Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723202984
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723202984.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako
členovsenátu,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX,XXXXXC.,zastúpenému:
JUDr.ĽubomíromIvanom,advokátom,IČO:42197821,sosídlomNámestieSNP41,96001Zvolen,proti
žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., zastúpenému: JUDr. Ľubomírom

Hlbočanom, advokátom, IČO: 31772854, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o nahradenie
prejavu vôle žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/1/2023-146
zo dňa 07. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu o nahradenia prejavu vôle žalovaného

zamietol (prvá výroková veta) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady (druhá výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že „na základe prednesov právnych zástupcov strán sporu a listinných
dôkazov (plnej moci zo dňa 18.05.2023, výpis z LV č. XXX pre obec Kráľovce – Krnišov, kat. úz. G., výzvy
na ponúknutie spoluvlastníckych podielov obídenému spoluvlastníkovi na predaj zo dňa 30.05.2023,
adresovanej žalovanému, ako aj ďalších listinných) a ostatných dôkazov okresný súd zistil nasledovný

skutkový stav:
1.1.1 medzi žalovaným ako kupujúcim a predchádzajúcim spoluvlastníkom ako predávajúcim bola
uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol žalovaný do svojho vlastníctva spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 2/9-ín na pozemkoch vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Krupina, pre
k.ú. G., obec G. – G., zapísaných na LV XXX, a to k pozemku – parcele registra “E“ parc. č. XXXX o
výmere 528 m2, trvalý trávny porast a k pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 722 m2,

trvalý trávny porast (ďalej len ako „Pozemky“);
1.1.2 vklad vlastníckeho práva k dotknutému spoluvlastníckemu podielu bol povolený katastrálnym
odborom Okresného úradu Krupina v konaní vedenom pod sp. zn. V 174/2022, pričom predávajúci
pri uvedenom prevode vlastníckeho práva porušil zákonné predkupné právo žalobcu, pretože mu
prevádzaný spoluvlastnícky podiel pred jeho predajom žalovanému, nebol dotknutým spoluvlastníkom
ponúknutý na predaj;

1.1.3 s odkazom na zákonné ustanovenie §603 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcuvyzvalžalovanéholistomzodňa30.05.2023naponúknutiespoluvlastníckeho
podielu na Pozemkoch, ktoré nadobudol na základe dotknutej zmluvy; a to za rovnakých podmienok za
akých ich žalovaný nadobudol od predávajúceho, pričom bol zároveň požiadaný o oznámenie týchto
podmienok a to najmä oznámenie výšky kúpnej ceny uvedeného spoluvlastníckeho podielu a lehoty jej
splatnosti;

1.1.4 pretože žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, (podľa poštového doručovateľa ju dokonca ani
neprevzal), žalobcovi neostávalo nič iné, len domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd;1.1.5 žalovaný uviedol, že zo žalobcom predloženého výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. G. vyplýva,
že by mal byť podielovým spoluvlastníkom pozemkov evidovaných na dotknutom LV s výškou
podielu 3/9-ini k celku, pričom neuviedol a ani nepreukázal, že by došlo k dohode s ostatnými

podielovýmispoluvlastníkmipozemkovevidovanýchnaLVč.XXXprekat.úz.G.,súčasnenerešpektoval
ustanovenie §140 Občianskeho zákonníka a nepreukázal vo svojom podaní existenciu nároku, ktorého
priznania sa svojou žalobou dožadoval;
1.1.6 žalobca namietal, že nemohlo dôjsť k dohode medzi ostatnými spoluvlastníkmi, ak im nebola
urobená ponuka na odkúpenie prevádzaného podielu a oni ani len nemali možnosť uplatniť si predkupné

právo a vyjadriť sa, eventuálne dohodnúť sa alebo sa nedohodnúť na výkone predkupného práva, z čoho
by im vyplývala možnosť vykúpiť prevádzaný podiel pomerne podľa svojich podielov. V predmetnej veci
sa svojich práv z porušenia predkupného práva nik okrem neho domáhať nebude, pretože ostatní dvaja
podieloví spoluvlastníci pozemku sú nezistenými vlastníkmi, zastúpenými Slovenským pozemkovým
fondom, u ktorého je známou skutočnosťou, že ako správca majetku neuplatňuje a ani sa nedomáha
nárokov z porušenia predkupného práva podielových spoluvlastníkov za podiely vlastnené nezistenými

