Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Cbi/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222200140
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:2222200140.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: BLATNÁ

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, 931 01 Šamorín, IČO: 36 820 482,
zastúpeného Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom, Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, proti
žalovaným: 1.) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281,
zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária ŽOLDOŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, 2.) Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s.,
so sídlom Reymanova 2766/9, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu ARDA STAV,
s.r.o. v konkurze a 3.) SLOVAK FINANCE, s.r.o., so sídlom Medveďovej 15, 851 04 Bratislava, IČO:

36 810 932, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária,
spol. s r.o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému v 1.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom
ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 1.rade s tým, že o výške tejto náhrady

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III.Priznávažalovanémuv2.radevočižalobcovi nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,pričom
ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 2.rade s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV.Priznávažalovanémuv3.radevočižalobcovi nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,pričom
ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 3.rade s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.1.2022, ktorá bola doručená Okresnému súdu Dunajská Streda, voči
žalovaným v 1., 2. a 3. rade domáhal určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený
notárskouzápisnicouzodňa13.10.2021vyhotovenáJUDr.TomášomPetrom,notársosídlomSv.Egídia

7/15,05801Poprad,vykonanádňa13.10.2021o16.00hod.vpolyfunkčnejbudove,dražobnámiestnosť
č. 1, poschodie, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, okres Bratislava, na základe Oznámenia o dražbe č.
063/2021, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. Blatná na Ostrove, a to:
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 44m2,parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie 81 m2, parc. č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 24m2,
stavba, bez súpisného čísla rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXX/XX (ďalej len „predmet dražby“),
je neplatná.

2. Žalobca svoju žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 až 6 Zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách odôvodnil tak, že na základe návrhu veriteľa na
vykonaniedobrovoľnejdražby(prvékolo)predajomnehnuteľnostizodňa13.10.2021vykonaladražobná
spoločnosť dražbu nasledujúcich nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve spoločnosti 1.SENIOR CITY, a.

s. Nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. Blatná na Ostrove, vedených Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, okres: Dunajská Streda, katastrálne územie: Blatná
na Ostrove ako: parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. XXX/XX - ostatná
plocha o výmere 44 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie 81 m2, parc. č. XXX/XX
ostatná plocha o výmere 24m2, stavba, bez súpisného čísla, rozostavaný rodinný dom na parc. č.
XXX/XX, spoluvlastnícky podiel: 1/1 (ďalej len „predmet dražby“). Dobrovoľná dražba sa uskutočnila

dňa 13.10.2021 v Bratislave. Jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notára JUDr. Tomáša
Petra so sídlom v Poprade, na základe Oznámenia o dražbe zn. 060/2021 zo dňa 08.09.2021. Na
dražbe nehnuteľnosť vydražila spoločnosť Slovak Finance, s.r.o., obchodná spoločnosť za najvyššie
podanie 55.656,81 eura. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách v znení neskorších predpisov „v prípade“, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo

boli porušené ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby súvisia
so spáchaným trestného činu a zároveň ide o dobrovoľnú dražbu domu alebo bytu, v ktorom má

predchádzajúci vlastník predmetu dobrovoľnej dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa §
3 Zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V tom prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dobrovoľnej dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách „účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú

navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.“
Podľa ustanovenia § 21 ods.5 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách „ak vydražiteľ zmaril
dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu“. V zmysle
citovaných zákonných ustanovení sa v zákonnej lehote žalobca domáha určenia neplatnosti predmetnej
opakovanej dobrovoľnej dražby voči zákonom určeným žalovaným pre nasledovné viaceré závažné

porušenia ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

3. Spoločnosť 1.SENIOR CITY, a. s. ako vlastník nehnuteľností je v konkurze. Konkurzné konanie sa
vedie pod spisovou značkou 8K/7/2019. Navrhovateľ je veriteľom úpadcu, a to spoločnosti 1.SENIOR
CITY, a. s., a to riadnou zapísanou pohľadávkou do konkurzu. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

dražby, boli zapísané do konkurznej podstaty konkurzu iného subjektu a nie vlastníka, a to do konkurznej
podstaty spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
č. konaní: 25/2/2016. Žalobca ako veriteľ vlastníka nehnuteľností spochybňuje dražby, nakoľko sa
tieto vôbec nemali konať. Žalobca ako navrhovateľ bol dotknutý na svojich právach, spočívajúcich v
spôsobilosti dlžníka/úpadcu uspokojiť svojich veriteľov, a teda voči nemu ako jeho veriteľovi. Podľa

dražobného spisu došlo ku rôznym pochybeniam a nedodržaniam zákona o dobrovoľných dražbách.
Jednou z týchto pochybení je aj to, že žalobca ako navrhovateľ namieta platnosť záložnej zmluvy
medzi spoločnosťou Prima Banka Slovensko, a. s. a záložcom, nakoľko primárnym dlžníkom z úveru
nebol vlastník nehnuteľností, ktoré sa dražili. Dňa 13.10.2021 podala spoločnosť 1.SENIOR CITY,
a.s. Vznesenie námietok premlčania na Okresný súd Prešov, Grešova 3, Prešov. Tieto námietky boli

oznámené aj všetkým stranám ako navrhovateľovi dražby, dražiteľovi, tak aj vydražiteľovi. Momentom
doručenia týchto námietok sa dražba nemala uskutočniť. Žaloba podotýka, že je vedených niekoľko
súdnych sporov, ktoré mali za následok vadu draženej nehnuteľnosti, resp. to malo za následok
nespôsobilosť nehnuteľnosti byť dražené. Dražobník nie je orgánom verejnej moci, je len obyčajnou
súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym verejno-mocenským oprávnením a právne vzťahy

vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi súkromnoprávnymi, nie verejnoprávnymi, v
dôsledku čoho je v nich subsidiárne použiteľný Občiansky zákonník. Dražobník ako súkromná osoba
je preto povinný si počínať tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva tretích
osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložnéhoveriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolnosti.
Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným
spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa, pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo

záložného práva (záložcu, dlžníka) a pri nevyrovnaní sa s jeho námietkami k dražobnému procesu je
otáznajehoodbornástarostlivosť,atoažspotenciálnymdosahomnakonanieozrušeniejehodražobnej
licencie. Všetky nehnuteľnosti, ktoré sa dražili dňa 13.10.2021 boli dražené ako nehnuteľnosti z
konkurznej podstaty v konkurze spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. v konkurze, na návrh správcu konkurznej
podstaty spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom

vPrešove,vedenejpodsp.značkou2K/2/2016.Vtomtokonkurzesanachádzajú2skupinyveriteľovato:
a) Prima Banka Slovensko, a.s. so svojou pohľadávkou vo výške 1.015.687,06 eura, b) Ostatní veritelia
so svojimi pohľadávkami vo výške cca: 50 000,-eur. Nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti 1.SENIOR
CITY, a.s. boli zapísané do podstaty ako majetok 3. osôb bez predbežného zisťovania a informácie od
správcu konkurznej podstaty. Správca si nesplnil svoju povinnosť písomne informovať žalobcu o tom,
že predmetné nehnuteľnosti budú zaradené do súpisu konkurznej podstaty. Údaje katastra o právach

k nehnuteľnostiam sa považujú za záväzné v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, až kým sa
nepreukáže opak. Túto zákonnú domnienku je povinný rešpektovať každý, nehovoriac o správcoch
konkurznej podstaty, ktorí majú konať len na základe zákona a v jeho medziach. § 79 Zákona č.
7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii: Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu (1) Pred
tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný

vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dni od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu
sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu
zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia
osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní,
správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu. (2) Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu

zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto
osoby. (3) Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku
zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby
zo súpisu. Správca konkurznej podstaty spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. svojim nezákonným konaním
zapísal do podstaty majetok, ktorý patrí tretej osobe bez dodržania zákonného ustanovenia. Spoločnosť

