o sprístupnenie
informácií v rozmedzí 32 dní, pričom ani jednej nebolo vyhovené, nebol sprístupnený žiadny dokument
o ktorý žiadal, v posledných 3 žiadostiach bolo dokonca fiktívne rozhodnutie žalovaného, kde sa

žalovaný ani neunúval žalobcovi zaslať písomnú odpoveď. V žiadnom prípade sa teda nedá hovoriť
o tom, že tieto žiadosti žalobcu mali spôsobiť ochromenie obecného úradu. Podľa názoru žalobcu
žalovaný nesprístupnenie informácií žiadnym zákonom stanoveným spôsobom neodôvodnil ani sa k
žiadosti žiadnym spôsobom nevyjadril. V dôsledku tohto konania žalovaného došlo k porušeniu článku
26 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy SR) a na základe

uvedeného považuje žalobca prvostupňové rozhodnutie obecného úradu o odmietnutí sprístupnenia
informácií a rovnako aj druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov o zamietnutí
odvolania a potvrdení napadnutého rozhodnutia za nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 28.02.2024 vyjadril žalovaný. Žalovaný vo svojom

vyjadrení uviedol, že v prípade žiadosti zo strany žalobcu sa nejedná o dobromyseľné a zákonné využitie
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, práve naopak, predmetným konaním zo strany žalobcu
dochádza ku zneužívaniu práva na slobodný prístup k informáciám. Ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám sa vzťahujú len na vedúcich zamestnancov zamestnávateľa, ktorým
je orgán verejnej moci. Zákon explicitne určuje, ktoré osobné údaje a v akom rozsahu možno sprístupniť.

Informácie o členstve v odborovej organizácii nie sú zahrnuté medzi tieto údaje. Členstvo v odborovej
organizácii zamestnávateľa je považované za osobný údaj, ktorý sa týka zamestnanca. Zamestnávateľ
nesmie bez súhlasu zamestnanca sprístupniť tieto informácie tretím stranám. V tejto veci obec Veľký
Slavkov nedisponuje súhlasom zo strany zamestnancov.

10. Ďalej žalovaný uviedol, že je nesporné, že konanie zo strany žalobcu A. B. C. a jeho otca
bývalého starostu obce Veľký Slavkov A. E. C. vykazuje známky systematického a cieľavedomého
prístupu k vytváraniu tlaku na Obecný úrad Veľký Slavkov prostredníctvom opakovaného požadovania
podrobných informácií. Žalobca A. B. C. sa v predmetnej žalobe sám priznal k skutočnosti, že v
priebehu 32 dní predložil minimálne päť takýchto žiadostí. Skutočný počet odoslaných podobných

žiadostí tejto organizovanej skupiny dosahuje číslo šestnásť. Takéto konanie môže byť interpretované
ako snaha zasahovať do normálneho fungovania úradu a nezvyčajne ho zaťažovať prostredníctvom
neoprávnených a nadmerných žiadostí o informácie. Tieto žiadosti nie len vykazujú zjavné vzory
podobnosti formy a obsahu, ale aj manifestujú spojenie s osobami, ktoré sú blízke bývalému starostoviobce Veľký Slavkov – A. E. C.. Je nepochybné, že predmetné žiadosti podávané A. E. C., jeho synom
A. B. C. a kruhu osôb jemu združených sú podané s cieľom zámerne zneužívať systém a vytvárať
neprimeranú administratívnu záťaž. Zo strany žalobcu A. B. C. sa nejedná len o nadmerné zaťažovanie

obecného úradu, ale úmyselné konanie s cieľom poškodiť orgán verejnej správy.

11. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že v zákone o slobode informácií nie je stanovená legálna definícia
zneužitia práva. Avšak zákaz zneužívania práva je zahrnutý medzi ústavné zásady právneho štátu,
implicitne obsiahnuté v článku 1 odsek 1 Ústavy SR. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie

je v podstate individuálnou situáciou, kedy existuje dostatočný počet indícií v rámci správnej úvahy a
úvahy súdu naznačujúci, že účelom žiadosti o informácie nie je skutočný záujem získať informáciu.
Je nevyhnutné odlišovať tento skutočný záujem, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa. V
prípade opakovaných žiadostí od jedného žiadateľa v krátkom čase, napríklad v rozmedzí 30 dní, môže
orgán verejnej správy posudzovať túto situáciu s ohľadom na možné opatrenia na riadenie opakujúcich
sa žiadostí. Práve toto konanie zo strany A. B. C. vytvára tlak a dochádza k zahlcovaniu orgánu verejnej

správy.

