Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200958
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200958.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát
so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť

Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo
dňa 30.8.2004, uvedená v časti VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred
podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v
čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d), v znení: „Dlžník je povinný ako variabilný symbol uvádzať
číslo zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe je brané ako
neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v
čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod a), v časti, v znení: „Dlžník je povinný veriteľovi oznamovať taktiež
akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať pôžičku riadne a včas. Dlžník je
zvlášť povinný vždy veriteľovi bez zbytočného odkladu oznámiť zmenu svojho zamestnávateľa. Pokiaľ
tak neučiní do 15 dní od zmeny, je povinný vždy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-- Sk
za každé jednotlivé porušenie.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v čl.
VII. Záverečné ustanovenie, bod d), v znení: „Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu
v prípade, ak dlžník: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe
splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V ten deň

sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky
za každý započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na požiadanie.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v

čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod e), v znení: „Každá platba, ktorú dlžník prevedie na účet veriteľa,sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli
i mimo zmluvy o pôžičke a potom na mesačnú splátku pôžičky. Na existenciu záväzkov dlžníka voči
veriteľovi nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti zmluva o pôžičke alebo nie.“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v čl.
VII. Záverečné ustanovenie, bod h), v časti, v znení: „Dlžník prehlasuje, že v súlade s ust. § 7 zákona č.

428/2002 Z.z. súhlasí, aby veriteľ spravoval jeho osobné údaje, ktoré mu dlžník poskytol pri uzavieraní
tejto zmluvy ako aj tie, ktoré veriteľ iným zákonným spôsobom získal počas trvania tohto zmluvného
vzťahu. Dlžník súhlasí s tým, aby spoločnosť poskytla osobné údaje klienta aj iným subjektom, s ktorými
spolupracuje pri realizácii predmetu tejto zmluvy alebo pri realizácii predmetu podnikania spoločnosti,
ako aj iným subjektom v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov. Dlžník ďalej
udeľuje súhlas k tomu, aby spoločnosť za dodržania príslušných právnych predpisov, najmä z. č.

428/2002Z.z.oochraneosobnýchúdajov,uskutočňovalacezhraničnýprenostýchtoúdajovalebocelých
informačných systémov, prípadne použila tieto údaje v informačných systémoch tretích osôb, alebo
aby tieto informácie boli spracovávané pre potreby spoločnosti v informačných systémoch tretích osôb.
Dlžník zároveň súhlasí so spracovaním, sprístupnením a použitím osobných údajov, vrátane rodného
čísla, spôsobom zodpovedajúcim povahe osobných údajov na účely priameho marketingu, ako aj na

účely korešpondencie medzi stranami, po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy a po dobu desiatich
rokov po vysporiadaní práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z jej porušenia.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. U r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky

poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v
čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod n), v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej
hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.
Stranysazaväzujúpodrobiťrozhodnutiutohtosúdu,ktoréjepreobezmluvnéstranykonečné,záväznéa

vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom
rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť
uloženúvrozhodcovskomrozsudkudobrovoľnenesplnia,podliehatentorozhodcovskýrozsudokvýkonu
rozhodnutia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2024 voči žalovanému domáhala

(I) aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa
30.8.2004, uvedená v časti VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „ Ďalej prehlasuje, že sa pred
podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (II) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená

vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí
rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d), v
znení: „Dlžník je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho
variabilného symbolu na príkaze k platbe je brané ako neuhradenie splátky pôžičky so všetkými
následkami.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (III) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená

vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí
rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod a), v časti, v
znení: „Dlžník je povinný veriteľovi oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť
jeho schopnosť splácať pôžičku riadne a včas. Dlžník je zvlášť povinný vždy veriteľovi bez zbytočného
odkladu oznámiť zmenu svojho zamestnávateľa. Pokiaľ tak neučiní do 15 dní od zmeny, je povinný vždy

uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-- Sk za každé jednotlivé porušenie.“ je neprijateľnouzmluvnou podmienkou, (IV) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX,
zo dňa 30.8.2004, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod d), v znení: „Veriteľ je oprávnený požadovať

od dlžníka zmluvnú pokutu v prípade, ak dlžník: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých
splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z
tejto dlžnej čiastky. V ten deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou
jednotlivých splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo
výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na

požiadanie.“ , je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (V) aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená
vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí
rýchlejpôžičky,č.XXXXXXX,zodňa30.8.2004,včl.VII.Záverečnéustanovenie,bode),vznení:„Každá
platba, ktorú dlžník prevedie na účet veriteľa, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie
záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli i mimo zmluvy o pôžičke a potom na mesačnú splátku
pôžičky. Na existenciu záväzkov dlžníka voči veriteľovi nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti

zmluva o pôžičke alebo nie.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (VI) aby súd určil, že zmluvná
podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, k
Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004, v čl. VII. Záverečné ustanovenie,
bod h), v časti, v znení: „Dlžník prehlasuje, že v súlade s ust. § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. súhlasí, aby
veriteľ spravoval jeho osobné údaje, ktoré mu dlžník poskytol pri uzavieraní tejto zmluvy ako aj tie, ktoré

veriteľ iným zákonným spôsobom získal počas trvania tohto zmluvného vzťahu. Dlžník súhlasí s tým,
aby spoločnosť poskytla osobné údaje klienta aj iným subjektom, s ktorými spolupracuje pri realizácii
predmetu tejto zmluvy alebo pri realizácii predmetu podnikania spoločnosti, ako aj iným subjektom v
súlade s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov. Dlžník ďalej udeľuje súhlas k tomu, aby
spoločnosť za dodržania príslušných právnych predpisov, najmä z. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných

