Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sak/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100180
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0725100180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v
právnej veci žalobcu: A. N., narodený X. A. XXXX, povolenie na pobyt č. N.XXXXXXX, štátny príslušník
Afganistanu, bytom F. XXX/X, U., zastúpený advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom
Radlinského51,Bratislava,IČO:47231157,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu
žalovaného ČAS: MU-PO-162-15/2024-Ž z 9. januára 2025, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 16Saz/1/2025-49 zo dňa 30. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-162-15/2024-Ž z 9. januára 2025 žalovaný nepredĺžil žalobcovi
poskytovanie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002
Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu podľa § 13c
ods. 2 písm. d) zákona o azyle.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bola prvýkrát poskytnutá doplnková ochrana dňa

28. júna 2011 rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-705-23/PO-Ž-2010 na dobu jedného roka, ktorá mu bola
opakovane predlžovaná, keďže podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle naďalej pretrvávali.
3. Dňa 9. septembra 2024 požiadal žalobca opätovne o predĺženie doplnkovej ochrany na území
Slovenskej republiky, na čo s ním boli vykonané dva pohovory, v rámci ktorých uviedol, že dôvodom
jeho žiadosti je obava pred Talibancami ako aj obava z pomsty rodiny, ktorej v roku 2010 pri bojovom
umení zranil syna s následkom smrti.
4. V súvislosti s výpoveďou žalobcu si žalovaný zabezpečil informácie o krajine pôvodu, stanovisko

Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a Vojenského spravodajstva k osobe žalobcu. Dňa 2.
decembra 2024 bolo žalobcovi doručené stanovisko SIS č. SIS-69/76-1541/2024 (ďalej len „neutajované
stanovisko SIS“) v ktorom sa uvádza, že „Vo vzťahu k osobe menovaného uvádzame, že SIS disponuje
informáciami, podľa ktorých A. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganistan, predstavuje
bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít
na úseku nelegálnej migrácie.“. Zároveň bolo žalovanému 22. októbra 2024 doručené stanovisko č.
SIS-54/22-V13-85/2024-S (ďalej len „utajované stanovisko SIS“) s konkrétnou informáciou o osobe

žalobcu podliehajúcou utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
utajovaných skutočností“), ktoré nie je súčasťou spisového materiálu, ale je evidované u žalovaného v
osobitnej evidencii utajovaných skutočností.5. Žalovaný konštatoval, že z neutajovaného stanoviska SIS vyplynulo, že žalobca predstavuje
bezpečnostné riziko, pričom tento aspekt na účely žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany posudzoval
podľa ustanovenia § 19a ods. 10 zákona o azyle. Získaný sumár informácií ho viedol k záveru,

že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť
Slovenskej republiky, a preto je potrebné jeho doplnkovú ochranu nepredĺžiť.
6. Podľa žalovaného poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi preto nemôže byť vo verejnom záujme.
Po posúdení žiadosti žalobcu a po zabezpečení relevantných dôkazov dospel žalovaný k záveru, že
boli naplnené dôvody pre neposkytnutie doplnkovej ochrany ako to predpokladá ustanovenie § 20 ods.

3 zákona o azyle a to z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach azylu na Správny súd v
Bratislave (ďalej len „správny súd“). Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. d), e) a
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
8. Správny súd rozsudkom č. k. 16Saz/1/2025-49 zo dňa 30. apríla 2025 (ďalej len „rozsudok správneho
súdu“) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
9. Správny súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalovaný:
- nevyhodnotil utajované stanovisko SIS ako dôkaz, len ho nekriticky prevzal, čím sa fakticky rozhodnutie
prenieslo na SIS;
- nevyložil úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov ani sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu

voči neutajovanému stanovisku SIS;
- nepreukázal, že samotné stanovisko SIS poskytuje dostatočný skutkový základ pre konštatovanie
nebezpečenstva pre bezpečnosť SR podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle;
- ignoroval požiadavku na individuálne posúdenie prípadu vrátane dlhodobého pobytu žalobcu bez
excesov;

- odkázal na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ESĽP, predovšetkým nález ÚS SR PL.
ÚS 15/2020-63 zo dňa 15.3.20203 a zdôraznil potrebu autonómneho hodnotenia utajovaných
skutočností v kontexte s ostatnými dôkazmi, vrátane vyjadrení žalobcu. V novom konaní má žalovaný
povinnosť náležite odôvodniť závery a vyhodnotiť, či stanovisko SIS skutočne preukazuje existenciu
nebezpečenstva.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
10. Žalovaný (sťažovateľ) proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť z dôvodov
vymedzených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. (SSP). Namietal, že správny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že správny súd

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
11. Sťažovateľ v súvislosti s § 440 ods. 1 písm. f) namieta:
· porušenie práva na spravodlivý proces, najmä porušenie princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní:
- súd neumožnil sťažovateľovi reagovať na repliku žalobcu,

- súd označil repliku najprv ako „na vedomie“, neskôr ju zohľadnil v rozsudku,
- sťažovateľ tak nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k argumentácii protistrany,
· nerovnosť v prístupe k utajovaným skutočnostiam:
- správny súd mu vytýkal nedostatok odôvodnenia, hoci žalovaný (sťažovateľ) mohol uviesť len to, čo
zákon umožňuje (zákon č. 215/2004 Z. z.),

- právny zástupca žalobcu si mohol zabezpečiť prístup k utajovaným informáciám, no neurobil tak (mal
na to 10 týždňov),
- sťažovateľ nemohol sprístupniť viac bez porušenia zákona.
12. Sťažovateľ v súvislosti s § 440 ods. 1 písm. g) namieta:
· nesprávne vyhodnotenie odôvodnenia rozhodnutia:

- súd rozhodnutie označil za všeobecné a nepreskúmateľné, hoci obsahovalo konkrétne dôvody (napr.
podozrenie z nelegálnej migrácie).
- súd nesprávne žiadal konkretizáciu nad rámec zákonom povoleného,
- rozhodnutie vychádzalo z dostatočných a zákonných dôvodov.· nesúhlas so spochybňovaním stanoviska SIS:
- SIS má odbornú kompetenciu a jej stanoviská nie je možné svojvoľne znižovať,
- žalobca sám v minulosti staval na stanoviskách SIS, ktoré mu vyhovovali,

