Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/217/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201812

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14 BA-5S/217/2017

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.
D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., vo
veci žalobcu: INSOLVENCY GROUP, k.s., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 48 106 364, ako správca úpadcu Ferrora resources, a. s., so sídlom Mudroňova 26, 811
03 Bratislava, IČO: 31 404 227, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

101800808/2017 zo dňa 21. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

2 BA-5S/217/2017

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101800808/2017 zo dňa 21. 08. 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

3 BA-5S/217/2017

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.
100798666/2017 zo dňa 09. 05. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol pôvodnému žalobcovi
Ferrora resources, a. s., so sídlom Mudroňova 26, 811 03 Bratislava, IČO: 31404227 (ďalej len „pôvodný
žalobca“) podľa § 68 ods. 5, ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) určený rozdielna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 138 333,33 eur, zároveň
nebol pôvodnému žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume
134 325,11 eur, a súčasne bola vyrubená daň v sume 4008,22 eur.

2. Rozhodnutím žalovaného č. 101800808/2017 zo dňa 21. 08. 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu prvostupňovým orgánom u pôvodného žalobu za
účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie

obdobie december 2013. Žalovaný konštatoval, že určený rozdiel dane pozostával z neuznaného práva
na odpočítanie dane z

- dodávateľskej faktúry č. 41000643 zo dňa 31. 12. 2013, vystavenej spoločnosťou General Cargo
Service, s. r o., so sídlom Mudroňova 26, 811 03 Bratislava, IČO: 44594810 (ďalej len „General Cargo
Service“), predmetom ktorej bola „dofakturácia poskytnutých služieb“ na základe dodatku k zmluve

FERR-2013-001 v celkovej výške 480 000,- Eur , z toho základ dane 400 000,- Eur a 20 % DPH v sume
80 000,- Eur (ďalej len „faktúra č. 41000643“),

- dodávateľskej faktúry č. 41000023 zo dňa 16. 12. 2013, vystavenej spoločnosťou Privéefina s. r. o., so
sídlom Mudroňova 26, 811 03 Bratislava, IČO: 36869074 (ďalej len „Privéefina“), predmetom ktorej bol

predaj pozemkov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2013 v celkovej výške 350 000,- Eur, z toho
základ dane 291 666,67 eur a 20 % DPH v sume 58 333,33 eur (ďalej len „faktúra č. 41000023“).

3. V súvislosti s faktúrou č. 41000023 žalovaný uviedol, že pôvodný žalobca okrem predloženia faktúry,
kúpnej zmluvy, dohody o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok, úverovej zmluvy, úverového

účtu a interného dokladu o vzájomnom zápočte záväzkov pohľadávok, nepredložil žiadne dôkazy
osvedčujúce skutočnosť, že nadobudnuté nehnuteľnosti pôvodný žalobca využíval, resp. bude využívať
na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa žalovaného pôvodný žalobca nepreukázal vykonávanie
činnosti, ktorá by viedla k tvrdenému podnikateľskému zámeru realizácie výstavby spracovateľského
závodu Fe-koncentrátu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pôvodný žalobca nepreukázal žiadne

obchodné rokovania s príslušnými orgánmi za účelom získania finančných prostriedkov potrebných na
realizáciu daného projektu, príp. rokovania, ktoré by preukazovali samotnú prípravu tohto projektu. Ďalej
žalovaný argumentoval, že pôvodný žalovaný nepredložil dôkazy o úmysle uchádzať sa o získanie
finančných prostriedkov z fondov EÚ, príp. že je v štádiu prípravy povoľovacieho konania EIA, a
poukázal zároveň na to, že pôvodný žalobca nemal žiadnych zamestnancov a že celú svoju činnosť

vykonával prostredníctvom subdodávateľov. Pre posúdenie práva na odpočet dane podľa § 49 ods.
2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len
„zákon o DPH“) bola podľa žalovaného rozhodujúca skutočnosť, že zo strany pôvodného žalobcu
nebol preukázaný výkon činnosti, ktorá by viedla k naplneniu ním deklarovaného zámeru využitia
nadobudnutých nehnuteľností (pozemkov) na účely svojho podnikania. Prijaté plnenie podľa záveru

žalovaného pôvodný žalobca nepoužil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, čím nepreukázal,
že plnenie má priamu a bezprostrednú súvislosť s výstupnými plneniami. Zároveň sa žalovaný stotožnil
so záverom prvostupňového orgánu ohľadne nepreukázania úhrady kúpnej ceny pôvodným žalobcom.
K faktúre žalovaný dodal, že v danom prípade bola preukázaná existencia zneužívajúcich okolností
smerujúcich k získaniu daňovej výhody a konanie spoločnosti Privéefina a pôvodného žalobcu možno

považovať za úmyselné zneužívanie práva, za účelom získania neoprávneného odpočtu dane.

