Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724200199
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724200199.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. X, F. A. a 2/ G. H. I., A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. D. XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení B. L. K., advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie
E. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. N. XXX,

XXX XX M. N. a 2/ O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. N. XXX, XXX XX M. N., obaja žalovaní právne
zastúpení B. Q. M., advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie H. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 14C/3/2024 – 544 zo dňa 09. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/3/2024 – 544 zo dňa 09. 07. 2024 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosť v kat. úz. M. N.,
okres O., pozemok s parcelným č. CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 297
m2, ktorý je vedený Okresným úradom O., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XX, patrí v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica do dedičstva po zosnulom B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. N. F. XXX a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica do dedičstva

po zosnulej M. C., A. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. N. F. XXX
(výrok I.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcom do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu o výške trov konania (výrok II.).
Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že
nehnuteľnosť v kat. úz. M. N., okres O., pozemok s parcelným č. CKN XXX/XX - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 297 m2, ktorý je vedený OÚ O., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XX,
patrí v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica do dedičstva po zosnulom B. C., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom XX.XX.XXXX a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica do dedičstva po nebohej M. C.,
A. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 04.05.2021
č.k. 15C/37/2019-241 súd žalobe vyhovel. V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval krajský
súd, ktorý rozsudkom zo dňa 22.02.2022 rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Vo veci bolo podané

dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa 29.11.2023 rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.02.2022 sp. zn. 14Co/53/2021 a rozsudok Okresného súdu
Zvolen zo dňa 04.05.2021 č.k. 15C/37/2019-241 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol dňa 09.07.2024, ktorým rozsudkom žalobe žalobcov
vyhovel.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiauviedolvykonanédokazovanieazistenýskutkový
stav, a to v bodoch 3. až 8.. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134

ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, keď dospel k názoru,
že u žalobcov existuje naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria v rozsahuspoluvlastníckeho podielu do 1/2 do dedičstva po zosnulom B. C. a v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 1/2 do dedičstva po zosnulej M. C.. Vo vzťahu k námietke žalovaných o existencii naliehavosti
právneho záujmu na takomto určení z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu na liste vlastníctva sú

ako vlastníci spornej parcely uvedení žalobcovia na základe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen zo
dňa 25.03.2022 č. k. 15C/37/2019, s ktorou námietkou sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že aj
napriek uvedenej skutočnosti mal súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení,
bez ohľadu na existenciu zápisu v katastri nehnuteľností, nakoľko nebolo zrejmé z akého dôvodu
kataster nevyznačil zmenu po doručení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn.

4Cdo/150/2022, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Zvolen z 04.05.2021, č.k. 15C/37/2019 zrušený,
súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 34 a § 37 Katastrálneho zákona, pričom súd prvej
inštancie dospel k názoru, že aj napriek tomu, že v súčasnosti sú žalobcovia vedení ako vlastníci spornej
parcely, mal súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko rozhodnutie,
ktoré je zapísané ako nadobúdací titul pre vlastnícke právo žalobcov bolo rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR zrušené. Z uvedeného je zrejmé, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností ku dňu vyhlásenia

rozhodnutia, t.j. k 09.07.2024 z procesného hľadiska nezodpovedá aktuálnemu stavu súdneho konania
a len na základe tejto skutočnosti nemožno mať pochybnosti o tom, či je daný naliehavý právny záujem
na určení, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov. Podľa
názoru súdu je tu stav objektívnej právnej neistoty a tento je možné odstrániť len určovacou žalobou.
To znamená, že parcela nemôže byť prejednaná v dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko zápisy sú

vedené na žalovaných (bez ohľadu na zápis ku dňu 09.07.2024, nakoľko tento nezohľadňuje zrušujúce
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR). Takýto zápis vlastníctva je možné odstrániť jedine autoritatívnym
výrokom súdu, ktorý sa následne stane podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.
Vo vzťahu k námietke žalovaných, keď namietali pasívnu vecnú legitimáciu v spore na strane žalovaných
z dôvodov, že títo nie sú dedičmi po právnych predchodcoch žalobcov, súd poukázal na to, že pasívne

legitimovanými v spore pri určovacích žalobách sú tí, ktorí kvalifikovane popierajú právo žalobcov,
ktorého sa žalobcovia v konaní dovolávajú. Pri určení vlastníctva sú pasívne legitimovaní tí, ktorí
žalobcami tvrdené vlastnícke právo popierajú, teda tí, ktorí sú spravidla uvedení v katastri nehnuteľností
ako vlastníci. S poukazom na listy vlastníctva, ako aj vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že
vlastníkmi spornej parcely sú žalovaní (po vykonaní záznamu v zmysle ustanovenia § 34 a nasledujúcich

katastrálneho zákona v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/150/2022) s tým,
že práve títo sú pasívne vecne legitimovaní v spore. Pokiaľ ide o spor, ktorým žiadajú žalobcovia určiť,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, tu súd konštatoval, že nehnuteľnosť,
o ktorú v konaní ide nadobudli alebo mali nadobudnúť právni predchodcovia žalobcov vydržaním
(podstata sporu). Keďže túto skutočnosť žalobcovia v konaní tvrdili a snažili sa preukázať, v čase úmrtia

sporná parcela nebola predmetom dedičského konania tak, aby mohla byť v rámci dedičského konania
prejednaná, potom je namieste domáhať sa určenia, že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
ich právnych predchodcoch a na podklade tohto rozhodnutia po nich prebehne dodatočné dedičské
konanie. V civilnom konaní nemožno obchádzať konanie dedičské, pretože o majetku, ktorý sa dedí
musia mať dedičia možnosť uzavretia dedičskej dohody v konaní o dedičstve. Takéto spory, či určitá vec

patrí do dedičstva, môžu vzniknúť nielen medzi dedičmi, ale aj medzi tretími osobami, teda tými, ktorí
popierajú vlastnícke právo poručiteľa. V prípade vlastníckeho nároku, ktorý sa viaže na zosnulú osobu,
tento uplatňujú právni nástupcovia zosnulého vlastníka, ktorí sú nerozlučným procesným spoločenstvom
a jediná možná a prípustná formulácia petitu je taká, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zosnulom
právnom predchodcovi žalobcov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2014 sp. zn. 3Ncdo 4/2013).

Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že podstatou sporu zostalo, či omyl právnych
predchodcov žalobcov je ospravedlniteľný alebo nie, v dôsledku čoho mohol potom súd ustáliť a
vyhodnotiť držbu ako oprávnenú alebo neoprávnenú. Žalovaní vo vyjadreniach opätovne a v rôznych
obmenách aj po vrátení veci Najvyšším súdom SR namietali, že by právni predchodcovia žalobcov
boli dobromyseľní držitelia pozemku parc. č. I. XXX/XX a tvrdili, že tento pozemok nemali zahrnutý v

nadobúdacích tituloch (kúpna zmluva, darovacia zmluva) a to aj s poukazom na geometrický plán z roku
1961, čím neexistuje titul pre vstup rodičov žalobcov do oprávnenej držby. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že spornú časť pozemku parcelu č. XXX, ktorá už t.č. má priradené samostatné parcelné
číslo a to XXX/XX, právni predchodcovia žalobcov považovali za súčasť ich pozemku s parcelným
číslom CKN XXX/X R. XXX/X. To znamená, že ak nejakú časť pozemku považovali za súčasť svojho

pozemku tak domnelým titulom na vstup do držby bol práve titul držby pozemku, s ktorým je táto
súčasť fakticky spojená, t.j. kúpna a darovacia zmluva. Predmetom žaloby je konkrétny pozemok, ktorý
považovali právni predchodcovia žalobcov nie za časť pozemku XXX, ale za časť pozemku XXX/X a
XXX/X. Z toho nevyhnutne vyplýva, že nikde v uvedených zmluvách, či už kúpnej alebo darovacej,ale ani v iných listinách v prospech žalobcov nebude spomínané, že nadobúdajú časť pozemku XXX,
pretože boli v domnení, že nadobúdajú a užívajú iba pozemok XXX. Rodičia žalobcov boli v skutkovom
omyle, že časť pozemku XXX, teraz špecifikovaná ako XXX/XX je súčasťou ich pozemku XXX/X a

XXX/X, ktoré nadobudli kúpnou a darovacou zmluvou. Pokiaľ ide o geometrický plán z roku 1961, v
ktorom sa uvádza, že hranice sú tvorené medzníkmi, z ničoho nevyplýva, ktoré medzníky to boli a
či sa v súčasnosti tieto medzníky v prírode nachádzali. V konaní nebolo zistené, že plot, ktorý bol
následne budovaný v 70-tych rokoch v zmysle užívania pozemkov tak právnymi predchodcami žalobcov,
ako aj rodinou S., nevychádzal a nebol budovaný v súlade s týmito medzníkmi. Naopak vzhľadom na

všetky okolnosti je zrejmé, že došlo k posunu hranice mapovej čo bolo zistené až v roku 2003. O tom,
že tu došlo k posunu hranice nepriamo svedčí aj fakt, že výmera pozemku reálne užívaná právnymi
predchodcami žalobcov zodpovedá výmere, ktorú nadobudli darovacou a kúpnou zmluvou a tiež aj to,
že ostatné pozemky dvory a záhrady zasahujú navzájom v celej ulici do susedných pozemkov. Táto
skutočnosť bola konštatovaná aj pri ohliadke na mieste samom aj v rámci výsluchu strán sporu na
pojednávaní, keď katastrálna hranica nezodpovedala plotom vo väčšine dvorov a záhrad na uvedenej

ulici. O aké medzníky uvádzané v geometrickom pláne z roku 1961 sa jednalo dnes už nie je zrejmé.
Rovnako nie je možné preukázať a nepriame dôkazy to vyvracajú, že by právni predchodcovia žalobcov
nerešpektovali tieto medzníky a vybudovali plot na úkor S., čím by získali nimi kúpenej a darovanej
nehnuteľnosti väčší pozemok. Preto s poukazom jednak na veľkosť užívaných parciel žalobcami a
tiež aj na fakt, že je tu posun katastrálnych hraníc, ktoré nezodpovedajú plotom vo väčšine dvorov sa

dá konštatovať, že v roku 1961 vychádzali jednotliví stavitelia domov a plotov z medzníkov a hraníc
stanovených podľa geometrického plánu. Posun hranice sa udial bez zavinenia a úmyslu a mimo vôle
právnych predchodcov žalobcov o čom svedčí aj fakt, že došlo k posunu aj u ostatných katastrálnych
hraníc a to vo vzťahu žalovaných aj k susedom z ľavej strany. O hodnovernosti týchto vyjadrení svedčí
aj fakt, že tak žalobcovia, ako aj svedkovia, predovšetkým syn pôvodného vlastníka J. S., B. S. potvrdili,