- sťažovateľ tvrdí, že neexistujú relevantné dôkazy spochybňujúce aktuálne stanovisko SIS,
· upozornenie na riziko precedensu:
- sťažovateľ varuje pred vytvorením precedensu, ktorý by znevýhodňoval správne orgány viazané
zákonom o utajovaných skutočnostiach.
13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca tak, že navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako

nedôvodnú. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, riadne odôvodnený a vydaný v súlade so
zákonom. Namietané porušenia princípov spravodlivého konania podľa § 5 SSP ani práva na rovnosť
účastníkov konania nenastali. Žalobcovi ako cudzincovi bola umožnená všeobecná oboznámenosť s
podstatou utajovanej skutočnosti (stanovisko SIS), no nebola mu daná reálna možnosť efektívne sa
brániť proti rozhodnutiu, ktoré na tomto stanovisku výlučne spočívalo. Stanovisko SIS nebolo žalovaným
kvalitatívne ani kvantitatívne vyhodnotené v zmysle kritéria „nebezpečenstva pre bezpečnosť SR“ podľa

§ 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle a v intenciách nálezu ÚS SR PL. ÚS 15/2020-63. Rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, absentuje v ňom úvaha o aplikácii právnych
predpisov, ako aj vyhodnotenie námietok žalobcu. Žalovaný navyše opomenul individuálnu situáciu
žalobcu, ktorý sa na území SR zdržiava dlhodobo bez porušenia zákona, je spoločensky integrovaný a
neexistuje zákonný dôvod na jeho vylúčenie z doplnkovej ochrany.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.

15. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie
a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení
vyhlásenia dňa 26.09.2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
16. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou

a včas.
17. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho
rozsudku.
18. Kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa ako nedôvodné, preto kasačnú sťažnosť zamietol.
Bližšie k námietkam sťažovateľa svoje závery odôvodňuje v nasledovnom texte:

K námietke porušenia princípu spravodlivého procesu, osobitne zásady kontradiktórnosti a rovnosti
zbraní
19. Sťažovateľ namietal, že správny súd mu neumožnil vyjadriť sa k replike žalobcu, ktorá bola
predložená po doručení žaloby a že označil repliku žalobcu len „na vedomie“, avšak neskôr ju zohľadnil
vo svojom rozsudku, čím mu odňal možnosť účinne reagovať na argumentáciu protistrany.

20. Kasačný súd tieto námietky nepovažuje za dôvodné. K namietanému neumožneniu vyjadrenia sa k
replike kasačný súd uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by správny súd sťažovateľovi odňal právo vyjadriť
sa k replike žalobcu. Vzhľadom na charakter správneho súdnictva, ktorého priebeh je determinovaný
procesnou aktivitou strán a rozhodnutiami súdu, pričom repliky žalobcu po podaní žaloby nie sú osobitne
upravené. Správny súd repliku žalobcu zaslal žalovanému dňa 22.04.2025 na vedomie. Žalovanému nič

nebránilo, aby sa k replike vyjadril, hoci ho súd na to písomne osobitne nevyzval. Samotná skutočnosť,
že správny súd z replikačného podania zobral niektoré argumenty na vedomie a vyhodnotil ich v
odôvodnení rozhodnutia, nie je porušením rovnosti zbraní, najmä ak: ide o rozvinutie tvrdení žalobcu z
podanej žaloby, sťažovateľ mal možnosť na repliku reagovať, no túto možnosť nevyužil. Správny súd
repliku neoznačil za rozhodujúci dôkaz, ale za súčasť širšej argumentácie žalobcu, ku ktorej správny

súd zaujal vlastné stanovisko.
K postupu správneho súdu pri vyhodnotení repliky v odôvodnení rozsudku
21. Zásada kontradiktórnosti neznamená, že každé vyjadrenie účastníka musí byť osobitne
konfrontovanésdruhoustranou-najmäak:ideoopakovaniealeboprecizovanietvrdeníužobsiahnutých
v žalobe a druhá strana mala objektívne možnosť sa k nim vyjadriť, správny súd sám nepostavil

rozhodnutie výlučne na replike, ale na komplexnom vyhodnotení spisu a právnych argumentov.
22. Zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť
konkrétne vyjadrenie. Na druhej strane je však úlohou súdu posúdiť a odôvodniť rozumnú hranicukonfrontácie a ukončenie cirkulácie procesných podaní v určitom bode (uznesenie Ústavného súdu SR
II. ÚS 83/2019 z 23.05.2019).
K nedostatku reálnej možnosti reagovať

23. Sťažovateľ neuviedol, aké konkrétne nové skutočnosti v replike žalobcu mu zabránili sa efektívne
brániť, ani aké protiargumenty by k nim predložil, ak by mu bola daná ďalšia lehota na vyjadrenie. Nebolo
pochýb, že správny súdu mu repliku žalobcu doručil na vedomie. Táto námietka tak ostala v rovine
všeobecného nesúhlasu so zohľadnením vyjadrenia protistrany bez preukázania skutočného zásahu
do jeho procesných práv. Správny súd vyvodil svoje závery primárne z nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, najmä absencie hodnotiacej úvahy k stanovisku SIS, čo bolo možné
konštatovať nezávisle od repliky žalobcu.
24. Kasačný súd dospel k záveru, že zo strany správneho súdu nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa
na spravodlivý proces, ani k porušeniu zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti zbraní v zmysle čl. 6 ods.
1 Dohovoru.
25. Sťažovateľ nebol zbavený možnosti účinne uplatňovať svoje procesné práva, a zohľadnenie

repliky žalobcu nepresiahlo rámec štandardného hodnotenia písomných podaní správnym súdom. Preto
uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia
K nepreskúmateľnosti rozhodnutia
26. Námietku sťažovateľa, že rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, kasačný súd nepovažuje za

dôvodnú. V danom prípade bolo žalovanému dňa 20.12.2024 pod č. SIS-69/76-154-1/2024 doručené
stanovisko SIS, v ktorom je uvedené:„ Vo vzťahu k osobe menovaného uvádzame, že SIS disponuje
informáciami, podľa ktorých A. N., narodený X. A. XXXX, štátny príslušník Afganistanu, predstavuje
bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít
na úseku nelegálnej migrácie.“

27. S neutajovaným stanovisko SIS bol žalobca oboznámený a žalobca sa k nemu vyjadril v tom zmysle,
ženebolnikdytrestnestíhanýanivyšetrovaný,niejesivedomýžiadnychprotiprávnychkonanízaúdajnú
účasť na organizovaní nelegálnej migrácie, pracuje ako taxikár, stretáva sa s mnohými ľuďmi najviac z
Indie, Iránu a Pakistanu. Má tri maloleté deti na Slovensku, ktoré vyživuje, žije v usporiadanom vzťahu
s družkou. Žalovaný sa k obrane žalobcu nevyjadril.

