Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-27Cb/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203336
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1111203336.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu:

RUŽINOV INVEST, s. r. o., so sídlom Šustekova 49, Bratislava, IČO: 36 861 685, právne zastúpený:
AdvokátskakanceláriaCubinkovás.r.o.,Mickiewicova2,Bratislava,IČO:47246910,protižalovanému:
HlavnémestoSRBratislava,sosídlomPrimaciálnenámestie1,Bratislava,IČO:00603481,ozaplatenie
96.858,60,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýžalobcoviuhradiťistinuvovýške73.460,87,-Euratodotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 52%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 2. 8. 2010, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 96.858,60,- Eur a náhrady trov konania a to titulom bezdôvodného obohatenia
žalovaného. Dôvodil, že je vlastníkom pozemku s parcelným číslom XXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 260 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/XX ostatné plochy o výmere 130
m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X ostatné plochy o výmere 275 m2, pozemku s parcelným
číslom XXXX/XX ostatné plochy o výmere 2376 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/XX ostatné

plochy o výmere 2254 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 617 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 805
m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, pozemku
s parcelným číslom XXXX/XX ostatné plochy o výmere 910 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/XX ostatné
plochy o výmere 20 m2, pozemku s parcelným číslom XXX orná pôda o výmere 131 m2, pozemku
s parcelným číslom XXX. orná pôda o výmere 57 m2, ktoré sa všetky nachádzajú v katastrálnom

území Ružinov, obec Bratislava - m. č. Ružinov, okres Bratislava II a sú evidované na liste vlastníctva
č. XXXX (ďalej len „pozemky“). Žalobca nadobudol predmetné pozemky na základe Kúpnej zmluvy
z 21. 1. 2009 uzatvorenou medzi predávajúcou Evou Lisekovou a žalobcom ako kupujúcim. Vklad
vlastníckeho práva k pozemkom bol v prospech žalobcu povolený rozhodnutím katastrálneho úradu pod
č. V-XXX/XX 23. 1. 2009. Na pozemkoch sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX - Základná
škola Borodáčová 2 (ďalej len „škola“), ktorej vlastníkom je žalovaný, ktorý nadobudol vlastnícke právo
k tejto stavbe ex lege na základe § 2b zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Žalobca je vlastníkom pozemkov a žalovaný vlastníkom školy postavenej na niektorých z pozemkov.
Keďže žalovaný ako vlastník školy nemal dňom účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z. k pozemkom pod
školou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo vo verejnom záujme k pozemkom pod školou vlastníkovi
školy (žalovanému) dňom účinnosti tohto zákona (od 1. 7. 2009) právo zodpovedajúce vecnémubremenu (§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov pod
školou. Neexistoval právny dôvod, ktorý by oprávňoval žalovaného ako vlastníka školy obmedzovať
žalobcu ako vlastníka pozemkov pod školou v užívaní predmetu jeho vlastníctva. Žalovaný odmietol

zmierne vybavenie veci a naďalej užíval pozemky žalobcu bez toho, aby za obmedzenie žalobcovho
vlastníckeho práva mu poskytol odplatu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je pritom jeden z
viacerých možných spôsobov obmedzenia vlastníckeho práva, ako to vyplýva z § 151n ods. 1 Obč.
Zákonníka. Zákon č. 66/2009 Z. z., ako ani jeho dôvodová správa však neriešia otázku odplaty za
vznik zákonného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Keďže však vecné bremeno predstavuje

obmedzenie vlastníckeho práva, je pre danú vec rozhodujúci predpis najvyššej právnej sily - Ústava
SR, najmä jej čl. 20 ods. 4. Žalobca ďalej poukázal aj na nález ÚS SR z 12. 9. 1996, sp. zn. PL.
ÚS XX/XX. V § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. bola zavedené legislatívna skratka „pozemok pod
stavbou“, ktorý nie je len pozemok, na ktorom je predmetná stavba umiestnená, ale aj pozemok
- priľahlá plocha, ktorý svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Preto
žalobca požaduje náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva nielen k pozemkom, na ktorých je škola

umiestnená, ale aj k pozemkom, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok s
budovou školy (spolu náhradu za užívanie jeho pozemkov v celkovej výmere 6370 m2). V zmysle tohto
zákona, od jeho účinnosti, teda od 1. 7. 2009, vzniklo v prospech žalovaného ako vlastníka školy zo
zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré zo zákona zanikne po vykonaní potrebných
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území podľa z.č. XXX/XXXX Z.z., ktorými sa usporiadajú

