Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/118/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200466
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov
senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: ILT spoločnosť s
ručením obmedzeným v skratke: ILT s.r.o., so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 36 175 030, právne
zastúpeného: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 262 961,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021, a rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly

č. 100785622/2017 zo dňa 05. mája 2017 začal dňa 31. mája 2017 u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2015, júl 2015, september 2015, október 2015,
november 2015 a december 2015. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 19. januára 2018
(rozhodnutie č. 100167214/2018 zo dňa 18. januára 2018) do 09. mája 2018 z dôvodu zaslania žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“). Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol
č. 101666329/2018 zo dňa 27. augusta 2018 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu
s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101666571/2018 zo dňa 27. augusta

2018 dňa 11. septembra 2018. K zisteniam uvedeným v Protokole sa žalobca písomne vyjadril dňa 02.
októbra 2018. Po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane prerokoval so žalobcom
jeho vyjadrenie k protokolu dňa 20. marca 2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100693637/2019).

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100770659/2019 zo dňa 02. apríla 2019, ktorým určil žalobcovi
rozdiel dane v sume 20 736,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december

2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
102263406/2019 zo dňa 30. septembra 2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil.3. Daňové konanie bolo prerušené odo dňa 09. apríla 2020 (rozhodnutie č. 100759617/2020
zo dňa 08. apríla 2020) do 04. augusta 2020 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI. Správca dane
o výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní

č. 101431008/2020 zo dňa 11. septembra 2020 a Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101484453/2020
zo dňa 24. septembra 2020.

4. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol podľa ustanovenia § 68

ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume
20 736,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie december 2015 nebol priznaný v sume 2 899,32 eur a bola určená vlastná
daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 17 836,68 eur.

5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 03. novembra 2020, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva,

že v zdaňovacom období december 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených
spoločnosťou NASTAZ Consulting services, s.r.o., so sídlom Štefánikova 42/989, 040 01 Košice, IČO:
36 690 791 (ďalej aj „dodávateľská spoločnosť“), s predmetom fakturácie AL zliatina EN AB 46000 (ďalej
aj „tovar“), a to:
-faktúrač.03122015,dátumvystavenia:03.decembra2015,základdane:34560,00eur,DHP:6912,00

eur,
-faktúrač.08122015,dátumvystavenia:08.decembra2015,základdane:34560,00eur,DPH:6912,00
eur, a
-faktúrač.21122015,dátumvystavenia:21.decembra2015,základdane:34560,00eur,DPH:6912,00
eur.

7. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Dodávateľská spoločnosť bola dňa 28. mája 2019 ex offo vymazaná z obchodného registra.
- Dodávateľská spoločnosť nemala na adrese sídla označenie spoločnosti (Úradný záznam č.
101941304/2017 zo dňa 11. septembra 2017).

- Dodávateľská spoločnosť, pán A. B., konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase zasielania zásielky, pán
C. D., konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia boli nekontaktní.
- Dodávateľská spoločnosť mala dodať tovar priamo odberateľovi žalobcu – spoločnosti MTM-Zlieváreň
s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, 960 01 Zvolen, IČO: 36 635 529 (ďalej aj „MTM-Zlieváreň
s.r.o.“), avšak správca dane zistil, že nie všetky cesty boli kamiónmi uskutočnené tak, ako vyplývalo

z predložených CMR dokladov, niektoré vozidlá uvedené na CMR dokladoch sa v daný deň nachádzali
na úplne inej trase, resp. cez Zvolen len prechádzali.
- Viaceré CMR doklady mali rovnaké číslo, hoci toto má byť jedinečné pre každý CMR doklad osobitne.
- Vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. správca dane zistil, že u nej bola vykonaná
daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január až december 2015 a január až marec 2016, pričom

príslušný správca dane konštatoval, že boli zistené skutočnosti preukazujúce právo spoločnosti MTM-
Zlieváreň s.r.o. na odpočítanie dane. Všetky daňové a účtovné doklady boli dňa 23. mája 2018
odovzdané príslušníkom NAKA.
- Zahraničný dodávateľ dodávateľskej spoločnosti – spoločnosť Metal Processing Company GmbH
so sídlom v Nemecku bola z obchodného registra vymazaná dňa 05. apríla 2016, konateľ sa

