Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120287920
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120287920.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 60Cb/53/2020

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobkyne
A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom D. E. E., A. XXX/XX, zastúpenej Majerník & Miháliková,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, IČO: 47 232 200 proti žalovanému Reisecentrum s.r.o., so
sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 16, IČO: 47 861 029, zastúpenému BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so
sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23, IČO: 36 866 261, o zaplatenie 32.935,20 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 60Cb/53/2020

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.935,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 4.434,70 Eur od 30. 07. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 7.065,- Eur od 26. 07. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 11.754,- Eur od 09. 11. 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 4.958,50 Eur od 31. 07. 2021 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.723,- Eur od 30. 07. 2022 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

13 60Cb/53/2020

1) Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 29. 04.
2020 doručenou tunajšiemu súdu dňa 01. 05. 2020 (na č. l. 2 – 5 p. v.) domáhala voči žalovanému
určenia, že žalobkyňa je tichou spoločníčkou spoločnosti Reisecentrum s.r.o. Žalobu odôvodnila tým, že
žalobkyňa v právnom postavení tichej spoločníčky a žalovaný v právnom postavení podnikateľa uzavreli
dňa 08. 09. 2014 Zmluvu o tichom spoločenstve, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne poskytnúť
žalovanému vklad vo výške 30.000,- Eur, ktorým by sa žalobkyňa podieľala na podnikaní žalovaného
a záväzok žalovaného vyplácať žalobkyni časti zisku zodpovedajúce jej podielu na výsledku podnikania

(ďalej len „Zmluva o tichom spoločenstve“). Vklad vo výške 30.000,- Eur bola žalobkyňa povinná uhradiť
v dvoch splátkach, pričom časť vkladu vo výške 3.800,- Eur mala byť uhradená v hotovosti pri podpise
Zmluvy o tichom spoločenstve a časť vkladu vo výške 26.200,- Eur mala byť uhradená bezhotovostným
prevodom na bankový účet žalovaného do 7 dní od uzavretia Zmluvy o tichom spoločenstve. Žalobkyňavklad v celej výške riadne uhradila, časť vkladu vo výške 3.800,- Eur bola v súlade s článkom III. bod
1. Zmluvy o tichom spoločenstve uhradená pri podpise zmluvy, keďže žalobkyňa a žalovaný sa dohodli,
že zmluva bude uzavretá len v prípade, ak bude súčasne s jej podpísaním uhradená táto časť vkladu.

Príjmovýpokladničnýdoklad,akopredpokladáčlánokIII.bod1.Zmluvyotichomspoločenstve,žalovaný
žalobkynipripodpisezmluvynevydal.Časťvkladuvovýške26.200,-Eurbolauhradenábezhotovostným
prevodom na bankový účet žalovaného dňa 09. 09. 2014. Žalobkyňa navyše od 01. 04. 2015 do 31. 01.
2017 vykonávala pre žalovaného prácu na základe Pracovnej zmluvy na pozícii predajcu. Ďalej podľa
tvrdenia žalobkyne v žalobe, vzťahy medzi žalobkyňou a konateľkou a jedinou spoločníčkou žalovaného

sa počas roku 2016 zhoršili natoľko, že došlo k skončeniu pracovného pomeru žalobkyne dohodou zo
dňa 30. 12. 2016 a žalovaný prejavil záujem aj o ukončenie obchodnoprávneho vzťahu založeného
Zmluvou o tichom spoločenstve, a to dohodou, ktorej návrh pripravil sám žalovaný. K uzavretiu dohody
o skončení Zmluvy o tichom spoločenstve medzi žalovaným a žalobkyňou však nikdy nedošlo a Zmluva
o tichom spoločenstve nebola ukončená ani iným spôsobom dohodnutým v článku IV. bod 1. Zmluvy
o tichom spoločenstve alebo upraveným v právnych predpisoch. Žalobkyňa tvrdí, že je do dnešného

dňa tichou spoločníčkou žalovaného. Preto navrhla, aby súd určil, že žalobkyňa je tichou spoločníčkou
spoločnosti Reisecentrum s.r.o., so sídlom Dolná 16, Banská Bystrica, IČO: 47 861 029.

2) Na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe
odvolala a tieto sa nachádzajú na č. l. 7 – 43 p. v.

3) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.
07. 2020 (na č. l. 69 – 71 p. v.) uviedol, že žalobkyňa sa pri podpise Zmluvy zaviazala uhradiť
prvú časť vkladu vo výške 3.800,- Eur v hotovosti do pokladne spoločnosti žalovaného, o čom by
v prípade uhradenia uvedenej sumy žalovaný vydal žalobkyni príjmový pokladničný doklad. K tejto

skutočnosti však zo strany žalobkyne nedošlo, o čom sa žalovaný dozvedel až v neskoršom období.
Na tom však nič nemení fakt, že s prihliadnutím na znenie Článku III bod 2. Zmluvy, ktorým si
zmluvné strany dohodli rozväzovaciu podmienku Zmluvy a na skutočnosť, že žalobkyňa prvú časť
vkladu vo výške 3.800,- Eur žalovanému neuhradila, Zmluva stratila účinnosť a platnosť naplnením
rozväzovacej podmienky. Nie je pravdou, že sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že Zmluva bude

uzavretá len v prípade, ak bude súčasne s jej podpísaním uhradená prvá časť vkladu. V prípade
uhradenia časti vkladu v hotovosti do pokladne spoločnosti žalovaného by žalovaný vydal žalobkyni
príjmový pokladničný doklad, ktorým však žalobkyňa nedisponuje. Žalobou uplatnený nárok je tak
neopodstatnený, žalobkyňa nie je tichým spoločníkom spoločnosti žalovaného a žaloba o určenie
práva je nedôvodná. Žalobkyňa nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnej veci a nie

je preto aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný je tiež toho názoru, že naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe žalobkyne v zmysle petitu, že žalobkyňa je tichým spoločníkom spoločnosti
žalovaného, nie je daný. Je zrejmé, že prípadné vyriešenie otázky na podklade podanej žaloby v zmysle
požadovaného petitu nedosiahne úplné vyriešenie obsahu spornosti práva žalobkyne. Žalobkyňa má
v danom prípade možnosť žalovať priamo prípadné splnenie povinnosti, ktorú si voči žalovanému

nárokuje. V prípadnom konaní o žalobe na plnenie súd môže prejudiciálne vyriešiť otázku existencie,
resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu žalobkyne. Žalovaný má za to, že žalobkyňa naliehavý
právny záujem na určení práva neosvedčila, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu
a preto navrhol, aby sú žalobu v celom rozsahu zamietol. K písomnému vyjadreniu pripojil žalovaný
Zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014 (na č. l. 72 – 73 p. v.).

