Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Marková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoZmluva o dielo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1110237184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom C. XXX/X, XXX XX C., podnikajúca pod menom A. B. - D. E., so sídlom F. XXX/X, XXX
XX C. A., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: MAKARA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Alžbety Gwerkovej 22, 851 04 Bratislava, IČO: 47 236 795 proti žalovanému: RENOBYT s.r.o., so sídlom
Michalská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 35 863 331, právne zastúpenému: slc partners s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 246 634, o zaplatenie 6.649,75 eur
s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/170/2010 –

234 zo dňa 16.11.2021 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 25Cb/170/2010 – 256 zo dňa 05.01.2022
a č. k. 25Cb/170/2010 – 278 zo dňa 13.02.2023 , takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/170/2010 – 234 zo dňa
16.11.2021 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 25Cb/170/2010 – 256 zo dňa 05.01.2022 a č. k.
25Cb/170/2010 – 278 zo dňa 13.02.2023, v napadnutej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III.
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 724,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
10,50% ročne zo sumy 6.649,75 eur od 01.01.2009 do 09.11.2010 a zo sumy 724,64 od 10.11.2010 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III.
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%, a to s poukazom na
ustanovenia § 536 ods. 1, § 407 ods. 3, § 340 ods. 2, § 365 prvá veta, § 369 (účinného od 01.01.2009)

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 150 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, §
262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), 450 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 08.09.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.649,75 eur spolu s príslušenstvom.
Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/170/2010-146 zo dňa 19.04.2017, tak, že: I. Žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.649,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 %
ročne zo sumy 6.649,75 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu,
pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohtorozhodnutia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/43/2018-167 zo dňa 27.03.2019 predmetný
rozsudok potvrdil a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd SR
rozhodol uznesením sp. zn. 4Obdo/108/2020 zo dňa 27.04.2021 tak, že rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č.k. 3Cob/42/2018-167 zo dňa 27.03.2019 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
25Cb/170/2010-146zodňa19.04.2017zrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Najvyšší
súd SR citoval ustanovenie § 98 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) (§ 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP) a uviedol, že je
nesporné, že žalovaný si uplatnil pohľadávku na započítanie v menšom rozsahu ako je žalobcova,

jedná sa teda o kompenzačnú námietku. (....) kompenzačnú námietku, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou
relevanciou, je účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Najvyšší
súd SR uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil procesnú obranu žalovaného a vznesenú
kompenzačnú námietku, podanú v odpore proti platobnému rozkazu, neposudzoval v zmysle vyššie
citovaných ustanovení, ale kvalifikoval ju v rozpore so zákonom ako vzájomný návrh v zmysle § 147
ods. 1 a 3 CSP. Zároveň dal do pozornosti, že právna úprava premlčania je komplexne upravená v tomto

zákone § 381 až 408 ObZ a tie majú povahu k Občianskemu zákonníku lex specialis.

3. Okresný súd Bratislava I následne uviedol, že žalobca podal žalobu na tom skutkovom základe, že
dňa 05.05.2008 si žalovaný prostredníctvom p. G. H., ako generálneho manažéra, u žalobcu objednal
objednávkou č. 27/2008 dodanie posteľnej bielizne a prehozov, dekoračných vankúšov, dekoratívneho

dizajnu okien, umelej kože na čelá postelí, čalúnenia sedačiek ako vybavenia Hotela Skaritz &
Residence, za celkovú cenu 1.806.661,- Sk s DPH (59.970,16 eur), pričom objednávka bola žalovaným
zaslaná e-mailom zo dňa 05.05.2008. V súlade s podmienkami uvedenými objednávke č. 27/2008
žalobca na ťarchu žalovaného vystavil dňa 07.05.2008 zálohovú faktúru č. 908 vo výške 50% z konečnej
ceny uvedenej v objednávke, t.j. vo výške 903.330,50 Sk (29.985,08 eur), ktorú žalovaný uhradil v

lehote splatnosti žalobcovi dňa 09.05.2008 v prospech jeho bankového účtu. Dňa 15.06.2008 žalobca
odovzdal žalovanému v súlade s objednávkou č. 27/2008 zo dňa 05.05.2008 všetky plnenia na ktoré
sa zaviazal objednávkou, pričom prevzatie plnenia žalobcu za žalovaného potvrdila E. B., ako riaditeľka
hotela Skaritz & Residence. Dňa 18.10.2008 žalobca na ťarchu žalovaného vystavil faktúru č. 2608, na
sumu vo výške 903.330,- Sk (29.985,08 eur), ktorá predstavovala doplatok 50% z ceny dohodnutej v

objednávke č. 27/2008, pričom splatnosť faktúry bola určená do 31.12.2008. Žalovaný čiastočne uhradil
svoj záväzok vyplývajúci z faktúry č. 2608, a to predo dňom splatnosti v dvoch platbách v prospech účtu
žalobcunasledovne:čiastočnáúhradavovýške503.000,-Sk(16.696,54eur),ktorábolanaúčetžalobcu
pripísaná dňa 20.10.2008, čiastočná úhrada vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), ktorá bola na účet
žalobcu pripísaná dňa 19.12.2008. Na základe vyššie uvedeného sa žalovaný dostal do omeškania s

úhradou svojho záväzku z titulu faktúry č. 2608 po dni splatnosti 31.12.2008 v celkovej výške 200.330,-
Sk (6.649,75 eur). Žalovaný v doterajšej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným žiadnym spôsobom
nespochybnil nároky žalobcu vzniknuté z vyššie uvedeného právneho titulu.

4. Súd prvej inštancie dňa 01.10.2010 vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor

a v rámci ktorého nespochybnil v žalobe uvádzanú objednávku prostredníctvom generálneho manažéra
v celkovej sume 59.970,16 eur, (1.806.661,- Sk) vrátane DPH a že z tejto sumy ešte neuhradil žalobcovi
sumu 6.649,75 eur (200.330,- Sk). Zdôraznil však, že medzi účastníkmi existoval ešte ďalší právny
vzťah, v rámci ktorého si žalovaný u žalobcu objednal dizajnérske práce za celkovú cenu 28.214,84
eur (850.000,- Sk) bez DPH, ktoré žalobca vykonal, avšak za práce si vyfakturoval sumu 1.000,000,-

Sk bez DPH, t.j. žalovaný žalobcovi za práce zaplatil vrátane DPH 39.500,76 eur (1.190.000,- Sk.).
Žalovaný tak za dizajnérske práce zaplatil žalobcovi o 178.500,- Sk (5.925,11 eur) viac, ako mal
žalobca nárok. Odplata za dizajnérske práce bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným ústne
a tiež aj prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Generálny manažér žalovaného zaslal žalobcovi
návrh zmluvy, na základe ktorého žalobca realizoval dohodnuté práce, pričom zo strany žalobcu nebol

