Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217206610
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1217206610.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: LICITOR recovery, k. s.,
so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45 393 486, správca konkurznej podstaty úpadcu: B.I.B.,
spol. s r.o., so sídlom ul. A. Kmeťa 3, 010 01 Žilina, IČO: 31 605 303, právne zastúpeného: LM LEGAL
s.r.o., so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 966 438, proti

žalovanému: VÁHOSTAV, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, právne
zastúpenému: LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Lomonosovova 2, 811 09 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 47 237 589, o zaplatenie 6.303 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-24Cb/45/2017 - 558 zo dňa 05.12.2023 v spojení s
opravným uznesením B2-24Cb/45/2017-623 zo dňa 27.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III (nesprávne označeného ako Okresný

súd Bratislava II) č. k. B2-24Cb/45/2017 - 558 zo dňa 05.12.2023 v spojení s opravným uznesením č.
k. B2-24Cb/45/2017-623 zo dňa 27.08.2024 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.303 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 3.768,25 eur od 14.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 423,79 eur od 20.02.2017 do zaplatenia, zo
sumy 2.110,96 eur od 18.02.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku
II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s
poukazom na ustanovenia § 369 ods. 2, § 536 ods. 1, § 591, § 592 ods. 1, § 594 ods. 1, § 595 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 6.303 eur s príslušenstvom titulom

neuhradenej ceny za vykonané dielo. Žalobca v žalobe tvrdil, že uzavrel so žalovaným Zmluvu o
dielo č. ZML1401086 a Dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorých predmetom bola realizácia prác na
stavbe „Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité“, a to stavebných objektoch SO 549-04, SO 076-00, SO
080-00, SO 084-00, SO 087-00, SO 823-12 (ďalej len „zmluva o dielo“ a „dodatok č. 1“). Žalobca v
súlade so zmluvou vykonal stavebné práce na predmetnej stavbe na dohodnutých stavebných objektoch
a v zmysle zmluvy vyúčtoval žalovanému dohodnutú cenu za vykonané práce v zmysle žalovaným

podpísaných zisťovacích protokolov. B.I.B. spol. s r.o. (ďalej len „B.I.B.“) v súlade s čl. VIII. bod 7 a čl. XIII.
zmluvy o dielo protokolárne odovzdal vykonané práce bez vád na jednotlivých stavebných objektoch,ktoréžalovanýprevzalkudňu08.11.2016nazákladepreberacíchprotokolov.Žalovanýčiastočneuhradil
cenu za vykonané dielo na základe faktúr žalobcu, a to č. 11201430 zo dňa 02.12.2014, č. 05201519
zo dňa 10.06.2015, č. 06201522 zo dňa 02.07.2015, č. 07201533 zo dňa 04.08.2015, č. 10201557

zo dňa 06.11.2015, č. 11201562 zo dňa 03.12.2015, č. 04201614 zo dňa 05.05.2016, č. 05201622 zo
dňa 07.06.2016, č. 06201626 zo dňa 14.07.2016, č. 09201635 zo dňa 10.10.2016 a č. 10201640 zo
dňa 07.11.2016, okrem dohodnutej prvej časti zádržného z predmetných faktúr. Cenu diela vyúčtovanú
faktúrou č. 1201643 zo dňa 14.12.2016 vo výške 9.642,19 eur za práce vykonané na stavebnom objekte
SO 549-04 v zmysle zisťovacieho protokolu o vykonaných prácach dňa 15.12.2016, žalovaný uhradil

dňa 17.02.2017 len čiastočne, a to vo výške 7.531,23 eur, a preto žalobcovi dlhuje sumu 2.110,96
eur. Podľa žalobcu čiastočné plnenie záväzku žalovaným na základe predmetnej faktúry má účinky
uznania zvyšku dlhu žalovaným. Žalobca poukázal na to, že v zmysle čl. VIII. bod 7 zmluvy o dielo,
deň po riadnom protokolárnom odovzdaní diela na vyššie uvedených stavebných objektoch, t.j. dňa
09.11.2016, predložil pôvodný žalobca žalovanému písomné žiadosti o uvoľnenie zádržného. Tieto
žiadosti boli prijaté žalovaným, pričom žalovaný, napriek uplynutiu lehoty 90 dní, svoj záväzok uvoľniť

zádržné nesplnil.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že pohľadávky uplatňované žalobou neexistujú, nakoľko
zanikli započítaním, a to na základe započítacieho prejavu žalovaného označeného ako „Jednostranné
započítanie pohľadávok a záväzkov k 31.01.2017“, ktoré bolo B.I.B. doručené. Podľa žalovaného

pohľadávka ním uplatnená na započítanie vo výške 6.309 eur podľa faktúry č. 2016144 (a dobropisu
k danej faktúre č. DB2016-002) voči žalobcovi skutočne a preukázateľne existovala. Túto pohľadávku
žalovanýnadobudolpostúpenímodpôvodnéhoveriteľapohľadávky-obchodnejspoločnostiCONTROL-
VHS-SK, s.r.o., IČO: 36 402 613 (ďalej len „postupca“), a to Zmluvou o postúpení pohľadávky č.
ZML-17-00024 zo dňa 16.01.2017. Postúpenie pohľadávky bolo spoločnosti B.I.B. oznámené dňa

25.01.2017. B.I.B. si od postupcu objednával vykonávanie skúšok, a to aj objednávkou č. 16_2014 zo
dňa 11.07.2014. Jednotlivé skúšky boli následne objednávané zo strany B.I.B. (spravidla zamestnanec
pán A.) u postupcu (pán B.). Postupca všetky požadované skúšky riadne vykonával. Výsledkom
skúšky bolo kontrolné osvedčenie - Protokol spoločnosti CONTROL - VHS - SK o výsledkoch skúšok
pre spoločnosť B.I.B., pričom tieto protokoly o vykonaných skúškach predkladal zástupca postupcu

(spravidla pán C.) zástupcom žalobcu (pán A.) a zástupca spoločnosti B.I.B. (pán D.) zástupcovi
žalovaného (pán E.), a to jednak osobne a jednak elektronickou formou. B.I.B. protokoly a výsledky
kontrolnej činnosti postupcu ďalej využíval ako subdodávateľ žalovaného - odovzdával plnenia získané
od postupcu v rámci svojho zmluvného plnenia žalovanému. Tieto plnenia boli v rámci zmluvného
vzťahu medzi spoločnosťou B.I.B. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom odovzdávané

ďalej žalovanému, boli akceptované a B.I.B. slúžili ako podklady pre fakturáciu jeho prác voči
žalovanému. B.I.B. plnenia od postupcu (výkony skúšok a protokoly) skutočne prijímal a využíval vo
svojej podnikateľskej činnosti, avšak postupcovi odplatu za výkony skúšok fakturované faktúrou č.
2016144 nezaplatil.

4. Žalobca v replike uviedol, že nie je možné, aby žalovaný platne započítal na pohľadávky žalobcu
neexistujúcu pohľadávku. Postupca neodovzdal B.I.B. žiadne plnenie, ktoré si mal podľa tvrdenia
žalovanéhoobjednaťupostupcu.Skúšky,ktorémalpodľapredloženýchprotokolovvykonávaťpostupca,
boli realizované na náklady žalovaného ako generálneho dodávateľa diela, ktorý na ich základe
odovzdával a fakturoval cenu diela v subdodávke realizovaného investorovi. Počas vykonávania

diela spoločnosťou B.I.B. pre žalovaného a ani po odovzdaní diela si postupca neuplatňoval žiadne
pohľadávky titulom vykonávania skúšok, pretože tieto podľa dohody boli realizované pre potreby
žalovaného a na jeho náklady. Žalobca jednostranný zápočet žalovaného okamžite po jeho doručení
listom zo dňa 13.02.2017 odmietol. Faktúru č. 2016-144 zo dňa 14.06.2016 na sumu 7.403,40 eur a
dobropis DB2016-002 zo dňa 14.07.2016, ktoré boli postupcom dňa 28.10.2016 doručené, listom zo dňa

