Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203374
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6720203374.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou v právnej

veci žalobkyne A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. F. XXXX, XXX XX G., v konaní zast.
procesným opatrovníkom C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt H. XX, XXX XX H., právne zast. JUDr.
Petrom Krchnákom, advokátom so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanej 1/ A. I.,
C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. F. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní zast. JUDr. Ľubomírom
Hlbočanom, advokátom so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava a žalovanému 2/ J. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvalý pobyt XXX XX K. XXX, L. C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Krupina, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXXX, pre kat. územie G., obec G., okres G. a to k
(i) pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 244 m2, zastavaná plocha a nádvorie a
(ii) k rodinnému domu súp. č. XXXX, postavenému na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/
X o výmere 114 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
územie G., obec G., okres G..

II. Súd žalobu voči žalovanému 2/ zamieta.

III. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %,
a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti unesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady
trov konania.

IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti unesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov

konania.

V. Žalovanému 2/ súd nárok náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania voči žalobkyni
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 29. 07. 2020, sa žalobkyňa domáhala určenia,
že je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k (i) pozemku
parc. č. XXXX/XX o výmere 244 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“

a k (ii) rodinnému domu súp. č. XXXX, postavenom na CKN pozemku parc. č. XXXX/X
o výmere 114 m2, zastavaná plocha a nádvorie, všetko vedené na LV č. XXXX, kat. územie G., M. N.
G., katastrálny odbor (ďalej len „nehnuteľnosti“).2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 30. 08. 2010 ako predávajúca uzatvorila, spolu
s predávajúcim neb. O. B. (C. XXXXXXXXXX), a žalovanou 1/ ako kupujúcou Kúpnu zmluvu a zmluvu
o vecnom bremene (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované
na liste vlastníctva č. XXXX ako aj k v čase podpisu zmluvy existujúcim nezapísaným objektom, resp.
príslušenstvu a súčasti stavby a pozemkov. Žalovaná 1/ ako kupujúca mala nadobudnúť predmet
prevodu do vlastníctva v podiele 2/3 k celku, nakoľko žalobkyňa prevádzala spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/2 a predávajúci neb. O. B. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6. Ako odplatu si zmluvné

strany dohodli kúpnu cenu
vo výške 100,00 Eur. Dňa 14. 09. 2010 predávajúci O. B. umrel. Žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdila, že
žalovaná 1/ zneužila jej hraničnú životnú situáciu a to tak,
že žalovaná 1/ vyhotovila kúpnu zmluvu, ktorú dala žalobkyni podpísať v aute pred matrikou, keď
žalobkyňa prevážala predávajúceho O. B. (ktorý bol synom žalobkyne) z nemocnice domov, pričom
žalobkyňa k podpisu kúpnej zmluvy uviedla, že ani nevedela,

čo podpisuje a o tom. Že na žalovanú 1/ kúpnou zmluvou previedla spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam sa žalobkyňa dozvedela až v roku 2018 od žalovaného 2/. Takéto konanie žalovanej
1/ žalobkyňa označila za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to aj v súvislosti s vyššie uvedenou
kúpnou cenou, keď s poukazom na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie zo dňa 20. 07. 2020
bola trhová cena prevádzaných nehnuteľností ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy celkom 52.000,00

Eur, a teda žalobkyňou prevedený podiel mal spolu hodnotu 34.666,67 Eur. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je podľa názoru žalobkyne kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom.

Žalobkyňa zároveň, v rámci svojho procesného útoku, v konaní uviedla nasledovné skutočnosti:
V zmysle článku IV. kúpnej zmluvy sa žalovaná 1/ ako kupujúca zaviazala k zaopatrovacej zmluve, na

základe ktorej sa zaviazal postarať sa o žalobkyňu v chorobe a v starobe, resp. zabezpečiť starostlivosť
o žalobkyňu tak, aby táto mohla viesť dôstojný život. Žalovaná pritom podľa tvrdení žalobkyne tento svoj
záväzok nedodržala a k žalobkyni sa správala negatívne, v ktorej súvislosti žalobkyňa navrhla pripojenie
vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom policajného zboru Zvolen, L. M./X-XXX-XX-
XXXX.

Žalobkyňa sa v žalobe odvolávala aj na znalecký posudok č. 16/2020 zo dňa 16. 02. 2020 vyhotovený
znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
F. K., predmetom ktorého bolo posúdenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony a zodpovedanie
otázky, či žalobkyňa, v čase podpisu kúpnej zmluvy, bola spôsobilí
na právne úkony, pričom na základe záverov znaleckého posudku žalobkyňa uviedla,

že kúpnu zmluvu podpisovala v duševnej poruche, ktorý ju na tento právny úkon robila neschopnou, čo je
podľa žalobkyne ďalším dôvodom pre záver, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva, tento je podľa nej
založený jej právnou neistotou v tom, či je vlastníčkou uvedeného spoluvlastníckeho podielu a bez
určenia vlastníckeho práva žalobkyne by bola existencia jej práva ohrozená predovšetkým možnosťou

vydržania vlastníckeho práva žalovanou 1/.
Tvrdenia žalovanej 1/, že žalobkyňa bola iniciátorkou vyhotovenia kúpnej zmluvy žalobkyňa označila za
absurdné. Žalobkyňa tiež poukázala na zdravotný stav neb. O. B. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy.
K skutočnosti, že návrh na vklad podpísala len žalobkyňa táto uviedla, že to ešte neznamená, že ho aj
sama odniesla do podateľne, pričom žalobkyňa poukázala na čestné vyhlásenie

zo dňa 31. 01. 2012 s tým, že toto prehlásenie si žalobkyňa nepamätá, a je pravdepodobné,
že toto prehlásenie vyhotovila žalovaná 1/, ktorá ho žalobkyni podstrčila na podpis.
K tvrdeniam žalovanej 1/, že za neb. O. B. zaplatila exekúciu žalobkyňa uviedla, že túto žalovaná 1/
uhradila až po podpise kúpnej zmluvy a v porovnaní so skutočnou hodnotou nehnuteľností sa jednalo
o nepatrnú čiastku (328,21 Eur).

3. Žalobkyňa navrhla v konaní vykonanie dokazovania svojim výsluchom a tiež výsluchmi žalovanej 1/,
žalovaného 2/, manželky žalovaného 2/ A. B., znalkyne F. K. a listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o listinné
dôkazy, v konaní žalobkyňa predložila Kúpnu zmluvu zo dňa 30. 08. 2010 (č. l. 20 súdneho spisu), list
vlastníctva č. XXXX (č. l. 23 súdneho spisu), úmrtný list zo dňa 10. 01. 2020 (č. l. 24 súdneho spisu),

odborné vyjadrenie realitnej kancelárie zo dňa 20. 07. 2020 (č. l. 25 súdneho spisu), znalecký posudok
č. 16/2020 zo dňa 16. 02. 2020 vyhotovený F. K. (č. l. 26 súdneho spisu) znalecký posudok č. 34/2021
vyhotovený F. M. (č. l. 275 súdneho spisu), znalecký posudok č. 26/2021 vyhotovený F. E. (č. l. 289
súdneho spisu).4. Žalovaná 1/ žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol
a aby žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti posudzovanej veci žalovaná 1/ uviedla, že dňa 09. 10. 2008 po
nezhodách s manželom spolu s deťmi prišla k žalobkyni, ktorá súhlasila s tým, že žalovaná 1/ s deťmi
môžu u nej bývať a ktorá bola podľa tvrdení žalovanej 1/ rada, že jej pomôžu s údržbou domu, záhrady
a prispejú na náklady. Žalovaná 1/ podľa svojich tvrdení hradila náklady za nákupy a vozievala žalobkyňu
k lekárom. Už v tejto dobe žalobkyňa žalovanej 1/ vravievala, že na to z detí, ktoré ju bude opatrovať

a starať sa o ňu prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k domu.
Podľa tvrdení žalovanej 1/ v roku 2009 začala žalobkyňa vybavovať zámennú zmluvu a kúpnu zmluvu
(za seba, žalovanú 1/ aj za neb. O. B.) s mestom Krupina a s rodinou H.. Žalovaná 1/ poukázala tiež na
to, že podpis na tejto zmluve bol osvedčený dňa 22. 04. 2010.
V roku 2010, po podpísaní zámennej zmluvy a kúpnej zmluvy a jej zavkladovaní začala žalobkyňa
tiež aktívne vybavovať spísanie darovacej zmluvy, ktorou mala žalovaná 1/ byť obdarovaná zo strany

