Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201396
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5120201396.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX,
zastúpená: Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava,

IČO: 50 252 151, o zaplatenie 1 796,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/4/2020-118 z 22.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., IV. zrušuje a vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku I., III. odvolaním nenapadnutými ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí prvým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. zastavil konanie v časti o zaplatenie
342,56 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27.06.2017 do zaplatenia, výrokom II. uložil povinnosť
žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1 796,57 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 10.03.2020 do
zaplatenia, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 68 %. Vychádzal z toho, že pôvodná žalobkyňa (E., F.) sa v žalobe domáhala proti
žalovanej zaplatenia sumy 2 139,13 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že 17.12.2015

obchodná spoločnosť G. H. I., F., I. J. XX, K., ktorej právnou nástupkyňou pôvodná žalobkyňa podľa
Projektu rozdelenia zlúčením bola, uzavrela so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorou je poskytla peňažné prostriedky vo výške 2 500,- eur, ktoré riadne a včas nesplácala.
V dôsledku toho bola žalovaná vyzvaná k úhrade dlžných splátok s upozornením na možné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, k čomu malo dôjsť dňa 19.06.2017. Súd prvej inštancie konštatoval, že
neskúmal obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože
v prípade absencie niektorej z nich a s tým spojenej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
nárok by zodpovedal uplatňovanej istine úveru. Súd nezistil, že by veriteľ nedodržal postup podľa § 7
ods. 1 citovaného zákona, teda že bonitu žalovanej spotrebiteľky neskúmal s odbornou starostlivosťou,
a preto k strate oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľky jednorazové splatenie úveru nedošlo. Žalovaná
síceuviedlasvojezáväzkynazákladešiestichúverovýchzmlúv(vcelkovejvýškesplátok793,86eur),no

nepreukázala, či išlo o samostatné úverové vzťahy, reúvery, či úverové vzťahy boli v registroch a veriteľ
ich mohol zistiť, alebo či tieto záväzky uviedla v predzmluvných rokovaniach s veriteľom. V údajoch
o klientovi uvedených v zmluve tieto záväzky spomenuté neboli (žalovaná uvádzala príjem vo výške
14 800,- eur pri základe dane 6 500,- eur, ale v podaní uviedla výšku príjmov podľa daňového priznania
za rok 2014 704,75 eur a základ dane 610,28 eur, príjmy za rok 2015 vo výške 5 100,- eur, pri základe
dane 1 296,67 eur). Za nesporné považoval tvrdenie žalovanej o úhrade splátok splatných v mesiacoch

2/2017 až 5/2017, tiež o čiastočnej úhrade dlhu vo výške 703,43 eur a uzavrel, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni sumu 1 796,65 eur predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru 2 500,-eur a čiastočnou úhradou dlhu 703,43 eur. Na záver uviedol, že vzhľadom na uplynutý dátum konečnej
splatnosti úveru 20.12.2020 v čase rozhodovania súdu neboli právne významné tvrdenia žalovanej
týkajúcesanemožnostipredčasnezosplatniťúver.Pôvodnýveriteľ(G.H.I.,F.)neposkytolspotrebiteľský

úver ako banka, preto ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách sa na tento subjekt
nevzťahovalo.Zdôvodu,ževeriteľnepreukázalpredpodanímžalobydoručenieprávnehoúkonu,ktorým
uplatnil nárok na predčasnú splatnosť, nastala predčasná splatnosť úveru až doručením úkonu spolu
so žalobou.

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom č. k. 9CoCsp/31/2022-149 z 22.09.2022
rozhodnutiesúduprvejinštancievovýrokuII.aIV.akovecnesprávnepotvrdilavozvyšnejčastiponechal
rozhodnutie nedotknuté a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Stotožnil
sa so záverom súdu prvej inštancie o neúčelnosti skúmania obligatórnych obsahových náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď aj prípadné konštatovanie absencie niektorej z nich spojenej so
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by nemalo vplyv na predmet sporu, keďže žalobkyňa

si uplatňovala už len nezaplatenú istinu úveru. Vzhľadom na uplynulý termín konečnej splatnosti úveru
20.12.2020, námietka žalovanej o nemožnosti požadovať jednorazové splatenie úveru veriteľom stratila
opodstatnenie. Žalovaná nedôvodne poukazovala na nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ktorý mal vedieť, že v čase podpisu zmluvy bola povinná splácať s manželom 6
úverov, pričom mala vyživovaciu povinnosť voči nemu i neplnoletému dieťaťu. Odvolací súd konštatoval,

