Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9513100066
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Sabová

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9513100066.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Elišky Šnajderovej v trestnej veci E. S. a spol. pre zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, po právoplatnom povolení
obnovy konania vo výroku o treste z rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2013, č. k.
PK-2T/14/2013-13494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra
2014, sp. zn. 2To 9/2014, v prospech odsúdeného E. S., na hlavnom pojednávaní dňa 16. mája 2025
v Pezinku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

E. S., narodený XX.XX.XXXX Y. L., trvalé bydlisko L. -
Z., R. XXXX/XX, tohto času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Bratislava,

bol právoplatne uznaný za vinného

rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa z 26. mája 2013, č. k. PK-2T/14/2013-13494, v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp. zn. 2To 9/2014,
zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (v
bode I) a obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
295 odsek 1 písmeno c), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a) s poukázaním na § 140 písmeno c)
Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona (v bode II v skutkoch
6 a/, 6 b/, 6 c/).

Z a t o s a o d s u d z u j e :

podľa § 295 odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s
použitím § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 34 odsek 4, § 36 písm. j), §
38 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov;

podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad na
2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 7. mája 2013,
pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11-885, podal obžalobu na E. S. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a

podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa z 26. mája 2013, č. k.
PK-2T/14/2013-13494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
26. novembra 2014 bol obžalovaný E. S. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného

v bode I rozsudku
zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

obžalovaný E. S., prezývaný J., od presne nezistenej doby v roku 2005 v L., časti Z., využijúc svoje

skúsenosti z pôsobenia na pozícii ochrancu v skupine s názvom R., so spriatelenými osobami vytváral
štruktúru spoločenstva s názvom J. s pracovnými pozíciami ochranca, výjazd a biletár v zložke výkonnej,
ktorého predmet činnosti bol zameraný na dosahovanie sústavných finančných ziskov, a to z
obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, z mesačných poplatkov od súkromných
podnikateľov podnikajúcich v pohostinských a reštauračných službách a od osôb

ponúkajúcich sexuálne služby pod zámienkou ich ochrany, tzv. „výpalné“, ďalej z vyberania poplatkov
od dílerov drog za ochranu pred útokmi zo strany konkurenčných skupín zaoberajúcich sa obchodom
s omamnými a psychotropnými látkami v danom regióne a z titulu ich oprávnenia predávať drogy pod
značkou „J.“; následne až do 15.11.2011 v pozícii najvyššie postavenej rozhodovacej a riadiacej zložky
v hierarchickej štruktúre takto vytvoreného spoločenstva vykonávajúceho uvedenú činnosť v regiónoch

miest L., V., P., Z., R. a v ich okolí, rozhodoval o tom, ktorý člen spoločenstva priamo mu podriadený
budeorganizačneriadiťčinnosťvdanomregióne,rozhodovalovykonávanízásahovprotikonkurenčným
skupinám, ktoré sa zaoberali druhovo rovnorodou činnosťou v uvedenom regióne tak ako je uvedené v
bode II, o výške poplatkov za tzv. ochranu a výške odvodov z činnosti členov a osôb činných pre toto
spoločenstvo, určoval dni v mesiaci, v ktorých mu mali byť odovzdávané tieto platby, vydával pokyny,

ktorými riadil činnosť svojich podriadených, a to obžalovaného H. C., A. G. a ďalšej osoby majúcej v
tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len osoba na 2. stupni riadenia), stojacich na pozícii
nižšiepostavenejúrovnerozhodovacej ariadiacejzložky v hierarchickejštruktúrespoločenstva,
pritom v presne nezistený deň v roku 2009 v V. určil, že každý mesiac mu bude odovzdaných 50% z
vybraných poplatkov za ochranu a 30% z každej čiastky jednorazového zárobku a mesačne prijímal

tieto platby od podriadených osôb, z týchto časť vyčlenil na platby pre obhajcov v prípade, ak
by sa aktivita osôb vytvárajúcich finančný zisk tohto spoločenstva stala predmetom trestného konania,
pritom časť svojej rozhodovacej a riadiacej činnosti delegoval na obžalovaného
H. Š., ktorý z dôvodu dlhotrvajúcej silnej priateľskej väzby s obžalovaným S. od doby vytvorenia tohto
spoločenstva do 15.11.2011 v L. požíval autoritu vo vnútri spoločenstva a členovia tohto spoločenstva

rešpektovali ním povedané v rovnakej miere ako rešpektovali pokyny vydané obžalovaným S., pritom
v spojitosti so skutkom v bode II 11/ rozhodol o vykonávaní ochrany podnikateľa J. V. a vydal pokyn
osobe na 2. stupni úrovne riadenia na vytvorenie dohody o podmienkach výkonu tejto ochrany medzi
podnikateľom V. a spoločenstvom J.;

obžalovaný H. C. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 2. stupni
úrovne riadenia v hierarchickej štruktúre spoločenstva J. od doby vytvorenia spoločenstva do presne
nezistenej doby okolo polovice roku 2009 s pôsobnosťou v regióne L., V., P., Z., J. a od uvedenej
doby do 15.11.2011 s pôsobnosťou v regióne L., koordinoval a organizačne
zabezpečoval obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami spôsobom uvedeným v bode II 9/,

vydávaním ústnych pokynov riadil členov výkonnej zložky, a to obžalovaných H. L., C. Š. a osoby na
2. stupni riadenia vykonávajúcich činnosť na úseku obchodu s omamnými a psychotropnými látkami a
na úseku tzv. ochrany pohostinských a reštauračných zariadení, z ktorých plynuli spoločenstvu J. zisky
vo forme tzv. „výpalného“, a činnosť osôb vykonávajúcich jeho osobnú ochranu, pritom
osobne mesačne v stanovenej výške a v určených dňoch odovzdával vybrané peniaze obžalovanému