4) V písomnom podaní zo dňa 03. 02. 2021 (na č. l. 88 – 89 p. v.) žalobkyňa uviedla, že žalovaný ako
súčasťprocesnejobranypoprelexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobkynenaurčeníexistencie
právneho vzťahu založeného Zmluvou o tichom spoločenstve s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa
sa môže svojich práv domáhať žalobou na plnenie. Napriek tomu, že žalobkyňa má za to, že žaloba

je dôvodná, považuje za účelné zmeniť žalobu tak, že si v tomto konaní bude uplatňovať nárok na
zaplatenie podielu na zisku žalovaného, ktorý jej ako tichej spoločníčke žalovaného patrí, a to vo výške,
ktorá nie je sporná, nakoľko vyplýva z verejne dostupných účtovných dokumentov žalovaného vo vzťahu
k vybraným obdobiam, konkrétne za rok 2016 a 2017 a preto navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby.
Zmenu žaloby zdôvodnila tak, že žalobkyňa je tichou spoločníčkou žalovaného a žalovaný povinnosť

uhradiť žalobkyni podiel na zisku za roky 2016 a 2017 doposiaľ nesplnil, a to ani čiastočne. Poukázala
pritom na článok IV. bod 1. Zmluvy o tichom spoločenstve, kde sa zmluvné strany dohodli, že podiel
tichého spoločníka na čistom zisku podnikateľa je 50 %. S poukazom na ustanovenie § 676 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka žalobkyňa ďalej uviedla, že z Registra účtovných závierok vyplýva, že žalovanýschválil účtovnú závierku za rok 2016 dňa 27. 06. 2017, pričom výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie 2016 po zdanení bol 8.163,- Eur. Účtovnú závierku za rok 2017 žalovaný schválil dňa 29. 06.
2018, pričom výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2017 po zdanení bol 13.087,- Eur. Podľa

názoru žalobkyne, jej tak vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.081,50 Eur z titulu podielu na
zisku žalovaného za rok 2016 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 4.081,50 Eur od
28. 07. 2017 do zaplatenia a tiež nárok na zaplatenie sumy vo výške 6.543,50 Eur z titulu podielu na
zisku žalovaného za rok 2017 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 6.543,50 Eur od
30. 07. 2018 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov potom žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu

žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.625,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 4.081,50 Eur od 28. 07. 2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 6.543,50 Eur od 30. 07. 2018 do zaplatenia.

5) K tomu písomnému podaniu pripojila žalobkyňa listinné dôkazy, a to Účtovnú závierku spoločnosti
žalovaného za rok 2016 a za rok 2017 (na č. l. 90 – 101 p. v.).

6) Súd uznesením č. k. 60Cb/53/2020-105 zo dňa 03. 08. 2021, právoplatným a vykonateľným dňom
19. 08. 2021, návrhu žalobkyne vyhovel a pripustil zmenu žaloby tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 10.625,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.081,50 Eur
od 28. 07. 2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.543,50 Eur od

30. 07. 2018 do zaplatenia“.

7) Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k zmene žaloby zo dňa 12. 10. 2021 (na č. l. 118 – 119
p. v.) žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10.625,- Eur s prísl. ani z časti neuznal. Poprel
skutočnosť, že žalobkyňa je tichým spoločníkom žalovaného, pričom považoval za potrebné najskôr

prejudiciálne posúdiť otázku, či žalobkyňa je (nie je) tichým spoločníkom žalovaného. Nie je sporné, že
strany sporu dňa 08. 09. 2014 uzatvorili Zmluvu o tichom spoločenstve, sporné však je, či žalobkyňa je
(nie je) tichým spoločníkom žalovaného. Žalovaný ďalej tvrdil, že z článku III. bodu 2. Zmluvy vyplýva,
že strany sporu uzatvorili Zmluvu bez toho, aby vznik jej právnych účinkov viazali na splnenie nejakej
skutočnosti, ktorá mala v budúcnosti nastať (ako by to bolo u odkladacej podmienky), ale že vedľajším

dojednaním sledovali, aby v prípade, ak sa splní podmienka nezaplatenia prvej časti peňažného vkladu
vo výške 3.800,- Eur v dohodnutej dobe, tieto (už existujúce) právne účinky pominuli. Jedná sa teda
nepochybne o podmienku rozväzovaciu v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 veta druhá Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru žalovaného, v súdnom konaní nebolo preukázané, že by žalovaný zmaril
možnosť zaplatiť prvú časť peňažného vkladu vo výške 3.800,- Eur v dohodnutej lehote. Preto je

potrebné dokazovaním zistiť, či žalobkyňa zaplatila prvú časť peňažného vkladu vo výške 3.800,-
Eur riadne a včas, pričom žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa v súdnom konaní zaplatenie tejto
časti peňažného vkladu nepreukázala, v dôsledku čoho došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky
a k zrušeniu Zmluvy ex nunc a preto zmenou žaloby uplatnený nárok nemá právny základ. Vzhľadom
na to, že žalovaný od počiatku zaplatenie prvej časti peňažného vkladu vo výške 3.800,- Eur namieta,

je povinnosťou žalobkyne preukázať bez akýchkoľvek pochybností jej zaplatenie. Žalobkyni sa však
v konaní nepodarilo preukázať reálne odovzdanie tejto časti peňažného vkladu žalovanému, a teda
neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázala svoje tvrdenie, že
dňa 08. 09. 2014 osobne odovzdala žalovanému prvú časť peňažného vkladu vo výške 3.800,- Eur.
Z uvedených dôvodov preto navrhol žalobu zamietnuť.

8) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom sporových strán, právnych zástupcov sporových strán
a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/23/2017
zistil tento skutkový stav:

9) Na základe vykonaných dôkazov produkovaných obidvomi sporovými stranami súd prejudiciálne
posudzoval otázku, či žalobkyňa je alebo nie je tichou spoločníčkou žalovaného a dospel k právnemu
záveru (na č. l. 176 – 177 p. v.), že žalobkyňa je tichou spoločníčkou spoločnosti žalovaného na základe
Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014. Podľa názoru súdu, v konaní nebolo preukázané,
že by Zmluva zanikla, resp. že došlo k jej ukončeniu spôsobmi predpokladanými jednak v tejto Zmluve

a jednak podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytla
žalovanému peňažný vklad vo výške 30.000,- Eur a mala sa podieľať na zisku, mal súd preukázanú
z vyjadrenia konateľky žalovaného, ktorým sa vyjadrila k návrhu dňa 29. 05. 2017 v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/23/2017; ďalej z listinného dôkazu Návrh dohody o ukončení zmluvyo tichom spoločenstve zo dňa 31. 01. 2017 (podpísaný iba konateľkou žalovaného), ktorý žalobkyňa
nepodpísala, kde samotný žalovaný v článku II. uviedol, že ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu, t.j. ku
dňu 31. 01. 2017 bol tichému spoločníkovi vyplatený peňažný vklad vo výške 30.000,- Eur; a napokon