majetkovoprávne vzťahy medzi vlastníkom školy a vlastníkom pozemkov. Žalovaný sa v zmysle zák. č.
66/2009 Z. z. pokúsil o majetkoprávne usporiadanie vzťahov medzi žalovaným ako vlastníkom školy a
žalobcom ako vlastníkom pozemkov pod školou na základe žiadosti o zámenu pozemkov, adresovanej
žalovanému. Žalovaný žiadosti nevyhovel. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k majetkovoprávnemu
usporiadaniu vzťahov ani v konaní o nariadení pozemkových úprav a rovnako odmietavo sa žalovaný

postavil k pokusu žalobcu o zmier a to poskytnutím odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu.
Vlastnícke právo žalobcu je až do konečného majetkovoprávneho usporiadania pozemkov tvoriacich
plochu pod školou ako aj plochu priľahlú k škole vo vlastníctve žalovaného, nútene a bez vôle žalobcu
obmedzené tým, že je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho
predovšetkým vo využívaní jeho pozemkov vlastníkom školy. Na druhej strane je zrejmé, že do dňa

predchádzajúceho účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. do 30. 6. 2009 neexistoval žiadny právny
titul, na základe ktorého by žalovaný oprávnene užíval pozemky tvoriace plochu pod školou resp.
plochy priľahlé k stavbe školy. Žalovaný bez právneho dôvodu obmedzoval vlastníka pozemkov v
užívaní predmetu jeho vlastníctva, čím získal majetkový prospech, keďže žalobca ako legitímny vlastník
pozemkov bol v užívaní svojich pozemkov nútene obmedzovaný bez toho, aby tu existoval zákonný

alebo legálny dôvod a bez toho, aby mu bola poskytnutá určitá náhrada plniaca kompenzačnú funkciu
za nútené obmedzovanie vlastníckeho práva. Za právny dôvod užívania pozemkov žalovaným nemožno
považovať skutočnosť, že sa tento stal vlastníkom stavby na základe zákona prechodom vlastníctva
štátu na obec. Žalobca vyzval žalovaného svojim listom - pokusom o zmier z 12.5.2010 na zaplatenie
peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a aj k iným pozemkom žalobcu.

Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k iným pozemkom (pod budovou materskej školy) si
touto žalobou žalobca neuplatnil. Žalovaný na pokus o zmier reagoval negatívne. Žalobca pri určení
základu pre výpočet primeranej náhrady vychádzal z nájomného 10,- eur/m2/rok, hoci v skutočnosti
obvyklé nájomné v danej dobe (v období rokov 2009 - 2010) a v danom mieste bolo vyššie. Počas
rokov 2009 - 2010 výška obvyklého nájomného za nájom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom

území, v ktorom sa nachádzajú pozemky žalobcu presahovala sumu 10,- eur/m2/rok. Za základ výpočtu
peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie resp. ako náhradu z dôvodu prípadného vzniku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu obmedzujúceho vlastnícke právo žalobcu zobral žalobca obvyklé
nájomné vo výške 10,- eur/m2/rok. Rozsah pozemkov, ktoré žalovaný bezdôvodne užíval predstavoval
6370 m2 (parcely na ktorých sa škola nachádza: XXXX/XX - 617 m2, XXXX/XX - 805 m2, XXXX/XX - 43

m2, ale aj parcely tvoriace neoddeliteľný celok s budovou školy vzhľadom na ich umiestnenie a využitie
XXXX/X - 275 m2, XXXX/XX - 2254 m2, XXXX/XX - 2376m2), ročné nájomné za pozemky v rozlohe
6370 m2 predstavovalo sumu 63.700,- eur, denné nájomné sumu 174,52,- eur /63.700,- eur : 365 dní/
a za 555 dní /od 23. 1. 2009 do 31. 7. 2010/ žalobcom celkovo požadovaný nárok teda predstavoval
96.858,60,- eur (555 dní x 174,52,- eur).