že plot, ktorý rozdeľuje susedné pozemky staval práve J. S. v 70-tch rokoch a je ťažko uveriteľné, že
by zmenšil svoj vlastný pozemok na úkor právnych predchodcov žalobcov. Tvrdenia svedka Vajdu súd
vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko tento v 70-tych rokoch do M. N. nechodil, manželstvo uzatvoril až
v 80-tych rokoch minulého storočia kedy sa priženil do rodiny S. a nebol priamym účastníkom stavby
tohto plotu. Navyše jeho výpoveď a vyjadrenia nepotvrdil ani švagor, syn S., ktorý uviedol, že na mieste

samom sa nič nezmenilo. Rovnako aj pri ohliadke zo strany súdu bolo konštatované, že susedné
pozemky oddeľuje pôvodný starý plot s betónovými základmi a pletivom na mnohých miestach značne
opotrebovanom. Žalovaní ani žalobcovia nespochybnili fakt, že plot bol pôvodný, vybudovaný ešte v 70-
tych rokoch minulého storočia a tento plot nebol nikým menený a upravovaný. List, ktorý adresovala
nebohá J. S. žalobkyni v 2. rade a v ktorom poukazuje na geometrický plán z roku 2003 rovnako strany

sporu nespochybňovali. Až tri roky po vyhotovení tohto geometrického plánu adresovala list žalobkyni
v 2. rade čo v konečnom dôsledku bolo po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty právnym predchodcov
žalobcov. Žalobcovia v rámci vyjadrenia uviedli, že spornú parcelu užívali ako vlastnú a to nielen ich
právni predchodcovia, ale aj oni samotní, za uvedenú parcelu riadne platili daň v zmysle výmery a reálna
výmera oploteného dvora záhrady vrátane sporného pozemku, ktorý je za plotom vybudovaným J. S.

nedosahuje ani výmeru, ktorú nadobudli ich rodičia kúpnou a darovacou zmluvou, t.j. výmeru 1926 m2.
Táto výmera je 1380 m2, čiže aj na základe toho boli právni predchodcovia žalobcov v domnení, že sú
vlastníkmispornejparcely,považovalijuzasúčasťsvojhovlastníctvaaakotitulnadobúdacímalikúpnua
darovaciuzmluvuvdomnení,žetátoparcelajesúčasťouniminadobudnutejparcelyCKNXXX/XR.XXX/
X. Preto sa nedá hovoriť o nedobromyseľnej držbe. Súd dospel k záveru, že omyl právnych predchodcov

žalobcov je ospravedlniteľný v dôsledku čoho vyhodnotil držbu právnych predchodcov žalobcov ako
oprávnenú. V tejto súvislosti poukazoval právny zástupca aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR, ktorý sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti v súvislosti s vydržaním. Poukázal aj na najnovšiu
rozhodovaciu prax v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 13.05.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024,
uverejneného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2024 právny titul je len

jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok
pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude,
či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné
dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Držba je historicky chápaná
ako fakticky stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre

seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek, prvou je corpus possesionis ako faktická moc
nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidenti, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre
seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí
nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané na vznik oprávnenej držby postačí naplneniezákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu nenachádza. Funkciou
vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že
je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera - dobromyseľnosť je podľa platnej právnej úpravy daná so

zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.
Opakom ovládania veci je nečinnosť vlastníka. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický
stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/87/2010, 4Cdo/283/2009). V
dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí aj, keď v skutočnosti tak tomu nie je.
V rovnakej situácii sa ocitli aj právni predchodcovia žalobcov, ktorí boli počas celej doby držby v dobrej

viere, že sú vlastníkmi spornej parcely, užívali ju na základe kúpy a daru, takto vyčlenenú v prírode
ju užívali a ich užívanie akceptovali aj najbližší susedia S., ktorí reálne odčlenili časť svojej parcely
od parcely právnych predchodcov žalobcu. Hranica, podľa ktorej vlastníci svoje pozemky v minulosti
pokojne a dobromyseľne užívali sa stala následkom vydržania aj hranicou vlastníckou bez ohľadu na
to, či bola v súlade so správnou hranicou mapovou alebo nie a to aj v prípade ak mapová hranica pred
vydržaním bola správna. Po celý čas držby rodičia žalobcov boli v skutkovom omyle, že je súčasťou ich

pozemku aj sporná parcela a to aj s poukazom na výmeru užívanej parcely v porovnaní s výmerou, ktorú
zakupovali, teda, že nekonali bezprávne ak sporný pozemok užívajú ako celok so svojimi pozemkami v
domnení, že sa práve jedná o parcelu parc. č. XXX/X R. XXX/X.
K rozhodnutiu najvyššieho súdu k predmetnej veci sp. zn. 4Cdo/150/2022 súd prvej inštancie poukázal
na to, že v geometrickom pláne z roku 1961 je uvedené, že nové hranice sú označené medzníkmi.

Plot bol vybudovaný v súlade s týmito medzníkmi, opak zistený nebol, pretože podstata tohto sporu
nespočívala v tom, že by niekto vybudoval a posunul plot v rozpore s mapovou hranicou, podstatou
sporu je, že sa posunula hranica mapová. Pri ohliadke na mieste samom bolo zistené, že plot sa
nachádza na spornej hranici v pôvodnom vybudovaní a je pôvodný. Hranica v mapovom podklade sa
zmenila čo bolo prvýkrát konštatované pri zameraní v roku 2003. Posun mapovej hranice je špecifický,

nakoľko k posunu došlo zrejme v rámci celej ulice a katastrálna hranica nezodpovedala plotom vo
väčšine dvorov, čo konštatovali tak žalobcovia, ako aj žalovaní. Navyše táto skutočnosť vyplýva aj
z geometrického plánu z roku 2003 G. L., kde bola zameraná aj časť parcely žalovaných z južnej
strany, kde bol tiež konštatovaný posun. Južný sused im z katastrálnej hranice ustúpil v súlade so
skutočným stavom (plot, múr) a v súčasnosti sú už súčasťou pozemkov žalovaných. Súd poukázal, že

nie je zrejmé, či medzníky, na ktoré poukazuje geometrický plán z roku 1961, neboli rešpektované ako
hranice medzi pozemkami. Naopak zo všetkých okolností sa dá dedukovať, že tieto hranice tvorené
medzníkmi boli rešpektované, v zmysle týchto hraníc bolo vybudované oplotenie a užívali sa príslušné
pozemky v zmysle hraníc tvorených geometrickým plánom. Svedčí o tom jednak posun jednotlivých
záhrad a dvorov, ako aj výmera, ktorú žalobcovia skutočne užívajú (táto je menšia než výmera, ktorú

nadobudli ich právni predchodcovia darovacou a kúpnou zmluvou). Súd preto vyhodnotil posun hranice
ako posun, ktorý sa udial bez zavinenia a úmyslu, mimo vôle právnych predchodcov žalobcov, pričom
podľa názoru súdu predovšetkým nebohý vlastník parcely XXX budoval plot a hranicu medzi parcelou
právnych predchodcov žalobcov a žalovanými. Je nelogické, aby práve J. S. túto hranicu vybudoval v
neprospech seba čím by ukrátil seba o vlastníctvo k spornej parcele. Naopak je tu predpoklad, že táto

hranica bola vybudovaná a tvorená v zmysle geometrického plánu a medzníkmi, tak ako boli zachytené
v tomto geometrickom pláne a odzrkadľovali reálnu držbu jednotlivých vlastníkov, to znamená aj reálnu
držbu právnych predchodcov žalobcov a tiež predchodcov žalovaných. Zo všetkých týchto okolností
mal súd za to, že žaloba je dôvodná. V závere súd prvej inštancie uviedol, že vec právne posúdil
s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých pozemok, ktorý

je predmetom tohto konania bol v oprávnenej nikým nerušenej držbe rodičov žalobcov minimálne od
roku 1972, teda po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Uplynutím zákonom predpísanej doby takejto držby k
01.01.1992, kedy bol znovu zavedený inštitút vydržania do nášho právneho poriadku, mal za dôsledok
nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov. Z týchto dôvodov súd žalobu po
doplnení odôvodnenia s poukazom na námietky žalovaných v súvislosti s geometrickým plánom z roku

1961 považoval v celom rozsahu za dôvodnú a opätovne jej vyhovel, pričom určil, že sporná parcela
patrí do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“) a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie podali
žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku.
Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol,
alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie naďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaní v odôvodnení uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie
je nezákonný, zmätočný a arbitrárny, ktorým sa súd evidentne za každú cenu snažil vyhovieť žalobe
žalobcov, ktorá však vzhľadom na skutkové zistenia nemôže obstáť.

V konkrétnostiach namietali, že nesprávne zistil skutkový stav, ktorý uviedol v bode 3.1 odôvodnenia,
ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (výsluchov žalobcov a svedka B. S.), s poukazom na
to, že z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí žalobcov a výpovede B. S. vyplynulo, že rodičia
žalobcov mali v M. N. postavený dom, v ktorom už dokonca bývali aj so žalobcami a užívali pozemky
na mieste samom podstatne skôr ako bol postavený dom rodiny S., ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve

žalovaných, a teda skôr, ako rodina S. začala skutočne užívať svoje nehnuteľnosti v M. N.. Z výpovede
svedka B. S., vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou žalobcov, možno jasne dôvodiť, že dom S. bol
postavenýneskôrporoku1962a1963,kedyrodinaC.užvpostavenomdomebývalaanamiesteužívala
v tom čase ešte neoplotené pozemky a rodina S. začala susediaci pozemok s pozemkom C. užívať až
neskôr okolo roku 1966 a po tom, čo už rodičia žalobcov užívali na mieste samom neoplotené pozemky
a poznali hranice svojich pozemkov zo zamerania, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.10.1961, z ktorého bol

vypracovaný geometrický plán č. XXX/XX-XXX-XXX, v ktorom boli presne pozemky (rodičov žalobcov)
zamerané a zaznačené a v teréne boli hranice týchto pozemkov označené medzníkmi geodetom, čo
vyplýva z obsahu geometrického plánu, ktorý tvoril podklad k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom
v prospech rodičov žalobcov, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX. Manželia J. S. a J. S., v ktorých neprospech bol neskôr v roku XXXX postavený

plot (nie na hranici ich pozemku, ale na ich pozemku parcele XXX), nepoznali hranicu pozemkov rodičov
žalobcov označenú medzníkmi dňa 26.10.1961, hranicu týchto pozemkov však poznali rodičia žalobcov
z medzníkov v teréne osadených pri zameraní pozemkov, pretože toto zameranie pozemkov bolo
urobené v ich záujme, nakoľko tieto pozemky na základe tohto zamerania neskôr nadobudli do svojho
vlastníctva a v rámci ich hraníc tam už v čase zamerania v roku 1961 stavali dom a aj vzhľadom na

jeho základy mali predstavu aj do budúcna o tom, kde presne končia hranice ich pozemku od základov
ich domu. Manželia S. začali užívať svoje pozemky neskôr ako rodičia žalobcov, ktorí už 5 rokov na
základe vykonaného zamerania a označenia hraníc ich pozemkov medzníkmi v teréne mali vedomosť
o tom, kde hranice ich pozemkov končia, čo manželia S. nevedeli. Manželia S., na rozdiel od rodičov
žalobcov, nemali svoj dom a pozemky zamerané až do zamerania, ku ktorému došlo v roku 2003, kedy