28. S názorom správneho súdu, že žalovaný mal reagovať na takúto obhajobu žalobcu voči informáciám
z neutajovanej časti stanoviska SIS sa kasačný súd nestotožnil.
29. Stanovisko SIS je špecifický spravodajský podklad. Správny orgán je pri jeho hodnotení limitovaný
tým, že rozhodujúca časť informácií je utajovaná. V situácii, keď žalobca nemôže byť oboznámený
s plným obsahom, nemožno od správneho orgánu vyžadovať, aby sa detailne vysporiadal s jeho

obhajobou voči neutajovanej časti, lebo by to mohlo viesť napokon aj k prezradeniu utajovaných
skutočností. Reakcia na argumenty žalobcu by mohla viesť k odhaleniu povahy zdrojov, metód alebo
rozsahu informácií SIS, čo je zákonom vylúčené.
30. Podľa kasačného senátu správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi
prostredníctvom neutajovanej časti stanoviska SIS sprostredkoval podstatu bezpečnostného rizika -

podozrenie z účasti na aktivitách v oblasti nelegálnej migrácie. Žalobcovi bolo známe, z akého dôvodu
je označený za bezpečnostné riziko, a mal možnosť sa k tomuto tvrdeniu vyjadriť. To napĺňa požiadavku
kontradiktórnosti v rozsahu, ktorý je objektívne možný v konaniach, kde figurujú utajované informácie.
31. Obrana žalobcu bola všeobecného charakteru (rodinné väzby, pracovné zaradenie, bezúhonnosť).
Od správneho orgánu preto nebolo nutné očakávať, aby k žalobcom tvrdenej bezúhonnosti a k jeho

osobným a rodinným pomerom zaujímal osobitné stanovisko, ak trval na existencii bezpečnostného
rizika na základe iných, neverejných skutočností. Vysporiadanie sa s týmito tvrdeniami žalobcu by preto
neprinieslo vecný posun v odôvodnení rozhodnutia.
32. Ústavný súd v náleze PL. ÚS 15/2020 zdôraznil potrebu autonómneho hodnotenia podkladov. Avšak
to nemožno interpretovať tak, že správny orgán má vyvracať každý argument cudzinca, ak by tým

musel prezrádzať obsah utajovanej časti stanoviska. Princíp rovnosti zbraní nemožno chápať absolútne
- v konaniach dotýkajúcich sa národnej bezpečnosti sa nevyžaduje, aby mal účastník identický prístup
k dôkazom ako správny orgán. Stačí, ak bol účastník konania oboznámený s podstatou utajovanej
skutočnosti, a to prostredníctvom informácie z neutajovaného stanoviska SIS a ak účastník konania mal
možnosť predniesť vlastnú verziu udalostí a tie boli vzaté na vedomie. Zákonodarca vedome vyvažuje

právo na obhajobu s ochranou bezpečnostných záujmov štátu.
33. V takýchto typoch konania nemožno požadovať, aby sa orgán konania púšťal do detailnej polemiky
so žalobcom, ak má k dispozícii utajované poznatky, ktoré nemôžu byť zverejnené. Podstatné je, žesprávny orgán ozrejmil dôvod - bezpečnostné riziko v súvislosti s nelegálnou migráciou - a oznámil ho
účastníkovi, čím naplnil požiadavku odôvodnenia v miere umožnenej právnym režimom.
34. Napokon aj judikatúra ESĽP umožňuje obmedzenia v záujme národnej bezpečnosti. Podľa rozsudku

ESĽP vo veci Muhammad a Muhammad proti Rumunsku č. sťažnosti 80982/12 zo dňa 15. októbra
2020 ako aj judikatúry SD EÚ (ZZ, C-300/11), cudzincovi sa musí oznámiť podstata obvinení, nie
všetky dôvody. Správny orgán túto povinnosť splnil tým, že oznámil dôvod podozrenia (aktivity v oblasti
nelegálnej migrácie). Požiadavka, aby sa vyjadroval k detailom obhajoby, by mohla viesť k vyzradeniu
informácií, ktoré majú zostať utajené.

35. Cieľom odôvodnenia je umožniť súdu, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia. V danom prípade
bolo zo spisu zrejmé, že rozhodnutie vychádzalo z informácií SIS, ktoré boli poskytnuté v utajovanej
aj neutajovanej časti. Súd mal možnosť do utajovaných informácií nahliadnuť, a teda preskúmať, či
rozhodnutie nie je svojvoľné. Tým bola zabezpečená procesná ochrana aj bez toho, aby správny orgán
reagovalnakaždétvrdeniežalobcu.Žalobcapoznalpodstatudôvodovamalmožnosťreagovať,správny
orgán nemusel zachádzať do detailov, ktoré by ohrozili bezpečnosť štátu. Rovnováha medzi ochranou

utajovaných skutočností a právom na obhajobu bola zachovaná. Preto odôvodnenie rozhodnutia z
dôvodu, že správny orgán nereagoval na obhajobu žalobcu voči neutajovanej časti stanoviska SIS
nemožno považovať za nedostatočné.
36. Kasačný súd však záver správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného považuje
za správny, avšak z iných dôvodov. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje zákonom vyžadovanú úvahu

podľa zásady proporcionality a nedáva odpoveď na otázku verejného záujmu, na ktorom má byť takýto
zásah do práv žalobcu založený.
37. Tieto nedostatky sa prejavujú aj tým, že utajená časť stanoviska SIS - č. SIS-54/22-V-13-85/2024-S
(s ktorou sa kasačný súd dňa 02.09.2025 oboznámil) použitá ako nosný podklad je v spise prezentovaná
iba ako hodnotiaci názor spracovateľa bez overiteľného skutkového substrátu, ktorý by umožnil súdny

prieskum zákonnosti a primeranosti záverov správneho orgánu. Utajované informácie sú stručné, síce
nie úplne všeobecné, ale nijako skutkovo konkretizované. Vyjadrujú skôr názor spravodajskej služby na
„činnosť“ žalobcu bez uvedenia faktov o časových a miestnych údajoch, rovnako absentujú informácie
o ďalších osobách popisujúcich ich správanie a náznak možnej spolupráce so žalobcom. Okrem
toho, že absentuje v nich akákoľvek skutková konkretizácia, z obsahu utajovanej informácie nie je

zreteľne odlíšený skutkový opis konania či „činnosti“ žalobcu predstavujúci riziko ohrozenia bezpečnosti
Slovenskej republiky od hodnotiaceho názoru spravodajskej služby.
38. Informácie spravodajských služieb (SIS a Vojenského spravodajstva) nemôžu byť „iba vyjadrením
názoru ich spracovateľa“, bez patričného skutkového podkladu zachyteného v spise a súdom
overiteľného. Žalovaný aj správne súdy musia mať možnosť zhodnotiť dôveryhodnosť a presvedčivosť

takejto spravodajskej informácie. Nestačí len prezentovať príbeh, ale musí byť doložený špecifickými
údajmi, ktoré robí tento údaj uveriteľným.
39. Kasačný súd po oboznámení sa s utajovanými skutočnosťami evidovanými pod č.
SIS-54/22-V-13-85/2024-S konštatuje, že predložené informácie nespĺňajú kritériá dôveryhodnosti a
presvedčivosti, ktoré by umožnili súdu urobiť o ich obsahu akýkoľvek úsudok.