1.SENIOR CITY, a.s. sa nemala ako dozvedieť o tom, že jeho vlastníctvo (majetok) bol zapísaný
do súpisu majetku inej osoby, nakoľko ho o tom správca konkurznej podstaty neinformoval. V roku
2016 keď bol vyhlásený konkurz na spoločnosť ARDA STAV, s.r.o. si Prima Banka prihlásila svoju
pohľadávku do tohto konkurzu a prihlásila aj nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby. Do dnešného
dňa však spoločnosť PRIMA BANKA Slovensko, a.s. nedisponuje právoplatným exekučným titulom

vo vzťahu k nehnuteľnostiam spoločnosti 1.SENIOR CITY, a.s., nakoľko súdne spory sú neukončené.
Navyše žalobu vedenú na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. značkou 32Cb/52/2015 v časti voči
žalovanému 1.SENIOR CITY, a.s., Prima Banka vzala späť v júni tohto roku t. j. 2021. V tomto konaní
je aj žalobca ako účastník konania, a to v časti žalovaného, preto má za to, že sa speňažovanie
majetku spoločnosti 1.SENIOR CITY, a. s. týka aj jeho ako veriteľa. Konaním správcu, že neupovedomil

1.SENIOR CITY, a. s. o tom, že má v záujme zapísať nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti 1.SENIOR
CITY, a. s. do podstaty konkurzu spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. sa stalo to, že spoločnosť 1.SENIOR
CITY, a. s. stratila právo si brániť svoje práva a oprávnené záujmy pred súdom chybou správcu, čo
je porušením článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv - právo na spravodlivé súdne
konanie, a toto právo bol vlastník nehnuteľnosti ukrátený, lebo správca konkurznej podstaty porušil

zákonomustanovenúpovinnosť.Spoločnosť1.SENIORCITY,a.s.vznieslanámietkupremlčanianároku
Prima Banky Slovensko, a. s. vo vzťahu k pohľadávke z úveru z 11.06.2008. Žalobca má za to, že
nárok na vymáhanie zo strany veriteľa je premlčaný. Taktiež spoločnosť 1.SENIOR CITY, a.s. vedie
súdny spor so spoločnosťou Prima Banka Slovensko, a. s. o určenie, že vymožiteľnosť práva zanikla
- vedie sa na Okresnom súde Žilina, sp. zn.: 10Cb/36/2021. Taktiež spoločnosť 1.SENIOR CITY, a.

s. vedie súdny spor aj so správcom konkurznej podstaty spoločností ARDA STAV, s.r.o., a to žalobu
o určenie neexistencie práva na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 23Cb/608/2021. Žalobca ako
veriteľ vlastníka nehnuteľnosti bol touto dražbou ukrátený o to, aby bol riadne uspokojený, a to v dražbe
v konkurznom konaní vlastníka t. j. spoločnosti 1.SENIOR CITY, a. s., pretože je veriteľom spoločnosti
1.SENIOR CITY, a. s. Podstata neplatnosti dražby spočíva v tom, že žalobca ako veriteľ spoločnosti

1.SENIOR CITY, a. s. nemá byť ako uspokojený, keďže boli nezákonne vydražené nehnuteľnosti. V
uvedenom spore sa vedie niekoľko súdnych konaní, medzi nimi aj o neplatnosti pohľadávky. Žalobca má
za to, že dražba bola nezákonná, bola predčasná, lebo sa mala vykonať až po tom, keby boli ukončené
všetky súdne konania týkajúce sa existujúcej pohľadávky, záložnej zmluvy, a to presne z dôvodu, abyneboli ohrozené práva vlastníka ako aj jeho veriteľov, vrátane žalobcu. V konaní o neplatnosť dražby
podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj
na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej

rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša
kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha
jednémuzúčastníkovvuplatňovaníjehopráv,alevykonávato,čojejehovýlučnouúlohou,tedaaplikáciu
práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo.

4. Žalobca k žalobe nepripojil žiadny listinný dôkaz.

5. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 3.2022 k žalobe žalobcu, okrem iného uviedol,
že v zmysle ustanovenia § 41 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok: „Súd skúma miestnu
príslušnosťibananámietkužalovanéhouplatnenúnajneskôrpriprvomprocesnomúkone,ktorýmupatrí;
výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. „Predmetné konanie vedie

miestne nepríslušný Okresný súdu Dunajská Streda, ktorý bol žalobcom určený na základe tzv. zásady
forum rei sitae, teda polohy nehnuteľnosti, v zmysle ustanovenia § 20 písm. a) Zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovenia § 20 písm. d) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok: „Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konania príslušný výlučne súd, na
ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou

povahou týchto konaní, okrem sporov o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“.
Právna vec vedená Okresným súdom Dunajská Streda, sp. zn. 5C/2/2022 je sporom vyvolaným
jednoznačne osobitnou povahou konkurzného konania, nakoľko na majetok úpadcu je vyhlásený
konkurz, pričom práve za účelom speňaženia konkurzných podstát v konkurzných konaniach bola
vyhlásená a realizovaná dražba, ktorej neplatnosti sa domáha žalobca. Konkurzné konanie na majetok

úpadcujevedenénaOkresnomsúdePrešov,sp.zn.konkurznéhokonania2K/2/2016,správcomúpadcu
je žalovaný v II. rade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si žalovaný v I. rade dovolil vzniesť námietku
miestnej a vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda, pričom podľa názoru žalovaného
v I. rade je miestne a vecne príslušný Okresný súd Prešov. Žalovaný v 1.rade je toho názoru, že v
zmysle ustanovenia § 20 ods. d) Civilného sporového poriadku ustanovuje výlučnú miestnu príslušnosť,

ktorá je daná osobitným charakterom predmetu konania, a to speňažením majetku, ktorý bol zapísaný
do príslušnej konkurznej podstaty. Súčasne žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie § 41 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého: „Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného
uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma
aj bez námietky na začiatku konania.“ V zmysle uvedeného žalovaný v 1.rade zastáva názor, že

OkresnýsúdDunajskáStreda,porušilpovinnosťvyplývajúcumuzustanovenia§41Civilnéhosporového
poriadku, kedy neskúmal, resp. opomenul skúmať výlučnú miestnu príslušnosť a rozhodol v danej veci
ako miestne a vecne nepríslušný Okresný súd Dunajská Streda. V zmysle uvedeného vznáša žalovaný
v I. rade námietku miestnej a vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda a súčasne žiada,
aby bola vec postúpená na konanie miestne a vecne príslušnému súdu, ktorým je Okresným súd Prešov

ako konkurzný súd. Na tomto mieste dal žalovaný v 1.rade súdu do pozornosti, že ustanovenia Zákona o
dobrovoľnýchdražbáchsapoužijúnaspeňaženiekonkurznejpodstatyvzmysleustanovenia§167nods.
1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, primerane. Okrem toho, v zmysle ustanovenia §
44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu

prechádza na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. V zmysle uvedeného tak žalobca
nemal podľa názoru žalovaného v 1.rade aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť
dražby.Vzmysleustanovenia§21ods.2Zákonaodobrovoľnýchdražbách,vprípadeaksaspochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Vyplývajúc z

ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa ods. 2. Žalovaný v I. rade nemá za to, aby bol veriteľ iného úpadcu uskutočnením spornej
dražby v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a Zákonom o dobrovoľných dražbách,
akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach, keďže ten sa môže domáhať svojich práv práve

na prebiehajúcom konkurze vedenom na majetok 1.SENIOR CITY, a.s. voči jeho správcovi. Podľa
ustanovenia§47ods.4Zákonaokonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplnení niektorýchzákonov
v platnom znení súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcoviv súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania
namiesto úpadcu je správca. V tejto súvislosti dal žalovaný v 1.rade súdu do pozornosti skutočnosť,
že v danej veci mu bola dňa 31.01.2022 doručená výzva Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa

21.01.2022, spis. zn.: 15C/48/2021, spoločne s návrhom žalobcu na začatie konanie, resp. žalobou zo
dňa 14.10.2021, prostredníctvom ktorej sa spoločnosť 1. SENIOR CITY, a. s., žalobca v danom konaní,
domáha rovnako určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 13.10.2021 v Bratislave
na základe návrhu žalovaného v II. rade. Vo vzťahu k tejto výzve, žalovaný v 1.rade dňa 09.02.2022
podal vyjadrenie, v ktorom rovnako vzniesol námietku miestnej a vecnej nepríslušnosti Okresného súdu

Dunajská Streda. Zároveň vo veci namietal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť
dražby zo strany 1. SENIOR CITY, a.s. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný v 1.rade toho názoru,
že vo veci konajúci súd musí žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatkov v aktívnej vecnej legitimácie.
Taktiež žalovaný v 1.rade poukázal na fakt, že v tomto prípade absentuje povinné procesné zastúpenie
advokátom, resp. osobou s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v odbore právo. Povinné právne
zastúpenie je procesnou podmienkou, ktorú je konajúci súd povinný skúmať kedykoľvek ex offo (§ 161

ods. 1 CSP). Nedostatok procesnej podmienky predstavuje pre konajúci súd takú prekážku, pre ktorú
nie je možné v konaní ďalej konať a rozhodnúť. A hoci sa jedná o odstrániteľnú vadu súd opomenul svoju
povinnosťurobiťvhodnéopatrenianaodstránenietohtonedostatku. Podľačl.13ods.2„Zákonustanoví,
kedy je zastúpenie povinné a v ktorých prípadoch je strana sporu povinná byť zastúpená advokátom.“
Podľa § 90 ods. 1 „Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich

s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého
súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch
súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má
vysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b)stranouprávnickáosobaajejzamestnanecalebo
člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.“ Žalobou o neplatnosť

dražby sa žalobca domáha, aby konajúci súd vyhlásil, resp. určil, že dobrovoľná dražba, ktorú realizoval
žalovaný v I. rade na základe pokynu a zmluvy o vykonaní dražby so žalovaným v II. rade, kde úspešným
vydražiteľom bol žalovaný v III. rade, a ktorá sa konala dňa 13.10.2021 bola vyhlásená za neplatnú. V
žalobcom podanom návrhu na určenie neplatnosti dražby sú irelevantné a zavádzajúce tvrdenia, pričom
absentuje základný princíp pre vedenie sporu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn.: 6Cdo 66/2019 uverejneného v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, v ktorom cit.: „Predpokladom úspešnosti žaloby
o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol
práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady

musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade
zaťažuje žalobcu“. V zmysle vyššie uvedeného je nesporné, že žalobca sa absolútne nevysporiadal
s problematikou faktického dotknutia sa vydražením predmetu dražby na svojich právach, a zároveň
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to tým spôsobom, že neoznačil ani jeden jediný dôkaz vo svojej
žalobe ako dva základné kumulatívne atribúty na uvažovanie o úspešnosti tohto špecifického druhu

žaloby. Dobrovoľnú dražbu osobitne upravuje Zákon o dobrovoľných dražbách. Neplatnosť dobrovoľnej
dražby je tzv. relatívnou neplatnosťou, a teda súd je povinný prihliadať na ňu vtedy, ak sa jej domáha
dotknutá osoba. Podľa vyššie citovaného zákona neplatnosti dražby je možné sa domáhať iba návrhom,
aby súd určil neplatnosť dražby, z ktorého dôvodu nie je možné posudzovať neplatnosť tohto právneho
úkonu v inom súdnom konaní ako otázku predbežnú. Z prvej vety ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o

dobrovoľných dražbách jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže domáhať a súd je oprávnený vyhlásiť
dobrovoľnú dražbu za neplatnú len v tom prípade, ak je neplatná záložná zmluva alebo v prípade, ak
boli preukázateľne porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. V súdnom konaní, ktorého
predmetom a meritom je proces dobrovoľnej dražby môže byť predmetom súdneho prieskumu výlučne
a zásadne len kontrola dražobného procesu, teda či boli pri realizácii dobrovoľnej dražby dodržané zo

strany pasívne legitimovaných subjektov ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách alebo platnosť
záložnej zmluvy. Z vyššie uvedených ustanovení Zákona č. 527/2002 Z. z. Najvyšší súdu Slovenskej
republiky v rozsudku z 22. mája 2008 sp. zn. 3Cdo 272/2007 vyvodil, že neplatnosť dobrovoľnej dražby
môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. K zhodnému právnemu záveru
dospel neskôr Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch z 30. júna 2009 sp. zn. 2Cdo 66/2008

a z 23. júna 2010 sp. zn. 5Cdo 51/2009. Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie
vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 132 Občianskeho
zákonníka. Takýto prechod práva je teda právnou skutočnosťou, ktorú nie je možné preskúmať v rámci
iného konania, ak konania upraveného v ustanovení § 21 ods. 2 a 3 Zákona č. 527/2002 Z. z. Pokiaľv osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná v trojmesačnej
prekluzívnej lehote počítanej od konania dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže
nikto, a to ani súd spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe. Nadväzujúc na právne závery

zaujaté v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v predchádzajúcom odseku,
ktoré sa ustálili na základe ustálenej judikatúry zverejnenej i v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky aplikačno-súdna prax uzatvára, že neplatnosť dobrovoľnej
dražby môže vysloviť súd iba v civilnom sporovom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. Otázku

neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa uvedeného
ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry vo veci
neplatnosti dobrovoľnej dražby, napr. vo veci vedenej Krajským súdom Prešov, spis. zn. 9Co/126/2013,
ECLI:SK:KSPO:2014:8712212155.1, súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak
dražba nebola uskutočnená v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Podmienkou pre takéto
rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá

podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie
ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu
dražby, a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby, ako aj
pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek zákonného
ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, môže byť dôvodom pre podanie žaloby za predpokladu,