J. S. oslovila geodetku G. L. ohľadom zamerania stavby a výsledkom zamerania bol geometrický plán
č. XXX/XXXX. Pri tomto zameraní sa zistilo, že plot postavený v roku 1972 nestojí na hranici pozemku
S. a pozemku rodičov žalobcov, ale stojí v neprospech S. na ich pozemku. Tvrdenie súdu, že v čase
výstavby rodinného domu rodičmi žalobcov sa stavali na ulici aj iné rodinné domy v rámci novej uličnej
výstavby, vrátane susedov z ľavej strany, a to manželmi J. a J. S., nezodpovedá skutočne zistenému

skutkovému stavu a dôkazom (výpovediam žalobcov a svedka B. S.).
Žalovaní ďalej namietali pochybenie súdu, keď neprihliadol na svedeckú výpoveď svedka H. H.
a nevyhodnocoval ju aj s ohľadom k skutkovému stavu, že dom rodiny S. sa začal stavať po tom, čo už na
mieste rodičia žalobcov bývali a neoplotené pozemky užívali (a to po tom, čo rodičom žalobcov bolo zo
zamerania vykonaného dňa 26.10.1961 a medzníkov známe, kde sú presne hranice ich pozemkov) a že

S. sa do domu v M. N. nasťahovali až okolo roku 1966 a začali užívať svoje pozemky po tom, čo rodičia
žalobcov na mieste samom už aktívne neoplotené pozemky užívali. Z výsluchu svedka H. vyplynulo, že
právni predchodcovia žalobcov boli pri výstavbe plotu na pozemku, ktorý je predmetom žaloby a aktívne
sa pričinili o to, kde bol plot nakoniec postavený (pánom J. S., ktorého zrejme ponúkaním alkoholických
nápojov uviedli do stavu opitosti a potom mu ukázali, kde má plot stáť, ako sa za života vyjadrovala pani

J. S., manželka J. S.). Z výpovede svedka H. vyplynulo, že J. S. sa obracala so žiadosťou o pomoc aj na
svoju dcéru T. H. a H. H., ako svojho zaťa, ktorý jej pomáhali situáciu riešiť, vyjadrovala sa sústavne tak,
že právni predchodcovia žalobcov boli prítomní od počiatku pri stavaní plotu, ponúkaním alkoholu J. S.
ovplyvnili samotné miesto postavenia plotu pánom J. S., ktorý v dôsledku toho (nepoznajúc zameranie
zodňa26.10.1961)vystavalnasvojompozemkuvosvojneprospechanaprospechrodičovžalobcuplot.

Takéto počínanie si právnych predchodcov, ktorí si boli vedomí hranice svojich pozemkov zo zamerania
vykonaného dňa 26.10.1961 aj za predpokladu, že by pri vytyčovaní miesta kadiaľ plot povedie do toho
žiadnym spôsobom nezasahovali, už len tým, že poznajúc hranice svojich pozemkov zo zamerania,
ktorésauskutočnilodňa26.10.1961pánaJ.S.neupozornili,žeplotnestavianahranicipozemkov,aleho
stavia na svojom pozemku vo svoj neprospech (a v ich prospech) a takýmto konaním, resp. nekonaním

im bola pričlenená časť pozemku, ktorá je predmetom konania, vylučuje ich dobromyseľnosť v získaní
presvedčenia, že im takto pričlenený pozemok právom patrí.
Namietali, že súd nezistil správne skutkový stav ani z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 08.07.2024, keď
v bode 13.2 súd uvádza, že na ňom majú figurovať žalobcovia na základe rozhodnutia Okresného súduZvolen zo dňa 25.03.2022 č. k. 15C/37/2019, hoci na tomto LV sú zapísaní rodičia žalobcov B. C. a M.
C., každí v jednej 1/2-vici vo vzťahu k nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich rodičoch. Tiež namietali, že právne posúdenie preukázania

naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, keď vo vzťahu k pozemku, ktorý je
predmetom súdneho konania sú na LV č. XXXX, na ktorom je tento pozemok vedený, zapísaní ako
vlastníci rodičia žalobcov, je nesprávne a predčasné a založené len na predpokladoch a hypotézach
súdu o tom, že dôjde k obnoveniu pôvodného zápisu, ktorý bol na LV č. XX pre k. ú. M. N.
a v zmysle ktorého vlastnícke právo k spornej parcele svedčilo žalovaným. Podľa žalovaných ide zjavne

o predčasný rozsudok súdu, ktorého aktuálny skutočný zápis v katastri nehnuteľností nezaujímal.
Podľa žalovaných rovnako, ako naliehavý právny záujem súd prvej inštancie predčasne v bode 14.
odôvodnenia posúdil aj námietku pasívnej legitimácie žalovaných v spore, keď v čase rozhodovania
súdu títo neboli ani vedení a dosiaľ nie sú v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetnej
nehnuteľnosti a ani nebolo vyznačené začatie konania o zmene zápisu vlastníckych práv k predmetnej
nehnuteľnosti.

Namietali, že súd v bode 15. odôvodnenia rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že „spornú časť pozemku parcelu č. XXX, ktorá už
v t. č. má priradené samostatné parcelné číslo, a to XXX/XX, právni predchodcovia žalobcov považovali
za súčasť ich pozemku s parcelným číslom CKN XXX/X R. XXX/X.“ Podľa žalovaných takýto skutkový
záversúdujesvojvoľnýaarbitrárny,nerešpektujúcivykonanédôkazy(geometrickýplánč.XXX/XX-XXX-

XXX, výpovede žalobcov a svedka H. H.), teda za stavu, keď právni predchodcovia žalobcov poznali
a museli poznať hranice parcely č. XXX/X R. XXX/X zo zamerania týchto pozemkov, ktoré sa uskutočnilo
26.10.1961, kedy na mieste samom stavali dom a hranice pozemkov boli vyznačené medzníkmi, čo
vyplýva z geometrického plánu a tieto pozemky začali užívať skôr ako rodina S., ktorá sa do susedstva
nasťahovala až okolo roku 1966 a začala ostatnú časť parcely č. XXX užívať podstatne neskôr, a to po

tom, čo spornú časť pozemku parcely č. XXX (t. č. s parcelným číslom XXX/XX) neoprávnene užívali
rodičia žalobcov poznajúc od 26.10.1961 jej skutočné hranice zo zamerania podľa medzníkov.
Súd nesprávne vec právne posúdil, keď ako domnelé tituly na základe ktorých podľa súdu mali rodičia
žalobcov nadobudnúť presvedčenie, že im sporná časť pozemku parcely č. XXX patrí, označil kúpnu
zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, pretože podkladom oboch týchto

právnych úkonov bol geometrický plán č. XXX/XX-XXX-XXX, ktorý im predchádzal a bol vyhotovený
zo skoršieho vykonaného zamerania dňa 26.10.1961, vykonaného v čase, kedy začali realizovať
stavbu domu, pri ktorom boli hranice ich budúcich pozemkov, ktoré získali do vlastníctva uvedenými
právnymi úkonmi, označené medzníkmi, z ktorých presne vedeli kde začínajú a končia hranice kúpených
a darovaných pozemkov v teréne.

Vo vzťahu k darovacej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že tento právny úkon je absolútne neplatným
právnym úkonom z dôvodu jeho neurčitosti, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, pričom absolútna
neplatnosť darovacej zmluvy spočíva v neurčitosti prejavu vôle predmetný pozemok darcami darovať
obdarovaným a úplnou absenciou prejavu vôle zo strany obdarovaných predmetný pozemok prijať, ktorý
vôbec nie je v písomnej darovacej zmluve zachytený. Súd mal na zistený skutkový stav tiež aplikovať

ustanovenie § 37, § 46 ods. 1 a § 407 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd nemohol dospieť k záveru, že
by na základe absolútne neplatného právneho úkonu mohli právni predchodcovia žalobcov nadobudnúť
presvedčenie, že vôbec nejaké nehnuteľnosti nadobúdajú.
Vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala byť uzatvorená medzi predávajúcimi E. J.
a manželkou R. J. A. M. a kupujúcimi rodičmi žalobcov, uviedli, že tento právny úkon nie je podpísaný

manželkou R. J. A. M., ako predávajúcou, preto ani na základe tohto právneho úkonu rodičia žalobcov
nemohli s ohľadom na znenie v tom čase platného zákona nadobudnúť presvedčenie, že nadobudli
do svojho vlastníctva nehnuteľnosti s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.
(Občiansky zákonníka). Podľa žalovaných na základe nepodpísanej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
zo strany predávajúcej R. J. A. M., nemohli právni predchodcovia žalobcov nadobudnúť presvedčenie,

že nadobúdajú na základe tohto právneho úkonu do vlastníctva nehnuteľnosti (vrátane spornej časti
pozemku č. XXX v súčasnosti parc. č. XXX/XX) z dôvodu, že písomný právny úkon pôsobí až od podpisu
stránapísomnáformajepotrebnápriprávnychúkonochoprávachknehnuteľnostiam.Podľažalovaných
konštatovanie súdu v bode 15. nemôže obstáť jednak preto, že právni predchodcovia žalobcov poznali
hranice svojich pozemkov zo zamerania od 26.10.1961 a právne úkony, darovacia a kúpna zmluva, majú

tak zásadné nedostatky, že z nich ani nemohli nadobudnúť presvedčenie, že na ich základe nadobudli
do vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú v nich uvedené.
Namietali, že súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia rozsudku spochybnil výpovednú hodnotu
listinného dôkazu – geometrického plánu, z ktorého vyplýva, že dňa 28.10.1961 boli hranice parcielXXX/X a XXX/X označené medzníkmi v teréne, pričom opomína súvislosti, že práve v tom čase právni
predchodcovia žalobcov začali stavať, resp. stavali na parcele XXX/X dom, pričom museli brať zreteľ na
to, aby základy domu boli v hraniciach pozemku XXX/X a XXX/X. I s ohľadom na to boli tieto hranice

označené v teréne medzníkmi dňa 28.10.1961 pri zameraní, ktoré sa robilo len v záujme právnych
predchodcov žalobcov, ktorí tam stavali dom. Tieto medzníky vyznačovali aj skutočnú mapovú hranicu
medzi parcelami XXX/X a XXX/X a susediacou parcelou č. XXX tak, ako skutočne prebiehala „a ako
ju zamerala aj v roku 2003 geodetka G. L.“, pretože tento geometrický plán bol podkladom na zákres
do katastrálnej mapy, pričom v konaní nebolo nikdy preukázané, že by niekedy mapové hranice boli

