Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200274
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, D. E., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Pavel
Loduha, s.r.o., so sídlom Slovenských partizánov 113/51, 017 01 Považská Bystrica , IČO: 50 469
258, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813
11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č.
18611/2020/42 zo dňa 27.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č.

18611/2020/42 zo dňa 27.01.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1.MinisterspravodlivostiSlovenskejrepublikyvydaldňa27.januára2020rozhodnutieč.18611/2020/42,
ktorým podľa § 38 ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“, príp. „zákon č. 757/2004
Z. z.“) odvolal žalobkyňu z funkcie predsedníčky Okresného súdu Považská Bystrica.

2. Svoje rozhodnutie minister spravodlivosti dôvodil poukazom na ustanovenia § 35 ods. 1, § 42 ods. 2
písm. a), § 74 ods. 1 písm. c) a písm. h) zákona o súdoch.
3. Ku skutkovým okolnostiam predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia uviedol, že Okresný
súd Považská Bystrica, Krajský súd v Trenčíne a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
dlhodobo intenzívne spolupracovali na riešení nevyhovujúcich priestorových podmienok v ktorých
sídli Okresný súd Považská Bystrica. Na základe finálneho návrhu riešenia Okresného súdu
Považská Bystrica Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky udelilo listom č. 02759/07665/2019

- 41 zo dňa 19. februára 2019 prísľub pridelenia kapitálových výdavkov na odkúpenie objektu
pre Okresný súd Považská Bystrica. V tejto súvislosti minister spravodlivosti uviedol, že po pridelení
finančných prostriedkov ako predsedníčka súdu mala vykonávať všetky kroky smerujúce k promptnému
a efektívnemu vynaložením finančných prostriedkov na dosiahnutie stanoveného cieľa, a to
na definitívne vyriešenie priestorovej situácie Okresného súdu Považská Bystrica. Doplnil,
že pod definitívnym riešením nie je potrebné vnímať len odkúpenie budovy, ale aj vybavenie budovy
materiálnym vybavením, nábytkom a kompletné a včasné presťahovanie súdu do nových priestorov.

4. V nadväznosti na uvedené minister spravodlivosti konštatoval, že žalobkyňa svoje povinnosti
predsedu súdu, orgánu riadenia a správy súdov nesplnila riadne a včas, Dodajúc, že kúpa budovy bola
realizovaná v novembri 2019, pričom nábytok do nového sídla súdu žalobkyňa náležite nezabezpečila
v riadnom časovom predstihu a harmonogram sťahovania ani po výzve zo strany ministra spravodlivostinedoručila v konkrétnom časovom harmonograme a kvalite. Žalobkyni vytýkal, že ani po urgenciách
zo strany ministerstva spravodlivosti neaktualizovala sumu, ktorú niekoľko rokov rámcovo predpokladala
na vybavenie súdu, tak aby bolo možné preukázať hospodárne nakladanie s majetkom štátu. V tejto

súvislosti minister spravodlivosti uviedol, že tento premrštený návrh ministerstvo už niekoľko krát
zamietlo, a preto žalobkyňu opakovane vyzývalo, aby vždy volila najhospodárnejšie riešenia, a to
aj z dôvodu nepriaznivej situácie v rozpočte súdnictva v roku 2020. Dodal, že napriek všetkému
sú finančné požiadavky, ktoré žalobkyňa predkladá na zabezpečenie nábytku a presťahovania
nehospodárne, prevyšujúce štandardné požiadavky na kancelársky nábytok zo strany iných súdov,

dodajúc, že iné riešenia sa ani neunúvala navrhnúť.
5. S poukazom na vyššie uvedené minister spravodlivosti uzavrel, že je možné s určitosťou prehlásiť,
že žalobkyňa napriek dostatočnému času na realizáciu ekonomicky, materiálne, finančne a organizačne
nezvládla vyriešenie nepriaznivej priestorovej situácie, aj s poukazom na to, že napriek skutočnosti,
že má novú budovu k dispozícii od decembra 2019, tá už druhý mesiac zíva prázdnotou, a žalobkyňa
s tým nemala ani v pláne niečo robiť, s odôvodnením, že nedostala ňou požadovanú nehoráznu sumu

na zabezpečenie nábytku. V tejto súvislosti minister spravodlivosti uviedol, že aj napriek osobnému
rokovaniu s ním, napriek poskytnutému času na zaslanie riešenia daného stavu, žalobkyňa nič
konkrétne nepodnikla, nezariadila, ale ani nenaplánovala, teda minister spravodlivosti nevidí ani snahu,
ale ani možnosti riešenia presťahovania súdu do nového sídla pod vedením žalobkyne. Minister
spravodlivosti s poukazom na zodpovednosť ministerstva spravodlivosti za chod celého rezortu

argumentoval jeho povinnosťou žiadať od dotknutých organizácií nachádzanie organizačne rozumných,
promptných a súčasne finančne únosné ich riešení pri zabezpečovaní ich chodu. V prípade
nerešpektovania tejto požiadavky vyvstáva hrozba ohrozenia chodu celého systému, čo je neprípustné.
6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti minister v závere napadnutého rozhodnutia
uviedol, že po dôkladnom zvážení vyhodnotil organizačné schopnosti žalobkyne ako nepostačujúce

na zvládnutie situácie, ktorá vznikla na Okresnom súde Považská Bystrica.

II. Rozsah a dôvody žaloby

7. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18611/2020/42 zo dňa 27.01.2020 a vrátenia veci na nové
konanie, z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci.
8. Vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného, argumentujúc, že rozhodnutie ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky odvolaní predsedu všeobecného súdu z funkcie nemôže byť
prejavom jeho svojvôle voči osobe, ktorá je činná vo verejnej funkcii, a preto musí byť predvídateľné,
presvedčivé, konkrétne a určité, minimálne z hľadiska dôvodov, ktorého v danom prípade viedli
k uplatneniu svojej mocenskej právomoci. V tejto súvislosti dodala, že ak zákon o súdoch obsahuje
výpočet konkrétnych povinností predsedov všeobecných súdov, nemôže byť takéto rozhodnutie

odôvodnené len všeobecným poukazom na neplnenie si povinností predsedu všeobecného súdu
ustanovených zákonom. Ak v zmysle Ústavy SR možno predsedu NR SR pred uplynutím funkčného
obdobia odvolať z funkcie len z dôvodov, pre ktorého možno odvolať z funkcie sudcu (článok 145
ods. 3 v spojení s článkom 147 Ústavy SR), tak potom vo vzťahu k odvolaniu z funkcie predsedov
ostatnýchvšeobecnýchsúdovpreduplynutímichfunkčnéhoobdobia,musíbyťvpodmienkachprávneho

štátu minimálne garantované to, aby rozhodnutie ministra spravodlivosti SR o ich odvolaní z funkcie
poukázalo na porušenie niektorej z konkrétnych povinností predsedov všeobecných súdov uvedených
v § 24 zákona o súdoch (správne mal byť uvedený § 42 zákona o súdoch – poznámka správneho
súdu k chybnému poukazu žalobkyne na právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývajúci
z jeho nálezu sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3 februára 2011).

9. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia žalobkyňa namietala, že neobsahuje takzvanú skutkovú
vetu, teda dostatočne konkrétny a nezameniteľný popis konania (alebo nekonania), ktoré sú jej kladené
za vinu. Podľa názoru žalobkyne z výroku rozhodnutia ministra nie je možné zistiť, ktoré jej konanie
bolo podkladom pre jej odvolanie, a takýto nedostatok rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť
na úrovni samotného výroku, čo je neprípustné.

10. Rovnako tak považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
neobsahujúce žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorá by mohla byť dôvodom na jej odvolanie.
11. V súvislosti s citáciou ustanovení § 42 ods. 2 písm. a) a § 74 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobkyňa namietala, že v odôvodnení rozhodnutia nie jeuvedený skutok a v jeho odôvodnení nie sú uvedené dôkazy preukazujúce porušenie povinností
žalobkyňou, rovnako tak porušenie povinnosti zabezpečiť chod súdu po ekonomickej, materiálnej
a finančnej stránke. V tejto súvislosti dodala, že Okresný súd Považská Bystrica, ktorého bola

predsedníčkou, dlhodobo dosahoval dobré výsledky v rozhodovacej činnosti a v rámci hodnotenia sa
umiestňoval v prvej desiatke súdov a chod súdu bol riadne zabezpečený až do jej odvolania.
12. K citovanému ustanoveniu ohľadom povinnosti efektívneho využívania ľudských a finančných
zdrojov (resp. k porušeniu povinnosti predsedu okresného súdu vyplývajúcej z ustanovenia § 74
ods. 1 písm. h/ zákona o súdoch) žalobkyňa uviedla, že na riešení nevyhovujúcich priestorov

okresnéhosúdudlhodobospolupracovalasKrajskýmsúdomvTrenčíneasMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, pričom povinnosti predsedu súdu súvisiace so zabezpečením novej budovy súdu
materiálnym vybavením a nábytkom a so zabezpečením kompletného a včasného presťahovania súdu
do nových priestorov sú značne obmedzené, pretože je závislý na pridelených finančných prostriedkoch
z ministerstva spravodlivosti, ktoré sú žiadané prostredníctvom príslušného krajského súdu.
13. Ku skutkovým a časovým okolnostiam súvisiacim so zakúpením novej budovy súdu žalobkyňa

uviedla, že kúpna zmluva na predmetnú budovu bola zavkladovaná dňa 04.12.2019, po vydaní
rozpočtového opatrenia ministerstva spravodlivosti bola dňa 22.12.2019 vyplatená kúpna cena a v rámci
kompetencie Okresný súd Považská Bystrica v súčinnosti s Krajským súdom v Trenčíne prevzal budovu
dňa 30.12.2019, pričom až týmto prevzatím budovy získal okresný súd reálnu možnosť budovu užívať.
V tejto súvislosti žalobkyňa dodala, že hneď po povolení vkladu kúpnej zmluvy boli vybavené všetky

pojednávacie miestnosti, vrátane infocentra a eskortných miestnosti, kompletným zariadením, teda celý
priestor slúžiaci verejnosti, resp. stranám konaní. Preto nie je podľa názoru žalobkyne pravdou, že by
pri preberaní budovy táto zívala prázdnotou.
14. V súvislosti s vybavením novej budovy súdu nábytkom žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že do
dňa spísania správnej žaloby nemal okresný súd prísľub na poskytnutie finančných prostriedkov, ale

v rámci prípravy urobili prieskum na dodávateľov a cien výroby nábytku a zároveň bol zabezpečený
jednoduchý projekt na realizáciu vybavenie nábytkom.
15. Vo vzťahu k okolnostiam presťahovania okresného súdu do novej budovy žalobkyňa dala
do pozornosti, že minister spravodlivosti dal ústny príkaz jej a podpredsedovi okresného súdu,
že do 20.02.2020 musia byť presťahovaní, dodajúc, že tento pokyn je splnený (v čase spísania správnej

žaloby – poznámka správneho súdu), čo preukazuje, že žalobkyňa nemohla porušiť povinnosti, na ktoré
mala lehotu do 20.02.2020 a ktoré sú už riadne splnené.
16. Žalobkyňa namietala, že nie je pravdou, že by predkladala premrštené návrhy, ktoré boli zamietnuté,
označiac toto tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za nepravdivé. V tejto súvislosti dodala,
že nie je odborník na cenotvorbu kancelárskeho nábytku, a preto vychádzala iba z poskytnutých

ponúk, ktoré sa narýchlo snažili zabezpečiť. V rámci úsporného konania oslovila ústavy pre výkon
trestu v Ilave, v Dubnici nad Váhom a v Želiezovciach, pričom tieto ústavy oznámili, že nábytok
môžu začať vyrábať až v marci 2020, pretože v súčasnosti majú rozpracovanú výrobu nábytku
pre novú budovu ministerstva spravodlivosti. Zároveň pripustila, že ponuka súkromného podnikateľa
bola vyššia, ako by stál nábytok vyrobený v ústavoch na výkon trestu, avšak ona o výbere nemohla

rozhodovať, pretože verejné obstarávanie nad 70 000 € vykonáva krajský súd a vyjadrovalo by sa k tomu
aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré by malo dať prísľub na výšku finančnej sumy, ktorá na takúto výrobu
môžebyťpoužitá.Žalobkyňamázato,ženemohlaporušiťpovinnosti,t.j.neefektívnespravovaťfinančné
prostriedky, ktoré jej vôbec neboli poskytnuté.
17. Za hrubý zásah do svojich práv a slobôd považuje žalobkyňa výčitku v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, že nemala ani v pláne s týmto niečo robiť. V tejto súvislosti argumentovala,
že napriek skutočnosti, že ministerstvo spravodlivosti súdu neposkytlo finančné prostriedky
nakancelárskynábytok,presťahovaniesúdužalobkyňapripravilatak,žeuždnes(včasespísaniažaloby
– poznámka správneho súdu) je okresný súd presťahovaný do nových priestorov s tým, že kancelárske
vybavenie bolo použité zo starej budovy. Ide o kancelársky nábytok cca 20 rokov starý, avšak inú