S., pritom od presne nezistenej doby okolo polovice roku 2009 do 07.09.2011 uvedenú pôsobnosťouv regióne V., P., Z., J. vykonávala osoba na 2. stupni riadenia, ktorá predtým spoločne s obžalovaným
Š. sústavne za odmenu zastávala pozíciu ochrancu obžalovaného C.;

obžalovaný A. G. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 2. stupni úrovne riadenia v
hierarchickej štruktúre spoločenstva J. od presne nezistenej doby v mesiaci marec 2009 do 07.09.2011
s pôsobnosťou v regióne R. a okolie, koordinoval a organizačne zabezpečoval obchodovanie s
omamnými a psychotropnými látkami, pritom sám obstarával psychotropnú látku spôsobom uvedeným
v bode II 5/, pokynmi usmerňoval členov výkonnej zložky vykonávajúcich činnosť na úseku ochrany

pohostinských a reštauračných zariadení krčma, P. F. Y. R., Reštaurácia s penziónom v H., z ktorých
plynuli spoločenstvu J. zisky vo forme tzv. „výpalného“, včítane činnosti odsúdeného
B. R., a to spôsobom popísaným v bodoch II 1-4/, pričom sa osobne podieľal na výkone tejto činnosti a
mesačne v stanovenej výške a v určených dňoch odovzdával vybrané peniaze obžalovanému S.;

obžalovaný H. L. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 3. stupni úrovne riadenia v

hierarchickej štruktúre spoločenstva J., priamo podriadený obžalovanému H. C., od doby vytvorenia
spoločenstva do 15.11.2011 v regióne L., organizačne a materiálne zabezpečoval
obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami spôsobom uvedeným v bode
II 9/, v prípade potreby obnovenia poriadku v pohostinských a reštauračných zariadeniach, z ktorých
plynuli spoločenstvu J. zisky vo forme tzv. „výpalného“, zabezpečoval príchod výjazdu, rozdeľoval

služby biletárov v týchto zariadeniach, pokynmi organizoval a usmerňoval ich činnosť, včítane činnosti
odsúdeného člena spoločenstva J. H.Š. a K. H., ktorí sa pod jeho vedením podieľali na obchode
s omamnými a psychotropnými látkami; sám operatívne vykonával činnosť biletára a ochrancu
obžalovaného C., mesačne vyberal od dílerov platby za ochranu, ktoré odovzdával obžalovanému C. a
v spoločenstve J. vykonával výcvik zameraný na špeciálnu ochranu osôb;

obžalovaný C. Š. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 3. stupni úrovne riadenia v
hierarchickej štruktúre spoločenstva J., v presne nezistenej dobe v roku 2009 najprv podriadený
obžalovanému H. C., ktorému vykonával ochranu, a následne v dobe do 07.09.2011 podriadený osobe
na 2. stupni riadenia v regióne V., P., Z. a okolie v prípade potreby obnovenia poriadku v

pohostinských a reštauračných zariadeniach klub O., hotel E., O. vináreň, reštaurácia V., diskotéka R.
M., reštaurácia E.Š. v P., J., S. v Z., Š. bar P., Š. a ďalšie, z ktorých plynuli spoločenstvu J. zisky vo
formetzv.„výpalného“, zabezpečovalpríchodvýjazdu,rozdeľovalslužbybiletárovvtýchtozariadeniach,
pokynmi organizoval a usmerňoval ich činnosť, včítane činnosti osoby podriadenej, ktorá má v tomto
konaní procesné postavenie svedka a s ktorou spoločne konal spôsobom uvedeným v bodoch II,

operatívne sám vykonával činnosť biletára, mesačne vyberal od podnikateľov v tomto regióne platby za
ochranu, ktoré odovzdával osobe na 2. stupni riadenia, a podieľal sa na plnení pokynov
obžalovaných E. S. a H. Š. spôsobom uvedeným v bodoch II 6 a/, b/, c/ a II 11/;

obžalovaný H. J. v postavení výkonnej zložky v priamej podriadenosti obž. E. S., v dobe

najmenej od 25.03.2011 do 15.11.2011 pôsobil v spoločenstve na pozícii výjazd a spôsobom uvedeným
v bode II 3/ sa po telefonickom privolaní operatívne zúčastňoval na zásahoch výjazdu v pohostinských
a reštauračných zariadeniach, ktoré spoločenstvu J. platili za ochranu, ďalej spôsobom uvedeným v
bode II 6/ zabezpečil a vykonal inštruktáž k zbrani používanej za účelom dosiahnutia cieľa, ktorý bol
vytvorením spoločenstva J. sledovaný;

obžalovaní J. L. a Ing. C. S. vykonávali činnosť na prospech spoločenstva J. tým, že:

obžalovaný J. L. v dobe najneskôr od 27.07.2010 do 07.09.2011 konal na
prospech spoločenstva jednak spôsobom uvedeným v bode II 7/, jednak po dohode s obžalovaným

Š. vykonával činnosť biletára v pohostinskom zariadení S. club v Z., ktorého majiteľ platil J. za
ochranu, následne po zadržaní Š. v presne nezistený deň v dobe od 07.09.2011 spoločne s osobou
podriadenou obžalovanému Š., ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len „osoba
podriadená“), na parkovisku na J. Z. Y. L. podal obžalovanému A.. C. S. informáciu o zadržaní Š. a
osoby na 2. stupni riadenia, v nasledujúcich dňoch sa zúčastnil na stretnutiach s obž. A.. S., na ktorých

prijal inštrukcie o ďalšom postupe pri vyberaní peňazí z pohostinských a reštauračných zariadení, ktoré
plynuli v prospech spoločenstva J. z tzv. „výpalného“, a v dobe okolo 05.10.2011 na parkovisku J. Z. Y. L.
spolu s osobou podriadenou odovzdal obž. A.. S. takto vybraté peniaze v sume najmenej 2.000,- Eur av presne nezistený deň začiatkom mesiaca november 2011 pri reštaurácii H. v L. - J.C. spolu s osobou
podriadenou odovzdal obž. Ing. S.Š. ďalších najmenej 2.000,- Eur získaných rovnakým spôsobom;

obžalovaný Ing. C. S. v presne nezistený deň v dobe od 07.09.2011, potom keď od obžalovaného
L. a osoby podriadenej obžalovanému C. Š., ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka
(ďalej len „osoba podriadená“), prijal informáciu o zadržaní obžalovaného Š. a osoby na 2. stupni
riadenia, na parkovisku na J. Z. Y. L.e, inštruoval obžalovaného L. a osobu podriadenú tak, aby všetko
pokračovalo ďalej; následne v presne nezistenej dobe, po uplynutí 2 až 3 dní, na benzínovej pumpe