žalobkyne a neb. O. B.. Darovaciu zmluvu dala žalobkyňa spísať u A. J., pracujúcej na katastrálnom
odbore, pričom na stretnutí žalobkyne, žalovanej 1/ a A. J. táto žalobkyni uviedla, že darovacia zmluva
je napadnuteľná (žalobkyňa mala podľa tvrdení žalovanej obavy, že darovaciu zmluvu bude napádať
žalovaný 2/ s manželkou), preto žalobkyňa požiadala A. J., aby vyhotovila inú zmluvu,
a to zmluvu kúpnu, pri ktorej bolo potrebné vyplatiť nejakú sumu, pričom žalobkyňa požičala žalovanej

sumu 100,00 Eur, ktorá mala žalovaná 1/ použiť na vyplatenie kúpnej ceny žalovanému 2/. Žalobkyňa
a žalovaná 1/ kúpnu zmluvu ako zmluvné strany podpísali dňa
30. 08. 2010 na F. N. F. G. a neb. O. B. ju podpísal v aute. Žalovaná 1/, vzhľadom na uvedené, poprela
tvrdenia žalobkyne, že to bola žalovaná 1/, kto dal kúpnu zmluvu na podpis žalobkyni.
Pokiaľ ide zápis do katastra nehnuteľností, podľa tvrdení žalovanej 1/ návrh na vklad vlastníckeho

práva podala žalobkyňa dňa 08. 09. 2010, zároveň kúpnu zmluvu na katastrálny úrad doniesla a bola
jedinou navrhovateľkou vkladu. Rozhodnutie správy katastra bolo žalobkyni doručené, z čoho žalovaná
1/ vyvodila záver, že žalobkyňa o prevode jednoznačne vedela.
K čestnému vyhláseniu zo dňa 31. 01. 2012 žalovaná 1/ uviedla, že toto urobila na Matričnom úrade
Mesta Krupina žalobkyňa, pričom v čestnom vyhlásení uviedla, že darovala žalovanej 1/ sumu 100,00

Eur, ktoré žalovaná 1/ použila na vyplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené
žalovaná 1/ konštatovala, že tvrdenia žalobkyne o rozpore s dobrými mravmi je v rozpore s čestným
prehlásením spísaným samotnou žalobkyňou.
Žalovaná 1/ tiež vo svojom vyjadrení uviedla, že za svojho brata, O. B., uhradila exekúciu v prospech
oprávneného Slovenskej energetiky, a. s., poštou, dňa 08. 09. 2010.

K listinnému dôkazu, ktorým bolo potvrdenie realitnej kancelárie MAXREAL s.r.o. žalovaná 1/ uviedla,
že toto je bez akéhokoľvek právneho významu, účastníci kúpnej zmluvy si v rámci svojej zmluvnej
voľnosti dojednali podmienky zmluvy, zmluva svojim obsahom ani účelom neodporuje zákonu, zákon
neobchádza a dobrým mravom sa neprieči.
Žalovaná 1/ tiež poprela tvrdenia žalobkyne týkajúce sa nedodržania záväzku v zmysle článku IV. kúpnej

zmluvy o tom, že sa má postarať o žalobkyňu v chorobe, starobe a má jej zabezpečiť starostlivosť tak,
aby táto mohla viesť dôstojný život. Žalovaná 1/ uviedla že medzi ňou a žalobkyňou bol dobrý vzťah,
a to až do času, kedy doň začal zasahovať žalovaný 2/, ktorý po tom, ako žalovaná 1/ podala žalobu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedené pod sp. zn. 19C/24/2018 žalobkyňu
ovplyvnil, zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku F. K., ktorý je nepravdivý a ktorý bol v konaní

predložený ako dôkaz. Pokiaľ ide o podklady k tomuto znaleckému posudku, tieto boli podľa tvrdení
žalovanej 1/ selektívne vybraté z trestného konania. Žalovaná 1/, na podporu svojich skutkových tvrdení
predložila odborné vyjadrenie znalca F. P., ktorý skonštatoval, že odborné argumenty znalkyne F. K.,
nemôžu byť použité pre spochybnenie spôsobilosti žalobkyne uskutočniť dňa 30. 08. 2010 právny
úkon a v kontexte posudzovaného prípadu nie sú relevantné a dostačujúce. Žalovaná 1/ tiež tvrdila,

že žalobkyňa bola v čase podpisu kúpnej zmluvy fyzicky aj duševne zdravý, jej úsudkové schopnosti
a kritičnosť neboli oslabené ani vymiznuté a žalobkyňa závažnou depresívnou poruchou netrpela, a teda
pri podpise kúpnej zmluvy bola v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony.
Žalovaná 1/ poukázala tiež na znalecký posudok znalkyne F. M., ktorá podľa F. P. nezohľadnila
relevantné výpovede svedkov a objektívne nevyhodnotila zdravotnú dokumentáciu žalobkyne z obdobia

podpisu kúpnej zmluvy, pohybovala sa v rovine pravdepodobnosti a jej závery sú nespoľahlivé
a nekorektné.
Žalovaná 1/ uviedla, že žalovaný 2/ jej začal robiť schválnosti a atakovať ju, pričom v dôsledku
uvedeného bolo iniciované trestné konanie sp. zn. 5T/100/2019 vedenéna Okresnom súde Zvolen. žalovaná 1/ po stupňovaní sa útokov nehnuteľnosť opustila
a do nehnuteľnosti sa nasťahovala žalobkyňa.

5. Žalovaná 1/ navrhla v konaní vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom manželky
žalovaného 2/ A. B., výsluchom F. H. partnera žalovanej 1/, výsluchom znalcov F. P. a F. K., výsluchmi
Q. H. a A. J. a výsluchom A. B.. Žalovaná 1/ tiež navrhla v rámci konania vypracovať kontrolný znalecký
posudok z odboru psychiatria a pripojiť trestný spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/100/2019. Pokiaľ
ide o listinné dôkazy, v konaní žalovaná 1/ predložila zámennú zmluvu č. 1301210 a kúpnu zmluvu zo

dňa 23. 04. 2010
(č. l. 82 súdneho spisu), geometrický plán (č. l. 85 súdneho spisu), rozhodnutie správy katastra v G.
z dňa 07. 06. 2010 (č. l. 88 súdneho spisu), rozhodnutie správy katastra v G. z dňa 07. 06. 2010 (č. l.
89 súdneho spisu), čestné prehlásenie (č. l. 90 súdneho spisu), poštový poukaz na sumu 328,21 Eur
na účet súdneho exekútora (č. l. 91 súdneho spisu), odborné vyjadrenie znalca F. P. (č. l. 92 súdneho
spisu), uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/100/2019 (č. l. 199 súdneho spisu), uznesenie

Obvodného oddelenia PZ Krupina L. M./G. (č. l. 203 súdneho spisu), spis správy katastra G. O. XXX/
XXXX (č. l. 206 súdneho spisu), žiadosť žalobkyne o pridelenie jednoizbového mestského nájomného
bytu zo dňa 21. 01. 2011 spolu s odpoveďou Mesta Krupina (č. l. 207 súdneho spisu), Stanovisko znalca
(č. l. 229rub súdneho spisu) a Odborné vyjadrenie znalca F. P. (č. l. 306 súdneho spisu).

6. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného 2/, tento uviedol, že súhlasí s vyjadreniami žalobkyne, vo veci
nemá žiadne námietky a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
si neuplatňuje. K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaný 2/ uviedol, že to považuje za
hyenizmus zo strany žalovanej 1/.