možnosť, keď chceli zabezpečiť nepretržitú funkčnosť súdu, a najmä to, aby chod súdu nebol prerušený,
nemali. Za ďalší dôkaz preukazujúci riadne presťahovanie súdu žalobkyňa označila aj tú skutočnosť,
že v mesiaci január 2020 informoval súd účastníkov, že pojednávania vytýčené v mesiaci marec 2020,
budú už vykonávané v novej budove. zároveň podotkla, že v starej budove súd neplatil žiadne nájomné,
takže žiadna škoda v tejto súvislosti nevzniká a nová budova bola len občas temperovaná, pretože je

klasifikovaná v najvyššej energetickej triede.
18. K slovným výrazom ako „nehorázne finančné prostriedky“, použitým ministrom spravodlivosti
v napadnutom rozhodnutí, žalobkyňa uviedla, že na sťahovanie žiadala prísľub na poskytnutie
finančných prostriedkov v sume 10 000 € a po jej odvolaní z funkcie bola súdu zaslaná suma 35000 €. Zároveň podotkla, že ešte dňa 16.01.2020 vo svojej kancelárii jednala s riaditeľmi ústavov
prevýkontrestuIlava,DubnicanadVáhomaŽeliezovceahľadalispôsob,akozrealizovaťpresťahovanie
za pomoci odsúdených.

19. Vo vzťahu k celkovému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalobkyňa namietala, že toto
považuje za nepreskúmateľné, ničím nepodložené tvrdenia, hoci z odôvodnenia by mali byť preukázané
dôkazy, o ktoré sa minister vo svojom rozhodnutí opiera a zároveň by tieto dôkazy mali byť vyhodnotené,
čo sa nestalo.
20. Záverom dodala, že na Okresnom súde Považská Bystrica pracuje od roku 1978 ako sudkyňa,

neskoršie pracovala vo funkcii podpredsedu Okresného súdu a posledné tri funkčné obdobia vo funkcii
predsedu okresného súdu, pričom získanie dôstojných priestorov považovala za zavŕšenie svojej
kariéry a úspešnej riadiacej práce. na ďalšie funkčné obdobie sa do výberového konania neprihlásila
a napriek tomu, že k 01.04.2020 jej končilo funkčné obdobie, rozhodol sa minister spravodlivosti
žalobkyňu z funkcie predsedníčky súdu odvolať. Takto zavŕšil 42 rokov jej kariéry sudcu a predsedu
súdu, čo verejnosť chápe negatívne a žalobkyne sa to osobne dotýka.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne

21. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
a žalobkyni náhradu trov nepriznal.

22. S poukazom na skutočnosť, že v žalobe chýba jednoznačná identifikácia porušenia konkrétneho
ustanovenia konkrétneho právneho predpisu a neobsahuje ani poukaz na dôvod vymedzený v § 191
ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), má žalovaný za
to, že táto neobsahuje žalobné dôvody, z ktorých by vyplývalo porušenie zákona zo strany žalovaného.

Uvedená absencia referenčného rámca súdneho prieskumu podstatne sťažuje súdu možnosť realizovať
prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zároveň žalovanému možnosť relevantne formulovať
svoju obranu. Preto navrhuje, aby súd preskúmal vymedzenie žalobných dôvodov z pohľadu možnosti
uskutočniť žalobkyňou požadovaný prieskum napadnutého rozhodnutia, resp. aby uskutočnil postup
podľa § 59 SSP, príp. odmietol správnu žalobu.

23. Citujúc ustanovenia § 38 ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona o súdoch žalovaný dal do pozornosti
(okrem spôsobov zániku funkcie predsedu súdu a náležitostí rozhodnutia o odvolaní z funkcie), že zákon
upravuje aj situáciu skoršieho zániku funkcie predsedu okresného súdu ako pred uplynutím funkčného
obdobia, okrem iného aj bez návrhu na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti. V tejto súvislosti

uviedol, že zákonná úprava je v danom prípade oveľa striktnejšia, než pri iných formách zániku funkcie
predsedu súdu, pretože minister môže pristúpiť k takémuto kroku, len ak si predseda súdu neplní svoje
zákonné povinnosti a v prípade, že k nemu aj reálne pristúpi, rozhodnutie môže obsahovať jediný výrok,
a to „odvolávam”.

24. Žalovaný dôvodil kontextom vývoja právnej úpravy zániku funkcie predsedu súdu a poukazom na
skutočnosť, že kým pôvodne pre rozhodnutie o odvolaní z funkcie predsedu súdu nebolo potrebné
vydávať právny akt „odvolania” za uvedenia dôvodov pre tento postup a konkretizovanejšieho obsahu,
zákonodarca v nadväznosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 102/2011 pristúpil k zmene
právnej úpravy, a to doplnením právnej úpravy o dôvody odvolania predsedu súdu (porušenie zákonných

povinností predsedu súdu), ako aj špeciálnou procesnou úpravou rozhodovacieho procesu - výslovné
vylúčenie uplatňovania všeobecného predpisu o správnom konaní a priame vymedzenie obsahových
náležitostí, ktoré musí takéto rozhodnutie ministra obsahovať - (i) výrok, (ii) odôvodnenie a (iii) poučenie.
Dodal, že bližšie požiadavky vo vzťahu k týmto atribútom nie sú v predmetnom § 38 zákona o súdoch
stanovené.

25. Vo vzťahu k obsahovej stránke napadnutého rozhodnutia žalovaný argumentoval, že rozhodnutie,
ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie predsedníčky súdu, obsahuje všetky náležitosti, tak ako ich
upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. Obsahuje jasne formulovaný, záväzný, autoritatívny úsudok ministra,
ktorý jednoznačne identifikuje, koho sa týka a nespochybniteľným spôsobom stanovuje, čo sa ním

sleduje. Výrok obsahuje aj ustanovenie právneho predpisu, na podklade ktorého bolo rozhodnuté, je
jasný, stručný a určitý. Stanovuje záväzný cieľ. Konkretizácia dôvodov, tak ako to namieta žalobkyňa, je
definovaniekonkrétnehozlyhaniapredsedusúdu,čoniejeobsahovounáležitosťouvýroku,alesúčasťou
odôvodnenia rozhodnutia.26. K požiadavke žalobkyne na formulovanie skutkovej vety (v podobe popisu konkrétneho konania)
vo výroku rozhodnutia, ktorej absenciu žalobkyňa namieta, žalovaný uviedol, pojem „skutková veta”,

ako tento chápe žalobkyňa, je primárne aplikovaný pri rozhodnutiach vydávaných v trestnom konaní.
V tejto súvislosti argumentoval, že v konečnom dôsledku aj pojem „skutok” je typický pre konanie trestné
a v tomto ponímaní potom skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a
vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej (skutok).
Sekundárne, vzhľadom na podobnosť trestného konania a administratívneho trestania upraveného

osobitnými predpismi správneho práva, sa požiadavka na formulovanie skutkovej vety rozšírila aj na
výrok rozhodnutia správneho orgánu, avšak len pokiaľ ide o rozhodnutie vydávané v oblasti správneho
trestania.