zdržiava v Lotyšsku a je nekontaktný, za december 2015 spoločnosť nedeklarovala žiadne transakcie
a intrakomunitárne dodania (Žiadosť o MVI č. 130000031739/2020 zo dňa 08. apríla
2020, odpoveď č. 90514F/20/Kub zo dňa 24. júla 2020).
- Zahraničný dodávateľ dodávateľskej spoločnosti – spoločnosť E.M.Poligons SIA so sídlom v Lotyšsku
bola zrušená dňa 15. augusta 2019, priznala dodanie tovaru pre dodávateľskú spoločnosť v období

jún až december 2015 a január až apríl 2016. Zo zaslaných faktúr vyplýva, že odberateľom bola
dodávateľská spoločnosť a miestom doručenia bol MTM-Zlieváreň s.r.o., Zvolen (Žiadosť o MVI č.
130000031725/2020 zo dňa 08. apríla 2020, odpoveď č. 90519F/20/Kub zo dňa 05. mája 2020
a doplnenie odpovede zo dňa 04. augusta 2020).- Zahraničný dodávateľ dodávateľskej spoločnosti – spoločnosť SIA „ALL RECYCLING“ (pôvodne Dilers
Metals SIA) so sídlom v Lotyšsku poskytla informácie, že dodávala hliníkové výrobky v období roku 2014
a 2015 dodávateľskej spoločnosti a spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o., zo zaslaných faktúr a prepravných

dokladov vyplývalo, že dodávateľská spoločnosť bola uvedená ako odberateľ s miestom doručenia
MTM-Zlieváreň s.r.o., Zvolen, niektoré CMR doklady boli zhodné s kópiami CMR dokladov predložených
žalobcompočasdaňovejkontroly.Zúčtovníctvaspoločnostinevyplývaspoluprácasožalobcom(Žiadosť
o MVI č. 130000031738/2020 zo dňa 08. apríla 2020, odpoveď č. 308879/2020 02. júla 2020).

8. Správca dane prvotne konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k vecnému plneniu
z predložených faktúr (str. 31 rozhodnutia správcu dane), záver, ktorý následne ustálil žalovaný tak,
že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na faktúre (str. 20
napadnutého rozhodnutia), čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 daňového poriadku,
pričom uvedené odôvodňovali nasledovné skutočnosti:
- dodávateľská spoločnosť je nekontaktná,

- subdodávateľská spoločnosť Metal Processing Company GmbH nepreukázala intrakomunitárne
dodanie tovaru v období decembra 2015,
- listiny predložené subdodávateľskou spoločnosťou E.M.Poligons SIA posúdil správca dane
ako nedôveryhodné, keďže spoločnosť bola vylúčená z registra platcov dane z pridanej hodnoty práve
z dôvodu poskytovania nepravdivých informácií,

- subdodávateľská spoločnosť SIA „ALL RECYCLING“ ako aj jej konateľ sú nekontaktní, nemožno
preto overiť pravdivosť informácií vyplývajúcich z predložených faktúr,
- CMR doklady posúdil správca dane ako nedôveryhodné z dôvodu opakujúcich sa čísel a
nepotvrdenia prepravnej trasy.

II.
Konanie pred správnym súdom

9. Správnou žalobou zo dňa 09. júla 2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako v tom čase vecne
a miestne príslušnému správnemu súdu toho istého dňa sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia
Daňového úradu Košice č. 101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020 a vrátenia veci správcovi dane
na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

10. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné:

- 1a) Rozhodnutie správcu dane nemá zákonom predpísané náležitosti, pretože vo výroku rozhodnutia
nie je uvedené konkrétne zákonné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého bol
rozdiel dane vyrubený, výrok obsahuje iba odkaz na procesné ustanovenie - § 68 ods. 5 daňového
poriadku a pred výrokom je uvedený len odkaz na zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“). Uvedené namieta s poukazom na obligatórnosť

požiadaviek na výrok rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) a c) daňového poriadku.
- 1b) Žalobca v rozpore s tvrdeniami daňových orgánov uniesol dôkazné bremeno, a hoci ťarcha
dôkazného bremena v daňovom konaní zaťažuje primárne žalobcu, nie je neobmedzená a výlučná.
Z uvedeného dôvodu bola otázka prenesenia dôkazného bremena po jeho vyčerpaní žalobcom
nesprávne právne posúdená daňovými orgánmi.