7. Súd v konaní určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, pričom nesporným vo
veci bolo, že žalobkyňa so svojim neb. synom O. B.
ako predávajúci uzatvorili dňa 30. 08. 2020 so žalovanou 1/ kúpnu zmluvu a zmluvu o vecnom bremene.
Za nesporné tiež súd považoval podpísanie čestného vyhlásenia zo dňa 31. 01. 2012 žalobkyňou. Súd
zároveň nepovažoval za sporné odborné vyjadrenie realitnej kancelárie MAXREAL s.r.o. potvrdzujúce

trhovú cenu nehnuteľností. Za sporné skutkové okolnosti súd vo veci považoval to, či bola žalobkyňa
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a v čase podpisu čestného prehlásenia spôsobilá na tieto právne
úkony, či je kúpna zmluva platná a to, komu svedčí vlastnícke právo pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam. Na takto vymedzených sporných a nesporných skutkových okolnostiach súd zotrval
aj po zmene zákonného sudcu, resp. po vrátení veci odvolacím súdom.

8. Súd na prejednanie veci nariadil niekoľko pojednávaní, ktoré sa konali dňa
18. 06. 2021, 25. 08. 2021, 03. 10. 2023 a 25. 10. 2023, pričom na pojednávaní dňa
25. 10. 2023 súd vyhlásil rozsudok č. k. 19C/29/2020-626. Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalovaná
1/. O odvolaní žalovanej 1/ rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením vydaným dňa xxx pod sp.

zn. 11Co/36/2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 10. 2024 tak, že rozsudok Okresného súdu
Zvolen č. k. 19C/29/2020-626 zo dňa 25. 10. 2023 zrušil a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

9. Súd, v priebehu konania na jednotlivých pojednávania vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 1/,

výsluchom žalovaného 2/, výsluchom znalcov F. P.
a F. K., výsluchom svedkov A. J., F. H. a A. B. a tiež listinnými dôkazmi, a to Kúpnou zmluvou a Zmluvou
o vecnom bremene
zo dňa 30.08.2010 (č. l. 20 súdneho spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 23
a č. l. 587 súdneho spisu), úmrtným listom (č. l. 24 súdneho spisu), Odborným vyjadrením realitnej

kancelárie MAXREAL s.r.o. (č. l. 25 súdneho spisu), Znaleckým posudkom
č. 16/2020 (č. l. 26 súdneho spisu), Zámennou zmluvou č. XXXXXXXX a Kúpnou zmluva zo dňa 23.
04. 2010 (č. l. 82 súdneho spisu), geometrickým plánom (č. l. 85 súdneho spisu), rozhodnutím H. G. G.
číslo vkladu O. XXX/XX zo dňa 07. 06. 2010
(č. l. 88 súdneho spisu), rozhodnutím H. G. G. číslo vkladu O. XXX/XX zo dňa 06. 10. 2010 (č. l. 89

súdneho spisu),čestným prehlásením žalobkyne zo dňa 31. 01. 2012
(č. l. 90 súdneho spisu), poštovým poukazom na účet (č. l. 91 súdneho spisu), Odborným vyjadrením
(č. l. 92 súdneho spisu), Uznesením OR PZ Zvolen, L. M./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 30. 09. 2020 (č. l.
180 súdneho spisu), Uznesením Okresného súdu Zvolenč. k. 5T/100-2019-402 zo dňa 31. 05 .2021 (č. l. 199 súdneho spisu), Uznesením
OO PZ Krupina, L. M./G. z 23. 09. 2019 (č. l. 203 súdneho spisu), Spisovým obalom Mesta Krupina pre
spis č.XXXX/XXXX a pre spis č.XXX/XXXX

(č. l. 206 a 206rub súdneho spisu), Žiadosťou o 1-izbový mestský nájomný byt (č. l. XXX súdneho
spisu), Žiadosťou o pridelenie mestského bytu (č. l. 207rub súdneho spisu), Stanoviskom znalca (č.
l. 299rub súdneho spisu), pripojeným spisom katastrálneho odboru, M. N. G. L./XXXX (spisový obal,
žiadosť súdu o zapožičanie spisu, Návrh na vklad žalobkyne s prílohami: 2x Zmluva, 2x kolok a
Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, Kúpna Zmluva a Zmluva o vecnom bremene (originál) z

30.08.2010; Doručenka do vlastných rúk, adresovaná neb. O. B. (pozn. súdu: vrátené ako „adresát
zomrel“, Rozhodnutie H. G. G., číslo vkladu: O. XXX/XX, z 29.09.2010 o povolení vkladu vlastníckeho
práva a práva vecného bremena), e-mailovou komunikáciou (č. l. 254 súdneho spisu), Znaleckým
posudkom č. XX/XXXX (č. l. 275 súdneho spisu), Znaleckým posudkom č. XX/XXXX (č. l. 289 súdneho
spisu), odborným vyjadrením
(č. l. 306 súdneho spisu), Uznesením OR PZ, odbor krim. polície Zvolen, L. M./X-XXX-XX-XXXX(č. l.

467 súdneho spisu), Unesením OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície Zvolen, L.:M./X-XXX- R. (č. l.
472 súdneho spisu), Znaleckým posudkom
č. XXXXX/XXXX (č. l. 489 súdneho spisu), listinou žalobkyne adresovanou žalovanej 1/ zo dňa 22.
06. 2022 spolu s podacím poštovým lístkom (č. l. 540 súdneho spisu), Oznámením M. S. R. (č. l. 543
súdneho spisu), sťažnosťou žalovaného 2/ proti Uzneseniu L. M./X-XXX-XX-XXXX (č. l. 549 súdneho

spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 589 súdneho spisu), a nákladmi na prerábanie domu
(č. l. 602 súdneho spisu).

10. Súd, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
22. apríla 2008 sp. zn. 3Cdo/50/2008, v zmysle ktorého „súd nevykoná dôkazy, ktoré

nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou
podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania“,

ako aj v zmysle uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.US 64/1997,
N 50/1997 zo dňa 8. októbra 1997, v zmysle ktorého „princíp voľného hodnotenia dôkazov
v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi
a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takému rozhodnutiu vedú.“ zamietol
vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne Q. H., opätovným výsluchom

svedkyne A.. J. a pripojením trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/100/2019.

11. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

13. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten,
kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

14. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon, osoby konajúcej
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takého to právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.17. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

19. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

20. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. Podľa § 60 CSP, stranami konania sú žalobca a žalovaný.

23. Podľa § 68 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom,
koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Procesný opatrovník
je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

24. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne
konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu.

25. Súd, pridržiavajúc sa ods. 8, 9 a 10 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, Uznesením sp. zn.

19C/29/2020 zo dňa 02. 12. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10. 01. 2025, ustanovil žalobkyni, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, procesného
opatrovníka na zastupovanie v tomto súdnom konaní.

26. Súd pristúpil k ustanoveniu procesného opatrovníka z dôvodu, že súdu sa v konaní nepodarila

zistiť existencia zákonného zástupcu, ktorý by za žalobkyňu mohol konať. Ustanovením procesného
opatrovníka súd zároveň odstránil odstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok
spôsobilosti strany sporu.

