Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122206960
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122206960.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcov:1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2./ E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F.,
3./ G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX D., 4./ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XX, XXX XX D., všetci právne zastúpení: AK MAZANEC, s.r.o. so sídlom Metodova 3331/12,
080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanému: K6 PROPERTY s.r.o., so sídlom Holubyho 12, 040
01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 50 789 589, právne zastúpený Advokátska kancelária JURIKA &
KELTOŠ, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o zriadenie vecného
bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade, ktorí sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne, v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia v 1. až 4. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť znalkyni z odboru

Stavebníctvo, Ing. Eve Orgovánovej, Volgogradská 68, 080 01 Prešov odmenu za znalecký posudok č.
2/2024 vo výške 34,52 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.08.2022 sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného
bremena in rem v prospech podielových a bezpodielových spoluvlastníkov parcely registra „C“ parc. č.
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2 a parcely registra „C“ XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 377 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie D., okres D.,
obec D. a stavby súpisného a orientačného čísla XXXX/XX stojacej na parcele registra „C“ č. XXX,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie D., okres D., obec D. spočívajúce v práve

neobmedzeného prechodu a prejazdu cez pozemok parcely registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1927 m2, parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
2390 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXX, okres Prešov, obec D., katastrálne územie D. s tým,
že žalovaný je povinný strpieť a umožniť výkon práv vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena
v prospech žalobcov, ako aj náhrady trov konania.

2. V žalobe tvrdili, že sú podielovými a bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXXX v okrese D., obec D., katastrálne územie D. a to parciel CKN č. XXX a stavby
súpisného a orientačného čísla XXXX/XX stojacej na parcele CKN č. XXX evidovanej na liste vlastníctva
č. XXXXX (ďalej len „pozemky žalobcov“). Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, v okrese Prešov, obec D., katastrálne územie D. a to parciel CKN č. XXX/X, CKNč. XXX/X, CKN č. XXX/X, CKN č. XXX a CKN č. XXX (ďalej len „dotknutý pozemok“). Dotknutý
pozemok žalovaného je priľahlý k pozemkom žalobcov, teda sú umiestnené bezprostredne vedľa seba.
Prístup na pozemky žalobcov s motorovými vozidlami z pozemnej, miestnej komunikácie nie je fyzicky

ani technicky možný, keďže tomu bráni stavba, ktorá je zriadená priamo pri komunikácií a neponecháva
žiaden voľný priestor na prejazd. V súlade s touto skutočnosťou, jediné riešenie ako sa žalobcovia majú
možnosť dostať s motorovými vozidlami na svoje pozemky, aby ich mohli účelne využívať v súlade
so zákonnou garanciou tzv. triády vlastníckych oprávnení zakotvenej v § 123 Občianskeho zákonníka,
je jedinou možnosťou prístupu na pozemky žalobcov, prístup práve cez dotknutý pozemok. Žalobcovia

sa viackrát pokúšali kontaktovať žalovaného za účelom dohody o zriadení vecného bremena, ktoré by
spočívalo v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý dotknutý pozemok, konkrétne cez časť pozemku a to
parcelu CKN č. XXX, resp. XXX/X, avšak bezúspešne.

3. Žalobcovia ako dôkazy predložili výpisy z listu vlastníctva č. XXXXX, K. XXXXX, K. XXX, všetko
katastrálne územie D., obec D., okres D. a výzvu na riešenie situácie - vecné bremeno prechodu

a prejazdu zo dňa 02.04.2022.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko nie je daný
skutkový ani právny dôvod na zásah do právnym poriadkom chránených vlastníckych a majetkových
práv žalovaného spôsobom uplatneným žalobcami. Žalobcovia podľa listov vlastníctva nadobudli

svoje nehnuteľnosti pred niekoľkými rokmi na základe svojej slobodnej vôle (apríl 2016 až september
2020) za totožného skutkového a právneho stavu ako je aktuálny, vediac a poznajúc predmet prevodu
(predmet kúpy, či predmet daru) a svoje nehnuteľnosti riadne a nerušene užívali a užívajú. Nie je
daný dôvod, aby súd v žalobe navrhovaným spôsobom uprednostnil žalobcami tvrdené práva žalobcov
pred právom žalovaného na pokojné užívanie svojho majetku. Nie je daný legitímny dôvod zásahu

