Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720204068
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6720204068.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcov: 1. A. B.

C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., občan SR, 2. G. C., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., občan SR, obidvaja zastúpení: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so
sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1a. H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I.
J. XXX/X, XXX XX J., občan SR, 1b. K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. I. XXX/X, E., M., E. X, N.
O., 1c. B. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX J., občan SR (dedičia po pôvodne
žalovanom v 1. rade A. E. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom na J. XXX/X, XXX XX J., zomrelom
XX. XX. XXXX), 2. H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX F., občan SR, 3. O. B., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX M., občan SR, 4. E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.
XX, XXX XX M., občan SR, žalovaní 2., 3. a 4. zastúpení: JUDr. Blanka Gondová, advokátka, so sídlom
Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o určenie, že prejav vôle poručiteľky uvedený v závetoch zo dňa
11. 06. 2019 a 02. 05. 2019 nespôsobil vznik dedičských práv a o určenie, že byt patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že prejav vôle poručiteľky G. I., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy
trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., zomrelej dňa 25. 04. 2020 uvedený v závete zo dňa 11. 06. 2019
spísanom vo forme notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade D. D. Q. vo M., sp. zn. N 115/2019,

Nz 18295/2019 nespôsobil vznik dedičských práv na základe tohto závetu v momente smrti poručiteľky.
8C/35/2020 2

II. Súd u r č u j e , že prejav vôle poručiteľky G. I., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy
trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., zomrelej dňa 25. 04. 2020 uvedený v závete zo dňa 02. 05. 2019
spísanom vo forme notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade D. D. Q. vo M., sp. zn. N 88/2019,
Nz 13633/2019 nespôsobil vznik dedičských práv na základe tohto závetu v momente smrti poručiteľky.

III. Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohej G. I., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy
trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., zomrelej dňa XX. XX. XXXX patrí
a) byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu - C. E. so súpisným číslom
XXX v podiele 1/1, pričom bytový dom je postavený na pozemkoch - parcelách registra „C“ parc. č.
XXXX/X H. XXXX/X;
b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5573/97337 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu; pričom uvedené nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely sú vedené katastrálnym

odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajú sa v katastrálnom území F., obci F., okrese M. a
sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých súčasnými formálne zapísanými spoluvlastníkmi
zapísanými na liste vlastníctva sú žalovaný v 1. rade pod BLV 3 a žalovaná v 2. rade pod BLV 14.

IV. Žalovaní 1a), 1b), 1c), v 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1.
a 2. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou domáhali, aby súd určil, že prejav vôle
poručiteľky G. I., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy trvale bytom C. E. XXX/X, XXX

XX F., zomrelej dňa 25. 04. 2020 uvedený v závete zo dňa 11. 06. 2019 spísanom vo forme notárskej
zápisnice spísanej na Notárskom úrade D. D. Q. vo M., sp. zn. N 115/2019, Nz 18295/2019 nespôsobil
vznik dedičských práv na základe tohto závetu v momente smrti poručiteľky. Ďalej, aby súd určil, že
prejav vôle poručiteľky G. I., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy trvale bytom C. E. XXX/
X, XXX XX F., zomrelej dňa XX. XX. XXXX uvedený v závete zo dňa 02. 05. 2019 spísanom vo forme
notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade D. D. Q. vo M., sp. zn. N 88/2019, Nz 13633/2019

nespôsobil vznik dedičských práv na základe tohto závetu v momente smrti poručiteľky a taktiež, aby
súd určil, že do dedičstva po nebohej G. I., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy trvale
bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., zomrelej dňa XX. XX. XXXX patrí a)byt č. X nachádzajúci sa na 1.
poschodí vo vchode č. 2 bytového domu – C. E. so súpisným číslom XXX v podiele 1/1, pričom bytový
dom je postavený na pozemkoch – parcelách registra „C“ parc. č. XXXX/X H. XXXX/X; b) spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 5573/97337 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, pričom
uvedené nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely sú vedené katastrálnym odborom Okresného
úradu Zvolen, nachádzajú sa v katastrálnom území F., obci F., okrese M. a sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, ktorých súčasnými formálne zapísanými spoluvlastníkmi zapísanými na liste
vlastníctva sú žalovaní v 1. rade pod BLV 3 a žalovaná v 2. rade pod BLV 14, žalobu odôvodnili na

základetýchskutočností,žedňaXX.XX.XXXXzomrelaG.I.,pričomtátovčasesmrtinemalazákonných
dedičov a zanechala celkove 5 dedičských závetov. Išlo o závet zo dňa 14. 04. 1999 (ďalej len „závet
č. 1“), ďalej zo dňa 11. 04. 2014 (ďalej len „závet č. 2“), závet zo dňa 18. 10. 2017 (ďalej len „závet č.
3“), závet zo dňa 05. 02. 2019 (ďalej len „závet č. 4“) a závet zo dňa 11. 06. 2019 (ďalej len „závet č.
5“), pričom všetky závety bolí spísané vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade D. D. Q. vo

M.. Dedičské konanie po zomrelej G. I. (ďalej ju súd bude označovať len ako „poručiteľka“) v súčasnosti
prebieha pred notárom – súdnym komisárom G. E. G. so sídlom Notáskej úradu H. Q. XXXX/XXX K. B.
pod sp. zn. 11D/41/2020, kde prostredníctvom námietky vznesenej právnym zástupcom žalobcov 1. a 2.,
títo nesúhlasia s obsahom vyššie uvedených závetov a boli súdnym komisárom odkázaní na podanie
príslušnej žaloby a to v lehote jedného mesiaca. V závere závetu 4 a 5 sa konštatuje, že účastníčka si

notársku zápisnicu osobne prečítala, pričom uvedené tvrdenie sa nemôže zakladať na pravde, nakoľko
poručiteľke bol Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska vystavený preukaz, obsahom ktorého bola
poručiteľka označená ako „nevidiaci“.
Podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať, písať je
potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje ak ten, kto nemôže čítať alebo písať má

schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov a špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný vlastnoručne podpísať listinu.
Podľa § 49 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“) ak
spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať priberie dvoch svedkov.
Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri

prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého bol pribratý. Tieto okolnosti musia
byť v zápisnici uvedené.
Podľa § 51 ods. 2 a 3 Notárskeho poriadku ak účastník nemôže čítať alebo písať musí byť okrem
svedkov k úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa vie s ním dorozumieť. Prostredníctvom neho notár
zistí v zápisnici, uvedie či účastník zápisnicu schvaľuje. Dôverník má vlastnosti spôsobilého svedka,

môže ním byť i osoba blízka.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Notárskeho poriadku ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov
úkonu, uvedie sa v závere zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave
vôle o tom, čo sa má pojať do zápisnice pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.
Na základe týchto skutočností z obsahu závetu 4 a 5 vyššie uvedený postup dodržaný nebol, hoci

poručiteľka objektívne nemohla vidieť čo podpisuje a preto sú uvedené závety neplatnými právnymi
úkonmi. Zároveň poukazujú aj na skutočnosti týkajúce sa celkového zdravotného a psychického stavu
poručiteľky, avšak vzhľadom k tomu, že uvedené skutočnosti neboli pre rozhodnutie dôležité súd bližšie
na opis zdravotného stavu poručiteľky nebude poukazovať.
Napriek tomu, že poručiteľka vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 21. 11. 2019 prezentovala

fakty, v rámci ktorých vyplýva, že nemá žiadnu vedomosť o akýchkoľvek darovacích zmluvách,kúpnopredajných zmluvách a iných právnym prevodoch týkajúcich sa jej nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. F., konkrétne bytu č. X na X. poschodí na ulici C. E. N. XXX/X K. F., uvedený byt predala,
pričom o tomto svedčí zápis v katastri nehnuteľností, že došlo k zmene v osobe vlastníka bytu, v ktorom

bývala a ktorý vlastnila, keďže v konaní vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen
sp. zn. V XXXX/XXXX bol v prospech žalovaných v 1. a 2. rade povolený vklad vlastníckeho práva
k predmetnému bytu. Predpokladajú, že ani pri prevode tohto bytu nebol dodržaný postup podľa
ustanovenia § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj tento právny úkon je neplatný.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že závet č. 4 a 5 a darovacia zmluva sú

neplatnými právnymi úkonmi a teda dediť po poručiteľke by sa malo podľa jej vôle uvedenej v závete 2
a 3 a do dedičstva po nej by mal patriť aj uvedený byt. Na základe týchto skutočností žiadali, aby súd
rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Okresný súd rozsudkom č. k. 8C/35/2020-347 zo dňa 22. 02. 2023 rozhodol tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%

(ďalej súd toto rozhodnutie bude uvádzať ako „prvý rozsudok okresného súdu“).

3. V rámci prvého rozsudku súd vykonal dôkazy:

4. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej dňa 13. 08. 2020 v notárskej kancelárii notára

G. E. G. v B. č. 11D/41/2020, Dnot 109/2020 bolo zistené, že predmetom je prejednávanie dedičstva
po poručiteľke G. I.. Prítomní účastníci H. B. (žalovaná 2.), G. K. L., ktorá zastupovala na základe
splnomocnenia A. E. B. (žalovaný 1.) a ďalej JUDr. Ľubomír Ivan, ktorý zastupoval A. B. C. (žalobca 1.)
a G. C. (žalobca 2.) a tiež bola prítomná Slovenská republika – Okresný úrad Banská Bystrica. Podľa
článku II. bod 2 na základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri bolo zistené, že poručiteľka spísala

5 závetov.
Podľa článku II. bod 3 závetní dedičia sa po poučení o náležitostiach platného závetu, o možnosti podať
žalobu o vyslovenie neplatnosti závetov po prečítaní závetov vyjadrili ku všetkým závetom uvedeným
v bode 2., pričom zástupca Slovenskej republiky sa vyjadril, že uznáva závety za platné, H. B. uviedla to
isté, K. L., ktorá zastupovala A. E. B. uviedla, že závety uznáva. JUDr. Ľubomír Ivan, ktorý konal v mene

A. B. C. a G. C. uviedol, že nesúhlasí so závetom č. 4 a 5 a to z dôvodu, že poručiteľka v tomto čase už
nebola schopná sama robiť právne úkony najmä pre svoje zrakové postihnutie.
Podľa článku II. bod 4 vzhľadom na vyhlásenie závetných dedičov uvedených v bode 3 tohto článku
poverený súdny komisár odkazuje účastníkov A. B. C. a G. C., ktorých právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby v lehote jedného mesiaca podali na súd žalobu o určenie neplatnosti závetu zo

dňa 02. 05. 2019 a závetu zo dňa 11. 06. 2019 t. j. závet č. 4 a 5 alebo inému tomu zodpovedajúcemu
určeniu.Zároveňbolipoučeníotom,že dodoby,kýmsúdožaloberozhodnebudetotodedičskékonanie
prerušené.