žalovanému doručený iný návrh zmluvy, resp. žalobca nikdy nerozporoval obsah zmluvy v časti ceny za
vykonanédielo.Sumazarealizáciudielaboladohodnutáakosumafixná,ktorázahŕňavšetkynákladyna
realizáciu diela, preto sa podľa žalovaného žalobca bezdôvodne obohatil o sumu 5.925,11 eur, nakoľko
prijal v tejto výške plnenie bez právneho dôvodu. Dohodu na sume za dizajnérske práce potvrdzuje
e-mailová komunikácia medzi žalobcom a generálnym manažérom žalovaného, pričom žalobca nikdy

nespochybnil dohodnutú sumu za realizované dizajnérske práce. Žalovaný týmto vzniesol voči nároku
žalobcu kompenzačnú námietku vo výške 5.925,11 eur v súlade s ustanovením § 98 veta druhá OSP.
Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že je zrejmé, že žalovaný v celej časti nárok žalobcu
uznáva a svoj odpor odôvodňuje vznesením kompenzačnej námietky voči žalobcovi vo výške 5.925,11eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Žalovaný si však tento nárok nikdy neuplatnil
započítaním resp. iným spôsobom a výpočet bezdôvodného obohatenia nekorešponduje s listinnými
dôkazmi, ktoré priložil žalovaný v podanom odpore. V nepodpísanej zmluve 1/2007 je v článku IV ods.

2 uvedené, že dojednaná odmena 850.000,- Sk bez DPH je za 6 mesiacov, počnúc novembrom 2007
až apríl 2008, avšak za faktúr doložených je zrejmé, že žalovaný poskytoval služby od novembra 2007
do júna 2008, teda za 8 mesiacov. Zo strany žalovaného nikdy nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu,
pretože žalovaný plnil na základe dohody zmluvných strán.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým záverom: Žalovaný
v odpore podanom dňa 27.10.2010 nespochybnil skutočnosť, že si objednal u žalobcu dodanie posteľnej
bielizne, prehozov a iných zariaďovacích predmetov v celkovej sume 1.806.661,- Sk vrátane DPH
a že z tejto sumy neuhradil žalobcovi sumu 200.330,- Sk (6.649,75 eur). Žalovaný na pojednávaní
dňa 25.04.2012 síce uviedol, že návrh žalobcu neuznáva v celom rozsahu, žiadne skutkové tvrdenia
a dôkazy však v konaní na sporovanie predmetného nároku neuplatnil. Podľa súdu prvej inštancie

sa jednalo o nedostatočne popretie, preto uvedený nárok žalobcu považoval za nesporný. Obrana
žalovaného spočívala v uplatnení kompenzačnej námietky voči nároku žalobcu, ktorú mal predstavovať
nárok žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu. Žalovaný uviedol, že medzi účastníkmi
existoval ešte ďalší právny vzťah, v rámci ktorého si žalovaný u žalobcu objednal dizajnérske práce
za celkovú cenu 28.214,84 eur (850.000,- Sk bez DPH.) Uvedené práce aj žalobca vykonal, avšak

za práce si vyfakturoval sumu 33.156,49 eur (1.000.000,- Sk bez DPH,) t.j. žalovaný žalobcovi za
práce zaplatil vrátane DPH 39.500,76 eur (1.190.000,- Sk.). Žalovaný tak za dizajnérske práce zaplatil
žalobcovi o 178.500,- Sk (5.925,11 eur) viac, ako mal žalobca nárok a žalobca sa teda podľa jeho názoru
bezdôvodne obohatil o sumu 5.925,11 eur, nakoľko prijal v tejto výške plnenie bez právneho dôvodu.

6. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, žalobca podal dňa 02.12.2015 námietku premlčania voči
kompenzačnej námietke žalovaného. Kompenzačná námietka je právny úkon, ktorý sa stáva účinným,
keďsaprotistranaoňomdozvie.Žalobcasaokompenzačnejnámietkedozvedel09.11.2010,keďmubol
doručený odpor. Súd sa teda zaoberal námietkou premlčania voči nároku z bezdôvodného obohatenia
zo 25.09.2008. Podľa Obchodného zákonníka platí premlčacia lehota 4 roky, ktorá začala plynúť dňa

25.09.2008. Preto nárok žalovaného nie je podľa súdu prvej inštancie premlčaný a námietka žalobcu
je neakceptovateľná.

7. Súd prvej inštancie sa ďalej preto zaoberal predbežnou otázkou dôvodnosti uplatnenej kompenzačnej
námietky. Medzi stranami nepovažoval za sporné, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, na základe

ktorej dodávala žalobkyňa dizajnérske práce a tovary žalovanému. Medzi stranami nebolo sporné,
že napriek zaslaniu písomného návrhu zmluvy zo strany žalovaného žalobcovi k uzavretiu zmluvy v
písomnej forme nedošlo. Taktiež nebolo sporné, že žalobca poskytoval plnenie od mesiaca november
2007 až do júna 2008. Z predložených faktúr vyplýva fakturácia zo strany žalobcu žalovanému ako
odberateľovi, a to na základe Zmluvy o dielo č. 1/2007. Žalobca vystavil žalovanému 8 faktúr, ktorý tieto

uhradil, a to: č. 1708 na sumu 148.750,00 Sk, vystavená dňa 02.07.2018 so splatnosťou 30.07.2008,
č. 1608 na sumu 148.750,00 Sk, vystavená dňa 02.07.2018 so splatnosťou 30.07.2008, č. 1008 na
sumu 148.750,00 Sk, vystavená dňa 07.05.2008 so splatnosťou 07.06.2008, č. 708 na sumu 148.750,00
Sk, vystavená dňa 21.04.2008 so splatnosťou 21.05.2008, č. 308 na sumu 148.750,00 Sk, vystavená
dňa 13.03.2008 so splatnosťou 13.04.2008, č. 208 na sumu 148.750,00 Sk, vystavená dňa 04.02.2018

so splatnosťou 04.03.2008, č. 108 na sumu 148.750,00 Sk a dve zálohové faktúry č. 108 na sumu
148.750,00 Sk, vystavená dňa 14.01.2008 so splatnosťou 14.02.2008, č. 3507 na sumu 148.750,00
Sk, vystavená dňa 28.12.2007 so splatnosťou 28.01.2008. Z predloženého výpisu účtu vyplýva, že
žalovaný uhradil žalobcovi sumu 4.937,60 eur (148.750,00 Sk) dňa 30.01.2008 s variabilným symbolom
3507, sumu 4.937,60 eur (148.750,00 Sk) dňa 30.01.2008 s variabilným symbolom 108, sumu 4.937,60

eur (148.750,00 Sk) dňa 18.02.2008 s variabilným symbolom 208, sumu 4.937,60 eur (148.750,00 Sk)
dňa 18.03.2008 s variabilným symbolom 308, sumu 4.937,60 eur (148.750,00 Sk) dňa 25.04.2008 s
variabilným symbolom 708, sumu 4.937,60 eur (148.750,00 Sk) dňa 25.04.2008 s variabilným symbolom
608, sumu 4.937,60 eur (148.750,00 Sk) dňa 07.05.2008 s variabilným symbolom 1008, sumu 4.937,60
eur (148.750,00 Sk) dňa 25.09.2008 s variabilným symbolom 1608 a sumu 4.937,60 eur (148.750,00