27. V nadväznosti na uvedené žalovaný zastal názor, že vo veci žalobkyne nepochybne nedošlo
k vydaniu rozhodnutia upraveného predpismi trestného práva a zároveň nejde ani o akt správneho

trestania. Navyše žalovaný zdôraznil, že je to zákon č. 757/2004 Z. z., ktorý sám obsahuje úpravu
predpokladov, procesu a výsledku konania o odvolaní z funkcie predsedu súdu, pričom požiadavku na
formuláciu skutkovej vety vo výroku takéhoto rozhodnutia neobsahuje.

28. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je

nepreskúmateľné a neobsahuje žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorá by mohla byť dôvodom na jej
odvolanie. Dal do pozornosti, že názor žalobkyne, že chod Okresného súdu Považská Bystrica v
pôvodnej budove bol zabezpečený, minister nespochybnil. Zhodne s tvrdením žalobkyne pripustil, že
Ministerstvo spravodlivosti SR, Krajský súd v Trenčíne a Okresný súd Považská Bystrica dlhodobo
intenzívnespolupracovalinavyriešenínevyhovujúcichpriestorovýchpodmienok,vktorýchsídlilOkresný

súd Považská Bystrica. Predmetné priestory sa postupne stávali nevyhovujúcimi vo vzťahu k osobám
tam pôsobiacim, ako aj dehonestujúcimi súdnu moc, ktorá tam bola realizovaná. Žalovaný zopakoval
medzi stranami nespornú skutočnosť, že v roku 2019 bol zrealizovaný nákup zrekonštruovanej budovy
pre Okresný súd Považská Bystrica, ktorá bola v plnej miere prispôsobená podmienkam výkonu
súdnictva.

29. Vo vzťahu k vytýkanému konaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že predmetná problematika bola
dlhodobo riešená, žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na prípravu harmonogramu, resp.
sumarizáciu krokov, ktoré bude nutné vykonať v prípade, ak sa podarí pre Okresný súd Považská
Bystrica získať adekvátne priestory. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti, že už listom zo dňa

19.02.2019 (č. 02759/07665/2019-41) bol Ministerstvom spravodlivosti SR udelený prísľub pridelenia
rozpočtových prostriedkov na odkúpenie budovy, v ktorej v súčasnosti sídli Okresný súd Považská
Bystrica. Teda žalovaný mal za to, že už v tom čase bolo možné predpokladať, že dôjde ku konečnému
vyriešeniu priestorovej situácie súdu, a to kúpou konkrétneho objektu, ktorá bude zároveň klásť zvýšené
nároky na včasné a hospodárne zvládnutie presunu tak materiálneho vybavenia ako aj personálneho

aparátu.

30. Dôvodnosť odvolania žalobkyne z funkcie predsedu okresného súdu žalovaný odôvodňoval
poukazom na skutkové okolnosti zabezpečovania novej budovy predmetného súdu a na skutočnosti,
že najneskôr po uzatvorení kúpnej zmluvy č. Spr 1796/2019 na kúpu nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť

ako nové sídlo Okresného súdu Považská Bystrica (dňa 28.11.2019) a nadobudnutí jej účinnosti (dňa
29.11.2019), pri dojednanom dni odovzdania predmetu kúpy (najneskôr do 31.12.2019), pričom splnenie
tejto povinnosti bolo pre Okresný súd Považská Bystrica také zásadné, že bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou podľa bodu 10.2 kúpnej zmluvy, neexistovali žiadne dôvody pre nekonanie, práve naopak,
zo strany predsedu súdu zodpovedného za správu súdu si daná situácia vyžadovala aktívny postup

smerujúci k bezodkladnému presunu materiálneho vybavenia a personálneho aparátu. V nadväznosti
na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že súd pod vedením žalobkyne ale od nadobudnutia účinnosti
kúpnej zmluvy, i podľa zverejnených zmlúv, objednávok a faktúr Okresného súdu Považská Bystrica,
relevantné kroky nepodnikal, dodajúc, že výnimkou bol nákup nábytku do piatich pojednávacích
miestností a priestorov infocentra a objednávka na nákup archívnych škatúľ s odnímateľným vekom od

spoločnostiINWAY,s.r.o.,vyhotovenáaždňa24.01.20204,tedapodoručenílistuministraspravodlivosti
SR č. 02524/2020/10 zo dňa 10.01.2020.31. Taktiež poukázal na skutočnosť, že objednávka na sťahovacie služby bola vystavená až dňa
05.02.2020, už po odvolaní žalobkyne z funkcie predsedníčky súdu, pričom nasledovali ďalšie úkony
Okresného súdu Považská Bystrica, a to objednávka na výrobu stolov a kontajnerov do kancelárie

justičnej stráže zo dňa 12.02.20205, objednávka na montáž drezových batérií a drezových sifónov v
kuchynkách, zapojenie umývačiek riadu zo dňa 28.02.20206.

32. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobkyňa bola zo strany Ministerstva spravodlivosti SR vyzvaná,
resp. upozornená, že je v danej situácii nutné zvoliť najhospodárnejšie riešenia, a to z dôvodu

nepriaznivej situácie v rozpočte súdnictva v roku 2020. Zopakoval z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, že Ministerstvo spravodlivosti SR zodpovedá za chod celého rezortu, preto musí žiadať
od dotknutých organizácií nachádzanie organizačne rozumných a súčasne finančne únosných riešení
pri zabezpečovaní chodu toho-ktorého súdu. V prípade nerešpektovania tejto požiadavky vyvstáva
hrozba ohrozenia chodu celého systému, čo je neprípustné. V tejto súvislosti dodal, že Ministerstvo
spravodlivosti SR malo eminentný záujem, aby Okresný súd Považská Bystrica pôsobil v kultivovanom

prostredí, sumárne finančné nároky žalobkyne však nebolo možné akceptovať. Žalobkyňa bola
taktiež vyzvaná, aby bolo fungovanie okresného súdu v novej budove v maximálne možnej miere
zabezpečované v intenciách súčasného kancelárskeho vybavenia, keďže Okresný súd Považská
Bystrica, tak ako to uvádza aj žalobkyňa, nebol novozriadeným súdom, t.j. subjektom, ktorý by vyžadoval
kompletnenovémateriálno-technickézabezpečenie.Vzhľadomnadĺžkuprocesuzabezpečovanianovej

budovy bolo možné oprávnene očakávať, že hneď, ako to bude aktuálne, žalobkyňa vykoná všetky
úkony tak, aby zabezpečila sťahovanie súdu do nových a dôstojných priestorov. Keďže tieto kroky neboli
zo strany žalobkyne vykonané, pričom stále argumentovala potrebou zabezpečenia súdu kancelárskym
nábytkom, pristúpil minister spravodlivosti SR k predčasnému ukončeniu pôsobenia žalobkyne vo funkcii
predsedníčky súdu. V nadväznosti na uvedené považoval žalovaný za potrebné zdôraziť, že v období