2. Vo veci bol 11. 10. 2010 vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný odpor (doručený 26. 10.
2010).Namietal,žestavbybolipostavenénapredmetnýchpozemkochžalobcuvrámcivýstavbysídliska
Pošeň v 60-tych rokoch minulého storočia, teda oveľa skôr, ako sa odporca stal ex lege ich vlastníkom,
preto skutočnosť, že k postaveniu týchto stavieb došlo bez predošlého majetkovoprávneho usporiadaniauvedených pozemkov, nezapríčinil žalovaný. Zákon č. XX/XXXX Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenia,
ktoré by upravovali náhradu za vecné bremeno zriadené týmto zákonom, preto má žalovaný za to, že
na základe uvedeného zákonného ustanovenia vzniklo hl. mestu SR Bratislave ex lege bezplatné právo

zodpovedajúce vecnému bremenu. Ďalej dôvodil, že v kontexte čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nedošlo ani k
vyvlastneniu pozemkov, ako ani k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Záverom nesúhlasil ani
s výpočtom výšky bezdôvodného obohatenia v sume 10,- eur/m2/rok, nakoľko výška nájmu pozemkov
vo vlastníctve žalovaného, z ktorých pri výpočte žalobca vychádzal, sa nachádzajú v k. ú. Ružinov,
Nivy a Trnávka. Tieto pozemky sa však nachádzajú pod objektmi na služby, administratívu a predajne

resp. pod objektmi na herne, stávkové kancelárie, reštaurácie a kaviarne, bankové a zmenárenské
služby, či pod objektmi na bývanie. Ani jeden prípad sa netýka nájmu pozemku pod školským alebo iným
porovnateľným verejnoprospešným zariadením neslúžiacim na podnikateľské účely, preto žalobcovo
zdôvodnenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa domáha je pre žalovaného absolútne
neprijateľné. V ďalšom vyjadrení z 12. 4. 2012 žalovaný navyše dodal, že vlastníctvo k pozemkom
nadobudol štát na základe výmeru č.: XXX-XX/X-XXXX-IX/X-XXX-XXX z 21. 4. 1950 vydaný Ústredným

národným výborom v Bratislave, potvrdeným rozhodnutím Krajského národného výboru v Bratislave č.:
IX/X-XXX-XXXX/X z 1. 6. 1951 a následne sa vlastníkom pozemkov stal žalovaný ex lege podľa § 2 ods.
1 zák. č. 138/1991 Zb. v spojení s vyhláškou č. 158/1959 Ú.v..

3. Súd uznesením z 20. 5. 2015, č.k. 27Cb/30/2011 - 184 rozhodol o prerušení konania až do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52C/157/2013.
4. Podaním doručeným súdu 12. 10. 2018 oznámil žalobca súdu, že konanie vedené medzi sporovými
stranami pred Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 52C/157/2013 o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam okrem iného aj k CKN pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania (pozemky pod
školou, resp. priľahlé ku škole) bolo právoplatne skončené 6. 9. 2018 zamietnutím žaloby žalovaného,

ktorý v konaní pred OS Bratislava II sp. zn. 52C/157/2013 vystupoval v procesnom postavení žalobcu.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C/57/2013 - 126 z 10. 9. 2014 bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č. k. 14Co/806/2014 - 192 z 10. 7. 2018. Pozemky, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu od 23. 1. 2009, svojim umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou
Základnej školy Borodáčova 2 (škola), so súp. č. XXXX postavenej na CKN pozemkoch v k.ú. Ružinov

pod parc. č. XXXX/X, 4, 15, 16, 17, 18, 50, 52, ktorý je v teréne ako areál oplotený. Pozemky v období,
za ktoré sa žalobca domáha v tomto konaní zaplatenia náhrady (t.j. od 23. 1. 2009 do 31. 7. 2010),
užíval žalovaný na tento účel: na CKN pozemkoch s parc. č. XXXX/XX, XX a XX je postavená škola;
na CKN pozemkoch s parc. č. XXXX/X a XXXX/XX je umiestená parková zeleň a na CKN pozemku
s parc. č. XXXX/XX sú umiestnené spevnené plochy, chodníky, účelové komunikácie a zeleň. Analýza

polohyPozemkovspolusuvedenímichúčeluužívania,jeobsahomznaleckéhoposudku,ktorýžalobcav
prílohe podania predložil (znalecký posudok č. 40/2018 z 10. 9. 2018, vypracovaný Ing. Jánom Ďurišom,
ďalej len „ZP“).
5.Žalovanýboltakk23.1.2009akoajk1.7.2009vlastníckomškolyasožalobcomakovlastníkomčasti
pozemkov, na ktorých je umiestnená škola vrátane k nej priľahlého areálu tvoriacom s ňou neoddeliteľný

