Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200073.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., bytom D. XXX/XXX, XXX XX D., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, zastúpená: JUDr. Marcel Habrman, advokát, so sídlom Tajovského 12, 940 76 Nové
Zámky, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: 1/ E. F., bytom: D. G. XXX/
XXX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 2/ B. F., bytom: D. G. XXX/XXX, XXX XX D., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: Mgr. Dana Hanková, advokátka, M. R. Štefánika 3, 940 01

Nové Zámky, 3/ H. I., bytom: J. K. XXX/X, XXX XX Hul, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 4/ L. I., bytom
M. XXX, XXX XX M., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 5/ N. I., bytom D. G. XXX/XXX, XXX XX D.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 6/ Okresný úrad Nitra, majetkovoprávny odbor, so sídlom Štefánikova
trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby
a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2020-043687-004 zo dňa 14.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky číslo spisu:
OU-NR-OVBP2-2020/043687-004 zo dňa 14.12.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Na základe podnetu začala obec Hul, so sídlom Námestie C. Minárika 16, 941 44 Hul (ďalej len
„stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) konanie o dodatočnom povolení stavby – „Hospodársky
objekt a komora“ – stavebníka - ďalšieho účastníka konania v 1. rade. Výzvou zo dňa 08.02.2019
vyzval stavebný úrad stavebníka – ďalšieho účastníka konania v 1. rade k predloženiu požadovanej
dokumentácie, pričom uviedol, že stavebník v priebehu konania predložil požadované doklady, ktorými
preukazoval, že dodatočné povolenie spomenutej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami
a doložil stavebnému úradu aj prepracovanú projektovú dokumentáciu. Preskúmaním stavebný úrad

zistil, že stavebník má zrealizované aj hnojisko, výkresy však o ňom absentovali. Ďalej bolo zistené,
že chovom ošípaných v tomto objekte vzniká aj tekutý odpad, pričom jeho zachytávanie v projektovej
dokumentácii nebolo riešené. Stavebný úrad tak vyzval stavebníka na predloženie dokladov –
dopracovanú dokumentáciu o výkresy hnojiska, žumpy a kanalizácie a zároveň ho upozornil, že akpožadované doklady nepredloží, v zmysle § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“)
nariadi odstránenie stavby.

2. V konaní o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby podala žalobkyňa námietky zo dňa
12.04.2019, pričom poukázala na preukázaný rozpor s verejným záujmom a osobitnými predpismi
a navrhla, aby stavebný úrad rozhodol v súlade s § 88a ods. 5 Stavebného zákona tak, že nariadi
odstránenie stavby.

3. Dňa 16.04.2019 sa vykonalo miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná zápisnica. K výsledkom
miestneho zisťovania bolo uvedené, že bol predložený geometrický plán zamerania stavby č. 11/2018,
pričom stavba bola dokončená podľa projektovej dokumentácie a bola užívania schopná. Bolo
konštatované,žejepotrebnéešteosadiťodkvapovérúry,zaviesťdažďovévodynapozemokstavebníka.
Súčasne bolo konštatované, že pri miestnom zisťovaní neboli chované žiadne ošípané, budova bola

čistá, dezinfikovaná, bez zápachu a hlodavcov. Zároveň boli predložené námietky žalobkyne a bolo
poukázané na kladné stanovisko Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné
prostredie.

4. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 2018-176-34-B zo dňa 04.06.2019, ktorým bola dodatočne

povolená stavba – „Hospodársky objekt a komora“, voči ktorému podala žalobkyňa odvolanie zo dňa
20.06.2019. Na podklade podaného odvolania vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2019/042259-006 zo dňa 02.10.2019, ktorým rozhodnutie
stavebného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Stavebný úrad následne vydal rozhodnutie č. 2018/176-33-B zo dňa 27.02.2020, ktorým bola
dodatočne povolená stavba – „Hospodársky objekt a komora“, voči ktorému podala žalobkyňa odvolanie
zodňa25.03.2020.NapodkladepodanéhoodvolaniavydalOkresnýúradNitra,odborvýstavbyabytovej
politiky rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2020/021342-011 zo dňa 03.06.2020, ktorým rozhodnutie
stavebného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 2018-176-50-B zo dňa 05.10.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona stavebníkovi – E. F., bola dodatočne
povolená stavba „Hospodársky objekt a komora“ a zároveň mu bola nariadená realizácia strešných
žľabov a zvodov tak, aby zrážkové vody boli zvedené na vlastný pozemok (do 31.03.2021) v rozsahu

vykonaných prác: betónové základy, obvodové nosné konštrukcie z betónových tvárnic a nosnú strešnú
konštrukciu tak, ako to vyplynulo z projektovej dokumentácie skutočného zrealizovania stavby. Stavba
bola dokončená a užívania schopná. Stavebný úrad súčasne v prvostupňovom rozhodnutí podľa § 82
ods. 1 Stavebného zákona povolil užívanie predmetnej stavby.