03.11.2016 vrátil postupcovi. Žalobca ďalej uviedol, že z predložených listín nevyplýva, že by postupca
vykonal skúšky na mieru zhutnenia statickou zaťažovacou skúškou, resp. ľahkou dynamickou doskou
na stavbe Svrčinovec - Skalité, objekt SO 549-04. Pokiaľ žalobca fakturoval cenu ním vykonaných
prác žalovanému, prílohu fakturácie tvoril len súpis vykonaných prác potvrdený žalovaným, zisťovací
protokol a správa o vykonaných prácach s fotodokumentáciou. Taktiež poukázal na skutočnosť,

že pokiaľ ide o protokoly o skúške k stavebným objektom SO 823-11 a SO 823-12, na tieto sa
objednávka ani nevzťahovala, keď v objednávke sa výslovne uvádzal objekt SO 549-04. K protokolom
o skúške č. RS 689/2014 z 29.09.2014, RS 690/2014 z 29.09.2014, RS 744/2014 z 27.10.2014,
RS 782/2014 z 04.11.2014, RS 101/2015 z 25.03.2015, RS 102/2015 z 25.03.2015, RS 325/2015 z25.05.2015. RS 345/2015 z 28.05.2105, RS 331/2016 z 23.05.2016, na ktorých je uvedený objekt
SO 549-04, žalobca uviedol, že z listín predložených žalovaným nevyplýva, že by boli postupcom
riadne odovzdané. Žalovaný okrem vykonania skúšok zabezpečoval na predmetnej stavbe i ďalšie

služby, ako napr. stavebný dozor, či dodávku materiálu. Skutočnosť, že podľa e-mailovej komunikácie
dochádzalo k preposielaniu predmetných protokolov nepreukazuje, že medzi B.I.B. a postupcom
existoval obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého by postupcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy
6.309 eur od žalobcu.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa zmluvy o dielo v spojení s dodatkom č. l bol B.I.B. povinný
objednať si výkon skúšobníctva u odsúhlasených skúšobných laboratórií, ako aj preukázať kvalitu
vykonaných prác predložením výsledkov skúšok. Prílohou č. 3 zmluvy bol cenník laboratórnych
výkonov spoločnosti postupcu. B.I.B. si podľa žalovaného objednával vykonávanie jednotlivých skúšok
u postupcu, ktorý na základe požiadaviek žalobcu skúšky vykonával a po ich vykonaní vydával B.I.B.
protokoly o skúškach, ktoré táto spoločnosť následne v rámci svojho vlastného plnenia podľa uzavretej

zmluvy o dielo ako zhotoviteľ predkladal žalovanému, čím dokladoval kvalitu používaných materiálov
pri zhotovovaní diela. Samotná pohľadávka na zaplatenie odplaty za vykonanie skúšok preto podľa
žalovaného skutočne vznikla, pričom jej právny základ má preukazovať aj samotná zmluva o dielo v
znení dodatku č. 1, ako aj objednávanie skúšok a ich vykonávanie a vydávanie protokolov o skúškach
postupcom pre B.I.B. a ich využívanie zhotoviteľom pri odovzdávaní svojho plnenia podľa zmluvy o

dielo žalovanému ako objednávateľovi. Podkladom pre úkony skúšobníctva bola objednávka č. 16-2014,
(pričomtátojezároveňuvádzanáakočíslozmluvy/objednávkynavšetkýchďalšíchprotokolochoskúške
zákazníka, v prospech ktorého boli skúšky realizované), pričom objednávky postupne na jednotlivé
požadované skúšky, ktoré postupca následne realizoval boli objednávané zástupcami B.I.B. u zástupcov
postupcu spravidla telefonicky alebo osobne. Predmetné protokoly o výsledkoch skúšok sú rovnako

vystavované na B.I.B., nie na žalovaného.

6. Súd prvej inštancie po zhrnutí sporných a nesporných skutkových okolností, ako aj po vykonanom
dokazovaní, zdôraznil, že základným predpokladom nadobudnutia pohľadávky postupníkom je jej
reálna existencia, pričom práve tá bola sporná. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že medzi úpadcom a

postupcom, od ktorého nadobudol pohľadávku, došlo k uzatvoreniu zmluvy o kontrolnej činnosti, bolo
jeho povinnosťou preukázať, že k uzatvoreniu takejto zmluvy skutočne došlo, postupca na jej základe
poskytol úpadcovi plnenie, ktoré úpadca neuhradil ani postupcovi a ani žalovanému. Povinnosť úpadcu
odplatu za vykonané skúšky nie je v žiadnom prípade možné odvodzovať od zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi úpadcom a žalovaným. Postupca účastníkom tejto zmluvy nebol, z jej ustanovení mu nemohli

plynúť a ani neplynuli žiadne práva alebo povinnosti. V kontexte uvedeného vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie dospel k záveru, že za preukázané je možné považovať iba uzatvorenie zmluvy
s obsahom vymedzeným v písomnej objednávke z 11.07.2014. V tejto objednávke objednal B.I.B.
u postupcu uskutočnenie skúšok na mieru zhutnenia statickou zaťažovacou skúškou, resp. ľahkou
dynamickou doskou pre stavbu SO 549-04. Pokiaľ žalovaný túto objednávku akceptoval, pričom ani

jedna zo sporových strán netvrdila opak, došlo medzi B.I.B. a postupcom k vzniku zmluvy o kontrolnej
činnosti. Zmluva o kontrolnej činnosti je zmluvou synalagmatickou, t.j. takou, ktorá zaväzuje obidve
zmluvné strany. Povinnosť objednávateľa kontroly uhradiť vykonávateľovi kontroly odplatu, je viazaná
na splnenie povinnosti vykonávateľa kontroly kontrolu reálne vykonať a vystaviť kontrolné osvedčenie
zachytávajúce výsledky kontroly. V prípade kontrolnej činnosti vykonanej postupcom na objektoch SO

549-04 tak mohol postupcovi vzniknúť nárok na zaplatenie odplaty iba vtedy, ak by preukázal nielen
to, že k vykonaniu kontroly skutočne došlo, ale aj to, že B.I.B. doručil kontrolné osvedčenie - protokol
o skúške. Žalobca doručenie akéhokoľvek kontrolného osvedčenia týkajúceho sa SO 549-04 poprel.
Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu emailovej komunikácie skonštatoval, že zo žiadneho emailu
nie je zrejmé, akých konkrétnych protokolov sa má komunikácia týkať. Nie je teda zrejmé, či pri tejto

komunikácii boli preposielané aj protokoly, ktoré by sa týkali stavby SO 549-04. Jediný email, v ktorom sú
protokoly bližšie špecifikované, je email zo dňa 25.08.2015, aj tento sa však týkal časti diela označeného
ako SO 823-11. Žalovaný teda nepreukázal, že by si postupca svoju povinnosť doručiť B.I.B. protokoly k
stavbe splnil, a preto súd prvej inštancie považoval časť nároku týkajúcu sa kontrolnej činnosti vykonanej
v súvislosti s prácami na SO 549-04 za nepreukázanú. Pokiaľ ide o zvyšok žaloby, súd prvej inštancie

nedospel k záveru o tom, že aj ostatné kontrolné skúšky boli vykonané na základe objednávok úpadcu,
ktorý by sa zaviazal uhradiť aj náklady na ich vykonanie. Žalovaný v priebehu konania nepredložil ani
jeden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by B.I.B. takéto skúšky u postupcu objednal a najmä, že
by sa zaviazal ich postupcovi uhradiť. Svedkovia, ktorí boli pri realizácii diela činný pre postupcu sícevo svojich výpovediach tvrdili, že B.I.B. si tieto práce objednal, a to najprv písomne a neskôr telefonicky
prostredníctvom pracovníka spoločnosti B.I.B. - pána A., avšak svedok konateľ B.I.B. tieto skutočnosti vo
svojejvýpovedinepotvrdil.Naopakuviedol,žeB.I.B.sižiadneslužbyodpostupcutelefonickyneobjednal

a pán A. nebol osobou, ktorá by bola u B.I.B. poverená takéto služby objednávať. Výpovede svedkov
tak boli rozporné a nie je možné z nich ustáliť jednoznačný záver o tom, či boli kontrolné činnosti
na objektoch SO 823-12 a SO 823-11 riadne objednané a výsledky protokolov spoločnosti B.I.B. aj
doručené. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že úpadca fakturoval B.I.B. aj vykonanie skúšok na časti
stavby označenej ako SO 823-11, ktoré boli vypracované podľa protokolov z č.l. 199, 202, 203, 207,

