Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/3/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724200199

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724200199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14C/3/2024
– 16 –

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov 1. A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. X, F. A. a 2. G. H. I., A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. D. XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42175381, proti žalovaným I. J. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, XXX XX L. M. a II. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, XXX XX L.
M., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Advokátskej

kancelárie Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, IČO: 31772854, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

14C/3/2024
– 15 –

I/ Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť v kat. úz. L. M., okres N., pozemok s parcelným č. CKN XXX/

XX – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 297 m2, ktorý je vedený Okresným úradom Krupina,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XX, patrí v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica do
dedičstva po zosnulom B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 30.03.1999, naposledy bytom L. M. F. XXX
a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica do dedičstva po zosnulej L. C., A. L., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej 06.10.1998, naposledy bytom L. M. F. XXX.

II/ Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, ktoré sú žalovaní
p o v i n n ízaplatiť žalobcom do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

14C/3/2024

– 12 –1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2019 žiadali žalobcovia určiť, že nehnuteľnosť v kat. úz. L.
M., okres N., pozemok s parcelným č. CKN XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297
m2, ktorý je vedený OÚ Krupina, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XX, patrí v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu /12-ica do dedičstva po zosnulom B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
30.03.1999 a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica do dedičstva po nebohej L. C., A. L., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej 06.10.1998. Súčasne žiadali priznať aj náhradu trov konania. Rozsudkom zo
dňa 04.05.2021 č.k. 15C/37/2019-241 súd žalobe vyhovel. V dôsledku podaného odvolania vo veci
rozhodoval krajský súd, ktorý rozsudkom zo dňa 22.02.2022 rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Vo

veci bolo podané dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa 29.11.2023
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.02.2022 sp. zn. 14Co/53/2021 a rozsudok Okresného
súdu Zvolen zo dňa 04.05.2021 č.k. 15C/37/2019-241 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v konaní došlo k procesnej vade
podľa § 420, písm. f/ CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musel dovolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušiť. Najvyšší súd SR súdu prvej inštancie vytýkal zmätočnosť konania pri rozhodovaní,

kde súd vychádzal iba z toho kedy bol vybudovaný plot medzi spornými pozemkami, avšak bez
zodpovedania otázky, či boli hranice pozemkov zamerané geometrickým plánom a následne na základe
tohto geometrického plánu vyznačené medzníkmi v teréne a teda záver súdov nižších inštancií, že
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
vydržaním vyhodnotil ako predčasný. Nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v otázke

vád konania namietaných dovolaním mal za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňalo požiadavky
stanovenévustanovení§220ods.2CSPvspojenís§393ods.2CSPnariadneodôvodnenierozsudku.

1.1. V zmysle naznačeného pochybenia zo strany prvoinštančného súdu súd opätovne vo veci nariadil
pojednávanie a dňa 09.07.2024 po vyjadrení strán sporu aj k samotnému geometrickému plánu,

na ktorý žalovaní poukazovali a to geometrický plán č. 466/61-210-920 z 26.10.1961 mali možnosť
sa vyjadriť. Žalobcovia zotrvávali na podanej žalobe, poukazovali na to, že ide o žalobu v zmysle
ustanovenia § 137, písm. c/ Civilného sporového poriadku a právnu neistotu, ktorá medzi stranami sporu
je, nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom než rozsudkom v danej veci a to aj s poukazom
na list vlastníctva predložený právnym zástupcom žalovaných na pojednávaní dňa 09.07.2024, kde

sú ako vlastníci stále zapísaní žalobcovia a to aj napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR. Ani táto
okolnosť nemôže mať vplyv na to, že naďalej trvá medzi stranou žalobcov a žalovaných stav právnej
neistoty ohľadom vlastníckeho práva, pričom je zrejmé, že táto neistota nemôže byť odstránená iným
právnym prostriedkom než rozhodnutím vo veci samej. Žalobu žalobcovia opierali o ustanovenie § 134
Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o tom, že dobromyseľný držiteľ sa uplynutím 10-ročnej vydržacej

doby stáva vlastníkom. V prípade žalobcov niet sporu, že od 60-tych rokov právni predchodcovia –
rodičia žalobcov užívali predmetnú spornú časť. Táto časť pozemku tvorila hraničný pás medzi dvorom
a záhradou žalobcov a dvorom a záhradou predchodcov žalovaných P.. Išlo o susedov z ľavej strany
stojac čelne k domu. V tejto súvislosti žalobcovia zdôrazňovali, že v L. M. v rámci celej ulice došlo
k posunu hraníc medzi pozemkami s tým, že každá jedna záhrada, ktorá je kolmo na ulicu je menším,

či väčším posunom oproti reálnemu stavu. Na základe toho konštatovali, že v roku 1961 síce došlo
k vytýčeniu hraníc a podľa medzníkov jednotliví vlastníci užívali svoje dvory a záhrady, avšak katastrálna
hranica, ktorá je v súčasnosti vedená v katastri nehnuteľností nezodpovedá plotom, ktoré sa v celej ulici
vybudovali v 60-tych rokoch. Väčšina susedov pokiaľ žalobcom bolo známe z ulice sa dokázala medzi
sebou dohodnúť a tí, ktorí mali už novšie geometrické plány si tak navzájom ustúpili a uznali si hranice.

Čiže z jednej strany sa im pridalo z pohľadu katastra, z druhej strany ustúpili tak, aby si nemuseli susedia
posúvať ploty a vytvárať si zbytočné náklady. V tejto súvislosti poukazovali na geometrický plán z roku
2003, ktorý si objednávali ešte predchodcovia žalovaných rodina P., z ktorého vyplynulo, že zaplotenú
časť susedov záhrady teda smerom na juh zaberali v dieloch 2, 5 a 7. Geodetka navrhla v tomto
geometrickom pláne, aby diely 2, 5, 7 sa odňali z výmery na liste vlastníctva južného suseda a následne,

aby sa vysporiadali v prospech P.. Z geometrického plánu z roku 2003 je zrejmé, že diel 5 tvorí polovicu
plochy garáže, to znamená, že medzi stranami spochybňovaná katastrálna hranica tak z pohľadu P.
severne a južne prechádzala stredom ich garáže. Južný sused P. výmeru ustúpil, majú túto tohto času
vysporiadanú na svojom mene. Žalovaný v I. a v II. rade túto výmeru kúpili ako súčasť dvora spolu
s ostatnými pozemkami od P.. Problémom je, že žalovaní neboli ochotní akceptovať dlhodobo zaužívanú