od kúpy novej budovy, následného prevzatia, či dokonca zavkladovania vlastníckeho práva k budove,
kedy už nebolo akýchkoľvek pochýb o tom, že súd bude potrebné presťahovať, žalobkyňa nerealizovala
žiaden postup prípravy/plánovania na sťahovanie (napr. vo forme vyžiadania ponúk na sťahovacie
služby), ale svoju pozornosť sústredila výlučne na opakované požiadavky nového kancelárskeho
nábytku, ktoré neboli z hľadiska rozpočtových prostriedkov plánované ani realizovateľné. Zopakoval, že

objednávka na sťahovacie služby bola podpísaná podpredsedom súdu až 05.02.2020, t. j. po odvolaní
žalobkyne z funkcie predsedníčky súdu, pričom nová budova súdu bola otvorená dňa 25.02.2020 (po
20 dňoch od objednávky na sťahovacie služby). S poukazom na tieto okolnosti žalovaný uviedol, že
ak by žalobkyňa postupovala vo veci sťahovania súdu zodpovedne a organizovane, mohlo k jeho
presťahovaniu dôjsť najmenej o jeden kalendárny mesiac skôr a predísť tak vzniku nepotrebných

prevádzkových nákladov spojených s užívaním pôvodného objektu, doplniac, že žalobkyňa taktiež,
napriek jasnej požiadavke ministra spravodlivosti SR, nepredložila žiaden konkrétny harmonogram
sťahovania.

33. Na podporu správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný argumentoval

rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 75/2009, Pl. ÚS 102/2011), v zmysle ktorej
rozhodnutie ministra spravodlivosti SR o odvolaní z funkcie predsedu súdu musí byť predvídateľné,
presvedčivé, konkrétne a určité minimálne z hľadiska dôvodov, ktoré ministra spravodlivosti v danom
prípade viedli k uplatneniu jeho mocenskej právomoci a malo by sa opierať o niektorý z dôvodov
vymedzených v § 42 zákona č. 757/2004 Z. z.

34. S poukazom na vyššie uvedené závery ústavného súdu mal žalovaný za to, že napadnuté
rozhodnutie tieto atribúty spĺňa. Obsahuje odkaz na § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.
konkretizovaný cez § 74 ods. 1 písm. c) a h) ako aj dôvody, ktoré viedli ministra spravodlivosti SR k
odvolaniužalobkynezfunkciepredsedníčkysúdu.Skutkovosúdôvodyodvolaniazhrnuté,špecifikované

a komplexne vyhodnotené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a podľa názoru žalovaného z neho
jednoznačne vyplýva manažérske zlyhanie žalobkyne pri zabezpečovaní sťahovania Okresného súdu
Považská Bystrica do nových priestorov. Záverom dodal, že predvídateľnosť tohto rozhodnutia, resp.
jeho vydania zároveň vyplýva minimálne z listu ministra spravodlivosti SR sp. zn. 02524/2020/10 zo dňa
10.01.2020 (kópia tohto listu je súčasťou prílohovej časti administratívneho spisu).

35. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného právo repliky v súdom stanovenej lehote nevyužila.IV. Relevantná právna úprava

36.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

38. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

39. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

40. Podľa § 38 ods. 1 písm. c) vety druhej zákona o súdoch výkon funkcie predsedu súdu sa skončí
uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu
súdu odvolaním z funkcie.

41. Podľa § 38 ods. 5 zákona o súdoch minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu
súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom. Na konanie o odvolaní predsedu
súdu sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní; rozhodnutie ministra musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom. Proti rozhodnutiu

ministra podľa prvej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety
možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministra o odvolaní z funkcie
predsedu súdu.

42. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní

vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov.

43. Podľa § 74 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že
zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej.

44. Podľa § 74 ods. 1 písm. h) zákona o súdoch predseda súdu vykonáva správu súdu tým,
že zodpovedá za efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci

45. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v

ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v júni 2023 náhodným výberom
pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/45/2020.
46. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183

SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo
stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia
procesných podmienok podľa § 107 od. 1 písm. a) SSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti
účastníkov konania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.47. Pokiaľ ide o úvodný žalobný bod vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam
preskúmavaného administratívneho rozhodnutia v tom smere, že v jeho výroku absentuje skutková veta,
teda presný popis konania, príp. opomenutia, ktorým sa mala žalobkyňa dopustiť porušenia právnych

povinností predsedu okresného súdu pri jeho riadení a správe (slovami žalobkyne „...ktoré sú mi kladené
za vinu.“, tento žalobný dôvod správny súd vyhodnotil ako nedôvodný.
48. Uvedenie skutku (skutková veta), ktorý konkrétne a nezameniteľným spôsobom popisuje konanie
osoby, voči ktorej je výrokom autoritatívneho rozhodnutia vyvodená trestnoprávna alebo deliktuálna
zodpovednosť vo forme uznania viny zo spáchania trestného činu (príp. oslobodenia spod obžaloby),

priestupku, správneho alebo disciplinárneho deliktu, spolu s rozhodnutím o treste, príp. inom zákonom
predpokladanom opatrení, tvorí základnú a neoddeliteľnú súčasť výroku rozhodnutí, ktoré boli vydané
či už orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom v rámci trestného konania (napr. výrok rozsudku
podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku), alebo bolo vydané príslušným orgánom verejnej správy v rámci
administratívneho trestania vo veciach rozhodovania o priestupku (napr. § 77 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov), príp. o správnom alebo disciplinárnom delikte podľa

osobitných právnych predpisov.
49. V prejednávanom prípade však nejde o rozhodnutie vydané v rámci administratívneho trestania
alebo disciplinárneho trestania. Naopak, ide o akt riadenia ministra spravodlivosti v personálnej oblasti
riadenia súdov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zákonného oprávnenia ministra spravodlivosti odvolať
sudcu z funkcie predsedu okresného súdu aj bez návrhu. Toto právo mu vyplýva z ustanovení § 38 ods.