208, 209, 210, 226 súdneho spisu, ešte predtým ako bol podpísaný dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým
bol jej predmet rozšírený aj na tento stavebný objekt. Aj časť protokolov, ktoré sa vzťahovali k časti
stavby označenej ako SO - 823-12 (č.l. 213 – 220) boli vykonané predtým, ako došlo k uzatvoreniu
dodatku č. 1 k zmluve, ktorým bol predmet diela rozšírený práve o tento objekt. Na záver preto súd
prvej inštancie zhrnul, že zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela je jednou zo základných povinností
objednávateľa diela a žalovaný v priebehu konania nespochybňoval, že zhotoviteľovi diela spoločnosti

B.I.B. skutočne časť ceny diela zodpovedajúcej v žalobe uplatnenej sume neuhradil. Naopak žalovaný
nepreukázal, že by došlo k zániku tohto nároku jednostranným započítaním, keďže neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom existencie započítavanej pohľadávky. Na základe uvedených skutočností, ako aj
citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho aj na

zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej podľa § 369 ods. 2 ObZ.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov
konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech.

8.Súdprvejinštancieopravnýmuznesenímč.k.B2-24Cb/45/2017-623zodňa27.08.2024opravilzrejmú
chybu v písaní, a to v označení právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a odvolacím

návrhom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie alebo zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Podľa odvolateľa nárok žalobcu zanikol v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok zo dňa
31.01.2017. Žalovaný započítal voči pohľadávkam žalobcu svoju pohľadávku vo výške 6.309 eur, ktorú

nadobudol postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu. Súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke právneho posúdenia
a preukázania existencie pohľadávky žalovaného spôsobilej na vykonanie zápočtu voči pohľadávke
žalobcu, ktorá mala za následok zánik pohľadávky žalobcu, pričom závery súdu prvej inštancie sú podľa
odvolateľa nelogické, nepreskúmateľné a arbitrárne. Medzi žalobcom a postupcom došlo k uzatvoreniu

zmluvy o kontrolnej činnosti v zmysle § 591 ObZ, pričom žalobca neuhradil postupcovi odplatu za
skutočne vykonanú kontrolnú činnosť. Odvolateľ mal za to, že predmetný nárok dostatočne preukázal
a dôkazné bremeno uniesol. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že B.I.B. od postupcu žiadne
plnenia neprijal, keďže žalovaný nepreukázal doručenie každého jedného protokolu o skúškach zo
strany postupcu žalobcovi. Súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia rozsudku nijakým spôsobom

nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaného, ale túto pri právnom posúdení veci ignoroval,
čo zaťažuje rozsudok nepreskúmateľnosťou. Odvolateľ k preukázaniu vzniku zmluvného vzťahu medzi
B.I.B. a postupcom, poukázal na § 591 ObZ a na to, že tento bol v časti založený jednak písomnou
objednávkou od spoločnosti B.I.B. č. 16/2014 a vo zvyšnej časti ústne. Ústne tým, že si spoločnosť B.I.B.
prostredníctvom svojich oprávnených zástupcov u spoločnosti postupcu fakticky objednávala výkony

kontrolných skúšok a spoločnosť postupcu skúšky vykonala a následne vydala na spoločnosť B.I.B.
jednotlivé protokoly o vykonaných skúškach, čím bola uzatvorená a splnená zmluva o kontrolnej činnosti
podľa § 591 ObZ. Odvolateľ nikdy netvrdil, že právny vzťah medzi žalobcom a postupcom vznikol na
základe zmluvy o dielo, ako to mylne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolateľ
na ustanovenia zmluvy o dielo poukazoval, nakoľko sa z nich nemožno dopracovať k inému logickému

záveru ako tomu, že medzi žalobcom a postupcom muselo nevyhnutne dôjsť počas realizácie diela k
uzatvoreniu a plneniu zmluvy o kontrolnej činnosti podľa § 591 ObZ, a to bez ohľadu na to, či bola
medzi nimi uzatvorená písomne alebo ústne alebo fakticky na základe reálneho správania. Odvolateľ
poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo a jej dodatku č. 1 (čl. IV. bod 1, 5, čl. IX. bod 18, bod29 zmluvy o dielo, čl. II. bod 2 dodatku č. 1 spolu s prílohou č. 3), ktoré nevyhnutnosť vzniku zmluvy
o kontrolnej činnosti medzi B.I.B. a postupcom priamo potvrdzujú. O logickej nevyhnutnosti vzniku
právneho vzťahu – zmluvy o kontrolnej činnosti možno hovoriť preto, lebo pri realizácii diela si žalobca

musel fakticky objednať skúšky iba u jediného laboratória, ktoré bolo pre jeho práce na danej stavbe
zmluvne akceptované, a to laboratórium postupcu. B.I.B. v zmysle zmluvy o dielo bol povinný preukázať
žalovanému kvalitu vykonaných prác predložením výsledkov skúšok, pričom mal povinnosť objednať
si výkon skúšobníctva u odsúhlaseného skúšobného laboratória, ktorým v prípade realizovaného diela
bola spoločnosť postupcu. Odvolateľ zdôraznil, že práve prílohou č. 3 k dodatku č. 1 zmluvy o dielo bol

„Cenník laboratórnych výkonov spoločnosti CONTROL-VHS-SK, s.r.o.“, a teda postupca bola v čase
realizácie diela jediným legitímnym a vzájomne odsúhlaseným subjektom na realizáciu požadovaných
úkonov skúšobníctva na diele. Súd prvej inštancie sa s týmito argumentmi odvolateľa v napadnutom
rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal. Ďalej odvolateľ v súvislosti s výkonom funkcie pána A.,
ktorý bol zodpovedným zástupcom na diele pri vykonávaní predpísaných skúšok diela, poukázal na
čl. X. bod 1 zmluvy o dielo, ako aj na potvrdenie objednaní vykonaných skúšok prostredníctvom F. A.

u postupcu výpoveďami svedkov B. a C.. Výsledky kontrolných skúšok boli postupcom osobne alebo
e-mailom odovzdávané najmä F. G. A. a iným zodpovedným zástupcom spoločnosti B.I.B. na stavbe,
čo opätovne potvrdili svedecké výpovede. Z predloženej e-mailovej komunikácie je následne evidentné,
že žalobca tieto protokoly o vykonaných skúškach zasielal žalovanému v rámci preukazovania splnenia
povinnosti preukázať kvalitu vykonaných prác predložením výsledkov skúšok. Odvolateľ poukázal na

to, že objednávka, ktorú žalobca nikdy nespochybnil, je čitateľne podpísaná za žalobcu podpisom „A.“.
Pán A. bol preto osobou, ktorej konanie nevyhnutne zaväzovalo žalobcu pri uzatvorení a plnení zmluvy
o kontrolnej činnosti vo vzťahu k postupcovi v zmysle § 16 ObZ. S poukazom na uvedené, považoval
odvolateľ za neudržateľný záver súdu prvej inštancie týkajúci sa váhy úkonov pána A., ako aj toho,
že výpovede svedkov boli rozporné, keď konateľ B.I.B. tieto skutočnosti vo svojej výpovedi nepotvrdil.