hranicu z pohľadu ich dvora na sever, kde je sporný plot, ktorý stavali predchodcovia žalovaných
rodina P. o čom svedčia výsluchy a dokazovanie vykonané v rámci konania. V rámci dokazovania bolo
nepochybné, že plot medzi stranami sporu budovali práve predchodcovia žalovaných, to znamená, že
patrí žalovaným. Sú to zaužívané veci s tým, že každý si staval plot po pravej strane svojho dvora.O tom nebola žiadna pochybnosť. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o nejakej uzurpácii držby zo
strany žalobcov alebo o tom, že by malo ísť o nedobromyseľnú držbu. V konaní bolo nepochybné,
že plot staval nebohý pán P., čo potvrdil aj jeho syn vypočutý ako svedok v konaní. Výpoveď tohto

svedkahodnotiližalobcoviaakopravdivúapotvrdil,žeotcovisvýstavbouplotapomáhal.Odkedybolplot
postavený, hranica medzi pozemkami posúvaná nebola a takýto stav zostal zachovaný až po súčasnosť.
Od novely občianskeho zákonníka dobromyseľná držba a vydržacia lehota uplynula k 01.01.1992.
Právni predchodcovia žalobcov boli v držbe dobromyseľní a v tejto súvislosti poukazovali žalobcovia
aj na právnu domnienku, ktorá je formulovaná v ustanoveniach občianskeho zákonníka a hovorí, že aj

v prípade pochybnosti má mať prednosť dobromyseľnosť držby pred nedobromyseľnosťou.

1.2. V závere sa žalobcovia vyjadrovali aj k podstatnej výhrade dovolacieho súdu, kde zdôraznili, že niet
pochýb, že v geometrickom pláne z roku 1961, o ktorý sa dovolací súd oprel je uvedené, že nové hranice
sú označené medzníkmi. Tvrdili však, že plot bol vybudovaný v súlade s týmito medzníkmi, pretože
podstata sporu nespočívala v tom, že by niekto vybudoval alebo posunul plot v rozpore s mapovou

(katastrálnou) hranicou. Podstatou sporu bolo, že sa posunula hranica mapová (katastrálna). O tomto
svedčila aj ohliadka miesta samého, kde sporná hranica bola pôvodná. Plot bol pôvodný ako bol
vytvorený. Konštatované posunutie v mapovom podklade bolo prvýkrát pri zameraní v roku 2003. Tento
posun mapovej hranice považovali žalobcovia za špecifický, pretože k posunu došlo v rámci celej ulice
a katastrálna hranica nezodpovedala plotom vo väčšine dvorov. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný

žalovaný v I. rade, ktorý v rámci pojednávania dňa 21.07.2020 uviedol „Mal som vedomosť o tom,
vedeli sme, že sú posunuté ploty, že celá ulica je posunutá, takto sme to kupovali s tým, že potom
sme chceli riešiť preloženie plota“. Aj žalovaná v II. rade uviedla „Spomínali nám, že sú tu posunuté
pozemky, ale že to máme na liste vlastníctva, že by to nemal byť problém“. V tejto súvislosti poukazovali
aj na geometrický plán z roku 2003, kde už zameraním geodetkou G. Q. podľa geometrického plánu č.

138/2003 vidno posun nielen medzi žalobcami a žalovaným, ale aj na juh u žalovaných, ktorí sú posunutí
na úkor ďalšieho suseda z južnej strany. Z uvedeného je zrejmé, že pri výstavbe oplotení jednotlivých
domov, tak aj oplotenia medzi spornými parcelami po roku 1961 nevyplýva, že by medzníky, ktoré boli
vyznačené v geometrickom pláne neboli rešpektované zo strany jednotlivých susedov. Táto chyba sa
prenášala zo záhrady na záhradu, keďže ľudia vychádzali z hraníc a z medzníkov podľa geometrického

plánu z roku 1961 a v zmysle týchto vymedzení si postavili ploty, ktoré tam stoja do súčasnosti.

2. Žalovaní v rámci záverečného prednesu aj naďalej zotrvávali na svojich doterajších prednesoch
a podaniach. Mali za to, že žalobcami uplatňovaný nárok nie je dôvodný. Vyjadrenia žalobcov ohľadom
posunuhranícpovažovalizaúvahy,zktorýchnemožnovychádzať.Dôkazy,ktorébolivpriebehukonania

zabezpečené nesvedčia o dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov. Podľa žalovaných právni
predchodcovia žalobcov nemohli byť a neboli vzhľadom k zistenému skutkovému stavu dobromyseľní
v tom, že im predmetný pozemok patrí a nemohli nikdy vstúpiť do oprávnenej držby vystavaním
plotu P. v roku 1971, preto im nemohla začať plynúť nepretržitá držba tejto nehnuteľnosti po dobu
10-tich rokov tak ako je upravená v ustanovení § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre držbu

sa predpokladá a vyžaduje dobromyseľnosť čo v prípade právnych predchodcov žalobcov nie je.
Technickým podkladom kúpnej zmluvy ku dňu 04.07.1963 a darovacej zmluvy z 11.07.1973 bol
geometrický plán č. 466/61-210-920 zo dňa 26.10.1961, v ktorom bol presne pozemok zameraný
a zaznačený a z ktorého vyplývalo, že v teréne boli hranice novovzniknutých pozemkov vymedzené
medzníkmi, čo vyplývalo z obsahu geometrického plánu. V ďalšom žalovaní poukazovali na vyjadrenia

svedkov a spôsobe vybudovania plotu medzi spornými parcelami s tým, že podľa svedka H. H.
zneužili stav predchodcu žalovaných J. P., ktorého mali uviesť do stavu opitosti a plot postaviť mimo
skutočnej hranice. Z dokazovania vyplynuli skutočnosti, ktoré podľa nich preukazujú neoprávnenú
držbu právnych predchodcov žalobcov a absenciu ich dobromyseľnosti pri ujatí sa držby nesprávne
oplotenej časti pozemku patriaci rodine P. (predchodcov žalovaných) a nesprávnym osadením oplotenia

vybudovaného v 70-tych rokoch minulého storočia J. P., ako aj osadením veľkej brány v prednej časti
dvora právnymi predchodcami žalobcov ich rodičmi. Právnym predchodcom žalobcov bolo od počiatku
známe, kde končia hranice ich pozemkov zamerané geodetom zo dňa 26.10.1961 v čase, keď sa na
mieste nenachádzalo žiadne oplotenie a hranice pozemkov boli vymedzené v teréne medzníkmi a to
v čase, keď rodičia žalobcov sa na pozemkoch aktívne zdržiavali a stavali tam dom, v ktorom plánovali

bývať ako rodina. Za týmto účelom odkúpili a boli im darované aj pozemky v zmysle geometrického
plánu z roku 1961. Žalobcovia upriamujú pozornosť na judikatúru najvyšších súdnych autorít ohľadom
oprávnenosti a dobromyseľnosti držby. Aj žalovaní poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, ako aj Ústavného súdu SR s poukazom na dobromyseľnosť, oprávnenosť držby a okolnostidobromyseľnej a oprávnenej držby. Pri ústavne komfortnom výklade dobromyseľnosti držby v zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu SR z 14.11.2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015 treba skúmať, či držiteľ mohol byť
objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce,