celok, nemal zmluvne dohodnuté žiadne právo. Žalovaný bol vlastníkom školy do 17. 2. 2012. Zmluvou o
bezodplatnom prevode nehnuteľností do vlastníctva mestských častí č. XXXXXXXXXXXX uzatvorenou
20. 12. 2011, žalovaný svoje výlučné vlastnícke právo ku škole previedol v prospech Mestskej časti
Bratislava - Ružinov, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušným orgánom katastra 17.
2. 2012 pod č. V XXXX/XX. Vlastníctvo Mestskej časti Bratislava - Ružinov ku škole, je toho času

zapísanénaLVč.XXXXprek.ú.Ružinov.Výškuobvyklejnáhrady(kompenzácie)zaužívaniePozemkov
žalovaným, žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. XX/XXXX z 10. 9. 2018, vypracovaným Ing.
Jánom Ďurišom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné
stavby, v zmysle ktorého náhrada za užívanie Pozemkov vo forme nájomného za obdobie od 23. 1.
2009 do 30. 6. 2009 je vo výške: 44.100,24 Eur a vo forme obmedzenia vlastníctva vecným bremenom

(opakovaná odplata za jeho zriadenie) za obdobie od 1. 7. 2009 do 31. 7. 2010 je vo výške: 29.360,63
Eur. Žalobca zároveň s poukazom na § 145 ods. 2 CSP vzal žalobu v časti o zaplatenie 23.397,73 Eur
späť. Žalobca vzhľadom k záverom ZP v rámci uplatneného nároku špecifikoval, že za obdobie od 23.
1. 2009 do 30. 6. 2009 sa domáha zaplatenia sumy 44.100,24 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia
- náhrady za užívanie Pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu, výška náhrady ktorej zodpovedá

obvyklému nájomnému, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, keby Pozemky užíval na základe
platnejnájomnejzmluvy,azaobdobieod1.7.2009do31.7.2010zaplateniasumy29.360,63Eurztitulu
opakovanej náhrady za obmedzenie vlastníctva žalobcu k Pozemkom vecným bremenom vzniknutomex lege podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. v platnom znení v prospech žalovaného, t.j., domáha sa
voči žalovanému zaplatenia sumy 73.460,87 Eur.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo 4. 3. 2020 doručenom súdu 9. 3. 2020 namietal jednorazový charakter

náhrady za zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.. Dôvodí, že vecné bremeno
má v zmysle cit. zákona dočasný charakter a nie je definitívnym riešením vzťahu vlastníka pozemku a
vlastník stavby. Upozornil na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. 1. 2017, sp. zn. 6Co/440/2016,
kde bol prezentovaný názor, že finančná náhrada za vznik tohto vecného bremena je nepochybne
jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 10Co/470/2015 - 207 z 26. 1. 2017, ako aj na uznesenie ÚS SR II. ÚS 506/2011 -
21 z 3. 11. 2011, ktoré sa síce týka nároku na odplatu za zriadenie vecného bremena podľa zák. č.
182/1993 Z. z., avšak analogicky ho možno použiť aj na nárok v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z., keďže
tento zákon podľa názoru generálneho prokurátora SR uvedeného v uznesení NS SR sp. zn. 4MCdo
2/2014 stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda
na dobu neurčitú. Záverom žalovaný upriamil pozornosť na kúpnu zmluvu z 21. 1. 2009 uzatvorenú

medzi predávajúcou Evou Lisekovou a žalobcom ako kupujúcim. Dodal, že je nesporné, že už v čase
kúpy pozemkov sa škola na sporných pozemkoch nachádzala. Žalobca niekoľkokrát žiadal žalovaného
o vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré jednanie žalobcu možno podľa žalovaného
označiť ako špekulatívne. Už v čase kúpi pozemkov sa tieto využívali spôsobom ako je tomu dnes a
preto možno predpokladať, že žalobca ho kúpil z dôvodu šance uplatnenia si bezdôvodného obohatenia