Svedok F. F. H., ako bývalý konateľ úpadcu v tejto veci klamal, keď vypovedal, že pán A. nebol osobou,
ktorá by bola u B.I.B. poverená takéto služby objednávať. Ak by súd prvej inštancie posudzoval výpoveď
svedka H. vo svetle vyššie namietaných skutočností (t.j. i/ postavenie pána A. ako zodpovednej osoby vo
veciach vykonávania skúšok v právnom vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, ii/ potvrdenie postavenia
pána A. zo strany svedkov I. B. a F. J. C. v právnom vzťahu medzi úpadcom a postupcom, iii/ e-

mailová komunikácia s protokolmi o vykonaných skúškach zasielaná od postupcu úpadcovi a od úpadcu
žalovanému - všetko cez pána A., iv/ objednávka podpísaná pánom A.), tak by nemohol dospieť k
takto arbitrárnemu záveru. Popretie iba zo strany bývalého konateľa úpadcu - pána H., nemôže byť bez
ďalšieho dôvodom na záver súdu prvej inštancie, aký formuloval, t.j. že sa výpovede svedkov pána B. a
pána C. s výpoveďou pána H. vzájomne nepotvrdili. Odvolateľ poukázal na to, že z výsluchov svedkov

pána B. a pána C. vyplynulo, že spoločnosť postupcu bola skutočne v obchodnoprávnom vzťahu s B.I.B..
Všetky podstatné náležitosti pre vznik zmluvy o kontrolnej činnosti podľa § 591 ObZ boli týmto splnené
a žalovaným preukázané.

10. Odvolateľ ďalej k záverom súdu prvej inštancie, že protokoly o skúškach nikdy nepodpísal B.I.B.

a tak nie je preukázané ich odovzdanie, uviedol, že podpis je právne irelevantný. Protokol o skúškach
je totiž oficiálny dokument, ktorý je vydávaný certifikovaným laboratóriom a podpisujú ho len osoby
zodpovedné za vykonanú skúšku. Na uvedenú otázku odpovedal aj svedok F. J. C. dňa 22.02.2022,
ktorý potvrdil, že: „Protokoly nedávame podpisovať zákazníkom, na tieto sa zákazník nepodpisuje“.
Zhotoviteľ diela predkladal tie isté protokoly o skúškach žalovanému ako objednávateľovi v rámci plnenia

svojej zmluvnej povinnosti preukázať kvalitu vykonaných prác predložením výsledkov skúšok podľa
zmluvy o dielo. K záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal skutočné doručenie protokolov
o skúšobnej činnosti zo strany postupcu B.I.B. uviedol, že takéto tvrdenie je právne neudržateľné
a arbitrárne. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že vystavil za vykonané kontrolné činnosti
žalovanému fa č. 2016-144, pričom prílohu predmetnej faktúry bol aj súpis vykonaných prác, ktorý

sa členil po objektoch SO 549-04, SO 823-11 a SO 823-12. V rámci dôkazov odvolateľ predložil
súdu jednotlivé protokoly o vykonaných skúškach, ktoré korešpondujú po objektoch SO 549-04, SO
823-11 a SO 823-12 so súpisom, ktorý tvoril prílohu vystavenej faktúry č. 2016-144. Uvedené protokoly
boli všetky vystavené/vydané postupcom na spoločnosť B.I.B., t.j. zo strany jediného schváleného
laboratória na diele na zhotoviteľa daných stavebných objektov a žalobcom odovzdané pre účely

fakturácie prác na diele žalovanému. Uvedené protokoly, ktoré preukazujú skutočné vykonanie skúšok
v rámci jednotlivých objektov, zároveň potvrdzujú, že kontrolná činnosť na diele bola skutočne vykonaná
postupcom pre spoločnosť B.I.B., čím bola naplnená podmienka § 591 ObZ vydať zo strany postupcu
pre žalobcu osvedčenie o kontrolnej činnosti. Vzhľadom na vzťah medzi B.I.B. a žalovaným v zmysleuzatvorenej zmluvy o dielo je preukazovanie doručovania vystavených protokolov zo strany postupcu
B.I.B. nadbytočné na preukázanie, že kontrolná činnosť bola postupcom v danom prípade skutočne
vykonaná pre B.I.B. Samotná existencia protokolov je podľa názoru odvolateľa postačujúca, keďže

je zrejmé, že protokoly museli byť a boli zo strany postupcu odovzdané (či už osobne alebo formou
e-mailu) spoločnosti B.I.B. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal opätovne na výsluchy svedkov B. a
C., ako aj e-mailovú komunikácia od konateľa žalobcu F. A. D. na žalovaného zo dňa 02.11.2015
a zo dňa 04.11.2015, kde ako prílohu posielal rozsiahle prehľady jednotlivých skúšok na stavebných
objektoch, pričom tieto prehľady vychádzali z protokolov o skúškach, ktoré mu odovzdal postupca.

Preukazujú to jednotlivé čísla protokolov uvádzané žalobcom v týchto prehľadoch. V rámci odporu proti
vydanému platobnému rozkazu žalovaný na str. 4 presne vyšpecifikoval, ktoré protokoly boli poslané
zo strany postupcu B.I.B. formou e-mailu, resp. boli poslané e-mailom zo strany B.I.B. žalovanému na
preukázanie povinnosti splniť záväzok vykonať dielo aj predložením dokladov o vykonaných skúškach.
Išlo predovšetkým o protokoly k objektom SO 823-11 a SO 823-12. Žalovaný na str. 4 odporu v bodoch
a) až g) presne popísal, ktorý email išiel od koho a komu a rovnako to, čo bolo prílohou daného

emailu. Odvolateľ preto namietal závery súdu prvej inštancie, že z emailovej komunikácie nie je zrejmé,
akých protokolov sa má daná komunikácia týkať. Žalobca navyše nikdy v rámci súdneho konania
nenamietol, nespochybnil ani nepoprel, že prílohou emailovej komunikácie by neboli tie prílohy, ktoré
žalovaný po jednotlivých emailoch identifikoval v podanom odpore ako ich prílohy. Ak by bola takáto
námietka vznesená, tak by žalovaný pristúpil k tomu, že by do súdneho konania predložil emailovú

komunikáciu v elektronickej podobe. Žalobca to však v rámci súdneho konania nikdy nerozporoval a z
tohto dôvodu je potrebné na toto tvrdenie žalovaného nazerať ako na nesporné. Tvrdenie žalovaného,
že k odovzdávaniu protokolov o vykonaných skúškach dochádzalo aj osobne podporuje aj emailová
komunikácia zo strany B.I.B. voči žalovanému, v ktorej zasielal žalovanému sám od seba protokoly
vydané postupcom, ktoré mu neboli zo strany postupcu poslané emailom, ale museli mu byť nevyhnutné

odovzdané osobne (emailová komunikácia zo dňa 04.09.2015, zo dňa 24.09.2015, zo dňa 02.11.2015 a
zo dňa 04.11.2015). Pokiaľ ide o protokoly k objektu SO 549-04, tak tieto vyplývajú zo súpisu priloženého
k faktúre č. 2016-144, pričom ich reálne vydanie a existencia vyplývajú z konkrétnych protokolov,
ktoré predložil do konania podaním označeným ako doloženie listinných dokladov zo dňa 03.07.2017
a doloženie listinných dokladov zo dňa 25.08.2017. Odvolateľ poukázal na predchádzajúce vyjadrenia

v konaní, v rámci ktorých vysvetlil disproporciu vyfakturovania kontrolných skúšok, ktoré boli vykonané
skôr ako sa žalobca zmluvne zaviazal na vykonanie prác na objekte označeného ako SO 823/11 a SO
823/12. Súd prvej inštancie sa pritom s touto argumentáciou nijako nevysporiadal. Žalobca totiž práce
na objektoch SO 823/11 a SO 823/12 v skutočnosti vykonával fakticky už pred uzavretím dodatku č. 1,
pričom uzatvorením tohto dodatku sa iba právne upravil už exitujúci faktický stav. Z toho dôvodu boli

súčasťou fakturácie aj práce na objektoch SO 823/11 a SO 823/12. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal
na čl. 2 bod 3 dodatku č. 1, ktorým sa upravili termíny vykonania diela, pričom pri stavebnom objekte
„SO 823-11“ a „SO 823-12“ bol termín začatia prác stanovený na 14.11.2014 a termín ukončenia prác
na 30.04.2015.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že si u postupcu kontrolné skúšky
neobjednával, kontrolné skúšky neboli vykonávané pre žalobcu, ale priamo pre žalovaného a na
jeho náklady, v dôsledku čoho mu nevznikla povinnosť zaplatiť postupcovi žiadnu odplatu. Žalovaný
dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, čo správne podľa žalobcu vyhodnotil aj súd prvej inštancie.
Žalovaný nepreukázal, že by si postupca splnil svoju povinnosť doručiť žalobcovi protokoly o skúške