4. V súvislosti s faktúrou č. 41000643 žalovaný konštatoval, že na základe vykonaného šetrenia
nebolo preukázané reálne poskytnutie služieb deklarovaných na faktúre, ktorú vystavila spoločnosť
General Cargo Service, predmetom ktorej bola „dofakturácia poskytnutých služieb“ podľa dodatku č.

1 k zmluve č. FERR-2013-001 (správne č. zmluvy FERR-2012-001). Žalovaný uviedol, že v daňovom
konaní nebola zo strany pôvodného žalobcu predložená špecifikácia dofakturovaných dodatočných
nákladov, a to napriek prísľubu predsedu predstavenstva p. A. B. C.. Obdobne to platilo podľa
žalovaného aj v prípade dodávateľa General Cargo Service, ktorý nepredložil žiadnu špecifikáciu
dodatočných nákladov. Žalovaný uviedol, že pôvodný žalobca v rámci daňového konania predložil len

listinu „Potvrdenie zmluvy/objednávky pre rok 2013“ zo dňa 02. 01. 2013 (ďalej len „potvrdenie“) a
„Záznam z rokovania“ zo dňa 12. 12. 2013 (ďalej len „záznam“), ktoré mali preukazovať oprávnenosť
vzniku dodatočných nákladov, keďže pôvodný žalobca v roku 2013 nerealizoval celkový dohodnutý
objem nakládky Fe koncentrátu, ktorý mal byť podľa predložených listín realizovaný v minimálnomobjeme 200 000 MT (metrických ton). Tieto dokumenty žalovaný označil za irelevantné, nedôveryhodné,
vystavenézaúčelomzískaniadaňovejvýhody.Žalovanýďalejvosvojomodôvodneníupriamilpozornosť
na skutočnosť, že v samotnej zmluve o dielo a ani v jej dodatku č. 1 nie je žiadna zmienka o tom, že by sa

pôvodný žalobca zaviazal u dodávateľa General Cargo Service k objednávke nakládky Fe koncentrátu
pre rok v 2013 v minimálnom objeme 200 000 MT a súčasne že by sa zaviazal u tohto dodávateľa
k doplatku dodatočných nákladov, ak by bol celkový objem manipulovaného materiálu o 10 % nižší
ako 200 000 MT. Žalovaný v súvislosti s predloženými záznamom a potvrdením uviedol, že tieto neboli
spísané formou dodatkov, ako predpokladala samotná zmluva o dielo a zároveň, že neboli podpísané

oprávnenými osobami týchto spoločností (potvrdenie nepodpísal štatutárny orgán General Cargo
Service a záznam nepodpísali osoby oprávnené konať za pôvodného žalobcu). Okrem uvádzaných
skutočností žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dodal, že dodávateľ General Cargo
Serviceneodviedoldaňzfaktúryazanikolvdôsledkuzlúčeniasospoločnosťou Time
service Group a. s. Žalovaný vzhľadom na uvádzané skutočnosti prijal záver, že nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti s následným právom na uplatnenie odpočítania dane a preto prvostupňový orgán

odôvodnene nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúry podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení
s § 19 a § 51 zákona o DPH.

II.

Správna žaloba

5.Rozhodnutiežalovanéhopôvodnýžalobcanapadolvčaspodanousprávnoužalobou,ktorúdoručildňa
27. 10. 2017 na Krajský súd v Bratislave. Rozhodnutie žalovaného podľa pôvodného žalobcu obsahuje
vady nesprávneho právneho posúdenia, vady nepreskúmateľnosti a je podľa neho rozporné s obsahom

administratívnehospisualeboprechýbajúcuoporuvtomtospise(§191ods.1písm.c),d)af)Správneho
súdneho poriadku).