vlastníkmi. Porušenia predkupného práva sa môže domáhať aj jeden z mnohých spoluvlastníkov a
nie je potrebné, aby sa domáhali všetci spoločne. V prípade, ak by sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu, tak v takom prípade musia byť žalovanými aj predávajúci aj kupujúci, no
v prípade nahradenia prejavu vôle postačuje nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu, teda žalovaný
a žalobca. Vykúpiť prevádzaný spoluvlastnícky podiel pomerne podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov

majú spoluvlastníci, ktorí boli aj pred prevodom spoluvlastníckeho práva spoluvlastníkmi, a teda nie tí,
ktorí sa stali spoluvlastníkmi na základe prevodu vlastníckeho práva, a pri ktorých sa koná o nahradenie
prejavu vôle práve z dôvodu porušenia predkupného práva;
1.1.7 v poslednom podaní zo dňa 27.08.2024 právny zástupca žalovaného uviedol, že upúšťa od návrhu
vykonať dopyt na Slovenský pozemkový fond, ako to navrhol v podaní zo dňa 14.06.2024; upustil aj od

výsluchu strán sporu, ktorý navrhol písomným podaním dňa 13.06.2024.“
1.2 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), ust. §216 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vykonaným dokazovaním mal za preukázané a nesporné,
že v minulosti došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k Pozemkom z pôvodného podielového

spoluvlastníka na žalovaného. Spornou ostala len otázka, či je žalovaný povinný ponúknuť žalobcovi
podiel k Pozemkom na predaj za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol on - celý alebo len časť
podielu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu.
1.3 „Súd prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ pri uplatnení predkupného práva nedôjde k dohode
spoluvlastníkov, potom tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť len pomernú

časť prevádzaného podielu a to podľa výšky vlastných spoluvlastníckych podielov. Žalobca sa
predmetným žalobným návrhom domáhal nahradenia prejavu vôle odkúpenia väčšieho podielu, než
na aký mal nárok. Súd v takomto prípade nie je oprávnený zasahovať do koncepcie textu kúpnej
zmluvy obsiahnutej v žalobnom návrhu žalobcu a to práve s odkazom na zákonné ustanovenie
§216 ods. 1 C.s.p., súd teda môže rozsudkom len nahradiť prejav vôle žalovaného, alebo žalobu

zamietnuť (bližšie viď Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 633/2023 v spojení s rozsudkom NS
SR 2Cdo/91/2008). Z uvedeného, ako aj doterajšej aplikačnej praxe súdov vyšších autorít vyplýva,
že dotknutý spoluvlastník, ktorý bol obídený, má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti
jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu. V prípade porušenia predkupného práva, keď nebola daná
možnosť na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich

domáhať prevodu celého podielu, aj keď ostatní spoluvlastníci (v tomto prípade zastúpení SPF) zostali
pasívni v obrane svojich práv. Keďže mlčanie a pasivita nemôže znamenať v žiadnom prípade súhlas,
má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi
pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu
nedomáhali. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca mal právo domáhať sa, nahradením prejavu

vôle žalovaného dotknutou kúpnou zmluvou, prevodu spoluvlastníckych podielov len pomerne, teda z
každého predaného spoluvlastníckeho podielu iba 3/9-iny. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol
a v zmysle §255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §262 ods. 1 C.s.p. v spore neúspešného žalobcu zaviazal
zaplatiť v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady, o ktorej bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.“

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“)
odvolanie a navrhol (odvolací návrh) odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieťv plnom rozsahu, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; namietol
(odvolacie dôvody), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§365 ods. 1 písm. d) C.s.p.); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.); neboli splnené procesné
podmienky (§365 ods. 1 písm. a) C.s.p.) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).
2.1 Napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené,
absentuje v ňom relevantné odôvodnenie, ktoré by malo svoju vlastnú vnútornú koncepciu a logickú
následnosť, nedáva odpovede na podstatné otázky, s ktorými bolo nutné sa pri rozhodovaní vo
veci riadne vysporiadať. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a nepreskúmanie
predložených dôkazov je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá právo podať

odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie, resp. v tomto štádiu konania na
zmenu napadnutého rozhodnutia.
2.2 Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že ako žalobca mal nárok len na 2/9 z prevádzaného
spoluvlastníckeho podielu, ani s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/91/2008, na ktorý
okresný súd poukazoval. Inštitút predkupného práva bráni zmene v okruhu spoluvlastníkov, dáva