(vo vzťahu k stavebnému objektu SO 549-04), nepreukázal, že by si u postupcu kontrolné skúšky
objednal a zaviazal sa ich zaplatiť (vo vzťahu k ďalším stavebným objektom, a to SO 823-11, SO
823-12). Z predloženej emailovej komunikácie však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by jej predmetom
bolo zasielanie akýchkoľvek kontrolných osvedčení (protokolov) žalobcovi, ktoré by sa mali týkať
stavebného objektu SO 549-04, a čo je nemenej dôležité, z jej obsahu ani nemožno vyvodzovať,

že by odplatu za kontrolné skúšky (akékoľvek) mal postupcovi platiť žalobca. Z emailu žalovaného
(pána E. zo dňa 28.04.2017) vyplynulo, že kontrolné skúšky slúžili ako podklad pre plnenie žalovaného
na účely jeho vlastnej fakturácie investorovi diela. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že
žalovaný nepreukázal, že by si postupca svoju povinnosť doručiť protokoly k stavbe SO 549-04 splnil, v
dôsledkučohonepovažovalzapreukázanúčasť(započítavaného)nárokutýkajúcusakontrolnejčinnosti

vykonanej v súvislosti s prácami na SO 549-04. Vo vzťahu k ostávajúcej časti (započítavaného) nároku
týkajúcej sa kontrolnej činnosti v súvislosti s prácami na ostatných stavebných objektoch žalovaný
nepreukázal nielen doručenie kontrolných osvedčení, ale tiež existenciu objednávok žalobcu, resp.
zmluvy o kontrolnej činnosti uzavretej medzi žalobcom a postupcom. Realizácia kontrolných skúšoktak prebiehala výlučne pre potreby žalovaného, aby žalovaný mohol dielo odovzdať investorovi a
fakturovať jeho cenu. Svedčí o tom hneď viacero skutočností, osobitne však: (i) fakt, že samotný
materiál pre realizáciu diela žalobcom dodával výlučne žalovaný, pričom kontrolné skúšky slúžili práve

na kontrolu dodaného materiálu (skutočnosť, že kontrolné skúšky mali dokladovať kvalitu používaných
materiálov pri zhotovení diela potvrdzuje aj samotný žalovaný), ako aj (ii) skutočnosť, že tzv. kontrolno
– skúšobný plán, ktorý mal v zmysle zmluvy o dielo vypracovať zhotoviteľ (žalobca) v skutočnosti
vyhotovoval žalovaný, a to dokonca až po tom, ako bola zmluva o dielo medzi stranami sporu vôbec
uzavretá. V konaní ostal aj nepreukázaný samotný rozsah (počet) jednotlivých kontrolných skúšok,

ktoré mal postupca podľa tvrdenia žalovaného vykonať v prospech žalobcu. V konaní pred súdom prvej
inštancie žalovaný ničím nepreukázal, v akom rozsahu mali byť kontrolné skúšky údajne vykonané v
prospech a na účet žalobcu. Následne sa žalobca vyjadril k pánovi A. tak, že bol v zmysle zmluvy
o dielo oprávnený zastupovať žalobcu pri vykonávaní kontrolných skúšok, ktoré boli vykonávané pre
žalovaného (a nie pre žalobcu). Svedecké výpovede v zásade zhodne deklarujú len toľko, že objednávky
mal v mene žalobcu telefonicky zadávať pán A., z ich obsahu však nemožno dovodiť skutočnú

existenciu dohody zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o kontrolnej činnosti najmä, že
by žalobca prevzal záväzok zaplatiť za vykonanie kontrolných skúšok postupcovi odplatu a ani že by
si postupca splnil povinnosť odovzdať jednotlivé kontrolné osvedčenia žalobcovi. Ak by bola prípustná
existencia ústnych objednávok žalobcu na vykonanie kontrolných skúšok, neznamenalo by to, že by
postupca mal nárok na zaplatenie vyúčtovanej odplaty, keďže by ostali sporné ostatné okolnosti – počet

údajných ústnych objednávok, cena kontrolnej činnosti dohodnutá medzi postupcom a žalobcom, počet
skutočne vykonaných kontrol, počet kontrol vykonaných pre žalobcu (nie pre žalovaného), prevzatie
záväzku žalobcu zaplatiť postupcovi cenu za kontrolnú činnosť, počet vydaných a žalobcovi skutočne
odovzdaných kontrolných osvedčení a pod. Postupca vystaval protokoly, ktoré ani nedával nikomu
podpisovať, svojvoľne. Uvedené zreteľne potvrdzujú napríklad aj protokoly o skúške RU 44/2014 zo

dňa 09.12.2014 a RU 2/2015 zo dňa 17.03.2015, ktoré vôbec nie sú zahrnuté vo faktúre postupu č.
2016-144 zo dňa 14.06.2016, a to aj napriek tomu, že sú vystavené na meno žalobcu. Žalovaný v spore
nepredložil ani jeden listinný dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplývalo, že by žalobca od postupcu
prevzal originál akéhokoľvek protokolu. Zo žiadnej emailovej komunikácie predloženej žalovaným v
spore nevyplýva, že by jej súčasťou boli také protokoly o kontrolných skúškach, ktoré by sa týkali

stavebného objektu SO 549-04. Súčasťou ani jednej emailovej komunikácie vymedzenej na str. 4 odporu
žalovaného zo dňa 02.05.2017, nebol žiadny taký protokol, ktorý by sa týkal stavebného objektu SO
549-04. Žalovaný týmto spôsobom nijako nepreukázal, že by tieto konkrétne protokoly týkajúce sa SO
549-04 boli žalobcovi skutočne doručené. Rovnako tak je správny záver súdu prvej inštancie aj vo
vzťahu k nepreukázaniu ostávajúcej časti nároku týkajúcej sa kontrolných činností na iných stavebných

objektoch. Žalovaný, v rámci unesenia svojho vlastného dôkazného bremena, totiž v spore nepreukázal,
že by medzi postupcom a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o kontrolnej činnosti.

12. Odvolateľ v odvolacej replike uviedol, že objednávku č. 16_2014 a následné faktické objednávanie
kontrolných skúšok na diele realizovanom žalobcom je potrebné vnímať predovšetkým v kontexte

uzatvorenej zmluvy o dielo, nakoľko si takýmto postupom fakticky plnil svoje povinnosti z nej
vyplývajúce voči žalovanému. Bez splnenia tejto povinnosti by totiž nemohol fakturovať práce na diele
voči žalovanému a žalovaným by mu ich ani neuznal, ani neuhradil. Cena bola určená Cenníkom
laboratórnych výkonov spoločnosti CONTROL-VHS-SK, určeným v dodatku č. 1 k zmluve o dielo a
rozsah skúšok bol determinovaný stavebnými objektmi, ktoré žalobca na diele realizoval podľa zmluvy o

dielo a dodatkov, z ktorých je zrejmé, že išlo o objekty SO 549-04, SO 823-11 a SO 823-12. Predmetné
skutočnosti svojimi svedeckými výpoveďami potvrdili aj svedkovia Všetky podstatné náležitosti pre vznik
zmluvy o kontrolnej činnosti podľa § 591 ObZ boli týmto splnené a žalovaným preukázané. Navyše
v zmysle zmluvy o dielo mohol žalobca objednať skúšky iba u spoločnosti CONTROL-VHS-SK a u
žiadneho iného subjektu, a to na vlastné náklady, t.j. skúšky boli v cene ním realizovaného diela.