aj z listinného dôkazu – e-mailového podania konateľky žalovaného zo dňa 04. 02. 2016, kde práve
vo vzťahu k účtovníkovi navrhovala opraviť sumu na 30.000,- Eur, nie na 26.200,- Eur. Na základe
týchto troch listinných dôkazov potom dospel súd k záveru, že žalobkyňa ako tichý spoločník na základe
Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014 poskytla žalovanému vklad vo výške 30.000,- Eur.
Podporne tomu nasvedčuje aj samotné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/23/2017,

ktoré už bolo právoplatne skončené (konanie bolo odlišné v označení sporových strán, aj v predmete
sporu) a v ktorom konateľka žalovaného na viacerých miestach uviedla, že sa malo jednať o splácanie
preddavkovnapodielzozisku.SúdzároveňzaujalajprávnynázorkvýkladučlánkuIII.bodu1a2Zmluvy
o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014 tak, že v bode 1. bol dohodnutý peňažný vklad spolu vo
výške 30.000,- Eur, ktorý bol rozdelený na dve časti: 3.800,- Eur pri podpise tejto sumy v hotovosti (ako
doklad slúži príjmový pokladničný doklad) a 26.200,- Eur na jeho bankový účet z bankového účtu tichého

spoločníka do 7 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy a v bode 2. bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania
lehoty v odseku 1 Zmluva stráca platnosť. Na základe týchto zmluvných dojednaní si súd urobil výklad
tohto zmluvného ustanovenia (článok III. bod 1. a 2.) tak, že nedodržanie lehoty by malo opodstatnenie
vtedy, keď by mala žalobkyňa ako tichá spoločníčka bezhotovostným prevodom zaplatiť vklad vo výške
30.000,- Eur v určitej lehote (pretože predzmluvné jednania zneli na sumu 30.000,- Eur bezhotovostným

prevodom), avšak súd bol toho názoru, že bod 2. článku III. (nedodržanie lehoty) nie je možné aplikovať
na prvú časť povinnosti žalobkyne zaplatiť vklad vo výške 3.800,- Eur v hotovosti pri podpise zmluvy (bod
1. článku III. prvá zarážka), ale len na druhú časť zaplatiť vklad vo výške 26.200,- Eur bezhotovostným
prevodom na bankový účet žalovaného (bod 1. článku III. druhá zarážka), nakoľko tam bola dohodnutá
lehota 7 dní odo dňa podpisu Zmluvy. Žalobkyňa preukázala, že peňažný vklad vo výške 26.200,- Eur

poukázala na bankový účet žalovaného dňa 09. 09. 2014, teda v dohodnutej lehote. Pokiaľ si žalovaný
pri podpise Zmluvy o tichom spoločenstve zmluvu riadne a s porozumením prečítal, oboznámil sa s ňou
a aj ju podpísal, týmto bola splnená podmienka podľa článku III. bod 1. Zmluvy, že pri podpise Zmluvy
bolo v hotovosti uhradených 3.800,- Eur. Ak žalovaný nevydal žalobkyni príjmový pokladničný doklad,
nemôže to byť na ťarchu žalobkyne, pretože príjmový pokladničný doklad vydáva ten, kto peniaze

prijíma. A navyše, konateľka žalovaného pred súdom uviedla, že pokladňa začala fungovať až od 01. 10.
2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd považoval za splnenú aj povinnosť žalobkyne poskytnúť
podnikateľovi peňažný vklad vo výške 3.800,- Eur; je právne irelevantné tvrdenie žalovaného, kedy túto
skutočnosť zistil. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalovaného, že keďže žalobkyňa nepreukázala
zaplatenie prvej časti peňažného vkladu vo výške 3.800,- Eur, že v dôsledku toho došlo k naplneniu

rozväzovacej podmienky a k zrušeniu Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014 ex nunc.
Naopak, súd bol toho právneho názoru, že žalobkyňa je tichým spoločníkom spoločnosti žalovaného na
základe Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014.

10) V nadväznosti na predbežné právne posúdenie veci a rovnako aj v nadväznosti na obranu

žalovaného podľa písomného vyjadrenia zo dňa 10. 11. 2022 (na č. l. 151 – 152 p. v.) žalobkyňa
v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 12. 2022 (na č. l. 183 – 184 p. v.) navrhla súdu, aby pripustil
ďalšiu zmenu žaloby z nasledovných dôvodov. V zmysle vyjadrenia žalovaného, výsledok hospodárenia
žalovaného za roky 2014 a 2015 predstavoval stratu, a to v kalendárnom roku 2014 vo výške 13.699,-
Eur a v kalendárnom roku 2015 vo výške 8.102,- Eur, preto by sa mala žalobkyňa na tejto strate

podieľať a keďže Zmluva o tichom spoločenstve nevylučuje podiel tichého spoločníka na strate a ani
inak nemodifikuje zákonné ustanovenia, o podiel na strate sa má znížiť vklad tichého spoločníka. Podľa
tvrdenia žalobkyne, s ohľadom na článok IV. ods. 3 Zmluvy o tichom spoločenstve je rozhodujúci pre
začatie plynutia doby, počas ktorej sa žalobkyňa podieľala na podnikaní žalovaného, deň uzavretia
Zmluvy o tichom spoločenstve, ktorým je 08. 09. 2014. V kalendárnom roku 2014 Zmluva o tichom

spoločenstve trvala spolu 114 dní (počnúc dňom 09. 09. 2014 a končiac dňom 31. 12. 2014 vrátane).
Podľa žalobkyne teda v kalendárnom roku 2014 podiel žalobkyne na strate žalovaného nemôže
predstavovať 50 % z celej výšky dosiahnutej straty, ale podiel na strate je potrebné určiť pomerne podľa
doby trvania vzťahu tichého spoločenstva v danom kalendárnom roku. Žalobkyňa sa tak za rok 2014
podieľala na strate žalovaného sumou, ktorá sa určí ako polovica straty žalovaného dosiahnutá za rok