R. v J. upovedomil obžalovaného L. a osobu podriadenú o tom, že podľa pokynu obžalovaného S. mu
majú byť vždy k 5.-temu dňu v mesiaci odovzdané peniaze vyberané z podnikov v regióne V., P., Z. a
pre prípad potreby zabezpečenia výjazdu dal osobe podriadenej svoje telefónne číslo; následne v dobe
okolo 05.10.2011 na parkovisku na J. Z.Ú. Y. L. prijal od týchto osôb peniaze vybrané z pohostinských
a reštauračných zariadení, ktoré plynuli v prospech spoločenstva J. z tzv. „výpalného“, a to v sume
najmenej 2.000,- Eur, pričom z týchto peňazí dal 500,- Eur osobe podriadenej na účely úhrady trov

právneho zastúpenia vtedy už väzobne stíhaných členov spoločenstva; následne začiatkom
mesiaca november 2011 pri reštaurácii H. Y. L. - J., od obžalovaného L. a osoby podriadenej
prijal ďalších najmenej 2.000,- Eur, ktoré boli získané rovnakým spôsobom a z ktorých
im naspäť dal 500,- Eur na úhradu trov právneho zastúpenia väzobne stíhaného Š., pričom v dobe po
zdržaní obžalovaného S. odmietol prevziať peniaze od osoby podriadenej s odôvodnením, že nemá

komu peniaze odovzdať a tieto sa majú požiť na právne služby pre obž. Š. a v tom čase i väzobne
stíhaného obž. L.;

obžalovaný Z. C. konal na prospech spoločenstva spôsobom uvedeným v bode II 9a/;

obžalovaní V. L. a V. F. podporovali činnosť spoločenstva tým, že:

obžalovaný V. L. v presne nezistenej dobe po vytvorení spoločenstva do 15.11.2011
v L. - Z., poskytoval obžalovanému E. S. pomoc tým, že z objektu vrátnice pomocou namontovaného
kamerového systému strážil dom číslo súpisné XXXX na ulici M. X. F., ktorý vlastnil a užíval E. S.F. so

svojou rodinou, pritom monitoroval tento objekt a hlásil obžalovanému S. pohyb preňho nežiaducich
osôb, čím u obžalovaného S. eliminoval pocit obáv z vniknutia osôb, ktoré by mohli zasiahnuť do jeho
osobnostných práv a do ním užívaného priestoru, čím mu umožňoval v rámci spoločenstva nerušene
realizovať činnosť smerujúcu k dosahovaniu sústavných ziskov;

obžalovaný V. F. v dobe od mája 2011 do 15.11.2011 v L. odvádzaním poplatkov za ochranu pri predaji
psychotropných látok a ďalším konaním uvedeným v bode II 9b/, podporoval obchod tohto spoločenstva
so psychotropnými látkami, čím mu pomáhal v udržiavaní jeho činnosti a v sústavnom dosahovaní
ziskov.

V bode II v skutkoch 6 a/, 6 b/, 6 c/ rozsudku
bol obžalovaný E. S.Č. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno c), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a)
s poukázaním na § 140 písmeno c) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaní E. S., A. G., H. J. C. C. Š. spoločne s ďalšou osobou z rozhodovacej a riadiacej zložky na 2.
stupnivhierarchickejštruktúrespoločenstvauvedenéhovbodeIspôsobnosťouvregióneV.,P.,Z.,ktorý
má v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len „osoba z rozhodovacej a riadiacej zložky“), po

predchádzajúcich nezhodách s K.L. V. a po stretnutí obžalovaných A. G. C. Š. a osoby z rozhodovacej
a riadiacej zložky s J. G., K. H. a ďalšími presne nezistenými osobami na F. H. Y. V., kde im J. G. na
základe poverenia od svojho nadriadeného K. V. oznámil, že jeden z podnikateľov už nechce platiť
za ochranu, v presne nezistenej dobe od začiatku roka 2010 do 29.03.2010 na čerpacej stanici S. na
ulici H. G. Y. L., obžalovaný E. S. za prítomnosti obžalovaného A. G. a osoby z rozhodovacej a riadiacej

zložky vydal pokyn na zabezpečenie výbuchu rodinného domu K. V. a na podpálenie
jeho vozidla a vozidiel s ním sa stýkajúcich a spolupracujúcich osôb, a prikázal osobe z rozhodovacej
a riadiacej zložky, aby si na to potrebné výbušniny obstaral od osoby majúcej v tomto konaní procesné
postaveniesvedkaaabyvšetkyútokybolivykonané narazvjednomčasenaznak,žetakkonalaskupinaJ.; následne v presne nezistený deň po vydaní uvedeného pokynu obžalovaný H. J. z podnetu osoby z
rozhodovacej a riadiacej zložky a v súčinnosti s touto osobou v L. - Z. prevzal od osoby majúcej
v tomto konaní procesné postavenie svedka najmenej dva kusy 200 gramových tritolových náložiek -

S evr S 35/56, žltej farby, ktoré sú výbušninou z oblasti bizardných trhavín, a dva roznecovače typu
Ča-Ro-Z 60, ktoré previezol na svojom vozidle zn. Volkswagen Touareg do L. - J., kde v ďalší presne
nezistený deň na kanáli M. K. ukázal obžalovaným Š., G. a osobe z rozhodovacej a riadiacej zložky
spôsob manipulácie s touto výbušninou, potom predmetné tritolové náložky a roznecovače odovzdal
obžalovanému C. Š., ktorý uvedené veci počas presne nezistenej doby najmenej do doby ich použitia

30.03.2010 uschovával v priestore herne vedľa hotela C. na ulici Š. Y. V., odkiaľ ich vydal obžalovanému
A. G.H., pričom sa jednalo
o prostriedky patriace medzi vojenský materiál, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu, a výbušnina
bola spôsobilá tlakovou vlnou a rozmetaním jej materiálu na živote a zdraví ohroziť nechránené osoby
nachádzajúce sa do vzdialenosti 13 m od epicentra výbuchu,

a) následne dňa 30.03.2010 o 02.20 h. na ulici F. XXXX/X Y. V., predtým, keď obžalovaný C. Š. vyhotovil
videozáznam z tam umiestneného rodinného domu manželov H. C. Ľ. V., v ktorom v tom čase býval
K. V., a odovzdal ho obžalovanému A. G., presne nezistená osoba, ktorej obžalovaný A. G. odovzdal
tritolovú nálož a roznecovač Ča-Ro-Z 60 a poveril ju vykonaním činu, s využitím údajov z
predmetnéhovideozáznamupodložilapodvozidloznačkyBMWX53.Osd,čiernejmetalízy,evidenčného

čísla V., majiteľa súkromného podnikateľa RóL. V. - K. V. zaparkované pred uvedeným rodinným domom
tritolovú nálož, ktorú inicioval pomocou roznecovača, v dôsledku čoho nastal výbuch a detonačná vlna
spôsobila poškodenie zámkovej dlažby, fasády a posuvnej bránky na dome a na vozidle
prasknutie čelného skla, spätného zrkadla, predného nárazníka, predných svetiel, pravého predného
blatníka, masky a motorovej časti vozidla, čím spôsobili manželom H. V., nar.