12. Žalovaný pokračoval a uviedol, že zneužívaním práva na informácie v najvšeobecnejšom zmysle
treba rozumieť jeho uplatnenie za účelom, ktorý zákonná úprava nesleduje. Ide o situácie, keď úkony
žiadateľov zjavne nesledujú legitímny cieľ, ale majú obštrukčný charakter. Za prejav zneužitia práva na

informácie možno považovať žiadosť o informáciu, ktorá vykazuje znaky informačného filibusteringu.
V prípade žiadostí podávaných A. E. C. a osobami jemu združenými sa nesporne jedná práve o tento
prípad. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý zákonodarca vníma ako nástroj presadzovania
základného práva osôb, nezakotvuje ustanovenia, ktoré by explicitne dávali návod povinnej osobe, ako
má postupovať pri vybavovaní žiadostí v uvedených prípadoch. Právna teória však zdôrazňuje, že medzi

zásady aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám treba zaradiť aj zásadu zákazu zneužitia
práva. Vychádza pritom z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá zdôraznila, že súd
neposkytne právnu ochranu nezmyselným žiadostiam, ktorých cieľom nie je skutočná snaha o realizáciu
práva na informácie. Pri posudzovaní, či ide o filibustering je vždy dôležité posúdiť, či je žiadateľom
o informácie ten istý subjekt (fyzická alebo právnická osoba). Najvyšší súd SR však považoval za

šikanózny výkon práva na prístup k informáciám aj situáciu, keď žalobca ako žiadateľ bol konateľom vo
viacerých obchodných spoločnostiach a tieto subjekty doručili mestu P. ako povinnej osobe v dňoch 16.
septembra 2013 a 17. septembra 2013 v tej istej veci štyri identické´ žiadosti o sprístupnenie informácií
podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorými požadovali sprístupniť rovnaké´ informácie
(odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sžo 55/2015 zo dňa 2. februára

2016). Zo skutkových okolností prípadu podľa súdu vyplynulo, že v konkrétnom prípade nemohol byť
motívom konania reálny záujem o informácie, ale úmyselné vyvolanie štyroch správnych konaní, v
ktorých bolo rozhodnuté rovnakým spôsobom. Takéto konanie súd posúdil ako samoúčelné. Na základe
uvedeného žalobca žiada, aby po vykonanom dokazovaní súd zamietol žalobu a priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV.
Replika

13. V replike doručenej súdu dňa 26.04.2023 žalobca zotrval na podanej žalobe. V replike žalobca
uviedol, že žalovaný nepochopil ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
ktorý v bode 15 svojho vyjadrenia vykladá tak, že obec nie je povinná vydávať rozhodnutie o
nesprístupnení požadovaných informácií, vzhľadom na to, že zo zákona automaticky nastáva fikcia
vydania rozhodnutia. Ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám však

jednoznačne ukladá povinnej osobe v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom
stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám neumožňuje povinnej osobe zostať nečinným a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva
iba v záujme ochrany žiadateľa. Žalovaný bol povinný vydať písomné rozhodnutie. Túto skutočnosť
mnohokrát potvrdila aj súdna prax, na ktorú sme poukázali v samotnej žalobe. Bagatelizovanie

nedostatkov vydania rozhodnutia zo strany žalovaného ako príslušného orgánu verejnej moci a
fabulovanie skutočností o akejsi „organizovanej skupine“ vytvorenej okolo žalobcu, sa vyznačuje len
úsilím prekryť ignoranciu žalobcovej žiadosti o informácie v prvostupňovom i druhostupňovom konaní,
čím zásadne porušuje jeho právo na prístup k informáciám.14. Žalobca tvrdenia žalovane´ho o „informačnom filibusterizme“ a o absentujúcej vážnosti vôle žalobcu
získať vyžiadané informácie sú nepravdivé a nicˇi´m nepodlozˇene´. Žalobca zdôraznil, že jedným zo

znakov filibusteringu je požadovanie informácií, ktoré nesúvisia s výkonom verejnej správy, resp. že nie
je naplnená skutočná vôľa na strane žiadateľa požadované informácie získať. Predmetom žiadosti sú
otázky, ktoré zo svojej podstaty nemôžu byť vylúčené z výkonu verejnej kontroly prostredníctvom zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak ich obsahom sú často najdôležitejšie otázky života
obce, majetkovoprávne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom obce, ktoré ratio legis musia verejnej

kontrole podliehať. Podanie predmetnej infožiadosti žalobcom teda už len z povahy požadovaných
informácií, ktoré sú jej predmetom nemôže byť diskvalifikované z obsahu práva na slobodný prístup k
informáciám a už vôbec nie z dôvodu tvrdeného filibusteringu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za
to, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie obecného úradu, ktorým sa zamietla žiadosť o sprístupnenie
informácií, a druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov, ktorým sa zamietlo odvolanie a
potvrdilo rozhodnutie prvostupňového orgánu, sú nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné.