7. Stavebný úrad v rámci prvostupňového rozhodnutia súčasne stanovil podmienky k povoleniu
a užívaniu stavby, pričom bolo rozhodnuté aj o námietkach žalobkyne – námietke žalobkyne z hľadiska
zriadenia odkvapov bolo vyhovené, ostatné námietky boli zamietnuté.

8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 28.10.2020, pričom namietla

správnosť záveru stavebného úradu, že stavba je súladná so zákonom stanovenými podmienkami
a s verejnými záujmami a súčasne namietla aj procesný postup stavebného úradu v konaní. Žalobkyňa
uviedla, že podmienky, ktoré boli v stanovené v prvostupňovom rozhodnutí nie je možné naplniť, pretože
stavba nespĺňa podmienky príslušných právnych predpisov.

9. Žalobkyňa ďalej namietla, že odstupy medzi stavbami tak, ako to upravuje zákon, nie sú dodržané.
Stavba stavebníkov je v tesnej blízkosti rodinného domu žalobkyne, a keďže mal stavebník dostatočne
veľký pozemok, nebolo možné konštatovať stiesnené územné podmienky, a teda ani dôvod na tesné
umiestnenie stavby v blízkosti stavby rodinného domu žalobkyne.

10. Žalobkyňa uviedla, že stavba, v ktorej stavebník plánuje chov hospodársky zvierat, susedí priamo
s obytnou časťou domu žalobkyne, a v prípade povolenia užívania tejto stavby sa bude opätovne šíriť
zápach z výkalov zvierat, čo znižuje kvalitu života a odporuje to požiadavke na zachovanie pohody
bývania. Žalobkyňa namietla, že stavba nespĺňa striktné požiadavky určené na chov hospodárskychzvierat. Žalobkyňa uviedla, že stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkami žalobkyne, ohľadom jej
záujmov alebo odstupových vzdialeností.

11. Na podklade podaného odvolania vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (právny
predchodca Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky) rozhodnutie číslo spisu OU-
NR-OVBP2-2020/043687-004 zo dňa 14.12.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie
žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odvolací orgán na strane 1 až 7 zosumarizoval
konanie pred stavebným úradom (vrátane predchádzajúcich rozhodnutí), poukázal na prvostupňové

rozhodnutie a podané odvolanie, ktoré odvolací orgán na strane 7 až 8 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zosumarizoval.

12. Žalovaný uviedol, že v konaní podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) preskúmal prvostupňové
rozhodnutie a kompletný spisový materiál v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so

všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,najmäpríslušnýmiustanoveniamiStavebnéhozákonaajeho
vykonávacími vyhláškami, vyhodnotil dôvody uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ako
aj námietky podané v odvolaní, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového
rozhodnutia, a preto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

13. Žalovaný následne odcitoval ním aplikované ustanovenia Stavebného zákona, pričom poukázal na
všeobecné východiská odstránenia stavby bez stavebného povolenia, poukázal na postup stavebného
úradu v konaní o stavbe postavenej bez stavebného povolenia (§ 88a Stavebného zákona), na
všeobecné východiská dôkazné bremena podľa § 88a Stavebného zákona, poukázal na § 126 ods. 1
Stavebného zákona, § 63 Stavebného zákona a § 139b ods. 1 písm. c) Stavebného zákona.

14. Žalovaný konštatoval, že Okresný úrad Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie
ako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vo svojom stanovisku zo dňa
19.01.2018 uviedol, že predložená projektová dokumentácia popisuje existujúcu stavbu hospodárskeho
objektu a komory a vzhľadom na to, že stavba bola realizovaná, vyjadrenie z hľadiska odpadového

hospodárstva sa nevydáva a z vyjadrenia zo dňa 09.02.2018 vyplynulo, že z hľadiska odpadového
hospodárstva nemali námietky ani k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Súčasne uviedol, že z dôvodu,
že sa stavba realizuje na pozemkoch v zastavanom území obce, podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z. z.
oochraneprírodyakrajinyvzneníneskoršíchpredpisovplatíprvýstupeňochrany,apretosanevyžaduje
vyjadrenie orgánu ochrany prírody k vydaniu dodatočného povolenia na stavbu.

15. Žalovaný následne s odkazom na § 25 ods. 1 písm. b) zákona č 314/2001 Z. z. o ochrane pred
požiarmi v znení neskorších predpisov konštatoval, že požiarny dozor sa nevykonáva na jednoduchých
a drobných stavbách. S odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Zákon o ochrane zdravia“) konštatoval, že príslušný orgán verejného zdravia sa vyjadruje
v kolaudačnom konaní len v prípade návrhu právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,
k návrhom fyzických osôb sa nevyjadruje.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že s odkazom na § 63 Stavebného zákona stavbu posúdil a uviedol, že

v konkrétnom prípade sa jedná o stavbu rodinného domu a hospodárskeho objektu a komory, pričom
podľa geometrického plánu č. 11/2018 sú stavby umiestnené a nemožno tu hovoriť o vzájomných
odstupových vzdialenostiach, pretože stavby nie sú umiestnené v protiľahlosti.

