Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011200
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323011200.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 16. apríla 2024 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 01.12.2023 sp. zn. 14T/79/2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Trestného poriadku obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX,t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a Ústave na výkon väzby Leopoldov od 22.06.2023,

u k l a d á
Podľa § 172 ods.6 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods.2, ods.3, §41 ods.2 a § 42 ods.1
Trestného zákona per analogiam § 39 ods.2 písm.d), ods.4 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 6 (rokov) a 8 ( osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods.4 Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa
22.09.2023, sp.zn.5T/32/2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.02.2024,
sp.zn.162/2023, vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obžalovaný A. B. si od presne nezisteného mesiaca roku 2022 až do dňa 22.06.2023, od doposiaľ
nezistených osôb, nezisteným spôsobom a na bližšie nezistených miestach, neoprávnene zadovážil
metamfetamín a rastlinu z rodu konope (s účinnou látkou tetrahydrokanabinol), a následne u
seba, na miestach kde sa všade zdržiaval, a na adrese svojho trvalého pobytu v obci D. XXX,
okres C., najmä v priestoroch rodinného domu, bez povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky, neoprávnene prechovával za účelom ďalšej distribúcie, ako aj užívania, nezistené množstvo
psychotropných a omamných látok a to metamfetamín a rastlinu z rodu konope (s účinnou látkou
tetrahydrokanabinol), ktoré ďalej v nepravidelných intervaloch opakovane predával na adrese D. E. XXX,anadoposiaľnestotožnenýchmiestachajvmesteC.,atominimálneosobámF.B.,nezistenéhoobdobia
metamfetamín za sumu 10 Eur za jednu dávku, najviac za 50 až 60 Eur, G. H., po dobu jedného roka
metamfetamín za sumu 50 Eur za kubík a rastlinu z rodu konope za sumu 10 Eur za gram, I. J., po

dobu približne pol roka metamfetamín a rastlinu z rodu konope za sumu približne 20 Eur, F. J., po dobu
jeden a pol roka metamfetamín za sumu 10 Eur za čiaru a rastlinu z rodu konope za sumu 10 Eur za
gram, G. J., po dobu jedného roka metamfetamín za sumu 20 až 30 Eur a rastlinu z rodu konope za
sumu 20 Eur za 2 gramy, K. L. metamfetamín tri až päťkrát za sumu 20 Eur, G. M., po dobu dvoch rokov
metamfetamín za sumu 10 Eur za jednu dávku, a rastlinu z rodu konope za sumu 10 Eur za jednu dávku,

a opakovane bezodplatne poskytoval H. N. narodenej XX.XX.XXXX a G. M., najčastejšie zabalené v
alobale, pričom dňa 22.06.2023 v čase o 16.38 h prechovával u seba v čiernej taške a na parkovisku v
Šali v osobnom motorovom vozidle, značky Škoda Octavia, evidenčného čísla O. XXX P., bielej farby,
ako aj v priestoroch rodinného domu v obci D. XXX: - 1 ks zatavenú plastovú injekčnú striekačku značky
B/BRAUN Injekt, uzatvorenú zeleným piestom, s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou
145 mg s priemernou koncentráciou 64,4 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu,

(metylsulfonyl-metán, MSM), obsahujúce 93 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého množstva by
bolo možné pripraviť minimálne 2 obvykle jednorazové dávky,
- 1 ks zatavenú plastovú injekčnú striekačku značky B/BRAUN Injekt, uzatvorenú zeleným piestom,
s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 1103 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť
dimetylsulfónu, (metylsulfonylmetán, MSM), s prímesou metamfetamínu s priemernou koncentráciou

0,6 % hmotnostných metamfetamínu, pričom z dôvodu nízkej koncentrácie účinnej látky metamfetamín,
nemožno určiť počet obvykle jednorazových dávok,
- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou
815 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť dimetylsulfónu, (metylsulfonylmetán, MSM), s prímesou
metamfetamínu s priemernou koncentráciou 1,3 % hmotnostných metamfetamínu, pričom z dôvodu

nízkej koncentrácie účinnej látky metamfetamín, nemožno určiť počet obvykle jednorazových dávok, -
časť potrhanej cigaretovej krabičky, v ktorej bol zabalený sušený rastlinný materiál zeleno-hnedej farby s
hmotnosťou 119 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť hexahydrokanabinolu (HHC), kanabidiolu (CBD)
a stôp tetrahydro-kanabinolu (THC), ktorý rastlinný materiál vzhľadom na nízky (stopový) obsah THC,
nie je možné prepočítať na jednotlivé dávky, spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku človeka,

- 1 ks balenie „ROYAL QUEEN SEEDS Premium Feminized Cannabis Seeds O. G. Kush - rastlinné
semená 10 ks, ktoré nie sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené medzi omamné a psychotropné látky,
- 1 ks biela plastová trubička s červenými srdiečkami a nápismi „LOVE" a l ks sklenená rozbitá fajka
„Remo", v ktorých bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, ktoré stopové množstvo nepostačuje

na prípravu obvykle jednorazovej dávky,
- 1 ks kovová fajka a 1 ks ružová plastová krabička, v ktorej sa nachádzal kovový nadstavec so sitkom,
pričom v predloženej plastovej krabičke bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu (THC), ktoré
stopové množstvo nepostačuje na prípravu obvykle jednorazovej dávky,
- 1 ks transparentná plastová nádoba (dóza) so zeleným uzáverom znečistená zvyškami rastlinného

materiálu, v ktorej bola zistená prítomnosť stôp 2 tetrahydrokanabinolu (THC) a stôp metamfetamínu,
ktoré stopové množstvo nepostačuje na prípravu obvykle jednorazovej dávky,
- 1 ks poskladaný alobal, v ktorom bol zabalený sušený rastlinný materiál zeleno-hnedej farby s
hmotnosťou 169 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť hexahydrokanabinolu (HHC), kanabidiolu (CBD)
a stôp tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý rastlinný materiál vzhľadom na nízky (stopový) obsah THC,

nie je možné prepočítať na jednotlivé dávky, spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku človeka,
- 1 ks digitálna váha, na ktorej bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, ktoré stopové množstvo
nepostačuje na prípravu obvykle jednorazovej dávky,
- 1 ks prázdna zatavená plastová injekčná striekačka, uzatvorená modrým piestom, v ktorej bola zistená
prítomnosť stôp metamfetamínu, ktoré stopové množstvo nepostačuje na prípravu obvykle jednorazovej

dávky,
- 1 ks znečistená očadená sklenená fajka značky Remo, v ktorej bola zistená prítomnosť stôp
metamfetamínu, ktoré stopové množstvo nepostačuje na prípravu obvykle jednorazovej dávky,
- 1 ks znečistený očadený sklenený zaváraninový pohár obalený vo vrchnej časti alobalom s
perforovanou dierou a vloženou oranžovou gumovou hadičkou, v ktorom bola zistená prítomnosť stôp

tetrahydrokanabinolu, ktoré stopové množstvo nepostačuje na prípravu obvykle jednorazovej dávky,
pričommetamfetamínjevzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastlina roduCannabis(konope) je zaradená v I. skupine omamných látok, a jej účinná zložka – tetrahydrokanabinol
(THC) do I. skupiny psychotropných látok.
Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému (,,citácia“) podľa § 172 odsek 6 Trestného zákona,

s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 39 odsek
2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem)
mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón značky Redmi 9 modrej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou XXXXXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické a protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na
1 (jeden) rok.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný (č. l. 442 spisu).
Prokurátor okresnej prokuratúry prítomný na hlavnom pojednávaní si ponechal lehotu na podanie

odvolania ( č.l.431 spisu). Písomným podaním zo dňa 01.12.2023 ( č.l.440 spisu) oznámil, že sa vzdáva
práva na podanie odvolania.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie (č.l. 464-468
spisu), v ktorom uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči všetkým jeho výrokom voči ktorým to zákon
pripúšťa ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, nakoľko toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok sudu je nesprávny aj v kontexte s prijatým návrhom Okresného súdu Bratislava
IV (v súčasnosti Mestský súd Bratislava I) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy
Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla
2022 v časti ,,...na desať až pätnásť rokov...“ s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie, Ústavným sudom