že podľa zmluvy veriteľ zisťoval údaje o zamestnaní a finančnej situácii žalovanej, ktorá uviedla celkový
ročný príjem 14 800,- eur, základ dane 6 500,- eur, žiadne mesačné finančné výdavky a iné výdavky 10,-
eur mesačne (osobné údaje: živnostníčka, vydatá, bez vyživovacích povinností). Ak žalovaná namietala
svoju neschopnosť splácať úver už pri podpise zmluvy a napriek tomu o úver požiadala a predloženou
listinou z daňového úradu rozporuje údaje (príjmy a výdavky), ktoré v zmluve sama uviedla, jej konanie

vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi. Keďže podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ má poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti plácať
spotrebiteľský úver, či nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok stanovených osobitným zákonom. Odvolaciu námietku žalovanej ohľadom
nemožnosti zosplatniť úver podľa § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ považoval preto za nenáležitú a v súvislosti

so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7
ods. 1 za nedôvodnú vzhľadom na uplatňovanú istinu úveru. Ďalej uviedol, že napriek záveru súdu prvej
inštancie o nesporných skutočnostiach týkajúcich sa úhrady splátok splatných v mesiacoch 2/2017 až
5/2017, podľa jeho názoru žalobkyňa preukázala omeškanie žalovanej so splátkou splatnou vo februári
2017, po ktorom dátume neuhradila žiadnu splátku. Preto právna predchodkyňa žalobkyne v súlade

s § 53 ods. 9 OZ predžalobnou upomienkou vyzvala žalovanú na úhradu splátky splatnej v mesiaci
2/2017 s upozornením na oprávnenie zosplatniť úver, k čomu došlo 19.06.2017 a následne k postúpeniu
pohľadávky, z ktorého dôvodu žalobkyňa je v konaní aktívne vecne legitimovaná.

3. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd SR svojím uznesením 9Cdo/46/2023 z 30.10.2024

rozsudok krajského súdu podľa ust. § 420 písm. f/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
keďže svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Dovolateľkaprípustnosť
dovolania z uvedeného dôvodu videla v tom, že odvolací súd bez akéhokoľvek dokazovania dospel
k iným skutkovým zisteniam než súd prvej inštancie a na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie.

Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a teda aj skutkovými
zisteniami o tom, že uhradila splátky splatné v mesiacoch 2/2017 až 5/2017 (odsek 27. rozhodnutia
súdu prvej inštancie). Odvolací súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia (odsek 9.) uviedol, že napriek
záveru súdu prvej inštancie (podľa jeho názoru bližšie nezdôvodnenému) žalobkyňa preukázala, že
žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou vo februári 2017 a po tomto dátume neuhradila

žiadnu inú splátku, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k predčasnému zosplatneniu celého dlhu a následnému
postúpeniu pohľadávky. Z ust. § 387 ods. 1, § 383, § 384 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP vyplýva, že
odvolací súd je v zásade viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a iba v prípade,
ak má pochybnosti o jeho správnosti, má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom vtedy, ak
tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal tým, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej

inštancie, alebo vykonal nové dôkazy. Odvolací súd bez toho, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie
sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvej inštancie a inak posúdil otázku čiastočného splnenia dlhu
žalovanou (právne významnú z hľadiska predčasnej splatnosti zostatku celého dlhu, ako aj aktívnej
vecnej legitimácie).4. Ďalej najvyšší súd uviedol, že jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny
a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, je povinnosť súdov svoje rozhodnutie

riadne odôvodniť. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí
odôvodnenia ustanovených v § 393 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré nevyhovuje
zákonným požiadavkám, zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok
na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, v rámci
ktorého je zdôvodnenie vyhodnotenia dokazovania, na základe ktorého bol vytvorený skutkový

základ pre jeho rozhodnutie a s tým súvisiacich právnych úvah, nedostatočné. Žalovaná v dovolaní
opodstatnene namietala, že odvolací súd odmietol prieskum obligatórnych obsahových náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré súd skúma ex offo z úradnej
povinnosti s vyvodením právnych následkov sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade
absencie niektorej z nich (čo žalovaná namietala) a nezaoberal sa v odôvodnení rozhodnutia, aká
časť čiastočného plnenia dlhu bola priradená k úhrade istiny úveru, vzhľadom na dohodnuté splátky

úveru (zahŕňajúce okrem istiny aj zmluvné úroky, poplatky a podobne) a ich splatnosť. Uvedený
argumentačný základ mal následne predstavovať východisko pre posúdenie prípadného omeškania
žalovanej s úhradou dohodnutých splátok spotrebiteľského úveru a s tým súvisiacich zákonom
stanovených podmienok pre predčasné zosplatnenie dlhu, ako aj postúpenie pohľadávky vzhľadom na
reštriktívnu právnu úpravu prechodu alebo prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere (§ 17 ZoSÚ). Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia a tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho rozhodnutia. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu s výnimkou prípadov, v ktorých

jedným z predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj
splatnosť pohľadávky, ktorá v takomto prípade predstavuje spôsobilý predmet postúpenia (§ 17 ZoSÚ).
Ustanovenie § 565 OZ umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať
zaplatenie celej pohľadávky naraz iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). Z odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozhodnutia nevyplýva vyhodnotenie a subsumovanie preukázaného skutkového stavu pod vyššie
uvedené relevantné ustanovenia právnych noriem regulujúce predčasnú splatnosť pohľadávky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Súdy sú povinné
ex offo skúmať nielen existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj bonitu spotrebiteľa.