6. V súvislosti s faktúrou č. 41000023 žalobca uviedol, že v daňovom konaní preukázal použitie
predmetnýchnehnuteľností(pozemkov)naúčelypodnikania,keďževňomtvrdil,žepredmetnépozemky

boli nadobudnuté za účelom vybudovania spracovateľského závodu a postavenia spracovateľskej
kapacity pre koncentrát, ktorý má vo svojom vlastníctve, keďže v danom čase bol v štádiu prípravy
povoľovacieho konania EIA. Pôvodný žalobca uviedol, že prvostupňovému orgánu predložil doklady
a dôkazy preukazujúce nadobudnutie pozemkov a aj účel nadobudnutia. Pôvodný žalobca tiež poukázal
na vyjadrenie predsedu predstavenstva A. B. C. na ústnom pojednávaní dňa 26.04.2017, ktorý

mal ozrejmiť podnikateľský účel využitia pozemkov a tiež dňa 29.03.2017 predložil dokumenty, ktoré
predmetnú výstavbu potvrdzujú. Pôvodný žalobca súčasne poukázal na ním predložený podnikateľský
plán za obdobie 2013 – 2015 pre Slovenská záručná a rozvojová banka a. s. , ktorá mu poskytla úver na
nadobudnutie pozemkov. Podnikateľský plán mal pôvodný žalobca preukázať prvostupňovému orgánu.
Podnikateľský plán spočíval podľa pôvodného žalobcu vo vybudovaní upravárenskej kapacity pre

prepracovanie, spracovanie, resp. predúpravu Fe-koncentrátu s kapacitou skladových zásob približne
8 – 10 miliónov metrických ton. Pôvodný žalobca tiež poukázal na vytvorenie odborného tímu, ktorý
pokrýval všetky oblasti projektovej predprípravy a následne oblasti realizácie celého projektu, ktorá
začína výmenou železničného zvršku a koľají, ktoré boli v stave nepojazdnosti a tiež nivelizáciou
pozemku a návozom zemín pre možné vytvorenie nakladacích rámp. Podľa pôvodného žalobcu prebehli

aj rokovania na viacerých úrovniach, t. j. s ministerstvami, obcami a zástupcami štátnej správy. Za
účelom prípravy realizácie uvedeného podnikateľského zámeru a naplnenia účelu kúpy predmetného
pozemku pôvodný žalobca uviedol, že vstúpil do rokovania so spoločnosťou Value
Team s. r. o., s ktorou má podpísanú dohodu o mlčanlivosti. Pôvodný žalobca preto konštatoval, že
neobstojí argument žalovaného o tom, že nepreukázal samotnú prípravu projektu a tým skonštatoval, že

skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi
spismi a nemá v nich oporu.

7. Rozhodnutie žalovaného označil pôvodný žalobca za nepreskúmateľné, pretože žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo vysvetlenia a doklady predložené pôvodným žalobcom

považoval za irelevantné, že sa mal sám dostať do dôkaznej núdze a že neskúmal, či preukazovaný
účel nadobudnutia pozemkov súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou. Pôvodný žalobca tiež uviedol, že
rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, pretože z neho jednoznačne nevyplýva, čo bolo dôvodom
zamietnutiaprávanaodpočítaniedane,tedačitobolonepreukázaniepoužitiapozemkovnaúčelysvojhopodnikania, alebo navýšenie kúpnej ceny pozemkov alebo personálne prepojenie spoločnosti a údajné
zneužitie práva za účelom neoprávneného získania odpočtu dane.

8. K faktúre č. č. 41000643 pôvodný žalobca uviedol, že prvostupňovému orgánu preukázal reálne
poskytnutie služieb prostredníctvom dohody so spoločnosťou General Cargo Service, z ktorej vyplýva
spôsob stanovenia dohodnutej ceny za nakládku Fe koncentrátu, ďalej zmluvou o dielo spolu s jej
dodatkom č. 1, predmetom ktorej bola dohodnutá cena za nakládku Fe koncentrátu preddavkovo na
3,- Eur / tona a tiež potvrdením, v ktorom General Cargo Service potvrdil pre rok 2013 nakládku Fe-

koncentrátu v minimálnom objeme 200 000 MT spolu so záväzkom pôvodného žalobcu o uhradení
dodatočných nákladov v prípade nižšieho objemu manipulovaného materiálu. Pôvodný žalobca namietal
záver žalovaného o irelevantnosti potvrdenia a považoval ho za podpísané oprávnenou osobou,
splnomocnenou podľa pracovnej zmluvy na všetky úkony súvisiace s jeho výkonom pracovnej
činnosti. Obdobne to platí podľa pôvodného žalobcu aj o zázname, pričom obidva dokumenty žalovaný
nevyhodnotilpodľaichobsahu.Pôvodnýžalobcaprezentovalzáver,žeprvostupňovémuorgánuvysvetlil

dôvody fakturácie a tieto aj preukázal príslušnými listinami. Plánovaný objem nakládky v množstve
200 000 MT podľa pôvodného žalobcu vyplýva práve z potvrdenia a zo záznamu.