Slovenskej republiky na ďalšie konania pre posúdenie nesúladu uvedeného zákonného ustanovenia
v jeho príslušnej časti majúc na zreteli, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, keď nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a pozbaviť slobody nemožno inak ako z
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu podané odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním na
č. l.464-468 spisu, v ktorom uviedol (skrátene) a vysvetlil dôvody, ktoré ho priviedli k drogám. Z jeho
dvoch výpovedí nie je tak dôležité ani to, že psychicky on, ale najmä jeho dve dcéry zle znášali rozchod
s jeho partnerkou po 22 rokoch spolužitia a výchovy ich dvoch dcér, ale to prečo, načo a pre koho

drogy kupoval. Užívanie drog mu pomáhalo ľahšie prekonať rozchod po dvoch dekádach trvajúceho
partnerského spolužitia, ktorý veľmi zle znášal, ale najmä to, že tento rozchod psychicky horšie ako
on, znášali jeho dve dcéry, ktoré sa preto veľmi trápili. Uviedol, že drogy najprv užíval iba on, no
potom prišiel kamarát, ktorý sa ho opýtal či náhodou nemá drogy a ak mal, tak sa s ním podelil. Drogy
nevyrábal, kupoval ich pre vlastnú potrebu, zadovažoval si ich za svoje peniaze. Pracoval, zarábal cca

1.000 € mesačne. Kúpené drogy nijako neupravoval, teda neriedil ich, ktoré by tak potom predával za
účelom zisku. Argumentoval tým, že drogy nepredával komerčne, nezarábal na tom, to znamená, že
je vylúčené aj tvrdenie prokuratúry či súdu, že predajom drog si finančne prilepšoval. Za celé obdobie
užívania drog, čo trvalo, cca jeden rok, z jeho správania a konania vyplýva, že dílerom drog nikdy nebol.
Drogy, ktoré predával, si kupoval pre vlastnú potrebu, no žiaľ pri jeho prostorekosti sa s nimi delil so

svojimi „kamarátmi“, ktorí v zaujme vyhnutia sa trestnému stíhaniu s veľkou vďačnosťou o ňom pred
vyšetrovateľomvyjadrovaliakoopredajcovi–dílerovidrog,beztoho,abysavyšetrovateľvýsluchutýchto
svedkov dôslednejšie venoval a tak zistil ich skutočnú pozíciu pri odhalení toho, kto skutočne drogy od
koho kupoval a kto komu predával, v akom množstve a akej kvalite. Akékoľvek spochybňovanie vyššie
uvádzaných skutočností totižto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Drogy, ktoré predával, tak len za

toľko, za koľko ich kúpil, bez akéhokoľvek zisku, inak by už išlo o rozdávanie či obdarovávanie, no súdom
mu bol uložený trest, aj keď mu bol znížený pod dolnú hranicu, akoby sa jednalo o dílera drogy, ktorý sa
ich predaju venoval preto, aby získal majetok, zarábal si tak na živobytie alebo aby si k svojmu príjmu
aspoň finančne prilepšil. Podľa jeho názoru súd tieto skutočnosti nezohľadnil, čo aj výslovne uvádza,keď nezistil podmienky na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
V konaní bolo preukázané, že ani obhliadkou rodinného domu a priľahlých pozemkov, neboli nájdené
nie len že žiadne drogy, ale ani žiaden hodnotný majetok, šperky alebo peniaze, prípadne že by mal

pred domom odstavené drahé auto. Naopak, má dlhy, jeden z prečerpaného povoleného debetu v I.
J. G. a druhý ako pôžičku v Q. J., G., ktoré každý mesiac splácal vo výške 80 eur, keďže tieto spolu
predstavovali hodnotu niekoľko tisíc eur. Mal za to, že pri takom rozsahu dílerstva drog, ako sa mu kladie
za vinu, by si dokázal uhradiť aspoň svoje záväzky voči bankám, ktoré ani neboli neprimerane vysoké.

Ďalej argumentoval tým, že hoci ho nemožno pokladať za dílera drog, pod ktorým pojmom si treba
predstaviť osobu zaoberajúcu sa takouto protiprávnou činnosťou za účelom dosiahnutia zisku, pretože
v jeho prípade išlo o drogy, ktoré si kúpil pre vlastnú potrebu, no je pravda, že ich „posunul“ za cenu
za akú ich kúpil ďalším osobám, a tak je súdený a bol odsúdený ako skutočný díler, aj napriek tomu,
že mu bol tento trest mimoriadne znížený. Dôvodil, že v celom konaní sa vôbec nezohľadnili špecifiká
posudzovaného prípadu a celé konanie je proti nemu vedené ako proti dílerovi. Jeho odsúdenie ako

jednoduchého človeka, ktorý z delenia sa s drogami ním zadováženými pre vlastnú spotrebu nič nemal,
aj keď to nerobil bezplatne (drogy nerozdával), je dôvod, prečo predaj drog v danom regióne stále
prekvitá a vždy prekvital, teda nie preto, že OČTK vrátane súdov práve jeho konanie nesprávne posúdili
a ak by ho súd neodsúdil, drogy by sa v danom regióne neprestali predávať, ale preto, lebo nie len
že nevyužili možnosť dostať sa ku skutočným dílerom drog, ale odsúdením človeka, ktorý si drogy

kupoval pre vlastnú potrebu, ktoré si nedelil so svojimi kamarátmi, upozornili skutočných dílerov, aby
boli vo svojom konaní obozretnejší. Okrem toho, bol to on, ktorý naviedol vyšetrovateľov ku skutočnému
jednému z dílerov drog, od ktorého drogy kupoval aj on informoval ich kde tento díler drogy- marihuanu
pestuje v akom množstve, kde drogy ukrýva, z čoho nemal aspoň ďalšiu poľahčujúcu okolnosť pri
vymeriavaní výšky trestu, ak nie inú väčšiu výhodu, pretože tento skutočný díler žil a drogy predáva/

predával (od 07/2023 je vo väzbe) v tej istej obci, v ktorej býval a žil on a jeho rodina, čo bol dôvod,
prečo žiadal vyšetrovateľa, aby vo vyšetrovacom spise tohto skutočného dílera drog nebolo jeho meno
uvedené. Bál sa o svoju rodinu, aby im neublížil. Aj na uvedenú skutočnosť poukázal a žiadal, aby bol v
konaní vypočutý aj tento díler drog G. B., aj z dôvodov preukázania pre vec iných právne významných
skutočnosti v prípade, ak nebude vec vrátená do prípravného konania, čo navrhoval.

Nestotožnil sa s názorom súdu, že uloženie ešte nižšieho trestu ako mu súd vymeral, by vzhľadom
k závažnosti trestnej činnosti dôsledne nenaplnilo účel ukladaného trestu ako represiu voči nemu, ale by
to nenaplnilo ani prevenčnú funkciu vo vzťahu k spoločnosti, najmä ak podľa súdu neboli dané žiadne
výnimočné okolnosti prípade a neodôvodňovali to ani osobné pomery páchateľa. Dal súdu za pravdu, že

drogové trestné činy patria medzi tie najzávažnejšie, a je potrebné spoločnosť chrániť pred páchateľmi
týchto trestných činov. V posudzovanom prípade sa však jeho osoba v minulosti nebola trestne stíhaná,
a poukazovať až na jeho 7 priestupkov, z toho z oblasti proti bezpečnosti plynulosti cestnej premávky
a jeden z oblasti občianskeho spolunažívania a dávať ich do kontextu s trestným činom, ktorý sa mu
kladie za vinu a pokladať ich za prekážky potvrdenia mimoriadnych pomerov, nemožno preto pokladať

za správne. Toto dokonca uviedol aj samotný súd na pojednávaní, keď konštatoval, že na priestupky
z oblasti cestnej premávky by prihliadať nemusel, no nemôže nebrať do úvahy priestupok z oblasti
občianskeho spolunažívania. Súd ale neuvádza nič konkrétne, prečo by na tento priestupok nemohol
prihliadnuť, ktoré závažné skutočnosti z tohto priestupku ho ovplyvnili pri hodnotení jeho osoby, a preto
bez ďalšieho súd nemal priestupky brať do úvahy pri hodnotení jeho osoby. Mal za to, že charakter jeho