XX.XX.XXXX a Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, V., škodu vo výške najmenej 5.060,28
Eur, ktorú z časti v sume 3.170,49 Eur z titulu poistenia na základe poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX
uhradila poisťovňa D. R., a.s., Z. M. X/A, L., a súkromnému podnikateľovi RÓ. V. - K., R. XX, V. škodu
vo výške najmenej 30.476,28 Eur, z ktorej sumu 26.433,- Eur z titulu havarijného poistenia vozidla číslo
XXXXXXXXXX uhradila poisťovňa W., J. C..R.., F. XX, L.,

b) obžalovaný C. Š. v súčinnosti s osobou z rozhodovacej a riadiacej zložky dňa 30.03.2010 v čase okolo
02.00 h. v obci V. S. P. zaútočil na rodinný dom číslo popisné XX majiteľa K. H. tak, že priviezol
na svojom vozidle zn. Audi A6, ev. č. V., na toto miesto uvedenú osobu a ukázal jej miesto, kde sa
nachádza predmetný rodinný dom; následne táto osoba aktivovala iniciátor náloží a hodila na dvor tohto

domu presne nezistený predmet majúci vlastnosti delostreleckej trieštivej strely kalibru cca 50 mm alebo
leteckej bomby do hmotnosti 3 kg, s obsahom tritolu, ktorú si predtým obstaral nezisteným spôsobom, v
dôsledku čoho nastal výbuch, pričom detonačná vlna a rozmetanie materiálu nálože spôsobilo rozbitie
jednej tabule skla na drevených vchodových dverách a rozbitie dvoch tabuli skla okna na unimobunke,
a tým spôsobil K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX škodu vo výške 65,- Eur,

c) dňa 30.03.2010 okolo 02.00 h. na parkovisku pred obytným blokom č. XX na ulici Y. Y. V.,
presne nezistená osoba, ktorú zabezpečil a vykonaním činu poveril obžalovaný C. Š., poliala zmesou
rozpúšťadiel náterových hmôt a následne zapálila motorové vozidlo značky VOLKSWAGEN golf 2.0 TDI
Comfortline, ev. č. V., ktoré používal J. G., a v dôsledku termických účinkov požiaru na vozidle došlo

k obhoreniu prístrojovej dosky, predného kolesa, ľavého a pravého predného blatníka, celého bloku
motora a okolia motora, k rozbitiu čelného skla v pravom dolnom rohu, a došlo k
zadymeniu interiéru vozidla, čím vznikla majiteľovi vozidla E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. XXXX/
XX, škoda vo výške najmenej 11.631,23 Eur, z ktorej sumu 7.762,66 Eur z titulu havarijného poistenia
vozidla na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uhradila poisťovňa F.Y. J., a.s. Y. A. D., L..

Za to bol obž. E. S.F. rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2014, sp. zn. 2To
9/2014, podľa § 295 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a podľa § 48 ods. 3
písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom od 1. septembra 2011 mu bol uložený
i trest prepadnutia majetku. Súčasne sa zrušil výrok o treste uložený súdom prvého stupňa, a to
rozsudkom z 26. mája 2013, č. k. PK-2T/14/2013-13494, pričom odvolacímsúdom zostal nedotknutý výrok o ochrannom dohľade, ktorý mu bol uložený podľa § 76 odsek 1 a § 78
odsek 1 Trestného zákona na dobu 3 rokov.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. novembra 2014.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 18. marca 2025, sp. zn. 14Nt/1/2025 z dôvodov podľa
§ 394 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. por. bola povolená obnova konania vedeného na Špecializovanom
trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/14/2013, ktoré sa skončilo rozsudkom z 26.05.2014 v spojení s

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2014, sp. zn. 2To/9/2014, v prospech
odsúdeného E. S.. Súd zrušil uvedené rozhodnutie vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení,
a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uznesenie o povolení obnovy konania nadobudlo právoplatnosť
dňom jeho vyhlásenia.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 18. marca 2025, sp. zn. 14Nt/1/2025, v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. apríla 2025, sp. zn. 2 Tostš 3/2025, bol E. S.
vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Väzba začala
plynúť dňa 18.03.2025 o 14.00 hod.

Dňa 16.05.2025 súd podľa § 404 odsek 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) pokračoval v hlavnom
pojednávaní v predmetnej trestnej veci a vykonal dôkazy k výroku o treste a k výroku o ochrannom
opatrení.
Na hlavnom pojednávaní súd postupom podľa § 258 Tr. por. vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného.
Obžalovaný svoje konanie oľutoval uvedomujúc si, že dostal trest za to, čo spáchal. V inej trestnej veci

pristúpil na dohodu o vine a treste, ospravedlnil sa poškodeným.
Vo výkone trestu niekoľko mesiacov strávil na samotke, neskôr bol zaradený do pracovného
procesu. Po šiestich rokoch bol preradený na výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia, kde vykonával prácu „brigadíra“ na nástupnom oddelení, pri výrobe opierok do
áut a v sklade. Žiadnu ponuku na prácu neodmietol. Pri výkone pracovnej činnosti stále pracoval s ľuďmi

a za prácu dostával pochvaly. Disciplinárne odmenený bol 10 - 13 x, disciplinárne potrestaný nebol.
V rámci vzdelávania sa vo výkone trestu zúčastňoval pohovorov s pedagógom a organizovaných kvízov,
čítal. Venuje sa športu.
Počas výkonu trestu ho podporovala rodina, navštevovali ho a kontaktovali sa i telefonicky; dodal, že
pričinením jeho rodiny a ľudí, ktorí ho podporujú, udržiava kontakty, jeho tri deti vo veku 25 rokov a

dvojčatá vo veku 15 rokov s ním komunikujú a je medzi nimi citové puto. Na výživu detí prispieva sumou
500,- Eur na jedno dieťa. Do 18 rokov je vyživovacia povinnosť na deti splnená.
Obžalovaný uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo.
Počas výkonu trestu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na
objasňovaní závažnej trestnej činnosti násilného charakteru. Trestné stíhanie, ktoré skončilo dohodou

o vine a treste bolo obnovené vo výroku o treste (ŠTS sp. zn. PK-2T/42/2020). Vinu si plne uvedomuje
a trest, na ktorý čaká, bude vykonávať.
Po uložení trestu prepadnutia majetku boli jeho hnuteľné a nehnuteľné veci v konkurznom konaní
speňažené. Žiadne peniaze ako výťažok zo speňaženia majetku nedostal.
Obžalovaný uviedol, že nevie či bola nahradená škoda, k náhrade ktorej ho zaväzuje právoplatný

rozsudok z 26. mája 2014.