možnosť zväčšovania spoluvlastníckych podielov a tým zvýšiť atraktivitu spoluvlastníctva, a teda
poskytujeochranudoterajšímaostávajúcimspoluvlastníkom.Prijatímúpravypredkupnéhoprávanebolo
cieľom, aby oprávnení spoluvlastníci nemali možnosť vylúčiť vstup tretej osoby do spoluvlastníckeho
vzťahu, resp. uvedeného sa domôcť len prostredníctvom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu podľa ust. § 40a Občiansky zákonník a uvedeným spôsobom nútiť spoluvlastníka zotrvať v

spoluvlastníctve proti jeho vôli, pretože tento prejavil vôľu, že v takomto zväzku ostať nechce.
2.3 Pokiaľ okresný súd poukázal na pasivitu ostatných spoluvlastníkov, resp. ich zástupcu SPF, s tým,
že takáto pasivita nemôže znamenať v žiadnom prípade súhlas, odvolateľ poukázal na žiadosť zo dňa
30.05.2024, ktorou žiadal SPF, či si ako správca majetku nezistených spoluvlastníkov zapísaných na
liste vlastníctva číslo XXX pre k.ú. G. pod BLV1 (TRIEBUŠNÍK Martin) a BLV4 (TRIEBUŠNÍKOVÁ H.

D. C.) uplatňuje alebo bude uplatňovať práva obídeného podielového spoluvlastníka, keďže prevodom
spoluvlastníckeho podielu zapísaného pod BLV2 došlo k porušeniu predkupného práva ostatných
spoluvlastníkov - v odpovedi zo dňa 11.06.2024 (č.l. 89- pozn. odvolacieho súdu) SPF explicitne uviedol,
že si neuplatňuje a v budúcnosti ani nebude uplatňovať práva obídeného spoluvlastníka. Z uvedeného
jasne a zrozumiteľne vyplýva, že k žiadnej pasivite zo strany SPF, resp. ostatných spoluvlastníkov

nedošlo, naopak, SPF ako správca majetku nezistených spoluvlastníkov mal vedomosť o tom, že si
žalobca ako spoluvlastník, uplatňuje svoje právo obídeného spoluvlastníka a napriek tomu sa rozhodol
svoje právo nevyužiť, z čoho je zrejmá zhoda podielových spoluvlastníkov o tom, že práve žalobca
môže od žalovaného požadovať celý spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol. Dodal, že mlčanlivosť
pasívnych spoluvlastníkov (hoci tu k nej vôbec nedošlo), ktorí sa nedomáhajú porušenia predkupného

práva, nie je možné vykladať v prospech toho, kto porušil predkupné právo. Nemá lepšie postavenie
ten, kto právo porušil, ako dotknutý žalobca alebo pasívny spoluvlastník, nemožno poskytnúť väčšiu
ochranu tomu, kto porušil právo proti tomu, kto sa ujmy z porušenia práva dovoláva. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/2358/2010, podľa ktorého nie je potrebné, aby bola o
neuplatnení uzavretá výslovná dohoda - postačí, keď spoluvlastník dá zreteľne, hoci aj implicitne

najavo, že predkupné právo uplatniť nechce. Poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp.zn. 33Cdo/603/2008
a rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/809/2015, v zmysle ktorých v prípade neuplatnenia predkupného
práva ostatných spoluvlastníkov, resp. prejavenia nevôle vykúpiť spoluvlastnícky podiel pomerne podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov, tento „prirastá“ tomu spoluvlastníkovi, ktorý si predkupné právo
uplatnil. V zmysle uznesenia NS ČR sp.zn. 22Cdo/2821/2014 vyplýva, že aj v prípade, že by ostatní

spoluvlastnícinereagovalinazaslanúžiadosťaneprišlabyanireakcia,zktorejbybolozrejméuplatnenie
predkupného práva, považuje sa aj takáto pasivita za neuplatnenie predkupného práva.