Sk) dňa 25.09.2008 s variabilným symbolom 1708. Medzi stranami tak nebolo sporné, že žalobca si
oprávnene fakturoval odplatu za 6 mesiacov trvania zmluvy a nebola ani sporná skutočnosť, že žalovaný
za toto plnenie riadne zaplatil.8. Za sporné považoval súd prvej inštancie, či plnenie, ktoré poskytol žalovaný na základe fakturácie
žalovanejvmesiacochmáj2008ajún2008,boloposkytnutéomylom,takakotvrdilžalovanýspoukazom
na ním tvrdený obsah dojednaného záväzkov medzi stranami, resp. či toto plnenie zakladá nárok na

vrátenie bezdôvodného obohatenia sa, alebo išlo o plnenie žalovaného na základe zmluvy uzavretej
medzi stranami a žalobca naň mal nárok. Žalovaný uviedol, že obsah a teda aj odplata za dizajnérske
práce bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným ústne, a to totožne s obsahom návrhu zmluvy o
dielo 1/2007 a tiež aj prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Generálny manažér žalovaného zaslal
žalobcovi návrh zmluvy, na základe ktorého realizoval svoje práce. Z predloženého návrhu zmluvy o

dielo č. 1/2007 vyplýva, že predstavoval návrh medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako
dizajnérom a jej predmetom bolo zhotovenie diela vo fáze dizajnu a vo fáze stavebnej. V článku 3.
predmetného návrhu je uvedený čas realizovania a ukončenia diela od 01.12.2007 do 30.04.2008 pri
jednotlivých čiastkových častiach diela. Ako čas podpísania je v návrhu uvedený dátum 01.11.2007. V
článku 4 predmetného návrhu je uvedená cena diela fixne na 850.000,- Sk bez DPH. Z predloženého
emailu zo dňa 15.10.2010 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi návrh zmluvy o dielo a urgencia potreby

podpísania zmluvy a vznesenie požiadavky údajnej zmeny rozpočtu a časového harmonogramu. Z
predloženého emailu zo dňa 20.10.2010 vyplýva že žalovaný vyzval žalobcu na zaslanie fakturácie
k zmluve 01/2007. Obrana žalobcu voči vznesenej kompenzačnej námietke spočívala v namietaní,
žeby medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy, ktorú žalovaný doložil do spisu. Nedošlo k dojednaniu
podstatných náležitostí zmluvy a zo strany žalovaného nikdy neboli predložené prílohy, na ktoré sa

odvoláva. Žalobca tvrdil, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy. Spolupráca bola dohodnutá
medzi žalobcom a žalovaným na dobu 6 mesiacov na sumu 28.214,84 eur (850.000,- Sk bez DPH.)
Na základe požiadavky žalovaného pokračoval v plnení aj po dojednanej dobe od 01.05.2008 do
22.07.2008.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalovaného uplatnený ako obrana kompenzačnou
námietkou je plne dôvodný. V konaní nebolo sporné, ako je to vyššie uvedené, že žalovaný poskytol
žalobcovi plnenie vo výške 5.925,11 eur ako úhradu za plnenie, ktoré si žalobca fakturoval faktúrami
č. 1608 a č. 1708. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca plnil žalovanému aj v mesiaci máj a
jún. Súd prisvedčil žalovanému, že sa mu v konaní podarilo preukázať, že toto plnenie bolo zahrnuté

do fixnej ceny za dielo dohodnutej pri ústnej zmluve. Súd vychádzal z výpovede svedka H., ktorý ako
uviedol v pozícii riaditeľa hotela pripravoval zmluvu pre žalobcu. Uviedol, že od konateľa žalovaného
bol informovaný, že pri ústnej dohode zmluvy o dielo, bola dohodnutá rovnaká cena ako v písomnej
zmluve. Zároveň uviedol, že prekročiť rozpočet by žalobca mohla len so súhlasom investora, nakoľko
bol limitovaný finančnými možnosťami investora. Hotel bol otvorený o 1,5 mesiaca neskôr a uvedené

omeškanie mohlo byť pre žalobcu len prínosom z hľadiska získania viacej času. Súd vychádzal aj z
výsluchu konateľa žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že dohodnutá cena 850.000,- Sk bola
dohodnutá ako fixná od A po Z. Cena nebola podľa neho dohodnutá za obdobie 6 mesiacov ale ako
cena za kompletnú dodávku prác.

10. Súd prvej inštancie neprisvedčil obrane žalobcu, ktorý tvrdil, že cena bola dohodnutá na obdobie
6 mesiacov a že po tomto období, keď vykonával plnenie aj v nasledujúcich dvoch mesiacoch, by
mu patrila odmena podľa predchádzajúcich mesiacov. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa so
žalovaným dohodol na službách dizajnéra na 6 mesiacov, pričom cena mala byť mesačne pomerne
rozpočítaná. Týmto nebola dohodnutá mesačná paušálna odmena, ale mesačná platba bola pomernou

časťou celkového diela na 6 mesiacov. Žalobca uviedol, že za mesiace máj 2008 a jún 2008 fakturoval
cenu rovnakú ako v apríli 2008, no neuviedol rozsah prác alebo dohodu o zvyšných záväzkoch po
uplynutí týchto 6 mesiacov. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobca prijal odplatu od žalovaného za
mesiace máj a jún, avšak v predmetnom konaní nepreukázal, že odplatu prijal na základe nejakého
právneho dôvodu, dospel k záveru, že toto plnenie zo strany žalovaného je možné považovať za plnenie

bez právneho dôvodu, čím mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Súd pri ustálení obsahu vzájomných záväzkov vychádzal zo žalovaným predloženej e-mailovej
komunikácie so žalovaným a návrhu zmluvy 1/2007, ktorý žalobca predložil v sprievodnom liste zo
23.06.2009. Tento návrh mal byť v súlade so skutočným vyhotovením diela. Cena za dielo bola

stanovená na 850.000 Sk bez DPH, s termínom realizácie 6 mesiacov podľa článku 3.1. návrh
zmluvy 1/2007 predpokladal, že odmena prevyšujúca dohodnutú odplatu mala patriť žalobcovi za práce
naviac, ktoré vyplývali zo zmien požiadaviek investora, predĺženia termínu ukončenia alebo modifikácie
odsúhlasených prác (čl. 1 ods. 5, čl. 3 ods. 2, čl. 5 ods. 1 zmluvy). Súd však dospel k záveru, že žalobcanepreukázal vykonanie týchto prác naviac. Preukázal, že práce vykonával aj po uplynutí 6 mesiacov,
ale nepreukázal, že išlo o práce naviac, ktoré neboli pôvodne dohodnuté, a ktoré vykonal na základe
príslušných ustanovení zmluvy.