opravované a že by hranica zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX/XX-XXX-XXX bola iná ako tá,
ktorá bola zadefinovaná neskôr geometrickým plánom G. L. zo dňa 07.10.2003, na základe ktorého
bola len novovytvorená parcela č. XXX/X o výmere 297 m2, ktorá zodpovedala ploche od nesprávne
postaveného plotu v roku 1972 po mapovú hranicu pozemkov XXX/X a XXX/X, ktorá pri výstavbe plotu
nebola dodržaná a plot bol postavený mimo nej na pozemku manželov S.. Z geometrického plánu z roku
1961 vyplýva, že nové hranice sú označené medzníkmi, tiež z neho vyplýva, že nový stav zodpovedá

vytvoreniu parciel XXX/X a XXX/X, a teda je jasné, že medzníky označovali tieto nové hranice parciel
XXX/X a XXX/X, teda neobstojí konštatovanie súdu, že nie je zrejmé, o aké medzníky sa jednalo,
jednalo sa o medzníky označujúce hranice týchto novovytvorených parciel. Súd v odôvodnení uviedol,
že v konaní sa nezistilo, či sa v súčasnosti tieto medzníky v prírode nachádzali. Podľa žalovaných to
nemá v danom prípade význam, pretože z geometrického plánu bolo zistené, že tieto medzníky, ktoré

označovali hranice pozemkov sa nachádzali na mieste samom dňa 28.10.1961, teda v rozhodnej dobe,
v čase, kedy rodičia žalobcov začali na pozemkoch stavať dom a museli tieto hranice poznať tak, aby
bol dom v hraniciach pozemkov uvedený v geometrickom pláne, a teda od 28.10.1961 rodičia žalobcov
vedeli z tohto zamerania, kde sa nachádzajú hranice pozemkov, ktoré mali naviac záujem získať do
vlastníctva.

Namietali nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď súd uviedol „v konaní
nebolo zistené, že plot, ktorý bol následne budovaný v 70. rokoch v zmysle užívania pozemkov, tak
právnymi predchodcami žalobcov, ako aj rodinou S., nevychádzal a nebol budovaný v súlade s týmito
medzníkmi“. To, že plot bol vybudovaný na parcele XXX a nie na jej hranici s pozemkami XXX/X a XXX/
X, bolo zistené z geometrického plánu G. L. č. XXX/XXXX zo dňa 07.10.2003, kde novovytvorená

parcela XXX/X o výmere 297 m2 zodpovedá časti pozemku od nesprávne osadeného plotu po skutočnú
mapovú hranicu pozemku s pozemkami XXX/X a XXX/X. V súdnom konaní nebolo nikdy zistené, že
by mapová hranica, ktorá bola na mieste samom označená medzníkmi dňa 28.10.1961 bola nesprávne
zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX/XX-XXX-XXX, a že by z toho dôsledku došlo k oprave
alebo zmene mapových hraníc pozemkov. Pokiaľ súd v bode 15. konštatoval, že „naopak, vzhľadom

na všetky okolnosti je zrejmé, že došlo k posunu hranice mapovej, čo bolo zistené až v roku 2003“,
podľa žalovaných ide o nesprávne a svojvoľné vyhodnotenie skutkového stavu na prospech žalobcov,
ktoré tvrdenie súd prevzal z tvrdenia žalobcov zo žaloby, bez zreteľa na to, že v konaní nebolo nikdy
ničím preukázané, že by mapová hranica zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX/XX-XXX-XXX
bola zadefinovaná nesprávne, a že by došlo k jej oprave, a že by nebola v súlade s mapovou hranicou

zadefinovanou geometrickým plánom G. L. č. XXX/XXXX vyhotoveným dňa 07.10.2003.
Konštatovanie súdu, že katastrálna hranica nezodpovedala väčšine plotov a záhrad na ulici, nemalo
v tejto konkrétnej veci absolútne žiadny význam pre súd a z tohto súd nemohol usúdiť, že by
mapová hranica pozemkov bola posunutá. Súd sa mal zamerať na konkrétny súdený prípad, v ktorom
z vykonaných dôkazov vyplynulo, že rodičia žalobcov odo dňa 28.10.1961 na základe zamerania,

z ktorého bol vyhotovený geometrický plán, mali jasnú vedomosť o tom, kde súd hranice ich pozemkov
a kde končia. Toto im muselo byť zaručene známe, pretože v týchto hraniciach na mieste samom
v tom čase začali stavať a stavali rodinný dom, ako vyplynulo z tvrdenia žalobcov a pozemky na
mieste začali užívať podstatne skôr, ako rodina S.. Domnienky súdu o tom, ako došlo v jednotlivých
prípadoch údajne väčšiny dvorov k nesprávnemu vystavaniu plotov, konštatáciami, že v roku 1961

vychádzali jednotliví stavitelia domov a plotov z medzníkov a hraníc stanovených podľa geometrického
plánu sú bezpredmetné, najmä keď ani súd nekonkretizuje, o ktorý konkrétny geometrický plán malo
v tom ktorom prípade ísť. To, ako došlo v jednotlivých prípadoch údajne väčšiny dvorov k nesprávnemu
vystavaniu pozemkov mimo mapových hraníc susediacich pozemkov susedov nebolo ani predmetom
dokazovania. Pokiaľ súd uvádzal ako dôvod dobromyseľnosti výmeru pozemkov, ktorá mala podľa súdu

zodpovedať výmere darovaných a kúpených pozemkov darovacou a kúpnou zmluvou, súd na prospech
žalobcov prikladal väčší význam (nesprávne uvádzanej) výmere pozemkov, ktorú si bežne človek ťažko
predstaví v teréne bez poznania hraníc pozemkov, ako významu medzníkov, ktoré jasne označujú
hranice pozemkov. Za stavu, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia žalobcov začali namieste samom užívať pozemky skôr v roku 1962 a držby sa ujali po kúpe pozemku XX.XX.XXXX,
pričom od 28.10.1961 poznali hranice pozemkov zo zamerania a medzníkov označujúcich hranice
novovytvorených parciel XXX/X a XXX/X a v roku 1972 sa sami pričinili o prihradenie si parcely XXX

vo svoj prospech, prinajmenšom vystavaním dvojkrídlovej brány zo strany ulice na pozemku, v tom
čase patriacom rodine S., nemohli byť pri ujatí sa držby aj časti pozemku XXX dobromyseľní, že im
časť tohto pozemku patrí. Skutočnosť, ktorá sa zistila pri ohliadke miesta samého, že rodičia žalobcov
vystavali na spornej parcele XXX dvojkrídlovú bránu zo strany ulice však súd vôbec v rozhodnutí
neuvádza a túto skutočnosť nehodnotí vo vzťahu k dobromyseľnosti rodičov žalobcov pri ujatí sa

držby, hoci na túto skutočnosť, ktorá taktiež vylučuje dobromyseľnosť rodičov žalobcov, žalovaní
upozorňovali aj v záverečnom návrhu. Súd týmto postupom uprel právo žalovaným, aby sa dozvedeli
ako túto skutočnosť z pohľadu naplnenia oprávnenej držby rodičmi žalobcov súd vyhodnotil, v čoho
dôsledku nemôžu argumentovať proti nesprávnemu vyhodnoteniu tejto skutočnosti súdom v tomto
odvolaní. Táto skutočnosť zo strany súdu zostala nepovšimnutá a nehodnotená v rámci vysporiadania
sa s argumentáciou žalovaných.

Skutočnosť,žeplotJ.S.postavilnasvojejparceleXXXvosvojneprospechnemeníničnatom,žerodičia
žalobcov od 28.10.1961 poznali hranicu medzi parcelou XXX a parcelami XXX/X a XXX/X a poznajúc
tieto hranice začali neoplotené pozemky na mieste samom užívať (podľa výpovede žalobkyne v 2/ rade
už koncom roka 1962, kedy tam trávili Vianoce, teda podstatne skôr, ako rodina S., ktorá sa presťahovala
do M. N. až okolo roku 1966), čo vyplynulo z výpovedí žalobcov a svedka B. S..

Namietali, že súd prvej inštancie v bode 15.2 v rozpore so zisteným skutkovým stavom uviedol, že
plot bol vybudovaný v súlade s medzníkmi, hoci v konaní jasne vyplynulo, že plot bol nesprávne
vystavaný na pozemku XXX, teda mimo jeho mapovej hranice s pozemkami XXX/X a XXX/X, ktorá bola
označená medzníkmi dňa 28.10.1961, čím došlo k prihradeniu jeho časti v prospech rodiny žalobcov.
Konštatovanie súdu, že podstata sporu nemala spočívať v tom, že by niekto vybudoval a posunul plot

v rozpore s mapovou hranicou, ale podstatou sporu má byť, že sa posunula hranica mapová, podľa
žalovaných ide o vymyslené tvrdenie, ktoré súd len prevzal zo žaloby žalobcov, pričom v skutočnosti
práve naopak podstatou veci bolo, že v roku 1972 sa vybudoval plot nie na mapovej hranici pozemkov
označenej medzníkmi dňa 28.10.1961, ktorú rodičia žalobcov poznali, ale mimo tejto mapovej hranice
s pozemkami XXX/X a XXX/X, a to na parcele XXX, čím došlo k prihradeniu časti parcely XXX

k pozemkom XXX/X a XXX/X v prospech rodičov žalobcov. V konaní nebolo nikdy preukázané, že by
mapová hranica zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX/XX-XXX-XXX, ktorý bol podkladom na
zákres do katastrálnej mapy, bola zadefinovaná nesprávne a že by bola opravovaná, a teda, že by
v toho dôsledku medzníky označujúce hranicu pozemkov označovali nesprávne hranicu pozemkov dňa
28.10.1961. Pri zameraní v roku 2003 sa zistilo, že plot nie je postavený na mapovej hranici pozemkov,

a preto sa na tomto základe vytvorila týmto geometrickým plánom nová parcela XXX/X o výmere 297 m2
zodpovedajúca priestoru od nesprávne vybudovaného plotu po skutočnú mapovú hranicu pozemku 705
s pozemkami XXX/X a XXX/X, ktorá nebola pri stavbe plotu dodržaná, pričom táto mapová hranica bola
označená dňa 28.10.1961 medzníkmi v teréne a nikdy sa od vyhotovenia geometrického plánu č. XXX/
XX-XXX-XXX,ktorýboljejpodkladomnemenilazdôvodu,žebydošloknesprávnemuzameraniu.Pokiaľ

by boli medzníky označujúce mapovú hranicu v teréne dňa 28.10.1961 rešpektované, spor by nevznikol,
pretože plot by stál už v roku 1972 tam kde má, teda na mapovej hranici pozemkov XXX a XXX/X a XXX/
X a nie na parcele XXX na neprospech žalovaných a ich právnych predchodcov. Podľa žalovaných nie
je možné dospieť k tomu, že rodičia žalobcov sa v roku 1972 ujali oprávnenej držby časti pozemku XXX
a že ich omyl v presvedčení, že im sporná časť pozemku patrí je ospravedlniteľný, keď od počiatku vedeli

a museli vedieť, že užívajú časť pozemku, ktorá im nepatrí a nachádza sa za hranicou ich pozemkov,
pričom rodičom žalobcov nikdy nemohla začať plynúť vydržacia doba v lehote 10 rokov oprávnenej
držby, pretože od ujatia sa neoprávnenej držby nad spornou časťou pozemku rodičia žalobcov vedeli zo
zamerania uskutočneného dňa 28.10.1961 z medzníkov, kde hranice ich pozemkov, ktoré neskôr kúpili
a boli im darované, majú hranice so susediacimi cudzími pozemkami susedov. Vystavanie plotu v roku