Z podaní poškodených H. V., Ľ. V. C. K. V. - K. z 11.05.2025 sa zisťuje, že škoda poškodeným nebola
nahradená. Pohľadávka bola uplatnená v konkurznom konaní. (č.l. 16682 - 16684 zv. 58)

Z oznámenie povereného zamestnanca H.. H. F. o procesnom nástupníctve D. Č. poisťovňa, a.s. z
30.04.2025 vyplýva, že nárok poškodeného na náhradu škody dosiaľ nebol uspokojený. (č.
l. 16599 - 16611 zv. 57)

Správca úpadcu E. S. dňa 14.05.2025 podal správu o stave konkurzného konania vedenom na

Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. L.-XK/XX/XXXX, z ktorej sa zisťuje, že konkurz na majetok
úpadcu nie je ukončený. Značná časť majetku, ktorá bola zapísaná do súpisu majetku a zverejnená v
Obchodnom vestníku, bola v konkurznom konaní speňažená. (č.l. 16673 - 16677 zv. 58)Za účelom posúdenia osoby obžalovaného, jeho správania a možnosti nápravy súd podľa § 269
Trestného poriadku vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinami:

Z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný má vykázané 4 záznamy.
Okrem rozsudku v predmetnej trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.
PK-2T/14/2013 a rozsudku v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. PK-2T/42/2020, v
ktorých je povolená obnova konania a je zrušený výrok o treste a ochrannom opatrení, je zaznamenané
odsúdenie z roku 1999 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm.

c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a odsúdenie z roku 2001 pre trestný čin výtržníctva
podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, avšak na páchateľa sa hľadí akoby
nebol odsúdený. Podľa odpisu registra trestov rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa
18.05.2021, sp. zn. PK-2T/42/2020, je právoplatne uznaná vina obž. E. S. za
trestné činy hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 190 ods. 1, ods. 4 písm. b) ods. 5 písm.
c) Trestného zákona a nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami spolupáchateľstvom

podľa § 20, § 295 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona; vraždy 219 ods. 1 ods. 2 písm.
i) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a vraždy podľa § 219 ods. 1 ods. 2 písm. h) Trestného
zákona účinného do 31.12.2005. (č.l. 16420 - 16421 zv. 57)

Lustráciou v registri Generálnej prokuratúry SR súd nezaznamenáva, že by bolo vedené ďalšie trestné

stíhanie proti obžalovanému. (č. l. 16411 - 16419 zv. 57)

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Bratislava dňa 23.04.2025 podal súdu
hodnotenie obžalovaného, ktorý sa počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody dlhodobo
správa a vystupuje na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh rešpektuje, osobné

veci udržiava v poriadku a v kolektíve odsúdených nevyvoláva konflikty. Počas výkonu trestu bol 10
x odmenený za plnenie pracovných povinností, disciplinárne tresty nemá evidované. Jeho pracovná
morálka bola hodnotená kladne, zásady bezpečnosti a ochrany zdravia dodržiaval, zapájal sa do
činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti (čistota, upravenosť) i do činnosti súvisiacich s prevádzkou
ústavu. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava intenzívne s primárnou rodinou a inými osobami, ktoré

majú pozitívny vplyv na plynulý priebeh výkonu trestu a väzby. (č.l. 16424 zv. 57) Z doplnenia hodnotenia
obžalovaného zo dňa 12.05.2025 súd zistil, že pred nástupom do výkonu väzby (17.11.2011) obžalovaný
pôsobil ako komerčný právnik, je slobodný, má tri deti. Počas výkonu väzby nebol disciplinárne
odmenený ani potrestaný, nebol pracovne zaradený. Po vzatí do väzby dňa 18.03.2025 je jeho
správanie a vystupovanie naďalej na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny príslušníkov plní. Pracovne

zaradený nie je z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných miest. Disciplinárne odmenený ani
potrestaný nebol. Naďalej udržiava kontakt s rodinou a inými osobami s pozitívnym vplyvom na priebeh
výkonu väzby. Rodina obžalovaného podporuje i materiálne. Nakoľko je menovaný vo výkone väzby
podľa interných predpisov sa resocializačná prognóza nedá vyhodnotiť. (č. l. 16654 - 16655 zv. 58)

Súd sa oboznámil aj s vyhláseniami matky obžalovaného a matky jeho maloletých detí, ktoré predložila
obhajoba. Matka obžalovaného uviedla, že počas výkonu trestu udržiavala s obžalovaným pravidelný
kontakt, rodinné väzby boli zachované a vzťahy zostali blízke. Obžalovaný prejavoval záujem o zdravie
a blaho svojich blízkych a udržiaval si pozitívny prístup k životu. V rozhovoroch opakovane vyjadroval
ľútosť nad minulosťou a snahu viesť po prepustení riadny život. Vyhlásila, že naďalej bude poskytovať

obžalovanému rodinné zázemie a podporu potrebnú k jeho návratu do života. Matka jeho maloletých
detí uviedla, že s obžalovaným udržiava korektný vzťah, ktorý umožňuje zdravé výchovné prostredie pre
ich deti. S otcom sú deti v pravidelnom kontakte, ktorý je charakterizovaný ako otvorený, citlivo vedený
a obojstranne obohacujúci. Deti si otca vážia a vnímajú ho ako podporujúcu osobnosť vo svojom živote.
Otec prispieva na výživu a výchovu detí v súlade s dohodou medzi rodičmi. (č.l. 16457 - 16458 zv. 57)