5. Súd na základe notárskej zápisnice č. 2 Nz14098/2014 spísanej dňa 11. 04. 2014

na Notárskom úrade notárky D. H. G. zistil, že sa k nej dostavila osoba jej neznáma G. I.. Podľa
bodu 2. písm. a) všetku poľnohospodársku pôdu, ktorá patrila poručiteľke titulom dedenia po jej otcovi
v katastrálnom území F. zanecháva rovným dielom žalobcovi 1. a 2. každému v 1-ici.
Podľa článku II. bod b) všetku poľnohospodársku pôdu, ktorá jej patrí titulom dedenia po nebohej matke
G. O. R. zanecháva rovným dielom v 1-ici dedičkám K. L. a B. M..

Podľa článku II. bod c) byt, o ktorý v tomto konaní ide zanecháva rovným dielom po 1-ine žalobcom v 1.
a 2. rade a žalovaným v 3. a 4. rade.
V článku II. bod d) sa jedná o bytové zariadenie, čo nie je predmetom sporu a preto súd na toto nebude
poukazovať.

6. Súd na základe notárskej zápisnice č. 3, Nz 36979/2017 spísanej na Notárskom
úrade D. H. G. dňa 18. 10. 2017 zistil, že poručiteľka v bode 2. uviedla, že mení závet zo dňa 11. 04.
2014 Nz 14098/2014 a to v bode 2. písm. a) tak, že poľnohospodársku pôdu, ktorej je vlastníčkou titulom
dedenia po otcovi G. I. zanecháva a za dedičov ustanovuje G. G. a B. B.. Na základe uvedeného tento
starší závet v uvedenej časti ruší a nahrádza novým závetom. V ostatných častiach t. j. v častiach b),

c), d), e), f) zostáva závet z 11. 04. 2014 platný.

7. Súd z notárskej zápisnice č. 4 spísanej dňa 02. 05. 2019 Nz 13633/2019 spísanej naNotárskom úrade D. D. Q. zistil, že poručiteľka celý majetok, ktorý vlastní ako i ten, ktorý bude vlastniť
pre prípad smrti zanecháva svojmu bratrancovi A. E. B. (žalovaný 1.) a sesternici H. B. (žalovaná 2.).
Uvedený právny úkon bol začatí o 11.20 h. a právny úkon bol skončený o 11.35 h. Zároveň sa uvádza,

že účastníčka si ju osobne prečítala, vyhlásila, že jej vo všetkom porozumela a s ňou bez výhrad súhlasí,
dôkazom čoho ju dnes predo mnou D. D. Q. vlastnoručne podpísala. Potom som zápisnicu podpísala
ja, notárka opatrila odtlačkom úradnej pečiatky notárky.

8. Súd z notárskej zápisnice č.5, Nz 18295/2019 zistil, že dňa 11. 06. 2019 bola

spísaná na Notárskom úrade D. D. Q. notárska zápisnica. Právny úkon začatý o 08.15 h. s tým, že
predmetom bolo to, že G. I. uvádza, že dňa 02. 05. 2019 spísala závet pod č. Nz 13633/2019 a týmto
závetom mení svoju poslednú vôľu tak, že svojím vzdialeným príbuzným A. B. C. (žalobca 1.) a G. C.
(žalobca 2.) zanecháva pozemky v k. ú. F. zapísané na LV č. XXXX, KN – E parc. č. XXX, na LV č. XXXX
KN – E parc. č. XXXX, na LV č. XXXX KN – E parc. č.XXXX, na LV č. XXXX KN – E parc. č. XXXX
a na LV č. XXXX KN – E parc. č. XXXX v rovnakých podieloch. Ostatný majetok, ktorý vlastní a aj ten

čo bude ku dňu smrti vlastniť pre prípad smrti zanecháva bratrancovi A. E. B. (žalovaný 1.) a sesternici
H. B. (žalovaná 2.). V bode 4. uvádza, že notársku zápisnicu si osobne prečítala, vyhlásila, že jej vo
všetkom porozumela a s ňou bez výhrad súhlasí, dôkazom čoho ju predo mnou D. D. Q. vlastnoručne
podpísala. Právny úkon skončený o 08.30 h.

9. Súd z notárskej zápisnice Nz 22793/2019 spísanej na Notárskom úrade D. D.
Q. dňa 18. 07. 2019 zistil, že právny úkon bol začatý o 08.30 h., prítomní účastníci: G. I. a A. E.
B. (žalovaný 1.), H. B. (žalovaná 2.). Predmetom je spísanie darovacej zmluvy so zriadením práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Na základe tejto zmluvy došlo k darovaniu predmetného bytu A.
E. B. a H. B.. Podľa bodu 6. touto zmluvou sa zároveň obdarovaní zaväzujú zriadiť bezplatne v prospech

svojej sesternice – darujúcej G. I. právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v doživotnom
bývaní a užívaní bytu. Podľa bodu 16. účastníci si notársku zápisnicu osobne prečítali, vyhlásili, že
jej vo všetkom porozumeli a s ňou bez výhrad súhlasia dôkazom čoho ju pred D. D. Q. vlastnoručne
podpísali. Zápisnica bola nahlas diktovaná, schválená, podpísaná. Právny úkon skončený o 09.00 h.
Súd konštatuje, že celkove predmetná zápisnica je spísaná na troch stranách.

Súd z rozhodnutia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor zistil, že uvedený byt bol zavkladovaný
pod číslom vkladu V XXXX/XXXX dňa 05. 08. 2019.
Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. F. zistil, že vlastníkom predmetného bytu je v 1-ici E. B. a v 1-
ici H. B., titul nadobudnutia darovacia zmluva so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
V XXXX/XXXX zo dňa 05. 08. 2019.

10. Súd z listinného dôkazu na č. 12 zistil, že Únia nevidiacich a slabozrakých
Slovenska vystavila preukaz G. I. č. XXX/XXXXXXX je nečitateľné. Poznámka: nevidiaci.

11. Súd z rozhodnutia F. F. zo dňa 03. 06. 2019 č. 2613/2019/OSVZaR/RSS-

R35 zistil, že týmto bolo poručiteľke vydané rozhodnutie podľa § 35 zákona č. 448/2008 Z. z.
osociálnychslužbáchnaodkázanosťsociálnejslužbyvzariadeníseniorovamástanovenýšiestystupeň
odkázanosti na pomoc fyzickej osobe. Z odôvodnenia vyplýva, že G. O. C. v zdravotnom posudku zo
dňa 27. 05. 2019 zhodnotila a posúdila zdravotný stav poručiteľky, ktorá po poslednej hospitalizácii má
výraznú poruchu mobility, je celodenne plienkovaná, mala stavy dezorientácie, vyšetrená neurológom,

ktorý diagnostikoval pravdepodobne demenciu. Psychiatrické vyšetrenie má absolvovať ambulantne.
V dôsledku uvedeného zdravotného postihnutia je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých
úkonoch samoobsluhy – pri zmene polohy a orientácii v prostredí čiastočne, pri ostatných úplne, stupeň
odkázanosti je 6, zdravotné postihnutie trvalé. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nie
je potrebný.

V oblasti úkonov starostlivosti o svoju domácnosť je úplne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri
nákupe potravín, donáške jedla do domu, umytí riadu, bežnom upratovaní, obsluhe bežných domácich
spotrebičov, starostlivosti o bielizeň, o lôžko, vynášaní drobného odpadu, kúrenia... a s prevádzkou
a udržiavaním domácnosti (administratívne úkony spojené s vedením domácnosti, napr. zabezpečenie
úhradu platieb). V oblasti základných sociálnych aktivít je taktiež úplne odkázaná na pomoc inej fyzickej

osoby – pri sprievode na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných záležitosti a pri záujmových
činnostiach. Rozsah odkázanosti žiadateľky na sociálnu službu je viac ako 12 hodín denne. Žiadateľke
bol podľa celkového počtu bodov 10 v zmysle prílohy č. 3 B zákona č. 448/2008 Z. z. určený VI. stupeň
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.12. Súd zo správy Zariadenia pre seniorov v F. zo dňa 22. 01. 2021, ktorú vydalo
zariadenie na žiadosť A. B. C. zistil, že poručiteľka bola prijatá do B. J. B. na základe svojej

žiadosti dňa 16. 08. 2019. Pred prijatím do sociálneho zariadenia bola hospitalizovaná na geriatrickom
oddelení I. H. K. M.. Pri prijatí bola veľmi depresívna, odmietala stravu, prijímanie tekutín, bola
inkontinentná a imobilná. Odmietala sa zúčastňovať sociálnych aktivít a bežného života. Strava jej
bola podávaná na izbe a pri zhoršení zdravotného stavu bola kŕmená. Čo sa týka otázok uviedli, že
nikdy neprejavovala záujem o čítanie a nevlastnila žiadnu pomôcku na čítanie. Všetky dokumenty, ktoré

v rámci administratívnych úkonov bolo treba podpísať a sú súčasťou spisovej dokumentácie boli pani
G. I. prečítané sociálnou pracovníčkou vždy v prítomnosti inej osoby, zväčša hlavnej sestry pani G. D.
P.. S pozdravom G. G. S., riaditeľ. Podpísaná hlavná sestra G. D. P. a P. T. B. – asistentka sociálnej
rehabilitácie.

13. Súd zo spisového materiálu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,

oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutej
osoby zistil, že preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby mala poručiteľka vydaný pod č. XXXXXX
dňa 06. 11. 2008. V rámci nemedicínskeho posudkového kritéria – sociálna anamnéza pri posudzovaní
občana s ŤZP súd zistil, že toto bolo spísané dňa 03. 11. 2008, uvedené podpísala aj poručiteľka aj
osoba, ktorá pohovor vykonávala. Vo veci využívania sociálneho zariadenia/WC a kúpeľňa je uvedené,

že do vane a späť chodí s pomocou inej osoby, WC používa sama. Čo sa týka prekážok schodov –
pridržiava sa zábradlia. V článku 2. označeného ako Mobilita v bode 4 vo veci schopnosti premiestniť sa
k prostriedku hromadnej dopravy a späť je uvádzané s doprovodom zájde. Vo veci schopnosti nástupu
a výstupu do prostriedkov hromadnej dopravy: s pomocou a pridržiavaním sa zábradlia. V článku 3.
označeného ako Komunikácia: postihnutie zmyslové aa) sluchu je uvedené, že nie, pod písmenami ab)

zraku: nevidí ani cez lupu. V článku 5. pod bodom 4, kde sú uvedené lekárske vyšetrenia kde a ako
často je uvedené: očné priemerne dvakrát mesačne.
Z lekárskeho nálezu na účely zákona o sociálnej pomoci vypracovaného G. D. S., všeobecným lekárom
dňa 02. 10. 2008 je v rámci anamnézy uvedené: čo sa týka zraku stav po operácii katarakty na ľavé
oko (2006). Subjektívne ťažkosti: na ľavé oko nevidí, len prsty pred očami, na pravé oko vidí trochu.

