Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Vrbjar

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207822
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207822.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
ako rodičia, dieťa rodičov – matky C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. a otca F.
B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá rodičom C. B., narodená XX.XX.XXXX a F. B.,

narodený XX.XX.XXXX, povinnosť dočasne odovzdať maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX, do
starostlivosti Diagnostického centra Bratislava, Slovinská 1, Bratislava, IČO: 31750338, najdlhšie na 6
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Maloletému dieťaťu sa na zastupovanie v tomto konaní ustanovuje opatrovník Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava.

III. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava nariaďuje
zabezpečiť umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti Diagnostického centra Bratislava, Slovinská
1, Bratislava, IČO: 31750338.

IV. Začína sa konanie o nariadenie výchovného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 08.10.2025 doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava (ďalej aj ako „úrad“ alebo „ÚPSVaR Trnava“) na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), ktorým by súd uložil rodičom, resp. matke povinnosť odovzdať
maloleté dieťa A. B., narodeného XX.XX.XXXX, do starostlivosti Diagnostického centra Bratislava,

Slovinská 1, Bratislava, IČO: 31750338. (ďalej aj ako „DC Bratislava“). V návrhu sa uvádza, že F.
A. pochádza z manželstva C. B., narodenej XX.XX.XXXX a F. B., narodeného XX.XX.XXXX. Má
staršiu sestru G. H., narodenú XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Trnave,
žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a bratom. Matka maloletého je zamestnaná ako
predavačkavslovenskomreťazciKrajpotravín,otecmaloletéhopracujeakomäsiarvspoločnostiRóbert
Gašparík – mäsovýroba, s.r.o. so sídlom v Trnave. Maloletý A. je v aktuálnom školskom roku 2025/2026

žiakom5.ročníkaZŠsMŠnaul.J.BottuvTrnave,ktorýopakuje.Akovyplývazospisovejdokumentácie,
s menovanou rodinou začali pracovať sociálni pracovníci tamojšieho úradu od júna 2021, kedy im ZŠ s
MŠnaul.M.Gorkého,Trnavaprvýkrátzaslalaoznámenieozanedbávanípovinnejškolskejdochádzky.V
tomčasebolžiakom2.ročníka,vškoledosahovalnedostačujúcevýsledky,pretomuselopakovaťročník.
Dôvodmi, pre ktoré maloletý v tom období odmietal navštevovať školu boli podľa slov matky nezhody s
triednou učiteľkou, ako aj problémy s prispôsobením sa novej situácii v súvislosti s opätovným nástupom

detí do školy prezenčnou formou (po období dištančného vzdelávania súvisiaceho s opatreniami
predchádzania ochoreniu COVID-19). Maloletému bola odporučená návšteva Centra poradenstva aprevencie v Trnave a návšteva psychiatrickej ambulancie. Matke bola ponúknutá možnosť spolupráce
s odborným tímom Centra pre deti a rodiny, ktorú však odmietla s tým, že sama dohliadne na synovu
dochádzku do školy. Napriek tomu úradu v nasledujúcom období škola avizovala pokračujúce problémy

s plnením školskej dochádzky. Aj keď matka argumentovala zdravotnými ťažkosťami maloletého,
triedna učiteľka naopak videla problém najmä na strane matky, ktorá sa maloletému vždy podvolila,
keď sa začal sťažovať na zdravotné problémy a nechala ho doma. Matka ako dôvody záškoláctva
uvádzala aj problematické rovesnícke vzťahy maloletého so spolužiakmi. Na základe vyšetrenia u
F. I. (pedopsychiater) bola maloletému diagnostikovaná školská izolačná fóbia. Matka riešila situáciu

preradením maloletého na ZŠ s MŠ, J. B. XX C. E., ktorú začal A. navštevovať v šk. roku 2022/2023.
Vysoká absencia maloletého na vyučovaní a z neho vyplývajúce výrazné vedomostné zaostávanie
takmer vo všetkých vyučovacích predmetoch sa opakovali aj v novom školskom prostredí. Matke bola
znova navrhnutá spolupráca s odborným tímom CDR, o ktorú však neprejavila záujem. Situácia sa z
pohľadu dochádzky maloletého do školy v nasledujúcom období na istý čas stabilizovala.