Žalovaný vystavil za vykonané kontrolné činnosti žalovanému fa č. 2016-144, pričom prílohu predmetnej
faktúry bol aj súpis vykonaných prác, ktorý sa členil po objektoch SO 549-04, SO 823-11 a SO 823-12.
Protokoly, ktoré predložil žalovaný, korešpondujú po objektoch SO 549-04, SO 823-11 a SO 823-12 so
súpisom, ktorý tvoril prílohu vystavenej faktúry č. 2016-144. Uvedené protokoly boli všetky vystavené/
vydané zo strany spoločnosti CONTROL-VHS-SK spoločnosti B.I.B., t.j. zo strany jediného schváleného

laboratória pre žalobcu na diele. Uvedené protokoly, ktoré preukazujú skutočné vykonanie skúšok v
rámci jednotlivých objektov potvrdzujú, že kontrolná činnosť na diele žalobcu bola skutočne vykonaná
zo strany spoločnosti CONTROL-VHS-SK pre spoločnosť B.I.B., čím bola naplnená podmienka § 591
ObZ vydať zo strany postupcu pre žalobcu osvedčenie o kontrolnej činnosti. Protokoly o vykonanýchskúškach boli odovzdávané zo strany postupcu jednak osobne a jednak formou emailovej komunikácie.
Tvrdenie, že kontrolné skúšky slúžili na kontrolu materiálu dodávaného žalovaným, považoval odvolateľ
za nesprávnu. Kontrolné skúšky sa nevykonávajú pre účely kontroly materiálu, ale pre účely zistenia

kvality vykonaných prác po zabudovaní materiálu, za ktoré zodpovedal žalobca. Všetky tieto kontrolné
skúškymalnavlastnénákladyzabezpečiťzmyslezmluvyodieložalobcaaniežalovaný.Výsledkytýchto
kontrolných skúšok boli podkladom pre fakturáciu žalobcu voči žalovanému.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a

napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

19. Podľa § 591 ObZ zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať nestranne
zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné osvedčenie

a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

20. Podľa § 592 ods. 1 ObZ vykonávateľ kontroly je povinný vykonať kontrolu nestranným spôsobom a
zistený stav opísať v kontrolnom osvedčení.

21. Podľa § 594 ods. 1 ObZ vykonávateľ kontroly je povinný ju vykonať v rozsahu a spôsobom určeným
v zmluve, inak v rozsahu a spôsobom obvyklým pri obdobných kontrolách.

22. Podľa § 595 ods. 1 ObZ vykonávateľ kontroly má nárok na odplatu po splnení povinnosti vykonať
kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie.

23. Podľa § 595 ods. 2 ObZ, ak odplata nie je dohodnutá, je objednávateľ povinný zaplatiť odplatu
obvyklú v čase uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.

24. Odvolateľ založil svoju procesnú obranu na argumente existencie pohľadávky postúpenej od

spoločnosti CONTROL-VHS-SK, ktorú jednostranne započítal s pohľadávkou spoločnosti B.I.B.
Odvolateľ v prvom rade namietal, že medzi spoločnosťou B.I.B. a postupcom došlo k uzatvoreniu zmluvy
o kontrolnej činnosti, a to jednak na základe objednávky vo vzťahu k stavebnému objektu SO 549/04
a vo zvyšnej časti ústne. Predmetné tvrdenie odvolateľ opieral o vykonané dokazovanie, ktoré súd prvej
inštancie nevyhodnotil správne, keď nezohľadnil uzatvorenú zmluvu o dielo medzi spoločnosťou B.I.B.

a žalovaným, ako aj nesprávne ustálil neunesenie dôkazného bremena žalovaného.

25. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za preukázané
je možné považovať uzatvorenie zmluvy s obsahom vymedzeným v písomnej objednávke zodňa 11.07.2014, teda objednanie skúšok spoločnosti B.I.B. u postupcu pre stavebný objekt SO 549-04,
čojesprávnymzáverom.Pokiaľvšakišloouzatvoreniezmluvyokontrolnejčinnostiprestavebnéobjekty
SO 823-11, SO 823-12 mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné dospieť k záveru o objednaní

skúšok zo strany spoločnosti B.I.B., keďže tieto skutočnosti z listinných dôkazov neboli preukázané.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/204/2009 zo dňa 14.09.2011, v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu

a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov (čl. 15 ods. 2 CSP). Odvolací súd v rámci skúmania hodnotenia
dôkazov súdom prvej inštancie zistil taký postup súdu, ktorý predstavuje vybočenie z kritérií uvedeného
hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie záver o neunesení dôkazného bremena žalovaného v otázke
existencie započítateľnej pohľadávky žalovaného založil na nesprávnych skutkových zisteniach, keď
nezohľadnil vykonané dokazovania v celosti, bez posúdenia vzájomnej súvislosti všetkých vykonaných
dôkazov, teda vykonania logickej analýzy všetkých dôkazov s ich logickou previazanosťou, bez

vnútorných rozporov. Súd prvej inštancie neprihliadal na všetky okolnosti, ktoré vyšli najavo, čím
došlo k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie sa predovšetkým odmietol
zaoberať obsahom listinného dôkazu predloženým žalovaným, keď sa riadne nevysporiadal s obsahom
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi spoločnosťou B.I.B. a žalovaným. Z obsahu zmluvy o dielo žalovaný
odvodzoval logický záver aj o následnom uzatvorení zmluvy o kontrolnej činnosti medzi spoločnosťou

B.I.B a postupcom ako jediným odsúhlaseným kontrolným laboratóriom v zmysle zmluvy o dielo.
Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolateľom o logickom závere indikujúcim následné
uzatvorenie zmluvy o kontrolnej činnosti aj pre stavebné objekty SO 823-11, SO 823-12 medzi
spoločnosťou B.I.B. a postupcom, keďže zo zmluvy o dielo je možné odvodiť povinnosť spoločnosti
B.I.B, ktorú na seba prevzala voči žalovanému ako objednávateľovi diela, a to vykonanie kontroly

kvality prác zahrnuté v zmluvne dojednanej cene diela práve prostredníctvom spoločnosti postupcu.
Samozrejme, zmluvnými stranami zmluvy o dielo nebola spoločnosť postupcu, a preto táto zmluva ani
nemôže obsahovať práva a povinnosti B.I.B voči postupcovi zo zmluvy o kontrolnej činnosti podľa
§ 591 ObZ. Zmluva o dielo z hľadiska jej obsahu je však dôležitým dôkazným prostriedkom, ktorý
v spojitosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami môže svedčiť o tom, že uzatváranie zmlúv o kontrolnej

činnosti bolo vopred predpokladané v nadväznosti na povinnosť úpadcu zabezpečiť kontrolu kvality
prác prostredníctvom spoločnosti postupcu aj pre stavebné objekty SO 823-11, SO 823-12 (bližšie pozri
čl. IV. bod 4.5, čl. IX. bod 9.18, bod 9.29 zmluvy o dielo, čl. II bod 2.2 Dodatku č. 1 zmluvy o dielo),
a preto sa mal súd prvej inštancie zaoberať skutočnosťami z nej vyplývajúcimi. Súd prvej inštancie však
vyhodnotil zmluvu o dielo izolovane, z hľadiska strán, ktoré predmetnú zmluvu uzatvorili a bez toho,

aby vyhodnotil obsah záväzkov, na ktoré sa spoločnosť B.I.B. voči žalovanému zaviazala. Súd prvej
inštancie v tomto smere nevysvetlil, že ak bola spoločnosť B.I.B. povinná v rámci realizácie diela podľa
čl. IX. bod 9.18 a 9.29 preukázať kvalitu vykonaných prác predložením výsledkov skúšok a objednať si
výkon skúšobníctva na jej náklady zahrnuté v cene diela (čl. IV. bod 4.5) u jediného odsúhlaseného
laboratória, ktorým v zmysle prílohy č. 3 dodatku č. 1 bola spoločnosť postupcu, ako a či si vôbec

túto povinnosť spoločnosť B.I.B. splnila, ak zmluvu o kontrolnej činnosti s postupcom neuzatvorila.
Uzatvorenie zmluvy o dielo s predmetným obsahom záväzkov, na podklade ktorých potom spoločnosť
B.I.B fakturovala príslušné ceny prác, v ktorých by boli zahrnuté aj náklady na výkon kontrolnej činnosti
žalovanému ako objednávateľovi zo zmluvy o dielo, nasvedčuje logickému záveru, že spoločnosť B.I.B
uzatvorila aj zmluvu o výkone kontrolnej činnosti s jediným odsúhlaseným skúšobným laboratóriom

podľa zmluvy o dielo - postupcom. V tomto smere, keďže ide o nepriamy dôkaz, je nevyhnutné
zohľadniť aj ďalšie listinné dôkazy a výsluchy svedkov na vyslovenie záveru, či zmluva o kontrolnej
činnosti bola uzatvorená aj pre stavebné objekty SO 823-11, SO 823-12. Záver súdu prvej inštancie,
ktorý však vyhodnotil zmluvu o dielo izolovane z hľadiska jej posudzovania ako priameho dôkazu
svedčiaceho len o obsahu záväzkov medzi uzatvorenými zmluvnými stranami, teda spoločnosťou B.I.B.