a vidiny opakovanej náhrady za zriadenia vecného bremena, ktoré počínanie zo strany žalobcu je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. Zák..
7. Na pojednávaní 5. 5. 2020 žalobca odkázal na svoje vyjadrenia a dodal, že tvrdenie, že uplatňovanie
ich práv touto žalobou je v rozpore s dobrými mravmi sa nezakladá na realite. Vlastnícke právo k
pozemkom nadobudli riadne a zákonne a preto žaloba nemôže byť hodnotená ako podaná v rozpore

s dobrými mravmi. Ústava SR chráni vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských práv. Naopak
podotkol, že žalovaný keď nadobúdal stavbu (školu) do svojho vlastníctva, musel si byť vedomý, že nie
je vlastníkom pozemkov na ktorých sa škola nachádza. K rozhodnutiu ÚS SR spomínanom vo vyjadrení
žalovaného (II. ÚS 506/2011 - 21 z 3. 11. 2011) doplnil, že sa vzťahuje na zákon 182/1993 Z. z. a nie
na zákon 66/2009 Z. z.. Zároveň odkázal ďalej na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, v skutkovo

a právne rovnakej veci z 20. 5. 2019, sp. zn. 32Cb 48/2011 ako aj na rozhodnutie NS SR z 23. 4. 2015
sp. zn. 4MCdo 2/2014. Uzavrel, že po zastavení konania v časti v ktorej žalobu vzali späť je dôvodné
vo zvyšku žalobe vyhovieť.
8. Žalovaný na pojednávaní 5. 5. 2020 zotrval na svojom vyjadrení zo 4. 3. 2020 pričom len zvýraznil, že
súhlasí, že bolo riadne zriadené zákonné vecné bremeno a že zaň žalobcovi prináleží odmena, avšak

má za to, že by malo ísť len o jednorazovú odmenu a nie opakujúce sa plnenie, ako to vyplýva aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave citovanom v ich vyjadrení. Uzavrel, že zákon č. 66/2009 Z. z.
bol prijatý za účelom práve vyriešenia situácie kedy vlastníkom stavieb bol štát a vlastníkom pozemkov
je niekto iný pričom vlastníctvo stavieb prešlo do vlastníctva obcí a aby bol vyriešený právny vzťah k
pozemkom - zriadenie zákonného vecného bremena. Navrhol žalobu zamietnuť.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne
územie Ružinov vyhotovenom 30. 7. 2010, grafickej špecifikácie pozemkov, kúpnej zmluvy z 21. 1.
2009, výpisu z listu vlastníctva č. 1 vedenom pre katastrálne územie Ružinov vyhotovenom 30. 7. 2010,
žiadosti o zámenu pozemkov, odpovede Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy z 8. 10. 2009 č. Z. pokusu
o zmier z 12. 5. 2010, odpovede Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy z 20. 5. 2010 č. Z. informácie

poskytnutej e-mailom od Ing. Ingrid Kľučiarovej z oddelenia Nájmov nehnuteľností Magistrátu Hl. mesta
SR Bratislavy z 3. 2. 2010, rozsudku OS Bratislava II č. k. 52C/157/2013 - 126 z 10. 9. 2014 a rozsudku
KS v Bratislave č. k. 14Co/806/2014 - 192 z 10. 7. 2018, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre
katastrálne územie Ružinov vyhotovenom 5. 10. 2018, zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľností
do vlastníctva mestských častí z 20. 12. 2012, obsahu Znaleckého posudku znalca Ing. Jána Ďuriša

č. XX/XXXX vyhotoveného 10. 9. 2018, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav.
10. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009“), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátanepriľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných

predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavaním,poskytnevlastníkstavby
v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa

poskytne v rámci územia obce.
13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.
14. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 66/2009, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený
projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná

formou jednoduchých pozemkových úprav.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.
18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
21. Podľa § 128 ods. 1 OZ vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom
záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno

dosiahnuť inak.
22. Podľa § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
23. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