2. V návrhu sa ďalej uvádza, že v šk. roku 2024/2025 úradu bolo opäť doručené oznámenie
o zanedbávaní školskej dochádzky, kedy maloletý vymeškal za mesiac január-február spolu 37
neospravedlnených hodín. Škola avizovala, že na základe odborných vyšetrení v CPP a u F. I. získal
A. status žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a bol mu vypracovaný individuálny
vzdelávací program (IVP). V zmysle odporúčaní pedopsychiatra mu bol vypracovaný individuálny

učebný plán (IUP) v rozsahu minimálne 13 hodín týždenne s postupným začleňovaním do kolektívu
triedy. V máji 2024 bol tento rozvrh po dohode s matkou navýšený o 2 vyučovacie hodiny. V šk. roku
2024/2025 pokračoval vo vzdelávaní formou IUP podľa IVP so stanovenými podpornými opatreniami
s doplnením o nasledujúce zmeny, ktoré svojím podpisom potvrdila matka. Zmeny sa týkali najmä
rozsahu vzdelávania, t.j. v rozsahu 17 hodín, s postupným navyšovaním hodín počas školského roka

tak, aby sa maloletý postupne začlenil do kolektívu triedy a zúčastňoval sa vyučovania prezenčne. Matka
pri pohovore najskôr argumentovala zdravotnými ťažkosťami maloletého, následne počas pohovoru
priznala, že maloletý opäť odmieta chodiť do školy, konštatovala, že A. tam nemá kamarátov, všetci
od neho bočia. A. sa počas pohovoru vyjadril, cit.: „Nič sa nedeje, neviem, prečo nechodím do školy.
Doma som už asi od Vianoc. Po prázdninách som sa už nechcel vrátiť do školy, nemám tam kamarátov.“

Uviedol, že vo voľnom čase hrá PC hry a na mobilnom telefóne sleduje Tik-tok, občas si chodí s
kamarátom zahrať von futbal. Priznal sa, že doma nepomáha so žiadnymi prácami. Napriek prísľubu, že
začne navštevovať riadne školu, vymeškal v mesiaci marec 47 neospravedlnených hodín. Matka spolu
s maloletým boli predvolávaní na naše oddelenie, ale sa nedostavili. A. v mesiaci apríl vymeškal ďalších
38 neospravedlnených hodín. Škola úradu avizovala, že osobne konzultovali s pedopsychiatričkou F. I.

zaradenie maloletého do liečebno-výchovného sanatória, s čím sa stotožnila. Táto možnosť bola údajne
prezentovanáajmatke.Dňa20.05.2025sanaúraddostavilamatkaspolusmaloletým.Matkauviedla,že
maloletý odmieta navštevovať školu napriek tomu, že má individuálny učebný plán. Tvrdila, že sa snaží
robiť všetko, čo je v jej silách, ale neúspešne. Prezentovala, že maloletého každý deň budí, doslova na
neho kričí, avšak maloletý si z toho nič nerobí. A. napr. povie, že ho bolí hlava a že nikam nejde. Matka

uvádzala, že toto sa opakuje na dennej báze. Komunikácia s matkou bola spočiatku náročná, mala
tendenciu skákať do reči, zvyšovala hlas, oponovala, pri konfrontácii sa tvárila prekvapene. Reagovala
podráždene, pýtala sa, čo má robiť s maloletým, či ho má zabiť a pod. Z pohovoru s matkou bolo zrejmé,
že situáciu nevníma ako kritickú a problematike neprikladá náležitý význam. Maloletý A. prezentoval
ľahostajný postoj, počas pohovoru opakovane zíval, mal problém udržať očný kontakt, krútil sa na

stoličke, na položené otázky mal tendenciu reagovať protiotázkou. A. prejav je obsahovo simplexný,
prázdny, odpovedá väčšinou jednoslovne, gestikuluje rukami, s kurátorom sa baví ako s kamarátom.
Na otázku, prečo nenavštevuje riadne školu najskôr uvádza, že cit.: „nevie“. Po usmernení dodáva, cit.
„bojím sa....neviem čoho“. Tvrdí, že má strach zo školy. Z pohovoru s maloletým vyplynulo, že do školy
prakticky nechodí, väčšinu času trávi doma, spí, alebo sleduje mobilný telefón. Matka aj maloletý boli

