Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823200531
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8823200531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C. D. E. F., B. XXXX, XXX XX
D. E. F., G.: XXXXXXXX, zast.: JUDr. Dušan Kmec, advokát, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad
Topľou, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XXX,
XXX XX I. E. F., okr. D. E. F., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 10C/13/2023 – 37 zo dňa 21. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom identifikovanom v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
vypratať pre žalobcu byt J. X E. X. poschodí vo vchode X v bytovom dome A. J. XXX D. I. E. F., E. B.

K., ktorý je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. E. F..

II. Žalovaný v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 517 ods. 2, § 663, § 676 ods. 1 a 2, § 686 ods. 1, § 710 ods.

2 Občianskeho zákonníka, § 4, § 10 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 251, § 255 ods. 1,
§ 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúduložilžalovaným
povinnosť vypratať a odovzdať byt žalobcovi a nahradiť trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ užívali byt v I. na základe
nájomnej zmluvy uzavretej na určitý čas, t. j. 6 mesiacov s účinnosťou od 01.07.2022. To znamená,

že nájom im skončil 31.12.2022 v súlade s § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 712a ods.
9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas nájomcovia nemajú nárok
na bytovú náhradu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že žalovaní dlhodobo si neplnili svoje
povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu k bytu, t. j. dlhodobo nehradili nájomné, a to ani úhradysúvisiace s užívaním bytu. Žalobca deklaroval ochotu ponechať ich v užívaní bytu v prípade, žeby tieto
svoje podlžnosti zaplatili, ale aj tak k úhrade týchto podlžnosti nedošlo. Preto žalobca oprávnene zotrval
nanárokuapodanejžalobenavyprataniebytu,nakoľkožalovaníod31.12.2022bytužívalibezprávneho

dôvodu. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku vypratať pre žalobcu byt J. X E. X. L. D. D. X v bytovom dome A. J. XXX D. I.
E. F., E. B. K., ktorý je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. E. F..
O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Namietali nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Majú za to, že prvoinštančný súd sa nesprávne vysporiadal
s ukončením nájomného vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mu žalovaní
dlhujú v súvislosti s nájmom bytu sumu 2.254,94 Eur, čo predstavuje platby v súvislosti s nájmom bytu
za obdobie od 01.07.2022 do 29.06.2023, čím podľa žalovaných potvrdil existenciu nájomné vzťahu aj

po dátume 31.12.2022, teda, že od 01.01.2023 došlo medzi stranami sporu k vzniku nájomnej zmluvy,
uzatvorenej na dobu neurčitú. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že by žalovaným zaslal a doručil
výpoveď z nájmu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka pre prípad nájomnej zmluvy
uzatvorenej na dobu neurčitú. V kontexte uvedeného majú za to, že existenciu nájomného vzťahu po
01.01.2023 akceptoval aj žalobca tým, že akceptoval nájomné, ktoré vzniklo po 01.01.2023. Pokiaľ má

žalobca záujem, aby došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a vyprataniu bytu, musí najskôr nájomnú
zmluvu riadne vypovedať a až následne môže žiadať vypratanie bytu. Z uvedených dôvodov nie
sú splnené podmienky na vypratanie bytu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhli
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Odvolanie žalovaných považuje za nedôvodné.
Interpretáciu žalovaných ohľadom vykonaných dôkazov považuje za účelovú a v rozpore so skutočným
a právnym stavom s cieľom vyvolať pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie. Poukázal
na listinné dôkazy predložené prvoinštančnému súdu. Nesúhlasí s tým, že by došlo k predĺženiu doby
nájmu, či uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Žalovaní aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu

byt aj naďalej užívali, pričom žalobcovi neplatili za užívanie bytu žiadne úhrady, teda im vznikol dlh zo
záväzkového vzťahu a následne dochádzalo aj k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Nie je
mu zrejmé na základe akého zákonného ustanovenia žalobcovia dospeli k záveru, že medzi žalobcom
a žalovanými vznikol nájomný vzťah na dobu určitú a prečo podľa nich nie sú splnené podmienky na
vypratanie bytu podľa ust. § 676 ods. 2 CSP. Poukázal na znenie ust. § 710 ods. 2, § 712a ods. 9

Občianskeho zákonníka. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej
úradnej tabuli a na svojej webovej stránke najmenej 5 dní vopred (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

7. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaní namietajú nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.).

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovanej
v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v

napadnutej časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolacísúd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

11. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným vypratať a odovzdať byt
žalobcovi a nahradiť trovy konania.