1972 pánom J. S., aj keby prinajmenšom v omyle (na ktorý ho rodičia žalobcov minimálne neupozornili,
poznajúc od 28.10.1961 hranice svojich pozemkov), preto nemá na vznik oprávnenej držby rodičov
žalobcov žiaden vplyv, pretože títo v tom čase si boli vedomí, že im takto prihradená časť pozemku
nepatrí, preto u rodičov žalobcov nemohla nikdy začať plynúť vydržacia doba 10 rokov, a teda ani od
roku 1972, ako to nesprávne právne posúdil súd prvej inštancie, teda k 01.01.1992 nemohli právni

predchodcovia žalobcov nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu, že títo sa
nikdy neujali oprávnenej držby spornej časti pozemku v ospravedlniteľnom omyle.3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, k námietke žalovaných
o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, že podľa ich názoru rozsudok je precízne a logicky
zdôvodnený, vystihuje a správne sa zameriava na podstatu sporu.

K námietke žalovaných k nesprávnemu skutkovému zisteniu súdu v bode 3.1 rozsudku uviedli, že je
pravdivé tvrdenie odvolateľov, že rodina žalobcov mala postavený rodinný dom skôr, než susedia S..
Skutkové zistenia súdu je potrebné vnímať všeobecnejšie, teda že súd zistil, že sa všetky domy na ulici
stavali približne v rovnakom čase. Ide o ulicu, ktorú volajú v M. N. „N.“. Žalobcovia na skutkovom zistení
súdu nevidia nič nepravdivé, čo by malo nejako ovplyvniť podstatné skutkové okolnosti sporu. Je bez

právneho významu, či rodiny stavali domy zároveň, alebo skôr jedni alebo druhí. K tvrdeniu žalovaných,
že S. začali svoje (neoplotené) pozemky užívať neskôr ako rodina žalobcov, ktorí údajne už 5 rokov mali
na základe vykonaného zamerania vedomosť, kde hranice ich pozemkov končia a že manželia S., na
rozdiel od rodičov žalobcov nemali svoj dom a pozemky zamerané, k zameraniu došlo až v roku 2003,
uviedli, že je nepravdepodobné tvrdenie odvolateľov, že S. si zameranie zhotovili až v roku 2003, veď
potrebovali geometrický plán nie len na odkúpenie (oddelenie) stavebného pozemku, ale aj na stavebné,

prípadne kolaudačné konanie, zápis stavby do katastra. S. teda nevyhnutne mali tiež zameranie, inak
by neboli nikdy oddelení od južného suseda a nikdy by ich stavba nebola zapísaná v katastri. Keďže
S. stavali neskôr ako rodičia žalobcov, aj zameranie si zhotovili neskôr ako rodičia žalobcov, čiže mali
kstavbeplotavroku1972novšieúdajeohraniciachakorodičiažalobcov.S.totižoddeľovaliaodkupovali
ich stavebnú parcelu neskôr ako rodičia žalobcov. Uvedené je zodpovedané tiež tým, že v roku 1972

všetky strany vychádzali z toho, že hranice určené plotom sú správne, a teda došlo k zmene hranice
mapovej a nie k zmene hranice v teréne (posunu oplotenia), ako správne konštatoval súd.
K opakovanej námietke žalovaných, že rodičia žalobcov správnu hranicu poznali a S. správnu hranicu
nepoznali, preto bol plot postavený podľa žalovaných chybne, poukázali na to, že od čias uhorského
práva, každý zo susedov stavia plot po svojej pravej strane; aj v tomto súdenom prípade. Je absolútne

nepravdepodobné, že by pán S. staval plot bez toho, aby poznal hranicu, veď to bola jeho investícia, jeho
práca, jeho materiál a náklady a v konečnom dôsledku jeho pozemok. Rodičia žalobcov pri výstavbe
plota nezohrali akúkoľvek úlohu. Poukázali na výpoveď syna pána S. na pojednávaní dňa 21.07.2020.
Pokiaľ odvolatelia argumentujú výsluchom svedka H., ktorý uviedol, že otec žalobcov mal údajne pána
S. opiť, aby postavil plot chybne, že C. stavali plot s pánom S., uviedli, že sú tu oproti sebe dve svedecké

výpovede, a to svedka syna pána S., ktorý bol pri výstavbe plota a svedka H., ktorý sa do rodiny priženil
až v roku 1984, čiže 12 rokov po výstavbe plota, po smrti pána S.. Súd správne vyhodnotil výpoveď
svedka ako nedôveryhodnú. Ide o svedka, ktorý sa daných udalostí nezúčastnil, vypovedal o niečom, čo
nezažil,tátoalkoholickáhistorkajeprežalobcovnepríjemná,dotýkasactiichzosnuléhootca.Poukázali,
že sa jedná o dlhú takmer 100 metrovú líniu s pevným základom. Stav opitosti by bol snáď uveriteľný

a relevantný pri jednorazovom chvíľkovom úkone (napr. pri podpise zmluvy), ale je ťažko uveriteľný pri
takmer 100 metrovej dlhej stavbe plota. Stavba je v teréne v jednotnej línii, nie je na nej badateľné, že
by bola prevedená neisto, nekvalitne (čo by mohlo indikovať opitosť staviteľa). Poukázali na to, že po
celý čas výstavby plota žila s pánom S. jeho manželka, ktorá mala s manželom riadny manželský vzťah,
ktorá by na takýto úskok s uvedením do stavu opitosti v čase výstavby plota akiste reagovala. Rovnako

po výstavbe plota až do úmrtia pána S. uplynul dlhší čas, počas ktorého by pán S. reagoval na to, ak by
bol ľstivo vovedený niekým pri výstavbe plota do stavu opitosti. Svoj plot by si posunul.
K námietke žalovaných, že súd nezistil správny skutkový stav z výpisu z LV č. XXXX uviedli, že to, že súd
v rozsudku uviedol, že na LV sú vedení žalobcovia namiesto správneho konštatovania, že ide o právnych
predchodcov žalobcov (rodičov žalobcov) je zjavná zrejmá nesprávnosť bez dopadu na vecnú stránku

veci.
Pri námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaní v celom konaní aj odvolaní uvádzajú celú
plejádu argumentov na jednom základe, že sa oni (žalovaní) cítia byť vlastníkmi sporného pozemku.
Argumentujú kúpnou zmluvou, v ktorej je pozemok uvedený a ktorej vklad do katastra povolil katastrálny
odbor. Už len z tejto skutočnosti vyplýva, že medzi žalobcami a žalovanými existuje kvalifikovaná

spornosťvlastníckehopráva,keďjedenpopieravlastníckeprávotohodruhého.Zároveňjelogickáúvaha
súdu, že ak je zápis na liste vlastníctva zjavne neaktuálny (kataster vlastným pochybením neobnovil
zápis spred zrušeného rozsudku), tak na základe neaktuálneho zápisu v katastri nemožno dôjsť k záveru
o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na danom určení.
Pokiaľ odvolatelia uvádzajú, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX nemohla byť titulom pre vstup

do dobromyseľnej držby rodičov žalobcov, pretože tento právny úkon je podľa nich absolútne neplatný,
neobsahuje totiž jednoznačný prejav vôle darcov darovať a obdarovaných dar prijať, táto odvolacia
námietka je nepodstatná, pretože darovacia zmluva je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, je
označená ako Darovacia zmluva, kde jedna strana je označená ako vlastník/darca a druhá strana akonadobúdateľ/obdarovaný, pričom je špecifikovaný predmet daru, tak je jednoznačné, že obe strany
vedeli, čo je predmetom a obsahom tohto úkonu. Predmetný právny úkon nepripúšťa možnosť iného
výkladu, než že sa ním daroval predmetný pozemok do vlastníctva rodičov žalobcov.

K tvrdeniu odvolateľov, že neplatný právny úkon je aj kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, pretože ju
nepodpísala manželka predávajúceho E. J., o čom museli rodičia žalobcov vedieť, a teda nenadobudli
presvedčenie riadneho nadobúdateľa, nedošlo teda k ospravedlniteľnému omylu rodičov žalobcov,
žalobcovia uviedli, že pri kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bol predávajúcim iba pozemnoknižný
vlastník s PKN vložky č. XXX pán E. J.. V pozemkovej knihe sa ako identifikátor vlastníka nezapisoval

dátum narodenia, ale meno manželky, čo je všeobecne známy fakt. Preto aj v kúpnej zmluve nie je
prevodca identifikovaný dátumom narodenia, ale menom manželky. Manželka však nebola prevodcom,
teda zmluvu nemusela podpisovať, keďže sa prevádzal majetok vlastnený výlučne jej manželom (v čl.
II. zmluvy sa výslovne uvádza, že ide o majetok nadobudnutý dedením, nejde o spolu nadobudnutý
majetok). Namietali, že túto nedôvodnú argumentáciu uviedli oneskorene, keď túto skutočnosť prvýkrát
uvádzajú až v odvolaní bez splnenia podmienok pre tzv. odvolacieho novoty.