Ústavnoprávny základ a požiadavka preskúmateľnosti
40. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Rozhodovanie o udelení či predĺžení doplnkovej ochrany predstavuje významný zásah do základných
práv jednotlivca (najmä práva na život, osobnú slobodu a práva na rodinný a súkromný život). Z tohto
dôvodu musí byť rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné, t. j. musí z neho byť zrejmé, aké

podklady boli zohľadnené, aké skutkové zistenia z nich správny orgán urobil, ako tieto zistenia právne
kvalifikoval,aprečojezásahprimeranýsledovanémulegitímnemucieľu(bezpečnosťštátu,resp.verejný
poriadok).
41. Požiadavka preskúmateľnosti je v predmetnej agende zosilnená tým, že správny orgán môže
pracovať s utajovanými informáciami. To však neznamená, že postačí reprodukovať hodnotiaci záver

spravodajského orgánu. Aj v režime ochrany utajovaných informácií musí byť v spise (v spravodajskej
informácii) zachytený od názoru spravodajskej služby odlíšený (i) opis skutkových indícií a javov (aspoň
v rozsahu „podstaty“), (ii) zdroj a spôsob ich získania či verifikácie (ak to povaha veci umožňuje, s
primeranou mierou anonymizácie a generalizácie) a (iii) až následne hodnotiaca úvaha spracovateľa.
Len takto je možné vykonať súdny prieskum bez vyzradenia utajovaných (chránených) skutočností.

K absencii testu proporcionality
42. Zásada proporcionality vyžaduje trojstupňové posúdenie: vhodnosť - potrebnosť - primeranosť
v užšom zmysle. Správny orgán mal povinnosť vysvetliť: vhodnosť: prečo nepredĺženie doplnkovej
ochranyjespôsobilédosiahnuťcieľochranybezpečnostiSR;potrebnosť:čineexistujemenejzaťažujúceopatrenie vo vzťahu k právam žalobcu; primeranosť v užšom zmysle: akým spôsobom prevážili tvrdené
bezpečnostné riziká nad zásahom do práv žalobcu (dlhodobý pobyt, rodinné väzby - družka a tri maloleté
deti, doterajší pobytový status, absencia trestného stíhania, doterajší bezproblémový život).

43. Rozhodnutie žalovaného takúto úvahu neobsahuje. Absentuje identifikácia, ktorý základný záujem
spoločnosti je konaním žalobcu reálne, aktuálne a dostatočne závažne ohrozený a prečo. Následkom
toho nie je možné overiť, či zásah do jeho práv nie je neprimeraný.
44. Súčasťou testu proporcionality v konaniach o medzinárodnej ochrane musí byť aj reflexia
medzinárodnoprávnych záväzkov non-refoulement a aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu.

Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalovaný disponoval aktuálnou správou o situácii v provincii
Nangarhar (zameranou na fungovanie štátnych inštitúcií, individuálnu bezpečnosť obyvateľov a postoj
k navrátilcom), no jej obsah do odôvodnenia nepremietol. Chýba preto odpoveď, ako sa tvrdené
bezpečnostné riziko na území SR váži proti potenciálnym rizikám pre žalobcu pri prípadnom návrate do
Afganistanu v aktuálnych pomeroch.
K otázke verejného záujmu

45. Žalovaný v rozhodnutí síce uviedol, že „vzhľadom na bezpečnosť SR a jej obyvateľov nie je vo
verejnom záujme predĺžiť doplnkovú ochranu“, no neuviedol, aký konkrétny verejný záujem tým sleduje
a na základe čoho dospel k záveru, že zásah je nevyhnutný. Pojem „verejný poriadok/bezpečnosť“ musí
byť vykladaný reštriktívne a individuálne; nestačí všeobecná prevencia (rozsudok z 28.10.1975, Rutili
C-36/75, rozsudok z 27.10.1977, Bouchereau, C-30/77, rozsudok z 10.7.2008, Jipa, C-33/07. Správanie

dotyčnej osoby musí predstavovať skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie základných
záujmov spoločnosti. Rozhodnutie neobsahuje úvahu, ktorá by prepájala zistené skutkové indície s
konkrétnym základným záujmom spoločnosti a s individualizovaným rizikom vyplývajúcim práve z osoby
žalobcu.
K povahe a kvalite spravodajského podkladu

46. Kasačný súd nepopiera, že stanovisko SIS môže byť relevantným podkladom. V preskúmavanej
veci však utajená časť, o ktorú žalovaný svoj záver oprel, je prezentovaná iba ako názor spracovateľa,
bez od názoru spracovateľa odlíšeného faktického jadra (konkrétne - hoci primerane zovšeobecnené -
miestne a časové údaje, opis správania, spôsob získania a overenia informácií, poukaz na ďalšie osoby/
udalosti a ich väzby), ktoré by umožnili overiť vierohodnosť a váhu tvrdenia. Správne rozhodnutie v

otázke tak závažného zásahu do práv nemôže stáť iba na „príbehu - názoru spracovateľa“ bez doloženia
špecifických údajov, ktoré robia tento príbeh uveriteľným a overiteľným (pri zachovaní režimu ochrany
utajovaných informácií).
47.Absenciataktozachytenéhoskutkovéhopodkladuznemožňujenielenuskutočniťtestproporcionality,
ale aj odpovedať na otázku, či je vôbec dané reálne, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie

niektorého zo základných záujmov spoločnosti, ktoré by legitimizovalo nepredĺženie doplnkovej ochrany.
48. Nebezpečenstvo pre bezpečnosť krajiny ergo verejný poriadok v zmysle § 13c ods. 2 písm.
d/ zákona o azyle treba považovať iba hrozbu takého konania, ktoré bude predstavovať skutočné,
aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti, pričom je
nutné zohľadniť individuálne okolnosti života cudzinca a prihliadnuť na jeho celkovú životnú situáciu -

(pozri tiež uznesenie NSS ČR z 26.07.2011, č. j. 3 As 4/2010 - 151, publikované pod č. 2420/2011 Zb.
NSS), v ktorom súd uviedol, že narušenie verejného poriadku predstavuje iba také konanie, ktoré reálne
ohrozuje základné záujmy spoločnosti, a to vždy so zohľadnením individuálnych okolností cudzinca.
49. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na utajované stanovisko SIS, také závery pre neúplnosť informácie o
konaní žalobcu z neho nevyplývajú.