osoby bolo možné si vytvoriť nie len z jeho hodnotenia či už obce, alebo ústavu na výkon väzby, ale
aj z jeho správania sa pri samotnom poskytovaní drog jednotlivým osobám, ktorým drogy nepredával
za účelom obohatenia sa, ale preto, že jednoducho svojich kamarátov, záujemcov o drogy nedokázal
odmietnuť, pričom opätovne poukázal na svoje výpovede z prípravného konania. Okrem toho súd zistil
aj to, že riadne pracoval v spoločnosti RENAD-STAV s.r.o. od 01.12.2016 do jeho zadržania 22.06.2023,

permanentne celých šesť a pol roka. Nepotreboval si zarábať peniaze predajom drog, nakoľko je
pracovitý človek, riadne zamestnaný, s príjmom cca 1.000 € mesačne, takže mal dosť peňazí, aby si od
dílerov kúpil aj viac dávok, s ktorými sa potom mohol podeliť. Mal za to, že rozpisovať jeho evidenciu
na úrade práce už od roku 1998 je pre predmetné konania právne irelevantné a nie je mu známe, prečo
súd uvádza tento rozpis až 25 rokov dozadu, ak trestná činnosť, ktorá je mu kladená za vinu sa týka

obdobia od nezisteného času roku 2022 do jeho zadržania 22.06.2023.

Dal do pozornosti, že OČTK stačilo jeho vyhlásenie, že drogy prechovával, a ako ich kupoval, tak ich
aj predával, bez riedenia, podelil sa o ne. OČTK vôbec nevadilo, že im neposkytol žiadne informáciek tomu, ako sa dostal k drogám, od koho ich kupoval. Prvotná výpoveď svedka F. B. z 19.04.2023 tak
bola potvrdená výpoveďou samotného páchateľa – jeho. K svedkovi F. B. uviedol, že ako narkoman si
drogy zadovažoval najmä od H. N., no po tom ako si ich raz kúpil od neho, chcel ich už kupovať iba

od neho a spolu so svojim strýkom G. B., avšak s ním sa už odmietal kontaktovať a predávať im drogy,
dokonca, ako to uviedol svedok F. B., prerušil s ním aj telefonický kontakt. Jeho dve výpovede dokazujú,
že nehovoril pravdu, no OČTK ani OP sa jeho výpoveďou bližšie nezaoberali. Svedok F. B. nemal príjem,
istý čas bol bezdomovcom, nemal kde bývať, no pred vyšetrovateľom tvrdil, že od neho, s ktorým sa
dostal do konfliktu, a výslovne mu oznámil, že ho udá z páchania trestnej činnosti predaja drog, mal

drogy kupovať týždenne až za viac ako 200 €, hoci tvrdil, že v čase, keď od neho drogy kupoval mal
príjem práve uvádzaných 200 € týždenne. Žiadal vyšetrovateľku, aby preverili solventnosť, príjem tohto
svedka v období, v ktorom mal od neho brať drogy, hoci len dopytom do sociálnej poisťovne. Nestalo
sa tak. Súd sa k výpovediam svedkov nevyjadruje, do výrokovej časti preberá skutkovú vetu obžaloby,
z ktorej vyplýva, že OČTK nemajú vedomosť ako dlho tento svedok od neho drogy bral, odhliadnuc od
toho, že svedok klamal, že drogy brával od neho a zistenie približného obdobia možno len dedukovať

z jeho výpovede, čo mohlo byť cca tri mesiace, hoci to odmieta a zotrváva na tom, že drogu mu predal
iba raz. Do pozornosti dal aj výpoveď svedka G. M., inak tiež až 8 ročného narkomana, ktorý hoci tvrdí,
že od neho pervitín kupoval cca dva roky, jeho druhá výpoveď to vylučuje. Svedok M. ale žiadne drogy
od neho nikdy nekupoval ale naopak, bol to on, ktorý drogy ponúkal, či za peniaze, alebo len tak, to sa
z jeho výpovedi zistiť nedá. Totižto, svedok M. si pervitín zabezpečoval presne od toho istého dílera, od

ktorého ho kupoval aj on. Svedok M. za drogy ale neplatil, čo mu len vyhovovalo, pretože v rozhodnom
období nemal peniaze, zrejme nepracoval aj keď tvrdí opak. Drogy od tohto dílera, G. B., dostával za
prácu, ktorú pre neho vykonával. Na jeho požiadanie a za jeho peniaze kúpil M. drogy od B. aj pre
neho, ale len pre jeho vlastnú potrebu, pretože svedok chodil ku B. pomerne často (napr. rúbať drevo,
alebo betónovať a pod.). To, že M. dostával drogy od B. za prácu, uviedol vo svojej druhej výpovedi a

to výslovne tak, že drogy od neho nemal dôvod kupovať, ak ich dostával od B. zadarmo a to celý polrok
pred vzatím B. do väzby. Pre B. pracoval aj on, robil spolu s M., čo tento svedok potvrdil, avšak cca
rok pred jeho vzatím do väzby už pre neho nerobil pre vzájomné nezhody. Ak M. dostával za prácu pre
B. od neho drogy bezodplatne, potom to muselo trvať dlhšie ako ním uvádzaný čas jedného polroka.
Ak on prestal pre B. robiť cca rok pred vzatím ho do väzby, potom obdobie, počas ktorého dostával

M. drogy od B. zadarmo, muselo trvať viac ako rok, čo je obdobie spred júna 2022. Ak svedok M. od
B. dostával drogy minimálne rok a viac bezodplatne, potom tento svedok klame ak tvrdí, že od neho
kupoval drogy cca dva roky, najmä, ak tiež uviedol, že začal pervitín predávať až po tom, ako si zlomil
nohu, k čomu došlo aj vo februári 2022, sadru z nej mu zložili v máji 2022. Je však málo pravdepodobné,
že by si drogy zabezpečoval so zlomenou nohou. Pri záverečnom preštudovaní spisu navrhol vykonať

konfrontáciu medzi týmto svedkami a ním. Vyšetrovateľka tento návrh hneď neodmietla, avšak sa tak
stalo bez toho, aby som bol o tom informovaný, nakoľko krátko po preštudovaní spisu bola podaná
obžaloba. Porovnaním výpovede svedka M. si možno všimnúť viacero rozporuplnosti, preto je nutné sa
s nimi oboznámiť. Len v stručnosti uviedol, že tento svedok v jednej výpovedi tvrdí, že pervitín od neho
nekupoval, bol zlej kvality, iba marihuanu, následne, po upozornení na nezrovnalosť jeho výpovede,

teda z podnetu, tvrdí opak, kupoval si ho len na víkend, ale len ak bol dobrý, inde uvádza, že si kupoval
stále a po odskúšaní jeho kvality, ak bol dobrý, vrátil sa po ďalšiu dávku, inde tvrdí, že ho vyskúšal už
u neho. Tieto nezrovnalosti mala vyvrátiť buď navrhovaná konfrontácia, alebo jeho ďalší výsluch, najmä
to, že M. od neho drogy skutočne kupoval. OČTK mu ale neumožnili riadne sa brániť, ak odmietli jeho
konfrontáciu s M., ktorý očividne klamal, čím porušili jeho právo na riadnu obhajobu, najmä ak sa tento

svedok vyjadril, že ak nemal drogy ponúkal mu ich on G. M.. G. M. sa tak pred vyšetrovateľom priznal k
predaju, zadováženiu drog jemu, teda k spáchaniu zločinu, no nikdy nebol za to trestne stíhaný a hoci
od neho nikdy žiadnu drogu nekúpil, aj keď on tvrdí opak, jeho druhá výpoveď vylučuje zabezpečovanie
si drog od neho v trvaní cca dvoch rokov, ako to uviedol vo svojej prvej výpovedi. Nie je preto vôbec
vylúčené, že svedok sa svojimi výpoveďami snaží zakryť vlastnú trestnú činnosť a aj keď tvrdí, že s ním

nie je v žiadnom konflikte, je nepochybné, že svedok nevypovedá pravdivo. Nakoľko pri druhej výpovedi
M. sa zistilo, že si nedokáže udržať prácu, resp. je fluktuantom, navrhoval zistiť, či v rozhodujúcom
období bol zamestnaný a mal príjem na kúpu drog, pretože podľa jeho výpovedi, mesačne mal minút až
cca 400 eur a viac. OČTK nevykonali ani tento dôkaz.