2014, ktorú je podľa žalobkyne potrebné následne upraviť v závislosti od doby trvania vzťahu tichého
spoločenstva v kalendárnom roku 2014. Preto podiel žalobkyne na strate v roku 2014 predstavuje
sumu 2.139,30 Eur - (13.699 : 2) x (114 : 365). V kalendárnom roku 2015 by sa žalobkyňa mala
podieľať na strate žalovaného sumou 4.051,- Eur. Spolu podiel žalobkyne na strate za roky 2014 a 2015predstavuje sumu 6.190,30 Eur. Ak sa o podiel na strate žalovaného mal znížiť vklad tichej spoločníčky,
tak o sumu 6.190,30 Eur, a to na hodnotu 23.809,70 Eur. Opätovne bolo potrebné doplniť vklad tichej
spoločníčky do pôvodnej výšky sumou 6.190,30 Eur. Ďalej podľa tvrdenia žalobkyne, v kalendárnych

rokoch 2016 až 2021 bol podľa zverejnených účtovných závierok výsledkom podnikania žalovaného
výlučne zisk, a to za kalendárny rok 2021 zisk vo výške 9.446,- Eur; za kalendárny rok 2020 zisk vo
výške 9.917,- Eur; za kalendárny rok 2019 zisk vo výške 23.508,- Eur; za kalendárny rok 2018 zisk vo
výške 14.130,- Eur; za kalendárny rok 2017 zisk vo výške 13.087,- Eur a za kalendárny rok 2016 zisk
vo výške 8.163,- Eur. V kalendárnom roku 2016 sa žalobkyňa podieľala na zisku žalovaného sumou

4.081,50 Eur a v roku 2017 sumou 6.543,50 Eur. O podiel na zisku v týchto rokoch sa mal postupne
dopĺňať vklad žalobkyne do pôvodnej výšky. Vklad žalobkyne do pôvodnej výšky sa dopĺňal podielom
na zisku za rok 2016, a to v sume 4.081,50 Eur, t.j. za kalendárny rok 2016 došlo k doplneniu vkladu
do výšky 27.891,20 Eur. Z podielu na zisku za rok 2017 sa čiastočne doplnil vklad tichej spoločníčky
na pôvodnú hodnotu 30.000,- Eur, a to sumou 2.108,80 Eur. Ak teda tichému spoločníkovi vzniká nárok
na vyplatenie podielu na zisku až po doplnení vkladu do jeho pôvodnej výšky, za kalendárny rok 2017

vzniklo žalobkyni právo na vyplatenie podielu na zisku vo výške 4.434,70 Eur (vypočítanej ako rozdiel
sumy 6.543,50 Eur – polovica zo sumy dosiahnutého zisku 13.087,- Eur – a sumy 2.108,80 Eur –
o ktorú sa mal doplniť vklad tichej spoločníčky do pôvodnej výšky. Riadna účtovná závierka za rok
2017 bola schválená dňa 29. 06. 2018. Nárok žalobkyne na vyplatenie podielu zo zisku za rok 2018
predstavuje sumu 7.065,- Eur, riadna účtovná závierka za rok 2018 bola schválená dňa 25. 06. 2019.

Nárok žalobkyne na vyplatenie podielu zo zisku za rok 2019 predstavuje sumu vo výške 11.754,- Eur,
riadna účtovná závierka za rok 2019 bola schválená dňa 09. 10. 2020. Nárok žalobkyne na vyplatenie
podielu zo zisku za rok 2020 predstavuje sumu vo výške 4.958,50 Eur, riadna účtovná závierka za rok
2020 bola schválená dňa 30. 06. 2021. Nárok žalobkyne na vyplatenie podielu zo zisku za rok 2021
predstavuje sumu vo výške 4.723,- Eur, riadna účtovná závierka za rok 2021 bola schválená dňa 29. 06.

2022. Po sčítaní jednotlivých nárokov celkový nárok na vyplatenie podielu na zisku žalovaného za celú
dobu trvania tichého spoločenstva predstavuje sumu 32.935,20 Eur (účtovné závierky za roky 2016 až
2021 sú založené vo Veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu). Pokiaľ
žalovaný poukazuje na to, že platby uskutočnené v prospech žalobkyne v období od novembra 2014
do januára 2017 v celkovej výške 30.000,- Eur považuje za preddavky na podiel na zisku, podľa názoru

žalobkyne, nárok na podiel na zisku žalovaného mal (aj podľa tvrdenia žalovaného) vzniknúť najskôr
za kalendárny rok, keď žalovaný zisk dosiahol, resp. právo na jeho vyplatenie malo žalobkyni vzniknúť
až po doplnení vkladu tichej spoločníčky do pôvodnej výšky po zohľadnení straty žalovaného. V období
od novembra 2014 do januára 2017 žalobkyni nevznikol nárok na podiel zo zisku. Žalobkyňa mala za
to, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalovaný vyplatil žalobkyni preddavky na podiel na

zisku, tieto úhrady vykonal v rozpore s kogentnou právnou úpravou podľa ustanovení § 676 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, čo postihuje takýto právny úkon absolútnou neplatnosťou. Ak by žalobkyňa
prijala preddavok na podiel na zisku skôr, ako jej vznikol nárok na jeho vyplatenie, prijatie peňažného
plnenia by podľa žalobkyne zakladalo na strane žalobkyne vznik bezdôvodného obohatenia a právo
žalovaného domáhať sa vydania tohto plnenia. Podľa názoru žalobkyne, pokiaľ bola suma preddavku

na zisk poslednýkrát vyplatená v januári 2017 a žalovaný neurobil žiadny prejav smerujúci k započítaniu
nároku na vrátenie „preddavku“ na podiel na zisku oproti skutočnému nároku žalobkyne na vyplatenie
podielu na zisku, ani si bezdôvodné obohatenie neuplatnil samostatnou žalobou na súde, nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne je premlčaný v zmysle ustanovení §§ 391 až
397 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.935,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 4.434,70 Eur od 30. 07. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
7.065,- Eur od 26. 07. 2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.754,-
Eur od 09. 11. 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.958,50 Eur od
31. 07. 2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.723,- Eur od 30.

07. 2022 do zaplatenia.

11) Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k zmene žaloby zo dňa 20. 01. 2023 (na č. l. 189 – 191 p.
v.) uviedol, že sa s právnou argumentáciou žalobkyne nemôže stotožniť. Uviedol pritom, že v zmluvnej
praxi sú preddavky, zálohy, predplatby, zábezpeky a iné podobné inštitúty sui generis pomerne bežné

a v rámci zmluvnej voľnosti plnia rôzne funkcie. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 681 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne postavenie, aké má veriteľ
ohľadnej svojej pohľadávky. Tiché spoločenstvo predstavuje veriteľský obligačný právny vzťah medzi
dvomi vlastníkmi, v rámci ktorého sa jednej z nich, tichý spoločník, podieľa svojím vkladom na podnikanídruhého účastníka, čím mu vzniká právo na podiel na výsledku podnikania (zisku). Ide o určitý veriteľský
pomer, keďže účastníci sú si navzájom veriteľmi – podnikateľ je oprávnený domáhať sa splatenia
vkladu a tichý spoločník má postavenie veriteľa vo vzťahu k jeho podielu na zisku. Podľa presvedčenia