že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Žalovaní žiadali, aby sa súd zaoberal zákonnými
predpokladmi vydržania s poukazom na to, že z kúpnej a darovacej zmluvy, ako aj z geometrického
plánu a výkazu plôch ku geometrickému plánu vedeli právni predchodcovia žalobcov, že predmetom
nie je parcela XXX/XX čo bolo možné zistiť aj spočítaním výmer s tvrdením, že pri vyhotovovaní

geometrického plánu boli v prírode osadené medzníky v čase, keď pozemky ešte neboli ohradené.
Vykonaným dokazovaním vyplynulo, že časť oplotenia bránu, ktorá sa nachádza na CKN parcele
XXX/XX nestaval P., predchodca žalovaných, ale rodičia žalobcov. Rodičia žalobcov mali vedieť, kde
sa presne nachádza hranica pozemkov, pričom neupozornili P. na túto skutočnosť. V tomto smere
opätovne poukazovali na výpoveď svedka H.. Právni predchodcovia žalobcov poznali a pri zachovaní
náležitej starostlivosti museli poznať hranice svojich pozemkov zo zamerania uskutočneného z roku

1961 v čase, keď sa na pozemkoch vôbec nič nenachádzalo, všetko bolo bez plotov a parcela bola
označená medzníkmi, ktoré nie sú v hraniciach súčasného stavu tak ako to tvrdia žalobcovia. Žiadali,
aby súd vyhodnotil držbu žalobcov, resp. právnych predchodcov žalobcov ako nedobromyseľnú. Žiadali
žalobu zamietnuť.

3. Vykonaným dokazovaním a predovšetkým výsluchom strán sporu, ako aj svedkov a z listín bolo
zistené, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po nebohých rodičoch B. a L. C.. Po rodičoch zdedili
nehnuteľnosti v kat. úz. L. M. a to rodinný dom súpisné č. XXX s príslušenstvom, spolu s pozemkami
parc. č. I. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2 a CKN XXX/X – záhrada o výmere
1423 m2. Rodičia žalobcov, ako aj samotní žalobcovia bývali pôvodne v O.. V 60-tych rokoch minulého

storočia postavili rodinný dom v L. M., kde sa koncom roku 1962 presťahovali. K majetkovo-právnemu
vysporiadaniu pozemkov došlo kúpnou zmluvou zo dňa 04.07.1963 medzi E. J. a rodičmi žalobcov
a darovacou zmluvou zo dňa 11.07.1973 medzi R. C. a S. N., A. C. ako darkyňami a rodičmi
žalobcov ako obdarovanými. Technickým podkladom oboch prevodných zmlúv bol geometrický plán č.
466/61-210-920z28.10.1961,úradneoverenýstrediskomgeodézieZvolen,dňa05.07.1973,nazáklade

ktorého došlo pri prevode k oddeleniu 1565 m2 od E. J., 361 m2 od R. C. a spol., spolu tak došlo
k oddeleniu výmery 1926 m2, ktoré následne rozdelili na novovytvorené parcely evidencie nehnuteľností
XXX/X (dom a dvor) o výmere 503 m2 a XXX/X (záhrada) o výmere 1423 m2 (spolu 1926 m2). K prevodu
bol dňa 29.09.1973 udelený súhlas bývalého MNV v L. M. a obe zmluvy boli predložené dňa 24.05.1974
k registrácii na Štátnom notárstve vo Zvolene, ktoré pod č. A. XXX/XX a A. XXX/XX zaregistrovalo.

3.1. Z výpovedí žalobcov, ako aj svedkov vyplynulo, že v čase výstavby rodinného domu rodičmi
žalobcov sa stavali na ulici aj iné rodinné domy v rámci novej uličnej výstavby vrátane susedov z ľavej
strany (stojaci čelne k rodinnému domu) a to manželmi J. a J. P.. Po nasťahovaní sa oboch rodín neboli
ich susediace pozemky oddelené plotmi aj keď medzi dvormi a záhradou neboli ploty každý užíval svoj

pozemok v presne v teréne určenou hranicou. Obidve rodiny obrábali a udržiavali dvor a záhradu každá
rodina mala pole. Približne v 70-tych rokoch začali medzi dvormi a záhradami budovať ploty, pričom
podľa zvyklostí každý staval plot po pravej strane svojho dvora a záhrady. Plot medzi rodičmi žalobcov
a P. budoval po pravej strane práve sused J. P. (predchodca žalovaných) a rodičia žalobcov budovali plot
na spoločnej hranici so susedom z druhej strany po pravej strane. Podľa výpovedí plot medzi stranami

sporu bol dokončený najneskôr v roku 1972, nakoľko J. P. zomrel podľa vyjadrenia v mladom veku
okolo roku 1974, kedy mal byť plot medzi stranami dokončený. Ohliadkou bolo zistené, že nehnuteľnosti
a parcely susediace sú oplotené oplotením z roku 1970, to znamená pôvodné oplotenie stále rozdeľuje
parcely žalobcov a žalovaných.

3.2. V roku 1999 prebiehalo v kat. úz. L. M. konanie o zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP), v rámci ktorého kataster bez vedomia žalobcov znížil výmeru na ich vedenej parcele CKN XXX/
X z pôvodnej výmery 1423 m2 na výmeru 932 m2. Žalobcovia sa dozvedeli o tejto skutočnosti v súvislosti
s platením daní v roku 2005 kedy požiadali bývalú Správu katastra Krupina o vysvetlenie, resp. opravu
danej nezrovnalosti. Správa Katastra Krupina začala konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte

a rozhodnutím zo dňa 03.02.2006 č.k. T. XX/XX rozhodla tak, že výmera záhrady žalobcov a opravila
z 932 m2 určenej v ROEP na pôvodnú výmeru 1423 m2. Rozhodnutie o oprave bolo zapísané aj do listu
vlastníctva č. XXX, vedeného na žalobcov a je tak uvedené doposiaľ.3.3. Uvedené rozhodnutie Správy katastra Krupina č.k. T. XX/XX a oznámenie o začatí katastrálneho
konania na opravu chybného zápisu v katastrálnom operáte v súbore popisných informácií v kat. úz. L.
M. na LV č. XXX žalobcovia doložili do spisu. Z oznámenia bolo zistené, že účastníci konania žiadali

opravu výmery parcely CKN XXX/X – záhrada s evidovanou výmerou 932 m2 na výmeru pôvodnú 1423
m2 v súlade s geometrickým plánom č. 466/61-210-920, ktorý bol technickým podkladom ku kúpnej
zmluve registrovanej pod č. RI 142/74-52/80. Zmena výmery u parcely CKN XXX/X z 1423 m2 na 932
m2 bola prevedená v rámci konania ROEP pri vyhotovovaní grafického elaborátu s tým, že bolo zistené,
že vypočítaná výmera v geometrickom pláne 466/61-210-920 z roku 1961 nesúhlasí s výmerou parcely

CKN XXX/X vypočítanou zo súradníc lomových bodov parcely v katastrálnej mape. Výmera parcely CKN
XXX/X vypočítaná zo súradných lomových bodov v katastrálnej mape predstavuje 932 m2. Rozhodnutím
zo dňa 03.02.2006 správa katastra opravila chybu v katastrálnom operáte katastra nehnuteľností v kat.
úz. L. M. tak, že na LV č. XXX v časti A/ majetková podstata opravila výmeru parcely CKN XXX/X –
záhrada s evidovanou výmerou 932 m2 na výmeru 1423 m2.