Zotrval aj na tom, že nikdy žiadne drogy nepredal ani K. L., aj keď on uviedol, že to bolo len 3 až 5-
krát. Vo svojom vyjadrení k prepusteniu z väzby uviedol, že zatavená striekačka, ktorú polícia v deň jeho
zadržania našla v aute šoférovanom R., patrila svedkovi L., ktorý ju doniesol, aby ju on predal a preto ho
aj doviezol do C.. On si túto striekačku od L. zobral, a miesto neho ju chcel aj predať a tak sa z predajausvedčil on, hoci dílerom tejto striekačky s drogou, bol L.. Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2023/8014 z 07.09.2023 sa k striekačke nájdenej v aute šoférovanom R. uvádza, že sa na nej našli
dve DNA stopy. Jedna patrila jemu, a druhá nebola priradená nikomu. Druhá nepriradená DNA stopa

mohlapatriťibaL.,lebotentojuzabezpečil,odovzdalmuju,abyjupredal.Navrhol,abysúdnariadilodber
DNA vzorky svedka L. na preukázanie toho, že druhá DNA stopa patrí L.. Ani súd, ani OČTK sa týmto
návrhom nezaoberali, hoci sa jedná o dôležitý dôkaz, ktorý mohol vyvrátiť, že zatavená striekačka z auta
ŠkodaOctávia,patrívskutočnostiL.aonbollennímzneužitýnajejpredaj.Ajodopretímvykonaniatohto
dôkazu bolo odopreté jeho právo na riadnu súdnu ochranu a spravodlivé rozhodnutie, prípadne na jeho

obhajobu, čím bolo porušené jeho základné právo, garantované mu ústavou. V súvislosti s výpoveďou
tohto svedka dal súdu do pozornosti aj jeho vyjadrenie o tom, že nevie za akú cenu drogy predával, ceny
ktoré uviedol boli ceny, za ktoré sa v danom čase a mieste drogy v danom regióne predávali, nakoľko
tiež uviedol, že drogy si kupoval od iných dílerov, ku ktorým zvykol niekedy odviesť iných záujemcov o
kúpu drogy. Uvedené len dokazuje, že L. drogy od neho vôbec nekupoval. Taktiež aj jeho vyjadrenie, že
sa nevie vyjadriť ku kvalite drog, ktoré si mal od neho zadovážiť dokazuje, že od obžalovaného drogy

v skutočnosti nebral. Ani týmito protirečivými vyjadreniami sa OČTK vôbec nezaoberali a nepokladali
za potrebné ďalším výsluchom L. rozporuplnosti vyvrátiť. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že
bezprostredne po vznesení obvinenia boli ako svedkovia vypočutý G. H., I. J., F. J. a G. J.. Aj keď bol
dodržaný zákon a pri ich vypočutí bola aj súdom ustanovená obhajkyňa, ich výsluch len kopíroval ich
predchádzajúce výpovede, bez kladenia im na vec sa vzťahujúcich otázok. Uvedené je nepochybne

dôsledkom toho, že jeho obhajkyňa nemala dostatok času na oboznámenie sa s trestnou vecou. Ostatní
svedkovia,F.B.,L.aM.,tiežjehousvedčujúci,okremďalšíchosôb,užbolivypočutísčasovýmodstupom
od vznesenia obvinenia, no tieto ich druhé výpovede v mnohom rozporovali prvé, odlišovali sa od nich a
vyšlo z nich najavo, že od neho drogy nekupovali v takom rozsahu aký uviedli pri ich prvom výsluchu, že
drogy nekupovali alebo nemohli kupovať až v takom časovom rozsahu ako to uvádzali, že pervitín nebol

dobrej kvality, neobsahoval dostatok účinnej látky spôsobilej ovplyvniť ich psychiku, a vznikli pochybnosti
o ich prijme, keď pri nimi uvádzanom rozsahu by ich prípadný zárobok na kúpu drog nepostačoval.
Nepochybne, druhé výpovede svedkov s primeraným odstupom času po vznesení obvinenia, poskytli
obhajcovi dôslednejšiu prípravu na ich výsluch, preto žiadal o opätovný výsluch všetkých tých svedkov,
ktorým neboli k veci položené žiadne otázky na objasnenie právne relevantných skutočností majúcich

rozhodujúci vplyv na právnu kvalifikáciu spáchaného trestného činu. Tak napr. z výpovede svedka J.
vyplýva, že si od neho kupoval drogy rok, resp. rok a pol, no skutková veta obsahuje údaj, že to bolo rok
a pol, bez ďalšieho výsluchu sa ale nedá zistiť, či to bolo len rok alebo viac, ako je to uvedené v skutkovej
vete. Je otázne, aké skutočnosti by vyšli najavo, pri jeho dôkladnejšom výsluchu, ako napr. pri M.. Okrem
toho svedok J. vypovedal len niekoľko hodín pred vznesením obvinenia voči nemu, dňa 23.06.2023 v

čase o 0:10 hod, čo znamená, že bol zrejme zaistený, zadržaný, možno aj s drogami, a preto mu mohlo
byť sľúbené, že ak ho usvedčí, nebude stíhaný. Preto bolo nevyhnutné tohto svedka podrobiť ďalšiemu
výsluchu, o čo vyšetrovateľa žiadal no aj jeho výsluch v podstate ako každého ďalšieho, OČTK odopreli
vykonať. Z výpovede svedka J., napr. vyplýva jedna veľmi dôležitá skutočnosť a to je to, že od neho
brával najskôr marihuanu a to preto, lebo pervitín (A.) zo začiatku nepredával, začal ho predávať tak

cca 5 mesiacov dozadu (od jeho výpovede). Aj preto bolo potrebné tohto svedka vypočuť, čo navrhoval,
no aj v tomto prípade to OČTK odmietli. Z výpovede svedka J. vyplynulo, že pervitín nemal dobrej
kvality, čo dokázal rozoznať, keďže drogy - pervitín užíval už od 13 rokov. Ani pri ňom OČTK nesúhlasili
s ďalším výsluchom. Rovnako ako pri ostatných svedkoch, ani G. H. neboli kladené žiadne na vec
sa vzťahujúce otázky zo strany obhajoby, no OČTK jeho ďalší výsluch, ktorý navrhoval, tiež odmietli.

Pri bližšom preštudovaní si ich výsluchov možno zistiť, že nemali požadovanú kvalitu a mali formálny
charakter.

Poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku sa obmedzuje len na konštatovanie skutočností vyplývajúcich
z jednotlivých znaleckých posudkov a ktorý znalec kým bol na ich vypracovanie pribratý, na výpis z

registra trestov, opis údajov z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, na prebratie údajov
z jeho hodnotenia z Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, prevzatie vyjadrenia Okresného úradu v
Šali, vyjadrení obce k jeho povesti, na prevzatie pomerne širokých až nadbytočných, až viac ako 25
ročných údajov z úradu práce a potvrdenie zamestnávateľa o tom, že ho stále zamestnáva. Súd neuznal
okrem jednej poľahčujúcej okolnosti žiadnu inú ako tú, že sa k spáchaniu zločinu priznal, čo aj úprimne

oľutoval, takže bezúhonný život, ktorý do spáchania skutku viedol, súd ako poľahčujúcu okolnosť neprijal
preto, lebo u neho zistil až 7 priestupkov, ale ani to, že napomáhal pri odhalení spáchania obdobného
trestného činu aký sa aj jemu kladie za vinu, a to G. B., skutočného dílera drog a pestovateľa marihuany
vo veľkom rozsahu. Súd správne poukázal na to, že pri určovaní výšky trestu a jeho mimoriadnehozníženia mohol postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona odvolávajúc sa na
stanovisko NS SR R 44/2017, akoby pristúpil k uzatvoreniu dohody o vine a treste, hoci mal za to,
že súd nesprávne vyhodnotil osobité okolnosti nie len v osobe páchateľa, ale aj z celkového jeho