údajov, uskutočňovala cezhraničný prenos týchto údajov alebo celých informačných systémov, prípadne
použila tieto údaje v informačných systémoch tretích osôb, alebo aby tieto informácie boli spracovávané
pre potreby spoločnosti v informačných systémoch tretích osôb. Dlžník zároveň súhlasí so spracovaním,
sprístupnením a použitím osobných údajov, vrátane rodného čísla, spôsobom zodpovedajúcim povahe
osobných údajov na účely priameho marketingu, ako aj na účely korešpondencie medzi stranami, po

dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy a po dobu desiatich rokov po vysporiadaní práv a povinností
vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z jej porušenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, (VII)
aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou, k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, č. XXXXXXX, zo dňa 30.8.2004,
v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod n), v časti, v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej
hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.
Stranysazaväzujúpodrobiťrozhodnutiutohtosúdu,ktoréjepreobezmluvnéstranykonečné,záväznéa
vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom
rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť

uloženúvrozhodcovskomrozsudkudobrovoľnenesplnia,podliehatentorozhodcovskýrozsudokvýkonu
rozhodnutia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej žalobca požadoval náhradu trov konania.
1.2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so spoločnosťou QUATRO, a.s. Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok, IČO: 36 463 311 dňa 30.8.2004 uzavrela Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky (ďalej
len Zmluva). Spoločnosť QUATRO, a.s. zanikla, a k 31.12.2005 sa jej právnym nástupcom sa stala

spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla dňa
01.01.2018 rozdelením, pričom jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
vo veciach spotrebiteľských úverov je právnym nástupcom spoločnosti CFH, žalovaný. Spotrebiteľská

zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred
pripravenú predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval len jej údaje. Jej „zmluvná voľnosť“ bola
obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako
aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez
možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole

neprijateľných zmluvných podmienok.
1.3. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VII. Vyhlásenie klienta, v
časti, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí snimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Uvedená zmluvná podmienka je
neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na

spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia
sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si
tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52
ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods.

2 OZ. K určeniu neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienok, poukázala priamo vo vzťahu k
žalovanému na rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 a rozsudky
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 7Csp/241/2020, zo 14.6.2021; sp.zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023;
sp.zn. 9Csp/99/2022, z 28.11.2022; sp.zn. 11Csp/21/2022, z 11.5.2022; sp.zn. 14Csp/29/2021, z
19.7.2022; sp.zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp.zn. 16Csp/26/2023, z 28.9.2023; 18Csp/62/2023,
z 8.11.2023; sp.zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023; sp.zn. 20Csp/173/2020, z 19.3.2021; sp.zn.

29Csp/82/2018, z 3.4.2019; rozsudok Okresného súdu Humenné, sp.zn. 9Csp/253/2017, z 2.7.2018;
rozsudok Okresného súdu Poprad, sp.zn. 9Csp/24/2020, z 26.4.2022.
1.4. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d),
v znení: „Dlžník je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo zmluvy o pôžičke. Neuvedenie

správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe je brané ako neuhradenie splátky pôžičky so
všetkými následkami.“ K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému
poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024 a vo vzťahu
k inému dodávateľovi, poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp.zn. 24Csp/26/2017, zo
4.4.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 18Co/90/2018, z 19.11.2018; sp.zn.

20Csp/91/2020, zo 7.9.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19CoCsp/54/2020,
z 10.6.2021; sp.zn. 7Csp/35/2021, z 13.10.2021; sp.zn. 14Csp/88/2020, z 13.10.2021; sp.zn.
19Csp/69/2020, z 9.2.2021.
1.5. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod a), v časti, v

znení: „Dlžník je povinný veriteľovi oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť
jeho schopnosť splácať pôžičku riadne a včas. Dlžník je zvlášť povinný vždy veriteľovi bez zbytočného
odkladu oznámiť zmenu svojho zamestnávateľa. Pokiaľ tak neučiní do 15 dní od zmeny, je povinný
vždy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-- Sk za každé jednotlivé porušenie.“ Neprijateľnosť
takto vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť, že dodávateľ s ňou zmluvnú pokutu

individuálne nedojednal a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech nej ako spotrebiteľa. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových
podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany dodávateľa, v ktorom sa nič nevypĺňalo, a ona
to nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluvná pokuta je navyše obsiahnutá v spleti textu medzi
viacerými ustanoveniami, ktoré sú navyše písané malým písmom a na ich naštudovanie je potrebné

množstvo času. Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná žalovaným
jednostranne,podľavlastnejúvahy.Jednásanavyšeojednostrannésankciepostihujúceibaspotrebiteľa
a zmluva nepočíta so žiadnou sankciou v prípade porušení zo strany dodávateľa. O neprijateľnosti
obdobnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k inej banke už rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom,
sp.zn. 11C/115/2016, zo dňa 29.06.2016.

1.6. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod d), v znení:
„Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v prípade, ak dlžník: 1. sa dostal do
omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty denˇ po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje
o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V ten denˇ sa zmluvná pokuta stáva aj

splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi
okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý započatý denˇ
oneskorenia. U´rok z omeškania je splatný na požiadanie.“ Predmetná zmluvná podmienka umožňuje,
aby jej žalovaný za omeškanie, okrem zákonných úrokov, uložil aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú
žalobkyňa vo formulárovej zmluve nemohla odmietnuť, ak chcela úver získať. Mala len dve možnosti,

buď úver prijať s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemala
žiaden priestor. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože sa tým zhoršuje
jej zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ.
Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K neprijateľnostitejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému poukázala na rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp.zn. 19Csp/29/2021, z 18.7.2023, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn.
13CoCsp/44/2023, z 30.1.2024; rozsudky Okresného súdu Prešov: sp.zn. 8Csp/109/2023, z 20.2.2024;

sp.zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024; sp.zn. 19Csp/35/2022, z 10.10.2023; sp.zn. 16Csp/16/2022, z
7.6.2022; sp.zn. 29Csp/137/2018, z 1.4.2019 a rozsudok sp.zn. 32Csp/217/2017, z 14.12.2018. O
neprijateľnostipredmetnejzmluvnejpodmienkyrozhodolpriamoajKrajskýsúdPrešovrozsudkomsp.zn.
18Co/107/2017, z 9.5.2018.
1.7. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných

podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod e), v znení:
„Každá platba, ktorú dlžník prevedie na účet veriteľa, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej
na ďalšie záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli i mimo zmluvy o pôžičke a potom na mesačnú
splátku pôžičky. Na existenciu záväzkov dlžníka voči veriteľovi nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v
platnosti zmluva o pôžičke alebo nie.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanému ako
dodávateľovi úveru možnosť započítavať jej platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru a

bez ohľadu na jej vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi ňou a žalovaným
pokiaľ ide o započítavanie jej platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v
tomto smere nepredvídateľne a započítavanie jej platieb sa tak stáva pre ňu netransparentné. Uvedená
zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou

(§ 53 ods. 1 OZ). O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky vo vzťahu žalovanému poukázala
na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9Csp/35/2022, z 18.8.2022; sp.zn. 15Csp/95/2020, z
28.6.2022; sp.zn. 16Csp/35/2021, z 8.6.2021 a sp.zn. 20Csp/4/2021, z 24.9.2021. Poukázala aj na
rozhodnutia určujúce obdobnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú rozhodnutiami vydanými už v roku
2021, napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19CoCsp/55/2020, z 10.6.2021; sp.zn.

2CoCsp/44/2020, z 20.4.2021; sp.zn. 5CoCsp/46/2020, z 26.8.2021.
1.8. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod h), v časti,
v znení: „Dlžník prehlasuje, že v súlade s ust. § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. súhlasí, aby veriteľ
spravoval jeho osobné údaje, ktoré mu dlžník poskytol pri uzavieraní tejto zmluvy ako aj tie, ktoré

údajov,uskutočnˇovalacezhraničnýprenostýchtoúdajovalebocelýchinformačnýchsystémov,prípadne
použila tieto údaje v informačných systémoch tretích osôb, alebo aby tieto informácie boli spracovávané
prepotrebyspoločnostivinformačnýchsystémochtretíchosôb.Dlžníkzárovenˇsúhlasísospracovaním,
sprístupnením a použitím osobných údajov, vrátane rodného čísla, spôsobom zodpovedajúcim povahe
osobných údajov na účely priameho marketingu, ako aj na účely korešpondencie medzi stranami, po

dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy a po dobu desiatich rokov po vysporiadaní práv a povinností
vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z jej porušenia.“ Má za to, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa
s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných
údajov po dobu 10 rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za

náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o
ochrane osobných údajov požaduje. Aj ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola jej neprijateľnosť priamo
k žalovanému judikovaná. Z množstva rozhodnutí poukázala len na rozsudky potvrdené v odvolacom
konaní Krajským súdom Prešov, sp.zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; sp.zn. 2CoCsp/9/2023, z
25.10.2023; sp.zn 3CoCsp/43/2021, z 2.2.2022; sp.zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022. Z rozsudkov

vydaných voči žalovanému v roku 2023 poukázala aspoň na rozsudky Okresného súdu Bardejov,
sp.zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 Okresného súdu Prešov, sp.zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp.zn.
15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp.zn. 17Csp/99/2022, z 26.9.2023; sp.zn. 18Csp/62/2023, z 8.11.2023;
sp.zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023.
1.9. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných obchodných

podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod n), v časti,
v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s
nˇou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v
súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohtosúdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie,
že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v nˇom
uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom

rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.“ Ide už
o notoricky známu neprijateľnosť rôznych obdôb uvedenej zmluvnej podmienky, neprijateľnosť ktorej
už bola vyhlásená vo vzťahu ku všetkým jej známym veriteľom, ktorí ju používajú. K neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp.zn. 19Csp/26/2023, z
16.11.2023;sp.zn.32Csp/116/2017,z18.4.2018asp.zn.29C/368/2012,z10.7.2013.Naviac,poukázala

aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.06.2019, sp.zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre
platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ
možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu
vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný
súd.

2.1. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že právnym titulom žaloby je spotrebiteľská
zmluva z roku 2004, ku ktorej žalovaný pre časový odstup dvadsať (20) rokov od uzavretia Zmluvy už
nedisponuje žiadnymi informáciami. Podaná žaloba naviac nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany
žiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobkyne, ale ide výlučne o hypotetický, žalobkyňou umelo
vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Žalovaný zastáva názor, že podanú

žalobu treba posúdiť aj s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“) a inštitút dobrých mravov. OZ, ani iný predpis, nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna
prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich
pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne

pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie
zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo
nie (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).
Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách,
kedykvýkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskych

cieľovčiuspokojenieinýchpotrieb,kedyhlavnáaleboaspoňprevažujúcamotiváciajeúmyselpoškodiťči
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie
kneprijateľnýmdôsledkomprejavujúcimsaakovovzťahumedziúčastníkmi,taknapostaveníniektorého
z nich navonok. Žalovaný zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že od poskytnutia úveru
uplynulo dokonca viac ako 16 rokov, je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

Napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané a žalobkyni ich dojednaním nebola
spôsobená žiadna ujma.
2.2. S poukazom na článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26.01.2023, sp.zn.4Cdo/191/2022 uviedol, že nie je možné ako neprijateľné posudzovať

zmluvné ustanovenia, ktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za
neprijateľné by došlo k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to
princípu právnej istoty
2.3. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku označila žalobkyňa ustanovenie v časti VII. Vyhlásenie klienta.
Žalobkyňou napadnutá zmluvná podmienka je jasne a určito vyjadrené ustanovenie Zmluvy, ktoré sa

nachádza hneď vedľa podpisu žalobkyne. Nie je dôvodné spochybniť vôľu žalobkyne, ktorou v roku 2004
potvrdila vlastnoručným podpisom, že bola oboznámená s Všeobecnými obchodnými podmienkami,
a to najmä v prípade keď sú podmienky zadnou stranou Zmluvy. Takéto zmluvné ustanovenie je
štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými
súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a Najvyššieho súdu SR). Toto ustanovenie

na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a
dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne
sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému
prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a Zmluvu nepodpísal bez podrobného
oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v Zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Poukázal

na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 9Csp/1/2023, zo dňa 9. októbra 2023, uznesenie
Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23CoCsp/48/2020 z 31.05.2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp.zn. 4CoCsp/6/2020 z 30.03.2022. Z obdobného vyjadrenia oboznámenia sa so súčasťami zmluvy
alebo zmluvnými podmienkami nachádzajúcimi sa v oddelenom dokumente vychádza bez akýchkoľvekspochybnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017,
zo dňa 22.02.2018, poukázal na ustanovenia zmluvy „V zmysle bodu 3.5.2. klient potvrdil, že mu banka
poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom; v bode 3.5.4.

potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami“, pričom poukázal na skutočnosť
vyplývajúcu z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemusí byť tvorená jedným dokumentom. V zmysle vyššie uvedeného má za to,
že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
2.4. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na žalobkyňou namietanú zmluvnú podmienku vo

Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. IV. Podmienky
splácania pôžičky, bod d) (ďalej aj „VOP“). Toto ustanovenie upravuje platobný styk medzi
poskytovateľom platobných služieb a platiteľom, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy regulovaný
špeciálnou právnou úpravou v rámci zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Ustanovenie bodu IV d) VOP: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať
evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného

symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým
spojenými.“ , vychádza zo znenia ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 510/2002 Z.z. Podľa ustanovenia
§ 43 ods. 2 zákona č. 510/2002 Z.z.: „Neúplné alebo nesprávne príkazy Národná banka Slovenska
ani účastník platobného systému nezúčtujú a vrátia ich bez vykonania.“ Ustanovenie tohto bodu
VOP vyplýva aj zo samotnej logiky veci. Rovnako ako nemôže odosielateľ poštovej zásielky, ktorý

uvedie nesprávne meno alebo adresu očakávať riadne doručenie poštovej zásielky, nemôže ani platiteľ
legitímne očakávať, že v prípade neuvedenia správnych platobných údajov bude nespracovateľná
platba správne priradená a započítaná. Žalovaný ako poskytovateľ platobných služieb spracuje denne
statisíce platobných transakcií, ktoré sú spracovávané automatickým systémom závislým od správnosti
platobných údajov. Dodal, že toto ustanovenie nie je zmluvnou podmienkou, ktorá by akokoľvek

zasahovala do práv a povinností zmluvných strán a spôsobovala akúkoľvek nerovnováhu, nakoľko aj v
prípade jej vyňatia by k žiadnej zmene v právach a povinnostiach strán nedošlo. Zároveň vychádza zo
znenia zákonného ustanovenia, preto nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
2.5. Ako ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky označila žalobkyňa ustanovenia bodu čl.VII Záverečné
ustanovenie,boda)abodd)VOP.Akoužjudikovalimnohévšeobecnésúdyjepriposúdenívýškysankcií

a neprijateľnosti ich dojednania potrebné zohľadniť platnú právnu úpravu, ktorou je veriteľ viazaný.
Poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Co/70/2019, zo dňa 14.11.2019.
Takáto prax je súladná aj s praxou Súdneho dvora Európskej únie, ktorý uviedol opakovane, že pri
posudzovaní, či zmluvná podmienka „spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
ku škode spotrebiteľa“, musia vnútroštátne súdy v prvom rade porovnať príslušnú zmluvnú podmienku

so všetkými predpismi vnútroštátneho práva, ktoré by platili, ak by neplatila daná zmluvná podmienka.
Poukázal napríklad na bod 68 Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-415/11 Aziz:
„Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje
„značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa,
treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie

dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže
vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce
zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve.“ V
prejednávanomprípadejepotrebnévýškudojednanýchúrokovzomeškania,akopoplatkuzaomeškanie
porovnať s ustanovením § 4 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia OZ. Podľa § 4 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy: „Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25
Sk za každý i začatý mesiac omeškania.“ Po prevedení nariadením stanovenej hodnoty 2,5 promile na
percentá (%) je hodnota poplatku z omeškania 0,25% dlžnej sumy denne. V prejednávanom prípade si
zmluvné strany dojednali v zmluve poplatok za omeškanie, ktorý je 5x nižší ako poplatok, ktorý by mohol

žalovaný účtovať v prípade absencie tohto ustanovenia. V zmysle uvedeného má za to, že ustanovenie,
ktoré je výrazne v prospech spotrebiteľa oproti predpisom vnútroštátneho práva, ktoré by platili, ak by
neplatiladanázmluvnápodmienka,nemôžebyťoznačenézaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Zmluvná
pokuta ako i sankčný úrok predstavujú určito a jasne vyjadrené ustanovenia, ktoré sú uvedené na
zadnej strane Zmluvy. Sankcie spojené s omeškaním sú zákonnou súčasťou záväzkových zmluvných

vzťahov. Pri použití porovnávacej analýzy v zmysle vyššie zmieneného bodu 68 Rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-415/11 E. uviedol, že aj v prípade absencie tohto ustanovenia by bol
žalovaný oprávnený v prípade omeškania účtovať sankcie spojené s omeškaním žalobkyne. Uvedené
ustanovenie tak nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.2.6. Ako ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku označila žalobkyňa ustanovenie v časti Všeobecných
obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod
e). Žalobkyňou namietané poradie započítavania splátok je pre dlžníka, ktorý si riadne a včas plní

svoje povinnosti plynúce zo zmluvnej dokumentácie, irelevantné – splatenie úveru má rozvrhnuté na
presný počet splátok s určitou výškou, kedy na úplnom konci úverového vzťahu pri zachovaní riadneho
a včasného splácania je na jeho strane dlh s nulovou hodnotou (na začiatku teda pozná celkovú
hodnotu úveru, ktorý po x splátkach úplne splatí). Za nemenej dôležitú považuje aj skutočnosť, že
úver je splácaný formou anuitných splátok, ktoré stanovujú to v akom rozsahu sa bude započítavať

splátka pomocou amortizačnej tabuľky, pričom tá je vždy vypočítaná pomocou všeobecne známych
matematických postupov. Zmluva je zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
absolútnymobchodom,pričomžalobkyňasavosvojichúvaháchvôbecnevysporiadalanapr.saplikáciou
§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý znie: ,,Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.“ Žalovaný stanovil právny režim nasledovne:
i) Zmluva o pôžičke, obchodné podmienky, zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne na

základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia Občianskym zákonníkom a podporne Obchodným
zákonníkom.“ Napadnuté ustanovenie reprezentuje predpoklad zmluvnej voľnosti v súkromnom práve. Z
vyššie uvedeného je potrebné vyvodiť, že v prípade riadneho plnenia dlhu sa jedná o plnenie v splátkach
a platby dlžníka sa započítavajú podľa dohody zmluvných strán. Naproti tomu, po predčasnom vyhlásení
splatnosti úveru sa už nejedná o plnenie v splátkach, nakoľko dohoda o plnení dlhu v splátkach nie je v

platnosti, a každé peňažné plnenie dlžníka je potrebné prioritne započítať na istinu dlhu v zmysle § 566
ods. 2 OZ. Žalovaný teda napadnuté zmluvné ustanovenie považuje za platne dojednané. Zároveň je
zrejmé, že nemožno pomýšľať nad neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko podľa § 53 ods.1 ide
o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pričom zmluvná
podmienka je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a niet spornosti o individuálnom dojednaní. Nie je

tak splnený základný predpoklad pre určenie tohto ustanovenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
2.7. Ako ďalšiu označila žalobkyňa neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných
obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod
h). Spracovanie osobných údajov dlžníka, je štandardnou súčasťou zmluvných vzťahov, bez ktorého
by tento zmluvný vzťah nemohol ani len vzniknúť a preto sa na spracovanie osobných údajov nedá

nazerať ako na niečo pre dlžníka negatívne alebo pozitívne. Žalovaný ako subjekt poskytujúci určitú
službu žalobkyni takýmto súhlasom musel disponovať a zároveň žalobkyňa, ktorá má záujem o finančné
prostriedky musí túto zákonom danú povinnosť strpieť. Zakotvenie súhlasu so spracúvaním osobných
údajov v zmluve je v plnom súlade s ochranou osobných údajov. Jedinou povinnosťou klienta banky
je strpieť spracovanie jeho osobných údajov, pričom túto jeho povinnosť na druhej strane vyvažujú

personalizované marketingové ponuky a služby banky. Podľa ustanovenia § 91 zák. č. 483/2001 Zákona
o bankách platí, že „predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach
týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné,
a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov.“ Je zrejmé, že aj uvedený
zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaný získava a spracúva pre účely správy ich

pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale priamo
aj zákon o bankách určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením,
zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám
môže žalovaný tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého
klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu

Prešov v č.k. 29C/368/2012 (obdobne bolo pritom rozhodnuté aj v konaní č. 17Co/38/2012 vedenom
pred Krajským súdom Banská Bystrica). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že ustanovenie, ktorým dala
žalobkyňa súhlas so spracovaním jej osobných údajov je neprijateľné, žalovaný zdôrazňuje, že dĺžka
súhlasunaspracovanieosobnýchúdajovna10rokovjenepochybnedôvodná.Aktuálnasúdnapraxtotiž
nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
a následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje
10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade, ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta
uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v
prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie

osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. V tejto
súvislosti poukázal aj na § 42 ods. 1 zákona o bankách. Je zrejmé, že banka má povinnosť minimálne 5
rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný preventívne používa 10 ročnú
archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou (viď odsek vyššie). Ďalej uviedol, že dohodnutý účelspracúvania osobných údajov vyplýva priamo z § 93a ods. 3 zákona o bankách a banka je oprávnená
spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta: 1) na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi
bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi; 2) na účel ochrany a domáhania sa práv

banky alebo pobočky zahraničnej banky voči ich klientom; 3) na účel zdokumentovania činnosti banky
a pobočky zahraničnej banky; 4) na účely výkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných
bánk a nad ich činnosťami; 5) na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov je banka a pobočka zahraničnej banky. Podotkol, že
napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad na určenie nepravidelnosti, a to zhoršenie

postavenia spotrebiteľa. Len v prípade, ak je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve, je možné dospieť
k záveru, že došlo k naplneniu predpokladu značnej nerovnováhy. Napadnutá zmluvná podmienka
preto nemôže byť posúdená ako neprijateľná. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa podľa dostupných
informácií do dnešného dňa ani len neodvolala súhlas so spracovaním osobných údajov, z čoho jasne
vyplýva účel žaloby, ktorým nie je ochrana pred zásahom do práv žalobkyne, ale len snaha o zneužitie

práva na ochranu spotrebiteľa za účelom obohatenia na úkor žalovaného. Pravdou je práve opak, a
to že spracovanie osobných údajov žalovaným a ďalšími určenými osobami slúži predovšetkým na
skvalitnenie poskytovaných služieb a marketingové účely.
2.8. Ako ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol žalobca podmienku uvedenú vo Všeobecných
obchodných podmienkach pôžičky v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod n). K téme rozhodcovskej

doložky uviedol, že v čase uzavretia Zmluvy (rok 2004) nebolo v OZ či inom predpise zakotvené
žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Naopak
ustanovenie, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bolo zakotvené do § 53 ods. 4 písm.

r) OZ (až) s účinnosťou od 01.01.2008. Žalovaný mal v čase uzavretia Zmluvy v zmysle § 67 ods. 4
zák.č.510/2002 Z.z. o platobnom styku povinnosť ponúknuť žalobkyni uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(resp. zakotvenie rozhodcovskej doložky do zmluvy o úvere). Nakoľko žalobkyňa v danom čase
nevzniesla žiadne námietky (napriek tomu, že zmluvná dokumentácia jej bola pred podpisom zmluvy o
úverepredložená/doručenánanaštudovanie),rozhodcovskádoložkasastalasúčasťouZmluvy.Uviedol,

že žalovaný ,,staré“ rozhodcovské doložky v uvedenom znení už dlhšiu dobu neuplatňuje (napr. aj z
dôvodu nedávneho legislatívneho zakotvenia tzv. spotrebiteľského rozhodcovského konania – zákon
č. 335/2014 Z. z.), čo je zrejmé aj v tomto súdnom spore, nakoľko žalobkyňa nevznáša námietku
podľa § 5 a nasl. zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Ide teda o obsolétne zmluvné
ustanovenie, ktorého posudzovanie súdom nemá v súčasnosti žiaden význam; avšak pri súdnej kontrole

tohto ustanovenia by súd ,,aj tak“ mohol podľa názoru žalovaného dospieť jedine k záveru o jeho
súladnosti s platnou a účinnou právnou úpravou.