17. Ďalej žalovaný poukázal na zákonné východiská občianskoprávnych a iných námietok podľa § 137

Stavebného zákona a uviedol, že v danom prípade by mohol stavebný úrad postupovať podľa § 137
Stavebného zákona len v prípade, ak by dodatočne povoľovaná stavba bola na pozemku žalobkyne,
čo v tomto prípade nebolo, pretože vlastníkom pozemkov je E. F. (parcela č. 782/1, 782/2) a E. F. a B.
F. (par. č. 782/1 a 782/2).

18. Žalovaný sa zaoberal aj § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že toto ustanovenie
predstavuje zákonné obmedzenie vlastného práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva.
Ak vlastník nerešpektuje obmedzenia jeho vlastníckeho práva, tak ten, kto je ohrozený jeho zásahmi,
sa môže domáhať ochrany v sporovom konaní. Odvolací orgán uviedol, že žalobkyňa sa kedykoľvek,mimo predmetného správneho konania, môže obrátiť žalobou na konanie pred súdom a domáhať sa
ochrany, pretože ako vyplynulo aj z jej odvolania, jej vlastnícke práva nie sú rušené stavbou ako takou,
ale jej užívaním, a to chovom hospodárskych zvierat.

19. Odvolací orgán uviedol, že stavebník má od 03.02.2009 registrovanú farmu na chov hovädzieho
dobytka, ošípaných, oviec a kôz, pričom farma sa nachádza na adrese D. XXX, XXX XX D., číslo parcely
782/1 a 782/2. O podmienkach chovu hospodárskych zvierat môže rozhodovať obecné zastupiteľstvo,
pričom obec Hul nemalo vydané všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“), ktoré by stanovovalo

podmienky a regulovalo chod hospodárskych zvierat v obci a stavebník má registrovaný chov na
pozemkoch p. č. 782/1 a 782/2 v rozsahu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz.

20. Odvolací orgán aj s odkazom na § 66 ods. 1 Stavebného zákona konštatoval, že stavebný úrad
dodatočne povolil jej stavbu a povolil jej užívanie, pričom sa dostatočne vysporiadal s námietkami
žalobkyne a vzhľadom na to, že boli nedôvodné, neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave,

postupoval správne, keď ich zamietol. Prvostupňové rozhodnutie tak bolo správne a zákonné, obsahuje
všetky zákonné náležitosti, je vydané v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci, a preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

21. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 24.02.2021 (ďalej
len „žaloba“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového
rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa napadnuté rozhodnutia

považuje za nesprávne, a to z dôvodov: (i) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, (iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.

22. Žalobkyňa zhrnula konanie pred orgánmi verejnej správy a vyjadrila názor, že v predmetnej veci
nebolo možné konštatovať súlad so zákonom stanovenými podmienkami a s verejným záujmom,
ktorý má byť základným predpokladom pre dodatočné povolenie stavby. Zároveň nesúhlasila s tým,
že dodatočným povolením a užívaním stavby nie sú neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy

účastníkov konania. Žalobkyňa v konaní namietla, že podmienky uvedené v prvostupňovom rozhodnutí
nie je možné naplniť, čo však stavebný úrad nevzal do úvahy. Žalobkyňa mala za to, že stavba nespĺňa
podmienky uvedené v zmysle § 4 ods. 2, § 16 ods. 1 a § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané

osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhláška“). Žalobkyňa tiež namietla odstupy stavby, pretože predmetná stavba je v tesnej blízkosti
stavby rodinného domu žalobkyne a z dôvodu veľkosti pozemku stavebníka nebolo možné konštatovať
stiesnené územné podmienky.

23. Žalobkyňa ďalej v konaní namietla, že stavebník prevádzkoval a plánuje prevádzkovať chov
hospodárskych zvierat, čo bude spôsobovať intenzívny zápach a poukázala na negatívny aspekt, ktorým
je vplyv na zdravie rodiny žalobkyne. Ďalej namietla, že poukazovala na skutočnosť, že platná právna
úprava určuje striktné požiadavky na stavby určené pre chov hospodárskych zvierat, ktoré však uvedená
stavbanespĺňa.Žalobkyňapoukázalana§53Vyhláškyamalazato,žestavbatietopožiadavkynespĺňa.

24. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje so závermi tohto
rozhodnutia, a mala za to, že stavebný úrad a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stavy a následne
vyvodili aj nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie žalobkyňa videla najmä vo výklade
právnych predpisov, podľa ktorých sa postupuje pri dodatočnom povoľovaní neoprávnených stavieb

a aplikácii práva v prípadoch, keď sa v konaní vyskytne občianskoprávna námietka. Podľa žalobkyne
nebol splnený zákonný predpoklad na dodatočné povolenie stavby, a tým je súlad so zákonom
stanovenými podmienkami, ale predovšetkým súlad s verejným záujmom.25.ŽalobkyňanesúladstavbypotvrdzovalaajaktuálnevydanýmVšeobecnezáväznýmnariadenímobce
Hul o podmienkach chovu, držania a manipulácie s domácimi a úžitkovými zvieratami na území obce č.
4/2020 (ďalej len „VZN č. 4/2020“), ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2021 a ktoré v § 4 upravilo povinnosť

situovať objekty na chod a držanie zvierat tak, aby nenarušovali obytnosť a hygienickú nezávislosť
obytného prostredia a určujú vzdialenosť objektov na chov a držanie zvierat od obytných miestností. Na
podklade uvedeného mala žalobkyňa za to, že žalovaný tým, že konštatoval, že zo strany stavebníka sú
splnené zákonné podmienky pre dodatočné povolenie stavby a povolenie užívania predmetnej stavby
nesprávneprávneposúdil,čojedôvodompodaniažalobypodľa§191ods.1písm.c)zákonač.162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