27. Zároveň s uvedeným súd poukazuje na ods. 9 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, a zhodne

s ním konštatuje, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
že by žalobkyňa v čase udelenia plnej moci A. G. ako svojmu zástupcovi
ani v čase podania samotnej žaloby, nekonala slobodne a vážne, že by uvedenom čase (časoch) nemala
spôsobilosť na právne úkony a ani to, že by v uvedenom čase (časoch) konala v duševnej poruche, ktorá
by ju na tieto úkony robila neschopnou. Zo samotného znaleckého dokazovania (znalecký posudok

č. XXXXX/XXXX zo dňa 31. 05. 2023, č. l. 33 a 34 tohto posudku vypracovaného znaleckým ústavom
Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o.) vyplýva, že cit.: „...z odborného medicínskeho
hľadiska možno k tejto otázke viesť, že podanie žaloby zo dňa 11. 02. 2020 (doručenej na súd dňa 29.
07. 2020) nepovažuje znalecký ústav u žalobkyne za chorobne motivované, že by v čase podpisovania
plnej moci

na zastupovanie v tomto súdnom konaní žalobkyňou A. S. G. nebola žalobkyňa spôsobilá na vykonanie
tohto právneho úkonu, resp. jej spôsobilosť na vykonanie tohto právneho úkonu by bola nejakým
spôsobom obmedzená.“

28. Súd, po odstránení nedostatku podmienky konania pristúpil v zmysle záverov rozhodnutia

odvolacieho súdu k vytýčeniu termínu pojednávania, ktoré súd nariadil
na deň 17. 02. 2025. Pojednávania sa žalobkyňa osobne nezúčastnila, pojednávania
sa za žalobkyňu zúčastnil procesný opatrovník a jej právny zástupca, žalovaná 1/ spolu
so svojim právnym zástupcom a žalovaný 2/.29. Súd nevykonával opätovne dokazovanie, nakoľko voči dokazovaniu, ktoré vykonal prvostupňový
súd pred podaním odvolania odvolací súd nenamietal, naopak, s vykonaným dokazovaním ako aj

hodnotením dôkazov sa stotožnil a súdu neuložil ani povinnosť opätovne dokazovanie vykonávať alebo
už vykonané dokazovanie dopĺňať. Odvolací súd
v ods. 10 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, cit.: „Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu,
berúc do úvahy vykonané dokazovanie, dospel k názoru, že vo veci samej súd prvej inštancie náležite
zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite

odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom zároveň aj uviedol z akých dôvodov
nevykonal navrhované dokazovanie. Preto odvolací súd v tomto štádiu ďalšie odvolacie námietky
žalovanej 1/ nepovažuje za dôvodné.“ S uvedeným procesným postupom okresný súd sporové strany
oboznámil a žiadna zo sporových strán takýto postup súdu nenamietala. Zároveň žiadna zo sporových
strán ani po súdom danom poučení o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania nenavrhla v konaní
vykonať ďalšie ani doplniť už vykonané dokazovanie.

30. Zároveň súd na tomto mieste uvádza, že vzhľadom na to, že opatrením predsedníčky Okresného
súdu Zvolen zo dňa 28. 08. 2024 došlo k zmene zákonného sudcu v posudzovanej veci, nový zákonný
sudca sa podrobne oboznámil s celou matériou spisu ako aj s jednotlivými dôkazmi, ktoré v konaní
boli vykonané a zároveň sa stotožnil s výsledkami dokazovania tak, ako ich vyhodnotil pôvodný sudca.

Súd sa tiež oboznámil so zamietnutými dôkaznými návrhmi, ako aj so zvukovými nahrávkami doposiaľ
vedených pojednávaní v posudzovanej veci.

31. V súvislosti s uvedeným a s dôkazmi, ktoré v konaní vykonané neboli súd uvádza,
že pokiaľ ide o výsluch žalobkyne, dôvodom zamietnutia tohto dôkazného návrhu bola skutočnosť, že

podľa záverov znaleckého posudku č. XXXXX/XXXX vo veci vyšetrenia duševného stavu žalobkyne
z 31. 05. 2023 bola u žalobkyne zistená ľahká demencia hraničiaca so stredne ťažkou demenciou tzv.
vaskulárnej etiológie s depresívnymi príznakmi, ktorá mala zásadne nepriaznivý dosah na jej schopnosť
správne a úplne vnímať prežité udalosti, tieto si zapamätať a následne ich správne s odstupom času
reprodukovať. Zároveň

zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňa následkom duševnej poruchy už
nechápala zmysel prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že by nebolo možné vyhodnotiť výpoveď žalobkyne
v prospech alebo v neprospech niektorej zo sporových strán, a teda vykonanie dokazovania výsluchom
žalobkyne by nemalo vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.

32. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne Q. H., ktoré
vo veci navrhovala vykonať žalovaná 1/, dôvodom zamietnutia tohto dôkazného návrhu bolo to, že táto
osoba bola k okolnostiam podpisovania kúpnej zmluvy vypočutá v trestnom konaní, pričom závery tohto
výsluchu boli v prebiehajúcom konaní v zmysle § 204 CSP oboznámení a zároveň prípadný výsluch

tejto svedkyne v prebiehajúcom konaní nebol spôsobilým zmeniť právny názor súdu o simulácii, resp.
dissimulácii právneho úkonu, ktorý bol sudcom vyslovený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 03.
10. 2023, a to v situácii, kedy ostatné vykonané dôkazy súdu spoľahlivo postačovali na vyvodenie
potrebného právneho záveru pre rozhodnutie vo veci samej.

33. Žalovaná 1/ v konaní tiež navrhla vykonanie opätovného výsluchu svedkyne
A. J., ktorý dôkazný návrh súd zamietol z toho dôvodu, že svedkyňa bola v prebiehajúcom konaní už
vypočutádňa25.08.2021,zároveňbolavypočutávrámcitrestnéhokonania(záveryvýsluchuvtrestnom
konaní súd s poukazom na § 204 CSP oboznámil v prebiehajúcom konaní) a na ďalšie okolnosti týkajúce
sa posudzovanej veci

si svedkyňa už pri výsluchu vykonávanom dňa 25. 08. 2021 nepamätala a jej opätovný výsluch
by, rovnako ako pri výsluchu svedkyne H., nebol spôsobilý zmeniť právny názor súdu za situácie
spoľahlivého preukázania skutočností vedúcich k právnemu záveru súdu potrebného pre rozhodnutie
vo veci samej.

34. Posledným dôkazným návrhom, ktorý súd v konaní zamietol bol návrh žalovanej 1/
na pripojenie trestného spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5T/100/2019. Tento
dôkazný návrh žalovanej 1/ bol zamietnutý z toho dôvodu, že trestný spis už bol v priebehu konaniapripojený, boli z neho vyhotovené a k spisu vedenému v prejednávanej veci pripojené fotokópie pre
civilné konanie relevantných listín a tieto boli v zmysle
§204CSPvprebiehajúcomkonaníoboznámené.Zároveň,akoužbolouvedenéprivýsluchochsvedkov,

pripojenie trestného spisu a vykonanie dokazovania v tomto smere nebolo dokazovaním spôsobilým
zmeniť právny názor súdu za situácie spoľahlivého preukázania skutočností vedúcich k vyvodeniu
právneho názoru súdu potrebného
pre rozhodnutie vo veci samej.

35. Pokiaľ ide o konanie na okresnom súde po tom, ako odvolací súd okresnému súdu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, sporové strany vo svojich písomných vyjadreniach ani
na pojednávaní, a to ani na priamu otázku súdu, vykonanie ďalšieho
alebo doplnenie už vykonaného dokazovania.

36. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva (vlastnícky podiel

1/2 v pomere k celku) k nehnuteľnostiam, ktoré bolo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 08.
2010 prevedené na žalovanú 1/.

37. Žaloba žalobkyne smerovala aj voči žalovanému 2/, ktorý však nebol zmluvnou stranou kúpnej
zmluvy a je len podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorého

sa (na spoluvlastnícky podiel ktorého) by sa ani zamietnutie žaloby ako celku ani vyhovenie žalobe
žiadnym spôsobom nedotklo.

38. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý, v prípade aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a žalovaný je nositeľom tvrdenej

subjektívnej povinnosti, ktorá koreluje so subjektívnym právom žalobcu.

39. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie dospel k záveru, o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného. Nakoľko súd u žalovaného 2/ konštatoval nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie, žalobu voči nemu zamietol (II. výrok rozsudku).

40. Pokiaľ ide o samotnú určovaciu žalobu, predpokladom jej úspešnosti je preukázanie existencie
naliehavého právneho záujmu. Súd v posudzovanej veci konštatoval, že na strane žalobkyne bola
existencia naliehavého právneho záujmu v konaní dostatočným spôsobom preukázaná, a teda
žalobkyňa mala v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem na určení

jej vlastníckeho práva v zodpovedajúcom podiele k nehnuteľnostiam, a to v dôsledku ňou tvrdenej
neplatnosti kúpnej zmluvy.