súdu a súdnym rozhodnutím uprednostniť právo žalobcov zjavne sledujúcich len akési „zlepšenie“ ich
majetkovej pozície a „zhodnotenie“ ich majetku (mysliac vo vzťahu k prevodom /kúpou a darom/ nimi
nadobudnutému majetku a k zákonnému obsahu vlastníckeho práva) a to i bezodplatne a bez náhrady.
Žalovaný poznamenal, že normotvorca a totožne i súdna rozhodovacia prax pod zákonnou garanciou
tzv. triády vlastníckych oprávnení zakotvenej v § 123 Občianskeho zákonníka iste nemyslia na možnosť

dostať sa s motorovými vozidlami na svoje pozemky, keďže tieto pozemky a legálne stavby na nich
žalobcovia môžu (a roky tak činia, obdobne ako ich právni predchodcovia) na určený účel účelne
využívať aj bez motorových vozidiel. Dostať za motorovými vozidlami na svoje pozemky nie je právo
slovenským právnym poriadkom bezhranične zabezpečené, či právo absolútne garantované ako sa to
nesprávne domnievajú žalobcovia. Výkon vlastníckeho práva nemožno zneužívať na ujmu práv iných.

5. Žalobcovia v replike uviedli, že nadobudnutie nehnuteľností v rokoch 2016 až 2020 vediac
a poznajúc predmet prevodu považujú za nesporné, avšak to nemení nič na tom, že právo zriadenia
vecného bremena nie je časovo limitované a žalobcovia môžu žiadať jeho zriadenie kedykoľvek,
podľa svojho uváženia a aktuálnych potrieb. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovia užívali a užívajú

nerušene svoje nehnuteľnosti považujú za sporné a to z dôvodu, že žalobcovia sa niekoľko krát
pokúšali kontaktovať žalovaného za účelom dohody o zriadení vecného bremena in rem spočívajúceho
v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu cez pozemok, čo značne popiera tvrdenie žalovaného
o nerušenom užívaní nehnuteľností. Žalobcovia nesúhlasili, že zriadenie vecného bremena by
znamenalo uprednostňovanie práv žalobcov pred právom žalovaného. Poukázali na to, že k predmetnej

nehnuteľnosti je priamy prístup s motorovým vozidlom len cez nehnuteľnosť žalovaného. Je neprípustné
požadovať od žalobcov, aby sa vzdali možnosti priameho prechodu k ich nehnuteľnosti. Pomer
medzi výhodou, ktorá by vznikla zriadením vecného bremena v prospech žalobcov a ujmou,
ktorá by vznikla žalovanému, považujú za spravodlivý, pretože zriadenie vecného bremena vidia
akoobmedzujúcelenvnevyhnutnejmiere.Možnosťdostaťsasmotorovýmivozidlaminasvojepozemky

jepráveprávozakotvenévustanovení§123Občianskehozákonníka.Priposudzovanípotrebyzriadenia
vecného bremena by sme mali myslieť aj na požiadavky moderného života a technického rozvoja,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou je presun s motorovým vozidlom. Dôležitú rolu zohrala aj parkovacia
politika mesta Prešov, ktorá mala vplyv na rozhodnutie žalobcov zriadiť vecné bremeno, keďže v meste
nastala podstatná zmena parkovacích možnosti. Navyše v nehnuteľnosti, ku ktorej nemajú žalobcovia

prístup s motorovým vozidlom býva matka žalobcu 3/ spolu s jej manželom, ktorí majú k predmetnej
nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno doživotného užívania. Matka žalobcu 3/ je úplne imobilná, jej
manžel má vzhľadom na vysoký vek sťažený pohyb a preto sú obaja odkázaní na presun motorovým
vozidlom.6. Žalovaný v duplike trval na zamietnutí žaloby z dôvodu, že nie je daný dôvod na takýto žalobcami
požadovaný súdny zásah do majetkových práv žalovaného. Skutočnosť, že sa žalobcovia niekoľko

krát pokúšali kontaktovať žalovaného za účelom dohody o zriadení vecného bremena iste značne
nepopiera tvrdenie o nerušenom užívaní nehnuteľnosti žalobcami, či ich rodinnými príslušníkmi.
Obsahom vlastníckeho práva nie je priamy prístup s motorovými vozidlami k predmetnej nehnuteľnosti.
V žiadnom prípade žalovaný nepožaduje od žalobcov, aby sa vzdali možnosti priameho prechodu k ich
nehnuteľnosti, žalovaný však dôvodne a legitímne očakáva stav pokojného nerušeného užívania svojho