4. Pôvodní vlastníci susednej parcely P. a to parcely CKN XXX/X o výmere 1533 m2 mali vedenú
ako vlastníctvo, pričom stavbu nemali zameranú. V roku 2003 oslovili preto geodetku G. Q. ohľadom
zamerania stavby, výsledkom tohto zamerania bol geometrická plán č. 138/2003, kde bolo zistené,
že hranice v teréne sa nezhodujú s hranicami v katastrálnej mape. Na tom základe oslovila J. P.
žalobkyňu v 2. rade listom zo dňa 23.11.2006, kde uviedla, že časť pozemku, ktorý je zapísaný ako

vlastníctvo P. je oplotený a užívaný žalobcami a požiadala žalobkyňu v 2. rade o zmenu oplotenia.
Žalobkyňav2.radeuvedenéodmietlaatosodpoveďouzodňa05.12.2006.Geometrickýmplánomdošlo
súčasne k rozdeleniu dovtedy jednotnej parcely P. tak, že časť parcely, ktorú identifikovala geodetka
ako pripojenú k dvoru a záhrade žalobcov označila samostatne parcelným č. CKN XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 297 m2, t.č. parcelné č. CKN XXX/XX (predmet sporu).

5. Žalobcovia sa v roku 2013 vyporiadali v rámci spoluvlastníctva tak, že výlučným vlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXX sa stal žalobca v 1. rade.

5.1. Súčasťou žaloby boli aj rozhodnutia v dedičských konaniach po právnych predchodcoch žalobcov,

ako aj pripojené dedičské spisy. Z dedičského spisu po nebohom B. C. bolo zistené, že dedičské konanie
bolo skončené uzavretím dedičskej dohody dňa 23.07.1999 kedy bolo vydané osvedčenie o dedičstve,
na základe ktorého dedili deti nebohého a to žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade rovnakým dielom
v polovici. Predmetom dedenia okrem iného boli aj nehnutenľosti v kat. úz. L. M. a to rodinný dom
č. súpisné XXX, garáž, studňa, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, pozemky KN, parc. č. XXX/X –

zastavané plochy a nádvoria o výmere 503 m2 a KN parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 1423 m2.
Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti v polovici. Druhá polovica bola prejednaná po nebohej L. C.
v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 14D/760/2003, pôvodne vedeného pod sp. zn. D/1725/1998.
Dedičské konanie rovnako skončili deti poručiteľky dohodou uzavretou na notárskom úrade vydaním
osvedčenia o dedičstve, kde v polovici každý z dedičov rovnakým dielom nadobudol nehnuteľnosti v kat.

úz. L. M. do vlastníctva po matke. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 10.08.1999.
Z dôvodu prejednania novoobjaveného majetku, ktorý sa však netýkal predmetu sporu bolo opätovne
prejednávané dedičstvo po nebohej matke žalobcov, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 14D/760/03. Sporné
nehnuteľnosti však titulom dedenia nadobudli žalobcovia v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.
D/1725/98.

5.2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 02.09.2019 pre okres Krupina, obec a kat. úz. L. M., na
ktorom sú vedené parcely registra C, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X o výmere 503 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcely parc. č. XXX/X o výmere 1423 m2, druh pozemku
záhrada. Na parcele parc. č. XXX/X je evidovaná stavba, súpisné č. XXX – rodinný dom. V časti B/

vlastníci a iné oprávnené osoby je vedený ako vlastník žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1-
inaatitulomnadobudnutiajeokremdedičskéhorozhodnutiaD/692/99aD/1725/98rozhodnutieooprave
chyby v katastrálnom operáte T. XX/XX-XX/XX a uznesenie zo dňa 29.11.2013 10C/53/2012.

5.3. Žalovaní na pojednávaní dňa 09.07.2024 predložili na nahliadnutie výpis z katastra nehnuteľností

z listu vlastníctva č. XXXX, úradu geodézie a kartografie a katastra SR nepoužiteľný na právne úkony
pre okres Krupina, obec a kat. úz. L. M. na spornú parcelu parc. č. XXX/XX o výmere 297 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku XX, kde je v časti B ako vlastník stále vedený žalobcav 1. rade B. C. v 1-ici a žalobkyňa v 2. rade L. C., A. L. v 1-ici. Titulom nadobudnutia je rozsudok v mene
SR 15C/37/2019 z 25.03.2022.

5.4. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre kat. úz. L. M., obec L. M., okres N., vyhotovený 27.11.2006 na
parcele registra C, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X o výmere 1533 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, je vedená stavba súpisné č. XXX – rodinný dom a ako vlastníci v 1/8-ine
sú vedení B. P., S., P., J. P., J. P. a J. P., A. Q. v polovici. Následne z výpisu z listu vlastníctva č. XX zo
dňa 20.11.2019 sú evidovaný na katastrálnej mape parc. č. XXX/X o výmere 138 m2 – zastavaná plocha

a nádvorie, XXX/X o výmere 62 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 30 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 347 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 739
m2 – zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 294 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, ako
aj stavba súpisné č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X – rodinný dom, sú v časti B/ ako vlastníci
vedení žalovaný v I. rade v polovici a žalovaná v II. rade v polovici. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva
V 1410/18 z 09.01.2019.