Pre cukrovku musí držať diétnu stravu. Bude chodiť na očné vyšetrenia do P. P., od 07. 10. 2008 bude
hospitalizovaná na očnom oddelení v P. P. za účelom aplikácie Avastinu do pravého oka ako pokus
o zastavenie procesu, inak v krátkej dobe môže dôjsť k strate zraku obojstranne. Potrebuje doprovod
aj na vyšetrenia. Ďalej čo sa týka chôdze je uvedené: za pomoci doprovodu (pre zlé videnie). V bode
3 v rámci diagnostického záveru v poslednej vete sa uvádza: „odkázaná na doprovod inou osobou pre

takmer úplnú slepotu ľavého oka a slabé videnie pravého oka“.
V rámci žiadosti o vydanie komplexného posudku označeného č. B/2011/38949 na základe žiadosti zo
dňa 03. 11. 2011 posudok podaný 03. 01. 2012 bolo zistené, že sa tu nachádza faktúra č. PF110225,
poštová adresa je C. E. XXX/X, F. a je tam napísané I. G., avšak nad tým je rukou prepísané I.. Popis
položky: Looky+ - elektronická čítacia lupa prenosná, cena s DPH 750,- EUR, dátum vyhotovenia 02.

11. 2011.
Z lekárskeho posudku zo dňa 22. 10. 2009 vypracovaného G. O. C., posudkový lekár F. M. súd zistil,
že v rámci záveru uviedla: „posudzovaná v dôsledku očných komplikácií cukrovky spĺňa podmienky
slabozrakosti, čomu zodpovedá MFP. Taktiež cukrovka je síce s komplikáciami, ale je liečená. Vzhľadom
na poruchu zraku je sprievodca vhodný. Stav možno považovať za trvalý.“ V rámci správy zo 06. 12.

2011 je tam uvedené: oko vľavo počíta prsty pred okom – stav je bez zmeny, nejedná sa o obojstrannú
praktickú slepotu, jedná sa o jednostrannú praktickú slepotu, ale vpravo je ťažká slabozrakosť. Spĺňa
podmienky pre pomôcky pre ťažko slabozrakých.“
Z komplexného posudku vypracovaného 03. 01. 2012 pod č. B/2011/38949-OPČ/Li bolo zistené,
že v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia navrhujú kompenzovať peňažným príspevkom na

kúpu pomôcky – elektronická čítacia lupa prenosná. Peňažným príspevkom na opravu pomôcky –
elektronická čítacia lupa prenosná v prípade, že si bude opravu vyžadovať. Z odôvodnenia vyplýva,
že rozhodujúcim stanovením miery funkčnej poruchy je ťažká slabozrakosť. Stav sťažuje cukrovka
s chronickými komplikáciami bez inzulíno terapie. V oblasti komunikácie má posudzovaná narušenú
schopnosť dorozumievania sa písomnou a očnou formou v dôsledku poškodenia zraku. Verbálna

komunikácia je zachovaná. Podľa vlastného vyjadrenia je v trvalej liečbe očnej ambulancie. Aj nablízko
vidí len obrysy postavy, rozlíši bielu farbu a rozozná svetlo a tmu a zmyslové postihnutie jej obmedzuje
v komplexnom prijímaní informácií. Požadovaná pomôcka (elektronická čítacia lupa prenosná) jej
vyhovuje, má ju odskúšanú a prácu s ňou zvládne. Z dôvodu vznikajúcich sociálnych dôsledkov ťažkéhozdravotného postihnutia navrhujeme oblasť komunikácie kompenzovať peňažným príspevkom na kúpu
pomôcky elektronickej čítacej lupy prenosnej a čítacím príspevkom na opravu tejto pomôcky. V oblasti
sebaobsluhy posudzovaná podľa vlastného vyjadrenia pomoc inej osoby potrebuje pri vykonávaní

prác spojených s chodom domácnosti, sebaobslužné úkony zvládne samostatne. Potrebnú pomoc jej
zabezpečuje príbuzná, nenavrhujeme žiadny okruh kompenzácie.

14. Súd z ambulantnej správy zo dňa 03. 01. 2021, kde na pečiatke sa uvádza G.
G. E., zástupca Prednostu A.. Očnej kliniky J. S. S. P. P. zistil, že u pacientky s vyššie uvedenou

diagnózou sa jedná o praktickú amaurozu bilaterálne. Súd poznamenáva, že z vedeckých publikácii ide
o praktickú slepotu, stratu zraku.

15. Súd z výsluchu svedka D. D. Q. zistil, že po nahliadnutí na notárskej
zápisnice č. 4 a 5 a tiež darovaciu zmluvu na č. l. 104 uviedla, že si pamätá, že poručiteľka vyšla sama
do notárskeho úradu a bola u nich viackrát. Bola sa radiť ako si má usporiadať v prípade smrti svoje

majetkovépomery.Vkanceláriibolaurčitesama.Naotázkučimalaonaschopnosťsiprečítaťpredmetné
písomnosti svedok uviedol, že oni nahlas diktovali predmetnú zápisnicu a potom sa aj spytovala, že či
si to potrebuje prečítať resp. či tomuto porozumela. Na otázku či si pred podpisom tieto prečítala notárka
uviedla, že na toto nevie presne odpovedať, vždy sa to robilo so zapisovateľkou, ona jej diktovala a ona
písala. Keď sme dodiktovali alebo spísali zápisnicu tak to predložili pani I. na podpis. Na otázku či pani

I. mala nejaké problémy s prečítaním listiny, resp. či ich nepožiadala o prečítanie uviedla, že ona nahlas
počula diktovanie a tak si myslí, že toto nebolo navrhnuté. Na otázku či notárka mala pocit, že by pani I.
nevidela uviedla, že sa jej zdalo, že videla horšie čo sa týka čítania po tej liečbe, ale na prvé poschodie
vyšla sama aj podpisovala sama. Na konci výpovede uviedla, že si nepamätá či mala nejaké špeciálne
pomôcky ako lupy, resp. okuliare na očiach. Myslím si, že určite okuliare mala, ale nepamätám si to.

16. Súd z výsluchu G. E. B. zistil, že aby sa po nahliadnutí do závetu
č. 4 a 5 a darovacej zmluvy vyjadril či vzhľadom na to akou veľkosťou sú tieto písané či pani I. mohla
čítať takéto prejavy, svedok odpovedal, že on si už pani I. úplne nevybavuje presne, avšak vychádza
zo správ, ktoré sú u nich. Pacientka bola sledovaná od roku 2006 do roku 2019, pričom asi 16x bola

u neho a lepšie videla na pravé oko. V roku 2017 absolvovala operáciu katarakty, teda šedého zákalu
a mohol sa jej zlepšiť tento zrak. Celkove však mala veľmi slabú ostrosť videnia s tým, že mohla vidieť,
podľa dokumentácie má uvedený vizus 0,1 aj o tom má pochybnosti či vôbec mala aj takýto zrak,
teda iba 1/10-inu normálneho zraku človeka. Ona mala praktickú slepotu. Pri takýchto postihnutiach
sú potrebný k praktickému životu asistenti, napr. pri nastupovaní do dopravných prostriedkov resp.

v iných činnostiach takejto osoby. Bez nejakých špeciálnych pomôcok táto pacientka určite nemohla
čítať. Chcem poukázať, že pacienti s takýmto postihnutím by aj ťažko prečítali niekoľko stranový text,
väčšinou to vzdajú, pretože je to pre nich veľmi namáhavé a tiež pomalé. Čo sa týka správania pani
I. tak ona sa vedela pohybovať po miestnosti, avšak ťažko by vedela prečítať niečo z papiera. Ľudia
s takýmto poškodením sa horšie orientujú a čo sa týka čítania ani za použitia akýchkoľvek okuliarov oni

čítať nemôžu, musia mať špeciálne zariadenie na takéto čítanie. Vo veci čítania, tak ako sa vyjadril takéto
čítanie oveľa dlhšie trvá a teda vo väčšine z mojich skúseností po niekoľkých riadkoch oni prestanú
čítať, pretože je to pre nich obtiažne, samozrejme je to vzhľadom aj na vek týchto pacientov. Pacientka
mala viacero chorôb, napr. aj diabetický nález, pichali sa jej tam určité injekcie pre zlepšenie tohto stavu.
Určite bez nejakých optických pomôcok nemohla čítať, teda okuliare neprichádzali do úvahy, s týmito by

nevedela čítať. Pre takéto osoby sa potom určujú optické pomôcky s tým, že s výberom týchto optických
pomôcok im zasa pomáha iný odborník, ktorý im vlastne naordinuje takú pomôcku, ktorá je pre nich
vhodná vzhľadom na ich zdravotný ako aj duševný stav. Nie je najlepšia tá optická pomôcka, ktorá
najviac by zväčšila písmenká, ale musia mať posúdené, že čo je vhodné pre takúto osobu si kúpiť plus
ešte musia takúto osobu zaúčať, aby vôbec vedela čítať. Na otázku či by predmetné zápisnice vedela

prečítať asi za 15 minút, svedok odpovedal, že skôr nie, musela by byť extrémne bystrá, teda asi nie.