správania sa a konania, keď také u neho súd nevzhliadol, čo bol dôvod prečo súd pri ukladaní trestu
nepoužil ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, hoci podľa jeho názoru, tak urobiť mohol. Znalecký
posudok 13/2023 vypracovaný pre zistenie stopy elektronickej komunikácie, vypracovaný Ing. Petrom
Pulcom z 10.08.2023 obsahuje prepis záznamov z komunikácie aj v maďarskom jazyku a to v nie
malom rozsahu. Podľa zákona, nie je možné pre účely trestného konania použiť dôkazy, ktoré nie sú

v štátnom jazyku, teda v jazyku slovenskom, alebo doň preložené. Na uvedené poukazoval aj pred
súdom, no napriek tomu nedošlo k zjednaniu nápravy. Aj keby záznamy v maďarskom jazyku či už
ústne alebo v SMS správach neboli pre konanie rozhodujúce, bez toho aby bol ich prepis preložený
z maďarského jazyka do slovenského, nie je možné ich v trestnom konaní použiť. Len ich preložením
do slovenského jazyka tak aby sa s nimi mohol oboznámiť aj jeho obhajca a vyhodnotiť ich význam
pre trestné konanie, bude možné posúdiť ich význam. Mal za to, že nie len odmietnutím preloženia

niektorýchzáznamovdoslovenskéhojazyka,aleužlensamotnépredloženieprepisuzáznamovtelefónu
v jazyku maďarskom, má za následok odopretie zákonnej možnosti konať pred OČTK tak, aby mal
možnosť sa riadne obhajovať, čím mu bolo toto právo odňaté a tak porušené jeho základné práva
a preto aj právo na riadnu súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Rovnako mal preto za to, že
vec je nutné vrátiť do prípravného konania, odstrániť vytknutý nedostatok vyhotoveného znaleckého

posudku a prepustiť ho z väzby na slobodu. Tak by sa zároveň vytvoril priestor aj na to, aby v súlade so
zákonom a z toho vyplývajúcich výhod spolupracujúceho obžalovaného/obvineného, mohol poskytnutím
potrebných informácii pre OČTK pomôcť odhaliť aj ďalšieho, minimálne jedného veľkého dílera drog,
čo mu v prípravnom konaní nebolo umožnené, resp. len pri odhalení G. B., no bez akýchkoľvek výhod
alebo aspoň výhody spočívajúcej v uznaní mu ďalšej poľahčujúcej okolnosti.

Odvolaciemu súdu dal do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o prijatí
návrhu Okresného sudu Bratislava IV (v súčasnosti Mestský súd Bratislava I) na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 172 ods. 2
Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti ...na desať až pätnásť rokov... s Ústavou

Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd a Chartou základných
práv Európskej únie, Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konania pre posúdenie nesúladu
uvedeného zákonného ustanovenia v jeho príslušnej časti. Prijatím tohto návrhu Ústavným súdom SR
sa dá predpokladať, že napádaná časť zákonnej úpravy § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do
30.04.2022 môže byt' ústavným súdom vyhlásená za nezlučiteľnú s Ústavou SR, prípadne s v tam

uvádzaných jednotlivých článkoch medzinárodných zmlúv, garantovaných základné práva a slobody.
Z ustanovenia § 172 ods. 1 a 3 Trestného zákona vyplýva, že ten, kto neoprávnene prechováva po
akúkoľvek dobu omamnú alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, či inú omamnú látku alebo
psychotropnú látku ako je uvedená v odseku 1, jed alebo prekurzor, spácha trestný čin za čo sa potrestá
trestom v tomto ustanovení uvedenom. Z teoretického hľadiska, práve slovné spojenie...prechováva po

akúkoľvek dobu... obsahuje už okolnosť, ktorá je ekvivalentom slov „po dlhší čas“, ktoré sú obsiahnuté
v § 138 písm. b), teda páchateľ spácha trestný čin po dlhší čas. Ak podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona
nemožno prihliadať na okolnosť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno brať do úvahy osobité kvalifikačné

pojmy obsiahnuté v § 138 Trestného zákona, keďže obsahujú také okolnosti, aké sú už obsiahnuté v
skutkovej podstate zákonom ustanoveného trestného činu, sú zákonným znakom trestného činu, ktorý
sa páchateľovi kladie za vinu, v posudzovanom prípade jemu, ktorý je stíhaný za obzvlášť závažný zločin
podľa ods. 6 písm. c) § 172 Trestného zákona, teda že sa dopustil spáchania zločinu obzvlášť závažným
spôsobom podľa § 138 písm. b) Trestného zákona po dlhší čas. Niet žiadnych pochybnosti o tom, že

slová po akúkoľvek dobu.. sú ekvivalentom slov...po dlhší čas.., resp. bez akýchkoľvek pochybnosti
možno tvrdiť, že slovné spojenie po akúkoľvek dobu.. je dokonca širším pojmom slovného spojenia...po
dlhší čas.. a teda slovné spojenie...po akúkoľvek dobu slovné spojenie –„po dlhší čas“ svojim obsahom
subsumuje. Ak by ale zákonodarca namiesto slovného spojenia „...prechováva po akúkoľvek dobu..“ do
skutkovej vety uvedeného trestného činu výslovne vložil len slovné spojenie „...prechováva po dlhší čas“,

nedosiahol by sledovaný zámer, chrániť spoločnosť pred uchovávaním drog po akúkoľvek dlhú dobu,
takže jej prechovávanie po dlhší čas by neznamenalo nezákonnosť jej držania, prechovávania istý, no
nie dlhší čas. Žiaľ na ním uvedenú námietku súd vôbec neprihliadol a nevysporiadal sa s ňou vo svojom
rozsudku, hoci to sľúbil ešte pri rozhodovaní o jeho prepustení z väzby, keď k tejto námietke súd uviedol,že sa s ňou vysporiada neskôr. Mal za to, že sa jedná o normu označovanú ako tzv. „self exekuting“-
okamžite použiteľnú, pretože sa jedná o tak jednoznačnú a zrozumiteľnú, že je okamžite použiteľná pre
všetky tie subjekty, pre ktoré je určená a ktoré sa ňou majú riadiť, t. j. tak pre vyšetrovateľov, prokuratúru

ako aj súdy. Jednotlivé zákonné ustanovenia je nutné vykladať podľa ich obsahového vyjadrenia, podľa
ich významu, čo znamenajú. Ak skutková podstata trestným zákonom definovaného trestného činu
obsahuje klauzulu, z ktorej vyplýva trvanie určitého protizákonného konania či správania sa tak, že nie
je možné také konanie či správanie hodnotiť inak ako to vyplýva z významu použitých slov, potom nie je
možné na rovnaký význam slov neprihliadať, ak sú obsiahnuté aj v inom zákonnom ustanovení, najmä

ak postavenie páchateľa trestného činu zhoršujú a na ich podklade zákon páchateľovi trestného činu
ukladá oveľa tvrdší až drakonický trest. Vzhľadom k tomu, že zákon zakazuje prihliadať na identickú
okolnosť obsiahnutú v skutkovej podstate konkrétneho trestného činu a zároveň aj v inom zákonnom
ustanovení, ktoré pripúšťa či už zvýšenie alebo zníženie trestnej sadzby, na takú zákonnú úpravu nie je
možné prihliadať. Je preto vylúčené, aby jeho trestné stíhanie bolo subsumované aj pod ods. 6 písm. c)
§ 172 Trestného zákona bez toho, aby nebol porušený zákona a základné práva a slobody, garantované

mu ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná.