3. Žalovaný považoval odvolanie za nedôvodné a napadnutý rozsudok za zákonný a vecne
správny, náležite odôvodnený, ktorý spĺňa požiadavku predvídateľnosti a právnej istoty a je v súlade

s ustálenou súdnou praxou a preto žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Namietal, že žalobca nepreukázal, že by sa spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností dohodli na výkone predkupného práva podľa §140 Občianskeho zákonníka
(list od SPF nie je dôkazom o dohode spoluvlastníkov na výkone predkupného práva, naviac SPF nie jespoluvlastníkom predmetných nehnuteľností) a preto okresný súd, rešpektujúc ust. §216 C.s.p. nemohol
žalobe vyhovieť.

4. V odvolacej replike žalobca zotrval na svojej argumentácii a dodal, že SPF podľa §34 ods. 3
zákona č.330/1991 Zb. nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov, ako aj s podielmi na spoločnej
nehnuteľnosti,ktorýchvlastníkniejeznámy,zčohovyplývaoprávnenieSPFrozhodovaťotom,akobude
nakladať so spoluvlastníckymi podielmi, ktoré má vo svojej správe a teda sa môže rozhodnúť aj o tom,
že si nebude uplatňovať predkupné právo. Z uvedeného konania SPF je zrejmá zhoda podielových

spoluvlastníkov, že práve žalobca si môže uplatňovať celý podiel, ktorý nadobudol žalovaný.

5. Ďalšie vyjadrenia strán sporu podané neboli.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p.,
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) z dôvodov

vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1
písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu podľa §391 ods. 1,2 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6.1 Podľa ustanovenia §389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6.2 Podľa ustanovenia §391 ods. 1,2 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí (ods. 1);ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu (ods. 2).
6.3 Podľa ustanovenia §380 ods. 2 C.s.p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle odvolacích námietok, po preskúmaní obsahu

súdneho spisu a po oboznámení sa i so zvukovým záznamom z pojednávania zo dňa 07.11.2024,
odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú čiastočne dôvodné a sú dané dôvody na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.
7.1 V prvom rade musí odvolací súd uviesť, že ani zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.11.2024
(č.l. 142-145), ani zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 07.11.2024 nevyplýva, že by po

prednesoch strán sporu (§181 ods. 1 C.s.p.) okresný súd postupoval tak, ako mu to obligatórne ukladá
ust. §181 ods.2 C.s.p., tzn. okresný súd neuviedol stranám sporu, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi nimi
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy nevykoná
a neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných
skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má pritom zásadný význam pre ďalší procesný

postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Formulovanie sporných a nesporných skutkových
tvrdení spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, nie je samoúčelné. Pre súd síce majú
tieto závery iba predbežný charakter, musia však vychádzať zo znalosti veci a musia byť argumentačne
udržateľné. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas nasledujúceho
konania môže v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov vo vzťahu k skutkovej

stránke veci a k dokazovaniu. Je ale zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú
procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov...predbežné
právne posúdenie veci je sudca povinný stranám a ich zástupcom oznámiť na prvom pojednávaní.
Z hľadiska výpovednej hodnoty predbežného právneho posúdenia veci je nevyhnutné, aby bolo

stanovisko súdu určité a zrozumiteľné. Na jeho základe musí byť stranám a ich zástupcom dostatočne
zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na predbežné prejednanie
sporu a prípravu pojednávania (C.H.Beck, Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, r.v. 2016, s. 671).
Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného
súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich

vecnúaefektívnuprávnuargumentáciu,riadnesubstancovanieskutkovýchtvrdeníadôkaznýchnávrhov
a pod. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového
konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Nedodržaním uvedeného postupu
súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces.7.2 Z obsahu súdneho spisu (č.l. 88-90) vyplýva, že v priebehu konania, ešte pred vykonaním
pojednávania, žalobca predložil ako listinný dôkaz stanovisko SPF k uplatneniu predkupného práva
(č.l. 89), z ktorého vyplýva, že SPF, spravujúci majetok nezistených spoluvlastníkov podielov na LV č.