50. Kasačný súd zdôrazňuje, že záver o nepreskúmateľnosti nestavia na tom, že žalovaný nereagoval
na každú jednotlivú námietku žalobcu k neutajovanej časti stanoviska SIS. Aj keby taká reakcia
nebola vzhľadom na povahu veci možná alebo nevyhnutná, rozhodnutie žalovaného by zostalo
nepreskúmateľné už pre absenciu proporcionalitnej úvahy a identifikácie konkrétneho verejného záujmu
a pre nedostatočnú kvalitu a verifikovateľnosť spravodajského podkladu v spise.

51. V ďalšom konaní žalovaný: (a) zabezpečí a do spisu zachytí (v režime utajenia, avšak tak, aby
bol súdom overiteľné), skutkové jadro spravodajských tvrdení (aspoň v miere „podstaty“): časové a
miestne súvislosti, opis konania/činností, väzby na ďalšie osoby/udalosti, spôsob získania a verifikácie
informácií; osobitne odlíši skutkové zistenia od hodnotiaceho názoru spracovateľa, (b) vykoná test
proporcionality (vhodnosť - potrebnosť - primeranosť v užšom zmysle) a jeho výsledok explicitne

premietne do odôvodnenia; zohľadní pritom individualitu prípadu (dĺžka pobytu, rodinné väzby - družka
a tri deti, doterajšie bezúhonné pomery), (c) vyhodnotí aktuálnu situáciu v krajine pôvodu relevantnú
z hľadiska princípu non-refoulement a rizík pri prípadnom návrate; ak takými podkladmi disponuje (čo
vyplýva zo spisu), v odôvodnení vysvetlí, ako sa premietli do výsledku, (d) konkretizuje verejný záujem,ktorý zásahom sleduje, a preukáže, že prípadné ohrozenie je skutočné, aktuálne a dostatočne závažné
a vyplýva zo správania žalobcu, nie z abstraktnej prevencie; rovnováhu medzi bezpečnosťou a právami
žalobcu vyjadrí v racionálnej a preskúmateľnej úvahe.

52. Pretože rozhodnutie žalovaného neobsahuje proporcionalitnú úvahu, neidentifikuje a nezdôvodňuje
konkrétny verejný záujem a stojí na spravodajskom podklade, ktorý je v spise zachytený iba ako
neoveriteľný hodnotiaci názor bez patričného skutkového substrátu, kasačný súd sa stotožňuje so
záverom správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Dôvody nepreskúmateľnosti však kasačný
súd neviaže na (ne)reakciu žalovaného na vyjadrenia žalobcu k neutajovanej časti stanoviska SIS, ale

na vyššie rozvedené materiálne nedostatky odôvodnenia a podkladov.
K námietke hrozby vytvorenia precedensu
53. K námietke sťažovateľa, ktorý upozorňoval na riziko vytvorenia precedensu, ktorý by znevýhodňoval
správne orgány viazané zákonom o utajovaných skutočnostiach kasačný súd uvádza, že nejde o
nebezpečný precedens, ale o povinnosť výkladu zákonov v súlade s Ústavou SR, najmä s recentným
nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/2020-63, ale aj v tomto rozhodnutí citovanou judikatúrou ESĽP

a SD EÚ.
54. Sťažovateľ varuje pred vytvorením precedensu, ktorý by znevýhodňoval správne orgány viazané
zákonom o utajovaných skutočnostiach. Avšak správny výklad týchto zákonov neznamená ohrozenie
bezpečnosti štátu, ale skôr to, že aj pri zohľadnení ochrany utajovaných informácií je nevyhnutné
umožniť preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov. Práve transparentnosť a kontrolovateľnosť

rozhodnutí správnych orgánov je potrebná na to, aby bola garantovaná spravodlivosť a aby nebolo
ohrozené právo na účinný právny prostriedok nápravy. Ak totiž rozhodnutie o nepredĺžení doplnkovej
ochrany nie je dostatočne preskúmateľné, môže to viesť k porušeniu práv jednotlivca na spravodlivý
súdny proces a efektívnu ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami. Tento prístup je v súlade s článkom
6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý garantuje právo na spravodlivý proces.

55. Tento postup nie je vytváraním nebezpečného precedensu, ale nutnosťou správnej interpretácie
zákonov v súlade s ústavnými zárukami a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Zákony
o azyle a ochrane utajovaných skutočností musia byť vykladané tak, aby neboli porušované základné
práva jednotlivcov a zároveň zabezpečovali ochranu bezpečnosti štátu, pričom prístup k spravodlivému
procesu a účinnému právnemu prostriedku nápravy musí zostať zachovaný.

56. Kasačný súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany
je nevyhnutné, aby bol každý prípad individuálne a nezávisle posúdený bez neprimeraných vplyvov z
externých orgánov, vrátane SIS a Vojenského spravodajstva. Aj keď môžu byť tieto orgány povinné
vyjadrovať sa k bezpečnostným otázkam, rozhodovanie o azyle resp. doplnkovej ochrane nemôže byť
automaticky založené len na ich stanovisku, čo je aj hlavným posolstvom nálezu ÚS ?15/2020.

57. Tento názor kasačného súdu je podporený niekoľkými právnymi a ústavnými zásadami, ako aj
rozhodnutiami Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
58. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom

uvedeným v tomto ustanovení.
59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak
mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania priznal,

nakoľko v kasačnom konaní bol úspešný.
60. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.
k odôvodneniu rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/5/2025 zo dňa

26. septembra 2025

V právnej veci žalobcu: A. N., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný
úrad, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-162-15/2024-Ž z
9. januára 2025, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.

k. 16Saz/1/2025-49 zo dňa 30. apríla 2025, rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 2Sak/5/2025 zo dňa 26. septembra 2025 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného
zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania.V tejto veci som bola predsedníčkou senátu - sudkyňou spravodajkyňou. S výrokom rozsudku sp. zn.
2Sak/5/2025 zo dňa 26. septembra 2025 ako aj s dôvodmi uvedenými v bodoch 14/ až 25/ a 36/ (od
druhej vety) až 60/ sa stotožňujem, s výnimkou prvej vety bodu 50/ a poslednej vety bodu 52/ rozsudku.