3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že samotné plynutie času nemá žiaden vplyv na
možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, poukázala na rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.1.2019. Praktický význam žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany
spotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a
členských štátov EÚ. Súmernú odpoveď na všetky námietky žalovaného dáva rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 124/2020

z 15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 6Cdo/127/2017. Rovnaké právne závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
6Cdo/27/2018 z 28.3.2019.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že opätovne poukázal na to, že právnym titulom žaloby je

žiadosť a zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky (ďalej ako „Zmluva“), ku ktorej žalovaný pre časový odstup
devätnásť (20) rokov od uzavretia Zmluvy už nedisponuje žiadnymi informáciami (pričom práve údajne
neprimerane dlhé spracovanie osobných údajov je paradoxne predmetom podanej žaloby). Žalobkyňa
nijakým spôsobom naviac nezdôvodnila, z akého dôvodu nepodala uvedenú žalobu skôr. Žalovaný
zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že od poskytnutia úveru uplynulo dokonca viac

ako 16 rokov, je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Napadnuté zmluvné
podmienky v súčasnosti už nie sú používané. V čase podpisu Zmluvy dokonca nepodliehali zmluvy
o spotrebiteľských úveroch ani režimu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. znenie v tom čase platného a účinného znenia OZ. Domnieva sa preto, že žaloba žalobkyne dokoncanemá ani právny základ v slovenskom právnom poriadku. Podľa článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré
odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia (kogentné ustanovenia) a ustanovenia alebo

zásadymedzinárodnýchdohovorov,ktorýchsúčlenskéštátyaleboÚniazmluvnoustranou,nepodliehajú
ustanoveniam smernice o nekalých podmienkach. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.01.2023, sp.zn.4Cdo/191/2022: „Dovolací súd poznamenáva, že výkladom proti
doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne
dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu

právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný
a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky
okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný
prípad.“ V zmysle vyššie uvedeného nie je možné ako neprijateľné posudzovať zmluvné ustanovenia,
ktoré reflektujú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nakoľko ich označením za neprijateľné by došlo
k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.10.2024, na ktoré riadne a včas predvolal
právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom na pojednávanie sa dostavil
právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 07.10.2024
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Keďže

boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného,
súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd na uvedenom pojednávaní po ukončení dokazovania
v zmysle § 182 C.s.p., následne postupom podľa § 219 ods. 2 C.s.p. rozhodol o odročení pojendávania
na deň 06.11.2024 za účelom vyhlásenia rozsudku.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Žalobkyňa sa
nedomáha ochrany žiadneho subjektívneho práva, žiadna zmluvná podmienka neprenáša dôkazné
bremeno na spotrebiteľa. Žalovaný najmä považuje žalobu za v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
žalobkyňa napáda zmluvné podmienky, ktoré boli dojednané v roku 2004, kedy aj ochrana spotrebiteľa
mala úplne iné legislatívne mantinely, ako je to v súčasnosti. A domnieva sa, že žaloba dokonca

ani nemá preto právny základ v slovenskom právnom poriadku. Napadnuté zmluvné podmienky len
reflektovali zákonné ustanovenia v čase, kedy bola zmluva uzatvorená. V súvislosti s trovami právneho
zastúpenia napáda spôsob uplatnenia trov žalobkyňou, bližšie poukázal na písomné vyjadrenia, ktoré
boli doručované súdu. Žiada teda, aby súd žalobu zamietol a v prípade úspechu si uplatňuje nárok na
náhradu trov konania.

7. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to
žiadosti a zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky vrátane všeobecných obchodných podmienok, výpisu
z obchodného registra spoločnosti QUATRO a.s., splátkového kalendára, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou QUATRO, a.s.,
Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 463 311 ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa
30.08.2004 vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v sume 20.000,00 Sk a dlžník sa
zaviazal pôžičku splatiť 20 mesačnými splátkami po 1.325,00 Sk.

9. V zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky v časti VII. Vyhlásenie klienta obsahovala zmluva dojednanie v
znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim
žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“

10. Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou obsahovali okrem iného tieto
zmluvné podmienky:
- čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d), v znení: „Dlžník je povinný ako variabilný symbol uvádzať
číslo zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe je brané ako

neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami.“,
- v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod a), v časti, v znení: „Dlžník je povinný veriteľovi oznamovať taktiež
akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať pôžičku riadne a včas. Dlžník je
zvlášť povinný vždy veriteľovi bez zbytočného odkladu oznámiť zmenu svojho zamestnávateľa. Pokiaľtak neučiní do 15 dní od zmeny, je povinný vždy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-- Sk
za každé jednotlivé porušenie.“,
- v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod d), v znení: „Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú

pokutu v prípade, ak dlžník: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň
po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V
ten deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej
čiastky za každý započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na požiadanie.“,