že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná
súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej
osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi. Uvedené skutočnosti
sa dostávajú do vzťahu s povinnosťou žalobcu, a to povinnosťou pravdivého opísania rozhodujúcich
skutočností ako nevyhnutnej podmienky riadne podaného návrhu na začatie súdneho konania. Opísanie

rozhodujúcich skutočností v návrhu je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia. Navrhovateľ tak musí v návrhu
jasne, stručne a zrozumiteľne (pritom však nezameniteľne) uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje
porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Takto uvedený skutkový
dej potom môže, no nemusí žalobca subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy. Je totiž v
konečnom dôsledku výlučným právom súdu, vykonať právne posúdenie zisteného skutkového stavu, a

teda aplikáciu a interpretáciu hmotného práva. Pokiaľ obsahuje žaloba tvrdenie skutočností, z ktorých
možno vyvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinností tvrdenia,
prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti v žalobe, nie je odmietnutie návrhu, ale prípadný
neúspech účastníka vo veci samej. Žalobca nie len, že nebol fakticky dotknutý na svojich právach,
ale ani nemohol v žiadnom prípade byť dotknutý na svojich právach ani len v hypotetickej rovine a

zároveň absolútne nepreukázal akékoľvek porušenie ZoDD ako aj porušenie ZoDD v nadväznosti na
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Musí teda nevyhnutne existovať príčinná súvislosť
medzi porušením konkrétneho ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na
právach žalujúcej osoby. V ďalšom bode podania žalobca na základe subjektívnych pocitov a zjavnej
neznalosti právnej úpravy týkajúcej sa výkonu dobrovoľných dražieb obviňuje žalovaného v I. rade, že

vykonával dražbu netransparentným spôsobom. Na tomto mieste sa však žalovaný v 1.rade razantne
ohradzuje voči tvrdeniu, ktoré je ničím nepodložené. Žalovaný v I. rade postupoval presne tak, ako mu
to kladie zákon. Celý proces dražby bol vykonaný nestranne a nezávisle, za prísneho rešpektovania
práv účastníkov dražby. Odborná starostlivosť dražobníka nie je de lege lata definovaná, no napriek
tomu má za to, že jedná sa objektívnu kategóriu, v zmysle ktorej sa jedná o najvyšší stupeň starostlivosti

dražobníka pri zabezpečovaní celého priebehu dobrovoľnej dražby. Inými slovami ide o abstraktnú mieru
pre očakávané konanie dražobníka. Najvyšší stupeň starostlivosti pri rešpektovaní zásady nestrannosti
je možné dosiahnuť iba vtedy, ak dražobník postupuje presne v zmysle zákona. Týmto postupom sa teda
dá zabezpečiť aj predvídateľnosť úkonov v procese dražby. Lehoty, kedy sa má k jednotlivým úkonom
pristupovať stanovuje zákon, a preto tvrdenie žalobcu o rýchlom speňažovaní majetku formou dražby

nemôže obstáť. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne porušenie zákona a z toho dôvodu ani nemohlo zo
strany žalovaného v I. rade dôjsť ku konaniu contra legem, ktorým by zasiahol neoprávneným spôsobom
do práv žalobcu. Spoločnosť DRAŽOBNÍK, s.r.o., žalovaný v I. rade, prijal návrh na vykonanie dražby
od spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. v konkurze - zastúpený správcom úpadcu Slovenskou konkurznou
a reštrukturalizačnou, k.s. - žalovaného v II. rade a zároveň vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že

predmet dražby je možné dražiť ako súčasť podpísanej zmluvy o vykonaní dražby medzi žalovaným
v I. a II. rade, na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti 1. SENIOR CITY, a.s. Dňa 02. septembra
2021 bola medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade uzatvorená Zmluva o vykonaní dražby v
súlade s ustanovením § 16 a nasl. ZoDD a o doplnení Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskejčinnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Súčasťou Zmluvy o vykonaní dražby je
aj Vyhlásenie Navrhovateľa dražby o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Žalovaný v 1.rade si
dovolil dať súdu do pozornosti skutočnosť, že v článku II. vyššie spomínaného Vyhlásenia, žalovaný v

II. rade uvádza, že „Výlučným vlastníkom predmetu dražby uvedenom v bode 1.1 je 1. SENIOR CITY,
a.s., Župné nám. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943, spoluvlastnícky podiel: 1/1. Úpadca/dlžník
je spoločnosť ARDA STAV, s.r.o. v konkurze, v zastúpení správcom konkurznej podstaty Slovenská
konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., na majetok ktorého je vedené konkurzné konanie na Okresnom
súde Prešov, sp. zn. 2K/2/2016. Zároveň navrhovateľ týmto v súlade s § 7 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 2

Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vyhlasuje, že predmet dražby uvedený v čl. 4.1. tejto
zmluvy je možné dražiť.“ Týmto považuje žalovaný v 1.rade tvrdenie žalobcu o spochybňovaní začatia
dražobného procesu za zavádzajúce, nepravdivé a ničím nepodložené, čoho dôkazom je aj samotná
Zmluva o vykonaní dražby spolu s Vyhlásením navrhovateľa, ktoré sú v spise riadne zaevidované. Táto
zmluva je zároveň potrebná k výkonu samotnej dražby. V zmysle vyššie uvedeného, žalovaný v I. rade
postupoval presne tak, ako mu to kladie zákon. V právnej veci žalobcu je potrebné poukázať na fakt,

že v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách je dražobníkom osoba, ktorá
organizujedražbuaspĺňapodmienkyustanovenétýmtozákonom.Naprevádzkovaniepríslušnejživnosti
jej vzniklo oprávnenie. Dražobník, žalovaný v I. rade je v zmluvnom vzťahu výlučne s navrhovateľom
spornej dražby, v tomto prípade so žalovaným v II. rade a postupoval presne v zmysle zákona. Podstatou
kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu

možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany.
Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v
celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (nález Ústavného súdu SR zo 7. júna 2016, sp. zn.
III. ÚS 32/2015). Úlohou súdu je teda posúdiť tvrdenia sporových strán a na skutkový stav, ktorý sa
preukázal aplikovať adekvátne právne normy, avšak v sporovom konaní je aj priebeh preukazovania

skutkového stavu a tiež dokazovania plne v réžii sporových strán. Zásada kontradiktórnosti úzko súvisí
tiež s prejednacím princípom, kde sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti. Žalobca opomenul,
že v sporovom konaní je posilnený princíp formálnej pravdy, a teda súd rozhoduje podľa stavu, ktorý
sa stranám podarilo v konaní preukázať. Žalobca je preto povinný sám, bez ingerencie súdu uniesť

dôkazné bremeno. Žalovaný v 1.rade má za to, že v tomto prípade k tomu nedošlo a všetky tvrdenia
boli vyvrátene.

6. Právny zástupca žalovaného v 3. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2022 k žalobe žalobcu,
okrem iného uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností ako

veriteľ záložcu, bývalého vlastníka nehnuteľností, obchodnej spoločnosti 1. SENIOR CITY, a. s., so
sídlom Župné nám. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943, zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č. 5471/B (ďalej len ako „záložca“), a to z dôvodu, že vydražením
nehnuteľností žalovaným v 3. rade malo byť znemožnené uspokojenie žalobcovej pohľadávky voči
záložcovi. Žalovaný v 3. rade predovšetkým akcentuje, že ako vydražiteľ nehnuteľností nemá žiadne

alebo len veľmi obmedzené možnosti byť oboznámený s povahou vzťahov medzi žalobcom, záložcom a
žalovaným v 2. rade ako navrhovateľom dražby, a preto sa vo vyjadrení obmedzí len na skutočnosti jemu
známe a vyjadrenie k ostatným tvrdeniam obsiahnutým v žalobe prenechá na ostatných žalovaných.
Podľa ustanovenia § 20 písm. d) CSP „Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie
príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak

ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov,“. Predmetom sporu je návrh žalobcu na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľností na návrh správcu žalovaného v 2. rade, ktorý nehnuteľnosti zahrnul do konkurznej
podstaty postupom podľa § 79 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o konkurze“) ako

majetok tretej osoby zabezpečujúcej záväzok úpadcu. Žalovaný v 3. rade má tak za to, že predmetný
spor je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného konania, nakoľko na majetok žalovaného
v 2. rade ako úpadcu je vyhlásený konkurz, pričom práve za účelom speňaženia konkurznej podstaty
bola podľa § 92 Zákona o konkurze vyhlásená a realizovaná dobrovoľná dražba, ktorej neplatnosti sa
domáha žalobca. Konkurzné konanie na majetok úpadcu je vedené na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. 2K/2/2016. Na prejednanie sporu je tak podľa § 24 ods. 1 písm. g) CSP kauzálne príslušný
Okresný súd Prešov ako konkurzný súd, a preto žalovaný v 3. rade v súlade s § 41 CSP vznáša námietku
miestnejnepríslušnostipriprvomúkone,ktorýmupatrí,t.j.privyjadreníkžalobe.Nazákladeuvedeného
žalovaný v 3. rade navrhuje, aby bola vec postúpená na konanie funkčne príslušnému senátu súdu,ktorým je Okresným súd Prešov. Nad rámec uvedeného poukázal žalovaný v 3. rade na skutočnosť, že
podľa § 90 ods. 1 CSP v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou musí
byť strana zastúpená advokátom, čo v prípade žalobcu rovnako nie je splnené. Čo sa týka vyjadrenia

k samotnej veci podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o dobrovoľných dražbách“) platnosť dražby možno
napadnúť žalobou na súde, ak a) sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo b) boli porušené
ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca namieta premlčanie práva na výkon záložného

práva zo záložnej zmluvy a zapísanie nehnuteľností do súpisu majetku podstát správcom konkurznej
podstaty žalovaného v 2. rade ako dôvody neplatnosti dražby. Čo sa týka samotnej dobrovoľnej dražby
nehnuteľností, žalovaný v 3. rade sa pred konaním dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 13.10.2021 o
16:00 hod. v rámci obozretnej starostlivosti: a) oboznámil so zápismi týkajúcimi sa nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XXX pre k.ú. Blatná na Ostrove; b) overil, že konanie dobrovoľnej dražby bolo zverejnené
v registri dražieb vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky, v Obchodnom vestníku (https://

www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormularDetail.aspx?IdF ormular=2994174);
c) presvedčil, že oznámenie o dražbe obsahovalo všetky náležitosti podľa ustanovenia § 17 Zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 3. rade sa nevie kvalifikovane vyjadriť k premlčaniu práva na
výkon záložného práva zo záložnej zmluvy, nakoľko namietané premlčanie je predmetom samostatného
konania vedeného záložcom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/36/2021, ktorého stranou nie je

žalovaný v 3. rade. Žalovaný v 3. rade sa takisto nevie kvalifikovane vyjadriť k zapísaniu nehnuteľností
do súpisu majetku podliehajúceho konkurzu správcom konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade,
nakoľko namietané zapísanie do súpisu je predmetom samostatného konania vedeného Záložcom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23Cb/608/2021. Na základe skutočností uvedených v bodoch II.
až IV. vyjadrenia žalovaný v 3.rade navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu v celom rozsahu

zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov súdneho konania.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.4.2022, okrem iného uviedol, že žalovaní v I. a III. rade
namietajú vecnú a miestnu príslušnosť súdu, na ktorý žalobca predložil žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Žalovaní v I. a III. rade sú toho názoru, že príslušným na rozhodovanie o podanej

žalobe je Okresný súd Prešov, nakoľko majú za to, že spor, ktorého sa žaloba týka bol vyvolaný
konkurzom na majetok žalovaného v II. rade. Podľa názoru žalobcu tento záver žalovaného v I. a III.
rade nie je správny nakoľko je pravdou, že veriteľ žalovaného v li. rade v konkurznom konaní zastupuje
správca konkurznej podstaty, ale právny úkon ktorého určenie neplatnosti sa žalobou žalobca domáha
nie je vyvolaný samotným konkurzom, takýto právny úkon mohol vyvolať subjekt, ktorému právo svedčí

v občiansko-právnom konaní voči vlastníkovi zálohu, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, ale
bol to veriteľ, ktorý si uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní voči dlžníkovi, ktorý je úpadcom a teda
účastníkom konkurzného konania. Okruh účastníkov konkurzného konania je daný v zásade subjektmi
ako úpadca, veriteľ a iný účastník, ktorý je uvedený v § 24 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. pričom žalobca
nespadá pod žiadnu z uvedených kategórií, a preto nemôže sa domáhať určenia podľa petitu žaloby

v konaní pred konkurzným súdom. Postavenie žalobcu, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania
a predmet domáhaného sa práva neumožňuje, aby o žalovanom určení rozhodoval súd vykonávajúci
dozor nad konkurzným konaním. Žalobca má za to, že žalobu predložil príslušnému súdu, ktorý vo
veci má konať a rozhodnúť. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že právo, ktoré malo byť dobrovoľnou
dražbou neplatnosti ktorej sa žalobca domáha v dôsledku jeho premlčania nemohlo byť vykonané

tento dodáva: zabezpečený záväzok sa stal splatným 30.11.2010, právo mohol veriteľ zo svojej
pohľadávky si prvýkrát uplatniť 1.12.2010, k premlčaniu záväzku prišlo 1.12.2013, k uplatneniu si práva
z pohľadávky na súde voči žalovanému v II. rade prišlo prihlásením si pohľadávky v rámci konkurzného
konania dňa 23.05.2016, ktoré uplatnenie smerovalo voči úpadcovi, ktorý však nebol vlastníkom zálohu,
ktorý zabezpečoval prihlásenú pohľadávku, uplatnenie si záložného práva prostredníctvom správcu

konkurznej podstaty formou dobrovoľnej dražby veriteľ vykonal až v auguste 2021 uzatvorením zmluvy
so žalovaným v I. rade. Spôsoby zániku záložného práva vo všeobecnosti upravuje ustanovenie §
151 md Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záložné právo zaniká: zánikom zabezpečenej
pohľadávky, zánikom zálohu, vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom, uplynutím času, na
ktorý bolo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, prevodom

zálohu v bežnom obchodnom styku alebo prevodom zálohu ak možnosť jeho prevodu bez záložného
práva povoľuje záložná zmluva, iným spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo vyplývajúcim
z osobitného predpisu, alebo vykonaním záložného práva. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej
premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo prvýkrát vykonať. Záložné právosa však nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka. Pokiaľ sa teda napríklad pohľadávka
na vrátenie pôžičky zabezpečená záložným právom stane splatnou v určitý deň, od nasledujúceho
dňa začína plynúť nielen premlčacia doba pohľadávky na vrátenie pôžičky, ale aj premlčacia doba

záložného práva. Uplynutím premlčacej doby záložného práva sa záložné právo stáva premlčaným.
Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo nezaniká, ale stáva sa len podmieneným a v prípade
riadneho uplatnenia námietky premlčania ide o tzv. naturálnu obligáciu a právo tak nemožno platne
priznať. Žalobca má za to, že vlastník nehnuteľnosti spoločnosť 1.SENIOR CITY, a. s., ktorý je dlžníkom
žalobcu z inej pohľadávky žalobcu, včas a riadne si uplatnil premlčanie pohľadávky veriteľa Prima Banka

Slovensko, a.s. z Úverovej zmluvy zo dňa 30.09.2010 v dôsledku čoho tak záväzok vlastníka zálohu
ako aj záložné právo viažuce sa na záloh sa stali nevykonateľnými. Žalobca podotýka, že podľa § 79
ods. 3 ) Zákona č. 7/2005 Z. z. správca konkurznej podstaty po tom, ako vlastník zálohu vzniesol
námietku premlčania mal predmetné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty vylúčiť a v žiadnom prípade
nemal pristúpiť k ich speňaženiu, a preto je podaná žaloba s návrhom na určenie, že dobrovoľná dražba
je neplatná, dôvodná.