Nesúhlasím však s dôvodmi rozhodnutia uvedenými v bodoch 28/ až 35/ rozsudku, ktorými kasačný súd
vyjadril nesúhlas s názorom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu,
že žalovaný nereagoval na obhajobu žalobcu voči informáciám z neutajovanej časti stanoviska SIS.
K dôvodom rozhodnutia v časti „K vyhodnoteniu neutajovaného stanoviska SIS“ pripájam podľa § 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov toto

odlišné stanovisko:

V danom prípade bolo žalovanému dňa 20.12.2024 pod č. SIS-69/76-154-1/2024 doručené stanovisko
SIS, v ktorom je uvedené:„ Vo vzťahu k osobe menovaného uvádzame, že SIS disponuje informáciami,
podľa ktorých A. N., narodený X. A. XXXX, štátny príslušník Afganistanu, predstavuje bezpečnostné
riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku

nelegálnej migrácie.“
S neutajovaným stanoviskom SIS bol žalobca oboznámený a žalobca sa k nemu vyjadril. Vo vyjadrení k
neutajovanému stanovisku SIS žalobca predložil racionálne tvrdenia, ktoré si vyžadovali vyhodnotenie:
napríklad, že nebol nikdy trestne stíhaný ani vyšetrovaný, nie je si vedomý žiadnych protiprávnych
konaní za údajnú účasť na organizovaní nelegálnej migrácie, pracuje ako taxikár, stretáva sa s mnohými

ľuďmi najviac z Indie, Iránu a Pakistanu. Jeho švagor má taxislužbu FNP s.r.o. a v prípade, že jeho
zamestnanci potrebujú tlmočenie, ale pomoc s vybavením zdravotného, sociálneho poistenia alebo
bankovými účtami, pomáha im. K neutajovanej časti stanoviska SIS žalobca ďalej uviedol, že jeho rodina
ho naučila, že prevádzačstvo a dílerstvo by nikdy v živote nerobil. Má tri maloleté deti na Slovensku,
ktoré vyživuje, žije v usporiadanom vzťahu s družkou. Žalovaný tieto tvrdenia nevyhodnotil, nezaujal k

nim žiadne stanovisko, čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.
Správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s obsahom neutajovaného stanoviska SIS
ako s dôkazom. Neuskutočnil žiadne autonómne hodnotenie tohto dokumentu, ktoré by obsahovalo
posúdenie jeho relevantnosti či váhy v kontexte s ostatnými dôkazmi. Rozhodnutie žalovaného
tak formálne i vecne spočíva i na neutajovanom stanovisku SIS bez toho, aby správny orgán

vyhodnotil obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, žije v
usporiadanomrodinnomzväzku,pracujeakotaxikárajehokontaktsozahraničnýmiosobamimávýlučne
pracovný charakter.
Tieto nedostatky sú v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
15/2020-63 z 15. marca 2023, najmä v bode 85, kde sa výslovne uvádza, že na osvedčenie

nebezpečenstva pre bezpečnosť SR nestačí len odkaz na stanovisko SIS, ale správny orgán je povinný
ho autonómne vyhodnotiť ako akýkoľvek iný dôkaz, a to v kontexte s ostatnými relevantnými podkladmi,
vrátane vyjadrení cudzinca.
Z rozhodnutia žalovaného vydaného po zmene právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania
žalovaného však nevyplýva, že by uskutočnil autonómne hodnotenie tohto dokumentu - neutajovaného

stanoviska SIS, ktoré by obsahovalo posúdenie jeho relevantnosti či váhy v kontexte s ostatnými
dôkazmi. Rozhodnutie žalovaného mechanicky prebralo neutajovanú časť stanoviska SIS, bez jeho
samostatného vyhodnotenia a vysporiadania sa s obranou žalobcu. Takýto prístup de facto prenáša
rozhodovaciu právomoc na SIS, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/2020.
Ústavný súd SR výslovne konštatoval, že správny orgán musí konať autonómne - stanovisko SIS je

podklad, nie rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného postráda kvalitatívne zhodnotenie informácií - ale
obsahuje len všeobecnú zmienku o „bezpečnostnom riziku vyplývajúcu z podozrenia z vykonávania
aktivít žalobcu na úseku nelegálnej migrácie“ bez vyhodnotenia obrany žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva,
že žalobca sa k neutajovanej časti stanoviska SIS vyjadril a uviedol konkrétne, racionálne a overiteľné
skutočnosti - že nikdy nebol trestne stíhaný ani vyšetrovaný, žije v usporiadanom rodinnom zväzku,

pracuje ako taxikár a jeho kontakt so zahraničnými osobami má výlučne pracovný charakter. Na
tieto tvrdenia žalobcu však žalovaný nijako nereagoval, hoci mu to zákon ani ochrana utajovaných
skutočností nezabraňovali. Takýto postup porušuje zásadu kontradiktórnosti a povinnosť správneho
orgánu vysporiadať sa s argumentáciou účastníka konania spôsobom, ktorý umožní preskúmateľnosť
rozhodnutia.

Správny súd správne poukázal, že zákon vyžaduje, aby boli dôkazy hodnotené a porovnané s tvrdeniami
žalobcu. Nemožno sa spoliehať len na strohé citovanie neutajovanej časti stanoviska SIS - aj jeho
zverejniteľná časť musí byť samostatne a vecne zhodnotená, pričom je potrebné zohľadniť aj obhajobu
žalobcu voči tvrdeniam, ktoré z nej vyplývajú.Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, hoci tie mohli byť spôsobilé oslabiť dôveryhodnosť
tvrdení SIS v neutajovanom stanovisku. Konkrétne obrana žalobcu spočívajúca v tom, že nikdy nebol
trestnestíhanýanivyšetrovaný,žijevusporiadanomrodinnomzväzku,pracujeakotaxikárajehokontakt

so zahraničnými osobami má výlučne pracovný charakter boli zo strany žalovaného odignorované.
Neboli mu v tejto súvislosti kladené žiadne doplňujúce otázky, ktorými by mohol objasniť a vysvetliť
prípadné pochybnosti žalovaného o pravdivosti tvrdení žalobcu.
Správnysúdpritompriliehavopoukázalnato,ževzmysleustálenejjudikatúrysprávnychsúdovvytýkané
nedostatky odôvodnenia nemožno konvalidovať dodatočnými vysvetleniami. Podľa ustálenej judikatúry

správnychsúdov(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRz21.06.2016,sp.zn.10Sza/13/2016),chýbajúce
dôvody rozhodnutia nie je možné nahradiť v konaní pred súdom dodatočnými vysvetleniami.
Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré mechanicky reprodukuje neutajovanú časť stanoviska SIS, bez jeho
samostatného a vecného vyhodnotenia a zohľadnenia obrany cudzinca voči tvrdeniam, ktoré z nej
vyplývajú nestačí. Tento názor vyvodzujem z právneho rámca a povinností správnych orgánov, ktorých
zákonné limity objasnil ústavný súd v náleze PL. ÚS 15/2020. Ústavný súd SR jasne v náleze PL.