- v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod e), v znení: „Každá platba, ktorú dlžník prevedie na účet veriteľa,
sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli
i mimo zmluvy o pôžičke a potom na mesačnú splátku pôžičky. Na existenciu záväzkov dlžníka voči
veriteľovi nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti zmluva o pôžičke alebo nie.“,
- v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod h), v časti, v znení: „Dlžník prehlasuje, že v súlade s ust. §
7 zákona č. 428/2002 Z.z. súhlasí, aby veriteľ spravoval jeho osobné údaje, ktoré mu dlžník poskytol

pri uzavieraní tejto zmluvy ako aj tie, ktoré veriteľ iným zákonným spôsobom získal počas trvania
tohto zmluvného vzťahu. Dlžník súhlasí s tým, aby spoločnosť poskytla osobné údaje klienta aj iným
subjektom, s ktorými spolupracuje pri realizácii predmetu tejto zmluvy alebo pri realizácii predmetu
podnikania spoločnosti, ako aj iným subjektom v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane osobných
údajov.Dlžníkďalejudeľujesúhlasktomu,abyspoločnosťzadodržaniapríslušnýchprávnychpredpisov,

najmä z. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, uskutočňovala cezhraničný prenos týchto
údajov alebo celých informačných systémov, prípadne použila tieto údaje v informačných systémoch
tretích osôb, alebo aby tieto informácie boli spracovávané pre potreby spoločnosti v informačných
systémoch tretích osôb. Dlžník zároveň súhlasí so spracovaním, sprístupnením a použitím osobných
údajov, vrátane rodného čísla, spôsobom zodpovedajúcim povahe osobných údajov na účely priameho

marketingu, ako aj na účely korešpondencie medzi stranami, po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy
a po dobu desiatich rokov po vysporiadaní práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z jej
porušenia.“,
- v čl. VII. Záverečné ustanovenie, bod n), v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej

hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.
Stranysazaväzujúpodrobiťrozhodnutiutohtosúdu,ktoréjepreobezmluvnéstranykonečné,záväznéa
vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom
rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť
uloženúvrozhodcovskomrozsudkudobrovoľnenesplnia,podliehatentorozhodcovskýrozsudokvýkonu

rozhodnutia.“.

11. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obchodná spoločnosť QUATRO, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 463 311 bola ku dňu 31.12.2005 vymazaná z obchodného
registraajejprávnymnástupcomsastalaobchodnáspoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.,Hlavné

námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130.

12. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely
tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 až 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa

bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s

dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného
alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej
lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého

v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy,
ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

20. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľským zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe dôvery.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

24. Podľa čl. 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

25. Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

26. Podľa § 879f ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské

zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak
ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

27. Podľa § 879f ods. 4 OZ, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s

ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s
ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

28. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

31. Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú,
ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

32. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa podanou žalobou voči žalovanému ako dodávateľovi domáha určenia
neprijateľnosti siedmych zmluvných podmienok. Súd považuje za potrené uviesť, že pri žalobách
spotrebiteľov o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavý právny záujem, keďže
ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp.zn.

6Cdo/27/2018).

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného
spoločnosťou QUATRO, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 30.08.2004 uzavretázmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX, ktorou právny predchodca žalovaného poskytol
žalobkyňu pôžičku vo výške 20.000,00 Sk. Medzi stranami nebolo sporné, že právnym nástupcom
spoločnostiQUATRO,a.s.sastalaspoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.ajejprávnymnástupcom

sa stal žalovaný.

34. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený predmetnou zmluvou o poskytnutí rýchlej
pôžičke zo dňa 30.08.2004 súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd vychádzal

zo skutočnosti, že právny predchodca žalovaného mal v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa
tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba
zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol
žalobkyni spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania
zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Žalobkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, pričom zo zmluvy nevyplýva, aby úver brala na účel

výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001
Z.z. zmluvou spotrebiteľskou.

35. Ďalej súd dopĺňa, že zmluvu bolo potrebné vyhodnotiť ako spotrebiteľskú s ohľadom na povahu

účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný (resp. jeho právny predchodca) ako veriteľ
bol podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil
obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalobkyňa) nemala možnosť obsah
zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom

č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 a zaviedol do
nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej
dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že
vyvinieúsilienazabezpečeniepostupnejzlučiteľnostijejprávnychpredpisovspredpismiEurópskejúnie.
Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu (spotrebiteľskú). Momentálne uvedené upravuje § 3 ods.
3 zák. č. 250/2007 Z.z. s odkazom na použitie ust. § 52-54 OZ. Táto úprava nášho právneho poriadku
bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny
poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. O tom bolo a je aj ustanovenie
§ 879j a § 879f Občianskeho zákonníka, ktoré uložilo dodávateľom dať svoje zmluvy do súladu s

ustanovenia § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tak nerealizoval, čo v konaní preukázané
nebolo, je možné podľa názoru súdu možno vysloviť ich neprijateľnosť.

36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

37. K námietke žalovaného, že zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky bola uzavretá v roku 2004, konečná

splatnosť úveru bola dohodnutá na rok 2006 a k podaniu predmetnej žaloby došlo až v roku 2024,
teda niekoľko rokov po skončení úverového vzťahu, súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.01.2019 sp.zn. 6Cdo/127/2017: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho

vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V
tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárokvyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,

že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v
podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „Smernica“).“ Z uvedeného vyplýva, že ani zánik právneho vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným nebráni žalobkyni domáhať sa ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľných
zmluvnýchpodmienok.Vzhľadomkuvedenémusúdneposúdilkonaniežalobkyneakokonanievrozpore
s dobrými mravmi.

38. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke

nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

39. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie uvedeného, súd dospel
k záveru, že všetkých sedem žalobkyňou napadnutých zmluvných podmienok uvedených v zmluve

o poskytnutí rýchlej pôžičky alebo vo všeobecných obchodných podmienkach sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Pokiaľ ide o časť zmluvnej podmienky v zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky uvedenej v časti VII.
Vyhlásenie klienta tak, veriteľ vložil do zmluvy text s malým ťažko čitateľným písmom a dal spotrebiteľovi

na podpis ustanovenie o tom, že sa už pred podpisom zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými
obchodnými podmienkami, že ich prevzal, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Podpis takéhoto ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti, pretože pokiaľ by
veriteľ spotrebiteľovi tieto listiny odovzdal a oboznámil ho s nimi, nebráni veriteľovi predložiť práve
tieto dokumenty, podmienky a všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľovi na podpis, čím by bolo

preukázané, že ich reálne odovzdal spotrebiteľovi do jeho dispozície. Takéto konanie, keď veriteľ vopred
dáva spotrebiteľovi na podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený s ostatnými
zmluvnými podmienkami, za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné ustanovenie
zmluvy ,,Klient“ je zrejmé, že pri podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné, pretože
dôkazné bremeno o oboznámení spotrebiteľa s podmienkami k zmluve má niesť veriteľ, a tým že veriteľ

včlenil tento text do zmluvy, preniesol dôkazné bremeno na spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 53 ods. 4
písm. l) Občianskeho zákonníka.