12. Súd prvej inštancie tak dospel pri riešení predmetnej predbežnej otázky k záveru, že kompenzačná
námietka je plne dôvodná a žalobca sa bezdôvodne obohatil tým, že mu žalovaný dňa 25.09.2008
plnil bez právneho dôvodu, čím žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa. Samotná skutočnosť, že žalovaný si predmetný nárok neuplatnil skôr ako pri podanom odpore

má vplyv len na samotný okamih účinku započítania predmetných pohľadávok, teda na okamih
stretnutia sa predmetných pohľadávok, ktorým je v tomto prípade okamih doručenia odporu žalovaného
žalobcovi, teda 09.11.2010. Kompenzačná námietka, ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je v
zmysle § 124 CSP účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Doručením
odporu podaného žalovaným, v ktorom si uplatnil v rámci kompenzačnej námietky nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa, žalobcovi dňa 09.11.2010 nastala aj splatnosť predmetného nároku na

bezdôvodné obohatenie. Preskúmaním predmetných pohľadávok súd dospel k záveru, že pri uvedených
pohľadávkachsúsplnenévšetkypredpokladyzapočítaniaatovzájomnosťpohľadávok,rovnakosťdruhu
a prejavená vôľa započítania, v zmysle ustanovenia § 581 OZ. Žalobca si uplatnil svoje právo na
zaplatenie sumy 6.649,75 eur spolu s príslušenstvom dôvodne, a to na základe objednávky č. 27/2008,
teda žalovaný účinne uplatnil svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobcu

a preto súd prvej inštancie žalobu v časti žalovanej istiny, ktorá zanikla predmetným započítaním,
zamietol.Tvrdenie,žekeďžeprácuposkytovalajpouplynutí6mesačnéhoobdobiaapánC.mupovedal,
žesisvojeprácemôžeajnaďalejfakturovať,ostalalenvrovinetvrdení.Napreukázaniežalobcapredložil
e-mailovú komunikáciu zo dňa 28.06.2008 (č.l. 106), z ktorej však len vyplýva, že v ňom žalobca
žalovanému uviedol, že sa bude venovať fakturácii označenie v bode 5 - plat dizajnéra máj a jún, s

odpoveďou zo dňa 29.06.2008, v znení „OK platí“. Z uvedenej komunikácie jednoznačne nevyplýva
dohoda o prípadnej výške fakturácie a o predmete fakturácie.

13. Súd prvej inštancie priznal uplatnenú výšku úroku, nakoľko neodporuje zákonu podľa § 365 prvá
veta, § 369 ObZ (účinného od 01.01.2009). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu je vo výške 2,5% p.a. Súd prvej inštancie priznal
úrok z pôvodne žalovanej istiny do okamihu zániku započítaním a následne zo zvyšnej časti žalovanej
istiny až do zaplatenia.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Keďže žalobca bol vo veci úspešný v rozsahu 11% (pomer priznanej istiny k žalovanej), súd priznal
nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 78%. O ich výške rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu výrokov II. a III., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Úvodom odvolacej argumentácie žalobca poukázal
na predchádzajúci priebeh konania s tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v súlade s procesnými
predpismi s návrhom žalobcu v podanom odpore, a to, aby uplatnený návrh žalovaného vo forme
kompenzačnej námietky vylúčil na samostatne konanie, pričom dňa 25.04.2012 otvoril pojednávanie
vo veci samej. Súd konštatoval, že spornými nárokmi medzi žalobcom a žalovaným sú nároky z titulu

bezdôvodného obohatenia v sume 5.925,11 eur. Súd nesprávne uviedol, že žalovaný poslal žalobcovi
návrh zmluvy o dielo e-mailom zo dňa 15.10.2010, z ktorého má vyplývať urgencia potreby podpísania
zmluvy, nakoľko spolupráca medzi stranami začala už v novembri 2007 a žaloba bola podaná žalobcom
08.09.2010. Písomný návrh zmluvy o dielo bol predložený žalovaným 14.01.2008, teda až dva a pol
mesiaca po začiatku spolupráce. Tento návrh nebol nikdy akceptovaný žalobcom, pretože neodrážal

podmienky dohody o poskytovaní služieb v oblasti dizajnérskych činností. Zároveň podľa žalobcu súd
nesprávne ustálil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe toho, že žalovaný uhradil žalobcovi
len faktúry č. 1608 zo dňa 02.07.2008, splatná dňa 30.07.2008, vo výške 148.750,- Sk (4.937,60 eur),
ktorej úhradu žalovaný vykonal plnením na bankový účet žalobcu dňa 25.09.2008 a č. 1708 zo dňa
02.07.2008, splatná dňa 30.07.2008, vo výške 148.750,- Sk (4.937,60 eur), ktorej úhradu žalovaný

vykonal plnením na bankový účet žalobcu dňa 25.09.2008, keďže nezohľadňuje skutočnosť, ako bola
uplatnená kompenzačná námietka žalovaného, ktorý ju uplatnil za domnienky, že žalobcom a žalovaným
bola dohodnutá odmena za celkovú činnosť žalobcu pre žalovaného v rozsahu 850.000,- Sk bez DPH
(28.214,83eur)t.j.1.011.500,-Sks19%DPH(33.575,65eur)azuvedenéhodôvoduplneniežalovanéhožalobcovi nad rámec domnelej dohody v rozsahu 178.500,- Sk (5.925,12 eur) nastalo bez právneho
dôvodu. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie vzal za výpočtový základ pre nároky žalobcu proti
žalovanému výšku sumy 850.000 Sk bez DPH (28.214,83 eur) t.j. 1.011.500,- Sk s 19% DPH (33.575,65

eur) a nezohľadnil ústnu dohodu sporových strán, podľa ktorej mal žalovaný poskytovať služby dizajnéra
po dobu 6 mesiacov, t.j. do apríla 2008. Následne, na základe ústnej dohody, potvrdenej e-mailovou
komunikáciou sporových strán, žalobca pokračoval v poskytovaní služieb dizajnéra aj v mesiaci máj až
júl 2008, za čo si fakturoval pomernú časť odmeny, ktorú žalovaný žalobcovi aj riadne uhradil. Žalobca
nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že plnenie žalovaným žalobcovi vo výške 5.925,11 eur

bolo „zahrnuté do fixnej ceny za dielo dohodnutej pri ústnej zmluve“, nakoľko súd nezohľadnil dohodu
sporových strán, že zmluva bola dohodnutá na obdobie do 30.04.2008 na sumu 850.000,- Sk bez
DPH (28.214,83 eur), t.j. 1.011.500,- Sk s 19% DPH (33.575,65 eur); navyše tvrdenia svedka pána
H., o ktoré súd oprel svoju argumentáciu v bode 38. napadnutého rozhodnutia, sú v zjavnom rozpore
s listinnými dôkazmi, a to e-mail zo dňa 28.06.2008 a zo dňa 29.06.2008 ako aj so zdokladovanými
úhradami žalovaného výpismi z účtu, ktorými plnil všetky faktúry žalobcu vystavené za práce dizajnéra

od novembra 2007 do júla 2008. Ustanovenia článku 4 ods. 2 návrhu zmluvy o dielo č. 01/2007,
ktorý žalobca predložil žalovanému dňa 23.06.2009 v snahe dosiahnuť zmier, umožňovali pokračovanie
činnosti žalobcu pre žalovaného aj po tomto dátume až „do času uvedenia hotela do prevádzky“ (článok
3 ods. 2 zmluvy). Poskytovanie služieb od mája do júla 2008 je potrebné považovať za dodatočnú
činnosť za cenových podmienok uvedených v článku 4 ods. 2 návrhu zmluvy, ktoré predstavujú pomernú