26. Žalobkyňa ďalej namietla, že z prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé, ako dospel stavebný
úrad k záveru, že stavebník bude vykonávať chov pre vlastnú potrebu, pričom uvedené žalobkyňa
v konaní namietala. Mala za to, že v konaní nebolo ustálené, či chov hospodárskych zvierat, na ktorý
účel mala byť stavba dodatočne povolená a skolaudovaná, má byť pre vlastnú spotrebu stavebníka

alebo pre jeho podnikateľské aktivity.

27. Žalobkyňa namietla, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvádzanými v podanom odvolaní,
s niektorými sa nevysporiadal vôbec a inými sa nevysporiadal riadne. Žalovaný sa nevyjadril k zásadnej
námietke žalobkyne, že daná stavba narúšala a bude narúšať podstatným spôsobom kvalitu života

ďalších obyvateľov v blízkosti stavby – k tomuto sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalobkyňa
mala za to, že bol daný dôvod podania žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

28. Žalobkyňa mala za to, že skutkové okolnosti zistené stavebným úradom neposkytovali dostatočný
podklad pre záver o splnení podmienok pre dodatočné povolenie stavby, a bol daný dôvod podania

žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

29. Žalobkyňa poukázala na to, že žiadala, aby stavebný úrad jej námietkam vyhovel alebo ju odkázal na
súd, alebo na iný orgán a konanie prerušil v zmysle § 137 Stavebného zákona, keďže medzi účastníkmi
konania nedošlo k dohode o námietkach. Poukázala na námietky týkajúce sa stavby – najmä na chov

hospodárskych zvierat a na narúšanie práv žalobkyne, pričom ak mal stavený úrad za to, že námietky
žalobkyne sú nad rozsah požiadaviek upravených vo Vyhláške, a teda, že sú občianskoprávneho
charakteru, mal postupovať podľa § 137 Stavebného zákona, poučiť účastníkov konania odkázať ich na
podanie návrhu na súd a konanie prerušiť. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/82/2012 zo dňa 12.06.2013.

30. Žalobkyňa mala za to, že v prípade, ak stavebný úrad a žalovaný vyhodnotili námietky žalobkyne
ako námietky občianskoprávneho charakteru, bol stavebný úrad povinný postupovať v zmysle § 137
Stavebného zákona, a keďže ohľadom nich nedošlo k dohode účastníkov konania, mal účastníkov
konania odkázať na podanie návrhu na príslušný súd a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušiť.

Za nesprávny považuje žalobkyňa názor žalovaného, že stavebný úrad mohol podľa § 137 Stavebného
zákona postupovať len v prípade, ak by dodatočne povoľovaná stavba bola umiestnená na pozemku
žalobkyne, čo však nebola.

31. Žalobkyňa za nesprávny postup považovala aj to, že bola síce dodatočne povolená stavba, ale

bola nariadená realizácia strešných žľabov a zvodov tak, aby boli zvedené na vlastný pozemok.
Takéto konanie, kedy orgány verejnej správy postupovali v rozpore s § 137 Stavebného zákona, podľa
žalobkyne napĺňa dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

III.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.07.2021, pričom uviedol, že zotrváva na tom, že
postup žalovaného, ako aj stavebného úradu bol správny, pretože spisový materiál obsahuje doklady,

ktoré odôvodňujú postup správnych orgánov v konaní. Následne odcitoval príslušné ustanovenia
Stavebného zákona, týkajúce sa konania o dodatočnom povolení stavby a § 137 Stavebného zákona
a § 127 Občianskeho zákonníka.33. K rozhodnutiu, na ktoré žalobkyňa poukázala žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie bolo zrušené
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa 30.04.2014, pričom
odkázal na to, že zákonodarca v § 88a ods. 3 Stavebného zákona ukladá stavebnému úradu v konaní

ododatočnompovolenístavbypostupovaťpodľa§137Stavebnéhozákonaakonanieprerušiťaodkázať
na súd v prípade, ak vlastník stavby v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku alebo
jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo.