žalovaného, preddavok možno poskytnúť na akékoľvek nesplatné či iba v budúcnosti očakávané plnenie
(teda aj na budúci podiel zo zisku na podnikaní), ak sa na tom dlžník s veriteľom (budúci dlžník s budúcim
veriteľom) dohodnú. Tomu, že sa žalobkyňa a žalovaný na poskytovaní preddavkov na budúci podiel
na zisku z podnikania žalovaného skutočne dohodli, svedčí skutočnosť, že sama žalobkyňa osobne
(s vedomím žalovaného) v období od 05. 11. 2014 do 16. 01. 2017 vykonala 4 (štyri) platby v popise

označené ako „splátka pôžičky“ v celkovej výške 13.975,- Eur. V týchto prípadoch tak sama žalobkyňa
vyvinula aktivitu k poskytnutiu ako aj prijatiu daných plnení. V ostatných prípadoch „splátok pôžičky“
s predmetnými plneniami v celkovej výške 16.025,- Eur žalobkyňa súhlasila (aspoň konkludentne),
keďže ich prijala a žalovanému nevrátila ako mylnú platbu. Žalobkyňa pritom doteraz nevysvetlila, aké
„splátky pôžičiek“ a na akú pôžičku vo výške 30.000,- Eur (z ktorého dňa, mesiaca a roku) vlastne
mal žalovaný splácať (vracať) žalobkyni. Žalovaný v plnom rozsahu trvá na tom, že neexistoval žiadny

právny dôvod, na základe ktorého by žalovaný mal povinnosť uhradiť (vrátiť, vydať, či splácať) žalobkyni
sumu 30.000,- Eur, nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným v danom čase neexistoval akýkoľvek
iný právny vzťah ako v tom čase právny vzťah založený Zmluvou o tichom spoločenstve. Niet preto
žiadneho iného logického, či rozumného vysvetlenia ako takého, že predmetné bezhotovostné platby
boli skutočne vyplácané žalobkyni ako zálohy na podiel na zisku žalovaného. Nakoľko žalovaný poskytol

žalobkyni v období od 05. 11. 2014 do 16. 01. 2017 preddavky na budúci podiel na zisku z podnikania
v celkovej výške 30.000,- Eur (listinný dôkaz na č. l. 153 p. v.), tieto (preddavky) treba od vzniku nárok
žalobkyne na podiel na zisku žalovaného považovať za splátku zmluvného plnenia a na toto plnenie
ich aj započítať. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatuje, že zmluvný záväzok žalovaného zaplatiť
žalobkyni podiely na zisku v celkovej výške 30.000,- Eur sa považuje od vzniku nároku žalobkyne naň

za splnený a žalobkyňa môže mať nárok na podiel zo zisku žalovaného najviac vo výške 2.935,20 Eur.
Žalovaný uzavrel, že uplatnenie práva žalobkyne na zaplatenie podielu na zisku v rozsahu 30.000,- Eur
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak žalovaný (už) poskytol (zaplatil) žalobkyni
podiel na zisku vo forme preddavkov na budúci zisť vo výške 30.000,- Eur. Na základe vyššie uvedených
skutočností potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu vo výške 30.000,- Eur zamietol.

12) Súd návrhu žalobkyne na zmenu žaloby zo dňa 29. 12. 2022 vyhovel a na pojednávaní dňa 07.
02. 2023 (na č. l. 199 p. v.) v prítomnosti obidvoch sporových strán vyhlásil uznesenie o pripustení
zmeny žaloby tak, že žalobný návrh znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.935,20 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.434,70 Eur od 30. 07. 2018 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.065,- Eur od 26. 07. 2019 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.754,- Eur od 09. 11. 2020 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.958,50 Eur od 31. 01. 2021 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.723,- Eur od 30. 07. 2022 do zaplatenia“.

13) Žalobkyňa sa v konaní pred súdom (na č. l. 202 p. v.) vyjadrila k splátkam pôžičiek tak, že podľa
nej v skutočnosti nešlo naozaj o preddavky na podiely na zisku, ale išlo o odmeny za predaj zájazdov.
Zároveň predložila súdu tabuľky (vo Veľkej prílohovej obálke), kde je zoznam všetkých zájazdov, ktoré
boli predané, kde všade na konci je rozpis, aká suma bude prevedená na účty sporových strán a kde
v poznámke bude, že splátka pôžičky a v skutočnosti išlo o tieto odmeny za predaj zájazdov. V zozname

všetkých zájazdov predaných od januára 2015 do novembra 2016 je presne rozpísané, ktorý klient,
koľko, za aký zájazd zaplatil a aký bol po odpočítaní nákladov čistý zisk.

14) Štatutárna zástupkyňa žalovaného v konaní pred súdom (na č. l. 147 – 148 p. v.) tvrdila, že podľa
Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014 poukázala žalobkyňa na účet žalovaného sumu

26.200,- Eur, avšak konateľka žalovaného mala za to, že bolo zaplatených celých 30.000,- Eur a keďže
žalobkyňa požadovala vrátiť 30.000,- Eur, tak žalovaný jej túto sumu v jednotlivých splátkach zaplatil
(vrátil).

15) Právny zástupca žalobkyne v konaní pred súdom kompenzačnú námietku žalovaného neuznal,

tvrdil tiež, že v rovnakom čase, okrem Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014, existoval
medzi žalobkyňou a žalovaným aj pracovnoprávny vzťah, ktorý bol založený dohodou o pracovnej
činnosti a neskôr na základe pracovnej zmluvy, takže sumy mohli byť žalovaným vyplatené aj ako
odmena za výkon závislej práce žalobkyňou. Samotný žalovaný (konateľka) tiež v konaní uviedol, ževyplácané sumy označil ako splátky pôžičky len na základe odporúčania účtovníka. Právny zástupca
žalobkyne tiež uviedol, že žalobkyňa naďalej popiera, že jednotlivé čiastky, ktoré žalovaný poukázal
bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne a ktoré súhrnne tvoria čiastku 30.000,- Eur, boli vyplatené

z titulu preddavkov na podiel na zisku. Mal za to, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že tieto sumy
predstavovali preddavky na podiel na zisku, tak toto tvrdenie mal preukázať. Avšak žalovaný v tomto
konaní nepredložil a nenavrhol vykonať žiadny z dôkazov, z ktorého by bola zrejmá vôľa zmluvných
strán poukázať a prijať tieto čiastky z titulu preddavkov.

16) Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že žalovaný po poslednej zmene žaloby
uznáva nárok žalobkyne len do výšky 2.935,20 Eur a vo zvyšku, t.j. vo výške 30.000,- Eur, žalobou
uplatnený nárok neuznáva z dôvodu, že v období rokov 2014 až 2017 boli zo strany žalovaného
poskytnuté žalobkyni preddavky na budúci podiel na zisku z podnikania žalovaného a tieto preddavky
treba od vzniku nároku žalobkyne na podiel na zisku považovať za splátku zmluvného plnenia a na to
plnenie aj započítať. Platby síce boli označené aj zaúčtované ako „splátky pôžičky“, ale žiadna pôžička

nebola zo strany žalobkyne poskytnutá, Išlo kvázi len o simuláciu splácať, aby sa peniaze mohli dostať
do dispozičnej sféry žalobkyne, nakoľko v tom čase mal žalovaný k dispozícii dostatok cash-u, ktoré
sa mohli takýmto spôsobom vyplácať. Aj žalovaný si takisto vyplácal, ale on si splácal pôžičky, v tomto
prípade na podnet účtovníka sa mal splácať ten vklad 30.000,- Eur, ale bolo to označené ako „splátky
pôžičky“. Žalovaný ale tvrdí, že o žiadnu pôžičku nemohlo ísť, lebo žiadna pôžička nikdy poskytnutá

nebola.Pretotvrdí,žesútopreddavkyvovýške30.000,-Eur,ktorésamajúzapočítaťnasumuuplatnenú
v žalobe. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že platby označené ako „splátky pôžičky“ mohli byť prípadne odmenou
za výkon závislej činnosti, toto jej tvrdenie nie je žiadnym spôsobom preukázané, ide len o čistú fabuláciu
a domnienku. Žalovaný má za to, že preddavky na podiel na zisku žalovanej zanikli postupne tak ako boli
postupne schvaľované účtovné závierky, to znamená, že suma, ktorá bola súhrnne vyplatená v rozsahu

30.000,- Eur zanikla v rozsahu 4.434,70 Eur dňa 29. 06. 2018; v rozsahu 7.065,- Eur dňa 25. 06. 2019;
v rozsahu 11.754,- Eur dňa 09. 10. 2020; v rozsahu 4.958,50 Eur dňa 30. 06. 2021 a v rozsahu 4.723,-
Eur dňa 29. 06. 2022. To znamená, že so zostatkom vo výške 2.935,20 Eur je žalovaný v omeškaní
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa 30. 07. 2022.

17) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/23/2017 súd zistil, že stranami sporu v súdnom
konaní boli A. C. ako žalobkyňa a F. A. ako žalovaná a predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 21.800,-
Eur s prísl. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 14C/23/2017-151 zo dňa 25. 06. 2018 vyplynulo, že keďže súd
nemal v konaní preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka, ani bezdôvodné obohatenie žalovanej v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom

plnenia bez právneho dôvodu, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Citovaný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17. 07. 2018.

18) Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči (na č. l. 225 – 227 p. v.) trval na tom, že
žaloba v znení po pripustení jej zmeny je dôvodná a žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na

zaplatenie sumy vo výške 32.935,20 Eur s príslušenstvom. Žalobkyňa sa stotožňuje s predbežným
právnym posúdením súdu o tom, že žalobkyňa je tichou spoločníčkou žalovaného a o tom, že Zmluva
otichomspoločenstvejeplatnýmaúčinnýmprávnymúkonomsvedčínajmäsprávaniežalovaného,ktorý
až do zhoršenia vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného v roku 2017 právne
postavenie žalobkyne ako tichej spoločníčky žiadnym spôsobom nespochybňoval. Čo sa týka výšky

žalovanej sumy, pri jej určení žalobkyňa vychádzala jednak zo Zmluvy o tichom spoločenstve, podľa
ktorej sa mala podieľať na zisku žalovaného v podiele 50 %, jednak z ustanovenia § 676 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania rozhodná
ročná účtovná závierka. Žalobkyňa vo výpočte žalovanej sumy taktiež zohľadnila právnu argumentáciu
žalovaného, podľa ktorej sa žalobkyňa má podieľať na výsledku hospodárenia žalovaného, nielen teda

na zisku, ale aj na strate. Výšku podielu žalobkyne na strate a zníženie vkladu tichého spoločníka o túto
stratu, následné dopĺňanie zníženého vkladu do jej pôvodnej výšky a konečnú sumu podielov na zisku
žalobkyňa podrobne rozpísala v podaní zo dňa 29. 12. 2022 (na č. l. 183 – 184 p. v.) a výšku žalobou
uplatneného podielu na zisku preukazovala zverejnenými účtovnými závierkami žalovaného (účtovné
závierky za roky 2016 až 2021 sú založené vo Veľkej prílohovej obálke). Žalovaný samotný výpočet

žalovanej sumy na podklade zverejnených účtovných závierok nespochybnil. Žalobkyňa sa nestotožňuje
s tvrdením žalovaného, že časť podielu na zisku vo výške 30.000,- Eur už bola žalobkyni vyplatená
vopred formou preddavkov a trvá na tom, že žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že bolo voľou
žalobkyne a žalovaného vyplácať si vopred akékoľvek preddavky na podiel na zisku. Sám žalovaný ajv priebehu tohto súdneho konania uvádzal rôzne dôvody vyplatenia tejto sumy, jednak malo ísť podľa
žalovaného o splátky pôžičky, čo je uvedené aj na výpisoch z banky a žalovaný sa vyjadril, že takto boli
peniaze vyplácané na radu účtovného poradcu a jednotlivé platby boli ako splátky pôžičky evidované aj

v účtovníctve. Ďalej žalovaný tvrdil, že tieto platby mali predstavovať vrátenie vkladu tichej spoločníčke
na základe žiadosti samotnej žalobkyne. Ako preddavky na podieloch na zisku tieto platby žalovaný
kvalifikoval len vtedy, ako to bolo výhodné z hľadiska jeho procesnej obrany. Žalobkyňa opakovane
zdôrazňuje, že medzi žalobkyňou a žalovaným existovali v rokoch 2014 až 2017 dva rôzne právne
vzťahy; jednak to bol pracovnoprávny vzťah a jednak vzťah tichého spoločenstva. Žalovaný predložil

ako prílohu podania zo dňa 17. 03. 2023 (na č. l. 207 – 208 p. v.) ročné zúčtovania preddavkov na daň
z príjmu, ktoré podal za žalobkyňu ako svoju zamestnankyňu s tým, že z pracovného pomeru mali byť
žalobkyni vyplatené príjmy len vo výške zodpovedajúcej týmto zúčtovaniam. Avšak skutočnosť, že so
žalobkyňou bola v pracovnej zmluve formálne dohodnutá len minimálna mzda a len z takto formálne
dohodnutej minimálnej mzdy boli vyplácané odvody neznamená, že žalobkyni nemohla byť vyplatená
odmena za vykonanú prácu aj nad rámec oficiálnej mzdy. Žalovaný nepoprel, že peňažné prostriedky