Podľa§172ods.4písm.c)Trestnéhozákona, ktoneoprávnenekúpi,predá,vymení,zadováži,omamnú
látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím
slobody na tri až desať rokov a podľa ods. 6 písm. c) toho istého § 172 Trestného zákona sa páchateľ

takého trestného činu, vrátane konania predpokladaného v ods. 1 a 3 potrestá odňatím slobody na
desať rokov až pätnásť rokov, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 3 alebo 4 závažnejším spôsobom
konania, t. j. spôsobom predpokladaným v § 138 písm. j), t. j. na viacerých osobách, čo znamená
na minimálne troch a viac osobách. Mal za to, že slová „kúpi, predá, vymení a zadováži“ predstavujú
odplatný právny úkon vedúci k bližšie nešpecifikovanému počtu osôb a už z týchto slov vyplýva, že

skutková podstata trestného činu definovaná v § 172 ods. 4 písm. c) ako neoprávnená kúpa, predaj,
výmena či zadováženie si v zákone zakázaných látok, je ekvivalentom slovného spojenia „..na viacerých
osobách..“ tak ako to predpokladá ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona. Bol toho názoru, že
nie je možné ho bez porušenia zákona a jeho základných ľudských práv a slobôd garantovaných mu
ústavou SR a medzinárodnými dohovormi ktorými je SR viazaná, stíhať aj podľa ods. 6 písm. c) § 172

Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona.

Osobitne dal súdu do pozornosti aj obrovský rozdiel a skok vo výške trestu, ktorý páchateľ môže dostať,
ak je stíhaný len podľa ods. 1, 3 a 4 § 172 Trestného zákona a ak je stíhaný aj podľa ods. 6, najmä písm.
b) § 172 Trestného zákona. Tak sa z páchateľa zločinu stáva automaticky páchateľ obzvlášť závažného

zločinu, bez ohľadu na jeho minulosť a bezúhonnosť. Zdôraznil, že pred jeho zadržaním riadne pracoval
a to od roku 2016, zadržaný bol 22.06.2023. Aj napriek tomu je stále vedený ako pracovník svojho
zamestnávateľa, s neplateným voľnom. Nemožno opomínať, že predal len to, čo si kúpil pre seba, a
za cenu, za akú si ich zadovážil. V jeho prípade sa preto nejedná o typického dílera drog, čo vyplýva
aj zo záverov domovej prehliadky, ktorá nič nepreukázala okrem toho, čo OČTK o ňom vedeli z jeho

výpovede, že všetky tie ostatky drog, nájdených na jednotlivých veciach pochádzajúcich z jeho domu a
priľahlých pozemkov, sa tam nachádzali preto, lebo ako konzument drog ich požíval pre osobnú potrebu.
Aj výpovede svedkov uvádzajú, že sa neraz stalo, že drogy nemal, čo by sa pri typickom dílerovi drog
zrejme nemohlo stať.

Navrhol, aby odvolací súd prihliadol na osobitosti posudzovaného prípadu, opätovne prehodnotil jeho
doterajší život ako pracovitého človeka, ktorý sa žiaľ svojou nerozvážnosťou dostal do problémov len
preto, lebo neuvedomujúc si následky svojho konania, to čo si kupoval pre seba, posúval ďalej za tú istú
cenu za akú si ich zadovážil, a preto predajom drog nemal v úmysle sa obohacovať, neživil sa tým. Preto
by nemal byť súdený ako skutočný díler, ale zohľadnením vyššie uvádzaných skutočnosti, vzhľadom

na okolnosti prípadu ako aj na jeho pomery, spravodlivé a správne by bolo, ak súdom uložený, aj keď
znížený trest podľa § 39 ods. 2 a 4 Trestného zákona odvolací súd zmení a uloží mu trest podľa § 39
ods. 1 Trestného zákona na najnižšiu možnú hranicu prípustnej trestnej sadzby, pretože mal za to, že
na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania a to len za predpokladu
ak odvolací súd v odvolaní uvedené skutočnosti nebude pokladať za dostatočné na vrátenie veci do

prípravného konania vzhľadom k porušeniu základných práv a slobôd na riadnu obhajobu z dôvodov
vyššie uvádzaných.
Konanie na odvolacom súdePodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých
výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo.
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného

poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie okresného prokurátora alebo obžalované bolo podané včas (§
309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo
k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313 Trestného
poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorým nie sú prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku.

Krajský súd podané odvolania preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádzali
v odôvodnení.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd
zhodne ako súd prvého stupňa zistil, že :

· prokurátor Okresnej prokuratúry v Galante podal dňa 20.10.2023 pod č. 2 Pv 174/23/2202-54 podľa §
234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na A. B. pre obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 6 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b), písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe ako i v skutkovej

vete napadnutého rozsudku,
· okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 01.12.2023 na ktorom obžalovaný po zákonnom
poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm.
h) Trestného poriadku odpovedal áno, pričom prokurátor nemal výhrady k vyhláseniu obžalovaného

a navrhol toto vyhlásenie prijať, následne súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 2 Pv 174/23/2202 zo dňa
19.10.2023 s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Vzhľadom na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následnom splnení všetkých zákonom stanovených
podmienok na jeho prijatie sa krajský súd zaoberal len meritórnym preskúmaním napadnutého výroku
o treste.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného zariadenia
podľa § 61b ods. 1 Trestného poriadku a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,

obžalovaného, jeho obhajcu, ako aj náhradného obhajcu. Obžalovaný bol na termín verejného
zasadnutia riadne predvolaný, predvolanie prevzal dňa 14.03.2024, obhajca dňa 26.03.2024. Krajský
súd doplnil dokazovanie a to oboznámením spisového materiálu Okresného súdu Galanta sp. zn.
5T/32/2023, z neho oboznámil rozsudok okresného súdu zo dňa 22.09.2023 a uznesenie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 01.02.2024 sp.zn.5To/162/2023.

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí navrhla podané odvolanie podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť, prípadne žiadal, aby krajský súd

zvážil prerušenie trestného stíhania podľa §283 ods.1 Tr. zák. v kontexte s § 228 ods.2 písm. e)
Trestného poriadku a to s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil účinnosť
novely Trestného zákona, kde tresty súvisiace s drogovou trestnou činnosťou sú menej tvrdé.
Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa to stalo tak, ako je mu to kladené za vinu. Kupoval drogy
a to 5-6 dávok pre svoju potrebu. Bol by za to, aby sa pojednávanie prerušilo . Chcel by robiť doma a byť

so svojou rodinou, aby mohol finančne pomáhať svojej rodine, preto navrhuje uloženie trestu domáceho
väzenia a dodrží všetky obmedzenia uložené súdom. Úprimne ľutuje čo spravil, viac by to už nespravil.
Trest zničil život nielen jemu ale aj jeho rodine.
K výroku o treste
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri určovaní druhu a výmery trestu

prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obligatórne skúmal
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36písm.l)Trestnéhozákona,tedažesaobžalovanýpriznalkspáchaniutrestnéhočinuajehospáchanieúprimne oľutoval. Napriek tomu, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nebolo mu možné priznať
poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a to s poukazom na to, že
v minulosti spáchal priestupky, najmä priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. U obžalovaného

nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností
upravil základnú trestnú sadzbu (10 až 15 rokov) tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v takto modi-fikovanej trestnej sadzbe 10 až 13 rokov a 4
mesiace. Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, okresný súd opierajúc
sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 („ak možno páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu od menšieho k väčšiemu a
minori ad maior použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku,
keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek

spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“) preto pristúpil k
mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, pričom takýto
trest považoval z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý. Súd pri
určovaní výmery trestu zohľadnil najmä postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej

sa od začiatku priznával a oľutoval ju, jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní ako aj
skutočnosť,žedoposiaľnebolsúdnetrestanýatiežžebolodroku2016riadnezamestnaný.Okresnýsúd
nezistil podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Okresný súd
zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, napriek tomu, že spáchal obzvlášť závažný zločin, pretože mal za to, že vzhľadom na mieru

narušenia obžalovaného bude v ústave na výkon trestu s nižším stupňom stráženia jeho náprava lepšie
zaručená. Zaradenia do ústavu na výkon trestu s vyšším stupňom stráženia by podľa názoru súdu,
s poukazom aj na závery znaleckého posudku MUDr. Uhrina, nijakým spôsobom neprispelo k lepšej
resocializácii a usporiadaniu si morálnych hodnôt obžalovaného. S poukazom na vykonané dokazovanie
rozhodol okresný súd vo vzťahu k obžalovanému aj o uložení trestu prepadnutia veci zaistenej v rámci

trestného stíhania špecifikovanej vo výroku rozsudku. Obžalovaný potvrdil vlastníctvo predmetného
mobilného telefónu ako aj skutočnosť, že tento používal na páchanie jeho trestnej činnosti. S poukazom
na závery znaleckého posudku č. 77/2023 ako aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v
súvislosti s užívaním návykovej látky, uložil mu súd aj ochranné protitoxikomanické a protialkoholické
liečenie ústavnou formou, ktoré môže obžalovanému pomôcť eliminovať jeho závislosť od návykových

látok a tak mu pomôcť k tomu, aby sa kvôli svojej závislosti v budúcnosti do rozporu so zákonom viac
nedostal. Nakoľko sa obžalovaný odcudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, obligatórne mu bol uložený aj ochranný dohľad a to jeden rok.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcií. Na hlavnom pojednávaní síce vykonal rozsiahle dokazovanie, správne

vyhodnotil osobu obžalovaného, motív jeho konania, jeho povesť, ale uniklo pozornosti okresného
súdu, že na obžalovaného A. B. bola podaná ďalšia obžaloba a to pre prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o ktorej rozhodol Okresný súd Galanta rozsudkom
zo dňa 22.09.2023 sp.zn.5T/32/2023.