41. V súvislosti s posúdením platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovanou 1/ sa súd zaoberal tým, či bola žalobkyňa dňa 30. 08. 2010 spôsobilá na právne úkony,

konkrétne,čibolaspôsobilánauzatvoreniekúpnejzmluvy,pričomžalobkyňadokonaniavnieslatvrdenia
o vlastnej nespôsobilosti na právne úkony v rozhodnom čase, ktoré podporila dôkazmi, a to znaleckým
posudkom č. XX/XXXX vypracovaným F. K. a tiež znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným F.
M. a znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným F. E.. V prospech skutkových tvrdení žalobkyne
vypovedala aj znalkyňa. F. K.,

ktorej výsluch súd vykonal na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18. 06. 2021.

42. Žalovaná 1/ v konaní tvrdila, že žalobkyňa bola v rozhodnom období spôsobilou
na právne úkony, ktoré tvrdenie podporila odborným vyjadrením č. 92/2021 a odborným vyjadrením zo
dňa 26. 10. 2020, oba vypracované F. P.. F. P., ako znalec v prospech tvrdení žalovanej 1/ vypovedal

aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
18. 06. 2021.

43. Z dôvodu vyššie popísaného zrejmého rozporu záverov znalcov súd vyhovel návrhu žalovanej 1/
a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, výsledkom ktorého bol znalecký posudok

č. XXXXX/XXXX, zo záverov ktorého vyplynulo, že závery znalkyne F. K. a F. M. neboli správne, naopak,
správne boli závery
F. P.. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú prechodnú duševnú poruchu, ktorou podľa svojich tvrdení trpela
v rozhodnom období, a ktorá by ju robila neschopnou pre právny úkon – kúpnu zmluvu, ktorá byvylučovala prítomnosť rozumovej a vôľovej zložky u žalobkyne v rozhodnom období a to v takom
rozsahu, že by žalobkyňa nebola schopná posúdiť následky svojho konania alebo nevedela svoje
konanie ovládnuť znalecký ústav uviedol,

že o prítomnosti takejto prechodnej duševnej poruchy nebolo u žalobkyne možné vysloviť záver.

44. Súd, vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno
týkajúce sa neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej nespôsobilosti na právne úkony v rozhodnom období.

45. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru o existencii iného dôvodu
absolútnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorým bola simulácia tohto právneho úkonu.

46. V súvislosti s uvedeným, v zmysle uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/73/2009 a sp. zn. 5MCdo/11/2009, súd uvádza, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí
priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto

dovolal; preto právne účinky, t. j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto
absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú.
Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. To však
platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie
(§101ods.1,2O.s.p.),lenzapredpokladu,žeskutočnosti,ktorésúsabsolútnouneplatnosťouprávneho

úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného
právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu
vôle (tzv. konvalidáciou).

47. O existencii takéhoto iného než žalobkyňou tvrdeného dôvodu neplatnosti právneho úkonu – kúpnej

zmluvy, ktorého zistenie viedlo súd k zmene predbežného právneho posúdenia veci, súd sporové strany
informoval na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
03. 10. 2023. Po oboznámení sporových strán s takýmto zmeneným predbežným právnym posúdením
veci súd poskytol sporovým stranám primeraný čas na vyjadrenie a doplnenie návrhov na vykonanie
dokazovania.

48. Žalobkyňa a žalovaný 2/ súdu doručili podania, v ktorých prejavili svoj písomný súhlas s takto
zmeneným právnym posúdením a tento svoj súhlas zopakovali
aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25. 10. 2023, ako aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.
02. 2025.

49. Súd opätovne dospel k záveru, že právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 30. 08. 2010
je simulovaným právnym úkonom, pričom simulácia robí tento právny úkon absolútne neplatným.
Simulácia pri právnom úkone pritom predstavuje rozpor alebo nezhodu medzi vôľou a jej prejavom.
V prípade absencie vážnosti vôle u simulovaného konania

sa simulovaný právny úkon považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn. 7Cdo/12/2012
zo dňa 14. 11. 2012).

50. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka musí byť právny úkon vykonaný slobodne, vážne, určite,

zrozumiteľne, inak je neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá
za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

51. V praxi sa pomerne objavuje situácia, kedy zmluvné strany síce uzavrú zmluvu označenú ako kúpna

zmluva, avšak ich skutočným úmyslom je darovanie, pričom darovanie nahradia kúpnou zmluvou napr.
z dôvodu obídenia povinnosti započítania daru získaného
od poručiteľa v dedičskom konaní, z obavy domáhania sa vrátenia daru v budúcnosti, alebo,
ako v posudzovanom prípade pre obavu z možnosti budúceho napadnutia darovacej zmluvy inou
(oprávnenou) osobou. Pokiaľ by bola kúpna zmluva (simulovaný právny úkon) uzavretá, aby zastrela

iný právny úkon - darovaciu zmluvu (dissimulovaný právny úkon), došlo
by k rozporu vôle s prejavom, čo by viedlo k absolútnej neplatnosti simulovaného právneho úkonu
(kúpnej zmluvy).52. V situácii, v ktorej simulované konanie slúži k zastretiu iného právneho úkonu,
ide o dissimulované konanie. Vo všeobecnej rovine, za určitých podmienok by pri simulácii právneho
úkonu mohol byť platný dissimulovaný právny úkon (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Cdo/12/2012 zo dňa 14. 11. 2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5MCdo/11/2009asp.zn.3Cdo/144/2010).Týmitopodmienkamisúvzmysle§§41aods.2Občianskeho
zákonníka to, že zastieraný právny úkon musí zodpovedať vôli subjektov a súčasne musia byť splnené
aj ostatné náležitosti požadované zákonom.

53. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia súdov, a to rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6Co/733/2014, podľa ktorého pokiaľ účastníci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu
zmluvu ohľadne nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť darovanie tejto nehnuteľnosti, nie je dissimulovaná
darovaciazmluvaplatná,pokiaľnebolauzavretápísomneazjejznenianiejezrejmé,žeišloodarovanie.
Podstatné náležitosti darovacej zmluvy je totiž treba vyžadovať bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo
nejde o zastretý právny úkon. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 vo veciach
občianskoprávnych ako rozhodnutie R 1/2021, „Predpokladom platnosti zastretej (dissimulovanej)
zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej
uzatvorenie v písomnej forme a tými istými účastníkmi
ako zastierajúca (simulovaná) zmluva.“

54. Podľa rozhodovacej praxe súdov musí byť skutočnosť, že ide o darovanie, vyjadrená
v písomnej forme, inak darovacia zmluva platne nevznikne. Preto v prípade, že účastníci uzavreli
simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť darovanie tejto
nehnuteľnosti, nie je darovacia zmluva platná, pokiaľ nebola uzavretá písomne a z jej znenia nie je

zrejmé, že išlo o darovanie. Zo znenia simulovanej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi musí byť teda
zrejmé, že sa jedná o darovanie ako bezodplatný právny úkon – podľa § 628 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten
dar alebo sľub prijíma. Dojednaná kúpna cena ako odplata za predaj nehnuteľnosti preto býva dôvodom
na vyslovenie neplatnosti aj dissimulovanej darovacej zmluvy, nakoľko odplatnosť prevodu vlastníckeho

práva z povahy veci vylučuje darovanie, ktorého základným znakom je bezodplatnosť.