majetku zachovaním aktuálneho stavu a nemennosť doterajšieho stavu, a to práve aj s poukazom
na požiadavky moderného života a technického rozvoja, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je presun
motorovým vozidlom, no nie kadekoľvek a kdekoľvek a nezákonne. Ak žalobcovia tvrdia, že dôležitú
rolu zohrala aj parkovacia politika mesta Prešov, mali sa žalobcovia zákonom predpokladaným
spôsobom a postupom obrátiť na orgány mesta, prípadne ešte predtým na príslušný odbor mestského
úradu s požiadavkou napríklad o nastolenie rozumnej a spravodlivej rovnováhy v parkovacej politike

samosprávy v prospech obyvateľov danej časti mesta.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobcovia sú podielovými a bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX o výmere 122
m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcely CKN č. XXX o výmere 377 m2 zastavaná plocha
a nádvorie, obe zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres D.
ako aj stavby - bytový dom súpisné č. XXXX postavený na parcele CKN č. XXX zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres D.. Žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli

predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 16.09.2020, žalobca 3/
nadobudol predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 31.12.2018 a
žalobkyňa 4/ nadobudla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou povolenou dňa 06.04.2016.

9. Žalovaný je výlučným vlastníkom (okrem iných) parciel CKN č. XXX/X o výmere 2390 m2 zastavaná

plocha a nádvorie a parcely CKN č. XXX o výmere 1927 m2 zastavaná plocha a nádvorie (na ktorej je
postavená stavba súpisné č. XXXX) zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie D., obec D., okres D..

10. Z katastrálnej mapy vyplýva, že prístup žalobcov k stavbe - bytovému domu č. súpisné XXXX
postavenej na parcele CKN č. XXX je zo C. ulice. Pozemok žalobcov - parcela CKN č. XXX v časti

hraničí s parcelou reg. CKN č. XXX vo vlastníctve žalovaného.

11. Listom zo dňa 02.04.2022, ktorý žalovaný prevzal dňa 06.04.2022, žalobcovia 1/ a 2/ vyzvali
žalovaného na riešenie situácie a požiadali o stanovisko k otázke možnosti uzatvorenia zmluvy
o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX

katastrálne územie D., ktoré by spočívalo v neobmedzenom práve prechodu a prejazdu cez dotknutý
pozemok.

12. Znalec Juraj Grega vyhotovil znalecký posudok č. 5/2023, ktorý obsahuje geometrický plán a v
ktorom vyznačil rozsah navrhovaného vecného bremena.

13. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti
Ing. Evy Orgovánovej č. 2/2024 vyplýva hodnota peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného (všeobecná hodnota vecného bremena) podľa vypracovaného geometrického plánu č.
5/2023 vyhotoveného Jurajom Gregom vo výške 7600 eur.

14. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:

15.Podľačl.20ods.1ÚstavySR,každýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva. Dedenie sa zaručuje.16. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník“), vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.

17. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

18. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

19. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

20.Predmetomsporuježalobaozriadenievecnéhobremenainremvprospechžalobcovspočívajúceho
v neobmedzenom prechode a prejazde motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného.

21. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, a to tak, že je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená obmedzujú vlastníka
zaťaženej veci v prospech niekoho iného. Z vecného bremena spojeného s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti (vecné bremeno charakteru in rem) vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinností

je vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti, z ktorej sa
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Vecné bremená charakteru in rem slúžia každému
vlastníkovi panujúcej nehnuteľnosti, z ktorej sa vykonáva príslušné právo zodpovedajúce vecnému
bremenu na služobnej nehnuteľnosti.

22. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí
na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok,
ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Súd môže
v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, i keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, pravda, za podmienky,

že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (porovnaj Rc 60/2006). Druhou
podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe obligačného vzťahu (na základe zmluvy). Z toho
možno vyvodiť, že vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno
zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie; to neplatí,

ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená
vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je
núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú
komunikáciu.Akjekstavberiadnyprístupzverejnejkomunikácie,nemožnoprostredníctvomprávacesty
vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento

prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší /Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok (Vecné práva,
Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, s. 556Lebo /.