6. Súčasťou spisu bola aj kópia kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.1963 spolu s pripojeným výkazom plôch
ku geometrickému plánu zo dňa 05.07.1973, geometrickým plánom č. 466/61-210-920, zameraného
dňa 28.10.1961, z ktorého vyplýva, že nové hranice sú vyznačené medzníkmi, vyhotoveného D. –
U.. Súčasťou je aj rozhodnutie J. M. H. L. M. zo dňa 29.09.1973 a žiadosť právnych predchodcov

žalobcov o registráciu kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy zo dňa 21.11.1973. Vzhľadom na námietky
žalovaných si súd vyžiadal a pripojil zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici archív Zvolen spis č. A.
XXX/XX a A. XXX/XX, ktoré boli súdu doručené 11.06.2020. Zo spisu A. XXX/XX vyplynulo, že Štátne
notárstvo Zvolen obdržalo dňa 24.05.1974 žiadosť o registráciu kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1963
medzi E. J. a žiadateľmi na pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. C. L. M., vložka XXX, parcela č. XXX/

X, z ktorého odkúpili 1565 m2. Žiadosť je zo dňa 21.11.1973. Súčasťou je aj kúpna zmluva, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností o výmere 1565 m2, zapísané vo vložke č. XXX, parcelné č. XXX/X.
V evidencii nehnuteľností Ústavu geodézie a kartografie pre okres Zvolen v evidenčnom liste č. XXX
ide o parcely parc. č. XXX/X R. XXX/X pre kat. úz. L. M.. Zmluva bola uzavretá 04.07.1963, je riadne
podpísaná predávajúcim E. J. a kupujúcimi – právnymi predchodcami žalobcov. K spisu je pripojená

aj zmluva RI 143/74 so žiadosťou a darovacou zmluvou podpísanou dňa 11.06.1973 medzi darcami
R. C., L. N. a obdarovaným B. C.. Predmetom darovacej zmluvy je roľa o výmere 361 m2, vedená
v kat. úz. L. M., vo vložke č. XXX na parcelu CKN XXX, ktorá je evidovaná v evidencii nehnuteľností
ústavu geodézie a kartografie na evidenčnom liste XXX, parcelné č. XXX. Súčasťou spisu je aj dotazník
a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy RI 142/74 zo dňa 06.07.1973, podpísaná

žiadateľmi, ako vyjadrenia v tom čase MNV, odboru výstavby, ONV a JRD. Pripojená je aj časť z vložky
č. XXX pozemkovej knihy a rozhodnutie o vyrubení notárskych poplatkov. Pripojený je aj výkaz plôch
ku geometrickému plánu zakázka č. 466/61-210-920 zo dňa 05.07.1973 s geometrickým plánom zo
zamerania 28.10.1961, nové hranice vyznačené medzníkmi.

7. Žalobcovia v rámci výsluchu uviedli, že do rodičovského domu a rodinného domu sa nasťahovali
koncom roku 1962 a bývali tam nepretržite od roku 1963. V tom čase P. nemali postavený dom. Plot bol
budovaný medzi susednými pozemkami začiatkom 70-tych rokov a od postavenia plotu, ktorý budoval
nebohý J. P. sa nič nezmenilo. V súčasnosti záhrada nie je užívaná a je to trvalý trávnatý porast.

7.1. Žalovaní v I. a v II. rade v rámci výpovede uviedli, že nehnuteľnosti nadobudli od rodiny P..
Potrebovali riešiť bývanie, pretože očakávali narodenie dieťaťa. Dom si prerobili a následne sa snažili
dohodnúť so susedovcami. Vedomosť o problémoch s hranicami pozemkov potvrdili, keďže ich na to
upozorňovali P. pri uzatváraní kúpnej zmluvy čo v kúpnej zmluve zohľadnené bolo.

8. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia. Súd vypočul predovšetkým syna pôvodných vlastníkov, ktorý
vo svojej výpovedi dňa 21.07.2020 uviedol, že si pamätá žalobcov ešte ako mladých. Po ich odchode
na štúdia ich vídaval sporadicky. Od roku 1983 svedok B. P. už v L. M. nebýval, nakoľko sa presťahoval
do V.. Do L. M. do domu sa sťahovali, keď bol ešte žiakom 2.triedy základnej školy. V čase, keď sa
nasťahovali do domu, chodili im rodičia žalobcov pomáhať, keď bolo treba niečo robiť okolo domu robil

to ich otec v čase voľna. Svedok nevedel presne datovať vyhotovenie plotu, ale keď ho otec staval tak
mu pomáhal. V dome sa nič nezmenilo a pri poslednej návšteve všetko okolo domu zostalo tak ako
si to pamätal. Plot otec staval svojpomocne. Svedok neevidoval a nepamätal si žiaden spor medzi ich
rodinou a rodinou C.. Vyjadril sa aj k záhrade, šírke záhrady a popísal, že sa zužovala smerom nahor.8.1. V konaní bol vypočutý aj H. H., manžel dcéry P., S. P., ktorú si zobral v roku 1984 a odvtedy chodieval
do L. M. ku svokre. Svedok uviedol, že svokra spomínala problémy s pozemkami a že jej manžela mali

oklamať pri stavbe plotu. Približne v roku 2006 si mala dať svokra uvedené pozemky zamerať a snažila
sa to riešiť so žalobcami. Svokra spomínala, že pri stavbe plota C. opili jej manžela a takto získali ich
pozemok.

8.2. Ďalší z navrhovaných svedkov J. B. uviedol, že je vnukom P.. K sporu sa vyjadriť nevedel,

v nehnuteľnosti bývala jeho starká. Z počutia má vedomosť o tom, že je tam hranica posunutá. Nevedel
sa však k tomu vyjadriť.

8.3. V konaní bol vypočutý aj manžel žalobkyne v 2. rade W. I., ktorý potvrdil, že do domu manželky
chodieval od roku 1981, odkedy sa poznal s dcérou C.. Od prvej návštevy v roku 1981 po súčasnosť sa
na tvare miesta nič nezmenilo a pozemok vyzerá presne tak ako v minulosti. Svedok uviedol, že rodinné

vzťahy a susedské vzťahy medzi C. a P. boli dobré. Situácia sa začala meniť asi štyri, päť rokov po smrti
svokrovcov, približne v roku 2004.

9. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) držiteľom je ten, kto s
vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

10. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

11. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

13. Vzhľadom na predmet sporu ide o žalobu v zmysle ustanovenia § 137, písm. c/ Civilného sporového
poriadku. Podľa tohto zákonného ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.

13.1. Žalobcovia mali za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení s poukazom na
ustanovenie § 137, písm. c/ CSP. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde je aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom ako táto

neistota vznikla. Túto neistotu je možné odstrániť jedine autoritatívnym výrokom súdu, ktorý sa následne
staneajpodkladomprezápisdokatastranehnuteľností.Tútotézuposilňujeajsúdnaprax,ktoráaustálila
na tom, že naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti je voči žalovanému daný vždy
tam, kde je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, pretože rozhodnutie súdu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Nakoľko nie je možné obchádzať

dedičské konanie, pretože ide o majetok, ktorý sa dedí, musia mať dedičia možnosť uzavretia dedičskej
dohody v konaní o dedičstve, preto žiadali určiť, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich
právnych predchodcoch, pretože tvrdili a žalobu odôvodňovali tým, že spornú nehnuteľnosť nadobudli
ich právni predchodcovia vydržaním.