Prokurátor v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanému trest vo výmere 16 rokov nepodmienečne so
zaradením do ústavu stredného stupňa stráženia a trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 1 Tr. zák.
s poukazom na to, že sa jedná o hlavu a zakladateľa zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo získať
majetkový prospech vo veľkom rozsahu.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný po právoplatnosti výroku o prepadnutí majetku s týmto
majetkom nemohol nakladať a nemohol vysporiadať nároky poškodených. Závažnosť trestnej činnosti
sa plynutím času relativizuje a len taký trestje spravodlivý, ktorý je udeľovaný včas. Povinnosť súdu je aplikovať humanizovanú právnu úpravu, ktorá
určitým spôsobom inak nahliada na funkcie a účel trestu. Represívny účel trestu bol naplnený v plnej
miere s odkazom na odstrašenie pre iných páchateľov, pre iné zločinecké skupiny, a celkovo spoločnosti,

ktorá ho prijala ako adekvátny. Represívny účel trestu musí byť vo vzájomnej rovnováhe s výchovným
účelom trestu, ktorý sa plynutím toho trestu dostáva do popredia.
Resocializačná prognóza bola osvedčovaná výkonom trestu, obžalovaný nemal iný spôsob ako
preukázať, že sa napravil a chce byť lepší. Poukázal na to, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní prejavil ustálený postoj k svojej vine, ktorú nepopiera. Aktuálny väzenský systém

neumožňuje iné spôsoby nápravy, ako tie, ktoré obžalovaný realizoval.
Obhajca poukazuje na to, že z hľadiska závažnosti konania sa obžalovaný nedopustil hrdelných
trestnýchčinovaužvpredchádzajúcomkonanímalpriznanúprevažujúcumierupoľahčujúcichokolností.
Jedným z kompenzačných faktorov je dĺžka trvania tohto súdneho konania, ďalším kompenzačným
faktorom je nezlučiteľnosť zásahu do vlastníckych práv klienta neústavným spôsobom. Súd pri úvahe
o ukladaní trestu prepadnutia majetku by musel mať zadovážené také skutkové okolnosti, ktoré

by z princípu ust. § 405 písm. b), ktorý zakazuje rozhodnutie k horšiemu, pristúpili k rozvinutiu
skutkovýchdôvodov,ktorébyvdnešnomprávnomporiadkusastotožňovalisvýškouškody.Spoukazom
na vyjadrenia rodinných príslušníkov, mieru socializácie, postoj obžalovaného k všeobecnej otázke
a pravidlám, i na to, že obžalovaný spolupracuje v iných trestných veciach a pomohol v usvedčovaní
alebo v odhaľovaní trestnej činnosti iných páchateľov obhajca navrhol uložiť obžalovanému trest vo

výmere 13-14 rokov, ktorý by zodpovedal maximálnemu určeniu výmery trestu optikou dnešného
rozhodovania za identický skutok. Vo vzťahu navrhovanému trestu prepadnutia majetku by podľa
obhajoby došlo k porušeniu základných zásad trestného konania.

Obžalovaný v záverečnej reči prejavil ľútosť nad spáchaním trestných činov a požiadal o spravodlivý

trest.

***

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa tohto ustanovenia Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne i na správanie sa
páchateľa po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadne
aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenie škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku

tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Ukladanie trestu po povolenej obnove konania musí vychádzať zo zásady priaznivejšieho trestného
zákona (čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,

č.l. 49 Charty základných práv EÚ a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv).

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 3 Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa§405písm.b)Trestnéhozákona,akbolapovolenáobnovakonanianesmiebyťnovýmrozsudkom
uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku.V pôvodnom rozsudku bol obž. S. uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku.
Súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona za zločin založenia,

zosnovaniaapodporovaniazločineckejskupinypodľa§296Trestnéhozákonaaobzvlášťzávažnýzločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno
c), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a), s poukázaním na § 140 písmeno c) Trestného zákona vo
viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovania cudzej veci podľa §
245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona.

Z uloženého trestu obž. S. do dňa povolenia obnovy konania (18.03.2025) vykonal 13 rokov 4 mesiace
a 3 dni.

Zákonné ustanovenie, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin najprísnejšie trestný, a to
obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 4
Trestného zákona, určovalo uloženie trestu odňatia slobody na 10 rokov až 15 rokov. Trest bol ukladaný

podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ako úhrnný trest za viac trestných činov spáchaných viacerými
skutkami pri zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda trestnej sadzby v rozpätí 10
rokov až 20 rokov.

Podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 by sa obžalovanému aktuálne ukladal trest podľa

rovnakého ustanovenia Trestného zákona účinného v čase spáchania činu (§ 295 odsek 1 písmeno
c), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a), s poukázaním na § 140 písmeno c) Trestného zákona,
prihliadajúc na to, že sprostredkoval hromadne účinnú zbraň v úmysle uľahčiť iný trestný čin a spáchal
čin uvedený v odseku 1 ako člen nebezpečného zoskupenia. Za tento trestný čin zákonodarca novelou
trestného zákona nezmenil trestnú sadzbu platnú i v dobe spáchania činov.

Pri posudzovaní trestnosti činu a pri ukladaní trestu z hľadiska toho, ktorý trestný zákon je pre
obžalovaného priaznivejší súd prihliadal na ustanovenie o zločine poškodzovania cudzej veci podľa §
245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, z ktorého bol obžalovaný
právoplatne uznaný vinným, a za ktorý podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa ustanovuje

uloženietrestuodňatiaslobodyna2rokyaž8rokov,PodľaTrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchania
činu sa ustanovovalo prísnejšie uloženie trestu odňatia slobody, a to vo výmere 7 rokov až 10 rokov.

Súd vzal do úvahy i na ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu,
podľa ktorého by prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o

jednu tretinu. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, a to že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Ustanovenie
§ 38 ods. 7 Trestného zákona, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne
ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné
použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne, nepripúšťa prihliadať k priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t. j. spáchanie viac trestných činov. Podľa §
38 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu by teda prichádzalo do úvahy zníženie
hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Avšak podľa § 41 ods.
2 Trestného zákona v jeho nezmenenom znení i po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024,
ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých

aspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahornáhranicatrestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu z hľadiska toho, ktorý zákon je
pre obžalovaného priaznivejší, bola popri platnosti zásady proporcionality a primeranosti trestu, pre súd

rozhodujúca i doba, ktorá uplynula od spáchania trestných činov. Jedná sa o zásadnú
okolnosť pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Vezmúc do úvahy tieto skutočnosti, zohľadňujúc pritom, že od spáchania skutkov
(15.11.2011) do rozhodnutia o treste uplynula doba viac než 13 rokov, pričom túto dobu nemožno

pričítať obžalovanému ani jeho obhajcom, súd vyhodnotil, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre
obžalovaného priaznivejší a trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa tohto zákona.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal k významu chráneného záujmu, ktorého sa dotkol
obžalovaný protiprávnym konaním i na spôsob spáchania trestných činov.

Obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti od roku 2005 do 15.11.2011, kedy došlo k jeho zadržaniu, a
to viacpočetnými útokmi a skutkami.