ako zhotoviteľom diela a žalovaným ako objednávateľom diela, nebol správny. Odvolací súd preto
konštatuje aj dôvodnosť námietky odvolateľa, že súd prvej inštancie na predmetné námietky žalovaného
vzťahujúce sa k obsahu zmluvy o dielo a z nich vyplývajúcich skutočností podstatných aj pre právny
vzťah medzi postupcom a spoločnosťou B.I.B. vôbec nereflektoval a zmluvu o dielo neposudzoval
z hľadiska jej obsahu v spojitosti aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, čím bola zároveň porušená zásada

voľného hodnotenia dôkazov.

26. Pre posúdenie otázky unesenia dôkazného bremena žalovaného o uzatvorení zmluvy o kontrolnej
činnosti je nemenej podstatnou aj e-mailová komunikácia postupcu, spoločnosti B.I.B. a žalovaného,a to vo vzťahu k stavebným objektom SO 823/11, SO 823/12. Odvolateľ namietal vyhodnotenie
sporných skutočností súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že zo žiadneho e-mailu nie je zrejmé, akých
konkrétnych protokolov o vykonaní skúšok sa má predložená emailová komunikácia týkať. Odvolací

súd dáva v tomto smere za pravdu odvolateľovi, že v odpore proti platobnému rozkazu (na str. 4
odporu) presne označil protokoly o vykonaní kontrolnej činnosti, ako aj špecifikoval, ktoré protokoly
boli poslané zo strany postupcu spoločnosti B.I.B. formou emailu, resp. boli poslané emailom zo
strany B.I.B. žalovanému, ako aj ktoré protokoly boli prílohou toho-ktorého emailu. Zároveň je potrebné
prisvedčiť argumentu odvolateľa, že žalobca predmetné skutočnosti a obsah konkrétnych emailov, ani

obsah a označenie danej prílohy v konaní podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP nenamietal, a preto išlo
o nesporé skutkové okolnosti, ktoré súd prvej inštancie nesprávne posudzoval ako sporné. Vzhľadom
na uvedené je záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že „Zo žiadneho emailu nie je zrejmé,
akých konkrétnych protokolov sa má komunikácia týkať“ nesprávny. Úlohou súdu prvej inštancie bude
preto skúmať predmetnú emailovú komunikáciu predloženú v konaní, a to v kontexte tvrdení žalovaného
v podanom odpore s označením toho ktorého emailu, ako aj obsahu jeho prílohy v spojitosti s ostatnými

vykonanými dôkazmi pre zodpovedanie otázky v súvislosti s uzatvorením zmluvy o kontrolnej činnosti
pre stavebné objekty SO 823-11, SO 823-12. Súd prvej inštancie by sa v tejto súvislosti mal zaoberal aj
tvrdením odvolateľa, že z e-mailovej komunikácie zo dňa 02.11.2015 a 04.11.2015 od konateľa B.I.B - F.
A. D. adresovaného žalovanému mal byť v prílohe zasielaný prehľad jednotlivých skúšok na stavebných
objektoch, pričom tieto vychádzali z protokolov o skúškach, ktoré mu mal odovzdať postupca.

27. Odvolateľ ďalej namietal aj skutkové závery súdu prvej inštancie plynúce z hodnotenia svedeckých
výpovedí, keď uzavrel, že tieto boli rozporné, a preto nebolo možné ustáliť, či kontrolná činnosť na
stavbách SO 823-11, SO 823-12 bola riadne objednaná. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaný
aj v priebehu konania namietal dôveryhodnosť svedka pána H., bývalého konateľa úpadcu. Odvolateľ

namietal výpoveď svedka z hľadiska jej obsahu, keď svedok nesprávne tvrdil, že pán F. A. nekonal
v mene úpadcu, čo je v rozpore s výpoveďami svedkov B. a C., ako aj listinnými dôkazmi, a to
zmluvou o dielo, či objednávkou kontrolných skúšok, podpísanou priamo pánom A.. Odvolací súd
konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorý sa obmedzil na konštatovanie toho, že výsluchy
svedkov boli rozporné, a preto na ich základe nie je možné ustáliť skutkové okolnosti, nie je hodnotením

vykonaného dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Predovšetkým sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s námietkou dôveryhodnosti svedka H., a to nielen z hľadiska jeho postavenia
v spoločnosti B.I.B. a záujmu na výsledku sporu (ide o bývalého konateľa úpadcu a v konaní pred
vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti úpadcu vystupoval ako žalujúca strana a v tomto kontexte
poskytol vyjadrenia žalobcu, na základe ktorých bol vystavaný procesný útok), ale aj z hľadiska rozporu

tvrdenia tohto svedka s listinnými dôkazmi založenými v spise ohľadom otázky, či pán A. bol osobou,
ktorej konanie zaväzovalo spoločnosť B.I.B. Výpoveď svedka H. je preto potrebné hodnotiť aj cez prizmu
vlastných tvrdení žalobcu, ktorý potvrdil, že objednávka zo strany spoločnosti B.I.B pre stavebný objekt
SO 549-04 bola uskutočnená, pričom na predmetnej objednávke je podpis pána A. v mene spoločnosti
B.I.B.. Zároveň je v tomto smere potrebné, aby súd prvej inštancie pri hodnotení svedeckej výpovede

prihliadal aj na skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, a to čl. X bod 10.1 zmluvy o dielo a následne
aj aplikoval § 15 a nasl. ObZ. Súd prvej inštancie zároveň nevyhodnotil svedecké výpovede pána
B., ako aj pána C., ktorí zhodne potvrdili zadávanie objednávok od pána A., vykonávanie skúšok pre
spoločnosť B.I.B, ako aj odovzdávanie protokolov pánovi A., čo nie je správnym postupom v rámci
hodnotenia vykonaného dokazovania. Odvolací súd v kontexte vyhodnocovania svedeckých výpovedí

preto konštatuje nesprávnosť argumentu súdu prvej inštancie o tom, že svedok H. nepotvrdil skutočnosti
uvedené svedkami B. a C. o objednaní a realizácii skúšok, ako aj odovzdaní protokolov, naopak tieto
rozporoval, a preto nebolo možné ustáliť záver o objednaní kontrolnej činnosti pre stavebné objekty SO
823-11, SO 823-12, keď je práve úlohou súdu prvej inštancie ustáliť rozhodné skutkové okolnosti na
základe vierohodnosti obsahu svedeckých výpovedí v spojitosti s ďalšími listinnými dôkazmi.