13.2. Pri určovacích žalobách, medzi ktoré táto žaloba patrí, musí mať súd v každom štádiu konania
doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu, či tento záujem tu je, existuje a túto povinnosť
skúmať, má z úradnej moci. Žalobcovia dôvodia naliehavosť právneho záujmu na určení taký, že len
rozhodnutím súdu bude zosúladený faktický stav s právnym a len autoritatívnym výrokom súdu je
možné odstrániť stav právnej neistoty. Žalovaní popierali naliehavosť právneho záujmu na takomto

určení, mali za to, že žalobcovia nie sú v právnej neistote, pretože na liste vlastníctva č. XX, pre
kat. úz. L. M. jednoznačne svedčí vlastnícke právo k spornej parcele žalovaným, ktorí riadne túto
kúpili a za ňu zaplatili. Navyše na pojednávaní dňa 09.07.2024 predložil právny zástupca žalobcov
výpis z listu vlastníctva, kde ako vlastníci spornej parcely stále figurujú žalobcovia na základerozhodnutia Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.03.2022, č.k. 15C/37/2019. Výpis z LV č. XXXX
bol vyhotovený 08.07.2024, t.j. deň pred pojednávaním. Aj napriek uvedenej skutočnosti mal súd
za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Bez ohľadu na existenciu zápisu

v katastri nehnuteľností, nakoľko nebolo zrejmé z akého dôvodu kataster nevyznačil zmenu po doručení
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4Cdo/150/2022, ktorým bol rozsudok
Okresného súdu Zvolen z 04.05.2021, č.k. 15C/37/2019 zrušený. Podľa ustanovení katastrálneho
zákona§34právaknehnuteľnostiam,ktorévznikli,zmenilisaalebozaniklirozhodnutímštátnehoorgánu
sa do katastra zapisujú záznamom na základe verejných listín alebo iných listín. Podľa ustanovenia

§ 37 okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že
vykonala zápis do katastra záznamom a to do 15-tich dní odo dňa zápisu práva do katastra. Zo spisu
vyplynulo, že tunajší súd doručoval príslušnému Okresnému úradu Krupina, katastrálnemu odboru
rozsudok Najvyššieho súdu SR s doložkou právoplatnosti a autorizačnou doložkou elektronicky s tým,
že uvedené rozhodnutie bolo doručené dňom 26.06.2024. Ku dňu pojednávania, t.j. k 09.07.2024
ešte neuplynula 15-dňová lehota v zmysle ustanovení katastrálneho zákona. Aj napriek tomu, že

v súčasnosti sú žalobcovia vedení ako vlastníci spornej parcely, mal súd za to, že je daný naliehavý
právny záujem na takomto určení, nakoľko rozhodnutie, ktoré je zapísané ako nadobúdací titul pre
vlastnícke právo žalobcov bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zrušené. Z uvedeného je zrejmé, že
stav zapísaný v katastri nehnuteľností ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. k 09.07.2024 z procesného
hľadiska nezodpovedá aktuálnemu stavu súdneho konania a len na základe tejto skutočnosti nemožno

mať pochybnosti o tom, či je daný naliehavý právny záujem na určení, že sporná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov. Podľa názoru súdu je tu stav objektívnej právnej neistoty
a tento je možné odstrániť len určovacou žalobou. To znamená, že parcela nemôže byť prejednaná
v dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko zápisy sú vedené na žalovaných (bez ohľadu na zápis ku
dňu 09.07.2024, nakoľko tento nezohľadňuje zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR). Takýto zápis

vlastníctva je možné odstrániť jedine autoritatívnym výrokom súdu, ktorý sa následne stane podkladom
pre zápis do katastra nehnuteľností. Správne žalobcovia poukazujú v žalobe aj na ustálenú súdnu prax
v tom, že naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti je voči žalovanému daný vždy
tam, kde je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, pretože rozhodnutie súdu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákona). Po

vykonaní záznamu v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR tak dôjde k obnoveniu pôvodného
zápisu, ktorý bol na liste vlastníctva č. XX, pre kat. úz. L. M. a v zmysle ktorého vlastnícke právo
k spornej parcele svedčilo žalovaným. Len určením, že sporná parcela patrí do dedičstva po právnych
predchodcoch žalobcov je možné tento stav (nakoľko dohoda strán v tomto štádiu už nie je možná)
zmeniť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na

takomto určení.

14. Ďalšou námietkou, ktorú žalovaní v konaní vzniesli bolo namietanie pasívnej vecnej legitimácie
v spore tvrdiac, že žalobcovia nesprávne žalujú žalovaných, pretože nie sú dedičmi po právnych
predchodcoch žalobcov. Pasívne legitimovanými v spore pri určovacích žalobách sú tí, ktorí

kvalifikovane popierajú právo žalobcov, ktorého sa žalobcovia v konaní dovolávajú. Pri určení vlastníctva
sú pasívne legitimovaní tí, ktorí žalobcami tvrdené vlastnícke právo popierajú, teda tí, ktorí sú spravidla
uvedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci. S poukazom na listy vlastníctva, ako aj vyššie uvedené
skutočnosti je zrejmé, že vlastníkmi spornej parcely sú žalovaní (po vykonaní záznamu v zmysle
ustanovenia § 34 a nasledujúcich katastrálneho zákona v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4Cdo/150/2022) s tým, že práve títo sú pasívne vecne legitimovaní v spore. Pokiaľ ide o spor,
ktorým žiadajú žalobcovia určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, tu
súd konštatoval, že nehnuteľnosť, o ktorú v konaní ide nadobudli právni alebo mali nadobudnúť právni
predchodcovia žalobcov vydržaním (podstata sporu). Keďže túto skutočnosť žalobcovia v konaní tvrdili
a snažili sa preukázať, v čase úmrtia sporná parcela nebola predmetom dedičského konania tak, aby

mohla byť v rámci dedičského konania prejednaná, potom je namieste domáhať sa určenia, že uvedená
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch a na podklade tohto rozhodnutia po
nich prebehne dodatočné dedičské konanie. V civilnom konaní nemožno obchádzať konanie dedičské,
pretože o majetku, ktorý sa dedí musia mať dedičia možnosť uzavretia dedičskej dohody v konaní
o dedičstve. Takéto spory, či určitá vec patrí do dedičstva, môžu vzniknúť nielen medzi dedičmi, ale aj

medzi tretími osobami, teda tými, ktorí popierajú vlastnícke právo poručiteľa. V prípade vlastníckeho
nároku, ktorý sa viaže na zosnulú osobu, tento uplatňujú právni nástupcovia zosnulého vlastníka, ktorí
sú nerozlučným procesným spoločenstvom a jediná možná a prípustná formulácia petitu je taká, ženehnuteľnosť patrí do dedičstva po zosnulom právnom predchodcovi žalobcov (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31.03.2014 sp. zn. 3Ncdo 4/2013).