17. Súd z vyjadrenia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska vypracovaného dňa
06. 12. 2022 na výzvu súdu zistil, že na otázku či poručiteľke pomáhali s kúpou pomôcky na čítanie
uviedli, že na základe žiadosti klientky o poskytnutie špecializovaného sociálneho poradenstva boli

klientke poskytované informácie v rozsahu potrebnom pre získanie príspevku a na otázku č. 2 či
pomôcku používala poukázali, že na čítanie používala prenosnú čítaciu elektronickú lupu typ LOOKY
+, na pozeranie do diaľky používala optický systém ďalekohľadový s príslušenstvom monokulár 10x30
optický systém ďalekohľadový binokulárny zväčšenie dvakrát použila na strednú pracovnú vzdialenosť.K otázke č. 3 či jej pomáhali, aby sa naučila používať túto pomôcku uviedli, že z evidenčných záznamov
majú záznam z 12. 09. 2014, z ktorého je zrejmé, že poručiteľka si na lupe dokázala nastaviť potrebné
zväčšenie textu, nevedela si však meniť farebný kontrast, pričom toto si doplnila dňa 12. 09. 2014 počas

stretnutia. Na uvádzanom stretnutí dokázala čítať s vhodným zväčšením a kontrastom nastaveným
na elektronickej čítacej lupe prenosnej bežný novinový text. Nácvik zabezpečovala G. U. C., sociálna
pracovníčka.
K otázke č. 4 či vedela poručiteľka narábať s touto pomôckou uviedli, že presnú vedomosť o tom ako
narábala s touto pomôckou nemajú, avšak počas sporadických stretnutí, kedy jej bolo poskytované

sociálne poradenstvo čítaciu lupu aktívne používala. Dňa 10. 10. 2016 požiadala o pomoc, pretože
elektronickú lupu nemohla využívať pre nefunkčnosť batérie.
K ďalším otázkam uviedli, že nemajú vedomosť o tom či navštevovala optometristu.

18. Súd z dôkazu – krabica z čítacej pomôcky predloženej právnou zástupkyňou
žalovaných na pojednávaní konanom dňa 01. 02. 2023, ktorú mala používať poručiteľka zistil, že žltým je

na krabičke názov napísaný HIPOWER, ASPHERIC ILLUMINATED POCKET MAGNIFIER With Pouch,
na zadnej strane je zaškrtnuté, že by sa malo jednať o model č. 5146, 16D, 5X, rozmery sú uvedené
15,7 cm krát 7 cm krát 3 cm.

19. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcov zistil, že čo sa

týka navrhnutých svedkov, predovšetkým týchto budú žiadať, aby ich súd predvolal len v prípade,
ak by nebolo možné zistiť z vyjadrení ošetrujúcich lekárov či poručiteľka mohla, resp. nemohla čítať.
Podľa nich názor žalovaných, že poručiteľka nebola nevidiacou, ale iba krátkozrakou nie je pravdivá.
Taktiež poukazujú na to, že táto v posledných mesiacoch svojho života mala zlé mentálne a psychické
zdravie. Poručiteľka bola slabozraká, v minulosti používala lupu, ale zrak sa jej časom zhoršil natoľko,

že nevedela čítať a videla okolie len ako slabo rozmazané obrysy, čo sú jej tvrdenia, pričom od
konca roku 2018 až do svojej smrti už lupu nepoužívala vôbec, hovorila že ona nevidí čítať už ani
s lupou. Súhlasia s tvrdením, že poručiteľka mala strach z chorôb čo ju pravdepodobne vyviedlo aj
z rovnováhy a začiatkom roku 2019 bola v zlom zdravotnom stave hospitalizovaná v I. M. H., pričom
tieto hospitalizácie sa opakovali aj počas umiestnenia v Domove seniorov B. až do jej smrti. V období

pred umiestnením do B. B. bývala striedavo v nemocnici, u rodiny B. a sama v byte. Naša rodina konala
všetko v prospech poručiteľky. Počas obdobia, keď bola poručiteľka v domove seniorov (cca 11/2019)
sa náhodne dopočuli, že prebiehajú prevody nehnuteľností, čo si overovali aj cez kataster Poltár a tiež
zistili kontrolou na liste vlastníctva, že už nie je vlastníčkou bytu na ulici C. E. K. F.. Toto sa jej aj snažili
oznámiť, avšak ona uviedla, že to nemôže byť pravda, kto by to bol vzal. Neverila nám. Tvrdila, že má

závet spísaný u G., že veď ona to riadne spravila.
Čo sa týka žalovaných v 3. a 4. rade uviedli, že týchto žalovali nie z dôvodov, že by mali dediť v prípade
úmrtia žalovaných 1. a 2., keby títo prežili pani poručiteľku, ale z dôvodu, že v rámci notárskej zápisnice
z roku 2014 sú dedičmi predmetného dvojizbového bytu, o ktorého neplatnosť darovacej zmluvy ide
v tomto konaní v 1-ine, teda podľa notárskej zápisnice by žalobcovia 1., 2. a žalovaní 3. a 4. dedili po 1-

ine z predmetného bytu a teda, keďže ide aj o ich dedičské práva tak zo zákona musia byť účastníkmi,
aby bol okruh účastníkov daný.
Čo sa týka vyjadrení notárky JUDr. Hričovskej poukázali na to, že predmetné listiny sa spisovali tak, že
notárka diktovala svojej zapisovateľke nahlas, avšak takéto prediktovanie zápisnice nestačí. Musí si to
osoba sama prečítať. Ja mám skúsenosti s pani notárkou a ona mala tento štýl práce, že ona diktovala

nahlas. Bolo tiež poukázané na to, že pani G. I. bola pri spisovaní týchto listín sama a tiež na to, že
možno mala obyčajné okuliare, avšak žiadne špeciálne pomôcky nemala.

20. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právnej zástupkyne žalovaných zistil, že
poručiteľka nebola nevidiaca, ale slabozraká a teda s pomocou lupy si vedela texty prečítať. Bola

orientovaná aj v čase aj v priestore, spoločenská a zúčastňovala sa akcií organizovaných obcou. Aj
keď sa zrak poručiteľky zhoršil, tak mala rada spoločnosť, navštevovala priateľky, chodila do rodiny
svojho bratranca – žalovaného 1. Od roku 2016 až do roku 2019 niekoľkokrát v roku u nej bývala aj
dcéra žalovaného 1. K. L.. Až do roku 2019 nemala okrem zrakových problémov a cukrovky žiadne
vážnejšie zdravotné problémy. V roku 2019 začala mať problémy s močovým mechúrom, absolvovala

vyšetrenia, bola aj hospitalizovaná. Po prepustení z nemocnice sa nechcela už vrátiť domov, ale chcela
ísť k žalovanému 1. Tam sa zdržiavala niekoľko týždňov a keď sa jej zdravotný stav zlepšil vrátila so
domov, kde sa o ňu starala žalovaná 2. až kým nebola umiestnená v Domove pre seniorov B. v auguste
2019. Zároveň namietajú aj pasívnu legitimáciu žalovaných v 3. a 4. rade, keďže títo sú uvedení lenpre prípad keby žalovaná 2. predumrela poručiteľku, k čomu však nedošlo. Poukazujú, že poručiteľka
bola aj posledné mesiace svojho života v plnom mentálnom zdraví a neprejavovala známky psychických
problémov, resp. porúch. Diagnózu nevidomá – slepá nikdy nemala, čo môže potvrdiť jej lekár G. E. B..

Poručiteľka nebola nikdy zbavená svojprávnosti a nikdy nebola spochybnená jej schopnosť na právne
úkony.
K výsluchu notárky D. D. Q. uviedla, že táto si nepamätala či mala poručiteľka pri spisovaní zápisnice
okuliare, resp. nejaké špeciálne pomôcky. Zároveň, čo je však podmienkou, aby bola notárska zápisnica
spisovaná tým spôsobom ako to určuje notársky poriadok za účasti svedkov, toto nebolo zistené

a k tomuto by sa vedel vyjadriť, ako už navrhli, jej ošetrujúci lekár G. B.. Na základe tohto teda, ak sa
preukáže výpoveďami týchto osôb, že pani I. bola nevidiaca, tak potom je potrebné, aby bola v zmysle
notárskeho poriadku spisovaná notárska zápisnica za účasti svedkov.
V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že nebolo preukázané, že by pani I.
nevidela, ani že by nepoužila pomôcku. To, čo dnes súd ukázal na pojednávaní, my o takejto pomôcke
nevieme, pričom predkladajú súdu krabičku z pomôcky, o ktorej majú vedomosť, že túto pomôcku

používala pani I.. Pokiaľ si pamätá pani notárka uviedla, že pani I. proste vedela čítať a nespomína si, že
by nepoužila nejakú pomôcku, povedala, že si nepamätám. Doložili sme doklad, že nebola nevidiaca,
ale bola nevidomá, doklad o tom, že bola nevidiaca predložili žalobcovia. Originál tohto preukazu má
k dispozícii a podľa ich názoru aj zo všetkých ostatných prejavov, ktoré pani I. robila zúčastňovala sa
na voľbách, dali sme potvrdenie, že keď predávala nehnuteľnosti proste overovala podpisy, nikto nebol

prítomný, aby tam proste nejakí svedkovia alebo niečo. My tvrdíme, že ona videla a nebolo potrebné
postupovať tak, aby sa zúčastnili dvaja svedkovia. Opätovne poukázala, že žalovaní v 3. a 4. rade nie
sú pasívne legitimovaní. Na základe tohto žiadajú, aby súd žalobu zamietol.

21. Čo sa týka odôvodnenia súd poukázal predovšetkým na to, že v zmysle § 49

Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať
priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť pri prejave vôle účastníka o tom čo sa má poňať
do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto
okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
Súd poukazuje, že hlavnými skutočnosťami, na ktorých žaloba bola odôvodnená boli tie či poručiteľka

bolatakouosobou,uktorejjepotrebnépoužiť§49Notárskehoporiadku,čižeosobou,ktoránemôžečítať
alebo písať. Skutočnosti prečo súd vyhovel tejto žalobe boli opísané v bode 39. predmetného rozsudku.
Predovšetkým súd poukázal na to, že tá skutočnosť, ktorá bola v notárskych zápisniciach uvedená, že
účastníčka (poručiteľka) si ju osobne prečítala, vyhlásila, že jej vo všetkom porozumela a s ňou bez
výhrad súhlasí, dôkazom čoho ju dnes predo mnou D. D. Q. vlastnoručne podpísala nie je pravdou.