- 2a) Žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a jeho vysporiadanie sa
je len formálne. Tiež namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného
pre nepresvedčivé dôvody vyrubenia rozdielu dane a formálne vyhodnotenie skutkového stavu a
jednotlivých dôkazov.
- 3a) Správca dane nezistil skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, nakoľko

nevykonal žalobcom opakovane navrhované vypočutie konateľov dodávateľa a konateľa odberateľa
(C. D., A. B., E. F.) a odôvodnenie nevykonania týchto navrhovaných dôkazov správcom dane
a žalovaným je neuspokojivé. Žalobca tiež namietal, že správca dane nerešpektoval záväzný pokyn
svojho nadriadeného orgánu v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené jeho skoršie rozhodnutie vo veci.
- 3b) Namietal závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom osobitne s poukazom na to,

že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neobmedzené, ale limitované jeho objektívnymi
možnosťami predložiť také dôkazy, ktorými disponoval. Ako problematické pritom žalobca videl
správanie dodávateľskej spoločnosti, resp. jej subdodávateľov, ktorá je nekontaktná, navyše správcovi
dane sa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť jej konateľa na ústnom pojednávaní.- 4a) Správca dane vyhodnocoval dôkazy tendenčne v neprospech žalobcu a bez ich hodnotenia vo
vzájomnej súvislosti, osobitne v rámci posúdenia prepravy tovaru podľa informácií získaných z mýtneho
systémuNárodnejdiaľničnejspoločnosti,a.s.Tvrdenie,ževykonanýmdokazovanímnebolopreukázané

dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvoriacom obsah
administratívneho spisu.
- 4b) Žalobca učinil všetko, čo od neho bolo možné rozumne požadovať, aby si preveril svojich
obchodných partnerov, pričom namietal, že mu nemôže byť na ujmu, že dodávateľská spoločnosť v čase
daňovej kontroly bola nekontaktná, čo žalobca nemohol a nemôže ovplyvniť.

- 5a) Správca dane nevyvinul ani minimálnu snahu dohľadať dodávateľskú spoločnosť, najmä ak jej
konateľ či zamestnanci mohli poskytnúť podstatné informácie a dokumenty. Rovnako žalobca namietal
neobstaranie si a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. len z dôvodu, že
sa tieto nachádzali na NAKA, odkiaľ si ich mohol správca vyžiadať alebo prerušiť daňovú kontrolu do
skončenia preverovania zo strany NAKA.
- 5b) Postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bol nezákonný, keď na pojednávaní konanom dňa

20. marca 2019 v rozpore s § 27 ods. 1 daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie k
podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, pričom sám žalobca vzhľadom na rozsah a
zložitosť predloženého listinného materiálu žiadal o lehotu 30 dní.
- 5c) Hodnotenie dôkazov bolo nesprávne, s dôrazom na neprípustné prenesenie dôkazného bremena
na žalobcu vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľa a jeho subdodávateľov, ako aj

s dôrazom na hodnotenie dokladov o preprave tovaru (CMR dokladov). Žalobca tiež poukázal na
rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp, C-277/2014
týkajúce sa daňového podvodu. Vo vzťahu k záverom správcu dane a žalovaného k hodnoteniu
CMR dokladov žalobca namietal, že samotný správca dane v bode 4. svojho rozhodnutia prezentoval
potvrdenie trasy vozidla údajmi od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vo vzťahu k všetkým vozidlám

okrem dvoch (a v týchto prípadoch bolo preukázané, že nákladné auto malo Zvolenom prechádzať),
čomu potom logicky odporuje jeho záver o nepotvrdení trasy v príslušnom zdaniteľnom období.
Obdobne neobstojí záver správcu dane o totožnom číselnom označení rôznych CMR dokladov, nakoľko
v kontrolovanom zdaňovacom období sa ani v jednom z prípadov čísla CMR nezhodovali.
- 5d) Nebola dodržaná zákonná dĺžka daňovej kontroly, keď jej prerušenie v trvaní 4 mesiacov (od

19. januára 2018 do 09. mája 2018) z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii trvalo dlhšie, ako je
lehota ustanovená na poskytnutie informácií podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 (najviac 3 mesiace).
Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ vo veci
vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 uznesením zo dňa 05. marca
2020.