9. V ďalšej časti argumentácie pôvodný žalobca konštatoval, že orgány verejnej správy nespochybnili
poskytnutie služieb spoločnosťou General Cargo Service spočívajúcich v nakládke Fe koncentrátu

v objeme 67 000 MT za dohodnutú cenu, čo svedčí o tom, že prvostupňový orgán mal dodanie služieb za
preukázané a preto mal predmetnú faktúru uznať. Pôvodný žalobca spochybnil záver žalovaného o tom,
že ani zrealizovanie nakládky od spoločnosti General Cargo Service v objeme 67 000 MT samé o sebe
nepreukazuje, že táto spoločnosť dodala aj dodatočne dofakturované služby, ktoré boli deklarované
faktúrou. Pôvodný žalobca preto uzavrel, že preukázal nielen reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia,

ale aj naplnenie zákonnom určených podmienok na odpočítanie dane. Z uvedených dôvodov preto
žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím.

III.
Vyjadrenie k žalobe

10. K žalobe sa podaním doručeným na súd dňa 23. 03. 2018 vyjadril žalovaný, ktoré následne
doplnil podaním doručeným súdu dňa 30.09.2018. Úvodom žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť,
že pôvodný žalobca pripojil k žalobe dôkazy, ktoré mohol predkladať v rámci vyrubovacieho (príp.
odvolacieho) konania a ak predkladá v spojitosti so žalobou, tak sú podľa neho irelevantné a žalovaný

ich považoval za účelovo vystavené. Tieto dôkazy ale žalovaný nakoniec označil za také, ktoré
nepreukazujú, že pôvodný žalobca splnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúry
č. 41000023. Žalobnú argumentáciu pôvodného žalobcu považoval žalovaný za nespôsobilú vyvrátiť
právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, príp. je možné konštatovať, že sa k záverom
uvedeným v rozhodnutí žalovaného nevyjadruje.

11. K faktúre č. 41000023 žalovaný uviedol, že všetky vyjadrenia štatutárneho zástupcu pôvodného
žalobcu ako aj príslušné dokumenty boli žalovaným vzaté do úvahy a závery k nim žalovaný uviedol vo
svojom odôvodnení, príp. ich boli uvedené aj prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný prezentoval závery,
že pôvodný žalobca svoje tvrdenia o predpokladanom zámere využiť nadobudnuté pozemky za účelom

výstavby spracovateľského závodu nepreukázal žiadnymi dôkazmi a všetky jeho vyjadrenia ostali len
v rovine konštatovaní. Pôvodný žalobca bol podľa žalovaného opakovane vyzývaný na preukázanie,
že predmetné pozemky využije na vybudovanie spracovateľského závodu Fe-koncentrátu, pričom jeho
konateľ bol viackrát na takýto postup vyzývaný (výzvy zo dňa 17.10.2016, 21.10.2016, 28.02.2017).
Žalovaný súčasne uviedol, že po týchto výzvach žalobca dňa 29.03.2017 doručil prvostupňovému

orgánu len nepodpísané dokumenty (záznam z rokovania u primátora D., výskum energetického
zhodnotenia výroby peliet z Fe-koncentrátu a správu o prehliadke závodu E. D.), ktoré ale podľa
žalovaného nepreukazovali prípravu pôvodného žalobcu na výstavbu spracovateľského závodu a preto
boli vyhodnotené ako irelevantné. Žalovaný zotrval na svojich záveroch o nepreukázaní žiadnej činnosti
vedúcej k naplneniu ním tvrdeného podnikateľského zámeru, o nepreukázaní žiadnych obchodných

rokovaní,nepreukázanížiadnychdôkazov,tvrdeniaopracovnomtímepôvodnéhožalovanéhosaukázali
ako nepravdivé, keďže nemal žiadnych zamestnancov a všetku činnosť vykonával na základe zmlúv
a dohôd. Žalovaný dodal, že pôvodný žalobca ohľadne predmetného projektu nepredložil v rámci
daňovej kontroly žiadne zmluvy, príp. dohody. K týmto zisteniam sa podľa žalovaného pôvodný žalobcanevyjadril. Tvrdenia pôvodného žalobcu týkajúce sa rokovaní na úrovni ministerstiev a rokovaní
so zástupcami štátnej správy životného prostredia považoval za nepreukázané žiadnymi dôkazmi.
Žalovaný konštatoval, že od decembra 2013 do vydania rozhodnutia žalovaného pôvodný žalobca

nezrealizoval nič zo svojho deklarovaného zámeru využitia nadobudnutých pozemkov a ani nebola
z jeho strany preukázaná žiadna činnosť, ktorú by vykonával a ktorá by len náznakom preukazovala, že
pôvodný žalobca má skutočný záujem daný projekt na nadobudnutých pozemkoch realizovať.

12. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o tom, že neodôvodnil svoj záver ohľadne

konštatovania, že sa žalobca dostal do dôkaznej núdze. Úhradu časti kúpnej ceny vo výške 200 000,-
eur považoval žalovaný za žalobcom nepreukázanú. Námietku žalobcu, ktorá sa týkala nevyžiadania
si znaleckého posudku ohľadne stanovenia kúpnej ceny pozemkov považoval za nedôvodnú, pretože
dôkazná povinnosť bola podľa žalovaného na žalobcovi. Dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie
dane bolo podľa žalovaného zrejmé z prvostupňového ako aj z rozhodnutia žalovaného, ktoré uviedli,
že sa jednalo o porušenie ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a)

zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal, že nehnuteľnosti (pozemky) nadobudnuté od spoločnosti
Privéefina s.r.o., pri kúpe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, použil na účely svojho podnikania ako
platiteľ.

13. K faktúre č. 41000643 žalovaný uviedol, že obsah tvrdení žalobcu je doslovným opisom odvolania,

pričom so všetkými namietanými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu sa žalovaný vysporiadal už
v rámci odvolacieho konania a všetky svoje závery aj s poukazom na dôkazy a právne predpisy
žalobcovi objasnil. Žalovaný v ďalšom texte vyjadrenia odkazoval na jednotlivé pasáže napadnutého
rozhodnutia, ku ktorým pripájal svoje stručné komentáre, prípadne uvádzal obdobnú argumentáciu
uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

IV.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

14. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným na súd dňa 23. 04. 2018 vyjadril pôvodný žalobca

(replika). Žalobca uviedol, že dôkazy pripojené k žalobe predložil na podporu svojho tvrdenia, že ním
podané vysvetlenie a zdokladovanie účelu nadobudnutia pozemku nebolo len fiktívne. Žalobca v ďalších
častiach vyjadrenia konštatoval, že v daňovom konaní nebol nečinný a vyčerpávajúcim spôsobom
preukázal účel nadobudnutia pozemkov. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, tak žalovaný odkázal na svoje žalobné body v podanej žalobe.

15. K replike žalobcu sa podaním doručeným na súd dňa 18.09.2018 vyjadril žalovaný (duplika).
Žalovanývduplikeohľadnefaktúryč.41000023zotrvalnastanoviskuoúčelovomvystaveníapredložení
predmetných dokladov zo strany žalobcu, konštatoval, že v daňovom konaní bol žalobcovi poskytnutý
dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení, uviedol, že deklarovaný zámer žalobcu týkajúci sa

využitia pozemkov nebol vôbec realizovaný a v ostatných častiach dupliky žalovaný zotrval na svojich
predchádzajúcich záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe, príp. v napadnutom rozhodnutí. K faktúre
č. 41000643 žalovaný uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako
aj vo vyjadrení k žalobe.

16. Dupliku následne žalovaný doplnil podaním doručeným na súd dňa 30.09.2018, v ktorom
uviedol informácie týkajúce sa spôsobu splatenia úveru poskytnutého žalobcovi Slovenskou záručnou
a rozvojovou bankou. Z tejto odpovede podľa žalovaného vyplynulo, že úhrada kúpnej ceny pozemkov
zo strany žalobcu preukázaná nebola, keďže žalobca poskytnutým úverom uhrádzal časť kúpnej ceny
spoločnosti Privéefina, pričom následne tento úver nesplácal banke žalobca, ale bol postúpený práve

na spoločnosť Privéefina, ktorá ho splatila za žalobcu. K duplike a k jej doplneniu sa žalobca následne
už nevyjadril.

IV.
Pokračovanie v konaní so správcom konkurznej podstaty pôvodného žalobcu

17.UznesenímSprávnehosúduvBratislave(ďalejlen„správnysúd“)sp.zn.BA-5S/217/2017zodňa26.
01. 2024, bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní so správcom konkurznej podstaty pôvodného žalobcu
INSOLVENCY GROUP, k.s., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka,IČO: 48 106 364 (ďalej len „žalobca“), ktorý bol ustanovený pôvodnému žalobcovi ako úpadcovi na
základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27R/1/2019 zo
dňa 24.11.2020, právoplatným dňa 03.12.2020, pretože podaním doručeným dňa 20.09.2023 navrhol

správnemu súdu pokračovanie v predmetnom konaní podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím vstúpil do konania namiesto
pôvodného žalobcu.

V.