poučení o opatreniach SPODaSK v prípade, že sa situácia nezlepší, boli motivovaní k tomu, aby si
riadne plnili svoje povinnosti. Napriek intervencii úradu nedošlo k zlepšeniu. Škola úradu avizovala, že
A. vymeškal za mesiac máj 67 neospravedlnených hodín a za mesiac jún 66 neospravedlnených hodín.
Dňa 16.07.2025 bolo v domácnosti vykonané sociálne šetrenie a pohovor s matkou aj maloletým. Matka
počas pohovoru avizovala, že bola s maloletým u psychologičky v Centre poradenstva a prevencie v

Trnave. Uviedla, že maloletý bude v nasledujúcom roku opakovať 5. ročník, čo je podľa slov matky
dobré, bude v novom kolektíve, kde mu bude lepšie, nakoľko v predchádzajúcom ho deti nebrali,
nikto sa s ním nechcel baviť a pod. Matka uviedla, že komunikovala so psychologičkou z CPP aj
ohľadom umiestnenia maloletého do zariadenia, čo podľa slov matky psychologička neodporúčala.(Pozn.: „Uvedené je však v rozpore s odporúčaním Centra poradenstva a prevencie, ktoré naopak z
dlhodobého hľadiska vníma možnosť umiestnenia maloletého do špeciálneho výchovného zariadenia za
výrazne prospešné, pre osvojenie si základných pravidiel spoločenského života, pravidelného denného

režimu, školských zručností, ale aj na posilnenie globálnych intelektových schopností.“ Viac pozri v
správe CPP zo dňa 03.07.2025). Matka si myslí, že maloletý by to nezvládol a k jeho umiestneniu do
zariadenia sa stavala odmietavo. Maloletý A. už v úvode stretnutia reagoval ofenzívne, zvyšoval hlas,
počas pohovoru vystupoval drzo a primitívne, k sociálnej kurátorke sa správal ako ku kamarátovi, na
otázky opakovane reagoval otázkou cit.: „Čo?“. Napriek dohovoru zo strany matky ani na ohradenie

sa zo strany pracovníkov úradu na spôsob jeho komunikácie nedošlo ku korekcii jeho správania. Pri
odchode pracovníkov úradu z domácnosti bolo spozorované, ako sa smeje pod tričko. Matka má
k celej problematike „svoje zdôvodnenia“, v rámci argumentácie sa neustále odvoláva na zdravotný
stav maloletého. Vo vzťahu k maloletému vystupuje ospravedlňujúco až ochranársky, čo má na celú
problematiku negatívny dopad. Rodičia maloletého sú trestne stíhaní v trestnej veci vedenej na OR PZ
TT, odbore kriminálnej polície pod ČVS: ORP-730/4-VYS-TT-2025 vo veci prečinu ohrozenia mravnej

výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

3. V záujme zabezpečenia odbornej pomoci bola iniciovaná spolupráca rodiny s odborným tímom Centra
pre deti a rodiny Pečeňady. Cieľom spolupráce je podpora a rozvoj rodičovských zručností zákonného
zástupcu, edukácia pri voľbe vhodného výchovného štýlu (nastavenie hraníc, pravidiel a ich dôsledného

dodržiavania), podpora potenciálu a silných stránok rodiny, edukácia rodiča/maloletého o požiadavkách
kladených na dieťa z pohľadu prípravy na vyučovanie (nastavenie harmonogramu prípravy, príprava a
zabezpečenie školských pomôcok a pod.). Na strane maloletého motivácia a podpora k zodpovednému
prístupu vo vzťahu k školskej dochádzke, plneniu si školských povinností a zmysluplného efektívneho
využívania voľného času, motivácia ku korektnej komunikácii s okolím, nácvik prosociálneho správania.