V.
Duplika

15. Replika bola žalovanému doručená dňa 23.06.2024, žalovaný na ňu reagoval podaním zo dňa
23.07.2025. V duplike žalovaný uviedol, že v celom rozsahu trvá na všetkých doteraz uvedených
skutočnostiach v predmetnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že využitie práva na informácie
zo strany žalobcu A. B. C. smeruje k inému cieľu, než na ktoré je ustanovenie zákona určené,
t.j. nesmeruje k získaniu požadovaných informácií a nejedná sa o legitímny cieľ, ale naopak jeho

činnosť je prostriedkom spôsobenia ujmy na záujme chránenom verejným právom, o čom podľa
presvedčenia žalovaného na základe všetkých doposiaľ uvedených skutočností niet pochýb, názorom
žalovaného je i naďalej, založenom na dôkladnom preskúmaní, že tvrdenia žalobcu sú účelové a
nesprávne a druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov, ktorým zamietol odvolanie a
potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo dostatočne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené

najmä na okolnosti objektívnych faktov v danej veci.

VI.
Konanie na správnom súde

16. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych

súdov.

17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 12.08.2025
rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného starostu Obce Veľký Slavkov č. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa

11.08.2023 ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Veľký Slavkov, ktorým nebolo vyhovené žiadosti
žiadateľa o sprístupnenie informácie zo dňa 07.07.2023 zaevidovanej pod č. OCÚVS-2023/520 a vec
vrátil Obci Veľký Slavkov na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal právo na plnú náhradu
účelne vynaložených trov konania.

VII.
Relevantná právna úprava

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.19. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

21. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

22. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

23. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto

zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje
na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,
referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na
vytváranie názorov.

26. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba podľa § 2 ods.
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu
majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných

na základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na
povinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo
spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez

preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií
povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania
žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,

ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento
zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne
žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,

urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

30. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie
hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v
prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

31. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

32. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby o
odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej
osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej
osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací
orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

34. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o
odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a
má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní
požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak
odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví

žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,
predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za
deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

35. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené

inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

36. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb o správnom poriadku (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie
správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán
na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať

predpísané náležitosti (§ 47).

37. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

38. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania, a tiež s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je
rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán
a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

41. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,
ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov
právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a
funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je

správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.VIII.
Právny názor správneho súdu

42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č.j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa
11.08.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 25.07.2023 proti fiktívnemu rozhodnutiu obce
Veľký Slavkov. Žalobca žiadosťou zo dňa 07.07.2023 žiadal sprístupniť informácie:
· Informácie, v ktorých výzvach o granty, nenávratné príspevky, prípadne o iné dotácie, sa obec Veľký
Slavkov uchádzala žiadosťou od 28.11.2022 doposiaľ, a to aj s kompletnou dokumentáciou k žiadostiam,

vrátane dodatočných doplnení, ktoré boli odoslané pri zapojení sa do týchto výziev, ako aj všetkých
výdavkov, ktoré boli vynaložené na vyhotovenie a kompletizáciu týchto žiadostí
· Informácie, ktorí pracovníci Obecného úradu Veľký Slavkov sú členmi a funkcionármi Základnej
organizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy, Obecné úrady so sídlom v Hôrke, Sídlo:
141 Hôrka 059 12
· Všetkých zápisníc zo zasadania jednotlivých komisií zriadených Obecným zastupiteľstvom obce Veľký

Slavkov od 28.11.2022 doposiaľ.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Úvodom správny súd uvádza, že právo na informácie je obsiahnuté v čl. 26 Ústavy Slovenskej
republiky. Ústava SR zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií

a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine objektov. Orgány
verejnej moci primeraným spôsobom poskytujú informácie o svojej činnosti, pričom podmienky
a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Osobitný zákon môže stanoviť zákonné obmedzenie
základných práv a slobôd, ktoré musia platiť rovnako pre všetky prípady spĺňajúce určité podmienky a tie
sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

45. Podstatou prieskumu v danej veci je prvostupňové fiktívne rozhodnutie a zamietnutie odvolania proti
takémuto rozhodnutiu. Samotný postup sprístupňovania informácií je upravený v osobitnom zákone
o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon však neobsahuje a nerieši úplne všetky podrobnosti tohto
postupu. V prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobodnom prístupe k informáciám upravená,

povinná osoba a žiadateľ sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (Správny poriadok). Čiže
podľa§22ods.1zákonaoslobodnomprístupekinformáciám,akniejevtomtozákoneustanovenéinak,
použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Rozsah a podmienky
prístupu k informáciám upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého má každý
právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú

bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods.
1, 3 citovaného zákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne
orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1).

46. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje predpis verejného práva, upravujúci
povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených
subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie
v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je osobitným druhom administratívnoprávneho

konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že
povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však
nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže
vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.47. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že povinná osoba nesprístupnila žiadateľovi
informácie, ktoré by bola sprístupnila inému žiadateľovi, keby sa nejednalo o žalobcu. V danej veci po

uplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o nesprístupnení informácií
požadovaných žalobcom žiadosťou zo dňa 07.07.2023. Tento inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje
žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu
rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však zákon

o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje zostať nečinný, naopak, výslovne im v § 18 ods. 2
zákona o slobodnom prístupe k informáciám ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať
písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je
vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí
byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné).
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako

následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je
nezákonný.Povinnáosobamusívždyvydaťpísomnérozhodnutiepodľa§18ods.2zákonaoslobodnom
prístupe k informáciám. V prejednávanej veci povinná osoba (prvostupňový správny orgán) nevydala
písomné rozhodnutie, dopustila sa preto nezákonného postupu a porušenia práva žiadateľa.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené, správne orgány v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách
citovaných právnych noriem a vydaním rozhodnutia sa dopustili takej vady konania, ktorá má za
následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Samotný zákon síce pripúšťa vydanie „fiktívneho“ rozhodnutia,
ktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu, avšak nezákonnosť postupu správneho orgánu
prvého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žalobca žiadateľ o poskytnutie

požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, vydal
rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku,
a z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti
nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade takto nepostupoval, odňal tak

žalobcovi ako žiadateľovi právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na
orgáne Slovenskej republiky zaručený v článku 46 ods. 1 Ústave Slovenskej republiky.

49. Správny súd nadôvažok uvádza, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle
§ 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nebolo legalizovať nečinnosť povinných

osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť
ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu
neprihliadol a fiktívne rozhodnutie potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné.
Žalovaný nemôže takýmto spôsobom, že potvrdí rozhodnutie, ktoré fakticky neobsahuje žiadne

odôvodnenie odstraňovať všetky nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ako žiadateľ podľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne
odôvodnené, a to aj v prípade, keď správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť. Následne by mal
žalobca právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne
napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny

orgán prvého stupňa vo veci žiadosti nepostupoval v zmysle zákona a nevydal rozhodnutie, ktoré
by obsahovalo zákonné náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, následkom čoho platila fikcia
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
žalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho
rozhodnutia, pretože absolútne neodôvodnené rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné, a tiež preto,

že takýmto postupom žalovaný odňal žalobcovi ako žiadateľovi právo na dvojinštančný postup, pretože
protirozhodnutiuodvolaciehoorgánunemoholužpodaťriadnyopravnýprostriedok,kdebymalmožnosť
napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.

50. Správny súd konštatuje, že vydanie (doručeného) písomného negatívneho rozhodnutia odvolacieho

orgánu, ktorým sa potvrdzuje fiktívne negatívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
neznamená zákonný a správny postup odvolacieho orgánu, pretože žalobca sa ako žiadateľ prvýkrát
dozvedel o dôvodoch nesprístupnenia informácií až z rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán nemôže
prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdiť, nakoľko je nepreskúmateľné a takýmto postupom tiežžiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup v administratívnom konaní (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010).