Relevantná právna úprava

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a

7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

25. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

26. Podľa § 493e Správneho súdneho poriadku konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

VI.
Právne posúdenie žaloby

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna
2023 vykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého
senátu a registra 10S správneho súdu.

28. Na účel prejednania žaloby nariadil správny súd na deň 26. 09. 2025 pojednávanie, na ktorom za
účasti obidvoch účastníkov konania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So zreteľom na dátum
nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e Správneho súdneho poriadku konal a rozhodoval vo veci
podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v znení účinnom k 30. júnu 2023.

29. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v tvrdeniach pôvodného žalobcu o preukázaní jeho
nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty v súvislosti s vystavenými dodávateľskými faktúrami č.
41000023 a č. č. 41000643, v námietkach o nezrozumiteľnosti dôvodov uvádzaných žalovaným, pre
ktoré žalobcovi odoprel nárok na odpočet dane z predmetných faktúr a v námietkach o nesprávnom
zistení skutkového stavu žalovaným, ktorý je v rozpore so zadováženými dôkazmi z daňovej kontroly.

30. Správny súd preskúmaním uvádzanej žalobnej argumentácie pôvodného žalobcu dospel k záveru,
že žaloba je v časti dôvodná.

31. Za dôvod nepriznania žalobcovho nároku na odpočet dane z dodávateľskej faktúry č. 41000023
žalovaný považoval nerealizovanie deklarovaného zámeru pôvodného žalobcu v súvislosti s využitím

nadobudnutých nehnuteľností na účely svojho podnikania (výstavba spracovateľského závodu Fe-
koncentrátu), čím podľa žalovaného nepreukázal splnenie zákonom ustanovenej podmienky uvedenej
v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH (str. 9 rozhodnutia žalovaného). Žalovaný ďalej rozviedol
svoje dôvody, keď konštatoval, že pôvodný žalobca prijaté plnenie nepoužil na uskutočňovanie svojich
zdaniteľných plnení, resp. že nepreukázal, že prijaté plnenie má priamu a bezprostrednú súvislosť

s jeho výstupnými plneniami. Naproti týmto záverom žalovaný zároveň konštatoval, že skutkové zistenia
prvostupňového orgánu nasvedčujú, že skutočným obsahom deklarovaných obchodných transakcií
s predmetnými nehnuteľnosťami bolo profitovanie na odpočítaní dane z pridanej hodnoty, ktorá do
štátneho rozpočtu nikdy nebola odvedená. Odôvodnenie k faktúre č.
41000023 žalovaný zavŕšil konštatovaním, že podrobným preskúmaním administratívneho spisu bola

preukázaná existencia zneužívajúcich okolností smerujúcich k získaniu daňovej výhody a konanie
pôvodného žalobcu a dodávateľa Privéefina možno považovať za úmyselné zneužívanie práva, za
účelom neoprávneného získania odpočtu dane.

32. Správny súd považoval za potrebné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať

medzi požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH
(alternatívne oslobodenia od dane), formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím
nárokunaodpočítanieDPHalebooslobodenieoddanezdôvodudaňovéhopodvoduaodopretímnároku
naodpočítanieDPHalebooslobodeniaoddanezdôvoduzneužitiapráva.Nejednásapritomoformalitu,
pretožetakétorozlišovaniesapremietaajdorozloženiadôkaznéhobremenavdaňovomkonaní.Daňový

subjekt zaťažuje daňové bremeno iba vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré je povinný uviesť v daňovom
priznaní, príp. ďalších podaniach. Správca dane je naopak povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie skutočného obsahu právneho konania. Vo fáze daňového konania, v ktorom sa má
dokázaťzneužívajúceuplatnenienárokunaodpočetDPHmôžedaňovýsubjektzostaťvpasívnejpozícii,
nakoľko jeho dôkazná povinnosť o prijatí zdaniteľného plnenia bola splnená. V prípade preukazovania

daňového podvodu a účasti na ňom totiž dôkazné bremeno ťaží primárne správcu dane, ale pri
hmotnoprávnych podmienkach a práva na odpočet DPH a ich preukazovaní je toto dôkazné bremeno
prioritne na daňovom subjekte. (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sfk/73/2023 zo dňa 25. 9. 2024)

33. Proces odpočtu DPH v princípe prebieha tak, že daňový subjekt predložením faktúry spolu s
daňovým priznaním voči správcovi dane len formálne uplatňuje jeho právo na odpočet DPH, ktoré
mu vzniká priamo zo zákona splnením hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Správca dane
môže následne vykonať u daňového subjektu daňovú kontrolu a na základe jej výsledkov je možné
odmietnuť daňovému subjektu jeho právo na odpočet DPH. Ako dôvody odmietnutia nároku na odpočet