K tvrdeniu odvolateľov v odvolaní, že v súdnom konaní nebolo nikdy zistené, že by došlo k oprave
alebo zmene mapových hraníc pozemkov oproti stavu zachytenom v roku 1961 v geometrickom pláne
s tým, že tvrdia, že ide o vymyslené tvrdenie, ktoré súd iba prevzal zo žaloby žalobcov, žalobcovia
uviedli, že v tomto smere odvolanie odporuje tvrdeniu samotných žalovaných, ktorí na pojednávaní dňa
21.07.2020 vypovedali, že vedeli, že sú posunuté ploty, že celá ulica je posunutá, takto to kupovali s tým,

že potom chceli riešiť preloženie plota. Vedeli, že v celej ulici sú ploty posunuté tak, ako sú. Žalovaná
2/ uviedla o predávajúcich, že im spomínali, že sú tu posunuté ploty, ale že to majú na liste vlastníctva,
že by to nemal byť problém. Posuny plotov (nie len tohto jedného) potvrdili súdu nie len žalobcovia,
ale aj samotní žalovaní pri výsluchu. Ten istý problém mali S. aj s južným susedom, čo je evidentné
z geometrického plánu č. XXX/XXXX geodetky G. L.. Posun vidno nie len u žalobcov, ale posun vidno

aj u žalovaných (v čase zamerania S.), ktorí sú tiež dvorom posunutí na juh na úkor ďalšieho suseda
z južnej strany. Geodetka nevytvorila novú parcelu len na sever od žalovaných (sporná parcela v tomto
konaní), ale aj na juh od žalovaných, keď vytvorila diely č. 2, 5 a 7, ktoré podľa výkazu výmer mali byť
oddelené z majetku južného suseda žalovaných. Geodetka zameriavala skutočný stav hraníc v teréne,
o čom svedčí to, že nové katastrálne hranice sa nevyznačovali medzníkmi, kolíkmi, ale plotom a múrom

(katastrálna hranica išla dokonca stredom garáže žalovaných). Rovnaký problém s plotom riešili aj S.,
svoj južný plot ale nepresúvali, ale južný sused im z katastrálnej hranice ustúpil v súlade so skutočným
stavom (plotom a múrmi) a diely 2, 5 a 7 sú v súčasnosti súčasťou pozemkov žalovaných. Zistený posun
hranice nemohol založiť pochybnosti o dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov, pretože nejde
oúmyselnékonaniescieľomniekohopoškodiť,čiohrubúnedbanlivosť,aleposunhranicesaudialmimo

vôle právnych predchodcov žalobcov, čo je zrejmé z toho, že k posunu katastrálnej hranice rovnakým
južným smerom došlo aj u právnych predchodcov žalovaných, na čo nemohli mať právni predchodcovia
žalobcov akýkoľvek vplyv.
Žalovaní opakovane aj v odvolaní spochybňujú oprávnenosť a dobromyseľnosť držby rodičov žalobcov,
súd správne aplikoval aj ustanovenie § 130 ods. 1 OZ, podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá,

že držba je oprávnená. Žalovaní nepreukázali a okolnosti nesvedčia o tom, že by právni predchodcovia
držali pozemok na základe uzurpácie držby, násilne, neoprávnene, ľstivo; o uvedenom svedčí aj list J.
S. zo dňa 23.11.2006, v ktorom neuvádza nič o zlomyseľnosti susedov, o predchádzajúcich sporoch
a pod., práve naopak, žiada o riešenie nezrovnalostí „spojených s užívaním pozemku, ktorého časť
možno nedopatrením užívate...“ . Je pravdepodobné, že ak by už v minulosti prebehli úkony vylučujúce

dobromyseľnosť (výzvy, hádky, úradné podania), tak by na ne pisateľka v liste poukázala. List vyznieva
ako prvotná výzva na riešenie problému, teda dokladuje, že do roku 2006 bolo užívanie pozemkov
pokojné a nerušené zo strany žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Je potrebné prihliadnuť
k postoju vlastníka k takto držanej časti susedného pozemku; pokiaľ roky užívania časti svojho pozemku
držiteľom trpel, treba vychádzať z toho, že ani on nepredpokladal, že predmetom držby suseda je

i časť jeho pozemku. Dovolávajúc sa aplikácie § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na
to, že v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená. Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera
bude, aby túto domnienku vyvrátil; v prípade existencie pochybností o existencii dobrej viery rodičov
žalobcov, by sa mal súd prikloniť k záveru o existencii dobrej viery. Súd prvej inštancie pri právnom
posúdení vydržania správne vychádzal z aktuálneho rozhodnutia Veľkého senátu občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR pod publikačným č. R/15/2024. Judikatúru, ktorú citujú odvolatelia možno
v otázkach, v ktorých odporuje právnemu posúdeniu v tomto judikáte, považovať za prekonanú. Navrhli,
aby odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil.4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uvádzali v zásade rovnaké skutočnosti
a tvrdenia ako v podanom odvolaní. Naviac uviedli, že rozsudok NS SR sp. zn. 1Vcdo/1/2024
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2024 pod číslom 15, nie

je v predmetnej veci rozhodnutím, ktoré by malo zásadný význam pri rozhodovaní odvolacieho súdu
v predmetnej veci o podanom odvolaní.

5. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uvádzali v zásade zhodné skutočnosti ako
i v písomnom vyjadrení, s poukazom na to, že žalovaní v písomnom vyjadrení už neuvádzajú opitosť

pána S. pri výstavbe plotu, ale opitosť pri vytýčení trasy oplotenia. Pokiaľ vo vyjadrení uviedli, že im bola
doručená nečitateľná kúpna zmluva, poukázali na dôkaz vykonaný v konaní pred súdom prvej inštancie,
ako aj na vyjadrenie zástupcu žalovaných, že vo vzťahu k pripojeným spisom RI 142/74 a RI 143/74
nežiadajú oboznámiť s niektorou z listín prečítaným opätovne s tým, že sú s týmito oboznámení.

6. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov neuvádzali žiadne nové skutočnosti, opakovane

poukázali na výpoveď svedka H.. Vo vzťahu k čitateľnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, žalobcami
uvádzané tvrdenia a argumentácie nezbavuje povinnosť žalobcov predkladať listinné dôkazy súdu
v čitateľnej forme. Vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva žalobcov v katastri nehnuteľností uviedli,
že prvoinštančný súd ani nevyčkal do uplynutia zákonom ustanovenej lehoty na vykonanie záznamu
a už dňa 09.07.2024 po 12 dňoch od prijatia návrhu na vykonanie záznamu Okresným úradom O.,

katastrálnym odborom nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie

s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď dospel k názoru, že odvolanie žalovaných
je čiastočne dôvodné.

8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie už vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 15C/37/2019

– 241 zo dňa 04.05.2021, ktorý v dôsledku odvolania žalovaných bol predmetom odvolacieho konania
pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k. 14Co/53/2021 – 311 zo dňa 22.02.2022
potvrdil. Na dovolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/150/2022
zo dňa 29.11.2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.02.2022 sp. zn. 14Co/53/2021
a rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 04.05.2021 č. k. 15C/37/2019 – 241 zrušil a vec vrátil

Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie pre nedostatok odôvodnenia rozsudku. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že po
vrátení veci súdu prvej inštancie súd vo veci určil pojednávanie na deň 09.07.2024, na ktorom opätovne
rozhodol tak, že žalobe žalobcov vyhovel, t.j. súd prvej inštancie rozhodol rovnako ako rozsudkom č. k.
15C/37/2019 – 241 zo dňa 04.05.2021.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním žalovaných
a následnými vyjadreniami strán sporu súhlasí s názorom žalobcov, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu
nesprávneho procesného postupu zo strany súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a ktorý zakladá dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP,

podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Odvolací súd uvádza, že žalovaní v podanom odvolaní uvádzali viacero odvolacích
dôvodov, okrem iného namietali, že skutočnosť, ktorá sa zistila pri ohliadke, že rodičia žalobcov vystavali

na spornej parcele XXX dvojkrídlovú bránu zo strany ulice, súd vôbec v rozhodnutí neuvádza. Túto
skutočnosť nehodnotí vo vzťahu k dobromyseľnosti rodičov žalobcov pri ujatí sa držby, hoci táto
skutočnosť taktiež vylučuje dobromyseľnosť rodičov žalobcov, čím súd prvej inštancie uprel právo
žalovaným, aby sa dozvedeli ako túto skutočnosť z pohľadu naplnenia oprávnenej držby rodičmi
žalobcov súd vyhodnotil, v čoho dôsledku nemôžu argumentovať proti nesprávnemu vyhodnoteniu

tejto skutočnosti súdom v podanom odvolaní, teda namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je nútený
konštatovať, že súd prvej inštancie sa skutočne touto zistenou skutočnosťou, ktorú žalovaní v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie opakovane tvrdili, ktorú uvádzali už v písomnom vyjadrení zodňa 11.05.2020, vo vyjadrení zo dňa 29.07.2020, taktiež na ohliadke miesta samého dňa 31.07.2020,
vo vyjadrení zo dňa 07.12.2020 a rovnako aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 09.07.2024,
nezaoberal, keď z odôvodnenia rozhodnutia žiadnym spôsobom nemožno zistiť, či a ako sa súd prvej

inštancie vysporiadal s hore uvádzanou námietkou žalovaných. Hoci táto námietka bola žalovanými
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uvádzaná opakovane, súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, či táto skutočnosť (výstavba brány
právnymi predchodcami žalobcov na parcele XXX) má alebo nemá a v prípade, ak má, aký význam má
na splnenie predpokladov oprávnenej držby rodičmi žalobcov vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, hoci

aj podľa názoru odvolacieho súdu aj posúdenie tejto skutočnosti má význam pre právny záver súdu, či
právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním,
a to z pohľadu existencie dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov pri ujatí sa držby sporných
pozemkov. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie opakovane sa dopustil pochybenia,
keď pri posudzovaní, či omyl právnych predchodcov žalobcov je ospravedlniteľný, sa v odôvodnení
rozhodnutia riadnym spôsobom nevysporiadal aj s touto skutočnosťou (výstavba vstupnej dvojkrídlovej

brány právnymi predchodcami žalobcov aj na spornej nehnuteľnosti). Odvolací súd uvádza, že hoci
rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP, napriek tomu trpí vadou
nepreskúmateľnosti, keďže nie je súladný s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom práve z tohto dôvodu
bol aj rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04.05.2022, rovnako ako aj rozsudok odvolacieho súdu zo
dňa22.02.2022,užzrušenýuznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/150/2022zodňa29.11.2023.

Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie pri vypracovaní
rozhodnutia, čo sa týka jeho odôvodnenia sa dôsledne neriadil ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
keď žiadnym spôsobom sa nevysporiadal a neposúdil otázku výstavby brány právnymi predchodcami
žalobcov vo vzťahu k vyhodnoteniu držby právnych predchodcov žalobcov ako oprávnenej, resp.
neoprávnenej. V súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia

podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté
právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí tiež byť dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje

náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP je nepreskúmateľné, pričom takéto rozhodnutie
súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej
právo na spravodlivý proces, pretože jej upiera možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Súdne konanie sa riadi princípom dvojinštančnosti
a vyjadruje vzájomnú nadväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred

súdom prvej inštancie. Z týchto dôvodov preto rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní musí
predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť
priestor pre účinné uplatňovanie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade odvolacieho konania. K naplneniu
tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť, ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav, ako ho právne posúdil,
čo možno zistiť práve len z odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným

objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom, a preto preskúmavané rozhodnutie musí
spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods. 2
CSP. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pričom konvalidácia tohto nedostatku odvolacím
súdom neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy a tiež pre zachovanie princípu

dvojinštančnosti. Z dôvodu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal
tvrdeniami žalovaných, ako aj skutkovým stavom zisteným na ohliadke miesta samého vo vzťahu
k výstavbe vstupnej brány právnymi predchodcami žalobcov aj na parcele č. XXX, ani odvolací súd
nemôže posúdiť, ako sa s touto námietkou a či vôbec vysporiadal súd prvej inštancie, aké právne
závery vo vzťahu k tejto námietke žalovaných súd prvej inštancie prijal a z týchto dôvodov odvolací

súd ani nemôže posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu
k posúdeniu otázky dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov pri vstupe do držby sporného
pozemku. Za takejto procesnej situácie sa odvolaciemu súdu ako jediné správne riešenie v záujme
zachovania práva strán sporu na spravodlivý proces javí len zrušenie napadnutého rozsudku, ktoré
zabezpečí naplnenie porušeného práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného

postupu súdu prvej inštancie a zároveň zabezpečí dvojinštančnosť konania.
8.1 K ďalším odvolacím námietkam žalovaných v podanom odvolaní odvolací súd uvádza:
Pokiaľ žalovaní poukázali na nesprávne zistenie skutkového stavu, ktorý súd uviedol v bode 3.1
odôvodnenia s poukazom na to, že tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (výsluchov žalobcova svedka B. S.) v tom smere, že súd uviedol, že v čase výstavby rodinného domu rodičmi žalobcov
sa stavali na ulici aj iné rodinné domy v rámci novej uličnej výstavby, vrátane susedov z ľavej strany,
a to manželmi J. a J. S., odvolací súd preskúmaním výpovede žalobcov ako aj svedka B. S., dospel

k názoru, že nemožno ustáliť, že aj susedovci manželia J. a J. S. stavali rodinný dom v čase výstavby
rodinného domu rodičmi žalobcov, keďže práve z týchto výpovedí možno ustáliť, že manželia S. začali
stavať rodinný dom až po niekoľkoročnom období po tom, čo právni predchodcovia žalobcov rodinný
dom už postavený mali. Takýto skutkový stav vyplýva aj z bodu 7. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie, pričom v tomto smere odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia

v podstate rôznym spôsobom ustálil skutkový stav, čo sa týka času výstavby rodinného domu, právnych
predchodcov žalobcov a manželov S.. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd túto odvolaciu
námietku žalovaných hodnotí ako dôvodnú.
Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzajú, že manželia S., na rozdiel od rodičov žalobcov, nemali svoj dom
a pozemky zamerané až do zamerania, ku ktorému došlo v roku 2003, kedy J. S. oslovila geodetku
G. L., pričom vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobcovia uviedli, že toto tvrdenie odvolateľov je absolútne

nepravdepodobné, že (S. si zameranie zhotovili až v roku 2003), keďže potrebovali geometrický plán
nielen na odkúpenie stavebného pozemku, ale aj na stavebné, prípadné kolaudačné konanie, zápis
stavbydokatastra,odvolacísúduvádza,žetátoskutočnosťnebolapredmetomdokazovaniapredsúdom
prvej inštancie a žiadna zo strán sporu v tomto smere ani nenavrhla vykonať dokazovanie.
Pokiaľ žalovaní ďalej namietali pochybenie súdu v tom, že neprihliadol na svedeckú výpoveď svedka H.

H. a nevyhodnocoval ju aj s ohľadom na zistený skutkový stav, že dom S. sa začal stavať po tom, čo už
na mieste rodičia žalobcov bývali a neoplotené pozemky užívali (a to po tom, čo rodičom žalobcov bolo
zo zamerania vykonaného dňa 26.10.1961 a medzníkov známe, kde sú presne hranice ich pozemkov)
a že S. sa do domu v M. N. nasťahovali až okolo roku 1966 a začali užívať svoje pozemky po tom, čo
rodičia žalobcov na mieste samom už aktívne neoplotené pozemky užívali, s poukazom na to, že svedok

vypovedal okolnosti, ktoré mu boli známe z vyjadrení svokry (pani J. S., manželky J. S.), odvolací súd
uvádza, že hodnotenie dôkazov vykonáva súd, pričom súd vyhodnotenie svedeckej výpovede svedka
H. vykonal v bode 15. odôvodnenia rozsudku ako irelevantné, pričom pri hodnotení tejto svedeckej
výpovede uviedol dôvody, pre ktoré tvrdenia svedka H. vyhodnotil ako irelevantné (nebol priamym
účastníkom stavby plotu, výpoveď svedka H. nepotvrdil ani švagor – syn S.), pričom odvolací súd

nedospel k záveru, že by súd prvej inštancie pri vyhodnotení svedeckej výpovede svedka H. pochybil.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných za dôvodnú nepovažuje.
Pokiaľ žalovaní namietajú, že súd nezistil správne skutkový stav ani z výpisu z LV č. XXXX vyhotovený
dňa 08.07.2024 s poukazom na bod 13.2 odôvodnenia, v ktorom súd odôvodňuje naliehavý právny
záujem žalobcov na žalobe, v ktorom uviedol, že na liste vlastníctve majú figurovať žalobcovia na

základe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.03.2022 č. k. 15C/37/2019, hoci na tomto liste
vlastníctva sú zapísaní rodičia žalobcov (C. B., A. C. a C. M., A. M.) odvolací súd uvádza, že podľa
názoru odvolacieho súdu sa jedná o zrejmú nesprávnosť, keď súd uviedol, že na liste vlastníctva stále
figurujúžalobcovia,keďsprávnemábyťuvedené„právnipredchodcoviažalobcov“,čovšaknemážiaden
význam pre právne posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe žalobcami.

Existenciu právneho záujmu na strane žalobcov na podanej žalobe súd napriek zápisu právnych
predchodcov žalobcov na liste vlastníctva, správne vyhodnotil ako danú, keďže je nepochybne zrejmé,
že právni predchodcovia žalobcov sú na liste vlastníctva zapísaní na základe rozhodnutia Okresného
súdu Zvolen č. k. 15C/37/2015 zo dňa 25.03.2022, ktorý rozsudok však bol zrušený rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/150/2020 zo dňa 29.11.2022, ktoré rozhodnutie nebolo zohľadnené

v konaní Okresného úradu O., katastrálneho odboru napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo súdom
prvej inštancie Okresnému úradu O. zaslané a doručené, teda je nutné prisvedčiť súdu, že zápis
na liste vlastníctva zjavne nezodpovedá aktuálnemu vlastníckemu stavu, pričom správne súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie § 34 a § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v zmysle § 70 ods. 1 citovaného

zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Zároveň poukazuje aj
na ustanovenie § 70 ods. 2 citovaného zákona, pričom v zmysle tohto ustanovenia údaje katastra, a to
aj údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V súdenej
veci je evidentne zrejmé, že vlastníkom sporných nehnuteľností v dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie rozsudkom v konaní vedenom u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 15C/37/2019 zo

dňa 25.03.2022, ktorým súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1/2-vica do dedičstva po zosnulom B. C. a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-vica do dedičstva
po zosnulej M. C., na základe ktorej boli títo (právni predchodcovia žalobcov) zapísaní ako vlastníci
spornejnehnuteľnosti,bolzrušenýrozhodnutímNajvyššiehosúduSR,tedaOkresnýúradO.,katastrálnyodbor mal záznamom na liste vlastníctva vyznačiť pôvodné práva k nehnuteľnostiam, keď k spornej
nehnuteľnosti ako vlastníci pred rozhodnutím súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.07.2024 boli
zapísaní žalovaní 1/ a 2/; teda táto odvolacia námietka žalovaných neobstojí a zároveň z tohto istého

dôvodu neobstojí ani námietka ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v spore, hoci nie
sú títo v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Teda ani túto námietku
žalovaných odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
K námietke žalovaných, že súd v bode 15. odôvodnenia rozsudku na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že „spornú časť pozemku parcelu č. XXX,

ktorá už t. č. má priradené samostatne parcelné číslo, a to XXX/XX právni predchodcovia žalobcov
považovali za súčasť ich pozemku s parcelným č. CKN XXX/X R. XXX/X“, s poukazom na to, že za
stavu, keď právni predchodcovia žalobcov poznali a museli poznať hranice parcely č. XXX/X R. XXX/
X zo zamerania týchto pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.10.1961, kedy na mieste samom stavali
dom a hranice pozemkov boli vyznačené medzníkmi, čo vyplýva z geometrického plánu č. XXX/XX/XXX
- XXX a pozemky začal užívať skôr ako rodina S., ktorí ostatnú časť parcely XXX začali užívať neskôr, a

to po tom, čo spornú časť pozemku parcely č. XXX neoprávnene užívali rodičia žalobcov, odvolací súd v
tejto odvolacej námietke uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia s prihliadnutím na vykonané dôkazy nie
je zrejmé, na základe ktorých dôkazov a zistenia akého skutkového stavu súd dospel k záveru, že právni
predchodcovia žalobcov považovali spornú parcelu (ktorá je predmetom sporu) za súčasť ich pozemku
parcelné č. CKN XXX/X R. XXX/X.

Pokiaľ žalovaní namietali vo vzťahu k darovacej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX opätovne neplatnosť
tohto právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že rovnakú odvolaciu námietku už uplatnili žalovaní aj
v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie č. k. 15C/37/2019-241 zo dňa 04.05.2021, pričom s
touto odvolacou námietkou sa odvolací súd už vysporiadal v rozhodnutí č. k. 14Co/53/2021-311 zo dňa
22.02.2022, a to konkrétne v bode 12., strana 19. až 20. rozsudku odvolacieho súdu, pričom odvolací

súd opakovane uvádza, k odvolacej námietke ohľadom neplatnosti darovacej zmluvy, že túto nemožno
považovať za dôvodnú, keď z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že sa jedná o darovanie, či už
označením samotnej zmluvy ako aj označením účastníkov zmluvy ako aj textom zmluvy, z ktorého
textu nepochybne vyplýva, že sa jedná o darovanie, pričom zo zmluvy je zrejmé, kto je darca a kto
obdarovaný, zároveň odvolací súd opätovne uvádza, že otázka platnosti tohto právneho úkonu nebola

ani predmetom súdneho sporu, keď vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy
vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva v prospech žalobcu 1/.
Vo vzťahu k namietaniu neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzavretá
medzi E. J. ako predávajúcim a kupujúcimi rodičmi žalobcov B. C. a M. C., keď žalovaní namietajú
absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu z dôvodu, že podľa žalovaných kúpna zmluva nie je

podpísaná manželkou E. J. R. J., odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie ohľadom neplatnosti kúpnej
zmluvyprvýkrátžalovaníuvádzajúvpodanomodvolaní,pričomsajednáoneprípustnúnovotouvzmysle
§ 366 CSP, pričom však zároveň odvolací súd pre úplnosť dodáva, že predávajúcim v predmetnej kúpnej
zmluve bol iba E. J., ktorý bol pozemnoknižným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v PKN vložke č.
XXX, pričom v pozemkovej knihe sa na upresnenie vlastníka nezapisoval dátum narodenia, ale meno

manžela/manželky, a je teda zrejmé, že aj v kúpnej zmluve predávajúci nie je identifikovaný dátumom
narodenia, ale menom manželky, ktorá však nebola predávajúcou nehnuteľností v kúpnej zmluve zo
dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že predmetom kúpnej zmluvy bol majetok, ktorý vlastnil E. J., a ktorý tento
majetok nadobudol dedením, čo vyplýva zo znenia kúpnej zmluvy. Teda ani táto odvolacia námietka
žalovaných dôvodná nie je.