- 5e) Správca dane nevyužil zákonné možnosti na zabezpečenie a vykonanie žalobcom navrhovaných
dôkazov, konkrétne vypočutie konateľov dodávateľskej spoločnosti (C. D., A. B.) a spoločnosti MTM-
Zlieváreň s.r.o. (E. F.) so zdôraznením, že správca dane na rozdiel od žalobcu disponuje prostriedkami
ako primäť konateľov dodávateľskej spoločnosti k ich prítomnosti na pojednávaní a spolupráci so
správcom dane a odôvodnenie ich nevypočutia je vágne a účelové.

- 5f) Žalobca ďalej namietal, že konateľ spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. (E. F.) nebol predvolaný a
vypočutý ako svedok na pojednávaní a tým bolo žalobcovi odopreté právo klásť mu otázky. Bol len
správcomdanevýzvouzodňa02.júla2018dožiadanýanadožiadaniepísomneodpovedal,čímsprávca
nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom.
- 5g) Správca dane nezohľadnil dôkaz predložený do daňového konania, konkrétne protokol z daňovej

kontrolyužalobcuzamesiacaugust2015zodňa08.februára2016,vzmyslektoréhobolisplnenévšetky
podmienky pre odpočet DPH u žalobcu z faktúr od totožného dodávateľa a obchodovania s obdobnou
komoditou a za obdobných podmienok.

11. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom

svedkov C. D. (bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti), A. B. (bývalého konateľa dodávateľskej
spoločnosti) a E. F. (konateľa spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o.) a tiež navrhol vykonať vypočutie
konateľa samotného žalobcu G. H. A..

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28. októbra 2021 zotrval na správnosti napadnutého

rozhodnutia, žalobné body hodnotil ako nedôvodné, v podstatnej časti s odkazom na dôvody už
vymedzenévnapadnutomrozhodnutí.Knámietkeformulácievýrokunapadnutéhorozhodnutiažalovaný
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/53/2016, v ktorom Najvyšší
súd Slovenskej republiky konštatoval, že poukázaním na ustanovenie daňového poriadku, podľa ktoréhodaňové orgány rozhodovali, si tieto splnili zákonom stanovenú povinnosť a je postačujúce, ak konkrétne
ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, ktoré boli podľa daňových orgánov porušené, boli uvedené
v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. K námietke nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa dôkladne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami.
K námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania právneho záveru odvolacieho orgánu vo vzťahu k
nevykonaniu výsluchu navrhovaných svedkov žalovaný uviedol, že uvedené nebolo dôvodom zrušenia
pôvodného rozhodnutia správcu dane. K prenosu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že jasne
a konkrétne uviedol, na základe akých skutočností bol nárok žalobcu na odpočítanie dane spochybnený,

ako aj prečo žalobca tieto pochybnosti neodstránil (napríklad vysvetlil, prečo niektoré z CMR dokladov
niesúvsúladesvýpisomzmýtnychtransakcií,nepreukázalkomunikáciusdodávateľskouspoločnosťou
v čase realizácie zdaniteľných obchodov). Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že overenie
dodávateľa prostredníctvom verejne dostupných portálov možno považovať za dostatočné pri objeme
obchodov v sume viac ako milión eur. K námietke neprimerane krátkej lehoty na vyjadrenie žalovaný
uviedol, že daňový poriadok pripúšťa určiť lehotu kratšiu ako 8 dní len výnimočne, pre jednoduché

alebo osobitne naliehavé úkony, pričom, nakoľko správcovi dane končila lehota na vydanie rozhodnutia
dňa 02. apríla 2019 a správca dane by k prípadnému vyjadreniu žalobcu taktiež musel zaujať stanovisko
možno konštatovať, že v tomto prípade išlo o osobitne naliehavé úkony. Žalobcom navrhovanú 30 dňovú
lehotu žalovaný považoval za neopodstatnenú a neprimeranú. K námietke dĺžky trvania MVI žalovaný
uviedol,ženevieovplyvniťlehotu,vktorejzahraničnédaňovésprávykonajúpričomzdôraznil,žecelková

dĺžka daňovej kontroly bola zachovaná.

13. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania.

14. Žalobca v replike zo dňa 22.12.2021 zotrval v celom rozsahu na dôvodnosti svojich žalobných

námietok, a podľa žalobcu vyjadrenie žalovaného dôvodnosť námietok nespochybnilo.

15. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. októbra 2025. Právny zástupca žalobcu zotrval
nasvojichtvrdeniach,žalovanýsvojuneprítomnosťnapojednávaníospravedlnilasúhlasilsprejednaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedeckévýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

22. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a
podobné nehmotné veci, bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je
ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným
výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou

Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená

na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/118/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-8S/118/2021.29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a
dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na

§ 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ako aj s poukazom na § 191 ods. 1 písm. f) SSP z dôvodu, že skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu
Košice č. 101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume
20 736,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, nadmerný odpočet

za zdaňovacie obdobie december 2015 nebol priznaný v sume 2 899,32 eur a bola určená vlastná
daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 17 836,68 eur.

31. Úvodom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica

2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky,
aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za
tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240

smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

32. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna
právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH).

33. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že kým správca dane prvotne konštatoval nepreukázanie
vecného plnenia z predložených faktúr (str. 31 rozhodnutia správcu dane), žalovaný následne ustálil
záver, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na faktúre (str.

20 napadnutého rozhodnutia), v dôsledku čoho nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky
vyplývajúcej z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 daňového poriadku.

34. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20
Kemwater ProChemie preukázanie statusu osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná

osoba registrovaná pre DPH) je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, a teda v prípade
kvalifikovaného spochybnenia jej splnenia nie je potrebné preukazovať podvodné konanie.

35. V ďalšom sa správny súd zaoberal posúdením, či došlo zo strany daňových orgánov k takému
spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie odpočtu

DPH žalobcovi, nakoľko tento v podanej žalobe namietal, že on uniesol dôkazné bremeno ohľadom
dodania tovaru, avšak daňové orgány jednoznačne nepreukázali, že k dodaniu služieb deklarovanými
dodávateľmi nedošlo.36. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH „má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť
tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový
subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi

dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť)“ (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). Povinnosť
tvrdiť teda spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených
podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového
subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.

Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že
nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. „Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím

ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018
zo dňa 14. novembra 2018). V prípade, že správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, tak je

opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom
spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež
potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a
deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.

37. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018
teda vyplýva, že aj správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH zaťažený povinnosťou, a to povinnosťou preukázateľne
spochybniťvierohodnosťdokladovpredloženýchdaňovýmsubjektom.Dôkaznásituáciatak,akovyplýva

z administratívneho spisu, však nenasvedčuje tomu, že by správca dane voči pravdivosti údajov
uvedených v dokladoch predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti, ak tieto odôvodnil
nekontaktnosťou dodávateľskej spoločnosti, nezrovnalosťami na strane subdodávateľov dodávateľskej
spoločnosti a spochybnením CMR dokladov.

38. K nekontaktnosti dodávateľskej spoločnosti a nezrovnalostiam v subdodávateľských vzťahoch
správny súd uvádza, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora
EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb).

Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či
subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014,

body 31, 32; vo veci C. A., C-324/11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na
subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 64).

39. Daňové orgány svoje pochybnosti tiež založili na tvrdení, že žalobcom predložené CMR doklady

sú nevierohodné, pretože čísla jednotlivých CMR dokladov priložených k faktúram od dodávateľskej
spoločnosti sa v niektorých prípadoch opakovali a vozidlá na nich uvedené sa v daný deň nachádzali na
úplne inej trase a vo Zvolene, ani v jeho okolí zaznamenané neboli alebo Zvolenom len prešli, ale nebol
čas na vykládku tovaru. V súvislosti so zdaňovacím obdobím december 2015 žalobca predložil tri CMR
doklady a to CMR č. 258763QQQ-000157, dátum nakládky dňa 30. novembra 2015, dátum vykládky