8. Právny zástupca žalovaného v 3.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 30.5.2022, okrem iného uviedol,
že žalovaný v 3. rade aj po oboznámení sa s replikou žalobcu trvá na vecnej a miestnej príslušnosti
Okresného súdu Prešov na prejednanie a rozhodnutie sporu. Predmetom konania iniciovaného
žalobcom je určenie neplatnosti dražby nehnuteľností realizovanej žalovaným v 1. rade na základe

návrhu žalovaného v 2. rade ako správcu konkurznej podstaty podľa ustanovenia § 92 ods. 6 Zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o konkurze“). Samotná dražba, ktorej neplatnosti sa
žalobca svojou žalobou domáha, bola realizovaná podľa Zákona o konkurze, a preto na prejednanie
sporu vyvolaného týmto konaním (sporu o určenie neplatnosti dražby majetku zahrnutého do súpisu

konkurznej podstaty), je príslušný súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie. V danom prípade
je ním Okresný súd Prešov. Samotná skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a úpadcom, prípadne
osobou, ktorá zabezpečila záväzok úpadcu, nepatrí do pôsobnosti Zákona o konkurze, je v tomto
prípade bezvýznamná. Podstatným pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu je predmet sporu.
Predmetom sporu je žaloba o určenie neplatnosti dražby uskutočnenej podľa Zákona o konkurze, čo bez

najmenších pochybností zakladá príslušnosť konkurzného súdu aj na prejednanie tohto sporu. Čo sa
týka ostatných námietok žalobcu týkajúcich sa premlčania záložného práva, žalovaný v 3. rade opätovne
uvádza, že mu nie sú známe vzťahy medzi žalobcom, úpadcom, osobou zabezpečujúcou záväzok
úpadcu a financujúcou bankou. Z uvedeného dôvodu sa ani nemôže kvalifikovane vyjadriť k námietke
premlčania vznesenej žalobcom a toto vyjadrenie prenecháva žalovanému v 2. rade, na základe návrhu

ktoréhosadražbanehnuteľnostíuskutočnila.Žalovanýv3.radevšakpridražbenehnuteľnostívychádzal
z rozumného predpokladu, že žalovaný v 2. rade uskutočnil dražbu v súlade so Zákonom o konkurze
a pokynmi veriteľského výboru. Rovnako rozumne predpokladá, že celý proces speňaženia majetku
úpadcu podlieha dozoru konkurzného súdu a že prv než sa prikročilo k dražbe nehnuteľností bola
posúdená aj žalobcom namietaná existencia záložného práva k týmto nehnuteľnostiam.

9. Žalovaný v 1.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 7.6.2022, okrem iného uviedol, že k obsahu vyjadrenia
žalobcu zo dňa 29.04.2022 poukazuje na vyjadrenie spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o. ako žalovaného v
I. rade, zaslaného konajúcemu súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5C/2/2022 zo dňa 15.03.2022
a zároveň konštatuje, že v plnom rozsahu trváme na obsahu ním podaného vyjadrenia. Súčasne

má za to, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.04.2022 je zavádzajúce a jeho tvrdenia sú jednoznačne
právne irelevantné v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. S obsahom vyjadrenia podaného
žalobcom sa nestotožňuje a má za to, že žalovaný v I. rade posúdil predmetnú problematiku vo
svojich vyjadreniach vecne a právne správne. Žalovaný v I. rade si nepochybne splnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda nedošlo k porušeniu ustanovení Zákona o

dobrovoľných dražbách ako možnosti vyhlásenia dobrovoľnej dražby za neplatnú. V tejto súvislosti dáva
konajúcemu súdu do pozornosti skutočnosť, že dňa 11.05.2022 mu bolo Okresným súdom Dunajská
Streda doručené do elektronickej schránky upovedomenie o postúpení veci Okresnému súdu Prešov v
konaní vedenom pod sp. zn. 5C/50/2021 vo veci žalobcu SENIOR CITY, a.s. proti žalovanému v I. rade
DRAŽOBNÍK, s.r.o., žalovanému v II. rade Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s. a žalovanému

v III. rade SLOVAK FINANCE s.r.o. Konajúci súd tak rozhodol o postúpení danej veci po ním rovnako
vznesenej námietke miestnej a vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda, nakoľko aj v
tomtoprípadeidenepochybneosporvyvolanýmjednoznačneosobitnoupovahoukonkurznéhokonania,
vzhľadom na to, že na majetok úpadcu je vyhlásený konkurz. Žalovaný v 1.rade nesúhlasíme s názoromžalobcu, že príslušným na rozhodovanie o podanej žalobe je Okresný súd Dunajská Streda z dôvodov,
ktoréžalobcavosvojomvyjadrenízodňa29.04.2022uvádza.Vtýchtodôvodochjednoznačneabsentuje
právnyzákladatietodôvodysúpodľanázoružalovanéhovI.radeneopodstatnenéaničímnepodložené.

Žalovaný v 1.rade trvá na tom, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. d) Civilného sporového poriadku
ustanovuje výlučnú miestnu príslušnosť, ktorá je daná osobitným charakterom predmetu konania, a to
speňažením majetku, ktorý bol zapísaný do príslušnej konkurznej podstaty. Práve za účelom speňaženia
konkurzných podstát v konkurzných konaniach bola vyhlásená a realizovaná dražba, ktorej neplatnosti
sadomáhažalobca.KonkurznékonanienamajetokúpadcujevedenénaOkresnomsúdePrešov,sp.zn.

konkurzného konania 2K/2/2016, správcom úpadcu je žalovaný v II. rade. V zmysle vyššie uvedeného
žalovaný v 1.rade opätovne žiadame, aby bola vec postúpená na konanie miestne a vecne príslušnému
súdu, ktorým je Okresným súd Prešov ako konkurzný súd. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené
vo vyjadrení žalovaného v I. rade zo dňa 15.03.2022 má za to, že k porušeniu zákona o dobrovoľných
dražbách ohľadom priebehu spornej dražby konanej dňa 13.10.2021 v Bratislave a námietky premlčania
zo strany žalobcu za žiadnych okolností nedošlo. Naopak žalovaný v 1.rade trvá na to, že žalobca nie

len, že nebol fakticky dotknutý na svojich právach, ale ani nemohol v žiadnom prípade byť dotknutý
na svojich právach ani len v hypotetickej rovine a zároveň absolútne nepreukázal akékoľvek porušenie
ZoDD ako aj porušenie ZoDD v nadväznosti na Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Konajúcemu súdu dal žalovaný v 1.rade do pozornosti najmä skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 47
ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení

súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po
vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto
zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu
je správca. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v I. rade má za to, že vo veci konajúci súd musí
žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatkov v aktívnej vecnej legitimácie. Zároveň dal žalovaný v 1.rade

súdu na vedomie, že v obdobných konaniach vedených na OS Dunajská Streda, kde boli podané
identické žaloby, s rovnakými účastníkmi konaní, totožným žalobným petitom, bolo Krajským súdom v
Prešove vydané Uznesenie sp. zn. 11Nc/2/2022 zo dňa 12.04.2022, ktorým postúpil jednotlivé konania
namiestneavecnepríslušnýsúd,atoOkresnýsúdPrešov.Žalovanýv1.radetrvánatom,žecelýproces
dobrovoľnej dražby prebehol transparentne, a že v tomto prípade sa žalobca absolútne nevysporiadal

s problematikou výkonu záložného práva a jeho konzekvenciami.