Podľa súdu si poručiteľka predmetnú zápisnicu v žiadnom prípade nemohla prečítať, pretože rámci
výsluchu notárky D. D. Q. na otázku či pred podpisom poručiteľka tieto notárske zápisnice aj prečítala
uviedla, že nevie na toto presne odpovedať, ale ďalej pokračovala: „Vždy sa to robilo so zapisovateľkou,
ja som jej diktovala, ona písala. Viem, že my keď sme dodiktovali alebo spísali zápisnicu tak sme to
predložili pani I. na ten podpis“. Zároveň poukázala notárka na to, že si nepamätá či pani I. mala nejaké

špeciálne pomôcky ako lupy. Doslova uviedla: „Myslím si, že určite okuliare mala, ale nepamätám si
to.“ Súd z vyjadrenia notárky, ktorá poukázala na to, že pri spisovaní zápisnice bola v miestnosti iba
ona, zapisovateľka a poručiteľka, nemal preukázanú tú skutočnosť, že by si poručiteľka predmetnú
zápisnicu prečítala, pričom doslovne uviedla: „Viem, že my keď sme dodiktovali alebo spísali zápisnice
tak predložili sme to pani I. na ten podpis“. Z uvedeného teda vyplýva, že oni predmetnú zápisnicu

neprečítali poručiteľke a ani jej ju prečítať nedali. Vo svojej výpovedi ďalej poukázala na to, že pri otázke
či náhodou ju nepožiadala poručiteľka o jej prečítanie uviedla, že „poručiteľka počula nahlas diktovanie
taksimyslí,žetotonebolonavrhnuté“.Ztohtotedasúdmaljednoznačnepreukázanéajto,žeporučiteľka
sa po spísaní zápisnice s touto neoboznámila jej prečítaním, tak ako to vyžaduje § 47 ods. 1 písm. h)
Notárskeho poriadku.

Taktiež súd poukázal na to, že z logiky veci vyplýva, že keďže zrejme notárka D. D. Q. nespisovala
často notárske zápisnice s osobami, ako bola pani poručiteľka, ktoré mali problém so zrakom a že by
si notárske zápisnice čítali s použitím nejakého špeciálneho prístroja tak podľa súdu ak by tomuto tak
bolo u pani poručiteľky toto by si notárka pamätať musela.
Na základe uvedeného teda z tohto jednoznačne vyplýva, že poručiteľka si túto notársku zápisnicu

neprečítala tak ako to vyžaduje § 47 ods. 1 písm. h) Notárskeho poriadku.
Okrem iného súd poukázal aj na tú skutočnosť, že o neprečítaní predmetných zápisníc svedčia aj
jednotlivé časové úseky, počas ktorých mala byť predmetná zápisnica spísaná, prečítaná a podpísaná,
kde v zápisnici č. 4 sa ako začiatok spisovania uvádza o 11.20 h. a k podpísaniu došlo o 11.35 h.a pri notárskej zápisnici č. 5 táto sa začala spisovať o 08.15 h. a k skončeniu došlo o 08.30 h. čo teda
znamená, že predmetné zápisnice s napísaním, prečítaním a podpísaním by boli urobené za 15 minút.
Ďalej súd poukázal na výpoveď G. E. B., kde súd jeho výpoveď podrobne opísal v bode 15. predmetného

rozsudku, pričom tento jednoznačne uviedol, že za takýto krátky časový úsek by nebolo možné stihnúť,
aby osoba poručiteľky si takúto notársku zápisnicu prečítala, nakoľko táto na jedno oko vôbec nevidela
resp. videla tak, že čítať nemohla a na druhé oko mala vízus 0,1 čiže len X/XX-XXX normálneho zraku.
Súd teda mal za to, že predmetné právne úkony aj tým, že nebolo dodržané ustanovenie § 47 ods.
1 písm. h) sú absolútne neplatným právnym úkonom a to bez ohľadu na to či je potrebné poručiteľku

považovať za osobu, pri ktorej je potrebné aplikovať § 49 Notárskeho poriadku. Zároveň sa však
súd samozrejme zaoberal aj tým, že či bola osobou resp. nebola osobou, na ktorú je potrebné
použiť ustanovenie § 49 Notárskeho poriadku, pričom však súd opätovne poukazuje, že na absolútnu
neplatnosť takýchto právnych úkonov stačí porušenie aj len jedného z paragrafov, ktoré vyžaduje
Notársky poriadok pri spisovaní notárskych zápisníc.
V druhom rade súd poukázal v rozsudku na tú skutočnosť, pre ktorú tiež považoval právny úkon za

neplatný a to, že pani poručiteľka bola takou osobou, ktorú súd považoval za osobu, na ktorú je potrebné
aplikovať § 49 Notárskeho poriadku. Uvedené súd podrobne rozpísal v bode 40. predmetného rozsudku,
kde poukázal na to, že nie je dôležité z akého dôvodu poručiteľ nemôže čítať alebo písať, či už pre
neznalosť – negramotnosť, z dôvodu svojho zdravotného stavu alebo nemá pri sebe pomôcky, s ktorými
vie čítať alebo ich má, ale že stačí, aby išlo o osobu, ktorá nie je schopná, hoci aj dočasne pre poruchu

alebo chorobu zmyslových orgánov – zraku a sluchu čítať alebo písať v čase robenia právneho úkonu
– spísania závetu. Zároveň súd poukázal, že má za to, že osobou, ktorá môže čítať a písať nie je taká
osoba, ktorá sa dokáže len podpísať a teda zaznamenať svoj podpis. Súd predovšetkým poukázal na
výpoveď odborníka z oblasti oftalmológie t. j. G. E. B., ktorý uviedol, že poručiteľkin zrak vzhľadom na
to aký bol, bol obmedzený do takej miery, že táto bez špeciálnej pomôcky, ale možno ani s použitím by

nemohla čítať a teda podľa súdu išlo o osobu tzv. nevidomú v čase robenia právneho úkonu – spisovania
závetu, ktorá by mohla prejaviť svoju poslednú vôľu. Zároveň súd poukázal, že ak ide o takúto osobu
toto musí byť uvedené v zápisnici a zároveň pri spisovaní notárskej zápisnice s takouto osobou musia
byť pribratí dvaja svedkovia úkonu. Súd však mal jednoznačne preukázané, že pri spisovaní zápisnice
za nepostupovalo v zmysle § 49 Notárskeho poriadku a preto súd mal za to, že predmetné právne úkony

sú neplatné.
Súd čo sa týka výsluchu účastníkov, ktorých navrhli tak žalobcovia ako aj žalovaní v tomto súd
predovšetkým poukazuje na to, že nebola vyslúchnutá všeobecná doktorka poručiteľky G. H. E..
V bode 43. poukázal, že tieto osoby nie je potrebné vyslúchnuť, pretože súd vychádzal predovšetkým
z odborného vyjadrenia G. E. B. ako aj z lekárskych správ poručiteľky počas viacerých rokov, pričom

už zo samotných skutočností vyplýva, že od roku 2008 samotná poručiteľka žiadala o vydane preukazu
osoby zdravotne ťažko postihnutej, ďalej následne žiadala o poskytnutie špeciálnej pomôcky na čítanie
a tiež na odborné otázky či mohla alebo nemohla čítať bolo zodpovedané výsluchom G. E. B.,
pričom keďže ide o odborné vyjadrenie lekára a lekárskych správ, ktoré preukázali, že poručiteľka bez
špeciálnych pomôcok nemohla čítať a zároveň, že je sporné či by aj s použitím špeciálnych pomôcok

čítať mohla preto súd tieto dôkazy nevykonal.

22. Proti uvedenému rozsudku sa odvolali žalovaní, pričom Krajský súd v Banskej
Bystrici tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Zároveň podľa ods. 2
je odvolací súd povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať. Súd uznesenie sp. zn. 15Co/83/2023 zo dňa 24. 04. 2024 bude ďalej už len označovať ako
„rozhodnutie krajského súdu“.
V bode 18. krajský súd poukázal, že údaje o tom, že notárska zápisnica bola po prečítaní účastníkmi

schválená je osvedčovacím prejavom notára, ktorý notársku zápisnicu spísal. Notár tým osvedčuje, že
účastníci schválili notársku zápisnicu po jej prečítaní. Prečítaním nemožno rozumieť diktovanie textu
notárskej zápisnice zapisovateľke v prítomnosti všetkých účastníkov. Text notárskej zápisnice síce môže
prečítať aj notár, prípadne jeden z účastníkov ostatným, avšak práve v záujme vylúčenia možnosti
platnosti právneho úkonu je vhodné, aby notár vyzval účastníkov, aby sa s textom notárske zápisnice

oboznámili tak, že si ho každý prečíta osobitne.
Podľakrajskéhosúduokresnýsúddospelksprávnemuzáveru,žeunotárkyD.D.Q.nedošlokprečítaniu
predmetných zápisníc a to samotnou notárkou, ktorá len diktovala zápisnicu zapisovateľke a ani zrejmesamotnou poručiteľkou G. I., a to jednak vzhľadom na jej zdravotné postihnutie ako aj dĺžku trvania
zaznamenaného úkonu.
Zároveň však krajský súd v bode 20. poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že v spise

boli dva preukazy, ktoré boli vystavené poručiteľke Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a to na
č. l. 12, ktorý predložili žalobcovia a na č. l. 199, ktorý predložili žalovaní. Na základe tohto, keďže súd
tomuto nevenoval dostatočnú pozornosť v ďalšom má zabezpečiť tento dôkaz originálom, aby záver
z neho mohol byť jednoznačne daný.

23. Taktiež v bode 21. krajský súd vytkol okresnému súdu námietku žalovaných, že
okresný súd nevypočul ošetrujúcu lekárku G. E., hoci tento dôkaz bol navrhnutý žalovanými a preto,
keďže všeobecný lekár dostatočne pozná svojich pacientov má okresný súd vykonať aj tento dôkaz.
V bode 23. odvolací súd poukázal na to, že sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných 3. a 4.
o nedostatku ich pasívnej legitimácie a preto okresný súd správne, čo sa týka týchto osôb ďalej konal
s nimi.

V bode 24. v rámci zhrnutia krajský súd poukázal na to, že rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil
len z dôvodov vykonania dôkazov, ktoré žalovanými boli navrhnuté, avšak okresný súd ich nevykonal
a to za účelom odstránenia rozporov v hodnotení dôkazov a to len z dôvodu, aby záver súdu o spornej
otázke či poručiteľka pri spisovaní závetov alebo ako darkyňa pri spisovaní darovacej zmluvy vo forme
notárskych zápisníc bola osobou, pri ktorej notár bol povinný postupovať v zmysle § 49 Notárskeho

poriadku pribratím dvoch svedkov úkonu alebo nie vzhľadom na zdravotné postihnutie poručiteľky najmä
čo sa týka zraku.