dňa 03. decembra 2015, CMR. č. QQQ-000160, dátum nakládky dňa 04. decembra 2015, dátum
vykládky dňa 08. decembra 2015 a CMR č. INV-28/ALA107/15, dátum nakládky dňa 18. decembra 2015,
dátum vykládky dňa 21. decembra 2015. Pokiaľ ide o totožnosť označenia CMR dokladov, z Protokolu
a následne aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že v tu súdenej veci sa uvedené vzťahuje na jedenCMR doklad (CMR. Č. QQQ-000160, dátum nakládky dňa 04. decembra 2015, dátum vykládky dňa 08.
decembra 2015 zhodný s označením CMR dokladu s dátumom prepravy jún a júl 2015), pričom ďalšie
dva CMR doklady nemali čísla zhodné s inými CMR dokladmi a boli jedinečné. Nemožno tiež bez iného

akceptovať záver správcu dane o nepotvrdení prepravy tovaru v zdaňovacom období december 2015,
nakoľko na základe CMR dokladu č. 258763QQQ-000157 bolo dodanie tovaru do Zvolena preukázané
asprávcadanesámustálil,žeprepravavtomtoprípadebolapotvrdená.Záveronepotvrdeníprepravysa
vzťahoval na ďalšie dva CMR doklady č. QQQ-000160 a č. INV-28/ALA107/15 z dôvodu, že na základe
údajov z mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo možné dospieť k záveru, že vozidlá

sa síce vo Zvolene nachádzali, ale ním len prechádzali a nemali čas na vykládku. Úplné nepotvrdenie
prepravy (teda že vozidlo by sa v tom čase nachádzalo na inej trase) sa v prípade zdaňovacieho obdobia
december 2015 nepreukázalo vôbec. Napriek uvedeným skutočnostiam správca dane (a následne aj
žalovaný) ustálili záver, že (všetky) „predložené kópie CMR dokladov o preprave tovaru sa ukázali ako
nedôveryhodné“ (rozhodnutie správcu dane str. 7) a s odlišnými skutočnosťami, svedčiacimi v prospech
žalobcu a vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, sa nijako nevysporiadal.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že v danej veci správca dane nedostatočne
spochybnil materiálnu/hmotnoprávnu podmienku pre uznanie nároku na odpočet DPH. Je síce pravdou,
že v daňovom konaní má primárne daňový subjekt dôkaznú povinnosť a dôkazné
bremeno na preukázanie zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov/

služieb. Túto povinnosť si žalobca v tu súdenej veci splnil predložením faktúr, zmlúv uzatvorených
s deklarovanými dodávateľmi a monitoringov, čím v podstate bolo preukázané dodanie zdaniteľného
plnenia (a uvedené ani nebolo sporné). Na druhej strane opätovný prenos dôkazného bremena na
daňový subjekt nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale len pochybnosť dôvodná. Takou
je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých

v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022 a sp. zn. IV. ÚS
86/2022 zo dňa 15. februára 2022). Nakoľko spochybnenie deklarovaného dodávateľa založené len na

nekontaktnosti dodávateľskej spoločnosti, nezrovnalostiach na strane subdodávateľov dodávateľskej
spoločnosti a spochybnením CMR dokladov v rozpore s obsahom administratívneho spisu nie je bez
iného postačujúce, z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobnú námietku nesprávneho právneho
posúdenia skutkových okolností pre spochybnenie splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok
nároku na odpočet DPH a námietku rozporu skutočností, ktoré vzali daňové orgány za základ svojich

rozhodnutí s obsahom administratívneho spisu za dôvodnú. Z uvedeného dôvodu sa správnemu súdu
javíakodôvodnátiežnámietkaneprávnehoposúdeniapreneseniadôkaznéhobremenazosprávcudane
späť na žalobcu a tým aj ustálenie záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

41. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku č.k.

