Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100627
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100627.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Yanfeng International Automotive Technology Slovakia
s.r.o., so sídlom Twin City C, Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 988 673, zastúpený:
PRK Partners s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 978 643 proti žalovanému:
FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100615226/2024 zo dňa 15.02.2024, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.04.2024 domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100615226/2024 zo dňa 15.02.2024, ktorým žalovaný podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“), potvrdil rozhodnutie Úradu pre
vybrané hospodárske subjekty č. 102006042/2023 zo dňa 07.08.2023, ktorým bol v zmysle § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2 220 396,34 Eur a neuznaná
daňová strata v sume 5 471 923,- Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku

2019. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda, ako aj
iný vážny a nenapraviteľný následok. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bola uložená povinnosť
zaplatiť rozdiel dane v sume 2 220 396,34 Eur, taktiež je správca dane povinný v nadväznosti na

uvedené rozhodnutie vyrubiť pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej
v deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane, t. j. 12,75% p. a., čo pri výške vyrubenej dane bude
predstavovať niekoľko sto tisíc eur. V prípade, ak by žalobca v lehote neuhradil rozdiel dane v plnej
výške, príde zo strany správcu dane k jej vymáhaniu. Rozdiel dane a pokuta vo výške cca 2,5 mil.
eur nepochybne predstavuje hrozbu závažného zásahu do majetkový práv žalobcu, a teda predstavuje
hrozbu závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody. Konštatoval, že tieto sumy majú už v dôsledku

svojej výšky objektívne zničujúci charakter a ich výška sama osebe odôvodňuje, aby bol žalobe priznaný
odkladný účinok, pričom existuje odôvodnená obava, že bude ohrozený aj samotný chod žalobcu,
keďže sa stane platobne neschopným. Uvedené tvrdenia preukazuje žalobca stavom bankových účtov
k 31.12.2023, priebežnou účtovnou závierkou k 31.12.2023 a pomerovými finančnými ukazovateľmi
likvidity. Z priložených dokumentov vyplýva, že žalobca nebol a stále nie je vzhľadom na aktuálny
pomer disponibilných aktív a záväzkov schopný uhradiť rozdiel dane v stanovenej lehote, ak by použil

aj všetky disponibilné prostriedky na úhradu rozdielu dane, ohrozilo by to platobnú schopnosť žalobcu
a tiež jeho schopnosť prevádzkovať ďalej jeho podnikateľskú činnosť. Okamžitý výkon napadnutýchrozhodnutí bude viesť k odčerpaniu úplne všetkej voľnej hotovosti žalobcu, čo zásadným spôsobom
negatívne zasiahne do platobnej schopnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v súčasnosti zamestnáva
1 351 zamestnancov, pričom jeho potencionálnym vstupom do konkurzu by tieto pracovne miesta bez

náhrady zanikli, v lepšom prípade by minimálne na určitý čas bola ohrozená schopnosť žalobcu platiť
mzdové záväzky voči týmto zamestnancom. Podľa žalobcu by to predstavovalo značnú hospodársku
škodu v kontexte ust. 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Taktiež poukázal na to, že zaplatenie
rozdielu dane sa v tejto súvislosti môže prejaviť na ochromení dodávateľskej siete žalobcu, keďže táto
prevádzka je priamo naviazaná na pravidelné dodávky surovín a dielov od dodávateľov. Žalobca by sa

v dôsledku zaplatenia rozdielu dane dostal voči týmto dodávateľom do omeškania s úhradou platieb za
dodaný tovar, resp. by tento tovar musel prestať odoberať. To by malo negatívny dopad na finančné
a hospodárske postavenie týchto subjektov.

3. Iný vážny nenapraviteľný následok vidí žalobca v zhoršení Indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý
je zverejňovaný, čím dochádza do vážneho zásahu do povesti žalobcu a môže významne

ovplyvniť podnikateľskú činnosť žalobcu, napr. zhoršením ratingu spoločnosti. Uvedené bude veľmi
pravdepodobne negatívne vnímané zo strany obchodných partnerov žalobcu, čo nepriaznivo ovplyvní
ich vnímanie žalobcu ako kredibilného, seriózneho a poctivého odberateľa. Žalobca poukázal na
obdobné prípady vedené správnymi súdmi (napr. rozhodnutie správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4Sf/13/2023, 4Sf/21/2023, 4Sf/1/2024, ZA-30S/185/2022), kde už boli vydané rozhodnutia o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe, kde správny súd akceptoval reálne hroziacu platobnú neschopnosť
ako závažnú ujmu ohrozujúcu samotnú existenciu podnikajúceho subjektu a taktiež prihliadol na to, že
bol žalobca významným zamestnávateľom.

4. Z vyššie uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že okamžitým výkonom prvostupňového

rozhodnutia, potvrdeného žalovaným, v podobe jeho premietnutia do nadväzujúcich rozhodnutí, vznikne
žalobcovi závažnú ujma, značná hospodárska škoda a finančná strata, ako aj nenapraviteľný následok
vo forme poškodenia podnikateľskej povesti žalobcu. Priznanie odkladného účinku by teda v žiadnom
prípade nebolo v rozpore s verejným záujmom, ba práve naopak, bolo by v súlade s ním.

II.

5. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vo svojom vyjadrení doručenom
správnemu súdu dňa 05.06.2024 osobitne nevyjadril.

III.

6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.IV.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,

náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného

k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že
v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

12. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a)
stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,
resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa
od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú
ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej

ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť
závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 13S/66/2020). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré

následnesprávnysúdmôževyhodnotiť.Prisvojomrozhodovaníotakomtonávrhumusísprávnysúdbrať
nazreteľvýnimočnosťtohtoinštitútu,ktorýmsazasahujedoprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutia
orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyč.k.III.US364/2017-16zodňa30.mája2017).Zároveňsamusízhodnotiťintenzita
preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej
žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobesprávnysúdkonštatuje,ženezistilzákonnýdôvodprejehopriznanie,pretožežalobcadostatočne
neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného

hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, ako aj iný vážny a nenapraviteľný následok. Správny
súdvprvomradepoukazujenato,ženávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusavzťahujekukonkrétnemu
rozhodnutiu, ktoré je predmetom prieskumu, preto argumentácia žalobcu, týkajúca sa povinnosti
žalovaného vyrubiť pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň doručeniarozhodnutia o vyrubení dane a započítavanie uvedenej sumy do celkovej dlžnej sumy, nie je v danom
prípade relevantná. Rozhodnutím správcu dane bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane
v sume 2 220 396,34 Eur, nie pokuta, preto súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre priznanie

odkladného účinku vychádza z uvedenej sumy, ktorej výška podľa tvrdenia žalobcu ohrozuje samotný
chod spoločnosti a jeho platobnú schopnosť. Správny súd vychádzajúc zo žalobcom predložených
dokladov, priebežnej účtovnej závierky k 31.12.2023, zo stavu bankových účtov k 31.12.2023 a z
pomerových finančných ukazovateľov likvidity, dospel k záveru, že uvedené ukazovatele neosvedčujú
žalobcom tvrdenú dôvodnú obavu z hrozby závažnej ujmy a zákonom predpokladaných následkov

výkonu napadnutého rozhodnutia. Hospodársky výsledok žalobcu vykázaný v účtovnej závierke
zostavenej k 31.12.2023 je vo výške 4 190 763,- Eur, pričom vlastné imanie predstavuje sumu vo
výške 40 810 375,- Eur. Uvedené kladné ukazovatele preukazujú, že nie je bezprostredne ohrozená
hospodárska činnosť a existencia žalobcu ako obchodnej spoločnosti a táto je v dobrej ekonomickej
kondícii. Taktiež v danom účtovnom období dosiahol žalobca zisk vo výške 4 190 763,- Eur, pričom
dosiahol tržby z predaja vlastných výrobkov vo výške 148 426 635,- Eur, čo s prihliadnutím na sumu

peňažných prostriedkov na účtoch v bankách ku dňu 31.12.2023 (4 740 611,50 Eur) nenasvedčuje
o neschopnosti žalobcu plniť svoje záväzky aj v prípade nízkych hodnôt likvidných aktív. Z podania
žalobcu taktiež nevyplýva, že by v dohľadom čase mal začať alebo začal nútený výkon prvostupňového
rozhodnutia, ani tá skutočnosť, že by nebolo zo strany správcu dane vyhovené žiadosti žalobcu
o zaplatenie uloženej peňažnej povinnosti v splátkach alebo by nebol povolený odklad exekúcie,

prípadne, že sa žalobca o využitie týchto inštitútov daňového poriadku aspoň pokúsil. Priznanie
odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob
vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva
odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná

ujma, teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

14. Žalobca časť svojej argumentácie založil na čisto hypotetickom tvrdení, keď uviedol, že
potencionálnym vstupom do konkurzu by pracovné miesta jeho zamestnancov zanikli. Žalobca navyše
nepredložil žiadne dôkazy o tom, že je v úpadku, resp. tento bezprostredne hrozí. Správny súd

zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí
byťpriamaanesmieísťlenohypotetickúmožnosť.Rovnakonesmiebyťnepatrná,alemusímaťzávažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp. zn.: III.US 364/2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o zhoršení Indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý je zverejňovaný,

čím dochádza do vážneho zásahu do povesti žalobcu a môže významne ovplyvniť podnikateľskú
činnosť žalobcu, správny súd poukazuje na to, že Index daňovej spoľahlivosti má motivačný, a nie
sankčný charakter. Každý hodnotený daňový subjekt pozná dôvody svojho hodnotenia, a v prípade
nesúhlasu má možnosť podať opravný prostriedok, ktorým je námietka. Tvrdenie o tom, že zníženie
ratingu spoločnosti bude pravdepodobne negatívne vnímané zo strany obchodných partnerov žalobcu,

je hypotetické a nepreukázané.

15. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho
priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca taktiež tento
predpoklad pre priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky

pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom,
pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní. Zároveň
súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom
neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok
vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

16. Poukazovanie žalobcu na obdobné rozhodnutia správnych súdov sú pre danú vec právne
bezvýznamné, keďže splnenie podmienok pre vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku žalobe
je potrebné skúmať jednotlivo, s ohľadom na konkrétne okolnosti prejedávaného prípadu.

17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na ust. § 188 SSP zamietol.18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.