24. Súd vzhľadom na § 391 ods. 2 C. s. p. postupoval v intenciách predmetného
uznesenia krajského súdu a za týmto účelom urobil výsluch G. H. E. – všeobecnej lekárky poručiteľky

a zároveň dožiadanie na Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

25. Odpoveď na výzvu súdu zaslala Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska súdu
dňa 28. 06. 2024 (č. l. 452) s tým, že z predmetnej odpovede vyplýva tá skutočnosť, že poručiteľka sa
stala členkou tejto organizácie v roku 2013. K tomuto členstvu jej bol vystavený preukaz, ktorý slúžil na

evidenciu členských poplatkov. Členstvo bolo ukončené 31. 12. 2019, pričom po ukončení členstva jej
preukaz nebol vrátený.
Zároveň však na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2024 došlo k objasneniu z akého dôvodu boli
rozdielne preukazy v spise a to na č. l. 12, ktorý predložil právny zástupca žalobcov a na č. l. 199, ktorý
predložila právna zástupkyňa žalovaných. Zároveň na tomto pojednávaní súdu bol predložený aj originál

tohto preukazu a to právnou zástupkyňou žalovaných, pričom súd konštatoval, že originál sa zhoduje
s prefoteným preukazom na č. l. 199 spisu, kde ako stupeň poškodenia zraku je zaškrtnuté „slabozraký“.
Čo sa týka teda vysvetlenia rozporu prečo tieto dva preukazy z jednej časti sú rozdielne právny zástupca
žalobcov priamo na pojednávaní dňa 05. 11. 2024 uviedol, že preukaz, kde bolo uvedené: „blind –
nevidiaci“ nebol vydaný Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ale tento bol vystavený Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny pri posudzovaní pani I. ako ZŤP. Teda na základe tejto skutočnosti došlo
k vysvetleniu z akého dôvodu boli preukazy rozdielne.

26. Súd v rámci zhodnotenia predmetného dôkazu, keďže bolo vysvetlené z akých
dôvodov teda boli súdu predložené rôzne poškodenia zrakov poukazuje na to, že pre súd nebolo

podstatné či poručiteľka bude mať v preukaze, ktorý bol vystavený Úniou nevidiacich a slabozrakých
Slovenskauvedenéčijeslabozraká,nevidiaca,praktickynevidiaca,resp.bezpoškodeniazraku,pretože
takakoajdošlaodpoveďzÚnienevidiacichaslabozrakýchSlovenskaporučiteľkepreukazbolvystavený
v roku 2013, t. j. viac ako pred šiestimi rokmi, kedy sa mali udiať predmetné právne úkony, keďže sa udiali
v roku 2019 a súd prvého stupňa poukázal na to, že dôležité bolo skúmať zdravotný stav poručiteľky

vo vzťahu najmä k zrakovému postihnutiu k roku 2019. Toto potvrdil aj krajský súd v bode 22., kde
doslovne uviedol: „okresný súd správne zisťoval stav pacientky v čase vykonania jednotlivých právnych
úkonov“. Z uvedeného teda vyplýva, že ak pacientka bola v roku 2013 slabozrakou pre právne úkony
urobené v roku 2019 je táto informácia bezpredmetná, pretože pre súd bol dôležitý stav v čase vykonania
predmetných úkonov.

Zároveň však súd chce poukázať na tú skutočnosť, že aj v rámci predmetného preukazu vydaného
Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska podľa súdu je potrebné ako hodnovernejšie brať ako dôkaz
vyjadrenie odborného očného lekára G. B., ktorý pacientku poznal a vedel sa vyjadriť k jej stavu, pričom
tento jednoznačne uviedol, že pacientka na jedno oko vôbec nevidela a na druhé oko videla asi tak X/XX-XXX. Týmto dôkazom (vydaným preukazom) by nebola preukázaná tá skutočnosť, že by poručiteľka
pri spisovaní predmetných právnych úkonov, o ktoré v tomto konaní ide bola osobou vidiacou.

27. Čo sa týka druhej skutočnosti, ktorú krajský súd okresnému súdu vytkol, že má
vykonať výsluch všeobecnej lekárky poručiteľky G. H. E. súd tento výsluch vykonal na pojednávaní
dňa 05. 11. 2024. Z vyjadrení svedkyne súd poukáže na tie časti výsluchu, ktoré sú podľa súdu pre
rozhodnutie podstatné, t. j. tie ktoré by sa týkali zrakového postihnutia poručiteľky.
Svedkyňa v rámci vyjadrenia sa k zrakovým schopnostiam poručiteľky uviedla, že ona s k tomuto vyjadriť

nevie, pričom skutočnosti, ktoré by tam boli ohľadom tohto postihnutia sú zaznamenané v zdravotnej
dokumentácii.
Na otázku či poručiteľka používala nejakú zdravotnú pomôcku na čítanie svedkyňa uviedla, že nevie
či nosila nejaké špeciálne veci, ale vie že nosila okuliare, čiže mala nejakú zdravotnú korekciu. Na
vyšetrenia, pokiaľ si pamätá, chodievala s nejakým susedom v časoch, keď bývala v Q. G., potom
chodievala s pani B. a naposledy, keď už bola v Domove dôchodcov tak so sestrou, ktorá tam pracovala.

Svedkyňa si ani nepamätala odkedy mala poručiteľka zdravotné problémy so zrakom, pričom uviedla,
že ona bola polymorbidná pacientka, kde sa jej nabaľovalo viac chorôb, ktoré potom tiež súviseli aj
s tým zrakom. Poukázala na to, že teda aj v správach sa uvádza kedy ju kto sprevádzal, je tam pečiatka
sprevádzajúcej osoby a táto je aj podpísaná, je to zrejme pani B..
Na otázku svedkyni či niekedy spochybnila odborné vyšetrenia, ktoré sa týkali poručiteľky svedkyňa

odpovedala, že na túto vie odpovedať len všeobecne. „Ja nespochybňujem vyšetrenia odborných
lekárov, teda mojich kolegov, ten ktorý má svoj odbor a preto ja k tomuto nejako nemôžem sa konkrétne
vyjadriť“.
Na ďalšiu otázku uviedla, že čo sa jej týka k týmto veciam sa vie len orientačne vyjadriť, avšak už k tým
odborný otázkam to ja sa vyjadriť neviem, to potom musí sa vyjadriť ten ktorý lekár, odborník ktorý ju

vyšetroval. Určite oni tam majú takéto správy a teda k zrakovému postihnutie by bolo vypočuť odborníka,
ktorý vyšetroval pani I..

28. V rámci vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2024 právna zástupkyňa
žalovaných sama uviedla, že ona predložila preukazu urobený v roku 2013 a potom pečiatky tu uvedené

potvrdzujú platenie príspevkov.

29. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov uviedol, že oni trvajú v celom
rozsahu na podanej žalobe. Nakoľko v konaní nie je sporné, že právne úkony, teda či už závety
alebo darovaciu zmluvu podpísala poručiteľka. Zároveň poukázal na to, že na základe vykonaného

dokazovaniavspojenísvýsluchmialistinnýmidôkazmimalaporučiteľkatakzníženúzrakovúschopnosť,
že bolo nutné, aby jej právny úkon, ktorý urobí bol urobený zákonným spôsobom a to notárskou
zápisnicou, že jej tento obsah bude dvoma nezávislými osobami prečítaný. Nebola dodržaná forma
právneho úkonu, ktorá bola potrebná pri osobe, ktorá mala takto ťažko zdravotne postihnuté oči
ajednoduchonormálneklasicképísmozatakkrátkyčas,akotoopísalG.B.nemalašancusianiprečítať.

Na základe vyššie uvedeného teda nie je dôležité, že je tam preukaz Únie slabozrakých a nevidiacich
Slovenska a došlo tam k nepochopeniu sa vo vzťahu ku kópiám, ale práve sú dôležité výpoveď lekára,
ambulantné správy z Rooseveltovej nemocnice a kombinácia administratívneho spisu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny a možno vyvodiť záver, že žaloba je dôvodná.
Právna zástupkyňa žalovaných v 2. 3. a 4. rade na pojednávaní uviedla, že oni sa pridržiavajú vyjadrení

a aj výsluchu G. B., ani z jeho výsluchu nevyplýva, že by nebola pani I. schopná prečítať si nejakú
zápisnice. Ak by brala do úvahy veci, ktoré teda dnes boli predložené, t. j. ten preukaz ZŤP a teda by
považovala, že teda bola vyhodnotená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako slepá tak potom
všetky závety, ktoré sú vlastne robené, tak všetky by jednoducho museli byť urobené vo forme, ktorú tu
právny zástupca žalobcov uvádza. Tak ako povedala pani notárka, ktorá tu bola vypočutá ako svedok

pani I. bola inteligentná, sama za ňou chodila, často sa bola s ňou radiť, nikdy si nevšimla, že by mala
nejaké problémy so zrakom a že by teda nebola schopná prečítať si niečo a v podstate podpísať. Nikto
z nich ani nepopiera, že sa bola schopná podpísať. Nespokojnosť jednej strany rodiny ohľadom majetku
poručiteľky si myslím, že by nemalo mať vplyv na posúdenie tejto veci. Ona vzhľadom k uvedenému
žiada návrh zamietnuť.

Žalovaná K. L. označená 1b/ v rámci záverečnej reči uviedla, že na súde je prvýkrát, pričom bola
napadnutá protistranou aj jej rodina, protistrana evidentne úmyselne predložila súdu sfalšovaný
preukaz, falošnú legitimáciu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, aby ovplyvnila súd. Operuje
lekárskou správou G. C., ktorá poručiteľku nielenže nevyšetrila, ale nikdy ju nevidela a ňou podpísanáspráva nezodpovedala zdravotnému stavu poručiteľky čo je 19. 06. 2019 o tom záznam v zdravotnej
kartotéke. V zdravotnej karte poručiteľky je záznam zo dňa 16. 05. 2019 ako si na protistranu sťažuje, že
ju nútili k podpisu a že sa ich bojí. Pár mesiacov pred smrťou poručiteľky protistrana za ňou do Domova

seniorov priviedla pána notára P., ktorý však zo zariadenia odišiel so slovami: „čo tu prosí robíme? Pani
je svojprávna a nechce nič podpísať.“ Poručiteľka spísala sama o svojej vôli závet u JUDr. Hričovskej
na notárskom úrade. Sama pani notárka vypovedala pred súdom, že bola veľmi inteligentná a že za ňou
niekoľkokrát sama prišla a radila sa s ňou potom poručiteľka sama so svojej slobodnej vôle závet urobila.
S poručiteľkou posledných 5 dokov života bola vo veľmi intenzívnom kontakte a pri svojich pracovných

návštevách s ňou bývala minimálne 3 až 4 mesiace v roku. Ako jediná z rodiny ju finančne podporovala.
Mali veľmi krásny vzťah a žiadna špina ani klamstvá na tom nič nezmenia.