časť pôvodnej odmeny. Žalovaný na list žalobcu zo dňa 23.06.2008, ktorý prevzal dňa 26.06.2008 však
žiadnym spôsobom nereagoval. Z tohto dôvodu by tak podľa žalobcu mala byť zohľadnená skutočnosť,
že žalovaný nikdy nespochybnil oprávnenosť nárokov žalobcu z titulu úhrady odmeny za poskytovanie
služieb dizajnéra za obdobie od novembra 2007 do apríla 2008 a následne na žiadosť žalovaného aj
v mesiacoch máj 2008 až júl 2008, za ktoré bola odmena žalovaným žalobcovi aj riadne uhradená.

Ďalej podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nezohľadnil vo vzájomnej súvislosti listinné dôkazy, a to
e-mail zo dňa 27.06.2008 od generálneho manažéra žalovaného p. G. H., v ktorom je jednoznačne
uvedené, že sa žalobca má „intenzívne venovať hotelu do 17.07.2008“, e-mail žalobcu adresovaný
žalovanému zo dňa 28.06.2008, v ktorom informuje žalovaného o fakturácii (v bode 5 je uvedená
aj fakturácia ohľadne odmeny dizajnéra za máj až júl 2008), e-mail žalovaného zo dňa 29.06.2008

adresovaný žalobcovi, ktorým žalovaný potvrdzuje predchádzajúcu komunikáciu sporových strán. Z
uvedenej komunikácie má žalobca za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný pred úhradou
faktúr za činnosť žalobcu ako dizajnéra pre žalovaného mal vedomosť o nárokoch žalobcu na odmenu
za mesiace máj až júl 2008, t.j. nad pôvodne dohodnutý rozsah 6 mesiacov trvania poskytovania
služby dizajnéra. Žalovaný svojou komunikáciou nároky žalobcu potvrdil, dňa 25.09.2008 ich uhradil

ako úhradu faktúry č. 1608 a č. 1708 dňa 25.09.2008 a nikdy v rámci celej aj nasledujúcej spolupráce
ich nespochybnil, až v odpore k platobnému rozkazu. Súd podľa žalobcu tiež nevyhodnocoval, či nárok
žalovaného zo vznesenej kompenzačnej námietky v odpore proti platobnému rozkazu je plnením bez
dôvodu pri posúdení všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Žalobca v konaní nepreukazoval, že
v konaní došlo k plneniu bez právneho dôvodu a že žalovaný v čase úhrady faktúry č. 1608 a č. 1708 dňa

25.09.2008 ani len nepredpokladal existenciu právneho dôvodu, ktorý neexistoval, resp. ktorý odpadol.
Žalobca považoval konanie žalovaného za účelové vzhľadom na spôsob a dobu uplatnenia obrany
vo forme kompenzačnej námietky, nakoľko nikdy neprejavil svoju neakceptáciu žalobcom vystavených
faktúr za poskytnuté služby dizajnéra, faktúry nevrátil a uhradil ich bankovým prevodom na účet pod
správnym variabilným symbolom. Žalobca mal za to, že odôvodniť uhradenie faktúr omylom, tak ako to

uviedol vo výsluchu konateľ žalovaného pán C. a nevykonať žiadne úkony smerujúce k vysporiadaniu
takéhoto plnenia viac ako dva roky až k podaniu odporu, je neakceptovateľné vo vzťahu k riadnemu
plneniu povinností konateľa, ktorý má zabezpečovať riadne vedenie účtovnej evidencie odzrkadľujúcej
skutočný stav. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nezaoberal ani skutočnosťami, či žalovaný o
sporných faktúrach účtoval, resp. účtuje a uplatňuje si z nich plnenia vo forme odpočtu dane z pridanej

hodnoty ako aj vo forme dane z príjmu. Keďže žalovaný faktúry na odmenu žalobcu do času podania
odporu proti platobnému rozkazu nikdy nenamietal, do súčasnej doby ich ani nevrátil, žalobca nemal
možnosť nikdy k nárokom žalovaného vystaviť opravné daňové doklady, ktoré by zohľadňovali nároky
žalovaného. Z uvedeného dôvodu došlo v zdaňovacom období júl 2008, kedy boli faktúry č. 1608
a č. 1708 vystavené, zo strany žalobcu k odvedeniu dane pridanej hodnoty, ktorú však vzhľadom

na uplatnenie zápočtu žalobcom v kompenzačnou námietkou v odpore proti platobnému rozkazu až
dňa 28.10.2010, t.j. viac ako 2 roky po zdaniteľnom plnení, nemá možnosť žalobca spätne čiastočne
refundovať v rozsahu kompenzačnej námietky. Z dôvodu, že žalovaný faktúry žalobcu č. 1608 a č. 1708
a ani žiadne iné faktúry nikdy nevrátil je podľa žalobcu nevyhnutné predpokladať, že žalovaný má faktúryzahrnuté v účtovnej evidencii v rozhodnom období a tým by v prípade uznania kompenzačnej námietky
tak, ako to urobil súd v rozsudku, došlo na strane žalovaného k neoprávnenému uplatňovaniu odpočtu
dane z pridanej hodnoty ako aj neoprávneným nákladom, ktoré majú dopad na daň z príjmu žalovaného.