Vychádzajúc zo smernice č. 2005/29/ES z 11. mája 2007 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHSauvedenýchrozsudkovSúdnehodvoraEurópskejúnie,dôkaznébremenonapreukázaniesplnenia
povinností veriteľa nezaťažuje spotrebiteľa, ale je na veriteľovi, aby v spore hodnoverne preukázal,

že pri skúmaní bonity spotrebiteľa pred uzavretím úverovej zmluvy postupoval náležite, s dostatočnou
odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 až 17 ZoSÚ). Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
a teda rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR.

5. Po vrátení veci dovolacím súdom krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), opätovne preskúmal vec
v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387
ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP
tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú prejeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo
znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

8. Nedostatkami uvedenými dovolacím súdom trpí aj odôvodnenie súdu prvej inštancie ktorý taktiež ex
offo z úradnej povinnosti neskúmal obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, s uvedením právnych následkov sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v prípade absencie niektorej z nich (čo žalovaná namietala) a nezaoberal sa v odôvodnení rozhodnutia,

aká časť čiastočného plnenia dlhu bola priradená k úhrade istiny úveru, vzhľadom na dohodnuté
splátky úveru (zahŕňajúce okrem istiny aj zmluvné úroky, poplatky, a pod.) a ich splatnosť, ktorý
argumentačný základ mal následne predstavovať východisko pre posúdenie prípadného omeškania
žalovanej s úhradou dohodnutých splátok spotrebiteľského úveru a s tým súvisiacich zákonom
stanovených podmienok pre predčasné zosplatnenie dlhu, ako aj postúpenie pohľadávky, vzhľadom
na reštriktívnu úpravu prechodu alebo prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa § 17 ZoSÚ. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu s výnimkou prípadov, v ktorých jedným z predpokladov
pre platné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj splatnosť pohľadávky, ktorá
v takomto prípade predstavuje spôsobilý predmet postúpenia (§ 17 ZoSÚ). Ustanovenie § 565 OZ

umožňuje veriteľovi pri zákonom stanovených predpokladoch žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz
iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva vyhodnotenie
a subsumovanie preukázaného skutkového stavu pod vyššie uvedené relevantné ustanovenia právnych

noriem regulujúce predčasnú splatnosť pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s tým súvisiacu
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu. Súd prvej inštancie bol
súčasne ex offo povinný skúmať nielen existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj bonitu
spotrebiteľa.Vychádzajúczosmerniceč.2005/29/ESz11.mája2005onekalýchobchodnýchpraktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 80/102/
EHS a rozsudky Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazoval dovolací súd, dôkazné bremeno preukázania
splnenia povinností veriteľa nezaťažuje spotrebiteľa, ale je na veriteľovi, aby v spore hodnoverne
preukázal, že pri skúmaní bonity spotrebiteľa pred uzavretím úverovej zmluvy postupoval náležite,
s dostatočnou odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. až § 17 ZoSÚ). Keďže súd prvej inštancie sa vo svojom

odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie, jedná sa o zásah do procesných práv strany sporu, ktorého intenzita zakladá porušenie
práva na spravodlivý súdny proces.

9. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1

písm. b/ CSP zrušil, keďže sa nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú
pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, z ktorého dôvodu sa jeho rozhodnutie stalo
nepreskúmateľným. Predmetné nedostatky nemožno odstrániť bezprostredne činnosťou odvolacieho
súdu, keďže by sa nejednalo len o doplnenie, resp. dovysvetlenie názorov, či záverov súdu prvej
inštancie, ale išlo by o posúdenie sporných otázok, ktoré ním neboli vôbec vyhodnotené a činnosť

odvolacieho súdu má smerovať prioritne k prieskumu záverov súdu prvej inštancie, a nie k priamemu
definovaniu záverov v určujúcich otázkach, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal. Počas ďalšieho
konania po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu vo veci bude úlohou súdu prvej inštancie
opätovne rozhodnúť a v odôvodnení sa korektným spôsobom vysporiadať so všetkými hore uvedenými
skutkovými a právnymi skutočnosťami a v nadväznosti na ne aj námietkami žalovanej, či už počas

prvostupňového alebo odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 (za) :
0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).