ÚS 15/2020 (bod?85) zdôraznil, že bezpečnostné kritériá (§ 13 ods. 5 písm. a), § 13c ods. 2 písm. d)
zákona o azyle) musia byť posudzované autonómne správnym orgánom, bez viazanosti stanoviskom
SIS či Vojenského spravodajstva. Správny orgán je povinný ho autonómne vyhodnotiť ako akýkoľvek
iný dôkaz, a to v kontexte s ostatnými relevantnými podkladmi, vrátane vyjadrení cudzinca.
Z uvedeného vyplýva jednoznačná povinnosť hodnotiť aj neutajované stanovisko SIS ako podklad a

vysporiadať sa s obranou žalobcu.
S názorom správneho súdu, že žalovaný mal reagovať na takúto obhajobu žalobcu voči informáciám
z neutajovanej časti stanoviska SIS sa stotožňujem. Rozhodnutie žalovaného preto považujem za
nepreskúmateľné aj z dôvodu, že neobsahuje presvedčivú úvahu, z akých skutočností a na základe
akého hodnotenia dospel žalovaný k záveru, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko vyplývajúce

z neutajovanej časti stanoviska SIS. Správny orgán sa nesmie uspokojiť s reprodukciou záverov SIS,
ale musí vykonať vlastné posúdenie, ktoré zohľadní aj obranu dotknutej osoby. V opačnom prípade
sa rozhodovacia právomoc fakticky prenáša na spravodajskú službu, čo je v rozpore so závermi
vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/2020.

V Bratislave, 26. septembra 2025

Elena Berthotyová
1. Požiadavka preskúmateľnosti je v konaní o predĺžení doplnkovej ochrany zosilnená tým, že správny
orgán môže pracovať s utajovanými informáciami. To však neznamená, že postačí reprodukovať

hodnotiaci záver spravodajského orgánu. Aj v režime ochrany utajovaných informácií musí byť v spise (v
spravodajskej informácii) zachytený od názoru spravodajskej služby odlíšený (i) opis skutkových indícií
a javov (aspoň v rozsahu „podstaty“), (ii) zdroj a spôsob ich získania či verifikácie (ak to povaha veci
umožňuje, s primeranou mierou anonymizácie a generalizácie) a (iii) až následne hodnotiaca úvaha
spracovateľa. Len takto je možné vykonať súdny prieskum bez vyzradenia utajovaných /chránených/

skutočností.
2. Za nebezpečenstvo pre bezpečnosť krajiny ergo verejný poriadok v zmysle § 13c ods. 2 písm. d/
zákona o azyle treba považovať iba hrozbu takého konania, ktoré bude predstavovať skutočné, aktuálne
a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti, a to pri zachovaní
skutočností, ktoré podliehajú stupňu utajenia, pričom je nutné zohľadniť individuálne okolnosti života

cudzinca a prihliadnuť na jeho celkovú životnú situáciu.
Odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.
k odôvodneniu rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/5/2025 zo dňa
26. septembra 2025

V právnej veci žalobcu: Fraidoon RAHIMI, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračnýúrad,osprávnejžalobevoveciazyluprotirozhodnutiužalovanéhoČAS:MU-PO-162-15/2024-
Ž z 9. januára 2025, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave
č. k. 16Saz/1/2025-49 zo dňa 30. apríla 2025, rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 2Sak/5/2025 zo dňa 26. septembra 2025 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného

zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania.
V tejto veci som bola predsedníčkou senátu - sudkyňou spravodajkyňou. S výrokom rozsudku sp. zn.
2Sak/5/2025 zo dňa 26. septembra 2025 ako aj s dôvodmi uvedenými v bodoch 14/ až 25/ a 36/ (od
druhej vety) až 60/ sa stotožňujem, s výnimkou prvej vety bodu 50/ a poslednej vety bodu 52/ rozsudku.Nesúhlasím však s dôvodmi rozhodnutia uvedenými v bodoch 28/ až 35/ rozsudku, ktorými kasačný súd
vyjadril nesúhlas s názorom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu,
že žalovaný nereagoval na obhajobu žalobcu voči informáciám z neutajovanej časti stanoviska SIS.

K dôvodom rozhodnutia v časti „K vyhodnoteniu neutajovaného stanoviska SIS“ pripájam podľa § 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov toto
odlišné stanovisko:

V danom prípade bolo žalovanému dňa 20.12.2024 pod č. SIS-69/76-154-1/2024 doručené stanovisko

SIS, v ktorom je uvedené:„ Vo vzťahu k osobe menovaného uvádzame, že SIS disponuje informáciami,
podľa ktorých Fraidoon RAHIMI, narodený 6. februára 1991, štátny príslušník Afganistanu, predstavuje
bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít
na úseku nelegálnej migrácie.“
S neutajovaným stanoviskom SIS bol žalobca oboznámený a žalobca sa k nemu vyjadril. Vo vyjadrení k
neutajovanému stanovisku SIS žalobca predložil racionálne tvrdenia, ktoré si vyžadovali vyhodnotenie:

napríklad, že nebol nikdy trestne stíhaný ani vyšetrovaný, nie je si vedomý žiadnych protiprávnych
konaní za údajnú účasť na organizovaní nelegálnej migrácie, pracuje ako taxikár, stretáva sa s mnohými
ľuďmi najviac z Indie, Iránu a Pakistanu. Jeho švagor má taxislužbu FNP s.r.o. a v prípade, že jeho
zamestnanci potrebujú tlmočenie, ale pomoc s vybavením zdravotného, sociálneho poistenia alebo
bankovými účtami, pomáha im. K neutajovanej časti stanoviska SIS žalobca ďalej uviedol, že jeho rodina

ho naučila, že prevádzačstvo a dílerstvo by nikdy v živote nerobil. Má tri maloleté deti na Slovensku,
ktoré vyživuje, žije v usporiadanom vzťahu s družkou. Žalovaný tieto tvrdenia nevyhodnotil, nezaujal k
nim žiadne stanovisko, čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.
Správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s obsahom neutajovaného stanoviska SIS
ako s dôkazom. Neuskutočnil žiadne autonómne hodnotenie tohto dokumentu, ktoré by obsahovalo

posúdenie jeho relevantnosti či váhy v kontexte s ostatnými dôkazmi. Rozhodnutie žalovaného
tak formálne i vecne spočíva i na neutajovanom stanovisku SIS bez toho, aby správny orgán
vyhodnotil obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, žije v
usporiadanomrodinnomzväzku,pracujeakotaxikárajehokontaktsozahraničnýmiosobamimávýlučne
pracovný charakter.