Súd na žalovaného hľadí ako na osobu, ktorá len plnila bez právneho dôvodu a nezoberá sa pohnútkami
a spôsobom konania žalovaného pri spôsobe uplatňovania kompenzačnej námietky v konaní, pričom
argumentuje formálnosťou právnych vzťahov medzi sporovými stranami, ale bez ďalšieho nerozoberá
jednoznačné konanie žalovaného, ktorým došlo k úhrade spornej odmeny žalobcu na bankový účet
žalobcu. Žalobca na základe uvedených skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu, ktorý obsahuje aj

listinné dôkazy mal za to, že je postihnutý vadami, ktoré neumožňujú spravodlivo uznať kompenzačnú
námietku žalobcu, tak ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku, ktoré sa premietlo do II. a III. výrokovej
časti rozsudku. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
zo dňa 24.01.2022. Podľa žalovaného bolo tvrdenie žalobcu, že súd nesprávne ustálil bezdôvodné
obohatenie z dôvodu, že plnenie žalovaným žalobcovi vo výške 5.925,11 eur bolo zahrnuté do fixnej
ceny za dielo dohodnutej pri ústnej zmluve, vyvrátené predloženými dôkazmi, pričom táto argumentácia
je aj nelogická. Žalobca uviedol, že pokračoval v činnosti aj v období od 01.05.2008 do 22.07.2008 z

dôvodu zdržania so stavebnými prácami, avšak sám žalobca pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa
25.04.2012 konštatoval, že zdržania na stavbe neovplyvnili jeho činnosť, nakoľko bez ohľadu na túto
skutočnosť mohol vykonávať dizajnérske práce. Okrem iného zdržanie stavebných prác nemalo a ani
nemohlo mať vplyv na rozsah činnosti žalobcu, pričom žalobca ani nepreukázal vykonanie akejkoľvek
nadpráce, preto žalovanému nie je zrejmé, čo by malo byť právnym dôvodom vzniku jeho nároku na

úhradu za uvedené obdobie. Z dohody strán sporu vyplýva, že sa rozsah činností žalobcu bol určený
vopred a súčasne bola dohodnutá za tento rozsah prác aj fixná cena za dielo. Bez toho, aby žalobca
vykonával nadpráce, by nebolo logické, aby žalovaný bol povinný platiť vyššiu cenu. Z tohto dôvodu
bolo plnenie vo výške 5.925,11 eur, ktoré prijal žalobca od žalovaného, plnením bez právneho dôvodu.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že uplatnil kompenzačnú námietku v zákonom stanovenej lehote, t.j. v 4 ročnej

premlčacej dobe v súlade správnou úpravou obsiahnutou v ObZ, ktorá sa aplikuje aj na obchodnoprávny
vzťah strán sporu. Právne predpisy zároveň nestanovujú osobitné povinnosti pre stranu sporu, ktorá
v rámci procesnej obrany vzniesla kompenzačnú námietku, aby pred týmto okamihom uskutočnila iné
úkony. Logicky podľa žalovaného pôsobí okamih vznesenia kompenzačnej námietky ako dôsledok
úkonu žalobcu, ktorým si uplatnil svoj nárok na súde voči žalovanému. Všetky zákonné predpoklady boli

v danom prípade splnené a preto je skutočnosť, že si žalovaný pred podaním odporu žiadnym spôsobom
neuplatňoval svoj nárok, irelevantný vo vzťahu k dôvodnosti kompenzačnej námietky, resp. k dôvodnosti
samotného nároku žalovaného. V konečnom dôsledku názor žalobcu popiera zmysel a účel zákonnom
stanovenýchlehôt,vtomtoprípadepremlčacejdoby,keďnavykonanieúkonu-vzneseniakompenzačnej
námietky v rámci premlčacej doby, by bolo okrem samotného úkonu potrebné vykonať ešte ďalší

úkon pre jeho dôvodnosť, napríklad osobitné výzvy a pod. ako to naznačuje žalobca. Žalovaný sa
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý určito a zrozumiteľne v odôvodnení rozsudku uviedol, na
základe akých úvah dospel k svojim záverom, v prejednávanej veci správne posúdil otázku dôvodnosti
kompenzačnej námietky a na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy, pričom sa
dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu. Žalovaný

považuje napadnuté rozhodnutie za vecne a právne správne. V ostatnej časti poukázal žalovaný na
svoje predchádzajúce písomné a ústne vyjadrenia, ktorých sa v celom rozsahu pridržiava. Vzhľadom
na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a
súčasne žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

17. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku II. a III. je vecne správny.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť za jeho vykonanie.

21. Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený

požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

22. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

26.Pooboznámenísasobsahomspisu,sobsahomnapadnutéhorozsudku,akoajsobsahomodvolania
žalobcu a následného vyjadrenia žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým

a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací
súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi

základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Pre
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva nasledovné:

27. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zmluvné plnenie vo výške 6.649,75 eur, vyplývajúce zo zmluvy
uzavretej na základe objednávky č. 27/2008, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal dodanie vybavenia

Hotela Skaritz & Residence, špecifikovaného v žalobe žalobcu, za celkovú cenu 1.806.661,- Sk s
DPH (59.970,16 eur). V súlade s podmienkami uvedenými objednávke č. 27/2008 žalobca vystavil dňa
07.05.2008 žalovanému zálohovú faktúru č. 908 vo výške 50% z konečnej ceny uvedenej v objednávke,
t.j. vo výške 903.330,50 Sk (29.985,08 eur), ktorú žalovaný uhradil v lehote splatnosti žalobcovi dňa
09.05.2008. Dňa 15.06.2008 žalobca odovzdal žalovanému v súlade s objednávkou č. 27/2008 zo

dňa 05.05.2008 všetky plnenia, na ktoré sa zaviazal objednávkou. Dňa 18.10.2008 žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 2608, na sumu 903.330,- Sk (29.985,08 eur), ktorá predstavovala doplatok 50% z
cenydohodnutejvobjednávkeč.27/2008,pričomsplatnosťfaktúrybolaurčenádo31.12.2008.Žalovaný
čiastočne uhradil svoj záväzok vyplývajúci z faktúry č. 2608 v dvoch platbách v prospech účtu žalobcu,
a to tak, že čiastočne uhradil sumu vo výške 503.000,- Sk (16.696,54 eur), ktorá bola na účet žalobcu

pripísaná dňa 20.10.2008 a čiastočne uhradil sumu vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), ktorá bola
na účet žalobcu pripísaná dňa 19.12.2008. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nezaplatil svoj záväzok
z titulu faktúry č. 2608 v celkovej výške 200.330,- Sk (6.649,75 eur) a dostal sa preto do omeškania
po dni splatnosti 31.12.2008. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, doručenom žalobcovi dňa
09.11.2010, voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku voči nároku žalobcu, ktorý predstavoval

nárok žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu a ktorý zdôvodnil, tak, že u žalobcu
objednal dizajnérske práce za celkovú cenu 28.214,84 eur (850.000,- Sk bez DPH.), ktoré tento aj
vykonal a za práce si vyfakturoval sumu 33.156,49 eur (1.000.000,- Sk bez DPH,), t.j. žalovaný žalobcovi
za práce zaplatil 39.500,76 eur s DPH (1.190.000,- Sk.), teda o 5.925,11 eur viac, ako mal žalobca nárok.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 25Cb/170/2010 – 234 zo dňa 16.11.2021 v spojení
s opravnými uzneseniami č. k. 25Cb/170/2010 – 256 zo dňa 05.01.2022 a č. k. 25Cb/170/2010 – 278
zo dňa 13.02.2023, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 724,64 eur s príslušenstvom,

nakoľko dospel k záveru, že žalovaný účinne uplatnil svoju kompenzačnú námietku vo forme pohľadávky
na započítanie proti pohľadávke žalobcu a žalobu v časti žalovanej istiny, ktorá zanikla predmetným
započítaním, zamietol.