1 písm. c) v spojení s § 38 ods. 5 a 6 zákona o súdoch.
50. Napriek tomu, že právo ministra spravodlivosti odvolať predsedu súdu je podmienené naplnením
zákonných predpokladov, a to neplnením si zákonom ustanovených povinností predsedom súdu (§ 38
ods. 5 veta prvá zákona o súdoch), nemožno toto odvolanie z funkcie považovať za trest v zmysle
ukladania trestov v rámci administratívneho trestania za protiprávne konanie, príp. opomenutie alebo

za porušenie služobnej disciplíny.
51. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce odvolaniu predsedu súdu z funkcie a formu realizácie tohto
aktu riadenia zo strany ministra spravodlivosti, zákon o súdoch explicitne vylučuje použitie všeobecného
predpisu o správnom konaní, pričom na druhej strane ustanovuje písomnú formu takéhoto rozhodnutia,
vrátane jeho obligatórnych náležitostí ako je výrok, odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je

preskúmateľné správnym súdom.
52. Hoci ustanovenie § 38 ods. 5 veta druhá pred bodkočiarkou zákona o súdoch v konaní
o odvolaní predsedu súdu aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní vylučuje, nemožno
v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek
kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov, vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru

ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami
správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007
o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutie formulované v
jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce
skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané.

53. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a na medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike
zvyššieuvádzanýchsignovanýchrezolúcií(čl.7ods.5ÚstavySRvspojenísčl.154cÚstavySR)možno
vo všeobecnosti konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych
konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto explicitne vzťahuje

použitie správneho poriadku, alebo nie.
54. Z hľadiska vývoja inštitútu správnej žaloby proti rozhodnutiu ministra spravodlivosti o odvolaní
predsedu súdu, základy tejto súdnej ochrany položili právne názory Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „ústavný súd“), obsiahnuté v rozhodnutiach o individuálnych ústavných sťažnostiach
odvolaných predsedov súdov vo veciach rozhodnutí ministra spravodlivosti (išlo o ústavné sťažnosti

proti rozhodnutiam krajských súdov, ktorými zastavovali konanie v predmetných veciach z dôvodu,
že odvolaním predsedu súdu ministrom nebolo zasiahnuté do základných práv a slobôd odvolaného
predsedu súdu, a teda tieto akty nepodliehajú súdnemu prieskumu zákonnosti). K podstate správnym
súdnictvom chránených práv na tomto úseku verejnej správy v oblasti súdnictva sa napríklad vyjadril
ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 230/2010 z 30. júna 2010, v ktorom uviedol:

„Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku
s jednotlivcom a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva možno
charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva
verejné a súkromné.Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú
k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí.
V posudzovanej veci podľa názoru ústavného súdu minister spravodlivosti vystupuje ako správny orgán,

pretože pri výkone svojej právomoci zasahuje do verejných subjektívnych práv konkrétnych osôb.“
55. S poukazom na relevantnú časť dôvodovej správy k zákonu o súdoch ústavný súd ďalej dôvodil:
„Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že vzťahy v oblasti správy súdov sa vyznačujú určitou špecifickosťou.
Nie je možné konštruovať dvojakosť právneho postavenia predsedu súdu ako úradníka štátnej správy
na jednej strane a sudcu na strane druhej. Nie je možné aplikovať princíp „kto menuje, ten odvoláva“

na vzťahy v rámci správy súdov.
Funkcia predsedu súdu musí byť považovaná za kariérny postup sudcu.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že princíp nadriadenosti a podriadenosti v oblasti správy
súdov pri odvolávaní predsedov súdov nie je možné aplikovať.
S poukazom na to, že rozhodnutie ministra spravodlivosti je spôsobilé ukrátiť sťažovateľku na jej
verejných subjektívnych právach, a najmä zo zásady generálnej klauzuly ústavný súd konštatuje, že

rozhodnutie ministra spravodlivosti je po splnení zákonných podmienok vyplývajúcich z Občianskeho
súdneho poriadku preskúmateľné súdom.“
56. S prihliadnutím na zákonný imperatív náležitosti odôvodnenia rozhodnutia ministra spravodlivosti
o odvolaní predsedu súdu (§ 38 ods. 5 veta druhá za bodkočiarkou zákona o súdoch), na princípy
dobrej verejnej správy a v neposlednom rade s prihliadnutím na podmienky naplnenia účelu správneho

súdnictva vo vzťahu k možnému, resp. žalobkyňou tvrdenému zásahu do jej verejných subjektívnych
práv a v určitej miere aj jej kariérneho postupu sudcu preskúmavaným rozhodnutím, je nevyhnutné
(i v záujme zachovania a vytvárania dôstojného obrazu súdnictva v očiach verejnosti) dbať na
zachovanie presvedčivosti takéhoto rozhodnutia (i keď vydaného v rámci riadiacej kompetencie ministra
spravodlivosti). K zákonnosti a presvedčivosti rozhodnutia prispeje uvedenie konkrétnych dôvodov

odvolania predsedu súdu, v nadväznosti na vyhodnotenie skutkového stavu a okolností jednotlivého
prípaduvspojeníslogickouúvahouministraspravodlivostivtomsmere,akonímvyhodnotenékonkrétne
konanie alebo opomenutie naplnilo predpoklad na odvolanie predsedu súdu pre neplnenie si zákonných
povinností.
57.Správnysúdtakvprejednávanomprípadenemoholprenekonkrétnedôvodyvytýkanéhoneplneniasi

povinností žalobkyňou riadne a včas a pre nedostatok dôkazov preveriť naplnenie zákonnej podmienky
na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedníčky súdu ministrom spravodlivosti pred uplynutím jej
funkčného obdobia a bez návrhu (§ 38 ods. 5 veta prvá a ods. 3 a 4 cit. a contrario zákona o súdoch).
58. Medzi stranami nie sú sporné skutočnosti, že
· listom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 02759/07665/2019-41 zo dňa 19.02.2019 bol

ministerstvom spravodlivosti predmetnému okresnému súdu udelený prísľub pridelenia rozpočtových
prostriedkov na odkúpenie novej budovy,
· po povinnom schvaľovacom procese pridelenia peňažných prostriedkov ministerstvom na novú budovu
okresného súdu, na základe uzavretej kúpnej zmluvy na predmetnú budovu bolo povolením vkladu
(dňa 04.12.2019) do príslušného katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo okresného súdu

k zakúpenej budove,
· po vydaní rozpočtového opatrenia ministerstva spravodlivosti bola dňa 22.12.2019 vyplatená kúpna
cena,
· v rámci kompetencie Okresný súd Považská Bystrica v súčinnosti s Krajským súdom v Trenčíne bola
kúpená budova dňa 30.12.2019 odovzdaná do užívania Okresnému súdu Považská Bystrica.