41. Ďalej pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, uvedenej v čl. IV. Podmienky

splácania pôžičky, bod d), je potrebné konštatovať, že táto zmluvná podmienka je bez pochýb
neprijateľnou, keďže veriteľ touto formálnou požiadavkou svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník
splátku uhradil.

42. Súd posúdil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných obchodných

podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, v čl. VII.
Záverečné ustanovenia, bod a). Bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom
tlačive zo strany dodávateľa. Takto formulovaná zmluvná pokuta môže byť účtovaná žalovaným
jednostranne, podľa vlastnej úvahy veriteľa. Jedná sa o jednostranné sankcie postihujúce iba
spotrebiteľa a zmluva nepočíta so žiadnou sankciou v prípade porušení zo strany dodávateľa. Zmluvná

pokuta bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive,
teda dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecnýchobchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis.

43. Rovnako tak ako neprijateľnú súd posúdil zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných
obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, v
čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod d). Pokiaľ ide o túto zmluvnú podmienku, táto opäť naoktrojovaná
veriteľom umožňuje mu uložiť okrem zákonnej sankcie aj ďalšiu sankciu za omeškanie bez toho,
aby sa spotrebiteľka podieľala na príprave tejto zmluvnej podmienky. Viď tiež rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 18Co/107/2017. Rovnako ako pri predchádzajúcej zmluvnej podmienke súd
konštatuje, že táto zmluvná podmienka ohľadne zmluvnej pokuty bola zakomponovaná do všeobecných
obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda dodávateľ uvedenú podmienku so
spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo
na zmluvnú pokutu musí byť súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ
pripája svoj podpis, nie všeobecných obchodných podmienok.

44. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve o
poskytnutí rýchlej pôžičky, čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod e), je uvedená zmluvná podmienka, ktorá
dáva neprijateľným spôsobom veriteľovi možnosť započítať platby podľa jeho vôle, bez ohľadu na vôľu
spotrebiteľky, preto ide o zjavnú nevyváženosť zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Viď napr.

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/46/2020 z 26.8.2021.

45. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve o
poskytnutí rýchlej pôžičky, v čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod h), táto zmluvná podmienka
predpokladá predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním osobných údajov

aj tretej osobe, spracovanie osobných údajov aj po zániku zmluvného vzťahu, preto nemožno takýto
formálny súhlas považovať za individualizovaný prejav vôle spotrebiteľky s úkonom, na ktorý sa tento
výslovne požaduje zákonom o ochrane osobných údajov. Na podporu argumentácie viď rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.02.2021.

46. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej
spoločnosťou k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, v čl. VII. Záverečné ustanovenia, bod n),
tak súd konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom práve existujúca rozhodcovská doložka by
predstavovala prekážku pre rozhodovanie sporu v súdnom konaní. Táto zmluvná podmienka bola už

právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 14Csp 187/2020
z 10.05.2022). Súd dopĺňa, že platnosťou tohto zmluvného dojednania by žalobkyňa stratila právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, resp. tejto možnosti
predchádza nutnosť prípadné spory riešiť prednostne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že
ak by sa podľa tejto doložky na návrh dodávateľa začalo rozhodcovské konanie, spotrebiteľ by bol

nútený sa mu podrobiť. Je zrejmé že žalobkyňa si túto doložku nevymienila a vzhľadom na charakter
zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom
zasahovať, teda ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob tohto
konania a podobne. Žalovaný v konaní nepreukázal, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť rozhodcovskú
doložku neprijať, a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku

zmluvy, respektíve jej neuzavretia, pričom na preukázanie individuálneho dojednania ho v zmysle §
53 ods. 3 OZ ťažilo dôkazné bremeno. Uvedeným zmluvným dojednaním sa žalobkyňa reálne vzdala
svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je potrebné považovať
za neprijateľné. Súd okrem toho poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

III. ÚS 438/2018 z 11.06.2019, v zmysle ktorého sa pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v
spotrebiteľských veciach vyžaduje, aby spotrebiteľ mal možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Ako už bolo naznačené, z obsahu danej
zmluvy o úvere však nevyplýva, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ vôbec mala možnosť pri uzatváraní

zmluvy sa k tejto rozhodcovskej doložke vôbec vyjadriť.

47. K námietke žalovaného, že tieto tzv. staré rozhodcovské doložky, medzi ktoré sa radí aj predmetná
doložka uzatvorená v zmluve o úvere, sa už dlhšiu dobu neuplatňujú, a to aj z dôvodu legislatívnehozakotvenia spotrebiteľského rozhodcovského konania, súd konštatuje, že pre vyriešenie práv medzi
stranami zmluvy, ktoré považujú za sporné alebo pochybné, je potrebné uzatvorenie dohody o urovnaní
v zmysle ust. § 585 ods. 1 OZ. V takto podstatných skutočnostiach, akým je obsah napádaných

zmluvných podmienok, nepostačuje tzv. „džentlmenské vyhlásenie“ žalovaného vo vyjadrení k podanej
žalobe, resp. v prednesení takéhoto nezáväzného džentlmenského vyhlásenia voči druhej zmluvnej
strane. Vzhľadom na spornosť predmetných práv a povinností medzi zmluvnými stranami, je na podaní
žaloby o neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky daný pre potrebu usporiadania vzťahov inter partes
naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe. Vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke súd

súčasne poukazuje na to, že zmluvná podmienka rovnakého znenia, resp. obdobné zmluvné podmienky
boli opakovane vyhlásené za neprijateľné (k tomu pozri napr. rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.zn.
29Csp/33/2020, 15Csp/95/2020, 14Csp/187/2020, 9Csp/35/2022, či Krajského súdu v Prešove sp.zn.
13Co/97/2019 a iné).

48. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobe žalobkyne o určenie siedmych neprijateľných

zmluvných podmienok vyhovel v celom rozsahu.

49. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

50. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024