24. Podľa §151o ods. 1, veta prvá OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona.

25. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

26. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
27. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
29.Podľa§456ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.30. Ako z vyššie uvedených skutočností vyplýva, žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného v podobe nájmu, za užívanie pozemkov patriacich žalobcovi
v období od 23.01.2009 do 30.06.2009 a rovnako tak sa domáhal náhrady za obmedzenie jeho

vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/
XX, zriadením zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 od 01.07.2009.
31. Súd k uplatnenému nároku žalobcu uvádza, že o tomto už rozhodol prvostupňový súd rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.05.2020 č.k. 27Cb/30/2011 tak, že konanie v časti zaplatenia
istiny v sume 23.397,73 Eur výrokom I. zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti a žalovanému

výrokom II. uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 73.460,87 Eur, pričom výrokom III. mu zároveň
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 52%.
32. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Bratislava
uznesením č.k. 4Cob/112/2021-429 tak, že rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku
II. a III zrušil a vrátil ma na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa
stotožňuje s námietkou odvolateľa, podľa ktorého súd neprávne posúdil charakter finančnej náhrady

za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009. Odvolací súd uviedol, že povinný z vecného
bremena (vlastník pozemku) zriadeného v súlade so zákonom č. 66/2009 nemá nárok na opakované
plnenia zo strany žalovaného, tak ako to uviedol prvostupňový súd, pričom dodal že táto náhrada
má byť jednorazová. Odvolací súd na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súd SR (uznesenie sp. zn. 2Cdo/194/2018 z 26.08.2019, 8Cdo/17/2019 z 30.11.2020 a sp.

zn. 5Cdo/175/2019 z 27.04.2022), z ktorých vyplýva, že právo na finančnú náhradu pri zriadení vecného
bremena v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 má byť priznávané jednorazovou formou.
33. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP vec
dňa 27.11.2024 opätovne prejednal a vykonal dokazovanie, pričom súd prijal záver, podľa ktorého za
vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 patrí vlastníkovi pozemku obmedzeného týmto vecným

bremenom právo na jednorazovú náhradu. Strany sporu na predmetnom pojednávaní zotrvali na
svojej doterajšej argumentácii, pričom žalobca poukazoval na závery rozhodnutia odvolacieho súdu a
dôvodnosti jeho nároku.
34. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, skutkový stav medzi stranami sporný nebol. Rovnako tak súd
uvádza, že spornou medzi stranami nebola ani časť žalobcom uplatneného nároku majúci základ v

povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalovaným, ktoré spočívalo v jeho povinnosti uhradiť žalobcovi
peňažné plnenie v podobe obvyklého nájomného za užívanie pozemkov žalobcu bez akéhokoľvek
právneho dôvodu odo dňa 23.01.2009 (povolenie vkladu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom do
katastra nehnuteľností) od 30.06.2009 (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009).
35. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného práva. Cieľom právnej

úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného
právneho dôvodu v sfére subjektov právnych vzťahov. Funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia
je reparačná či reštitučná funkcia. Na samotný vznik vzťahu bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým predpokladom je vznik majetkovej výhody, či
prospechu vyjadriteľná finančným ekvivalentom. Ďalším predpokladom vzniku je bezdôvodnosť tohto

obohateniaanakoniec,totobezdôvodnéobohateniemusíbyťnaúkorinéhosubjektupráva,pričommusí
existovať kauzálna väzba medzi obohatením sa na jednej strane a ujmou vo sfére iného subjektu. Dôkaz
o existencii bezdôvodného obohatenia musí poskytnúť osoba, na ktorej úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a ten kto bezdôvodné obohatenie získal je povinný ho vydať. Nie je pritom podstatné, či
samotným získaním bezdôvodného obohatenia došlo k vzniku škody. Rovnako ako môže poškodený

žiadať od škodcu náhradu škody, bez ohľadu na to, či sa škodca obohatil alebo nie, môže sa aj
poškodený bezdôvodným obohatením domáhať jeho vydania, aj keď jeho získaním nevznikla nikomu
škoda. Ako vyplýva z rozhodnutia NS ČR z 24. júna 2008, sp. zn. 33 Odo 882/2006 „Zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon
obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.“

36. V zmysle § 456 OZ sa musí získané bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na koho úkor sa získalo.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaný užíval pozemky patriace žalobcovi odo dňa 23.01.2019 do
30.06.2019 bez právneho dôvodu a bez akéhokoľvek protiplnenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
bol povinný žalobcovi vydať plnenie v podobe nájmu za užívanie týchto pozemkov. Pokiaľ ide o samotnú

výšku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného užívaním pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu,
tá bola určená súkromným znaleckým posudkom č. XX/XXXX predloženým žalobcom, vypracovaným
Ing. Jánom Ďurišom, znalcom v odbore stavebníctvo - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, pozemné
stavby, z ktorého bodu 2. - rekapitulácia nájmu záveru vyplýva, že táto bola určená na 44.100,24,- Eur.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania nijako nespochybňoval, že sa bezdôvodne
obohatil užívaním pozemkov žalobcu a rovnako tak nerozporoval výšku tohto obohatenia sa, priznal súd
žalobcovi časť uplatnenej istiny za bezdôvodné obohatenie vo výške stanovenej znaleckým posudkom.