v súhrnnej výške 30.000,- Eur, ktoré postupne vyplácal žalobkyni, boli tvorené príjmami z predaja
zájazdov; žalobkyňa pracovala pre žalovaného práve na pozícii predajcu zájazdov. Žalobkyňa má za to,
že nie je vylúčené a javí sa jej ako pravdepodobné, že žalovaný vyplatením sumy 30.000,- Eur z dôvodu
simulovanej pôžičky sledoval práve zníženie alebo vyhnutie sa odvodovým povinnostiam. Pokiaľ by
jednotlivé platby naozaj predstavovali preddavky na podieloch na zisku žalovaného, tak neexistoval

jediný dôvod, prečo by nemohli byť takto riadne zaúčtované v účtovníctve žalovaného. Listinný dôkaz
predložený súdu žalobkyňou – tabuľka s údajmi o predajoch zájazdov (vo Veľkej prílohovej obálke) –
podľa žalobkyne nepreukazuje, že strany sporu si medzi sebou delili čistý zisk; príjmy z predaja zájazdov
totiž neboli nikdy riadne zaúčtované a zdanené a o čistý zisk teda ísť nemohlo. Pre prípad, ak by súd
dospel k záveru, že súhrnná suma 30.000,- Eur bola žalobkyni naozaj vyplatená z titulu preddavkov na

zisk a túto sumu možno započítať proti nároku žalobkyne na vyplatenie podielov na zisku, žalobkyňa
vzniesla námietku premlčania v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 12. 2022 (na č. l. 183 – 184 p. v.),
na ktorej naďalej trvá. Záverečný návrh žalobkyne je, aby súd žalobe vyhovel v znení po pripustení jej
zmeny na pojednávaní dňa 07. 02. 2023 (na č. l. 199 p. v.).

19) Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči (na č. l. 227 p. v.) naďalej zastával právny
názor, že v dôsledku nepreukázania zaplatenia sumy vo výške 3.800,- Eur došlo jednak k naplneniu
rozväzovacej podmienky a v dôsledku toho k zrušeniu, teda k zániku Zmluvy o tichom spoločenstve
ex nunc, a preto žalobou uplatnený nárok nemá právny základ. S poukazom na predbežné právne
posúdenie súdu, v zmysle ktorého je žalobkyňa tichou spoločníčkou žalovaného, vo vzťahu k výške

uplatneného nároku žalovaný v podrobnostiach odkazuje na všetky svoje doterajšie písomné podania,
zdôrazňujúc, že bezhotovostné platby vo výške 30.000,- Eur vykonané v období od 05. 11. 2014 do
16. 01. 2017 v popise označené ako „splátka pôžičky“ (na č. l. 153 p. v.) považuje za preddavky
na budúci podiel na zisku z podnikania žalovaného a žalobkyňa prijatie sumy vo výške 30.000,- Eur
nepoprela. Žalobkyňa sa v priebehu súdneho konania nevyjadrila, o akú pôžičku malo ísť, kedy bola

poskytnutá žalovanému a v akom rozsahu. Žalovaný zdôrazňuje, že preddavky na budúci podiel na
zisku z podnikania žalovaného sa stretli s prípadným nárokom na podiel na zisku ku dňu schválenia
jednotlivých účtovných závierok za roky 2017 až 2021. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalovaný
ďalej uvádza, že ak žalobkyňa s odstupom niekoľkých rokov od poskytnutia preddavkov na budúci podiel
na zisku z podnikania vo výške 30.000,- Eur pristúpila súčasne aj k uplatňovaniu nároku na podiel na

zisku aj v rozsahu, ktorý už bol konzumovaný s poskytnutím týchto preddavkov, javí sa tento postup
žalobkyne ako nekorektný a z hľadiska zásad poctivého obchodného styku neprijateľný. Žalovaný má
rovnako za to, že v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom je uplatnená aj námietka
premlčania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nepreukázal existenciu dohody o tom, že suma
30.000,- Eur predstavuje postupné preddavky na podiel na budúcom zisku, v tomto smere poukazuje

žalovaný práve na rozpis jednotlivých súm, resp. odmien za zájazdy (vo Veľkej prílohovej obálke),
ktoré paradoxne, podľa názoru žalovaného, preukazujú, že v danom prípade si žalovaný a žalobkyňa
delili medzi sebou čistý zisk. Na základe vykonaného dokazovania potom žalovaný navrhuje, aby súd
rozhodol tak, že žalobu čo do výšky 30.000,- Eur zamietne a náhradu trov konania prizná stranám podľa
pomeru ich úspechu vo veci.

20) Podľa § 673 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý
spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sazaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
Zmluva vyžaduje písomnú formu.

21) Podľa Čl. III bodu 1. Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014, tichý spoločník sa
zaväzuje poskytnúť podnikateľovi peňažný vklad vo výške 30.000,- Eur (slovom tridsaťtisíc eur), ktorý
bude podnikateľovi, ktorý bude zrealizovaný v dvoch platbách a to: - 3.800,- Eur pri podpise tejto
sumy v hotovosti, ako doklad slúži príjmový pokladničný doklad, - 26.200,- Eur na jeho bankový účet
z bankového účtu tichého spoločníka do 7 dní odo dňa podpisu tejto Zmluvy. Vklad je považovaný za

splatený pripísaním peňažných prostriedkov na účet podnikateľa.

22) Podľa Čl. III bodu 2. Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014, v prípade nedodržania
lehoty v odseku 1. Zmluva stráca platnosť.

23) Podľa Čl. IV bodu 1. Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014, zmluvné strany sa dohodli,

že podiel tichého spoločníka na čistom zisku podnikateľa je 50 %.

24) Podľa Čl. IV bodu 7. Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014, tichý spoločník sa podieľa
na strate podnikateľa do výšky vkladu, t.j. do výšky 30.000,- Eur.

25) Podľa § 676 ods. 1 Obchodného zákonníka, pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku
podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.

26) Podľa § 676 ods. 2 Obchodného zákonníka, tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do
30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota

od schválenia tejto závierky v súlade s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.

27) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako tichý spoločník a žalovaný ako
podnikateľ uzatvorili dňa 08. 09. 2014 Zmluvu o tichom spoločenstve (na č. l. 7 – 8 p. v.), predmetom

ktorejbolzáväzoktichéhospoločníkaposkytnúťpodnikateľovivklad,atýmsapodieľaťnajehopodnikaní
a záväzok podnikateľa spočívajúci vo vyplácaní časti zisku vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka
na výsledku podnikania. Ďalej mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému prvú časť
vkladu vo výške 3.800,- Eur v hotovosti pri podpise zmluvy, avšak žalovaný jej príjmový pokladničný
doklad nevydal a druhú časť vkladu vo výške 26.200,- Eur zaplatila bezhotovostným prevodom na účet

žalovaného dňa 09. 09. 2014 (na č. l. 9 p. v.). Súd mal tiež preukázané, že žalobkyňa si v súlade
so Zmluvou o tichom spoločenstve a Obchodným zákonníkom uplatnila voči žalovanému 50 %-tný
podiel na zisku z podnikania žalovaného za obdobie rokov 2017 až 2021 spolu vo výške 32.935,20
Eur (účtovné závierky žalovaného za obdobie rokov 2016 až 2021 vo Veľkej prílohovej obálke). Výšku
žalobou uplatneného nároku, t.j. sumu 32.935,20 Eur žalovaný výslovne nepoprel, preto toto skutkové

tvrdenie žalobkyne považoval súd za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Napokon mal súd preukázané,
že žalovaný dlžnú sumu žalobkyni ku dňu rozhodovania súdom ani z časti neuhradil, hoci v rámci
uplatnenia započítacej námietky vo výške 30.000,- Eur zvyšok uplatneného nároku vo výške 2.935,20
Eur nenamietal (výslovne nepoprel).