23. V zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň

vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže
na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty tak musia byť splnené tieto tri
podmienky: (i) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, (ii) prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak a (iii) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Priľahlý

pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku,
z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len
pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie
cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v právecesty v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii
(napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré
sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky v

zmysle predmetného ustanovenia, prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie
takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také
vysoké (spravidla budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením
práva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť
prístup inak je nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu by nedovoľoval všeobecne

záväzný právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného orgánu. Všeobecne možno konštatovať, že
právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka
veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby
právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby
má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo
vecného bremena cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka

pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej
zriadenímvlastníkovizaťaženéhopozemku.Súdmusízabezpečiť,abystavbubolomožnériadneužívať,
ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Súd by v takom prípade mal aj za
pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval
vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej, a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup k stavbe

v nevyhnutnom rozsahu. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 1381 - 1407: J. Baricová). Vecné
bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca môže na prístup k stavbe využiť iné pozemky, ktoré má
vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez
stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/39/2021 zo dňa 14.12.2022).

24. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovia majú prístup
k stavbe – bytovému domu z verejnej komunikácie a to z ulice Slovenskej, tak ako to sami tvrdili
vpodanejžalobeaktoráskutočnosťnebolamedzistranamisporná.Napriektomusadomáhajúzriadenia

vecného bremena – práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez priľahlú nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalovaného tvrdiac, že ust. § 123 Občianskeho zákonníka im umožňuje prístup na
nehnuteľnosť (z obsahu žaloby vyplýva, že ide o prístup k pozemku, keďže k stavbe majú prístup
priamo z verejnej komunikácie) cez pozemky žalovaného. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka neumožňuje zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku.

Oprávneným domáhať sa zriadenia vecného bremena - práva cesty je iba vlastník stavby, ktorý zároveň
nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobcovia
tak nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve cesty cez priľahlý pozemok.

25. Skutočnosť, že mesto Prešov zmenilo parkovaciu politiku a nie je možné parkovať v tesnej
blízkosti bytového domu, nezakladá dôvod na vyhovenie žalobe o zriadenie vecného bremena. Rovnako
ani námietka žalobcov, že v bytovom dome bývajú osoby staršie nemôže byť právne významná pre toto
konanie, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že tieto osoby majú prístup k stavbe - bytovému
domu zabezpečený priamo z verejnej komunikácie, a teda nie sú obmedzení v užívaní nehnuteľnosti.

Vzhľadom k tomu, že žalobcovia ako vlastníci stavby – bytového domu (a prípadne aj tam žijúce ďalšie
osoby)majúpriamyprístupkstavbezverejnejkomunikácie,súdunezostávaloinéakožalobuzamietnuť.

26. Na záver vo vzťahu k námietke žalobcov, že v priebehu konania došlo k zmene predbežného
právneho posúdenia (v dôsledku zmeny zákonného sudcu) súd poukazuje na uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022 zo dňa 6. júla 2022, v zmysle ktorého zmena predbežného právneho
posúdenia súdom prvej inštancie od jeho konečného právneho posúdenia veci nemá za následok zásah
doprávanasúdnuochranu,keďžesporovústranunediskvalifikujezmožnostiuplatňovaťsvojeprocesné
práva priznané Civilným sporovým poriadkom v ďalšom konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom v
rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Dôvody pre
aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku súd nezistil.

30. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami nej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

33. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ust. § 148 CSP (náhrada trov štátu),
možno tu použiť len všeobecné ust. § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda
aj trovy štátu a tiež ust. § 259 CSP, z ktorého vyplýva, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je
spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

34. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj z čl. 1 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade
absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ust. CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého
dokazovania v celom rozsahu, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát.
Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 už

neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu podľa § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy
dôkazov,ktoré nebolikrytépreddavkomhradilštát.Stranymusiavsúvislostisoznaleckýmdokazovaním
zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí
aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované.
Pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť

oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti
konkrétnej sporovej strane (uznesenie Ústavného súdu SR z 12.09.2019 pod sp. zn. II.ÚS/236/2019).

35. Z uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 24C/55/2022-157 zo dňa 01.02.2024 vyplýva, že znalkyni
z odboru Stavebníctvo Ing. Eve Orgovánovej bolo priznané znalečné vo výške 386 eur za vypracovanie

znaleckého posudku č. 2/2024, pričom bol zo strany žalobcov zložený preddavok vo výške 350 eur pod
pol. reg. D14 č. 1538/2023 a v sume 1,48 eur pod pol. reg. D14 č. 1512/2022 (zvyšok preddavku). Súd
uviedol, že o povinnosti zaplatiť znalkyni priznanú odmenu vo výške 34,52 eur (386 eur – 350 eur –
1,48 eur) rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Na základe uvedeného súd uložil žalobcom,
ktorí boli v konaní neúspešní, povinnosť zaplatiť znalkyni zvyšnú časť znalečného vo výške 34,52 eur

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).