KE-8S/116/2021-138 zo dňa 12. novembra 2024, postupujúc v súlade s § 140 SSP, v zmysle ktorého
vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania
pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na
totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Obsah správnej žaloby vo veci sp. zn.
KE-8S/116/2021 vymedzený v bode 6 rozsudku, ktorý v tejto veci vydal správny súd dňa 12. novembra

2024, je v celom rozsahu zhodný so žalobnou argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe,
na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Identické v obidvoch súdnych konaniach je aj vyjadrenie
žalovaného a replika žalobcu. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o aplikovateľnosti
záverovsprávnehosúdutamuvedenýchajnatotosúdnekonanie,pričomuvedenýrozsudokjesúčasťou
súdneho spisu na čl. 122 a nasl.

42. „29. Námietku nezákonnosti postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní, keď na pojednávaní
konanom 20.03.2019 v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na
vyjadrenie k podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, napriek zložitosti veci a
žalobcom požadovanej lehote 30 dní, správy súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. V súlade s

dikciou označeného ustanovenia daňového poriadku určenie lehoty kratšej ako 8 dňovej na vykonanie
úkonu je možné len výnimočne, a to pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. Pokiaľ
žalovaný dôvodí zachovanie zákonných kritérií pre určenie 7 dňovej lehoty žalobcovi na vyjadrenie k
dôkazom vykonaným vo vyrubovacom konaní tým, že sa správcovi dane blížil koniec zákonnej lehotypre ukončenie vyrubovacieho konania resp. tým, že nešlo o rozsiahly listinný materiál, uvedené správny
súd nepovažuje za akceptovateľné dôvody. Časová tieseň správcu dane nemôže byť kompenzovaná
na úkor práv daňového subjektu a úroveň zložitosti oboznamovaného výsledku dokazovania (odpoveď

Prezídia PZ v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie dokumentácie odberateľa žalobcu, oboznámenie
s neúspešnosťou predvedenia bývalého konateľa dodávateľa žalobcu a odpoveď NDS a. s.) nie je
namieste hodnotiť len v priamej úmere k rozsahu listinného materiálu zachytávajúceho tento výsledok.
Postup správcu dane preto nasvedčuje neposkytnutiu primeraného časového priestoru žalobcovi na
vyjadrenie sa k oboznámeným dôkazom, a jeho rozpornosti s ust. § 27 ods. 1 daňového poriadku.

Avšak v kontexte následného priebehu daňového konania a možnosť žalobcu sa v ďalšom k výsledkom
dokazovania vyjadriť aj využitím opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, správny súd
nehodnotil túto vadu procesného postupu správcu dane, ako tak závažnú, aby sama osebe bola
spôsobilá viesť k záveru o nezákonnosti samotného rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného.

43. 30. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tieto správny súd nevyhodnotil ako dôvodné.

44. 31. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatkov náležitostí výrokovej časti rozhodnutia
správcu dane. Neuvedenie konkrétneho ustanovenia zákona o DPH ako hmotnoprávneho predpisu vo
výrokovej časti rozhodnutia správcu dane za súčasného uvedenia ustanovenia Daňového poriadku,
na základe ktorého správca dane vyrubil rozdiel dane a za súčasného vymedzenia aplikovanej

právnej úpravy v odôvodnení rozhodnutia, nezakladá podľa názoru správneho súdu nezákonnosť
prvostupňového rozhodnutia a následne rozhodnutia žalovaného.

45. 32. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
a správcu dane, nakoľko z rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú zrejmé ich skutkové zistenia

a ich právne posúdenie, ako aj vyporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu a to, že tieto ako
vyplýva z vyššie uvedeného nie sú správne, bez ďalšieho, nie je spôsobilé založiť vadu nedostatočného
odôvodnenia týchto rozhodnutí.

46. 33. Taktiež správny súd vyhodnotil ako nedôvodné aj námietky - nevypočutia navrhovaných svedkov

(dvochkonateľovdodávateľa–C.D.,A.B.akonateľaodberateľa–E.F.)anedostatočnéhoodôvodnenia
nevykonania týchto dôkazov, - nerešpektovania pokynu žalovaného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí
k zisťovaniu skutkového stavu, - nedohľadania spoločnosti dodávateľa žalobcu, - neobstaranie si
a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti odberateľa žalobcu, - uspokojenie sa s odpoveďou
dožiadaného správcu dane namiesto realizovania výsluchu konateľa odberateľa (E. F.) a tým odopretie