15. Tak ako súd prvej inštancie vo svojom skoršom rozhodnutí konštatoval podstatou sporu zostalo,
či omyl právnych predchodcov žalobcov je ospravedlniteľný alebo nie, v dôsledku čoho mohol potom
súd ustáliť a vyhodnotiť držbu ako oprávnenú alebo neoprávnenú. Žalovaní vo vyjadreniach opätovne
a v rôznych obmenách aj po vrátení veci Najvyšším súdom SR namietali, že by právni predchodcovia
žalobcov boli dobromyseľní držitelia pozemku parc. č. I. XXX/XX a tvrdili, že tento pozemok nemali

zahrnutý v nadobúdacích tituloch (kúpna zmluva, darovacia zmluva) a to aj s poukazom na geometrický
plán z roku 1961, čím neexistuje titul pre vstup rodičov žalobcov do oprávnenej držby. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že spornú časť pozemku parcelu č. XXX, ktorá už t.č. má priradené samostatné
parcelné číslo a to XXX/XX, právni predchodcovia žalobcov považovali za súčasť ich pozemku
s parcelným číslom CKN XXX/X R. XXX/X. To znamená, že ak nejakú časť pozemku považovali za
súčasť svojho pozemku tak domnelým titulom na vstup do držby bol práve titul držby pozemku, s ktorým

je táto súčasť fakticky spojená, t.j. kúpna a darovacia zmluva. Premetom žaloby je konkrétny pozemok,
ktorý považovali právni predchodcovia žalobcov nie za časť pozemku 705, ale za časť pozemku XXX/X
R. XXX/X. Z toho nevyhnutne vyplýva, že nikde v uvedených zmluvách, či už kúpnej alebo darovacej,
ale ani v iných listinách v prospech žalobcov nebude spomínané, že nadobúdajú časť pozemku XXX,
pretože boli v domnení, že nadobúdajú a užívajú iba pozemok XXX. Rodičia žalobcov boli v skutkovom

omyle, že časť pozemku XXX, teraz špecifikovaná ako XXX/XX je súčasťou ich pozemku XXX/X R. XXX/
X, ktoré nadobudli kúpnou a darovacou zmluvou. Pokiaľ ide o geometrický plán z roku 1961, v ktorom sa
uvádza, že hranice sú tvorené medzníkmi, z ničoho nevyplýva, ktoré medzníky to boli a či sa v súčasnosti
tieto medzníky v prírode nachádzali. V konaní nebolo zistené, že plot, ktorý bol následne budovaný
v 70-tych rokoch v zmysle užívania pozemkov tak právnymi predchodcami žalobcov, ako aj rodinou P.,

nevychádzal a nebol budovaný v súlade s týmito medzníkmi. Naopak vzhľadom na všetky okolnosti
je zrejmé, že došlo k posunu hranice mapovej čo bolo zistené až v roku 2003. O tom, že tu došlo
k posunu hranice nepriamo svedčí aj fakt, že výmera pozemku reálne užívaná právnymi predchodcami
žalobcov zodpovedá výmere, ktorú nadobudli darovacou a kúpnou zmluvou a tiež aj to, že ostatné
pozemky dvory a záhrady zasahujú navzájom v celej ulici do susedných pozemkov. Táto skutočnosť

bola konštatovaná aj pri ohliadke na mieste samom aj v rámci výsluchu strán sporu na pojednávaní,
keď katastrálna hranica nezodpovedala plotom vo väčšine dvorov a záhrad na uvedenej ulici. O aké
medzníky uvádzané v geometrickom pláne z roku 1961 sa jednalo dnes už nie je zrejmé. Rovnako nie je
možné preukázať a nepriame dôkazy to vyvracajú, že by právni predchodcovia žalobcov nerešpektovali
tieto medzníky a vybudovali plot na úkor P., čím by získali nimi kúpenej a darovanej nehnuteľnosti

väčší pozemok. Preto s poukazom jednak na veľkosť užívaných parciel žalobcami a tiež aj na fakt, že
je tu posun katastrálnych hraníc, ktoré nezodpovedajú plotom vo väčšine dvorov sa dá konštatovať,
že v roku 1961 vychádzali jednotliví stavitelia domov a plotov z medzníkov a hraníc stanovených
podľa geometrického plánu. Posun hranice sa udial bez zavinenia a úmyslu a mimo vôle právnych
predchodcov žalobcov o čom svedčí aj fakt, že došlo k posunu aj u ostatných katastrálnych hraníc

a to vo vzťahu žalovaných aj k susedom z ľavej strany. O hodnovernosti týchto vyjadrení svedčí aj
fakt, že tak žalobcovia, ako aj svedkovia predovšetkým syn pôvodného vlastníka J. P., B. P. potvrdili,
že plot, ktorý rozdeľuje susedné pozemky staval práve J. P. v 70-tch rokoch a je ťažko uveriteľné, že
by zmenšil svoj vlastný pozemok na úkor právnych predchodcov žalobcov. Tvrdenia svedka H. súd
vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko tento v 70-tych rokoch do L. M. nechodil, manželstvo uzatvoril až

v 80-tych rokoch minulého storočia kedy sa priženil do rodiny P. a nebol priamym účastníkom stavby
tohto plotu. Navyše jeho výpoveď a vyjadrenia nepotvrdil ani švagor, syn P., ktorý uviedol, že na mieste
samom sa nič nezmenilo. Rovnako aj pri ohliadke zo strany súdu bolo konštatované, že susedné
pozemky oddeľuje pôvodný starý plot s betónovými základmi a pletivom na mnohých miestach značne
opotrebovanom. Žalovaní ani žalobcovia nespochybnili fakt, že plot bol pôvodný, vybudovaný ešte v 70-

tych rokoch minulého storočia a tento plot nebol nikým menený a upravovaný. List, ktorý adresovala
nebohá J. P. žalobkyni v 2. rade a v ktorom poukazuje na geometrický plán z roku 2003 rovnako strany
sporu nespochybňovali. Až tri roky po vyhotovení tohto geometrického plánu adresovala list žalobkyni
v 2. rade čo v konečnom dôsledku bolo po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty právnym predchodcov
žalobcov. Žalobcovia v rámci vyjadrenia uviedli, že spornú parcelu užívali ako vlastnú a to nielen ich

právni predchodcovia, ale aj oni samotní, za uvedenú parcelu riadne platili daň v zmysle výmery a reálna
výmera oploteného dvora záhrady vrátane sporného pozemku, ktorý je za plotom vybudovaným J. P.
nedosahuje ani výmeru, ktorú nadobudli ich rodičia kúpnou a darovacou zmluvou, t.j. výmeru 1926 m2.
Táto výmera je 1380 m2, čiže aj na základe toho boli právni predchodcovia žalobcov v domnení, žesú vlastníkmi spornej parcely, považovali ju za súčasť svojho vlastníctva a ako titul nadobúdací mali
kúpnu a darovaciu zmluvu v domnení, že táto parcela je súčasťou nimi nadobudnutej parcely CKN XXX/
X R. XXX/X. Preto sa nedá hovoriť o nedobromyseľnej držbe.