28. Žalobca s predmetným rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, preto do časti výroku II. a III.

podal odvolanie. V prvom rade žalobca namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie návrh žalovaného vo
forme kompenzačnej námietky nevylúčil na samostatne konanie napriek tomu, že to žalobca vo svojom
vyjadrení k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu žiadal. Odvolací súd konštatuje, že z odporu
voči platobnému rozkazu zo dňa 22.10.2010 vyplýva, že žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku vo
výške 5.925,11 eur v súlade s ustanovením § 98, veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (§ 147
ods. 2, veta za bodkočiarkou CSP). Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného žiadal, aby

súd prvej inštancie vylúčil návrh žalovaného na samostatné konanie, keď tento vzniesol kompenzačnú
námietku vo forme vzájomného návrhu podľa § 97 Občianskeho súdneho poriadku, ktorú žalobca
považoval za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná kompenzačná námietka
žalovaného je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky
procesnej obrany (§ 149 CSP). Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania žalovaného nie

je vzájomnou žalobou, pokiaľ je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako
je pohľadávka žalobcu. Pri kompenzačnej námietke, na rozdiel od vzájomnej žaloby, ktorú v záujme
účelnosti a efektívnosti procesu možno vylúčiť aj na samostatné konanie, zákon takýto postup nepozná
a súd za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne, resp. v osobitnom konaní nerozhoduje
o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie.

29. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia napadnutého
rozsudku nesprávne uviedol dátum e-mailu „15.10.2010“, ktorým mal žalovaný zaslať žalobcovi návrh
zmluvy o dielo, keď tento bol predložený dňa 14.01.2008, teda dva a pol mesiaca po začatí poskytovania
služieb žalobcom pre žalovaného, odvolací súd uvádza, že z č.l. 47 spisu je zrejmé, že písomný

návrh zmluvy o dielo bol žalovaným doručený žalobcovi e-mailom dňa 14.01.2008, ktorý ale bol ďalej
žalovaným preposlaný žalobcovi dňa 15.10.2010, preto súd prvej inštancie zjavným nedopatrením do
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol dátum 15.10.2010, čo však následne nemalo vplyv na
posúdenie skutkových okolností vo veci samej.

30. Ďalšou z odvolacích námietok žalobcu bol jeho nesúhlas s posúdením bezdôvodného obohatenia na
strane žalobcu na základe vznesenej kompenzačnej námietky žalovaného, pričom žalobca opakovane
namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že na základe ústnej zmluvy o dielo mal žalobca
poskytovať služby dizajnéra časovo ohraničené dobou 6 mesiacov, teda do apríla 2008, avšak žalobca
pokračoval v poskytovaní služieb dizajnéra aj v mesiaci máj až júl 2008, za čo si fakturoval pomernú

časť odmeny, ktorú žalovaný žalobcovi napokon aj riadne uhradil. Žalobca zotrval na argumentácii, že so
žalovanýmboladohodnutáodmenazacelkovúčinnosťza6mesiacovvrozsahu28.214,83eurbezDPH,
t.j.33.575,65eurs19%DPH,pretonesúhlasilstvrdením,žeplnenie,ktoréžalobcaposkytolžalovanému
nad rámec domnelej dohody v rozsahu 5.925,12 eur nastalo bez právneho dôvodu. Uvedené skutočnosti
žalobca vo svojom odvolaní niekoľkokrát zopakoval, avšak k danej námietke neuviedol také argumenty,

ktoré by vyvrátili závery súdu prvej inštancie. Ako už bolo súdom prvej inštancie konštatované, nebolo
sporným, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, na základe ktorej dodával žalobca
dizajnérske práce a tovary žalovanému, a to aj napriek tomu, že jeden písomný návrh zmluvy o dielo
bol žalovaným predložený žalobcovi dňa 14.01.2008 a následne, druhý písomný návrh zmluvy o dielo
žalobca predložil žalovanému listom zo dňa 23.06.2009; k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo však

nedošlo, čo v priebehu konania potvrdili aj samotné strany sporu. Na základe ústnej dohody medzi
žalobcom a žalovaným mal žalobca pre žalovaného vykonať dizajnérske služby v predpokladanom
období 6 mesiacov za pevne dohodnutú cenu, ktorá pokrývala všetky náklady žalobcu, pričom žalobca
pokračovalvposkytovaníslužiebdizajnéraajvmesiacimájažjúl2008.Žalobcanajednejstranetvrdí,že
nebola uzatvorená zmluva o dielo v znení v akom predložil návrh zmluvy žalovaný dva a pol mesiaca po

realizácii prác žalobcom a na druhej strane si nárok uplatnil za podmienok a vo výške, ktoré zohľadňuje
a upravuje práve písomný návrh zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 01.11.2007 predložený žalovaným.
Z návrhu zmluvy zaslaného po dobe začatia prác pritom vyplýva (napr. čl. 4 bod 2), že bola zohľadnená
práca žalobcu i za mesiac november a december r. 2007. Skutočnosť, že uvedené podmienky, resp. žeplatba za práce vykonané žalobcom, bola dohodnutá fixne vyplýva z výpovede G. H., pričom je zjavné,
že mala pokrývať všetky práce na diele. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že plnenie
vo výške 5.925,11 eur bolo „zahrnuté do fixnej ceny za dielo dohodnutej pri ústnej zmluve“ a to z dôvodu,

že súd nezohľadnil dohodu sporových strán, že zmluva bola dohodnutá na obdobie do 30.04.2008 na
sumu 28.214,83 eur, t.j. 33.575,65 eur s 19% DPH a zároveň v tejto súvislosti namietal, že tvrdenia
svedka H., sú v zjavnom rozpore s listinnými dôkazmi, a to e-mailom zo dňa 28.06.2008, e-mailom
zo dňa 29.06.2008 a zdokladovanými úhradami žalovaného výpismi z účtu, ktorými plnil všetky faktúry
žalobcuvystavenézaprácedizajnéraodnovembra2007dojúla2008.Odvolacísúduvádza,ževosvojej

výpovedi svedok H. dňa 15.11.2013 uviedol, že v danom prípade bola dohodnutá pevná cena za dielo
za všetky práce žalobcu, ako i možnosť mesačnej fakturácie, pričom spolupráca prebiehala na základe
ústnej dohody. Konateľ spoločnosti ho zároveň informoval, že cena pri ústnej zmluve bola dohodnutá
rovnaká ako pri písomnej zmluve a rozpočet vychádzal z finančných možností investora, čiže prekročiť
sa mohol len s jeho súhlasom. Na náklady s vyhotovením dizajnu mal žalobca paušál, pričom voči
cene nemal akékoľvek námietky a nepredkladal návrhy na zmeny ceny diela. Odvolací súd nesúhlasí