XXX pre k.ú. G. (I. J. a H. J.) si neuplatňuje a v budúcnosti ani nebude uplatňovať práva obídeného
spoluvlastníka, týkajúce sa predmetných Pozemkov. Predmetnou listinnou však súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie a nezaoberal sa ním ani v odôvodnení písomne vyhotoveného rozsudku.
Je preto nutné prisvedčiť odvolateľovi, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je
nepreskúmateľné, pretože nedáva odpoveď na túto podstatnú skutkovú argumentáciu žalobcu (naviac

podloženú listinným dôkazom) o tom, že medzi spoluvlastníkmi Pozemkov došlo k zhode ohľadom
uplatnenia predkupného práva zo strany žalobcu. Z LV č. XXX pre k.ú. G. totiž vyplýva, že okrem
žalovaného, ktorý nadobudol podiel k Pozemkom v dôsledku porušenia predkupného práva ostatných
spoluvlastníkov, sú spoluvlastníkmi len žalobca a dvaja nezistení vlastníci, zastúpení SPF, ktorí si podľa
stanoviska SPF práva obídených spoluvlastníkov neuplatňujú.
7.2.1Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivýprocespodľačl.46ods.1ÚstavySRjeajprávo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne, jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom žiadanej súdnej
ochrany.
7.2.2 Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 330/2013, riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať
tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery

súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia
nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,

teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe
týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v
neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Rozhodnutie
je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov,
podstatných pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov, podstatných pre

rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov, vysvetľujúcich právny
záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj
vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania. Ak nie
sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú
k nezákonnosti, ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným

účelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu (Najvyšší súd SR, sp.zn.
1Cdo/66/2023 z 29.05.2024).
7.2.3 Rozhodnutie súdu prvej inštancie je odôvodnené nedostatočne a je nepreskúmateľné, pretože
nedáva odpoveď na podstatnú skutkovú argumentáciu žalobcu, že medzi spoluvlastníkmi Pozemkov
došlo k zhode ohľadom uplatnenia predkupného práva žalobcu.

7.3 Účelom inštitútu predkupného práva (§140 Občianskeho zákonníka), resp. účelom uplatnenia
práva obídeného spoluvlastníka (§603 Občianskeho zákonníka), nemá byť poskytnutie väčšej
ochrany nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, tretej osoby, ktorý ho získal v dôsledku porušenia
predkupného práva, ako toho, koho predkupné právo bolo porušené, čo vystupuje do popredia zvlášť
v prípade, ak nadobúdateľom podielu sa stane osoba, ktorá dovtedy nemala na veci žiaden podiel.

Samotná podstata predkupného práva podľa §140 prvej vety Občianskeho zákonníka spočíva v
zachovaní vlastníctva veci v doterajšom spoluvlastníckom okruhu a upravuje vzájomný vzťah medzi
podielovými spoluvlastníkmi (a nie medzi spoluvlastníkmi a inou osobou), keď určuje právo na pomerný
výkup podielu, riešiac tak stav, kedy sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, ktorý z nich podiel vykúpi. To
logicky predpokladá, že o prevádzaný podiel musia mať záujem minimálne dvaja spoluvlastníci - ak

má záujem len jeden z viacerých spoluvlastníkov, neprichádza aplikácia predmetného ustanovenia do
úvahy. Ak toto platí v čase pred porušením predkupného práva, musí to o to viac platiť po porušení
predkupného práva, lebo niet inej osoby, ktorá mala prv záujem o výkup podielu7.4 Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd v rozpore s ust. §182 C.s.p.
skončil dokazovanie ešte skôr, ako strany sporu zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a
k právnej stránke veci, tzn. dokazovanie skončil ešte pred záverečnými rečami, ako to vyplýva zo

zápisnice z pojednávania z 07.11.2024 (č.l. 142-145) ako aj zo zvukového záznamu z pojednávania zo
dňa 07.11.2024.

8. Zdôvodovvyššieuvedenýchodvolacísúdvzmysle§389ods.1písm.b)C.s.p.napadnutérozhodnutie
zrušil a vec v zmysle §391 ods.1,2 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie,

v ktorom vykoná nové pojednávanie a zopakuje dokazovanie, pričom dodrží procesný postup v zmysle
§180 a nasl. C.s.p.. Súd prvej inštancie :
8.1 vykoná dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, na ktorých založí svoje právne posúdenie, vrátane
listinného dôkazu na č.l. 89;
8.2 svoje rozhodnutie vo všetkých výrokoch náležitým spôsobom (dôsledne, zrozumiteľne a
presvedčivo) písomne odôvodní, uvedie, aký skutkový stav zistil, ktoré dôkazy vykonal a ako ich hodnotil

(jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach), prípadne, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako
vec právne posúdil a k akým záverom dospel, pričom odpovie na všetky podstatné otázky, nastolené
stranami sporu;
8.3 adekvátne odôvodní aj svoje rozhodnutie o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).