59.Tedavmedziobdobíododovzdaniakúpenejbudovysúdudoužívaniaokresnémusúdu(30.12.2019),
od kedy bolo umožnené okresnému súdu predmetnú budovu reálne užívať, do odvolania žalobkyne
z funkcie predsedníčky súdu (dňa 27.01.2020, s účinnosťou od 29.01.2020), uplynul necelý mesiac (29
dní vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja).
60.Vodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiaministerspravodlivostižalobkynivytýkal,žepopridelení

prísľubu vo februári 2019 na pridelenie finančných prostriedkov na odkúpenie novej budovy nevykonala
všetky kroky na promptné a efektívne vynaloženie finančných prostriedkov na dosiahnutie uvedeného
cieľa, teda na definitívne vyriešenie priestorovej situácie Okresného súdu Považská Bystrica, pričom
za definitívne riešenie minister považoval (podľa dôvodov preskúmavaného rozhodnutia) nie len
odkúpenie budovy, ale aj vybavenie budovy materiálnym vybavením, nábytkom a kompletné a včasné

presťahovanie súdu do nových priestorov.
61. V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia minister spravodlivosti konštatoval neplnenie
si povinností predsedu súdu, ako orgánu riadenia a správy súdu, žalobkyňou riadne a včas, a to
poukazom na to, že· kúpa budovy bola realizovaná v novembri 2019,
· žalobkyňa nezabezpečila v riadnom časovom predstihu nábytok do nového sídla,
· ani na výzvu nedoručila ministrovi včas harmonogram sťahovania súdu,

· ani po urgenciách zo strany ministerstva spravodlivosti žalobkyňa neaktualizovala sumu, ktorú
niekoľko rokov rámcovo predpokladala na vybavenie súdu, tak „aby bolo možné preukázať hospodárne
nakladanie s majetkom štátu.“.
62. V nadväznosti na uvedenú kritiku neaktualizovania predpokladanej sumy na vybavenie súdu minister
spravodlivosti konštatoval „Tento premrštený návrh ministerstvo už niekoľkokrát zamietlo, a preto Vás

opakovane vyzývalo, aby ste vždy volili najhospodárnejšie riešenia, a to aj z dôvodu nepriaznivej
situácie v rozpočte súdnictva v roku 2020. Napriek všetkému sú finančné požiadavky, ktoré predkladáte
na zabezpečenie nábytku a presťahovania nehospodárne, prevyšujúce štandardné požiadavky na
kancelársky nábytok zo strany iných súdov, .... napriek tomu, že novú budovu máte k dispozícii od
decembra 2019 tá už druhý mesiac zíva prázdnotou, ....“
63. Z obsahu prílohovej časti administratívneho spisu (18611/2020/42) vyplýva, že minister

spravodlivosti listom č. 02524/2020/10 zo dňa 10.01.2020 požiadal žalobkyňu, aby do troch pracovných
dní od doručenia listu predložila informácie súvisiace so zmenou sídla súdu, dodajúc, že ide
predovšetkým o informácie týkajúce sa harmonogramu sťahovania, spôsobu sťahovania, nákladov
na sťahovanie, nákladov na zabezpečenie chýbajúceho nábytku, nespôsobilého na sťahovanie do
novej budovy. Ďalej požadoval informácie o spôsobe, akým boli a akým budú obstarané predmetné

tovary a služby, resp. ako je definovaná zákazka obstarania. Záverom apeloval na zvolenie
najhospodárnejšieho riešenia, ukončiac list upovedomením, že v prípade nedoručenia požadovaných
informácií v stanovenej lehote a požadovanej kvalite, je minister pripravený vyvodiť personálnu
zodpovednosť voči vedeniu okresného súdu.
64. Na vyššie uvedený list odpovedala žalobkyňa listom Spr. 47/2020 zo dňa 15.01.2020, v ktorom

informovala o zabezpečení sťahovania podnikateľským subjektom oprávneným na túto činnosť,
s predpokladanou hodnotou zákazky cca 25 000,- Eur (zákazka s nízkou hodnotou), ďalej informovala
o pripravovaných (16.01.2020) rokovaniach so zástupcom ZVJS Dubnica nad Váhom o možnosti
zabezpečenia sťahovania prostredníctvom odsúdených. Podala správu o dosiaľ doručenej ponuke
na sťahovania archívu (cca 80 t spisov), čo činilo cca 360 000,- Eur, v závislosti od pridelenia

finančných prostriedkov na archivačný systém, odhad celkovej potreby finančných prostriedkov na
obstaranie nábytku (cca 250 000,- Eur), ktoré budú rozdelené na viaceré zákazky s nízkou hodnotou,
pretože k presťahovaniu súdu dôjde v lehote 1 mesiaca, dodajúc, že za tento čas nie je možné
obstarať všetko zariadenie kancelárií. Ďalej žalobkyňa informovala o tom, že do dňa písania predmetnej
odpovede bolo obstarané a vyhotovené zariadenie všetkých pojednávacích miestností v novej budove

súdu a informačného centra, formou zákazky s nízkou hodnotou. V súvislosti so zabezpečením
užívania novej budovy súdu po jej odovzdaní vrátane celej dokumentácie informovala, že boli uzavreté
zmluvy s jednotlivými dodávateľmi energií (tepla, vody, elektriny), servisné zmluvy, bolo realizované
školenie zamestnancov na ovládanie a zabezpečenie prevádzky budovy, súvisiace s vykurovaním,
bezpečnostným systémom, s odborovým orgánom bola prerokovaná organizačná zmena súvisiaca so

zmenou sídla, v súvislosti s tým sú v štádiu prípravy príslušné personálne oznámenia a prvá etapa
sťahovania. Záverom žalobkyňa dala prísľub otvorenia súdu medzi 15. a 20. februárom 2020, a to v deň
podľa určenia ministrom spravodlivosti.
65. Následne, po vyššie uvedenej odpovedi žalobkyne zo dňa 15.01.2020 o stave príprav sťahovania
okresného súdu do novej budovy, bolo dňa 27.01.2020 vydané preskúmavané rozhodnutie, ktorým bola

žalobkyňa odvolaná z funkcie predsedníčky Okresného súdu Považská Bystrica.
66. V administratívnom spise sa žiadne ďalšie podklady napadnutého rozhodnutia nenachádzajú, ani
vo forme zápisníc, či úradných záznamov alebo pokynov z prípadných osobných, príp. telefonických
rokovaní medzi ministrom spravodlivosti a žalobkyňou, v rámci ktorých by mali byť prezentované
žalobkyni vyššie spomínané ústne pokyny alebo zadania ministra spravodlivosti (alebo ministerstva) vo

vzťahu k finančným alebo časovým limitom v súvislosti s presťahovaním Okresného súdu Považská
Bystrica do novej budovy.
67. Správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy viazaný
skutkovým stavom existujúcim v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1
v spojení s § 493e SSP). Preto pri prieskume zákonnosti vychádzal z obsahu administratívneho spisu,