30. Zároveň zhodnotením ďalšieho dôkazu a to výsluchom všeobecnej lekárky
poručiteľky G. H. E., keďže krajský súd povedal, že súd ju má vyslúchnuť poukazuje okresný súd na to,
žejejvýpoveď nebolaprepotrebuokresnéhosúduvovecirozhodnutiatakouvýpoveďou,ktorábymohla

zmeniť názor okresného súdu na predmetnú právnu vec. Zo samotnej výpovede jednoznačne vyplýva
tá skutočnosť, že samotná lekárka uviedla, že sa nevie vyjadriť k zrakovému poškodeniu poručiteľky a že
ide o odbornú otázku, na ktorú je potrebné si vyžiadať odborné vyjadrenie lekárov, ktorí sa zrakovým
postihnutím poručiteľky zaoberali.
Okrem tohto súd však poukazuje, že tak ako na to poukázal aj v prvom rozsudku, pre súd aj vyjadrenie

všeobecnej lekárky oproti vyjadreniu odborného lekára z oblasti očného lekárstva by nebolo takým
dôkazom, ktorý by nejakým spôsobom mohol o odbornej stránke mať väčšiu hodnotovú výpoveď,
nakoľko už len zo všeobecného slova „všeobecný a odborný“ jednoznačne vyplýva, že odborný lekár
sa výlučne venuje tomu konkrétnemu zdravotnému postihnutiu, pričom všeobecný lekár nemôže mať
takéto vedomosti a tak ako aj všeobecná lekárka uviedla na pojednávaní oni prakticky nemajú ani také

prístroje, ktorými by mohli zistiť poškodenie zraku pacienta. Z tohto dôvodu preto súd aj samotný dôkaz
v prvom konaní vôbec nevykonal, pretože podľa súdu bol nadbytočný.

31. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 192 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (C. m. p.) ak
niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného
dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

33. Podľa § 194 ods. 1 C. m. p. ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia
sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na
podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

34. Podľa § 194 ods. 2 C. m. p. súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku
sporu.

35. Podľa § 194 ods. 3 C. m. p. ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o

žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v
neprospech žalobcu.

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“)
občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik

týchto vzťahov spája.

37. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä kvzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

40. Podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka na písomné právne úkony tých, ktorí
nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto
nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov
alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne
listinu podpísať.

41. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

42. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať
vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej

zápisnice.

43. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju
poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred
svedkami.

44. Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka závet sa zrušuje neskorším platným
závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je
potrebná pre závet.

45. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

46. Podľa § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len
„Notárskyporiadok“)notárispisujúúčastníkomnazákladeichvyhlásenianotárskezápisniceozmluvách,

závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku
zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej
zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

47. Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je
ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá

ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v

jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba

oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

48. Podľa § 49 Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou,ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri
prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým
účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

49. Súd zároveň už len v krátkosti, keďže dopodrobna poukázal z akých dôvodov
v prvom rozsudku vyhovel žalobe opätovne poukazuje na to, že Občiansky zákonník odkazuje na
to, že závetné dedenie je v súčasnosti popri dedení zo zákona jedným z dvoch dedičských titulov.
Občiansky zákonník pojem závet vo svojich ustanoveniach nedefinuje, avšak z teoreticko-právnych

a vedeckých zásad upravujúcich oblasť právnych úkonov ako aj z ustanovenia upravujúceho formálne
a obsahové náležitosti závetu môžeme závet definovať ako jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ
ako fyzická osoba robí v zákonom predpísanej forme dispozíciu so svojím majetkom pre prípad smrti.
Závet sa preto musí posudzovať ako prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ osobne
a v predpísanej forme robí dispozíciu so svojím majetkom pre prípad smrti a takýto právny úkon musí byť
jednoznačne platným právnym úkonom v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň musí

spĺňať aj náležitosti v zmysle § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sú stanovené práve preto, že
ide o dispozíciu pre prípad smrti a sprísnené požiadavky v prípade závetu sú odôvodnené najmä preto,
že prípadné nejasnosti je už veľmi ťažké odstraňovať po smrti poručiteľa a tak zisťovať či už skutočný
úmysel, resp. skutočnosti ako sa takýto právny úkon urobil (NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2011).
Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná notárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené pre spísanie

notárskych zápisníc v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a táto má povahu
verejnej listiny. Súd zároveň poukazuje na to, že po dôkladnom oboznámení sa s notárskymi zápisnicami
– závetmi č. 4 a 5 zistil, že tieto čo sa týka všeobecných a formálnych náležitostí v predposlednom
odseku bolo napísané „ o tom bola notárska zápisnica napísaná účastníčka si ju osobne prečítala,
vyhlásila, že jej vo všetkom porozumela a s ňou bez výhrad súhlasí dôkazom čoho ju dnes predo mnou

D. D. Q. vlastnoručne podpísala.“ Na základe teda uvedených skutočností súd však musí konštatovať,
že to čo je tvrdené v predmetnej zápisnici z vykonaného dokazovania nie je pravda. Poručiteľka si
predmetnú zápisnicu v žiadnom prípade nemohla prečítať, pretože doslovne notárka D. Q. na otázku
či pred podpisom poručiteľka tieto notárske zápisnice aj prečítala uviedla, že nevie na toto presne
odpovedať, ale ďalej pokračuje „vždy sa to robilo so zapisovateľkou, ja som jej diktovala, ona písala.

Viem, že my, keď sme dodiktovali alebo spísali zápisnicu tak sme predložili to pani I. na ten podpis.“
Zároveň poukázala na to, že si nepamätá či pani I. mala nejaké špeciálne pomôcky ako lupy. Doslova
uviedla: „Myslím si, že určite okuliare mala, ale nepamätám si to.“ Z vyjadrenia notárky, ktorá poukázala
na to, že pri spisovaní zápisnice bola v miestnosti iba ona, zapisovateľka a poručiteľka nevyplýva tá
skutočnosť, že by si pani poručiteľka predmetnú zápisnicu prečítala, pričom poukázala na to „viem,

že my keď sme dodiktovali, alebo spísali zápisnice tak predložili sme to pani I..“ Z uvedeného teda
vyplýva, že oni predmetnú zápisnicu neprečítali poručiteľke a ani jej ju prečítať nedali. Vo svojej výpovedi
ďalej poukázala na to, že pri otázke či náhodou ju nepožiadala poručiteľka o jej prečítanie uviedla,
že poručiteľka počula nahlas diktovanie tak si myslí, že toto nebolo navrhnuté. Z uvedených výpovedí
jednoznačne teda vyplýva, že poručiteľka sa po spísaní zápisnice s touto neoboznámila jej prečítaním

ako to vyžaduje § 47 ods. 1 písm. h) Notárskeho poriadku.
Zároveň aj logicky vyplýva, že keďže zrejme notárka D. D. Q. nespisovala často notárske zápisnice
s osobami ako bola pani poručiteľka, ktoré mali problém so zrakom a že by si notárske zápisnice čítali
s použitím nejakého špeciálneho prístroja tak podľa súdu, ak by tomuto tak bolo u pani I. toto by si
notárka D. D. Q. pamätať musela.

Okrem iného to, že nedošlo k prečítaniu predmetných zápisníc poručiteľkou svedčí aj čas zaznamenaný
v jednotlivých notárskych zápisniciach, že v akom časovom úseku došlo k vyhotoveniu t. j. napísaniu
a podpísaniu predmetných notárskych zápisníc. Pri notárskej zápisnici č. 4 bol začiatok spisovania
o 11.20 h. a k podpísaniu zápisnice došlo o 11.35 h. a pri notárskej zápisnici č. 5, táto sa začala spisovať
o 08.15 h. a k skončeniu právneho úkonu došlo o 08.30 h. čo teda znamená, že predmetné notárske

zápisnice s podpísaním boli urobené za 15 minút.
Súd má za to, že za takýto krátky časový úsek by nebolo možné stihnúť, aby osoba poručiteľky si takúto
notársku zápisnicu prečítala a to aj na základe svedeckej výpovede G. E. B., ktorý poukázal na to, že na
jedno oko poručiteľka vôbec nevidela resp. videla tak, že určite nemohla čítať a na druhé oko mala vízus
0,1, čiže len X/XX-XXX normálneho zraku človeka. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ona by bez nejakých

špeciálnych pomôcok nemohla určite čítať, tak by určite podľa súdu predmetné notárske zápisnice ona
nečítala. Taktiež čo sa týka časového úseku na otázku, že keďže trvalo spísanie zápisníc asi 15 minút
či osoba s takýmto postihnutím by za týchto 15 minút vedela prečítať túto zápisnicu G. B. uviedol, že
skôr nie a že by musela byť extrémne bystrá, teda asi nie.Z uvedeného však vyplýva, že poručiteľka by na prečítanie zápisnice nemala 15 minút, pretože
v jednotlivých zápisniciach sa uvádza, že za týchto 15 minút, čo potvrdila aj notárka, ona jednak
diktovala uvedenú notársku zápisnicu, jej zapisovateľka ju musela napísať, ďalej vytlačiť, musela by si

ju poručiteľka prečítať, a preto možno na čítanie, keď máme za to, že notársku zápisnicu mohli písať
možno 10 minút by mala maximálne 5 minút.
Avšak tak ako súd vyššie poukázal nielen z časového hľadiska, ale aj z toho hľadiska, že notárka
nepotvrdila, že by si poručiteľka uvedenú notársku zápisnicu prečítala a nepamätala si, že by používala
nejaké špeciálne pomôcky k takémuto prečítaniu podľa súdu neprišlo a teda údaj uvedený v notárskych

zápisniciach, že si ich poručiteľka prečítala je nepravdivý.
Aj z ďalšieho vyjadrenia notárky v rámci jej odpovede, kde uviedla: „viem, že my keď sme dodiktovali
alebo spísali zápisnicu tak sme ju predložili pani I. na ten podpis“ súd má za to, že notárka považovala
za oboznámenie sa s notárskou zápisnicou to, že pred poručiteľkou ju diktovala nahlas a teda táto si
ju prečítala. S takýmto úsudkom notárky súd nemôže súhlasiť, pretože obligatórnou náležitosťou je, že
zápisnica musí byť účastníkom prečítaná. Prečítaním však nemožno rozumieť diktovanie textu notárskej

zápisnice notárom zapisovateľke v prítomnosti účastníka – v našom prípade poručiteľky. Z gramatického
výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že uvedená notárska zápisnica má byť účastníkom
po napísaní a prečítaní aj schválená a keďže si poručiteľka notársku zápisnicu neprečítala ani k jej
schváleniu nemohlo zákonne dôjsť.
Výpočet obsahových náležitostí notárskej zápisnice uvedených v § 47 Notárskeho poriadku je