55. Zároveň, v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/12/2012 zo dňa 14. 11. 2012, „iba samotné tvrdenie chráneného účastníka
o tom, že nepovažoval úkon za simulovaný, nestačí- záver o jeho dobromyseľnosti je potrebné

vyvodzovať z objektívnych skutočností prípadu a musí sa skúmať s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré
vyšli najavo.... V tomto kontexte je právne významné, či rovnaký účel úkonu sledujú všetci účastníci,
resp. o tomto cieli vedia alebo ho musia predpokladať z okolností,
za ktorých k dojednaniu právneho úkonu dochádza.....Zistenie sledovaného cieľa prezrádza skutočnú
vôľu konajúcich subjektov.“

56. S poukazom na uvedené, po vykonanom dokazovaní, súd dospel k záveru,
že v posudzovanej veci o tom, že sa jedná o simuláciu právneho úkonu kúpnej zmluvy v čase
jej uzatvorenia vedeli tak žalobkyňa, ako aj žalovaná. Žalobkyňa bola podľa výsledkov rozsiahleho
znaleckého dokazovania v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy spôsobilá na právne úkony a vedela posúdiť

následky svojho konania. Úmysel žalobkyne darovať nehnuteľnosť (svoj podiel na nehnuteľnosti)
žalovanej, resp. tomu z detí žalovanej, ktoré sa o ňu bude starať a bude ju opatrovať, bol v konaní
preukázaný vykonaným dokazovaní (listinný dôkaz žurnalizovaný na č. l. 181 súdneho spisu), a vyplýval
aj z tvrdení a vyjadrení samotnej žalovanej 1/, a to tak písomných ako aj ústnych vyjadrení na
pojednávaní. Samotná žalovaná 1/ do konania vniesla tvrdenia o tom, že žalobkyňa začala v roku 2010

spisovať (resp. podľa slov žalovanej 1/ vybavovať spísanie) darovacej zmluvy, ktorou mala byť žalovaná
1/
zo strany žalobkyne a neb. O. B. obdarovaná. Žalovaná 1/ pomerne detailne popísala situácie týkajúce
sa spísania darovacej zmluvy, návštevy katastrálneho úradu,
ako aj vyjadrenia A. J. o napadnuteľnosti takejto darovacej zmluvy žalovaným 2/. Uvedené skutočnosti

potvrdzujú výsluchy vykonané v trestnom konaní (zápisnica
o výsluchu žurnalizovaná na č. l. 180rub súdneho spisu), pričom sa jednalo
o výsluch samotnej žalovanej 1/.57.Ajzosamotnéhovyjadreniažalovanejkžalobe,žurnalizovanéhonač.l.77súdnehospisu,vyplynulo,
že žalobkyňa žalovanej 1/ uviedla, že dala spísať darovaciu zmluvu
A. J. a požiadala žalovanú 1/, aby spolu išli na katastrálny úrad, kde im A. J. uviedla, že darovacia zmluva

je napadnuteľná a preto žalobkyňa požiadala A. J.
aby urobila novú, kúpnu, zmluvu, pri ktorej však bolo potrebné vyplatiť kúpnu cenu, v čom bola žalobkyňa
prezieravá a žalovanej 1/ požičala sumu 100,00 Eur. Z uvedeného vyjadrenia žalovanej 1/ je zrejmé, že
tak žalobkyňa ako aj žalovaná 1/ konali v zhode v tom, že darovacia zmluva
je napadnuteľná a preto sa formálne spoločne rozhodli o prevod podielov kúpnou zmluvou

a dohodli symbolickú kúpnu cenu 100,00 Eur, na zaplatenie ktorej žalovaná 1/ ani nemala finančné
prostriedky.

58. Na tomto mieste súd poukazuje na zmenu v skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní žalovanou
1/, ktorá na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25. 10. 2023 v rámci svojho výsluchu (zápisnica na č. l.
608rub súdneho spisu), že otázku darovacej zmluvy

na katastrálnom úrade neriešili. Súd takúto zmenu v skutkových tvrdenia žalovanej 1/ považoval za
účelovú, nakoľko k zmene tvrdení uvádzaných žalovanou 1/ došlo až po tom, ako súd strany oboznámil
so zmenou predbežného právneho posúdenia veci a žalovaná 1/ ani na otázku súdu nevedela pri svojom
výsluchu túto zmenu v jej skutkových tvrdeniach vysvetliť. Z výpovede žalovanej 1/ tiež vyplynulo, že
žalobkyňa žalovanej 1/ poskytla sumu 1200,00 Eur. Uvedenú skutočnosť (darovanie sumy 100,00 Eur

a použitie takto darovanej zmluvy na vyplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy) mal súd za preukázanú
tiež z listinného dôkazu, a to čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 31. 01. 2012.

59. Skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaná 1/ sa k nej spolu chodili radiť ohľadom prevodu vlastníckeho
práva potvrdila pri svojich výsluchoch A. J., ktorá pri výsluchu vykonanom v trestnom konaní (zápisnica

žurnalizovaná na č. l. 182rub súdneho spisu) uviedla, že žalobkyňa a žalovaná 1/ neustále riešili prepis
nehnuteľností na katastri, obe určite vedeli čo robia a obe sa na katastri informovali ešte pred podpisom
kúpnej zmluvy. Zhodne s uvedeným A. J. vypovedala aj v rámci svojho výsluchu, ktorý bol uskutočnený
na pojednávaní dňa 25. 10. 2021.

60. Z dokazovania v konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa rovnako ako žalovaná
1/ mali zhodnú vôľu smerujúcu k tom, aby žalobkyňa darovala
svoj spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam žalovanej 1/ a to za to, že žalovaná 1/
bude žalobkyňu opatrovať.

61. Pokiaľ ide o zaopatrovacie zmluvy, tieto sú v praxi pomerne často uzatvárané,
a to buď priamo v darovacej zmluve (zaopatrovacia zmluva ako súčasť darovacej zmluvy) alebo ako dve
samostatné zmluvy (samostatne zmluva zaopatrovacia a zmluva darovacia).
Aj v posudzovanom prípade bolo vyhotovené znenie darovacej zmluvy, ktorú napokon žalobkyňa so
žalovanou 1/ (pre obavu z možného napadnutia platnosti takejto zmluvy

zo strany žalovaného 2/) neuzatvorili a rozhodli sa (opäť, zhodne, žalobkyňa aj žalovaná 1/) realizovať
prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnostiam na žalovanú 1/ prostredníctvom
právneho úkonu ktorý bol formálne označený ako kúpna zmluva, v ktorom
si žalobkyňa a žalovaná formálne dohodli odplatu vo výške 100,00 Eur tak, ako im to poradila A. J..

62. V rámci vykonaného dokazovania samotná žalovaná 1/ ako kupujúca potvrdila,
že nemala žiadne finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny, a tak jej žalobkyňa darovala sumu
100,00 Eur, ktorými žalovaná 1/ uhradila kúpnu cenu, čím žalobkyňa a žalovaná 1/ naplnili formálny
záväzok žalovanej 1/ vyplývajúci jej z kúpnej zmluvy. Bola to pritom samotná žalovaná 1/, kto v konaní
tvrdil, že nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovanou

1/ tvrdený a v konaní preukázaný nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny
preukazuje to, že zhodnou vôľou žalobkyne a žalovanej 1/ bolo práve darovanie spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k nehnuteľnostiam žalovanej 1/ a nie skutočnú vôľu žalobkyne svoj spoluvlastnícky podiel
predať a žalovanej 1/ tento spoluvlastnícky podiel od žalobkyne kúpiť. Samotná žalovaná 1/ tiež v konaní
uviedla, že darovaciu zmluvu so žalobkyňou neuzatvorili len pre obavu z možného napadnutia platnosti

takéhoto právneho úkonu zo strany žalovaného 2/, preto zmluvu darovaciu žalobkyňa a žalovaná
prerobili na zmluvu kúpnu, kde bolo potrebné uviesť nejakú kúpnu cenu, čo napokon predstavovala už
uvedená suma 100,00 Eur.63. Vzhľadom na uvedené súd, opätovne a zhodne s pôvodným rozhodnutím okresného súdu, teda aj
v konaní po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci dospel k záveru,
že tak žalobkyňa ako ja žalovaná vedeli o simulácii právneho úkonu, mali zhodnú vôľu smerujúcu

k darovaniu spoluvlastníckeho podielu 1/2 k nehnuteľnostiam od žalobkyne žalovanej 1/. Súd preto
konštatoval, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou 1/ ako
kupujúcou
bola simulovaným právnym úkonom. Simulovaný právny úkon je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pre absenciu vážnosti vôle a pre rozpor vôle s prejavom

vôle je absolútne neplatným právnym úkonom.