s tvrdením žalobcu, že uvedená výpoveď svedka H. by bola v rozpore s predloženými listinami, nakoľko
z e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca vo svojom e-maile zo dňa 28.06.2008 žalovanému uviedol
informácie v 6 bodoch, pričom v bode 5 bolo iba uvedené: „Plat dizajnéra – máj a jún“. Ako reakciu na e-
mail žalobcu, žalovaný vo svojom e-maile uviedol: „OK, platí“, z čoho však nemožno vyvodzovať súhlas
žalovaného s navýšením ceny (súhlas s ďalšími a akými prácami nad rámec dohodnutých) a ďalšou

fakturáciou za dizajnérske práce žalobcu. Navyše, aj z výsluchu konateľa žalovaného I. C. z 15.11.2013,
naktorýsúdprvejinštanciesprávnepoukázal,jezrejmé,žeústneuzatvorenouzmluvouodielobolacena
dohodnutá ako komplexná „od A po Z“. Aj samotný žalobca potvrdil, ako správne poznamenal súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že sa so žalovaným dohodol, že pre neho vykoná
služby dizajnéra za obdobie 6 mesiacov, pričom bola dohodnutá cena, ktorú si po dohode mohol účtovať

mesačne pomerne. Nebola teda dohodnutá mesačná paušálna odmena, ale mesačná platba mala
predstavovaťpomernúčasťzacelédielovdohodnutejlehote6mesiacov.Jenevyhnutnékonštatovať,že
časový rámec 6 mesiacov predstavoval (predpokladaný) čas plnenia, t.j. čas, kedy a dokedy mal žalobca
dielo odovzdať a nie iba ohraničenie poskytovania prác zo strany žalobcu. V prípade, ak by aj žalobca
daný termín odovzdania diela nedodržal, malo by to vplyv jedine na posúdenie omeškania žalobcu

(čo by sa posudzovalo aj s ohľadom na omeškanie žalovaného a jeho investora.) V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že žalobca podľa vlastných slov pokračoval v dizajnérskych prácach od 01.05.2008
do 22.07.2008 z dôvodu zdržania na stavbe hotela, čo však jeho prácu i tak neovplyvnilo. Žalobca
pokračoval vo vopred dohodnutom rozsahu prác, za ktorý bola dohodnutý fixná cena, ktorú nenamietal,
pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že od mája 2008 do júna 2008, by vykonal akékoľvek práce nad

rámecdohodyuzatvorenejsožalovaným.Nepreukázalanidohodusožalovaným,ktorejobsahombyboli
novézáväzkytýkajúcesaďalšiehorozsahuprác.Odvolacísúdsapretotiežstotožnilskonštatáciousúdu
prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by predmetom činnosti žalobcu v mesiacoch máj a jún 2008
malo byť plnenie, resp. záväzky odlišné od záväzkov v pôvodnom zmluvnom vzťahu, na základe ústnej
zmluvy o dielo, na ktoré sa vzťahovala pôvodne dohodnutá odplata, a teda nepreukázal, že odplatu

prijal na základe nejakého právneho dôvodu. Odvolací súd preto zhodne s názorom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že plnenie zo strany žalovaného je možné považovať za plnenie bez právneho dôvodu,
na základe ktorého mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobcu.

31. Žaloba ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval, či nárok žalovaného zo vznesenej

kompenzačnej námietky v odpore proti platobnému rozkazu je plnením bez právneho dôvodu pri
posúdení všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu, nezaoberal sa pasivitou žalovaného, keď
podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaný nikdy nespochybnil oprávnenosť nárokov žalobcu z titulu
úhrady odmeny za poskytovanie služieb dizajnéra za obdobie od novembra 2007 do apríla 2008, malo
byť v rozhodnutí súdu prvej inštancie zohľadnené. Z uvedeného hľadiska považoval žalobca obranu

žalovaného vo forme kompenzačnej námietky za účelovú vzhľadom na spôsob a dobu uplatnenia.
Zároveň namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal pohnútkami a spôsobom konania žalovaného
pri spôsobe uplatňovania kompenzačnej námietky v konaní, nakoľko v prípade uznania kompenzačnej
námietky by došlo na strane žalovaného k neoprávnenému uplatňovaniu odpočtu dane z pridanej
hodnoty, ako aj neoprávneným nákladom, ktoré majú dopad na daň z príjmu žalovaného. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na bod 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého súd
prvej inštancie ozrejmil, že samotná skutočnosť, že žalovaný si predmetný nárok neuplatnil skôr ako
pri podanom odpore, má vplyv len na samotný okamih účinku započítania predmetných pohľadávok,
teda na okamih stretnutia sa predmetných pohľadávok, ktorým je v tomto prípade okamih doručeniaodporu žalovaného žalobcovi, teda 09.11.2010, pričom sú splnené všetky predpoklady započítania a to
vzájomnosť pohľadávok, rovnakosť druhu a prejavená vôľa započítania, v zmysle ustanovenia § 581
OZ. Odvolací súd dodáva, že ak strana sporu uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú

predpoklady započítania podľa hmotného práva, a to:
- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi,
- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach,
- spôsobilosť pohľadávky na započítanie (§ 581 OZ, prípadne § 358 - 364 ObZ),
- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu.

Týmto úkonom je práve kompenzačná námietka, ktorá sa ako procesná obrana považuje v zmysle
§ 112 OZ a § 402 ObZ za uplatnenie práva, a ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je
účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom
dochádza k zániku pohľadávky žalobcu v rovnakej výške, a to okamihom kedy sa vzájomné pohľadávky
stretnú. Slovenský právny poriadok však nevyžaduje také osobitné úkony a postupy, ktoré musia
predchádzať samotnému uplatneniu si kompenzačnej námietky po splnení uvedených predpokladov

započítania. Preto, ak strana sporu uplatní kompenzačnú námietku v súdnom konaní, pričom voči
predmetnej kompenzačnej námietke nebola účinne vznesená námietka premlčania, a súd ustáli, že
sú splnené podmienky na započítanie podľa hmotného práva, je irelevantné že žalovaný neuplatnil
iné kroky či postupy, ktorými by svoju pohľadávku vhodnú na započítanie uplatňoval voči žalobcovi aj
mimo prebiehajúceho súdneho konania, resp. pred začatím súdneho konania. Skutočnosti, či žalovaný

o sporných faktúrach účtoval, resp. účtuje pre účely dane z pridanej hodnoty a dane z príjmu, sú pre
posúdenie veci právne irelevantné.

32. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho

priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti
civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď
dostatočne zohľadnil konanie strán a ich pohnútky a napokon aj vec správne rozhodol po právnej
stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti II. a III. napadnutého
rozsudku,odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostidospelkzáveru,žerozhodnutiesúdu
prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle §
380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravnými uzneseniami, v zmysle § 387 ods.

1 a 2 CSP, v napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.