13. Žalobca je výlučným vlastníkom bytu J. X, E. X. L., D. D. X v bytovom dome súpisné č. XXX, D. I.
E. F., E. B. K. , ktorý je zapísaný na LV č. XXXX.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.06.2022 uzavreli nájomnú zmluvu, na základe ktorej
žalobca odovzdal žalovaným do nájmu byt identifikovaný v bode 13 tohto rozhodnutia s účinnosťou

od 01.07.2022. Žalovaní ako nájomcovia sa zaviazali platiť nájomné vo výške 258,78 Eur mesačne
a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške zálohy na spotrebovanú elektrickú energiu
za spoločné priestory. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu 6 mesiacov, t. j. do 31.12.2022. Žalovaní si
dlhodobo neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu k bytu, (nehradili nájomné, a to ani
úhrady súvisiace s užívaním bytu). Po skončení nájomné vzťahu žalobca vyzval žalovaných písomným

podaním zo dňa 25.01.2023, označeným ako Výzva na vypratanie bytu, na vypratanie a odovzdanie
bytu najneskôr do 15.02.2023. Žalovaní na výzvu žalobcu nereagovali, predmetný byt nevypratali a ani
neodovzdali žalobcovi. Z uvedených dôvodov sa žalobca vypratania a odovzdania predmetu nájmu –
bytu domáhal súdnou cestou.

15. Spornou skutočnosťou bolo, či medzi stranami sporu došlo k skončeniu nájomného vzťahu ku dňu
31.12.2023, resp. či od 01.01.2023 nedošlo k vzniku nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú,
ktorú žalobca nevypovedal. Žalovaní dôvodnosť svojho tvrdenia odvodzujú od ust. § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

17. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

18. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že Občiansky zákonník upravuje popri „všeobecnom nájme“
aj osobitné druhy nájmu (§ 685 – 716), z ktorých nájom bytu, podnájom bytu a nájom a podnájom

nebytových priestorov majú vlastnú právnu úpravu zániku nájmu (nájom bytu v § 710 – 711). Ide o
vzťah „všeobecného a špeciálneho“. Z ust.§ 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že nájom
bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času, pričom ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nie je možné aplikovať pre zánik nájmu bytu. Nájom bytu sa teda nepredlžuje ani v prípade,
ak žaloba o vypratanie proti nájomcovi nie je podaná a zaniká uplynutím dojednanej doby určitej. K
obnoveniu nájomnej zmluvy nedôjde ani v prípade, ak nájomca užíva vec po uplynutí dojednanej doby

trvania nájmu na základe novej, aj keď absolútnej neplatnej zmluvy.

19. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že v prípade zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomcovi
nepatrí právo na bytovú náhradu, okrem prípadov uvedených v § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytu a bytovými náhradami, t. j. 1/ ak nájom bytu skončil pred

uplynutímdohodnutejdobyzdôvodu,žebytbezzavinenianájomcuniejemožnéďalejužívať,alebo2/ak
ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného
bytu. Žalovaní nespĺňajú ani jednu z uvedených podmienok pre priznanie práva na bytovú náhradu.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu zatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú, t.

j. 6 mesiacov s účinnosťou od 01.07.2022. Nájomný vzťah strán sporu tak skončil ku dňu 31.12.2022.
Žalovaní si svoje záväzky voči žalobcovi riadne neplnili (neuhrádzali nájomné a ani úhrady súvisiace
s užívaním bytu). Je preto logické a pochopiteľné, že žalobca za takýchto okolností nemal záujem
obnoviť nájomný vzťah so žalovanými a keďže zo strany žalovaných nedošlo k dobrovoľnému vyprataniu
a odovzdaniu bytu, žalobca im zaslal Výzvu na vypratanie bytu najneskôr do 15.02.2023, ktorú však

žalovaní nerešpektovali a predmetný byt užívajú aj naďalej, no bez právneho dôvodu. Z uvedených
dôvodov odvolací súd, stotožňujúc so závermi súdu prvej, považoval žalobný návrh žalobcu za plne
dôvodný a opodstatnený.

21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu

pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti
ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

22. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé

privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľom.

23. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že žalobca deklaroval ochotu ponechať žalovaných v
užívaní bytu za situácie, že žalovaní mu neuhradené nájomné ako aj úhrady súvisiace s užívaním bytu
zaplatia. Aj napriek prejavenej dobrej vôle žalobcu, žalovaní svoje podlžnosti voči žalobcovi neuhradili.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaných za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok spolu so súvisiacim výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 a 2 C.s.p..

25.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu výnimočného
ustanovenia § 257 C.s.p..

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).