DPH zásadne prichádzajú v úvahu len a) nepreukázanie splnenia podmienok (neunesenie dôkazného
bremena), b) dopustenie sa daňového podvodu, resp. vedomá účasť daňového subjektu na podvodnom
reťazci, c) zneužitie práva. Jednotlivé dôvody sa navyše vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní zapojenia
do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPHsú splnené (rozsudok SD EÚ v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17). Zneužitie
práva EÚ je zas na rozdiel od daňového podvodu po právnej stránke dovoleným konaním, ktoré je však
možnépovažovaťzaumeléplneniebezobjektívnehohospodárskehodôvodulenscieľomzískaťdaňovú

výhodu (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 7. 2023,
sp. zn. 2Sfk/70/2022, odseky 16,17 a 21).

34. V súlade s citovanou rozhodovacou činnosťou preto správny súd uvádza, že pokiaľ rozhodnutie
žalovaného uvádza dôvody nepriznania nároku na odpočet DPH spočívajúce 1) nepreukázaní použitia

prijatého plnenia na svoje podnikateľské účely, 2) v neodvedení dane do štátneho rozpočtu, príp. na
profitovaní na dani, čo nasvedčuje záveru o daňovom podvode, 3) konštatovanie úmyselného zneužitia
práva, tak je nutné uviesť, že rozhodnutie žalovaného v tejto časti trpí vnútorným rozporom. Tento rozpor
pritom nie je len technickou nedokonalosťou, ale má zásadný dopad na celé daňové konanie, pretože
zo strany prvostupňového orgánu ako aj žalovaného nedošlo doposiaľ k ustáleniu pravého dôvodu
pre nepriznanie nároku pôvodnému žalobcovi na odpočet DPH. Konštatované závery v napadnutom

rozhodnutí bolo potrebné označiť za zmätočné a preto sa správny súd stotožnil so žalobnou námietkou
ohľadne nezrozumiteľnosti dôvodu, pre ktorý žalovaný zamietol žalobcov nárok na odpočet DPH.

35. Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu týkajúcu sa nepriznania nároku na odpočet DPH z dodávateľskej
faktúry č. 41000643 od spoločnosti General Cargo Service, túto správny súd nepovažoval za dôvodnú.

36. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ
L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi

podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre
daň (t. j. status dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v
rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje

(žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Odpočítanie dane môže byť aj v zmysle
uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie obmedzené najmä v prípadoch, ak
zdaniteľnáosobanesplníhmotnoprávnepodmienkynaodpočítaniedane,akdošlokdaňovémupodvodu
alebo k prípadu zneužitia práva (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sfk/145/2022 zo dňa 27. 2. 2025).

37. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou pôvodného žalobcu v tom, že vysvetlil
prvostupňovému orgánu dôvody fakturácie. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na
skutočnosť, že predseda predstavenstva p. A. B. C. na ústnom pojednávaní bližšie nešpecifikoval, čo
bolo predmetom faktúry, aké boli prijaté služby od General Cargo Service, a že takúto špecifikáciu

nepredložilanidodatočne.ObdobnesatakudialoajnaústnompojednávanísGeneralCargoService,na
ktorom tiež p. A. B. C. v pozícii predsedu predstavenstva nepredložil špecifikáciu dodatočných nákladov.
Je potrebné len dodať, že pôvodný žalobca voči týmto záverom žalovaného neuviedol žiadnu bližšiu
žalobnú argumentáciu.

38. Obdobne správny súd poukazuje na pôvodným žalobcom nenamietané závery, že bol v rámci
daňového konania opakovane vyzývaný na predloženie konkrétnych vyčíslení reálne vzniknutých
dodatočných nákladov vzniknutých počas roku 2013.

39. Pôvodný žalobca ďalej namietal, že dôvody fakturácie preukázal prostredníctvom zmluvy o dielo

v znení jej dodatku č. 1, potvrdením a záznamom. V tejto súvislosti sa správny súd stotožnil so závermi
žalovaného, ktorý tieto listiny nepovažoval za vierohodné, resp. nepreukazujúce dodanie služby od
General Cargo Service. Žalovaný správne poukázal na to, že zmluva o dielo a ani jej dodatok č. 1
neupravuje záväzok pôvodného žalobcu doplatiť dodatočné náklady General Cargo Service, pokiaľ
pôvodný žalobca neuskutoční nakládku Fe koncentrátu v objeme nižšom, ako je 200 000 MT. Správny