28. Odvolateľ namietal aj záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o kontrolnej činnosti vo vzťahu
k stavebným objektom SO 823-11, SO 823-12 nemohla byť uzatvorená aj preto, že označené protokoly
(č.l. 199, 202, 203, 207-210, 226, 213-220) boli vypracované ešte predtým, ako bol podpísaný dodatok
k pôvodnej zmluve, ktorým bol jej predmet rozšírený aj na tieto stavebné objekty. Odvolací súd

zhodne s odvolateľom konštatuje, že súd prvej inštancie sa v súvislosti s týmto argumentom úplne
opomenul vysporiadať s tvrdením žalovaného (vo vyjadrení zo dňa 24.03.2022 a zo dňa 26.04.2022),
že z čl. 2 bod 2 a 3 dodatku č. 1, ktorým sa upravili termíny vykonania diela pre stavebný objekt SO
823-11 definovaného ako kolízia 12, stavebný objekt SO 823-12, bol termín začatia prác stanovenýna 14.11.2014 a termín ukončenia prác na 30.04.2015. Súd prvej inštancie však neskúmal obsah
jednotlivých dodatkov a výkon začatia prác zo strany zhotoviteľa pre ten ktorý stavebný objekt. Odvolací
súd konštatuje, že v prípade, ak by súd prvej inštancie na základe príslušných dodatkov uzatvorených

k zmluve o dielo zistil, že spoločnosť B.I.B. v skutočnosti vykonávala práce na diele pre konkrétne
stavebné objekty už skôr, ako boli podpísané samotné dodatky, je dôvodné pričítať vykonanie kontrolnej
činnosti na danej stavbe zhotoviteľovi diela, ak by zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že
zmluva o kontrolnej činnosti bola pre tieto stavebné objekty uzatvorená. Súd prvej inštancie preto musieť
zodpovedať otázku, či uzatvorením dodatku, v ktorom bolo upravené zhotovenie diela pre jednotlivé

stavebnéobjektysaupravilužexistujúcifaktickýstav,akoajtoktoréztýchtovykonanýchskúšokspadajú
pod obdobie vykonávania prác pre ten ktorý stavebný objekt.

29. Za nesprávne právne posúdenie považoval odvolateľ interpretáciu § 591 ObZ, keď súd prvej
inštancie podmienil vykonanie kontrolnej činnosti doručením protokolu o vykonaní skúšok. Odvolací súd
v súlade s § 591 ObZ uvádza, že zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať

nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné
osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Zmluva o kontrolnej činnosti
je synalagmatickou zmluvou, kde na jednej strane vzniká záväzok vykonávateľa kontroly vykonať
nestranne kontrolu a vydať o tom kontrolné osvedčenie a na druhej strane vzniká objednávateľovi
kontroly povinnosť zaplatiť mu za vykonanú kontrolu odplatu. Výška odplaty v tomto smere nemusí

byť výslovne uvedená, keďže v takom prípade sa za odplatu považuje odplata obvyklá (§ 595 ods.
2 ObZ). Z uvedeného tak vyplýva, že zmluvná povinnosť vykonávateľa kontroly je preto splnená už
vykonaním nestrannej kontroly s vydaním kontrolného osvedčenia a nie jeho doručením objednávateľovi
kontroly. Zároveň je kontrolné osvedčenie aj dôkazným prostriedkom o splnení povinnosti vykonať
kontrolu a vydať o tom osvedčenie v zmysle § 591 ObZ. Súd prvej inštancie tak nesprávne interpretoval

povinnosť vydať kontrolné osvedčenie, ktorý si zamieňal s doručením kontrolného osvedčenia, a to
priamo spoločnosti B.I.B.

30. Žalobca poukázal na § 595 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého nárok na odmenu vykonávateľa kontroly
zo zmluvy o kontrolnej činnosti je viazaný nielen na splnenie jeho povinnosti vykonať kontrolu, ale

aj na splnenie povinnosti vydať kontrolné osvedčenie (cit. z: Eurokódex. Komentár k § 595 zákona
513/1991 Zb. (od 1.1.1992), zdroj: epi.sk). Kumulatívnym splnením týchto dvoch podmienok vzniká
vykonávateľovikontrolynároknazaplatenieodplatyvočiobjednávateľovikontroly.Zuvedenéhovyplýva,
že úhrada odplaty je viazaná na splnenie povinnosti vydať kontrolné osvedčenie, nie jeho doručenie
objednávateľovi kontroly. Splatnosť nároku na odmenu vykonávateľa kontroly za vykonanú kontrolnú

činnosť tak nastane po vydaní kontrolného osvedčenia o vykonaní tejto kontroly. Ustanovenie § 595 ods.
1 ObZ je dispozitívne, a teda zmluvné strany si môžu odlišne dohodnúť moment a podmienky vzniku
nároku na zaplatenie odplaty za vykonanú kontrolu, teda samotný moment splatnosti nároku. Dohoda
o odlišnom momente splatnosti predmetného nároku v konaní nebola tvrdená. Príslušné ustanovenia
§ 591 ObZ a § 595 ods. 1 ObZ v súvislosti so splnením povinnosti vykonávateľa kontroly vykonať

kontrolnú činnosť nespájajú splnenie tejto povinnosti s odovzdaním predmetu plnenia (kontrolných
osvedčení), tak ako je to v prípade iných zmluvných typov (napr. zmluva o dielo či kúpna zmluva) a ako
sa nesprávne domnieval žalobca, ale splnenie povinnosti vykonávateľa kontroly spájajú so samotným
vydaním kontrolných osvedčení o vykonanej kontrole.

31. Súd prvej inštancie v nadväznosti na nesprávne právne posúdenie týkajúce sa nesplnenia
povinnosti vydať kontrolné osvedčenia z dôvodu, že tieto neboli žalobcovi doručené, sa potom ani
nezaoberal predloženými protokolmi o vykonaných skúškach. Súd prvej inštancie tak neskúmal ani
tvrdenie žalovaného, že predmetné protokoly mali slúžiť ako podklad k fakturácii ceny diela v prospech
spoločnosti B.I.B. v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. Uvedené protokoly sú dôkazným prostriedkom

spôsobilým preukázať vykonanie skúšok v rámci jednotlivých stavebných objektov (ako aj počet týchto
skúšok), či potvrdiť, že kontrolná činnosť na diele bola skutočne vykonaná. Na základe uvedeného je
zrejmé, že preskúmanie ich obsahu môže viesť k zásadným skutkovým záverom súdu, akým subjektom
a v koho prospech bola kontrolná činnosť vykonaná. Súd prvej inštancie sa preto bude musieť po
vrátení veci zaoberať doloženými protokolmi o vykonaných skúškach pre jednotlivé stavebné objekty,

a to v intenciách vyššie uvedeného právneho posúdenia odvolacieho súdu.

32. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátilsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní bude vo vyššie naznačenom smere v intenciách záverov odvolacieho súdu zistiť a ustáliť
skutkový stav a predmetnú vec opätovne právne posúdiť. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne ustáliť

sporné a nesporné skutočnosti, a to najmä vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa obsahu príloh
emailovej komunikácie. Súd prvej inštancie sa predovšetkým vysporiada s otázkou unesenia dôkazného
bremena procesnej obrany žalovaného o existencii započítateľnej pohľadávky s pohľadávkou žalobcu.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti posúdi, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o kontrolnej činnosti pre
stavebné subjekty SO 823-11, SO 823-12 (uzatvorenie zmluvy o kontrolnej činnosti pre stavebný objekt

SO 594-04 bol správne ustálený). Na tento účel súd prvej inštancie vyhodnotí všetky vykonané dôkazy
podľa svojej úvahy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo. S ohľadom na uvedené preto súd prvej inštancie posúdi najmä obsah zmluvy
o dielo, ako aj predložené protokoly o skúškach v spojitosti s predloženou e-mailovou komunikáciou a
výpoveďami svedkov po preskúmaní ich dôveryhodnosti v kontexte ostatných listinných dôkazov, pričom
vyhodnotí všetky rozhodné argumenty strán konania a ustáli skutkový stav veci. Súd prvej inštancie sa

následne bude zaoberať s ohľadom na obsah protokolov o kontrolnej činnosti tým, či došlo k splneniu
záväzkov zo strany vykonávateľa kontroly, v dôsledku ktorých vznikol nárok na odplatu za vykonanú
kontrolnú činnosť, a to v nadväznosti na správnu aplikáciu § 591 ObZ a § 595 ods. 1 ObZ v intenciách
uvedených odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť aj zrejmé, ktoré z navrhnutých
dôkazov súd prvej inštancie vykonal a ktoré nevykonal a z akých dôvodov, ako vyhodnotil konkrétne

tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery, vrátane toho, na
základe akých zákonných ustanovení jednotlivé aspekty sporu posudzoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

33. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d), e) CSP).