4. Napriek prijatým opatreniam však nedochádza k zlepšeniu situácie. V správe vypracovanej OT
CDR Pečeňady zo dňa 06.10.2025 sa o.i. uvádza, že maloletý A. počas úvodnej konzultácie pôsobil
apaticky, so zníženou spontánnosťou, komunikoval stručne a prevažne po výzve. Je zvyknutý, že za
neho odpovedá matka, čo oslabuje jeho samostatnosť a sebareflexiu. V rámci projektívnej metódy

Nedokončené vety sa u neho potvrdila absencia vnútornej motivácie, potreba úniku do súkromia a
pasivita voči povinnostiam. V rámci spolupráce bolo uskutočnené aj stretnutie s odborným tímom
Základnej školy J. B. v E., ktorú maloletý navštevuje, ktorý avizoval, že A. bol počiatočne sociálne
adaptovaný, mal kamarátov, no postupne sa začali objavovať ťažkosti v správaní - nadradenosť,
sarkazmus, nevhodné správy dievčatám so sexuálnym podtónom a pasívne až verbálne agresívne

reakcie voči pedagógom, ak mu niečo nevyhovovalo. Škola preto vyjadrila obavu z možných prejavov
agresívneho správania v budúcnosti. Informácie o tom, že by bol A. obeťou šikany, škola nepotvrdila,
naopak, v minulosti sa prejavoval ako iniciátor nevhodného správania voči spolužiakom. V aktuálnom
školskom roku bol v škole prítomný len dvakrát. Jeho vedomosti a zručnosti zodpovedajú približne úrovni
tretieho ročníka základnej školy. Odborný tím školy sa vyjadril, že pre podporu motivácie A. boli využité

všetky dostupné možnosti odbornej intervencie, avšak bezvýsledne.

5. Z psychologického hľadiska sa A. javí ako introvertne ladený, emočne utlmený a málo motivovaný
adolescent, u ktorého je prítomná nízka frustračná tolerancia, oslabená sebaregulácia, slabá schopnosť
odkladať uspokojenie potrieb a tendencia vyhýbať sa záťaži. Rodinná dynamika je charakteristická

hyperprotektívnym prístupom matky, ktorá preberá zodpovednosť za syna a tým udržiava jeho závislosť
a pasivitu. Otec sa v kontexte spolupráce s OT CDR Pečeňady ale aj so školou javí ako neaktívny
(podrobnejšie v správe, ktorá je prílohou podania). Odborný tím CDR Pečeňady sa v závere prikláňa
k realizácii diagnostického pobytu maloletého A. v diagnostickom centre, ktorý umožní komplexné
psychologické, pedagogické a sociálne zhodnotenie jeho osobnosti, správania a rodinnej interakcie

a vytvorenie ďalších odporúčaní pre jeho výchovnú, psychologickú a rodinnú prácu. Tento pobyt by
mohol napomôcť k stabilizácii jeho emočného prežívania, obnove vnútorných zdrojov motivácie, rozvoju
sociálnych kompetencií a k postupnej integrácii do školského prostredia.

6. K návrhu boli priložené ako listinné dôkazy rodný list maloletého, Diagnostická správa Centra

poradenstva a prevencie Trnava zo dňa 03.07.2025, Správa CDR Pečeňady zo dňa 06.10.2025,
Oznámenie ZŠ s materskou školou, Ulica Jána Bottu 27, Trnava, zo dňa 06.10.2025 o zanedbávaní
povinnej školskej dochádzky maloletého, ktoré osvedčovali predmetné skutočnosti uvádzané v návrhu.7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor

vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa § 360 ods. 2 CMP ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

14. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

15. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

16. Podľa § 367 ods. 2 CMP ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do
starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia,
a to najdlhšie na šesť mesiacov.

17. Podľa § 367 ods. 3 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

18. Podľa § 367 ods. 4 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

19. Podľa § 367 ods. 6 CMP ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol
podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie
maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez návrhu.

20. Podľa § 23 ods. 1 a 2 CMP konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno

začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

21. Podľa článku 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní

a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22.Cieľomneodkladnýchopatreníjeprovizórna(dočasná)úpravapomerovúčastníkovkonaniascieľom

umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci
samejamôžeslúžiťajakozárukaefektívnostibudúcehonútenéhovýkonusúdnehorozhodnutia.Účelom
tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd
môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré
by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

23. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú
ochranu,prípadnezabraňujeďalšiemuzhoršovaniujehopostaveniaajzacenu,žeskutočnýstavvecinie
je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom

dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

24. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z
doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Z charakteru neodkladného

opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti práva (nároku), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie
nebezpečenstva hroziacej ujmy, a aby neboli závažné pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

25. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého
dieťaťa A. B. dočasné odovzdanie do starostlivosti DC Bratislava. Súd mal osvedčené, že maloletý
napriek dlhodobej odbornej pomoci zo strany Centra poradenstva a prevencie v Trnava ako i CDR
Pečeňady zanedbáva povinnú školskú dochádzku, otec je v tejto otázke pasívny a matka maloletému

takéto konanie umožňuje, zakrýva jeho správanie a celý problém bagatelizuje. Voči rodičom sa vedie
trestnékonaniepreprečinohrozovaniamravnejvýchovymládežeazosprávktorésanachádzajúvspise
súd doposiaľ nadobudol presvedčenie, že rodičia umožňujú maloletému záhaľčivý spôsob života, tým,
že maloletý si neplní povinnú školskú dochádzku a čas trávi na mobilnom telefóne a jeho aplikáciách.
Nedostatky v starostlivosti rodičov boli zistené a dokumentované Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Trnava, a napriek zmene školského zariadenia rodičia opätovne nezabezpečili podmienky na plnenie
povinnej školskej dochádzky čomu svedčí aj veľké množstvo vymeškaných a neospravedlnených hodín.
Zástupcovia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, školských zariadení, pritom vyvinuli potrebnú aktivitu
smerujúcu k podpore rodičov, opakovane ich vyzývali na nápravu a upozorňovali na možné dôsledky,
avšak rodičia nedokázali nastoliť potrebnú zmenu vo svojom prístupe.

26. Záujem maloletého dieťa a je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V danom prípade dospel súd k záveru, že rodičia maloletého, ktorí sú zodpovedný
za zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého a ochranu jeho záujmov, dlhodobo a vážne
zlyhávajú pri výkone rodičovských povinností, pričom nateraz nemožno očakávať, že by bolo v ich

možnostiach učiniť zásadnú zmenu k lepšiemu. Ponechanie maloletého na ďalšie obdobie, ktoré mu
opakovane dovoľuje viesť záhaľčivý spôsob života je za súčasných okolností spojené s vážnym
rizikom prehĺbenia negatívnej tendencie psychického a sociálneho vývinu maloletého, zvlášť pokiaľ ide
o jeho zapojenie do výchovno-vzdelávacieho procesu. Vzhľadom na osvedčené zistenia a vzhľadom
na charakter daného konania, ktorým je rýchla a účinná ochrana práv maloletého dieťaťa, súd dospel k

záveru o nutnosti zásahu do pomerov maloletého dieťaťa v záujme jeho ochrany a vytvorenia podmienok
pre sanáciu jeho výchovného prostredia, preto podanému návrhu vyhovel a nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým sa maloletý dočasne zveruje do starostlivosti Diagnostického centra Bratislava.27. Umiestnenie dieťaťa mimo rodiny má byť vzhľadom na jeho závažné následky pre dieťa len
dočasným opatrením, a preto zákonodarca stanovuje maximálnu lehotu pre trvanie daného opatrenia.
Možnosť predĺženia lehoty je determinovaná výlučne začatím konania vo veci samej, ktoré sa týka

úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, kedy uvedená 6-mesačná lehota neplatí.

28.Podľa§117CMPaktreba,abyzamaloletéhokonalopatrovník,súdnanávrhustanovízaopatrovníka
najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s
ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately.

29. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) žiadny z rodičov
nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu
záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým
rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v

konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").

30. Podľa § 31 ods. 3 zákona o rodine kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté
dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa
v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

31. Podľa § 31 ods. 4 zákona o rodine na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

32. Maloletému dieťaťu súd na zastupovanie v tomto konaní zároveň ustanovil za opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa jeho bydliska, lebo nebola navrhnutá na zastupovanie
iná osoba, ktorá by s ustanovením súhlasila. V súlade s § 30 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a sociálnej kuratele uložil súd Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava povinnosť
zabezpečiť umiestnenie maloletého A. do zariadenia uvedeného vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku; ďalej proti ktorému rozhodnutiu
odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výrokom II., III. a IV. odvolanie nie je prípustné.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho vyhotovením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.