15.1. Po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu a pasívnej vecnej legitimácie dospel súd
k záveru, že omyl právnych predchodcov žalobcov je ospravedlniteľný v dôsledku čoho vyhodnotil
držbu právnych predchodcov žalobcov ako oprávnenú. V tejto súvislosti poukazoval právny zástupca
aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti v súvislosti

s vydržaním. Poukázal aj na najnovšiu rozhodovaciu prax v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR z 13.05.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024, uverejneného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR 2/2024 právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť
držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako

bezodplatné plnenie. Držba je historicky chápaná ako fakticky stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej
reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek,
prvou je corpus possesionis ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidenti,
ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa
však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané na

vznik oprávnenej držby postačí naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia
právneho dôvodu nenachádza. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera – dobromyseľnosť je
podľa platnej právnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo
nedostatok nadobúdacieho titulu. Opakom ovládania veci je nečinnosť vlastníka. Účelom vydržania je

uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/87/2010, 4Cdo/283/2009). V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí aj,
keď v skutočnosti tak tomu nie je. V rovnakej situácii sa ocitli aj právni predchodcovia žalobcov, ktorí
boli počas celej doby držby v dobrej viere, že sú vlastníkmi spornej parcely, užívali ju na základe kúpy
a daru, takto vyčlenenú v prírode ju užívali a ich užívanie akceptovali aj najbližší susedia P., ktorí reálne

odčlenili časť svojej parcely od parcely právnych predchodcov žalobcu. Hranica, podľa ktorej vlastníci
svoje pozemky v minulosti pokojne a dobromyseľne užívali sa stala následkom vydržania aj hranicou
vlastníckou bez ohľadu na to, či bola v súlade so správnou hranicou mapovou alebo nie a to aj v prípade
ak mapová hranica pred vydržaním bola správna. Po celý čas držby rodičia žalobcov boli v skutkovom
omyle, že je súčasťou ich pozemku aj sporná parcela a to aj s poukazom na výmeru užívanej parcely

v porovnaní s výmerou, ktorú zakupovali, teda, že nekonali bezprávne ak sporný pozemok užívajú ako
celok so svojimi pozemkami v domnení, že sa práve jedná o parcelu parc. č. XXX/X R. XXX/X.

15.2. V kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd poukazuje na to, že v geometrickom pláne z roku
1961 je uvedené, že nové hranice sú označené medzníkmi. Plot bol vybudovaný v súlade s týmito

medzníkmi, opak zistený nebol, pretože podstata tohto sporu nespočívala v tom, že by niekto vybudoval
a posunul plot v rozpore s mapovou hranicou, podstatou sporu je, že sa posunula hranica mapová. Pri
ohliadke na mieste samom bolo zistené, že plot sa nachádza na spornej hranici v pôvodnom vybudovaní
a je pôvodný. Hranica v mapovom podklade sa zmenila čo bolo prvýkrát konštatované pri zameraní
v roku 2003. Posun mapovej hranice je špecifický, nakoľko k posunu došlo zrejme v rámci celej ulice

a katastrálna hranica nezodpovedala plotom vo väčšine dvorov, čo konštatovali tak žalobcovia, ako
aj žalovaní. Navyše táto skutočnosť vyplýva aj z geometrického plánu z roku 2003 G. Q., kde bola
zameraná aj časť parcely žalovaných z južnej strany, kde bol tiež konštatovaný posun. Južný sused im
z katastrálnej hranice ustúpil v súlade so skutočným stavom (plot, múr) a v súčasnosti sú už súčasťou
pozemkov žalovaných. Opätovne súd poukazuje, že nie je zrejmé, či medzníky, na ktoré poukazuje

geometrický plán z roku 1961, neboli rešpektované ako hranice medzi pozemkami. Naopak zo všetkých
okolností sa dá dedukovať, že tieto hranice tvorené medzníkmi boli rešpektované, v zmysle týchto hraníc
bolo vybudované oplotenie a užívali sa príslušné pozemky v zmysle hraníc tvorených geometrickým
plánom. Svedčí o tom jednak posun jednotlivých záhrad a dvorov, ako aj výmera, ktorú žalobcovia
skutočne užívajú (táto je menšia než výmera, ktorú nadobudli ich právni predchodcovia darovacou

akúpnouzmluvou).Súdpretovyhodnotilposunhraniceakoposun,ktorýsaudialbezzavineniaaúmyslu
mimo vôle právnych predchodcov žalobcov, pričom podľa názoru súdu predovšetkým nebohý vlastník
parcely XXX budoval plot a hranicu medzi parcelou právnych predchodcov žalobcov a žalovanými. Je
nelogické, aby práve J. P. túto hranicu vybudoval v neprospech seba čím by ukrátil seba o vlastníctvok spornej parcele. Naopak je tu predpoklad, že táto hranica bola vybudovaná a tvorená v zmysle
geometrického plánu a medzníkmi, tak ako boli zachytené v tomto geometrickom pláne a odzrkadľovali
reálnu držbu jednotlivých vlastníkov, to znamená aj reálnu držbu právnych predchodcov žalobcov a tiež

predchodcov žalovaných. Zo všetkých týchto okolností mal súd za to, že žaloba je dôvodná.

16. Právne súd posúdil nárok uplatňovaný v konaní s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých pozemok, ktorý je predmetom tohto konania bol v oprávnenej
nikým nerušenej držbe rodičov žalobcov minimálne od roku 1972, teda po dobu dlhšiu ako 10 rokov.

Uplynutím zákonom predpísanej doby takejto držby k 01.01.1992, kedy bol znovu zavedený inštitút
vydržania do nášho právneho poriadku, mal za dôsledok nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi
predchodcamižalobcov.Ztýchtodôvodovsúdžalobupodoplneníodôvodneniaspoukazomnanámietky
žalovaných v súvislosti s geometrickým plánom z roku 1961 považoval v celom rozsahu za dôvodnú
a opätovne jej vyhovel, pričom určil, že sporná parcela patrí do dedičstva po právnych predchodcoch
žalobcov.

17. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovenia § 262 ods. 1 CSP. O výške trov konania bude
rozhodovať súdna úradníčka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom úspešným žalobcom
súd priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

14C/3/2024
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).