34.Žalovanýuviedol,žeorgányverejnejsprávynevyhodnotilinámietkyžalobkyneakoobčianskoprávne,

a preto nebol dôvod postupovať podľa § 137 Stavebného zákona. Žalovaný na strane 12 napadnutého
rozhodnutia uviedol, že navrhovaná stavba nie je na pozemku žalobkyne. Žalovaný mal za to, že
akákoľvek námietka občianskoprávneho charakteru, ktorú si účastník konania uplatní v stavebnom
konaní, nezakladá zákonný dôvod na postup podľa § 137 Stavebného zákona. Ďalej uviedol, že
posudzovanie miery zásahov povolenej stavby do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných
nehnuteľností patrí nepochybne do kompetencií stavebného úradu, avšak na tom nemení nič

skutočnosť,ževlastník susednejnehnuteľnostisamôženadmieruprimeranúpomeromcítiťobťažovaný
emisiami, ktoré produkuje vlastník nehnuteľnosti a obrátiť sa na súd so žalobou o zdržanie sa takýchto
zásahov do vlastníckych práv. Uvedené občianskoprávne konanie však nie je podmienkou a ani
predpokladom pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, ktoré posudzuje vec z tzv.
stavebno-právnych aspektov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

35. K žalobe sa vyjadrili ďalší účastník konania v 1. rade a ďalší účastník konania v 2. rade, a to
podaním zo dňa 23.12.2022, pričom namietli, že žaloba bola podaná oneskorene a následne uviedli,
že žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila, len konštatovala, že stavebník plánuje prevádzkovať chov
hospodárskych zvierat, pričom táto stavba susedí priamo s obytnou časťou rodinného domu žalobkyne.

Uvedené tvrdenie sa však nezakladá na pravde, k čomu predložili fotodokumentáciu. Uviedli, že stavba
je pravidelne čistená a spĺňa aj podmienku VZN č. 4/2020 obce Hul. V prípade, ak mala žalobkyňa za
to, že ju stavba nad mieru primeranú pomerom obťažuje pachmi, mala možnosť sa domáhať ochrany
vlastníckeho práva aj bez prerušenia stavebného konania, podaním príslušnej žaloby na súd. Žalobu
navrhli zamietnuť.

36. Žalobkyňa sa následne vyjadrila replikou zo dňa 23.05.2023, pričom zotrvala na svojej žalobnej
argumentácii. Ďalší účastník konania v 1. rade a ďalší účastník konania v 2. rade sa následne vyjadrili
podaním zo dňa 03.12.2024, pričom taktiež zotrvali na svojej predchádzajúce argumentácii.

37. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

38. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-26S/6/2021.

39. Správny súd pre úplnosť dodáva, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022

Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z.
o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebných poriadku z okresných
úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Od 01.04.2024

tak na strane žalovaného koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky namiesto
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky.40. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná

a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

41. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

42. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

43. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
44. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného

prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

45. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka

stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

46. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

47. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

48. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane

vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

49. Podľa § 88a ods. 9 Stavebného zákona, s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už
dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

50. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

51. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

52. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať
im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.53. Podľa § 32 ods. Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

54. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

55. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti.

56. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie

nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných
komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

57. Podľa § 16 ods. 1 Vyhlášky, stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na

ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu,
tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu.

58. Podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky, stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby a) neohrozovala zdravie ľudí,
b) neohrozovala ustajnenie a chov zvierat, c) sa neuvoľňovali toxické plyny, nebezpečné častice, emisie

nebezpečného žiarenia, d) nedochádzalo k znečisteniu alebo otráveniu vody a pôdy, neprípustnému
odstraňovaniu odpadovej vody, dymu a pevných alebo plynných splodín a k hromadeniu vlhkosti v
stavebnej konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu, e) sa zabezpečilo zdravé vnútorné prostredie.

59. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté

rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie. Správny súd sa vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom
zameral na to, či stavebný úrad a žalovaný postupovali v súlade so Stavebným zákon a Správnym
poriadkom a či nimi vydané rozhodnutia a konanie, ktoré im prechádzalo, bolo v súlade so zákonom
a či sú právne udržateľné.

60. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou ďalšieho účastníka konania v 1. rade a ďalšieho
účastníka konania v 2. rade, ktorí namietli oneskorené podanie žaloby. Ako vyplýva z administratívneho
spisu, žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi bolo napadnuté rozhodnutie oznámené doručením dňa
28.12.2020,pričomlehotadvochmesiacovnapodaniežalobypodľa§181ods.1SSPžalobkyniuplynula
dňa 28.02.2021 – tento deň však pripadol na nedeľu, a preto posledným dňom na podanie žaloby bol

01.03.2021. Vychádzajúc zo súdneho spisu správny súd uvádza, že žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podala žalobu dňa 01.03.2021 e-mailom, pričom Krajský súd v Nitre pečiatkou zo
dňa 02.03.2021 potvrdil prijatie žaloby. S odkazom na § 181 ods. 1 SSP je však podstatné podanie
žaloby, pričom žalobkyňa podala žalobu včas, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou o oneskorene
podanej žalobe. Žaloba bola prostredníctvom e-mailu zaslaná v elektronickej podobe s autorizáciou

podľa osobitného predpisu (o uvedenom svedčí potvrdenka po overení, s výsledkom overenia: platný,
nachádzajúca sa na č. l. 23, 24 a 25 súdneho spisu).