28) Žalovaný v konaní poprel tvrdenie žalobkyne, že je tichou spoločníčkou žalovaného, pretože
nepreukázala, že prvú časť vkladu vo výške 3.800,- Eur žalovanému v hotovosti uhradila, v dôsledku
čoho došlo k zániku Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014 ex nunc a preto žalobou
uplatnený nárok nemá právny základ. A naďalej považoval plnenie žalovaného v období od 05. 11. 2014
do 16. 01. 2017 vo výške 30.000,- Eur za preddavky na budúci podiel na zisku z podnikania žalovaného,

ktoré je potrebné do tejto výšky započítať s nárokom žalobkyne uplatneným žalobou.

29) Ku tvrdeniam žalovaného uvádza súd nasledovný právny názor:

30) Súd si prejudiciálne vyriešiť otázku, či žalobkyňa je alebo nie je tichou spoločníčkou žalovaného

a dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa je tichou spoločníčkou spoločnosti žalovaného na základe
Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014. Tento právny záver súd už podrobne zdôvodnil
v bode 9) odôvodnenia tohto rozhodnutia a v celom rozsahu naň odkazuje. Súd sa s tvrdením
žalovaného, že Zmluva o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014 zanikla ex nunc nestotožňujea na svojom právnom závere nič nemení, pretože žalovaný v priebehu súdneho konania neuviedol tak
skutočnosti, ktoré by vyvrátili zaujatý právny názoru súdu.

31) Ďalej podľa názoru súdu, žalovaný hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že
bezhotovostné platby, ktoré poukázal na účet žalobkyne v období od 05. 11. 2014 do 16. 01. 2017
spolu vo výške 30.000,- Eur boli preddavkami na budúci podiel na zisku z podnikania žalovaného. Ako
vyplynulo z ním predloženého listinného dôkazu (na č. l. 153 p. v.), každá jedna platba bola označená
ako „splátka pôžičky“, a nie ako preddavok. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo práve na strane

žalovaného, aby bezpochybným spôsobom a riadne preukázal, že plnil preddavky na budúci podiel
na zisku tak, aby tieto platby neboli zameniteľné s iným titulom plnenia. V priebehu súdneho konania
štatutárna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi ako strany sporu (na č. l. 147 – 148 p. v.) totiž
tvrdila, že plnenie vo výške 30.000,- Eur považovala za vrátenie vkladu žalobkyne, nakoľko táto ho
od nej požadovala vrátiť a až neskôr v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2022 (na č. l. 151 – 152
p. v.) začal žalovaný tvrdiť, že v skutočnosti išlo o zálohy (preddavky) na podiel na zisku žalovaného,

ktoré (zálohy) boli na základe odporúčania účtovníka žalovaného vyplácané ako vrátenie pôžičky
(vkladu) žalobkyne. Súdu sa javí takáto obrana žalovaného ako účelová, nepreukazujúca skutočnú vôľu
žalovaného vyplatiť peňažné plnenie žalobkyni ako preddavky na budúci podiel na zisku z podnikania
žalovaného. A navyše, žalobkyňa takéto tvrdenie žalovaného účinne poprela, tvrdiac pritom, že sa
nejednalo o žiadne preddavky na budúci podiel na zisku z podnikania žalovaného, pretože na tomto sa

so žalovaným nikdy nedohodla.

32) Súd bol tiež toho názoru, že žalovaný v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázal, že
bolo skutočnou vôľou žalobkyne a žalovaného vyplácať si vopred akékoľvek preddavky na podiel na
zisku. Práve žalovaného zaťažovalo bremeno dôkazu, aby riadne preukázal, že žalovaným poskytnuté

platby spolu vo výške 30.000,- Eur mali povahu platieb – preddavkov na budúci podiel na zisku
z podnikania žalovaného a súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobkyňa mala preukázať,
z akého titulu tieto platby prijala. Žalobkyňa mala povinnosť tvrdenia o dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku a jeho preukázania, a naopak, na žalovanom bolo dôkazné bremeno o tom, že poskytol
žalobkyni plnenie z titulu preddavkov na budúci podiel na zisku, ktoré plnenie chcel započítať s nárokom

uplatneným žalobou. Podľa názoru súdu, žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno
a hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal toto svoje tvrdenie. Plnenie poskytnuté
žalovaným v období od 04. 11. 2014 do 16. 01. 2017 spolu vo výške 30.000,- Eur žalovaný nepreukázal
jednoznačným spôsobom tak, aby titul tohto konkrétneho plnenia nebol zameniteľný s prípadným
iným titulom plnenia (napr. splátka pôžičky, vrátenie vkladu poskytnutého žalobkyňou do podnikania

žalovaného, vyplácanie zisku z predaných zájazdov, odmeny z pracovnoprávneho vzťahu a pod.).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal v konaní právny titul uplatnenej kompenzačnej
námietky, nemohol súd kompenzačnej námietke vo výške 30.000,- Eur vyhovieť, resp. priznať právnu
účinnosť započítania (§ 580 Občianskeho zákonníka, § 152 CSP).

33) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné a zmluvné
ustanovenia, ako aj na vyššie zaujatý právny názor súdu, považoval súd žalobu za dôvodnú a riadne
preukázanú a preto žalobkyni v celom rozsahu vyhovel tak, ako je v I. výrokovej vete tohto
rozhodnutia uvedené. Súd priznal žalobkyni popri istine 32.935,20 Eur i úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 4.434,70 Eur od 30. 07. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 7.065,- Eur od 26. 07. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.754,-
Eur od 09. 11. 2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.958,50 Eur od 31.
07. 2021 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.723,- Eur od 30. 07. 2022
do zaplatenia, teda tak ako sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich jednotlivých peňažných
záväzkov. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 a 2 Obchodného

zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, t. j. 0,00 + 9 % ročne a 0,50 + 9
% ročne.

34) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že priznal žalobkyni ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, t. j. v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia (ktorým sa konanie končí)
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

2 60Cb/53/2020

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu
a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).