taxatívnym výpočtom, pričom ak niektorá z týchto náležitosti absentuje takúto listinu v našom prípade
závet nemožno považovať za notársku zápisnicu a teda ani za verejnú listinu podľa § 3, ods. 4 a §
56 ods. 2 Notárskeho poriadku. Súd vo vyššie uvedenej špecifikácii poukázal na to, že uvedená listina
nespĺňa náležitosti § 47 ods. 1 písm. h) Notárskeho poriadku a to z dôvodu, že poručiteľka si predmetnú
zápisnicu neprečítala. Na základe uvedeného teda sú má za to, že predmetné závety už aj z tohto

dôvodu sú neplatnými právnymi úkonmi a preto nemôžu spôsobiť vznik právnych účinkov, s ktorými
zákonodarca v zmysle Občianskeho zákonníka spája vyhotovenie takejto listiny. Keďže ide o absolútne
neplatný právny úkon takáto listina nemôže spôsobiť vznik dedičských práv pre osoby, ktoré sú v takejto
listine uvedené ako dedičia.
Na základe tohto súd teda už poukazuje, že aj samotná skutočnosť, že poručiteľka si podľa súdu

neprečítala text tejto zápisnice po jej vyhotovení a ani notárka D. Q. nepotvrdila, že by jej tento text ona
prečítala, naopak sama potvrdila, že prax bola taká, že notárska zápisnica sa spísala a dala podpísať,
súd má za to, že došlo k porušeniu § 47 ods. 1 písm. h) Notárskeho poriadku a teda ide o absolútne
neplatný právny úkon s tým, že na toto poukázal aj krajský súd vo svojom uznesení v bode 18., že
prečítaním nemožno rozumieť diktovanie textu notárskej zápisnice notárom zapisovateľke v prítomnosti

všetkých účastníkov. Súd jednoznačne preukázal, že k tomuto nemohlo dôjsť keby to urobila, či už
notárka, ktorá teda uviedla, že to takto sa nerobilo a čo sa týka poručiteľky z výpovede odborného
očného lekára G. B. tento uviedol, že je možné, že by ona to vôbec nevedela prečítať, avšak čo sa týka
časového úseku keby aj vedela prečítať, toto by za takú krátku dobu ako bolo v notárskych zápisniciach
uvedené nemohla.

Zároveň nebolo preukázané, že by poručiteľka mala v čase, keď boli spisované notárske zápisnice
špeciálne pomôcky, s ktorými by vedela čítať tak ako súd uviedol zrejme tieto špeciálne pomôcky nie sú
normálneho charakteru a preto by si ich asi notárka všimla, avšak táto uviedla, že nevie o tom, preto nie
je ani preukázané, že v čase robenia notárskych zápisníc poručiteľka mala špeciálne pomôcky, s ktorými
by vedela čítať.

50. Čo sa týka druhého dôvodu, pre ktorý sú uvedené notárske zápisnice – závet č. 4
a 5 boli neplatné (pričom súd poznamenáva, že stačí naplnenie prvého dôvodu t. j. neprečítanie si
notárske zápisnice podľa § 47 ods. 1 písm. h) Notárskeho poriadku) bol ten dôvod, že súd má za to,
že poručiteľku považoval za osobu, ktorá nemôže čítať a preto podľa § 49 Notárskeho poriadku mali

byť pribratí dvaja svedkovia, ktorí musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka, toto má byť poňaté
do zápisnice pri prečítaní a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. K tomuto súd
opätovne poukazuje na odôvodnenie týchto skutočností v prvom rozsudku okresného súdu v bode 40.,
kde podľa súdu zmyslové vnímanie poručiteľky vzhľadom na jej zrak, ktorý bol obmedzený do takej
miery, že táto bez špeciálnej pomôcky, hoci z vyjadrenia G. E. B. vyplýva, že možno ani s použitím by

nemohla čítať súd má za to, že ide o osobu tzv. nevidomú v čase robenia právneho úkonu – spisovania
závetu, ktorá by mohla prejaviť svoju poslednú vôľu len pred súčasne prítomnými svedkami v listine,
ktorá musí byť následne prečítaná. Zároveň súd poukazuje, tak ako na to podrobnejšie v predmetnom
bode poukázal, že stačí ísť o neschopnosť čítať alebo písať, hoci aj dočasnú, teda hlavné je či v časespisovania notárske zápisnice mohla takáto osoba čítať alebo písať, pričom keďže nebolo preukázané,
že by poručiteľka v čase spisovania notárskej zápisnice mala špeciálne pomôcky, s ktorými by mohla
čítať preto súd má za to, že pri spisovaní tejto notárskej zápisnice sa malo postupovať ako s osobou

v zmysle § 49 Notárskeho poriadku a mali byť pribratí dvaja svedkovia.

51. Vo veci výroku č. 3, že do dedičstva po poručiteľke patrí aj byt súd má za to, že aj
v tejto časti je žaloba dôvodná, pretože súd mal zistené, že taktiež darovacia zmluva medzi poručiteľkou
a žalovanými v 1. a 2. rade bola spísaná formou notárskej zápisnice dňa 18. 07. 2019 a začala sa

spisovať o 08.30 h. a skončila o 09.00 h. Celkove notárska zápisnica obsahuje tri husto popísané celé
strany. Uvedená notárska zápisnica bola spisovaná taktiež v období približne, keď boli spisované závety
č. 4 a 5 t. j. 18. 07. 2019. Na strane tri v predposlednom odseku sa taktiež uvádza, ako aj v závetoch
č. 4 a 5, že o tom bola notárska zápisnica napísaná, účastníci si ju osobne prečítali, vyhlásili, že jej vo
všetkom porozumeli a s ňou bez výhrad súhlasia. Súd má za to, že aj táto notárska zápisnica mala byť
spísaná v zmysle poukázania na skutočnosti uvedené v bode 40 podľa § 49 Notárskeho poriadku.

S odkazom na predmetné poukázanie skutkových okolností aj podľa bodu 39 a 40, predovšetkým
na výpoveď notárky D. Q. a G. E. B., že v čase spisovania predmetnej notárskej zápisnice nebolo
preukázané, že by si darkyňa predmetnú notársku zápisnicu prečítala, pričom taktiež ako súd vyššie
poukázal toto by zrejme nebolo možné, keďže notárska zápisnica spolu s nadiktovaním a prečítaním
celkove troch plných strán trvala 30 minút.

Z tohto jednoznačne vyplýva, že tak ako uviedol G. E. B. by s prečítaním aj jednej strany mala darkyňa
problém a nie to ešte troch za sebou husto popísaných strán a okrem toho aj človek bez zdravotných
komplikácií a bez takéhoto postihnutia zraku by musel pomerne rýchlo čítať, aby prečítal túto zápisnicu,
keďže ak došlo k diktovaniu a písaniu možno za 15 až 20 minút tak na prečítanie by mala možno 15
alebo 10 minút.

Na základe vyššie uvedeného súd teda má za to, že nebol dodržaný ani § 47 ods. 1 písm. h) Notárskeho
poriadku, t. j. že by si darkyňa túto notársku zápisnicu prečítala.
Okrem toho súd poukazuje, keďže nebolo preukázané, že by mala darkyňa so sebou špeciálne
zariadenie, ktorým by si mohla čítať predmetnú zmluvu, že sa malo postupovať podľa § 49 Notárskeho
poriadku a to za účasti dvoch svedkov. Toto do zápisnice nebolo poňaté a zároveň ani nebola táto

skutočnosť tvrdená žalovanými, že by tam boli nejakí svedkovia, ktorí by mali byť v zmysle § 49
Notárskeho poriadku. Tak ako súd poukázal v predchádzajúcom odstavci v čase spisovania zápisnice
darkyňa nepoužívala špeciálny prístroj na čítanie textu a preto súd považoval osobu darkyne za osobu,
ktorá nevie čítať. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že darovacia zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom.

Keďže nebolo preukázané, že by bol predmetný byt nejakým iným platným právnym úkonom prevedený
na iné osoby, teda ktoré by mohli byť vlastníkmi predmetného bytu za života poručiteľky preto súd má
za to, že tento byt patrí do dedičstva. Na základe uvedeného teda súd vyhovel aj žalobe v tejto časti.

52. Vo veci argumentácie žalovaných 3. a 4. kedy právna zástupkyňa namietala, že tít

nemajú pasívnu legitimáciu k tomuto súd poukazuje na to, že aj krajský súd vo svojom uznesení v bode
23. jednoznačne poukázal na to, že pasívna legitimácia žalovaných v 3. a 4. rade je daná.

53. Súd vzhľadom aj na bod 24. zrušujúceho uznesenia, keďže krajský súd tu výslovne
uviedol,žerozsudokokresnéhosúduzrušillenzdôvodovnevykonaniatýchdvochdôkazovatovýsluchu

ošetrujúcej všeobecnej lekárky G. H. E. a vysvetlenia v rámci odstránenia rozporov pri dôkazoch
predložených žalobcami na strane 12 a žalovanými na strane 199 a aby mohlo dôjsť k zhodnoteniu
záveru v spornej otázke či poručiteľka pri spisovaní závetov alebo ako darkyňa pri spisovaní darovacej
zmluvy vo forme notárskych zápisníc bola osobou, pri ktorej bol notár povinný postupovať v zmysle §
49 Notárskeho poriadku súd poukazuje, že sa nemôže odkloniť od záverov svojho prvého rozsudku, tak

ako na to poukázal aj v tomto rozsudku, pretože dôkazy, ktoré boli vykonané po zrušení prvého rozsudku
okresného súdu neboli pre súd takými dôkazmi, aby sa súd odklonil od svojho prvého rozhodnutia, t. j. že
by sa preukázalo, že v čase spisovania predmetných úkonov bola poručiteľka osobou, pri ktorej nebolo
potrebné postupovať v zmysle § 49 Notárskeho poriadku. Naopak, ako súd vyššie poukázal podľa súdu
osoba poručiteľky bola pri spisovaní týchto úkonov takou osobou, ktorá sa považuje za osobu, ktorá

nemôže čítať alebo písať.

54. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.55. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaní v 1a/, 1b/, 1c/ a 2., 3. a 4. sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100% a to

z dôvodu, že mali plný úspech vo veci.
§ 137 zák. č. 137 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 192 zák. č. 161/2015 Z. z.
§ 194 ods. 1, 2, 3 zák. č. 161/2015 Z. z.
§ 2 ods. 1 zák. č. 2 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 34 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 40 ods. 1, 6 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 460 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 476 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 476d ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 480 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 628 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 46 zák. č. 323/1992 Zb.
§ 47 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb.
§ 49 zák. č. 323/1992 Zb.

§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.