61. Z dôvodu, že žalobkyňa namietla nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd
vykonal správny súdny prieskum v prizme tohto uplatneného žalobného bodu. Správny súd poukazuje

na to, že účelom regulácie výstavby a jej povoľovania štátnymi orgánmi je nesporne ochrana verejných
záujmov, vrátane ochrany zdravia a života ľudí a maximálne možné vylúčenie nebezpečenstiev, ku
ktorým by mohlo dôjsť počas výstavby (k tomu pozri aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 167/2011 zo dňa 22.02.2012).62. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že podstatná časť obsahu
napadnutého rozhodnutia je venovaná zhrnutiu konania pred stavebným úradom a žalovaným

a doslovná citácia aplikovaných právnych predpisov, pričom v ňom absentuje vyčerpávajúce uvedenie
dôvodov, pre ktoré žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a absentuje dostatočné vysporiadanie sa
s námietkami žalobkyne. Parciálne síce možno súhlasiť s niektorými závermi žalovaného (napr. v otázke
občianskoprávnej námietky a nemožnosti prihliadnuť na VZN č. 4/2020 obce Hul), avšak správny
súd v napadnutom rozhodnutí nenašiel dostatočné odpovede k tomu, ako sa žalovaný vysporiadal

s ďalšími námietkami žalobkyne, ktoré boli namietané počas celého konania. Úlohou stavebného
úradu a následne žalovaného bolo dostatočne posúdiť podmienky na vydanie dodatočného stavebného
povolenia, ktorými je aj ochrana verejného záujmu z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia a podobne, a teda je v kompetencii stavebného úradu, ktorý má povinnosť dohliadať nad
splnením podmienok stanovených zákonom.

63. Správny súd uvádza, že Stavebný zákon a Vyhláška (ktoré sú citované vyššie v tomto rozsudku)
upravujú postup stavebného úradu a určujú, čo všetko je stavebný úrad (a následne odvolací orgán)
povinný v konaní preskúmavať. Správny súd konštatuje (vychádzajúc z citovaných právnych predpisov),
že otázku zásahu do pohody bývania nemožno podceňovať a touto sa musí stavebný úrad a následne
odvolací orgán náležitým spôsobom zaoberať a pokiaľ sú v tomto smere vznášané námietky, čo

v predmetnom prípade zo strany žalobkyne boli (počas celého konania pred prvostupňovým a odvolacím
orgánom), musia sa stavebný úrad a odvolací orgán s týmito námietkami vo svojich rozhodnutiach aj
náležite vysporiadať. Na tomto mieste si správny súd dovoľuje zdôrazniť, že o námietkach, týkajúcich
sa pohody bývania rozhoduje konajúci stavebný úrad a nie všeobecný súd. V danom tak neobstojí
argumentácia žalovaného, ktorý uviedol, že žalobkyňa sa má obrátiť na všeobecný súd a domáhať sa

svojej ochrany. Vychádzajúc z Vyhlášky (§ 4 ods. 2) je totižto zrejmé, že touto skutočnosťou sa má
zaoberať stavebný úrad. Posudzovanie pohody bývania tak bolo zverené orgánom verejnej správy na
úseku výstavby a bytovej politiky. To znamená, že aj posudzovanie námietok týkajúcich sa zásahu do
pohody bývania patrí do právomoci stavebných orgánov.

64. Stavebný úrad je orgán verejnej správy, ktorý je v súlade s § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného
zákona /ktorý sa primerane aplikuje aj na konanie o dodatočnom povolení stavby/ povinný skúmať
v stavebnom konaní najmä to, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov (§ 126
Stavebného zákona), predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a tiež to
čistavbazodpovedázmienenýmvšeobecnýmtechnickým(tedanieprávnym)požiadavkámnavýstavbu.

Ochranou súkromnoprávnych záujmov účastníkov konania sa zaoberá výlučne vtedy, ak mu taká
povinnosť vyplýva zo zákona a len v stanovenom rozsahu. Napríklad posudzovaním a zabezpečovaním
podmienok vyplývajúcich z Vyhlášky, na ktorú opakovane odkazovala aj žalobkyňa. Tieto posudzované
aspekty zjavne plynú z požiadaviek ochrany vlastníckeho práva k stavbám na bývanie (jeho kvality)
a predstavujú výnimku z právomoci všeobecných súdov. Zabezpečovať inú ochranu vlastníckych práv

k susediacim pozemným komunikáciám a pozemkom zákon stavebnému úradu, ktorý nie je orgánom
univerzálnej ochrany práva, neukladá.

65. Pod „pohodou bývania“ sa rozumie súhrn činiteľov a vplyvov, ktoré prispievajú k tomu, aby bývanie
bolo zdravé a vhodné pre všetky kategórie užívateľov a aby bola vytvorená vhodná atmosféra pokojného

bývania. Pohoda bývania je v tomto ponímaní daná najmä kvalitou jednotlivých zložiek životného
prostredia, napr. nízkou hladinou hluku, čistotou ovzdušia, primeraným množstvom zelene, nízkymi
emisiami pachov a prachu, oslnením a pod. Pre zabezpečenie pohody sa potom skúma intenzita
narušenia jednotlivých činiteľov a jeho dôsledky, teda objektívne existujúci súhrn činiteľov a vplyvov,
ktoré sa posudzujú každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Stavebný úrad pri posúdení,

či je v konkrétnom prípade pohoda bývania zabezpečená, nemôže samozrejme absolútne abstrahovať
ani od určitých subjektívnych hľadísk daných spôsobom života osôb, ktorých sa má stavba, ktorej vplyv
na pohodu bývania je posudzovaný, dotýkať. Podmienkou zohľadnenia týchto subjektívnych hľadísk
však je, že spôsob života dotknutých osôb a ich z toho vyplývajúcich subjektívnych nárokov na pohodu
bývania nevybočujú v podstatnej miere od všeobecných oprávnene požadovateľných štandardov so

zohľadnením miestnych zvláštností danej lokality.