Žalovaní ďalej namietali, že súd spochybnil výpovednú hodnotu listinného dôkazu geometrického plánu
č. XXX/XX/XXX-XXX, z ktorého vyplýva, že dňa 28.10.1961 boli hranice parciel č. XXX/X R. XXX/X
označené medzníkmi v teréne, pričom opomína súvislosti, že práve v tom čase právni predchodcovia
žalobcov začali stavať, resp. stavali na parcele XXX/X dom, pričom museli brať zreteľ na to, aby základy
domu boli v hraniciach pozemku XXX/X a XXX/X, tieto medzníky vyznačovali aj skutočnú mapovú

hranicu medzi parcelami XXX/X a XXX/X a susediacou parcelou č. XXX tak ako skutočne prebiehala
a ako ju zamerala aj v roku 2003 geodetka G. L., pretože tento geometrický plán bol podkladom na
zákres do katastrálnej mapy, pričom v konaní nebolo nikdy preukázané, že by niekedy mapové hranice
boli opravované a že by hranica zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX/XX-XXX-XXX bola iná ako
tá, ktorá bola zadefinovaná neskôr geometrickým plánom G. L. zo dňa 07.10.2003. Podľa žalovaných

neobstojí nepresvedčivé konštatovanie súdu, že nie je zrejmé o aké medzníky sa jednalo, jednalo sa
o medzníky označujúce hranice týchto novovytvorených parciel. Odvolací súd k tejto námietke uvádza,
že z textu geometrického plánu vyplýva, že zameranie bolo vykonané dňa 28.10.1961, pričom nové
hranice sú označené medzníkmi. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval vovzťahu ku geometrickému plánu z roku 1961, v ktorom sa uvádza, že hranice sú tvorené medzníkmi,
pričom z ničoho nevyplýva, ktoré medzníky to boli a či sa v súčasnosti tieto medzníky v prírode
nachádzali, odvolací súd je toho názoru, že takéto vyhodnotenie skutkového stavu nie je správne,

pričom z textu geometrického plánu vyplýva, že nové hranice sú označené medzníkmi, to znamená,
že medzníky v zmysle geometrického plánu boli umiestnené na hranici pozemkov novovytvorených,
t. j. č. XXX/X a č. XXX/X (opak v konaní preukázaný nebol), na ktorú skutočnosť zistenú práve z
geometrického plánu mal súd prvej inštancie prihliadať, pričom odvolací súd uvádza, že aj dovolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý), ako aj rozsudok odvolacieho súdu zrušil práve z dôvodu

nezodpovedania otázky, či boli hranice pozemkov zamerané geometrickým plánom a následne na
základe tohto geometrického plánu vyznačené medzníkmi v teréne, ktorej vyriešenie otázky považoval
aj dovolací súd za zásadné. Odvolací súd dodáva, že v konaní zatiaľ nebola spochybnená správnosť
hraníc vymedzená práve horeuvedeným geometrickým plánom a rovnako nebolo ani tvrdené, že by v
hranici parciel parcelné č. XXX/X R. XXX/X vo vzťahu k parcele pôvodnej XXX, v geometrickom pláne
a označení hraníc medzníkmi podľa tohto geometrického plánu boli v rozpore s geometrickým plánom

G. L., ktorý bol vypracovaný v roku 2003.
K námietke žalovaných, keď namietali, že súd nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že "v
konaní nebolo zistené, že plot bol následne budovaný v 70. rokoch v zmysle užívania pozemkov,
tak právnymi predchodcami žalobcov ako aj rodinou S., nevychádzal a nebol budovaný v súlade s
týmito medzníkmi", pričom žalovaní namietajú, že plot bol vybudovaný na parcele XXX a nie na jej

hranici s pozemkami XXX/X a XXX/X, čo bolo zistené z geometrického plánu G. L. č. XXX/XXXX
vyhotoveného dňa 07.10.2003, kde novovytvorená parcela XXX/X o výmere 297 m2 zodpovedá časti
pozemku od nesprávne osadeného plotu po skutočnú mapovú hranicu pozemku s pozemkami XXX/X
a XXX/X, odvolací súd uvádza, že takéto vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, aké vykonal súd
prvej inštancie neobstojí, keď na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo zistené, kde

boli medzníky podľa geometrického plánu z roku 1961 a na druhej strane túto skutočnosť, že plot bol
vybudovaný na parcele XXX a nie na hranici s pozemkami XXX/X a XXX/X vyplýva z geometrického
plánu G. L. vyhotoveného v roku 2003. Súd prvej inštancie sa s týmito nezrovnalosťami žiadnym
spôsobom náležite nevysporiadal. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo
zistené, že plot, ktorý bol následne budovaný v 70. rokoch v zmysle užívania pozemkov tak právnymi

predchodcami žalobcov ako aj rodinou S. nevychádzal a nebol budovaný v súlade s týmito medzníkmi,
takéto tvrdenie neobstojí, keďže práve pre posúdenie oprávnenosti žaloby bolo potrebné mať za
preukázané, či tento plot bol budovaný na hranici pozemkov medzi pozemkami XXX a pozemkami
XXX/X a XXX/X, ktoré boli vymedzené medzníkmi podľa geometrického plánu z roku 1961. V prípade,
ak by tento plot bol budovaný v súlade s medzníkmi podľa geometrického plánu z roku 1961, u

právnych predchodcov žalobcov by nepochybne existovala oprávnená držba od doby ujatia sa držby
spornej nehnuteľnosti a právni predchodcovia žalobcov by nepochybne od tej doby v dobrej viere
užívali sporné nehnuteľnosti a bola by tým preukázaná ich dobromyseľnosť, že sporné nehnuteľnosti
užívajú ako vlastné. V prípade, ak plot nebol vybudovaný v súlade s medzníkmi, ktoré určili hranice
medzi pozemkami v geometrickom pláne z roku 1961, podľa názoru odvolacieho súdu zatiaľ z ničoho

nevyplýva, od čoho právni predchodcovia by mali odvodzovať svoju dobromyseľnosť, ak plot nebol
postavený v súlade s hranicou podľa geometrického plánu z roku 1961, ktorá bola podľa geometrického
plánu vytýčená v prírode medzníkmi, hoci je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov museli byť
oboznámení s týmto geometrickým plánom, keď tento predkladali, a to opakovane Štátnemu notárstvu
vo U. k registrácii kúpnej a darovacej zmluvy, teda tento geometrický plán musel byť v ich dispozícii

a za situácie, že zároveň právni predchodcovia žalobcov vybudovali vstupnú bránu, ktorá (ako to
vyplýva z ohliadky a vyhotovených fotografií pri ohliadke) v zásade korešponduje línii plotu, ktorý
v 70. rokoch vybudovala rodina S.. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, odvolací súd uvádza,
že Najvyšší súd SR aj v tomto rozhodnutí ustálil, že oprávnená držba je založená na objektívne

posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, pričom súd sa má v rámci
skúmania otázky dobromyseľnosti zamerať na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho
hľadiska a nie na skúmanie existencie, resp. neexistencie právneho titulu. Zároveň Najvyšší súd SR
ustálil, že nadobúdateľ musí preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, pričom súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 15.2 konštatoval, že plot bol vybudovaný v súlade

s medzníkmi podľa geometrického plánu z roku 1961 s tým, že opak zistený nebol; v ďalšej časti
však už konštatoval, že sa dá dedukovať, že tieto hranice tvorené medzníkmi boli rešpektované,
v zmysle týchto hraníc bolo vybudované oplotenie a užívali sa príslušné pozemky v zmysle hraníc
tvorených geometrickým plánom, že je tu predpoklad, že táto hranica bola vybudovaná a tvorená vzmysle geometrického plánu a medzníkmi tak ako boli zachytené v geometrickom pláne a odzrkadľovali
reálnu držbu jednotlivých vlastníkov, to znamená aj reálnu držbu právnych predchodcov žalobcov a
tiež predchodcov žalovaných a práve na základe týchto okolností dospel súd k názoru, že žaloba je

dôvodná, pričom však súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať práve aj s geometrickým plánom G.
L. z roku 2003; a to za situácie, že v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by hranice pozemkov
medzi pozemkom právnych predchodcov žalobcov a právnych predchodcov žalovaných boli v tomto
geometrickom pláne určené odlišne ako hranice medzi týmito pozemkami určené v geometrickom pláne
z roku 1961, ktoré hranice podľa geometrického plánu boli označené medzníkmi. Na túto dôležitú otázku

súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, pričom pre právne posúdenie veci je podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedanie tejto otázky zásadné. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní je
potrebné vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom skutočne treba prisvedčiť žalovaným, že
z výpovedí samotných žalobcov ako aj svedka S. vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov začali
užívať aj spornú nehnuteľnosť v čase po nasťahovaní sa do rodinného domu, pričom z výpovedí
zároveň vyplýva, že to bolo obdobie predchádzajúce obdobiu, kedy pozemok parc. č. XXX začala užívať

rodina S.. Súd žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdenou a z ohliadky na mieste samom aj
preukázanou skutočnosťou, ktorá nebola popieraná žalobcami, že vstupnú bránu k rodinnému domu
právnych predchodcov žalobcov vybudovali právni predchodcovia žalobcov, pričom je zrejmé, že táto
vstupná brána zasahovala aj do pozemku parcelné č. XXX (v tom čase).

9. S prihliadnutím na vyššie uvedené, a to dôvodnosť odvolacej námietky vo vzťahu
k nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj dôvodnosti časti ostatných odvolacích
námietok uvedených žalovanými v podanom odvolaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní a pri novom rozhodnutí súd s prihliadnutím na
vykonané dokazovanie jednoznačne ustáli zistený skutkový stav, vykoná náležité právne posúdenie a

odôvodní rozsudok súdu spôsobom, aby tento netrpel vadou nepreskúmateľnosti, a aby zodpovedal
ustanoveniam § 220 CSP berúc do úvahy aj názor dovolacieho súdu v súdenej veci, keď aj podľa názoru
dovolacieho súdu možno dospieť k názoru, že existencia geometrického plánu a vyznačenia hraníc
medzníkmi v teréne (geometrický plán z roku 1961) je pre právne posúdenie veci zásadná.

10. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 a § 453 CSP rozhodne o
náhrade trov pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).