Tieto nedostatky sú v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
15/2020-63 z 15. marca 2023, najmä v bode 85, kde sa výslovne uvádza, že na osvedčenie
nebezpečenstva pre bezpečnosť SR nestačí len odkaz na stanovisko SIS, ale správny orgán je povinný
ho autonómne vyhodnotiť ako akýkoľvek iný dôkaz, a to v kontexte s ostatnými relevantnými podkladmi,
vrátane vyjadrení cudzinca.

Z rozhodnutia žalovaného vydaného po zmene právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania
žalovaného však nevyplýva, že by uskutočnil autonómne hodnotenie tohto dokumentu - neutajovaného
stanoviska SIS, ktoré by obsahovalo posúdenie jeho relevantnosti či váhy v kontexte s ostatnými
dôkazmi. Rozhodnutie žalovaného mechanicky prebralo neutajovanú časť stanoviska SIS, bez jeho
samostatného vyhodnotenia a vysporiadania sa s obranou žalobcu. Takýto prístup de facto prenáša

rozhodovaciu právomoc na SIS, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/2020.
Ústavný súd SR výslovne konštatoval, že správny orgán musí konať autonómne - stanovisko SIS je
podklad, nie rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného postráda kvalitatívne zhodnotenie informácií - ale
obsahuje len všeobecnú zmienku o „bezpečnostnom riziku vyplývajúcu z podozrenia z vykonávania
aktivít žalobcu na úseku nelegálnej migrácie“ bez vyhodnotenia obrany žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva,

že žalobca sa k neutajovanej časti stanoviska SIS vyjadril a uviedol konkrétne, racionálne a overiteľné
skutočnosti - že nikdy nebol trestne stíhaný ani vyšetrovaný, žije v usporiadanom rodinnom zväzku,
pracuje ako taxikár a jeho kontakt so zahraničnými osobami má výlučne pracovný charakter. Na
tieto tvrdenia žalobcu však žalovaný nijako nereagoval, hoci mu to zákon ani ochrana utajovaných
skutočností nezabraňovali. Takýto postup porušuje zásadu kontradiktórnosti a povinnosť správneho

orgánu vysporiadať sa s argumentáciou účastníka konania spôsobom, ktorý umožní preskúmateľnosť
rozhodnutia.
Správny súd správne poukázal, že zákon vyžaduje, aby boli dôkazy hodnotené a porovnané s tvrdeniami
žalobcu. Nemožno sa spoliehať len na strohé citovanie neutajovanej časti stanoviska SIS - aj jeho
zverejniteľná časť musí byť samostatne a vecne zhodnotená, pričom je potrebné zohľadniť aj obhajobu

žalobcu voči tvrdeniam, ktoré z nej vyplývajú.
Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, hoci tie mohli byť spôsobilé oslabiť dôveryhodnosť
tvrdení SIS v neutajovanom stanovisku. Konkrétne obrana žalobcu spočívajúca v tom, že nikdy nebol
trestnestíhanýanivyšetrovaný,žijevusporiadanomrodinnomzväzku,pracujeakotaxikárajehokontaktso zahraničnými osobami má výlučne pracovný charakter boli zo strany žalovaného odignorované.
Neboli mu v tejto súvislosti kladené žiadne doplňujúce otázky, ktorými by mohol objasniť a vysvetliť
prípadné pochybnosti žalovaného o pravdivosti tvrdení žalobcu.

Správnysúdpritompriliehavopoukázalnato,ževzmysleustálenejjudikatúrysprávnychsúdovvytýkané
nedostatky odôvodnenia nemožno konvalidovať dodatočnými vysvetleniami. Podľa ustálenej judikatúry
správnychsúdov(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRz21.06.2016,sp.zn.10Sza/13/2016),chýbajúce
dôvody rozhodnutia nie je možné nahradiť v konaní pred súdom dodatočnými vysvetleniami.
Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré mechanicky reprodukuje neutajovanú časť stanoviska SIS, bez jeho

samostatného a vecného vyhodnotenia a zohľadnenia obrany cudzinca voči tvrdeniam, ktoré z nej
vyplývajú nestačí. Tento názor vyvodzujem z právneho rámca a povinností správnych orgánov, ktorých
zákonné limity objasnil ústavný súd v náleze PL. ÚS 15/2020. Ústavný súd SR jasne v náleze PL.
ÚS 15/2020 (bod?85) zdôraznil, že bezpečnostné kritériá (§ 13 ods. 5 písm. a), § 13c ods. 2 písm. d)
zákona o azyle) musia byť posudzované autonómne správnym orgánom, bez viazanosti stanoviskom
SIS či Vojenského spravodajstva. Správny orgán je povinný ho autonómne vyhodnotiť ako akýkoľvek

iný dôkaz, a to v kontexte s ostatnými relevantnými podkladmi, vrátane vyjadrení cudzinca.
Z uvedeného vyplýva jednoznačná povinnosť hodnotiť aj neutajované stanovisko SIS ako podklad a
vysporiadať sa s obranou žalobcu.
S názorom správneho súdu, že žalovaný mal reagovať na takúto obhajobu žalobcu voči informáciám
z neutajovanej časti stanoviska SIS sa stotožňujem. Rozhodnutie žalovaného preto považujem za

nepreskúmateľné aj z dôvodu, že neobsahuje presvedčivú úvahu, z akých skutočností a na základe
akého hodnotenia dospel žalovaný k záveru, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko vyplývajúce
z neutajovanej časti stanoviska SIS. Správny orgán sa nesmie uspokojiť s reprodukciou záverov SIS,
ale musí vykonať vlastné posúdenie, ktoré zohľadní aj obranu dotknutej osoby. V opačnom prípade
sa rozhodovacia právomoc fakticky prenáša na spravodajskú službu, čo je v rozpore so závermi

vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/2020.

V Bratislave, 26. septembra 2025

Elena Berthotyová

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.