10. Okresný súd Dunajská Streda prípisom zo dňa 24.10.2022 postúpil predmetnú právnu vec
Okresnému súdu Prešov, a to s poukazom na ust. § 20 písm. d) CSP, §§ 40, 41 ods. 1 CSP, pretože
tento spor je vyvolaný osobitnou povahou konkurzu.

11. Na pojednávanie vytýčené na deň 21.9.2023 sa neustanovil žalobca a jeho právny zástupca,
žalovaný v 1.rade, (žalovaný v 1.rade bol však zastúpený svojim právnym zástupcom). Neustanovil sa
ani žalovaný v 2.rade a ani žalovaný v 3.rade a jeho právny zástupca. U všetkých dotknutých subjektov
bolo predvolanie na pojednávanie vykázané. Právny zástupca žalovaného v 3.rade ospravedlnil svoju

neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného v 3.rade na vytýčenom pojednávaní, avšak súhlasil s tým,
aby sa vec prejednala aj v neprítomnosti jeho a jeho klienta, teda žalovaného v 3.rade. Svoju
neúčasť ospravedlňoval aj právny zástupca žalobcu, ako aj samotného žalobcu a požiadal o odročenie
pojednávania vzhľadom na to, že iba deň pred pojednávaním prevzal právne zastúpenie a nestihol si
naštudovať spis. Tento dôvod však považoval konajúci súd za nedôležitý v zmysle možnosti odročenia

pojednávania, a to vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, teda s prihliadnutím na čas, kedy bol
stanovený termín pojednávania, kedy bolo doručené predvolanie žalobcovi, kedy fakticky ustanovil
svojho právneho zástupcu a kedy požiadal o odročenie. V kontexte týchto zohľadnených skutočností
dospel súd k záveru, že ide len o vedomé prieťahy v konaní, urobené v snahe oddialenia rozhodnutia
v danej právnej veci. V tomto duchu aj informoval právneho zástupcu žalobcu a konštatoval, že

pojednávanie nebude odročené a bude vykonané v stanovenom termíne.

12. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
založených v spise, a to konkrétne Vyjadrenia žalovaného v 1.rade zo dňa 15.3.2022 k žalobe žalobcu,
výpisu z Obchodného vestníka 70/2016 – deň vydania 13.4.2016, Vyjadrenia právneho zástupcu

žalovanéhov3.radekžalobežalobcuzodňa4.3.2022,Vyjadreniažalobcuzodňa29.4.2022,vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaného v 3.rade zo dňa 30.5.2022, vyjadrenia žalovaného v 1.rade zo dňa
7.6.2022, uznesenia Krajského súdu Prešov č. k. 11NcC/2/2022-245 zo dňa 12.4.2022, ako aj ďalšieho
spisovéhomateriáluaspisovOkresnéhosúduPrešovsp.zn.2K/2/2016,5Cbi/187/2022,2Cbi/185/2022.13. V konaní zo strany žalobcu však nebol predložený žiadny listinný dôkaz.

14. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, kde je zásadne vecou strán sporu tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

15. Podľa čl. 8 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), sú strany sporu
„povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“.

16. Žalobca v žalobe navrhol ako dôkaz vyžiadanie dražobného spisu 060/2021 a vyžiadanie
konkurznéhospisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.2K/2/2016,avšakkžalobežiadnymspôsobombližšie
nešpecifikoval, ktoré listiny považuje z týchto dvoch spisov za dôkazné prostriedky.

17. V zmysle odbornej literatúre k výkladu ust. čl. 8 CSP: Povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia ako
základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné
a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu).
Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak
opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu

„pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a
povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a
bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie
a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v § 191 ods. 1. CSP - ide o oprávnenie a povinnosť
starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i

na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j.
substancovať ich pravdivo a úplne). Toto tzv. materiálne vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej
koncepcie civilného procesu, ku ktorej sa Civilný sporový poriadok hlási.

18. Strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť

skutočnostiaoznačiťdôkazy,nazákladektorýchmôžesúdrozhodnúťvjehoprospech.Rozsahdôkaznej
povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú
skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou strany sporu je teda
predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, následne
toto tvrdenie preukázať.

19. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry
sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej
nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“

20. V ustanovení § 150 ods. 1 CSP sa uvádza, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Musí zároveň ísť o priame tvrdenia strany
sporu. Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené
alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia

výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. Nestačí, že určité skutočnosti prípadne
vyplývajúzdôkaznýchprostriedkov.Bolobyvrozporespožiadavkamirovnostizbraníakontradiktórnosti
sporového procesu, keby mala protistrana „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto
elementárnou povinnosťou žalovaného skutkovo vymedziť tvrdenie, a následne preukázať tvrdené

skutočnosti v rámci dôkazného bremena.

21. Pokiaľ však ide o predmet sporu a toho čoho žalobca uvádzal v žalobe súd posúdil podľa
nasledujúcich právnych predpisov:

22. Podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ZKR), správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho
konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade stýmtozákonomuspokojujeveriteľovúpadcuavykonávaajďalšieprávaapovinnostivpriebehukonkurzu
v súlade s týmto zákonom.

23. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

24. Podľa § 82 ods. 1 ZKR, príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania

správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho
podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu,
ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

25. Podľa § 92 ods. 1 ZKR, správca môže na účely speňaženia majetku a) vyhlásiť verejnú obchodnú
súťaž, b) poveriť predajom majetku dražobníka, c), poveriť predajom majetku obchodníka s cennými

papiermi, d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju
majetku, e) predať majetok iným vhodným spôsobom.

26. Podľa § 91 ods. 2 ZKR, účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo
najvyšší výťažok v čo najkratšom čase s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku

podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak,
aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.

27. Podľa § 92 ods. 6 ZKR, na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu;8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

28. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych
predpisoch v znení účinnom ku dňu vykonania dražby (ďalej len „Zákona o dobrovoľných dražbách“),
v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej

sa takýto rozsudok týka (§ 23).

29. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

30. Podľa § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2.

31. Súd následne vychádzal zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporu popreté a bolo nesporné,
že došlo k vykonaniu dražby dňa 13.10.2021 a bola vyhotovená A. B. C. zápisnica, s tým, že
predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Blatná na
Ostrove, ako sú uvedené v odseku III. žaloby.

32.Vkonanínebolosporné,žežalovanýv1.radeboldražobníkom,žalovanýv2.radebolnavrhovateľom
dražby a žalovaný v 3.rade vydražiteľom.

33. Taktiež nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré boli vydražené boli zapísané vo výlučnom vlastníctve
spoločnosti 1. SENIOR CITY, a.s., ktorá je v konkurze. Sporné nebolo ani to, že predmetné nehnuteľnosti

boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. v konkurze a navrhovateľom
dražby bol správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania konkurznej podstaty tohto úpadcu.34. Predmetom sporu je neplatnosť dobrovoľnej dražby, uskutočnená v rámci konkurzného konania, a
preto hmotnoprávnou normou, ktorá určuje (vymedzuje) nositeľov subjektívnych práv a povinností je
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v spojení so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii.