súd len dodáva, že takýto záväzok nie je možné z predmetnej zmluvy nijak vyvodiť, keďže ide o pomerne
jednoduchú zmluvu s úpravou jej predmetu (služby nakládky spojené s expedíciou) a dohodnutej sadzby
za nakládku Fe koncentrátu.40. Ďalej je potrebné sa stotožniť so žalovaným v tom smere, že predložené dokumenty – potvrdenie
a záznam, nemali vplyv na znenie zmluvy o dielo a jej Dodatku č. 1 a ani ich nemohli meniť, keďže
uvedená zmluva sa podľa vlastných ustanovení vo svojich ustanoveniach mohla meniť len na základe

písomného, očíslovaného a názvom označeného dodatku k zmluve. Nebolo preto možné prisvedčiť
námietke pôvodného žalobcu, že takýto záver nemôže z hľadiska formy zmluvy obstáť, pretože samotné
zmluvné strany si takýto režim svojej zmluvne spolupráce dohodli a v týchto intenciách orgány verejnej
správy predložené listiny aj vyhodnocovali. Zároveň správne poukázal žalovaný aj na tú skutočnosť, že
záznam bol podpísaný len predsedom predstavenstva p. A. B. C., ktorý podľa výpisu z obchodného

registra zadováženého v administratívnom spise mohol konať za spoločnosť len spolu s podpredsedom
predstavenstva pôvodného žalovaného. Tento záver žalovaného ale sám pôvodný žalobca v rámci
žalobnej argumentácie nenamietal.

41. Rovnako to platí aj o záveroch žalovaného v prípade potvrdenia, kedy žalovaný správne poukázal
na to, že za General Cargo Service mohli podľa zadováženého výpisu z Obchodného registra konať

vždy len dvaja konatelia, a preto zamestnanec F. G. D. A. H. I., ktorý potvrdenie
podpísal, na takýto úkon nebol oprávnený. To, že by záväzok o úhrade dodatočných nákladov, ktorý
ide nad rámec dovtedajšej zmluvnej spolupráce, mohol dohodnúť len bližšie na listine nešpecifikovaný
zamestnanecGeneralCargoServicealenjedenzkonateľovpôvodnéhožalobcu,nevyplývazožiadnych
ďalších orgánmi verejnej správy zadovážených listín. Správny súd v kontexte samotného potvrdenia

len dodáva, že samotné potvrdenie (v jeho forme a obsahu), ktoré by podľa pôvodného žalobcu bolo
spôsobilé zmeniť doposiaľ zmluvne dohodnuté práva a povinnosti medzi pôvodným žalobcom a General
Cargo Service, bolo podpísané 3 dni po uzatvorení Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo.

42. Správny súd ale považoval za dôležité dodať, že aj v prípade, keby pôvodným žalobcom predložené

listiny bolo možné z hľadiska formy posúdiť ako právne relevantné a preukazovali by existenciu
materiálneho plnenia, tak samotné plnenie by nemohlo byť predmetom dane podľa § 2 ods. 1 zákona
o DPH. Plnenie deklarované na faktúre by malo podľa správneho súdu sankčnú povahu (napr. ako
zmluvná pokuta), plniacu funkciu zabezpečenia záväzkov, ktoré nie je možné považovať za zdaniteľné
plnenie podľa zákona o DPH.

43. Pokiaľ pôvodný žalobca uvádzal, že žalovaný nespochybnil poskytnutie služieb od General Cargo
Service spočívajúce v nakládke Fe koncentrátu v objeme 67 000 MT, čo by znamenalo, že žalovaný
mal poskytnutie služieb za preukázané, tak správny súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného o tom,
že táto skutočnosť nijak nepreukazuje dodanie dodatočne fakturovaných služieb, ktoré boli predmetom

faktúry č. 41000643.

44. Je preto potrebné uzavrieť, že pôvodný žalobca v súvislosti s faktúrou č. 41000643, nepreukázal
reálne poskytnutie služieb (materiálnu existenciu plnenia) ako jednej z hmotnoprávnych podmienok na
priznanie nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

45. Na základe uvedených skutočností, kedy došlo ku konštatovaniu dôvodnosti časti žalobných
námietok, súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi nárok pôvodného žalobcu
na odpočet dane a v prípade, že by tento nárok bolo nutné odoprieť, ustáli v súlade s právnymi závermi

vyslovenými v tomto rozsudku a citovanej judikatúry jednoznačný dôvod odopretia nároku na odpočet
DPH.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči
žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

47. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

2 BA-5S/217/2017Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jej doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť

(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.