37. Pokiaľ ide o časť nároku uplatneného žalobcom pozostávajúceho s náhrady za obmedzenie
jeho vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom zriadením zákonného vecného bremena podľa § 4
zákona č. 66/2009, súd sa stotožňuje so záverom rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je okrem
iného prvostupňový súd viazaný, a ktorým bolo s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu

konštatované, že takéto obmedzenie je možné poskytnúť iba jednorazovú peňažnú náhradu, nie však
opakujúcu sa.

38. Súd s vyššie ustáleným názorom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý obdobnú otázku týkajúcu sa priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena riešil
v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn. 7Cdo/26/2014 , ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014 , ktoré rozhodnutie bolo uverejnené aj
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 pod č. R 73/2016. V tomto
rozhodnutí bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného
bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku
bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade
každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je
nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia a v súdnom konaní ho môže

vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti
tohto zákona.

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/17/2019
uviedol, že právny názor

prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 7Cdo/26/2014 sp. zn. 3Cdo/49/2014 ( č. R 73/2016) je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie
primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Aj obmedzenie vlastníckeho práva

podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym
obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa
významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z.z. Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná

zákonná konštrukcia.

40. Súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/194/2019 zo
dňa 26.08.2019 a sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/17/2019

uviedol, že právny názor
prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 7 Cdo/26/2014 , sp. zn. 3 Cdo/49/2014 (R 73/2016) je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Podľa bodu 44 až 45 rozhodnutia
Najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 17/2019 , v zmysle ktorého, ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným
súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23
ods. 5 zákona č.

182/1993 Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku
dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa
§ 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j.ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru
s významným prvkom súkromno-právnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo
a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť

tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný
právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp.
zn. 3Cdo/49/2014 konštatoval,
že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z. je nepochybne

majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno
vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny
vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka
zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá
teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ
zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Podstatou

predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS
227/2012 . Ani ďalšie rozhodnutia
ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej náhrady za zriadenie vecného
bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. , v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na

obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013 , IV. ÚS
227/2012, I. ÚS 1/2012 , II. ÚS
506/2011 ), na tom nič nezmenili“.
Rovnako súd upozorňuje na ďalšiu judikatúru, ktorá potvrdzuje predmetný záver, ako napr. rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9 Co 113/2020 a sp. zn. 9 Co 114/2020, rozhodnutie Krajského súdu
vPrešovezodňa20.02.2018,sp.zn.21Co36/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.08.2019, sp. zn. 2 Cdo 194/2018
. Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 149/2017 -19 argumenty Najvyššieho súdu vyslovené v citovaných uzneseniach Najvyššieho
súdu považoval za správne. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 28.10.2020, sp. zn.
IV. ÚS 539/2020 rovnako tak
dospel ústavný súd k udržateľnosti právnych záverov vyslovených v uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Cdo 194/2018

týkajúcej sa jednorazového charakteru finančnej náhrady za vecné bremeno v zmysle § 4 zákona
č. 66/2009 Z.z. Na
základe uvedeného sa preto súd priklonil k argumentácii žalovaného, ktorý namietal uplatnený nárok
žalobcu spočívajúci v náhrade za zriadené zákonné vecné bremeno opakujúcim sa plnením a v danej
časti žalobu zamietol.

41. Taktiež súd poukazuje na rozhodnutie III. ÚS 272/2022 bod 11. odôvodnenia podľa ktorého,
sťažovateľom nastolená nesprávnosť záverov najvyššieho súdu už bola ústavným súdom
riešená v konaniach o ústavných sťažnostiach proti rozhodnutiam iných všeobecných

súdov. V uznesení č. k. III. ÚS 68/2019 z 29. októbra 2019 vo vzťahu k základným právam podľa čl. 20 ods. 1
a a čl. 46 ods. 1 ústavy (čl.