ktorý by mal zodpovedať a podporovať všeobecne formulované závery ministra spravodlivosti, ktorými
konštatoval manažérske zlyhanie žalobkyne pri zabezpečovaní presťahovania súdu do novej budovy.
Opak bol však pravdou.68. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky
k požiadavkám obsahu odôvodnenia rozhodnutia ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu,
vyplývajúci z nálezu sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3. februára 2011, v zmysle ktorého „Rozhodnutie ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky o odvolaní predsedu všeobecného súdu z funkcie nemôže byť
prejavom jeho svojvôle voči osobe, ktorá je činná vo verejnej funkcii, a preto musí byť predvídateľné,
presvedčivé, konkrétne a určité minimálne z hľadiska dôvodov, ktoré ho v danom prípade viedli k
uplatneniu svojej mocenskej právomoci.“
69. Z vyššie uvedenej korešpondencie z januára 2020 (formou dvoch písomností) medzi ministrom

spravodlivosti a žalobkyňou, ani z obsahu administratívneho spisu, nevyplývajú žiadne podklady alebo
dôkazy preukazujúce tvrdenia, na ktorých boli založené všeobecne formulované dôvody odvolania
žalobkyne z funkcie predsedníčky okresného súdu. V ich obsahu nie je možné identifikovať ministrom
tvrdené skutočnosti, že by boli žalobkyni zo strany ministerstva spravodlivosti niekoľkokrát (bez
uvedenia počtu) zamietnuté „premrštené“ návrhy alebo finančné požiadavky na zabezpečenie nábytku
a presťahovania, ktoré mali byť nehospodárne a prevyšujúce štandardné požiadavky na kancelársky

nábytok zo strany iných súdov, keďže žiadne konkrétne požiadavky v konkrétnych sumách zo strany
okresného súdu sa v administratívnom spise nenachádzajú, rovnako tak z napadnutého rozhodnutia
v spojení s obsahom administratívneho spisu nemožno vyvodiť ministerstvom spravodlivosti stanovený
finančný limit alebo prísľub účelovo určenej sumy rozpočtových prostriedkov na predmetné tovary
a služby, či nemožno identifikovať konkrétne porovnanie štandardných výdavkov iných súdov

v obdobných situáciách.
70. V tomto ohľade pôsobí dôvod nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami
žalobkyňou pri zabezpečovaní sťahovania okresného súdu do novej budovy neurčito, nepresvedčivo
a nepreskúmateľne, nie len pre adresáta rozhodnutia a širokú verejnosť, ale aj pre účely súdneho
prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

71. Z hľadiska naplnenia predstavy alebo príkazu ministra spravodlivosti k časovému limitu
presťahovania súdu taktiež nevyplýva z obsahu administratívneho spisu žiaden konkrétny dátum
alebo časové rozpätie, v rámci ktorého bolo povinnosťou súdu zrealizovať jeho presťahovanie do
novej budovy. V tejto súvislosti nemožno z obsahu preskúmavaného rozhodnutia v nadväznosti na
obsah administratívneho spisu zistiť, na základe akých okolností prípadu alebo skutočností bolo

možné ministrom spravodlivosti objektívne predpokladať, že žalobkyňa alebo vedenie okresného súdu
malo zmluvne (alebo na základe iných skutočností) možnosť od februára 2019 nakladať s priestormi
predmetnej budovy pred právoplatným prevodom vlastníckeho práva a pred odovzdaním budovy
do užívania, a to za účelom zabezpečenia nábytku. Hoci k poskytnutiu prísľubu ministerstvom na
poskytnutie kapitálových výdavkov na odkúpenie novej budovy súdu došlo vo februári 2019, nie je

zrejmé (a ani to nemožno predpokladať), či boli predmetné finančné prostriedky viazané len na kúpu
nehnuteľnosti alebo aj na jej vybavenie nábytkom a na zabezpečenie sťahovania.
72. Preto možno vyhodnotiť ako nedostatočne odôvodnené tvrdenie o neplnení si zákonných povinností
(spojených so sťahovaním súdu) žalobkyňou riadne a včas, obzvlášť, ak je argumentované zmätočným
tvrdením, že súd od odovzdania budovy už druhý mesiac zíva prázdnotou, hoci od odovzdania budovy

dňa 30.12.2019 do odvolania žalobkyne z funkcie predsedníčky súdu dňa 27.01.2020 neuplynul ani
jeden mesiac a budova už v čase písania odpovede žalobkyňou dňa 15.01.2020 na list ministra
spravodlivostizodňa10.01.2020bolavybavenánábytkomvpojednávacíchmiestnostiachavinfocentre,
čo žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil.
73. Pokiaľ ide o požiadavku predvídateľnosti vydania napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobkyne

z funkcie predsedu všeobecného súdu, táto v danom prípade nebola naplnená, a to ani listom
ministra spravodlivosti č. 02524/2020/10 zo dňa 10.01.2020, adresovaným žalobkyni. Z jeho
obsahu síce vyplýva požiadavka na zvolenie najhospodárnejšieho riešenia, ako aj upozornenie
o následkoch vyvodením personálnej zodpovednosti v prípade nedoručenia požadovaných informácií
v stanovenej lehote a požadovanej kvalite, avšak legitímne požiadavky na dodržanie hospodárnosti

a na predloženie časového harmonogramu sťahovania boli formulované nekonkrétne, bez určenia
akýchkoľvek finančných a časových limitov zo strany ministerstva spravodlivosti.
74. V nadväznosti na písomnú odpoveď žalobkyne (listom Spr. 47/2020 zo dňa 15.01.2020), na
ktorú nedostala žiadnu spätnú väzbu (ani kritickú odpoveď), nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného
o predvídateľnosti preskúmavaného rozhodnutia.

75. Vo svetle uvedených okolností, presvedčivosti napadnutého rozhodnutia taktiež neprispieva, že
sa minister spravodlivosti v jeho odôvodnení nijako nevysporiadal s vyššie uvedenou odpoveďou
žalobkyne o prípravách sťahovania súdu, predpokladaných nákladoch s tým spojených a o určení
predpokladaného termínu sťahovania medzi 15. a 20. februárom 2020, teda pred uplynutím dvochmesiacov od odovzdania zakúpenej budovy do dispozície súdu (dňa 30.12.2019), a tieto poskytnuté
informácie nijako, v súvislosti s prijatým záverom o neplnení si povinností žalobkyňou riadne a včas,
nevyhodnotil.

76. Vyššie uvádzané nedostatky preskúmavaného rozhodnutia žalovaného odôvodňujú jeho zrušenie
z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom ako
orgán verejnej správy na úseku správy súdnictva, berúc do úvahy právny názor správneho súdu (§ 191
ods. 6 SSP), vytýkané vady odstráni naznačeným spôsobom, prípadne rozhodne o ďalšom postupe, a to
s ohľadom na okolnosti daného prípadu, jednak na skutočnosť, že žalobkyni by v prípade neodvolania

z funkcie predsedníčky všeobecného súdu táto funkcia zanikla uplynutím funkčného obdobia (dňa
01.04.2020) a jednak s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyni už funkcia sudcu zanikla.
77. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyni rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
78. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).