Podľa§41ods.1)Trestnéhozákona,aksúdodsudzujepáchateľazadvaaleboviactrestnýchčinov,uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.
Podľa § 41 ods.2) Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť

rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov.Podľa § 42 ods.1) Trestného zákona. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods.2) Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,

trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 321 ods.1 Trestného poriadku, oddvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

Podľa § 322 ods.3) Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného
môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Na verejnom zasadnutí krajský súd doplnil dokazovanie a to oboznámením spisového materiálu
Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/32/2023, z neho najmä oboznámil rozsudok okresného súdu zo
dňa 22.09.2023, ktorým bol A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona

s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1
roka a 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 2 rokov. Následne bolo oboznámené i uznesenie

Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.02.2024 sp. zn. 5To/163/2023, ktorým bolo odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Galanta zamietnuté.
Na základe doplneného dokazovania vznikla potreba ukladania súhrnného trestu, nakoľko v predmetnej
veci krajský súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ( skutok spáchaný v období od nezisteného roku
2022 do 22.06.2023), ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený rozsudok ( rozsudok

Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/32/2023, zo dňa 22.09.2023) za iný jeho trestný čin.
V zásade platí, že v prípade viacčinného súbehu trestných činov je pre páchateľa vždy výhodnejšie
uloženie úhrnného trestu, alebo v prípade postihu v oddelene vedených konaniach, ako je to
v predmetnej veci, uloženie súhrnného trestu, teda nie uloženie dvoch ( alebo viacerých) trestov.
Keďže odvolanie proti rozsudku podal len obžalovaný, krajský súd bol pri rozhodovaní viazaný zákazom

zmeny k horšiemu ( reformatio in peius) v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 322 ods.3 veta druhá
Trestného poriadku, pričom k predmetnej situácii ( potrebe uloženia súhrnného trestu) mal prihliadnuť už
súd I. stupňa. Krajský súd na uvedené pochybenie prihliadol bez ohľadu na odvolacie námietky ( ex offo)
v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku, keďže podmieňuje podanie dovolania z dôvodov uvedených
v § 371 ods.1 písm.i) Trestného poriadku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval krajský súd v zmysle zásad a kritérií uvedených pri
ukladanítrestuustanovení§34ods.1,ods.3,ods.4Trestnéhoporiadku,podľaktorýchtrebazabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, trest má postihovať iba

páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo i len najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby.
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný
k správaniu k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť okrem iného určuje aj pohnútka páchateľaa možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z vlastnej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

K osobe obžalovaného zo spisu okresného súdu vyplýva
· v registri trestov má obžalovaný jeden záznam : rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa
22.09.2023 sp.zn.5T/32/2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.02.2024
sp.zn.5To/162/2023
· z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 7 záznamov a to

jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ( zo dňa 13.08.2022-dopustil sa hrubého správania )
a šiestich priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
·zosprávyopovestizobceD.vyplynulo,žeobžalovanýnebolprerokovanýkomisiouverejnéhoporiadku
a neboli na neho podané sťažnosti
· od 01.12.2016 bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti RENAD-STAV s.r.o., Horné Saliby 604
V predmetnej veci krajský súd vyhodnotil rodinné dôvody, ktoré priviedli obžalovaného k drogám, na

jeho postoj k trestnej činnosti, ktorú úprimne oľutoval, jeho doterajší spôsob života, kedy bol riadne
zamestnaný, ale dostal sa aj do rozporu so zákonom v podobe porušovania pravidiel v cestnej premávky
a porušenia pravidiel občianskeho spolunažívania, záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a
zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a záujem
spoločnosti na ochrane života, zdravia a majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky

pri vedení motorového vozidla ohrozujú tieto chránené záujmy a na závažnosť spáchaného trestného
činu (obzvlášť závažný zločin a prečin) a dospel k záveru, že u obžalovaného nie sú splnené zákonné
podmienky (vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného) na mimoriadne zníženie trestu
v zmysle ustanovenia § 39 ods.1 Trestného zákona.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálne a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa

navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného

činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok NS SR z 13. mája 2014 sp. zn. 4To/7/2013).
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania zistil podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pomer
a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm.l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.h) Trestného zákona nepriznal vzhľadom na Stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/
Tr. zák. v otázke pojmu „viac“ trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 (zverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011).

Priťažujúcu okolnosť Pojmy "viac" v slovnom spojení "viac trestných činov" v § 37 písm. h/ Tr. zák. a
"dva a viac" v slovnom spojení "dva a viac trestných činov" v § 41 ods. 1 Tr. zák. sú synonymom a
ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje
za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu.
Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou "ne bis in idem", vyjadrenou v

§ 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň
o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa
ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.)."
Krajský súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3

Trestnéhoporiadkusámuložilobžalovanémupodľa§172ods.6Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.
l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods.2, § 42 ods.1 Trestného zákona a per analogiam § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona súhrnný trest vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov a podľa § 48
ods. 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil právoplatný rozsudok

Okresného súdu Galanta zo dňa 22.09.2023 sp. zn. 5T/32/2023 spojený s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 01.02.2024 sp. zn. 5To/162/2023 vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce vzhľadom na zmenu ku ktorej zrušením stratili podklad. Vo zvyšnej
časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.Pri rozhodovaní o výške trestu s použitím ustanovenia § 172 ods.6 Trestného zákona, § 38
ods.3 ,§ 41 ods.2 a § 42 ods.1, pre analogia § 39 ods.2 písmd), ods.4 Trestného zákona bol krajský
súd obmedzený jeho výmerou na 6 rokov a 8 mesiacov. Rozhodnutie okresného súdu nebolo možné

zmeniť k horšiemu ( reformatio in peius), nakoľko rozsudok bol napadnutý len opravným prostriedkom
podanýmvprospechobžalovaného,atobezvýnimočneabezohľadunaprávnechyby,ktorézuplatnenia
dotknutých ustanovení vyplynú.
K odvolacím námietkam obžalovaného:

V súvislosti s odvolacím námietkami obžalovaného týkajúcimi sa právnej kvalifikácie stíhaného skutku,
procesných postupov OČTK, dôkaznej situácie, vrátenia veci do prípravného konania a podobne
sa krajský súd nezaoberal vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa v konaní pred súdom jednoznačne
a priamo za prítomnosti svojho obhajcu priznal ku skutku opísanému v skutkovej vete obžaloby Okresnej
prokuratúry Galanta sp. zn. 2 Pv 174/23/2202 zo dňa 19.10.2023 a v konaní nenamietal žiadne skutkové
okolnosti prípadu, a teda sa nevykonávalo dokazovanie v otázke viny, preto okresný súd vo vzťahu

k obžalovanému vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a o ochrannom opatrení. Krajský
súd pripomína, že takéto vyhlásenie obžalovaného je neodvolateľné a v rozsahu vyhlásenia nie je
obžalovaný oprávnený napádať výrok o vine urobený na podklade takého vyhlásenia, ani odvolaním, ani
dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Vyhlásenie o vine obžalovaného je jeho výlučným právom, ktorého nemožno k takémuto vyhláseniu

nijakým spôsobom nútiť, pričom obžalovaný k takému rozhodnutiu pristupuje až po riadnom poučení
o jeho následkoch, z vlastnej vôle a dobrovoľne.
Na margo odvolacej námietky obžalovaného, ktorá sa týka prijatia návrhu Okresného súdu Bratislava
IV (v súčasnosti Mestského súdu Bratislava I) Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy
SR o súlade zákonného ustanovenia, odvolací súd uvádza, že samotné prijatie takéhoto návrhu ešte

automaticky neznamená, že časť uvádzaného zákonného ustanovenia bude vyhlásená za nezlúčiteľnú
s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Takýto postup je stále v rovine hypotetickej, navyše z neho
nevyplýva záväznosť postupovať rovnako v prejednávanej trestnej veci ako to má na mysli obžalovaný.
Je potrebné, aby sa aj konajúci súd domnieval, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej
sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore

so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou a
podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Je zjavné, že nepostačuje, aby vyššie
uvedený „rozpor“ medzi právnymi predpismi bol namietaný stranami v konaní (v tomto prípade, aby
obžalovaný poukazoval na postup iného súdu), ale k takejto domnienke o možnom rozpore musí
dospieť aj konajúci súd v prejednávanej trestnej veci. Teda vyplýva, že súd nie je viazaný návrhom

strany v konaní, resp. poukazom obžalovaného na podanie takéhoto návrhu iným súdom v inej veci.
Krajský súd sa v tejto veci nedomnieva, že by existoval rozpor medzi všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ktoré orgány činné v trestnom konaní a konajúci súd v tejto trestnej veci pri svojom postupe
a rozhodovaní používajú. Uvedené zákonné ustanovenie je pritom nepochybne základným, platným
a účinným prameňom trestného práva.

K prerušeniu trestného stíhania krajský súd uvádza, že novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla
účinnosť, nakoľko jej účinnosť bola pozastavená uznesením ústavného súdu (PL ÚS3/2024 zo dňa
28.2.2024 ) a preto nie je aplikovateľná na predmetnú trestnú vec. Ustanovenia novely Trestného zákona
nie sú nateraz podľa názoru krajského súdu rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a preto nie je
ani možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods.2 písm. e) Tr. por.

Kodvolacejnámietkeobhajoby,žeakopoľahčujúcaokolnosťmalabyťpriukladanítrestubranádoúvahy
okrem okolnosti podľa ust. § 36 písm. l) aj poľahčujúca okolnosť podľa písm. n) Trestného zákona, a
teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, krajský súd poukazujúc na
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uvádza,
že aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného, resp. obžalovaného)

aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa
pristúpiť uvedenie takých údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu,
o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných
úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu).
Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť

čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len
„operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a
treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel
stanoviska potrebné bližšie rozoberať). V danom prípade krajský súd nevzhliadol žiadne ďalšie aktivityobžalovaného, resp. obžalovaný neposkytol žiadnu ďalšiu súčinnosť OČTK, ktorú by bolo potrebné
povyšovať na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. V prejednávanom prípade
preto žiadne napomáhanie, ktoré musí zahŕňať aktívnu spoluprácu pri objasňovaní vlastnej trestnej

činnosti pri vyšetrovaní, sa zo strany obžalovaného nekonalo. Zároveň ani vyhlásenie obžalovaného
o vine a priznanie sa ku skutku nemožno stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona, nakoľko medzi nimi navyše neexistuje objektívny súvis (obdobne pozri stanovisko
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod sp. zn. R 44/2017). A pokiaľ ide objasňovanie
inej (ako vlastnej) trestnej činnosti, tak zo zabezpečeného spisového materiálu nevyplynulo, že by jeho

spoluprácaspolícioudosiahlaúroveňpredpokladanúust.§36písm.o)Trestnéhozákona,leboneprispel
k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.
Vyplynulo len toľko, že obžalovaný bol operatívne vyťažený, pričom označil inú osobu z drogového
prostredia, ktorá by sa mala venovať dílerstvu drog a voči ktorej je momentálne vedené väzobné trestné
stíhanie.
Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v dôsledku
zohľadnenia jeho priestupkov, k tomu odvolací súd uvádza, že sa opätovne jedná o nedôvodnú
námietku. Odvolací súd pripomína, že požiadavku v zmysle ust. § 36 písm. j) Trestného zákona,
nemožno vnímať len v kontexte prípadného porušovania právnych predpisov v podobe spáchania
trestných činov, teda zohľadňovať predovšetkým trestnú minulosť. Riadnym životom je potrebné

rozumieť rešpektovanie všeobecne akceptovaných spoločenských pravidiel, ktoré za určitých okolností
dokonca môžu mať väčší význam z hľadiska celkového hodnotenia života páchateľa práve iné
skutočnosti než právoplatné odsúdenie. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že obžalovaný
sa doposiaľ dopustil 7 priestupkov, pričom priestupok je síce menej závažným protiprávnym konaním
v porovnaní so spáchaním trestného činu, avšak doterajšie správanie obžalovaného nemožno

považovať len za ojedinelé prekročenie zákonných limitov, obžalovaný sa opakovane dopúšťal konania,
ktoré právny poriadok považuje za nedovolené, a ktoré bolo súčasne prejavom jeho záporného
postoja k rešpektovaniu a k akceptovaniu spoločenských a zákonných noriem, čo nemožno stotožniť
s vedením riadneho života. K správnosti tohto záveru prispieva nielen skutočnosť uvádzaná samotným
obžalovaným, že sa v súčasnosti vedie proti nemu trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky aj s ohľadom na to, že krajský súd rešpektuje prezumpciu neviny, ale aj
skutočnosť, že obžalovaný často a nadmerne konzumuje alkohol a omamné a psychotropné látky. Hoci
teda obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nemožno konštatovať vedenia jeho riadneho života
a priznať mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pre priznanie ktorej preto
nestačí len zistenie, že páchateľ doposiaľ nebol súdne trestaný.

K odvolacej námietke obžalovaného prostredníctvom ktorej sa dožadoval aplikácie mimoriadne
zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, krajský sú uvádza, že túto rovnako vyhodnotil
ako nedôvodnú. Je potrebné pripomenúť, že na takýto postup neexistuje zákonný nárok, a teda
sa jedná o fakultatívny inštitút, to znamená, že obžalovaný v rámci trestného konania nedisponuje

právnym nárokom na mimoriadne zníženie trestu. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je totiž
prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je prípustná výlučne za splnenia zákonom
stanovených podmienok, konkrétne sa vyžaduje existencia mimoriadnych skutkových okolností alebo
ak to odôvodňujú pomery páchateľa a zároveň je potrebné aby použitie ustanovenej trestnej sadzby
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest

kratšieho trvania, pričom krajský súd v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky na toto mimoriadne zníženie trestu.

Za daného stavu veci považuje aj krajský súd za aplikačne nesprávne, aby bol obžalovanému ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím vyššie uvedeného mimoriadneho zmierňujúceho

ustanovenia. Taký trest by ani podľa názoru krajského súdu nenaplnil zákonom predpokladaný účel
vymedzený v ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj
zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti v neposlednom rade
chrániť spoločnosť pred páchateľmi drogovej trestnej činnosti. Krajský súd konštatuje, že okolnosti

uvádzané obžalovaným (jeho postoj k spáchaniu trestnej činnosti – priznanie sa a oľutovanie, jeho
osobné pomery s ohľadom na trestnú minulosť a zamestnanie, učinené vyhlásenie o vine, možnosti jeho
nápravy, okolnosti páchania stíhanej trestnej činnosti) zohľadnil už pri aplikácii mimoriadneho zníženia
trestupodľa§39ods.2,ods.4Trestnéhozákona.Tujepotrebnézobraťdoúvahyajbagatelizujúcipostojobžalovaného k predaju drog prezentovaný v odvolacej argumentácii (ktorý opakovane prizvukoval, že
predal len to, čo si kúpil pre seba a za cenu, za akú si ich zadovážil, teda sa v jeho osobe nejedná
o typického dílera), ktorý taktiež zamedzuje takémuto postupu súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
rozhodol sám rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.