Za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny zákon ustanovuje trest odňatia
slobody na 5 až 10 rokov. Toto ustanovenie chráni spoločnosť

pred organizovaným zločinom vo forme zločineckých skupín. Nadväzuje na
Dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra
2000, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 2. januára 2004 (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 621/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). V zmysle čl.
2písm.a)tohtodokumentusapodoznačením„organizovanázločineckáskupina“rozumieštruktúrovaná
skupinatrochaleboviacerýchosôbexistujúcapočasurčitéhoobdobiaa konajúcakoordinovanescieľom

spáchať jeden alebo viacej závažných trestných činov alebo trestných činov ustanovených podľa tohto
dohovoru na účely získania finančnej alebo inej materiálnej výhody priamo alebo nepriamo. Obž. S. bol
súčasťou riadiacej zložky a rozhodovacej zložky na 1. stupni v hierarchickom
usporiadaní zločineckej skupiny.

Obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 295 odsek 1 písmeno c), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a) s poukázaním na § 140
písmeno c) Trestného zákona a zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3
písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný dopustil tým, že
vydal pokyny na výbuch rodinného domu a podpálenie vozidiel, na to sprostredkoval výbušniny, pričom

činy na spáchanie ktorých vydal pokyn boli vykonané v marci v roku 2010. Týmito ustanoveniami sa
chráni bezpečnosť ľudí pred možným ohrozením ich zdravia a života, ktoré vyplýva z nekontrolovaného
nadobúdania a držby výbušnín, strelných zbraní, streliva a obchodovania s nimi a chráni sa majetok
ľudí pred jeho zničením a poškodením.

Pri skúmaní spôsobu konania obž. S. a miery jeho zavinenia súd zistil,
že obžalovaný

° bol spoluzakladateľom tohto zločinného spolčenia, vytváral jeho štruktúru, rozhodoval a riadil obchod
s omamnými a psychotropnými látkami, výber poplatkov od súkromných podnikateľov a dílerov drog,

rozhodoval, ktorý člen bude riadiť činnosť v danom regióne, rozhodoval o vykonávaní zásahov proti
konkurenčným skupinám, o výške poplatkov za tzv. ochranu a výške odvodov z príjmov členov skupiny,
vydával pokyny, percentuálne určil, aký obnos finančných prostriedkov mu bude odovzdávaný,

° vydal pokyn na zabezpečenie výbuchu rodinného domu K. V. a na podpálenie jeho vozidla a vozidiel

s ním sa stýkajúcich a spolupracujúcich osôb, a prikázal osobe z rozhodovacej
a riadiacej zložky, aby si na to obstarala potrebné výbušniny od konkrétne ním označenej osoby a aby
všetky útoky boli vykonané naraz v jednom čase na znak, že tak konala skupina J.;

° v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného

s použitím tritolovej nálože podloženej pod vozidlo nastal výbuch a detonačná vlna spôsobila i
poškodenie domu, čím vznikla H. V. C. Ľ.S. V. škoda vo výške najmenej 5 060,28 Eur
a podnikateľovi K. V. - K. škoda vo výške najmenej 30 476,28 Eur;
s použitím delostreleckej trieštivej strely kalibru cca 50 mm alebo leteckej bomby do hmotnosti
3 kg, s obsahom tritolu nastal výbuch s detonančnou vlnou, ktorým bola poškodená nehnuteľnosť vo

vlastníctve K. H. a ktorému tým bola spôsobená škoda vo výške 65,- eur;
s použitím rozpúšťadiel náterových hmôt bolo zapálené vozidlo J. G., čím mu vznikla škoda vo výške
najmenej 11 631,23 Eur.

Pri posudzovaní stupňa závažnosti spáchaných trestných činov súd vzal do úvahy, že obžalovaný

sa dopustil dvoch zločinov a jedného obzvlášť závažného zločinu, pričom trestnú činnosť páchal počas
doby viac rokov. Táto doba je časovo ohraničená v skutku právoplatného rozhodnutia o vine pôsobením
zločineckej skupiny (od roku 2005 do 15.11.2011).Z pohľadu subjektívnej stránky ku všetkým podstatným zložkám trestných činov uvedených v rozsudku,
ktorým bol právoplatne vyslovený výrok o vine, obžalovaný konal zavinene formou priameho úmyslu v
zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.

Pri posudzovaní osobnosti obžalovaného v smere jeho nápravy súd vychádzal z dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, najmä z hodnotenia nápravnovýchovného ústavu, v ktorom bol obžalovaný
umiestnený počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody a ďalších vyššie uvedených listín.

V okruhu osobnostných faktorov za významnú okolnosť v prospech resocializačného potenciálu súd
považoval vek obžalovaného (48 rokov) a jeho duševný stav nedotknutý chorobou, duševnou poruchou,
ani závislosťou na užívaní omamných, psychotropných látok alebo alkoholu. Už vykonaním časti trestu
počas doby viac ako 13 rokov došlo k eliminácii jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti, o čom svedčí
fakt, že nedošlo k jeho disciplinárnemu potrestaniu. V prostredí výkonu trestu prejavoval záujem o prácu
a jeho pracovná činnosť bola ocenená udelením desiatich disciplinárnych odmien. Ústavný poriadok

dodržiaval, plnil príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS, aktívne trávil čas športom, čítaním účasťou na
aktivitách organizovaných ústavom. Obžalovaný deklaruje uvedomovanie si svojho podielu
viny za čo očakáva trest, avšak súd neopomenul vziať na zreteľ, že žiadne kroky smerujúce k náhrade
škody neučinil. V inej trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. PK-2T/42/2020
v roku 2020 uzatvoril dohodu o vine a treste s vedomím, že mu bude uložený vysoký nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov. Vo väzbe a vo výkone trestu sa obžalovaný správal
nekonfliktne, preto nemožno tvrdiť, že obžalovaný nerešpektuje základné normy a hodnoty, i napriek
predchádzajúcemu pôsobeniu prevýchovných opatrení.

V okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov za nepriaznivú okolnosť z

hľadiska resocializácie súd považoval závažnosť a dlhodobé páchanie trestnej činnosti, ktoré vyústilo
do spáchania troch trestných činov viacerými skutkami, z ktorých jeden je obzvlášť
závažným zločinom násilného charakteru, ktorý mal za následok spôsobenie škody v celkovej výške 47
232,79 Eur na majetku piatich osôb.