35. Vo všeobecnosti navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné
právo (záložný veriteľ) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
zákona (§ 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách).

36. V citovanom zákonnom ustanovení v prípade odkazu na osobitný zákon je uvedený Zákon č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii.

37. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno

po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto
zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu
je správca (§ 47 ods. 5 Zákona 7/2005 Z. z.).

38. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú

na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadne majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu. V
dôsledku vyhlásenia konkurzu však prechádza na správcu dispozičné oprávnenie iba ohľadne majetku,
ktorý patrí úpadcovi.

39. V prípade majetku, ktorý nepatrí úpadcovi, aj keď podlieha konkurzu (o aký prípad ide aj v

prejednávanej veci, keďže zálohom nebol majetok patriaci úpadcovi), dispozičné oprávnenie nakladať s
takýmto majetkom správca nadobúda spravidla neskôr, ako vyhlásením konkurzu, až keď sa efektívnym
spôsobom uplatní určité právo. V prejednávanej veci ide práve o prípad, keď konkurzu podliehal majetok
tretej osoby (vlastníkom je spoločnosť 1. SENIOR CITY, a. s.,), ktorý zabezpečoval úpadcove záväzky (§
67 ods. 1 Zákona 7/2005 Z. z.). Majetok, ktorý podlieha konkurzu, ktorým v zmysle § 67 ods. 1 Zákona

č. 7/2005 Z. z. je aj majetok tretej osoby, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, tvorí konkurznú podstatu
v zmysle § 67 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z.

40.Predtým,akosprávcazapíšemajetoktretejosobyzabezpečujúcizáväzokúpadcudosúpisu(majetku
podstát podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona), je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia

výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku, odsúhlasenú dotknutými
zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená,
ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na
majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu (§ 79 ods. 1
Zákona č. 7/2005 Z. z.). Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže

správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby (§ 79 ods. 2 Zákona č.
7/2005 Z. z.).

41. Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné
prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov (§ 91 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Speňažovaním

sa rozumejú všetky tie právne úkony správcu, ktorým prevádza spísaný majetok na peňažné prostriedky.

42. Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade
so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je aj dôkaz o tom, že boli,
a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd

potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie ustanovení zákona bolo takej povahy, že to malo
preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek
zákonného ustanovenia Zákon o dobrovoľných dražbách môže byť dôvodom pre podanie žaloby za
predpokladu, že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda
existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na

právach žalujúcej osoby.

43. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu s výnimkou prípadu,že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Takáto výnimka v preskúmavanej
právnej veci tvrdená nebola. Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení ZDD má prekluzívny
charakter. Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj

keď to dlžník nenamieta. Žalobca podal žalobu dňa 13.01.2022 . Dražba sa konala dňa 13.10.2021. V
danom prípade lehota 3 mesiacov bola splnená a žaloba bola podaná včas.

44. Ďalším zákonným predpokladom úspešného určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je preukázanie
porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách žalobcom ako osobou, ktorá tu tvrdí, že bola pre porušenie

ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá na svojich právach. Zákon výslovne neurčuje,
ktoré ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo na podanie žalobného návrhu
o neplatnosť dobrovoľnej dražby, preto s použitím extenzívneho výkladu možno vychádzať z toho, že
porušeniektoréhokoľvekustanoveniaZákonaodobrovoľnýchdražbách môžebyťdôvodomprepodanie
žalobného návrhu, musí však existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého ustanovenia či
ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobcu. Povinnosť tvrdenia

a dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktoré v predmetnom konaní žalobca neuniesol.

45. Z toho potom možno vyvodiť záver, že žalobca nemôže byť a ani nie je osobou dotknutou na svojich
právach porušením Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda nie je aktívne legitimovaným subjektom
pre podanie žalobného návrhu. Pre nedostatok aktívnej legitimácie v konaní tak neboli v spore splnené

základné zákonné podmienky na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V konaní neboli produkované
žalobcom žiadne konkrétne a podstatné dôkazy, ktorými by boli efektívne spochybnené a vyvrátené
tvrdenia žalovaných. V konaní nebol zistený žiadny preukázateľný dôvod neplatnosti dražby tak, ako to
uviedol žalobca v žalobe.

46. V konaní nebolo sporné to, že žalobca nie je vlastníkom draženého majetku ale len veriteľom
vlastníkamajetku,ktorýnavyšejetaktiežvkonkurze,pričomnehnuteľnostibolidraženévrámcikonkurzu
ďalšej tretej osoby, ktorej pohľadávky boli zabezpečené práve draženým nehnuteľnosťami. To, že
samotnýžalobcamôžebyťdotknutýnasvojichprávachjeajsprávnetvrdenieaktozoberiemezpohľadu,
ktorý sám uvádzal, že môže byť ukrátený na uspokojení svojich pohľadávok, avšak zo strany žalobcu

toto tvrdenie nebolo prepojené na to k akým konkrétnym porušeniam pri dražbe Zákona o dobrovoľných
dražbách došlo, a to práve vo vzťahu k právam žalobcu.

47. Žalobca má zachované právo brániť sa v konkurznom konaní vedenom na majetok jeho dlžníka, a
to spoločnosť 1. SENIOR CITY, a.s., v rámci právnej úpravy Zákona č. 7/2005 Z. z..

48. Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o Zákon o dobrovoľných dražbách zákonodarca volil režim
relatívne uzavretého okruhu osôb, ktoré sa môžu domáhať vyslovenia neplatnosti dražby.

49. V prejednávanej veci dohľad nad speňažovaním majetkových podstát úpadcu vykonáva konkurzný

súd v tomto prípade spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. v konkurze. Žalobca mal možnosť reagovať keď
sa predmetná nehnuteľnosť dostala do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa s cieľom ju
speňažiť. Žalobca neprodukoval dôkazy, že by v konkurznom konaní spoločnosti ARDA STAV, s.r.o. v
konkurze vzniesol námietky proti dražbe. Súd v tomto smere poukazuje aj na aplikovateľný vyjadrený
právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.10.2013 sp. zn. 3Obo

84/2012, ktorý uviedol, že pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach dražbou vykonanou v konkurznom
konaní, nenamietala v konkurznom konaní dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby
žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide o dražbu neplatnú. Jednoznačné právne ustanovenie pre vyslovenie
tohto právneho názoru neexistuje, ale bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby o platnosti úkonu,
ktorý bol schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom mohlo byť rozhodované v inom civilnom

konaní na základe určovacej žaloby podanej osobu, ktorá sa cíti byť povolenou dražbou dotknutá
(obdobne aj NS SR sp. zn. 3Cdo 186/2010).

50. V ďalšom súd poukazuje na to, že aj pokiaľ žalobca argumentoval námietkou premlčania k tomuto
neprodukoval žiadne dôkazy, a teda aj ak by bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, námietku

premlčania súd nemohol posúdiť.

51. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade rozhodol
súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení a § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného v 1.rade
vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému v 1.rade voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu
žalovanému v 1.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade rozhodol
súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení a § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného v 2.rade
vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému v 2.rade voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu
žalovanému v 2.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3.rade rozhodol

súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení a § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného v 3.rade
vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému v 3.rade voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu
žalovanému v 3.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa

osobitného právneho predpisu.