51. Žalobcova námietka ohľadne neprimeraného zaťaženia zamestnancov obecného úradu je
nedôvodná, nakoľko od marca roku 2023 bolo na Obecný úrad obce Veľký Slavkov podaných celkovo 16
žiadostí o poskytnutie informácii, a to podľa názoru žalovaného osobami asociovaných okolo osoby otca
žalobcu, ktorý je bývalý starosta obce Veľký Slavkov. Takéto konštatovanie zo strany žalovaného, že sa
jedná o zneužitia práva nemá právny základ a takéto konštatovanie by muselo obsahovať dostatočný

počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a priori ku konštatácii
zneužitia práva. Fiktívne rozhodnutie, resp. nevydanie prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby z
dôvodu zneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.
V tomto prípade však nie je možné konštatovať, že podaním týchto žiadostí o poskytnutie informácií
zo strany žalobcu ako žiadateľa došlo k neprimeranému zaťaženiu zamestnancov obecného úradu.
Ak by aj v prípade, že zo strany žalobcu dochádzalo k zneužívaniu práva, nie je možné automaticky

konštatovať, resp. urobiť záver, že sa jedná o organizovanú skupinu, ktorá zneužíva právo, keď žiadajú
o sprístupnenie informácií.

52. Správny súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný má povinnosť individuálne posúdiť
každú žiadosť o sprístupnenie informácií a môže sprístupnenie informácie obmedziť alebo informáciu

nesprístupní, ak ju napr. zverejňuje na základe zákona (ak je napr. povinná túto informáciu zverejňovať
na úradnej tabuli alebo ak je táto informácia napr. zverejnená na webovom sídle obce, ministerstva).
Cieľom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám je odbremeniť
povinné osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona povinné určité druhy informácií zverejňovať. Pri
odpovedi na otázku, ktorá informácia je „zverejňovaná“, treba vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 3

zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého „Zverejnenou informáciou je informácia,
ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo
vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na
úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho
hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.“ Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona

o slobodnom prístupe k informáciám má teda na mysli také zverejňovanie informácií, keď sa informácie
stávajú prístupné každému a každý ich môže opakovane vyhľadávať a získavať. Ak žiadateľ žiada o
sprístupnenie informácie, ktorá bola zverejnená na základe osobitného zákona, povinná osoba nemôže
hneď rozhodnúť o nesprístupnení informácie, ale najprv musí podľa § 7 ods. 1 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám do 5 dní od podania žiadosti oznámiť žiadateľovi údaje, ktoré umožňujú

vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Ak sa žiadateľ napriek tomu dožaduje sprístupnenia
informácií, povinná osoba vydá rozhodnutie o nesprístupnení informácií s tým, že v rozhodnutí uvedie,
že informácia bola zverejnená na základe osobitného zákona a žiadateľovi boli poskytnuté údaje
umožňujúce jej vyhľadanie a získanie. Ak je však informácia zverejňovaná iba po určitú dobu, po uplynutí
tejto doby nemôže povinná osoba odmietnuť jej sprístupnenie z dôvodu, že informácia je zverejnená.

53. Súd taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, kde sa ustálil pojem, čo
sa považuje za zneužitie práva, napr. skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“,
pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané
prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a

ktorévzásadenemajúpriamusúvislosťsvymedzenýmúsekomštátnejsprávy,naktorompovinnáosoba
pôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať
orgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o
racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Avšak aj napriek uvedeným skutočnostiam musí
žalovaný vždy individuálne posúdiť, či nie je možné informáciu sprístupniť aspoň čiastočne.

54. Na podporu svojich tvrdení správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5 Sžik 5/2020 zo dňa 31.03.2022, z ktorého vyplýva, že „odmietnutie
sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio.
Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad

všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom
na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšieokolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a
stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné
lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich

sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.
Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie
povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy
dôkladne odôvodnené.“

55. Správny súd v závere podotýka, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov
demokratickéhoaprávnehoštátu.Ústavnéprávovyhľadávať,prijímaťašíriťinformácie,prostredníctvom
ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému
jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobodnom prístupe k informáciám vymedzené
subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon
o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie

informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v súlade so zásadou dobrej správy je
jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla
(napr. Rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo
zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala
využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom

znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v
maximálnejmierevyhovené.Zjednodušenepovedané,povinnáosobamáhľadaťspôsobyčonajširšieho
vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

56. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného

z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených
administratívnych spisov dospel súd k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné, a preto je rozhodnutie
žalovaného nezákonné a žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia §

191 ods.1 písm. d) SSP.

57. Žalovaný bude po vrátení veci povinný postupovať v súlade s § 17 a § 18 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám a v prípade, ak žiadosti žalobcu čo i len sčasti nevyhovenie bude povinný vydať
o tom rozhodnutie, a to v súlade s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. Povinnosťou žalovaného

bude po vrátení veci v novom konaní sa dôsledne riadiť s platnou právnou úpravou, judikatúrou a
právnym názorom správneho súdu.

58. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní

nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd
i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

59. Súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi

proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko mal vo veci
celkový úspech.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.