V okruhu spoločenských (sociálnych) faktorov determinujúcich eventuálnu recidívu spoločenského
zlyhania prichádza do úvahy len spoločenské deklasovanie obžalovaného výkonom trestu odňatia
slobody. Za významnú okolnosť v prospech resocializačného potenciálu súd považuje udržiavanie
sociálnych kontaktov s vonkajším prostredím, jeho blízky a citovo sýtený vzťah s matkou a deťmi.
Tieto kontakty a vzťahy sú navzájom prospešné, pre obžalovaného povzbudzujúce. Podľa názoru

súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný má predpoklad na vytvorenie stabilného rodinného
prostredia a i tieto okolnosti v spojení s ostatnými hodnotenými faktormi prispievajú k predikcii jeho
bezproblémovej pozitívnej resocializácie.

V procese úvah o určení výmery trestu odňatia slobody súd viazaný požiadavkou naplnenia účelu trestu

podľa § 34 a ďalšími zásadami ukladania trestov podľa tohto zákonného ustanovenia, sa odvíjal od
trestnej sadzby ustanovenej pre najprísnejší trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 295 odsek 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Za tento trestný čin zákon
ustanovuje trest odňatia slobody na 10 rokov až 15 rokov. Právne významnou pri ukladaní úhrnného
trestu podľa ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona bola okolnosť spočívajúca v spáchaní viacerých trestných

činovdvomaskutkami.Súdnemoholopomenúťzisteniazregistratrestov,žeobžalovanýsaužvmladom
veku opakovane dopustil trestných činov, z ktorých bol jeden výtržníckej povahy, čo tiež signalizuje
sklon k násilnej trestnej činnosti. Na obžalovaného sa podľa zákona hľadí akoby nebol odsúdený, a
tak súd vzal pri ukladaní trestu za právne významnú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
spočívajúcu v tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd ukladal trest v rozpätí

trestnej sadzby 10 rokov až 20 rokov, a to po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu. (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) Trest ukladal s limitom, že obžalovanému nesmie byť novým
rozsudkom uložený prísnejší trest, než ktorý mu bol uložený v pôvodnom rozsudku (16 rokov). Pri
úvahách aká výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, a v neposlednom rade

aj poľahčujúce okolnosti a dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov, vychádzal zo zásady, že
trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný spáchanému trestnému činu. Zmyslom
a účelom trestu je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchanítrestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trestnú represiu súd uplatnil

len v nevyhnutne nutnej miere viazaný pritom požiadavkou primeranosti trestu, z ktorej jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania.

Za okolnosti, ktoré mali vplyv na posúdenie závažnosti spáchanej trestnej činnosti a na
výšku uloženého trestu súd považoval dlhú dobu (viac než 13 rokov), ktorá uplynula od

spáchania trestného činu (§ 34 ods. 4 Tr. zák.) i trest prepadnutia majetku, ktorý bol obžalovanému
uložený v pôvodnom konaní v nesúlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4,
čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom tento trest bol z časti vykonaný. Nesúlad
tohto trestu s ústavou bol vyslovený nálezom Ústavného súdu SR
z 27. septembra 2023, PL.ÚS 1/2021-164. Pritom na ujmu obžalovaného došlo k speňaženiu časti jeho
majetku, čo významnou mierou zasiahlo do jeho práva na nedotknuteľnosť jeho osoby a súkromia a do

práva vlastniť majetok. Súd neuložil obžalovanému trest, ktorý by postihoval jeho majetok,
i keď je páchateľom trestných činov, ktorými získal a snažil
sa získať majetkový prospech, v prvom rade v prospech zločineckej skupiny. K návrhu prokurátora
na uloženie trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona treba poukázať na to,
že novelizované ustanovenie zákona o tomto treste, ktoré je pre páchateľa priaznivejšie, určuje, že

trest prepadnutia majetku možno uložiť len ak je splnená podmienka, že spáchaným zločinom páchateľ
získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu
veľkého rozsahu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 škodou veľkého
rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Podľa § 124 ods. 1 sa škodou na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Súd nemal dokázané také

skutočnosti, na základe ktorých by bola ustálená zákonom požadovaná výška škody, či
majetkového prospechu, čo je predpokladom na úvahu o ukladaní trestu prepadnutia majetku. Treba
v súvislosti s tým pripomenúť, že rozsudok vo výroku o vine obžalovaného zostal obnovou konania
nedotknutý a právoplatný.

Súd zohľadnil povahu a závažnosť spáchaných trestných činov, ktorú posúdil a vyhodnotil na základe
kritérií spoločenskej škodlivosti tak ako je skôr uvedené. Vzal do úvahy, že obžalovaný
sa nepričinil o odstránenie škodlivého následku v zmysle škody, ktorú protiprávny konaním spôsobil
na majetku poškodených, nevykonal žiadne k roky smerujúce k náhrade tejto škody, a tak záujmy
poškodených zostali mimo jeho zorného uhla pohľadu pri prejave ľútosti nad spáchanými trestnými

činmi. Pri vyváženosti princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu súd na základe
týchto okolností považuje za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov a 6 mesiacov. Tento
trest, podľa úvahy prvostupňového súdu, zodpovedá zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého
potrestania páchateľa, spĺňa účel po stránke individuálnej prevencie, aj po stránke generálnej prevencie,
a to pri naplnení represívnej i výchovnej funkcie trestu. Trest odňatia slobody v uloženej výmere

zabezpečí ochranu spoločnosti a zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest
spolu s uloženým ochranným opatrení, tak ako je ďalej uvedené, vytvorí podmienky na prevýchovu
obžalovaného a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Týmto trestom sa zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a dáva sa najavo ostatným členom spoločnosti, ktoré
správanie je nežiaduce a proti čomu je namierený Trestný zákon .

Na výkon trestu odňatia slobody súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia so zreteľom,
že je páchateľom obzvlášť závažného zločinu, avšak ukladá mu trest odňatia slobody neprevyšujúci 15
rokov majúc za to, že s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného v

ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Pretože súd odsudzuje obžalovaného i za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody uložil mu ochranný dohľad na dobu 2 rokov, majúc za to, že vzhľadom na
osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života a povahu spáchanej trestnej

činnosti, sa nateraz nedá očakávať, že po skončení výkonu trestu bez uloženia tohto ochranného
opatrenia, v rámci ktorého sa podrobí dohľadu probačného a mediačného úradníka okresného súdu,
v ktorého obvode má bydlisko, po výkone trestu povedie riadny život. V rámci uloženého ochranného
dohľadu v zmysle § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona bude povinnosťou obžalovaného°oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
°osobne sa hlásiť v určených lehotách a
°vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa

vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje
ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora,
plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len
čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami
uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba,

ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,
a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať
späť aj nadriadený prokurátor.