64.Potom,akosúddospelkzáveruoexistenciisimulovanéhoprávnehoúkonu,zaoberalsatiežvsúlade
s ust. § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka otázkou prípadnej platnosti dissimulovaného právneho
úkonu. Dissimulovaným právnym úkonom v posudzovanej veci bola darovacia zmluva, ktorú žalobkyňa
a žalovaná 1/ zastierali uzatvorenou kúpnou zmluvou. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít
(uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/12/2012,
sp. zn. 5MCdo/11/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R1/2021,
ale aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/733/2004) aby mohol súd vyvodiť záver, že došlo
k platnému uzatvoreniu dissimulovaného právneho úkonu (v posudzovanom prípade darovacej zmluvy),

musela by takáto zmluva spĺňať náležitosti, ktoré pre tento konkrétny, stranami zvolený, zmluvný typ,
predpisuje Občiansky zákonník. V posudzovanom prípade by zmluva musela mať písomnú formu a z jej
znenia by muselo byť zrejmé,
že sa jedná o bezodplatný právny úkon (darovanie) tak, ako to predpisuje § 628 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uvedené však v posudzovanej veci preukázané nebolo,

keďzozneniazmluvyazobsahukatastrálnehospisuvyplýva,žežalobkyňavystupovalavkúpnejzmluve
ako predávajúca a žalovaná ako kupujúci, pričom rovnako boli tieto osoby označené aj v listinnom
dôkaze Rozhodnutí Správy katastra Krupina zo dňa 29. 09. 2010. Zmluvné strany sa tiež dohodli na
kúpnej cene vo výške 100,00 Eur a kúpna zmluva, podpísaná všetkými zmluvnými stranami, je zároveň
dokladom o prevzatí celej kúpnej ceny. Zároveň, v samotnej zmluve sa uvádza, že sa ňou nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobkyne (podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach) odpredávajú žalovanej 1/. Z vyjadrenia
samotnej žalovanej 1/ zo dňa 13. 10. 2023 sa zmluvné strany (žalobkyňa a žalovaná 1/) správali v súlade
so zmluvnými dojednaniami kúpnej zmluvy, keď žalovaná 1/ za kupované nehnuteľnosti ako kupujúca
uhradila žalobkyni ako predávajúcej kúpnu cenu 100,00 Eur. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že
z kúpnej zmluvy rozhodne nevyplývalo,

že úmyslom zmluvných strán bol bezodplatný prevod nehnuteľností (darovanie) a preto nebolo možné
dospieť k záveru o platnom uzatvorení darovacej zmluvy ako dissimulovaného právneho úkonu. Súd
pritom právne úkony žalobkyne a žalovanej neposudzoval len podľa názvu ale aj, a to predovšetkým,
podľa och obsahu a v kontexte všetkých okolností
ktoré v konaní vyšli najavo.

65. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej 1/ týkajúcu sa označenia zmluvy uzatvorenej medzi ňou
a žalobkyňou ako kúpnej, pričom v skutočnosti, podľa jej tvrdení a s poukazom
na čestné prehlásenie žalobkyne, sa jednalo o zmluvu zaopatrovaciu, súd uvádza, že kúpna zmluva
obsahovala dva samostatné scudzovacie tituly, a to kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou predávajúcou

1/2 podielu na nehnuteľnosti a žalovanou 1/ ako kupujúcou a tiež kúpnu zmluvu medzi neb. O. B.
ako predávajúcim 1/6 podielu na nehnuteľnosti a žalovanou 1/ ako kupujúcou a obsahovala tiež
zaopatrovaciu zmluvu ako zmluvu inominátnu, ktorou
sa žalovaná 1/ jednostranne, formou svojho osobného morálneho záväzku, zaviazala postarať sa
o žalobkyňu alebo zabezpečiť starostlivosť o žalobkyňu tak, aby táto v starobe a chorobe mohla

viesť dôstojný život. Uvedené preukazuje aj čestné prehlásenie žalobkyne, na ktoré poukazuje aj
samotná žalovaná 1/. Takáto argumentácia žalovanej 1/, vnesená do konania v rámci záverečnej reči
na pojednávaní nič nemení na výsledkoch dokazovania, a teda nič nemení na záver súdu o tom, že
žalobkyňa a žalovaná 1/ zastierali právny úkon darovacej zmluvy. Zároveň, v kúpnej zmluve nebolo
medzi stranami dohodnuté, že z dôvodu zaopatrenia sa podiel žalobkyne prevádza na žalovanú 1/.

66. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že samotný záväzok žalovanej 1/ postarať
sa o žalobkyňu, resp. zabezpečiť starostlivosť o žalobkyňu, je formulovaný neurčitým spôsobom, keď
z formulácie nie je zrejmé akým spôsobom, v akom rozsahu a v akom časovom období sa má žalovaná1/ o žalobkyňu postarať, resp. zabezpečiť starostlivosť o ňu, čo má, okrem už uvedenej argumentácie, za
následok aj neplatnosť tohto konkrétneho zmluvného dojednania pre jeho neurčitosť (§ 37 Občianskeho
zákonníka).

67. Pokiaľ išlo o argument žalovanej, že manželka neb. O. B., A. B. uviedla, že jej manžel predával
svoj podiel žalovanej 1/ súd konštatoval, že tento argument bol bez väčšieho právneho významu, keď
predmetomsporujeurčenievlastníckehoprávažalobkynekjejprevedenémuspoluvlastníckemupodielu
k nehnuteľnostiam

na žalovanú 1/, a teda v prejednávanej veci je rozhodujúca zhodná vôľa žalobkyne a žalovanej 1/ a nie
žalovanou 1/ tvrdená vôľa neb. O. B..

68. V spojitosti s uvedeným súd poukazuje na ten ods. odôvodnenia tohto rozhodnutia, kde sa
vysporiadal s námietkou žalovanej 1/ súvisiacou s prejavom vôle, týkajúcou sa toho,
že v prípade kúpnej zmluvy sa jednalo o viacstranný právny úkon urobený troma osobami. Súd už

v tomto ods. odôvodnenia uviedol, že kúpna zmluva zahŕňala dva samostatné scudzovacie právne tituly
(zmluvu medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ ako jeden a zmluvu medzi neb. O. B. a žalovanou 1/ ako druhý
scudzovací titul) a zaopatrovaciu zmluvu. Opätovne súd uvádza, že predmetom prejednávanej veci nie
je podiel neb. O. B. o veľkosti 1/6 nehnuteľnosti (nie je určenie vlastníckeho práva neb. O. B.), ale podiel
žalobkyne o veľkosti 1/2 nehnuteľnosti (predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobkyne).

Uvedené platí aj k argumentácii žalovanej 1/ prednesenej
jej právnym zástupcom na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17. 02. 2025, kedy táto uviedla, že namieta
nedostatok ustálenia strán sporu, nakoľko podľa jej tvrdení žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy ako takej, pričom v takom prípade nie je zachovaný okruh strán sporu (konkrétne sa jedná
o dedičov po neb. O. B.). Vzhľadom na to,

že predmetom sporu a to ani v rámci posúdenia predbežnej otázky tak, ako to vo svojom vyjadrení
tvrdila žalovaná 1/ nie je podiel 1/6 neb. O. B. (resp. toho času jeho právnych nástupcov) ale len
a vyslovene podiel 1/2 patriaci žalobkyni, súd túto námietku žalobkyne považoval za bezpredmetnú,
resp. pre posudzovanú vec bez právnej relevancie.

69. K argumentácii žalovanej 1/ týkajúcej sa osoby, ktorá podala návrh na vklad vlastníckeho práva
a vecného bremena do katastra nehnuteľností, ako aj argumentáciu týkajúcu sa konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným 2/ vedeného na Okresnom súde vo
Zvolene, ktoré podľa jej tvrdení spustilo u žalovaného 2/ neznášanlivosť voči jej osobe, ako aj tvrdenia
týkajúce sa trestného konania, a nákladov na opravu a prerábku rodinného domu súd uvádza, že

táto argumentácia, v súvislosti s prejednávanou vecou, vzhľadom na predmet sporu, sú bez právnej
relevancie.

70. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou 1/ vo vzťahu k námietkam žalobkyne, ktoré
sa týkali kúpnej ceny, kedy podľa názoru žalovanej 1/ sa jednalo o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy

súd uvádza, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva, ktoré sa v zmysle § 100 Občianskeho
zákonníka nepremlčuje. Súd zároveň dáva
do pozornosti, že dospel k záveru o absolútnej (nie relatívnej) neplatnosti právneho úkonu (kúpnej
zmluvy). Zároveň, pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej 1/ o zmluvnej voľnosti, súd konštatoval, že
zmluvnú voľnosť, ako inštitút občianskeho práva, nie je možné zamieňať s vadami vôle a jej prejavu,

ktoré v zmysle cit. § 37 Občianskeho zákonníka spôsobujú neplatnosť právneho úkonu, pričom
v posudzovanom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ktorá nastala od počiatku
a na ktorú súd musí prihliadať.

71. Napriek tomu, že žalobkyňa v spore nepreukázala neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu existencie

jej nespôsobilosti na takýto právny úkon (nespôsobilosti na uzatvorenie kúpnej zmluvy vyvolanej jej
duševnýmstavomvčaseuzatvoreniakúpnejzmluvy),súddospelpovykonanomrozsiahlomdokazovaní
k záveru o tom, že kúpna zmluva uzatvorená medzi ako simulovaný úkon bola neplatná. Z dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že skutočnou vôľou žalobkyne, pričom sa jednalo o skutočnosť, o ktorej mala
žalovaná 1/ vedomosť bolo darovanie podielu 1/2 k nehnuteľnostiam tomu kto sa o žalobkyňu postará.

Vzhľadom na uvedené žalobkyni a žalovanej 1/ nič (okrem toho, že si neželali, aby žalovaný 2/ prípadne
namietal voči takejto dohode) nebránilo uzatvoriť darovaciu zmluvu a zaopatrovaciu zmluvu, ktoré by
vyjadrovali ich skutočnú vôľu. Nakoľko však žalobkyňa a žalovaná 1/ kúpnou zmluvou zastierali iný
právny úkon, pričom tento iný (dissimulovaný) právny úkon nebolo možné považovať za platný, súdrozhodol tak, že žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu
1/2 k nehnuteľnosti (I. výrok rozsudku).

72. Nad rámec už uvedeného súd dopĺňa, že na záver pojednávania si súdom ustanovený procesný
opatrovník žalobkyne vzal slovo a uviedol, že by s podaním žaloby až tak nesúhlasil, ale je tu súd na to,
abyovšetkomrozhodol.Právnyzástupcažalobkyneprocesnémuopatrovníkoviuviedol,žemáprocesne
zastupovať žalobkyňu tak, aby to bolo v jej záujme, resp. aby to jej záujmy nepoškodzovalo, pričom
toto vyjadrenie procesného opatrovníka označil právny zástupca za poškodzujúce záujmy žalobkyne

a navrhol, aby súd toto vyjadrenie procesného opatrovníka neakceptoval. Právny zástupca žalovanej
1/ uviedol, že žiada na toto vyjadrenie procesného opatrovníka prihliadnuť. Žalovaný 2/ k vyjadreniu
procesného opatrovníka uviedol, že má hájiť záujmy žalobkyne a že je zrejmé, že k tomuto vyjadreniu
procesného opatrovníka dotlačili (pozn. žalovaný 2/ pri tomto svojom vyjadrení ukázal na žalovanú 1/).

73. Súd sa s uvedenou procesnou situáciou vysporiadal nasledovne. Samotné vyjadrenie procesného

opatrovníka považoval za vyjadrenie, ktoré nebolo možné, bez ďalšieho vysvetlenia a doplnenia tvrdení,
ku ktorému zo strany procesného opatrovníka nedošlo, považovať za vyjadrenie podané v súlade so
záujmami žalobkyne. Procesný opatrovník, napriek tomu, že mu zo strany súdu bol poskytnutý priestor
toto svoje vyššie uvedené a v zápisnici o pojednávaní doslovne zachytené vyjadrenie nijakým spôsobom
nerozvinul, resp. nedoplnil o ďalšie tvrdenia a zároveň na toto jeho vyjadrenie nenadväzovala žiadna

ďalšia procesná aktivita procesného opatrovníka, žiadny procesný návrh ani žiadny iný procesný úkon.
Vzhľadom na uvedené súd toto vyjadrenie procesného opatrovníka posúdil ako vyjadrenie v rozpore so
záujmami žalobkyne, teda osoby, ktorej záujmy mal v konaní procesný opatrovník hájiť.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

77.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. Podľa § 396 ods.. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

79. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady pomeru úspechu

sporových strán vo veci. Zároveň súd, s poukazom na § 396 ods. 3 CSP rozhodoval aj o trovách
odvolacieho konania.

80. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, mala úspech voči žalovanej 1/ v celom rozsahu
žalobkyňa, preto súd zaviazal žalovanú 1/ na úhradu trov, ktoré v prvoinštančnom konaní žalobkyni

vznikli práve žalovanú 1, a to v rozsahu 100 % (III. výrok rozsudku).

81. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, v tomto bola úspešná žalovaná 1/,
keď odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
arozhodnutie,atoajnapriekods.10odôvodnenia,vktoromodvolacísúdkonštatoval,cit.:„Odvolacísúd

preskúmaním obsahu spisu, berúc do úvahy vykonané dokazovanie, dospel k názoru, že vo veci samej
súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom zároveň aj
uviedol z akých dôvodov nevykonal navrhované dokazovanie. Preto odvolací súd v tomto štádiu ďalšie
odvolacie námietky žalovanej 1/ nepovažuje za dôvodné.“ Napriek tomu, že odvolací súd

na viacerých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia, vyrovnávajúc sa s odvolacou argumentáciou
žalovanej 1/ uviedol, že jej odvolacie námietky nepovažuje za opodstatnené, odvolacou námietkou
žalovanej 1/, ktorú odvolací súd považoval za dôvodnú a ktorej vyhovel bola námietka týkajúca saneskúmania existencie (splnenia) všetkých procesných podmienok v konaní pred vyhlásením rozsudku,
konkrétne skúmania procesnej spôsobilosti žalobkyne
po tom, ako počas konania súdu prvého stupňa vyšlo najavo, že žalobkyňa nechápe zmysel tohto

súdneho konania. Jednalo sa pritom o odvolaciu námietku, na ktorej, aj pri konštatovaní nedôvodnosti
ostatných odvolacích námietok žalovanej 1/, odvolací súd postavil svoje rozhodnutie o zrušení rozsudku
okresného súdu a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že v odvolacom konaní mala úspech žalovaná 1/, preto rozhodol tak, že žalovaná 1/ mala
nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobkyne v rozsahu 100 % (IV. výrok rozsudku).

82. O konkrétnej výške náhrady trov konania, tak u žalobkyne ako aj u žalovanej, rozhodne súd prvej
inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

83. Pokiaľ ide o trovy žalovaného 2/, hoci bol tento v konaní voči žalobkyni úspešný v plnej miere, nárok

na náhradu trov konania si žalovaný 2/ voči žalobkyni neuplatnil, preto súd o jeho nároku na náhradu
trov konania (prvoinštančného ani odvolacieho) rozhodol tak, že mu nárok na náhradu v zmysle § 257
CSP nepriznal (V. výrok rozsudku). O náhrade trov žalovaného 2/ súd, vzhľadom na uvedené, už nebude
rozhodovať samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

84. Záverom súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na úplne všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie otázky, ktoré majú pre vec a jej rozhodnutie podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa
18. 09. 2009). Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súdne rozhodnutia musia v
dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozhodnutie GarcíaRUiz proti Španielsku zo
dňa 21. 01. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,

ak sa však jedná o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu podstatný (rozhodujúci), vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis proti Grécku zo dňa 29. 05. 1997, Higgins proti
Francúzsku zo dňa 19. 02. 1998). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal tými tvrdeniami sporových
strán, ktoré neboli právne relevantné v tom zmysle, že nemali rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu
o žalobe.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitnénáležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.