66. Je potrebné si však zároveň uvedomiť, že pokiaľ sa nejedná o obťažovanie mimoriadne, presahujúce
mieru primeranú pomerom, je predovšetkým na tom, kto sa cíti byť obťažovaný, aby vykonal opatrenia,ktoré by tomuto obťažovaniu zabránili. Nie je možné si totiž osobovať právo na to, aby bola vylúčená
každá stavebná zmena, ktorá znižuje mieru súkromia. Pokiaľ sa však a contrario jedná o obťažovanie
mimoriadne, prevyšujúce mieru primeranú pomerom, nebolo by spravodlivé požadovať na tom, kto sa

cíti byť obťažovaný, aby bol nútený vykonávať ochranné opatrenia. Naopak má právo sa domáhať
ochrany. Oprávneným krokom je i požiadavka, aby vlastník susednej nehnuteľnosti nevykonával také
stavebné zmeny, ktoré umožňujú zasahovať do súkromia mimoriadne intenzívnym spôsobom, zvlášť
pokiaľ je určitá úroveň súkromia v danom mieste dlhodobo zavedená. Požiadavka zdržať sa stavebnej
činnosti, ktorej výsledok umožní vo vysokej miere zasahovať do dlhodobo zavedenej úrovne súkromia

v danom mieste je oprávnená bez ohľadu na to, či došlo ku konkrétnym zásahom do súkromia, alebo
nie. Rozhodujúcou je skutočnosť, či stavba svojím vysokým potenciálom spôsobovať zásahy nad mieru
primeranú pomerom narušila zavedený legitímne očakávaný rozsah súkromia.

67. Pohoda bývania je neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom
je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že

každý vníma tento pojem silne individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo
osebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť
má už vo svojej podstate negatívny dopad na pohodu bývania. Z toho vyplýva, že pohoda bývania
by sa mala posudzovať pokiaľ možno objektívne a v nadväznosti na ďalšie kritéria vymedzené v § 4
ods. 2 a § 6 ods. 1 Vyhlášky. Už zo samotného pojmu „bývanie“ je zrejmé, že sa tento primárne týka

užívania stavieb slúžiacich ako obydlie (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sžk/37/2019 zo dňa 02.02.2022).

68. Správny súd konštatuje, že v súdenej veci bolo rozhodnou námietkou aj narušenie pohody
bývania žalobkyne predmetnou stavbou. Uvedené námietky žalobkyňa vznášala od počiatku (a to

aj pri predchádzajúcich rozhodnutiach obce Hul, ktoré boli odvolacím orgánom zrušené), teda boli
vznesené písomne, boli obsiahnuté v odvolaniach voči rozhodnutiam stavebného úradu (opakovaným
rozhodnutiam stavebného úradu) a sú taktiež žalobnými bodmi. Správny súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že správne orgány týmto námietkam
nevenovali patričnú pozornosť a vo svojich rozhodnutiach sa s nimi nedostatočne vysporiadali. Žalovaný

v napadnutom rozhodnutí a ani stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí neuviedli úvahy, podľa
ktorých predmetná stavba zodpovedá kritériám, aby nenarušila pohodu bývania žalobkyne a v podstate
sa otázkou pohody bývania ani nezaoberali, keď tento pojem ani len žiadnym spôsobom nezadefinovali.
Rozhodnutie žalovaného a aj stavebného úradu tak obsahujú len formálne, strohé a nič nevysvetľujúce
tvrdenie o súlade predmetnej stavby s právnymi predpismi, bez uvedenia ďalších podrobností, ktoré

by dali základnú odpoveď, či povolenou stavbou nebude narušená pohoda bývania žalobkyne. Otázka
pohody bývania a jej narušenia sa nestala objektom záujmu žalovaného a stavebného úradu a správne
orgány tak opomenuli poskytnúť ochranu práv žalobkyne, ktoré môže byť dotknuté predmetnou stavbou.
Tým zaťažili svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov.