11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 listiny) a právam podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového
protokolu. V uznesení č. k. III. ÚS 340/2021 z 27. mája 2021 vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a k základným právam podľa čl. 46 ods. 1 , čl. 48 ods. 2

a čl. 20 ods. 4 ústavy . Obe ústavné sťažnosti boli odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Ústavná
sťažnosť sťažovateľa s ohľadom na rovnaké závery namietaných rozhodnutí všeobecných súdov
a v zásade rovnaké základné práva neprináša žiadne nové argumenty, ktoré by odôvodňovaliporušenie základných práv sťažovateľa. Možno len opakovať. “ Bod16.,, odôvodnenia podľa ktorého
Čo sa týka návrhom ústavnej sťažnosti koncentrovanej námietky porušenia základného práva vlastniť
majetok, treba uviesť, že obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku sťažovateľa má osobitný

charakter, ktorý vyplýva z toho, že k jeho faktickému obmedzeniu nedošlo na základe zákona č.
66/2009 Z. z. , ale v súvislosti s
výstavboupredrokom1989.Zákonč.66/2009Z.z. je len ďalší spôsob, ktorým zákonodarca zmierňuje následky osobitnej
majetkovej krivdy, ktorá nespočívala v účinnom právnom odňatí vlastníckeho práva, ale v jeho

faktickom obmedzení stavbou verejnoprospešného zariadenia bez toho, aby došlo k vyvlastneniu
právnych predchodcov sťažovateľa. Následok tohto legislatívneho riešenia nemožno obmedziť len
na konštatovanie toho, že sťažovateľom súdnym výkladom zákona č. 66/2009 Z. z. nebol priznaný nárok na opakovanú
náhraduzazriadenievecnéhobremena.Tentozásahtrebavnímaťsohľadomnato,ževlastníkpozemku
sasvojichvlastníckychprávvsúvislostisneoprávnenoustavboumoholdomáhaťužpredprijatímzákona

č. 66/2009 Z. z. a rovnako sa
mohol v premlčacej dobe domáhať priznania jednorazovej náhrady za dodatočné zriadenie vecného
bremena zákonom. Okrem toho sťažovateľovi v súvislosti s jeho vlastníckym právom zostáva zachovaný
nárok na to, že definitívnym riešením historicky podmieneného, pôvodne faktického a po prijatí
zákona č. 66/2009 Z. z. aj právneho obmedzenia vlastníckeho práva bude poskytnutie náhradného

pozemku v procese pozemkových úprav tak, ako to predpokladá zákon č. 66/2009 Z. z. “

42. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalobca bol vlastníkom dotknutých pozemkov pol roka pred dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., ktorým bolo založené zákonné vecné bremeno, a

preto tvrdenia žalovaného o jeho špekulatívnom konaní vo vzťahu k týmto pozemkom nemá oporu
v skutkovom stave. Vzhľadom na nesporný vlastnícky vzťah žalobcu a rovnako tak skutočnosť, že
jeho vlastnícke právo bolo obmedzené v prospech žalovaného, vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie
jednorazovej náhrady. Samotná výška tejto náhrady bola určená rovnako tak znaleckým posudkom č.
40/2018 predloženým žalobcom, z ktorého bodu 3. jeho záveru vyplýva, že bola stanovená vo výške

29.360,63,- Eur, pričom žalovaný určenie jej výšky nijakým spôsobom nespochybnil a rovnako tak súdu
nepredložil iný dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplývala iná výška náhrady. Súd z uvedeného dôvodu
žalobcovi priznal istinu vo výške 73.460,87,- Eur pozostávajúcej z bezdôvodného obohatenia vo výške
44.100,24,- Eur a náhrady vo výške 29.360,63,- Eur.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci resp. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Nakoľko vzal žalobca po vypracovaní súkromného znaleckého posudku časť žaloby vo
výške 23.397,73,- eur späť, čím zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo predstavuje 24% z pôvodne

žalovanej sumy (96.858,60,- Eur). Úspešný bol naopak v časti priznanej istiny (73.460,87,- Eur), ktorá
suma predstavuje 76% zo žalovanej istiny, súd mu teda priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 52% (rozdiel medzi úspechom: 76% a neúspechom: 24%). O výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).