práva žalobcovi klásť mu otázky, - a iné. Správny súd k uvedeným námietkam len v krátkosti uvádza,
že v prípade zistenej nekontaktnosti dodávateľa a jeho konateľov nie je možné v postupe správcu dane
ustáliť pochybenia či opomenutia, či nerešpektovanie pokynu žalovaného, keď tieto subjekty riadne
kontaktoval na evidovaných adresách sídla resp. bydliska, dokonca požiadal aj o predvedenie konateľa
a tieto pokusy boli neúspešné. Pokiaľ ide o vytýkané nezabezpečenia dokladov od odberateľa (len z

dôvodu, že týmito disponovala NAKA) a nevypočutie jeho konateľa, správny súd aj vo svetle vyššie
označeného obsahu administratívneho spisu a obsah odpovede dožiadaného Daňového úradu Banská
Bystrica a jej príloh, vrátane zápisnice z ústneho pojednávania a potvrdenia tvrdení žalobcu konateľom
jeho odberateľa uvádza, že vytýkané skutočnosti nemohli byť na ujmu žalobcu.

47. 34. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku prekročenia dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti
na jej prerušenie pre MVI v trvaní dlhšom ako je lehota stanovená na poskytnutie požadovanej
informácie podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery
v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, C-186/20 Hydina SK, v zmysle ktorých článok 10 nariadenia č.
904/2010 nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej

kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu.

48. 35. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku v podstate odlišného posudzovania obdobných
zdaniteľných obchodov pri daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie (august 2015) nezohľadnením
protokolu z tejto daňovej kontroly ako dôkazu. Správny súd uvádza, že pre posudzovanie zdaniteľných

obchodov v konkrétnom zdaňovacom období je rozhodným vždy hodnotenie dôkazov vzťahujúcich sa
ku konkrétnym kontrolovaným zdaniteľným obchodom v danom zdaňovacom období, pričom správny
orgán nie je limitovaný ani prípadným iným hodnotením totožných či obdobných dôkazov vo vzťahu k
iným zdaniteľným obchodom v inom zdaňovacom období.49. 36. Pokiaľ žalobca na podporu svojej žalobnej argumentácia poukazoval na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veciach Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp, C-277/2014, správny súd

uvádza, že ide o rozhodnutia týkajúce sa posudzovania podmienok odopretia odpočtu DPH pri daňovom
podvode, pričom v danom prípade ide o odopretie odpočtu z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, a preto aplikabilita týchto rozhodnutí na daný prípad nie je možná. V tejto súvislosti správny
súd tiež uvádza, že žalobcom namietané závery správcu dane a žalovaného o dostatočnej opatrnosti
žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov sú z hľadiska posúdenia preukázanosti hmotnoprávnych

podmienok pre odpočet DPH bezpredmetné, keďže primeraná obozretnosť pri uzatváraní obchodov
môže byť relevantným kritériom len pri vyhodnocovaní vedomostnej zložky účasti na daňovom
podvode.“ (rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/116/2021 zo dňa 12. novembra 2024).

50. Pokiaľ žalobca v žalobe navrhoval, aby správny súd na nariadenom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov C. D. (bývalého konateľa dodávateľa), A. B. (bývalého konateľa

dodávateľa) a E. F. (konateľa spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o.) a tiež navrhol vykonať vypočutie
konateľa samotného žalobcu G. H. A., správny súd jeho návrhom nevyhovel, nakoľko nie je súdom
skutkovým a vykonanie dokazovania prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a v rozsahu,
ktorý je nevyhnutný pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktoré podmienky v danom
prípade neboli dané.

51. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že
jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo
spornýchobchodov.Jevšakúlohousprávcudane,abybuďrelevantnespochybnilsplneniemateriálnych/
hmotnoprávnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru/

služby či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru/služby) alebo (v prípade, kedy
badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi
dotknutými zdaniteľnými osobami, a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne
spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie
daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (za

aplikácie tzv. Axel Kittel testu) alebo zneužitie práva.

52. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym
názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah
správneho súdu, náležite ustáliť skutkový stav (rozhodný pre tu súdenú vec) a právny stav a vydať

rozhodnutie, ktoré dôsledne a presvedčivo odôvodní.

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym
súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v

tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

54. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde

v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).