69. Žalobkyňa taktiež namietla, že predmetná stavba sa nachádza v tesnej blízkosti rodinného
domu žalobkyne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že s touto
námietkou sa žalovaný vysporiadal na strane 11 napadnutého rozhodnutia, pričom konštatoval: „v tomto
konkrétnom prípade sa jedná o stavbu rodinného domu a hospodárskeho objektu a komory. Podľa

geometrického plánu č. 11/2018 sú stavby umiestnené a nemožno tu hovoriť o vzájomných odstupových
vzdialenostiach, pretože stavby nie sú umiestnené v priľahlosti.“ Takéto konštatovanie žalovaného
vyhodnotil správny súd ako nepreskúmateľné, všeobecné a nie je možné z neho zistiť, ako konkrétne
boli vyhodnotené námietky žalobkyne. V prípade, ak je namietané priestorové postavenie stavby, je
povinnosťou stavebného úradu a žalovaného, aby uvedenú námietku vyhodnotili s prihliadnutím na

zistený skutkový stav tak, aby bolo konkrétne špecifikované, či je dotknutá stavba v tesnej blízkosti alebo
nie, či sú naplnené vzdialenostné normy alebo nie a pod. Len všeobecný odkaz na geometrický plán,
bez toho, aby bolo špecifikované, čo sa v geometrickom pláne nachádza a k akým záverom sa došlo,
nepostačuje k tomu, aby bolo možné vyhodnotiť takéto vysporiadanie sa s námietkou ako dostatočné.

70. Ako nedôvodnú námietku žalobkyne správny súd vyhodnotil námietku, ktorou odkazovala na VZN č.
4/2020 mesta Hul, ktoré upravovalo podmienky chovu, držania a manipulácie s domácimi a úžitkovými
zvieratami na území obce. Ako aj samotná žalobkyňa uviedla, toto VZN nadobudlo účinnosť dňa
01.01.2021, teda po vydaní napadnutého rozhodnutia. Orgán verejnej správy je v prípade rozhodovaniaoprávnený konať a rozhodovať len v súlade s platnými a účinnými predpismi v čase vydania rozhodnutia,
kedy však VZN č. 4/2020 nebolo ešte účinné. Nemožno tak postupu žalovaného vytknúť pochybenie.

71. Za nedôvodnú námietku ďalej správny súd vyhodnotil aj žalobný bod týkajúci sa občianskoprávnej
námietky. K aplikácii § 137 Stavebného zákona správny súd uvádza, že v konaniach upravených
v Stavebnom zákone sa môžu vyskytnúť tzv. občianskoprávne a iné námietky, o ktorých prináleží
rozhodovať súdu. Pôjde predovšetkým o námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k
pozemkoma stavbám.Cieľomtohtoustanoveniajeo.i.chrániťvlastníckeaužívacieprávaoprávnených

subjektov - t.j. vlastníkov pozemkov a osôb, ktoré majú užívacie práva k týmto pozemkom.

72. Pri aplikácii § 137 Stavebného zákona stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter
námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územnotechnického,
prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi. Správny
súd však zdôrazňuje, že nemožno akceptovať, aby akákoľvek otázka, ktorá môže mať presah do

občianskoprávnej oblasti, a ktorú si účastník v konaní podľa stavebného práva uplatní, automaticky
a bez prihliadnutia na jej obsah zakladala zákonný dôvod na postup podľa § 137 Stavebného zákona.
Obsahom námietky žalobkyne, ktorá mala občianskoprávny presah nebolo domáhanie sa ochrany
vlastníctva, ale namietaná bola životná úroveň (resp. užívanie stavby stavebníkom, dezinfekcia stavby
a pod.), čo však, ako správne konštatoval aj žalovaný, nemalo oporu v zákone, a teda správny súd

s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené nepovažuje za tzv. predbežnú otázku, pri ktorej by bolo
potrebné aplikovať § 137 Stavebného zákona – čo však nevylučuje, že stavebný úrad je povinný sa
vysporiadať s námietkou pohody bývania. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že judikatúra (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa 30.04.2014) pripúšťa,
že správny orgán v stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj

povinný riešiť aj otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo
súdu), ak to zákon priamo nevylučuje (teda napr. pohodu bývania), vychádzajúc i zo zásady zákonnosti
a hospodárnosti konania. Keďže v tomto parciálnom prípade sa nejednalo o predbežnú otázku, tak ani
jej prípadný občianskoprávny presah z nej nečiní občianskoprávnu námietku resp. inú námietku, pri
ktorej by mali príslušné správne orgány postupovať podľa § 137 Stavebného zákona. Povinnosťou

príslušného stavebného úradu je vždy posúdiť charakter a obsah nastolenej otázky, a na základe toho
posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám si ju vyhodnotiť, alebo či je potrebné aplikovať § 137
Stavebného zákona.

73. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,

a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na
ďalšiekonanie.Vďalšomkonaníbudeúlohoužalovanéhoopätovnevecposúdiť,atovsúladesozávermi
správneho súdu vyslovenými v tomto rozsudku. Žalovaný bude povinný riadne sa zaoberať otázkou
pohody bývania žalobkyne, ako aj ďalšími námietkami žalobkyne (vo vzťahu k vzdialenosti stavieb)
a možnosťami ich narušenia predmetnou stavbou, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie

náležite odôvodní a samozrejme sa s námietkami žalobkyne náležitým spôsobom vysporiada.

74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom konania právo na náhradu
trov konania, pretože správny súd nezistil, že im trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia
o ich náhrade.

75. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).