Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/153/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200914
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: EU Trucker SK s. r. o., so sídlom Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČO:
50 337 505, zastúpený: LEGARTUM s.r.o., so sídlom Hrachová 16B, 821 05 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 47 252 332, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100804235/2020 zo dňa 24.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100804235/2020 zo dňa

24.04.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 09.10.2017 oznámil Daňový úrad Bratislava, so sídlom
Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017.

2. Dňa 13.11.2017 sa uskutočnil výsluch pani A. B. C., konateľky žalobcu, ktorá uviedla, že hlavným
predmetom činnosti žalobcu bola veľkoobchodná činnosť – nákup a predaj pohonných hmôt, tovar pre
automobilovýpriemysel–náhradnédiely.Súčasneuviedla,žežalobcanepoužívalinépriestoryakosídlo
žalobcu, nepoužíval skladové priestory a nevlastnil nehnuteľný majetok, ale vlastnil hnuteľný majetok
– osobné auto a motocykel. Svedkyňa následne konštatovala, že úhrady boli vykonávané bankovým

prevodom a predložila správcovi dane dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, pokladničné doklady,
príslušné zmluvy.

3. Žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 14.11.2017 požiadal správca dane iného správcu dane
o sprístupnenie informácií o daňovom subjekte – spoločnosti T&R Business s.r.o., so sídlom J. C.
Hronského 10, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 339 783 (ďalej len „spoločnosť
T&RBusiness“),atozdôvodu,žepríslušnýsprávcadanevykonávaluspoločnostiT&RBusinessdaňovú

kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2017. Na podklade žiadosti
príslušný správca dane zaslal správcovi dane overené fotokópie dokladov. Z uvedeného vyplynulo, že
v rámci daňovej kontroly spoločnosti T&R Business vypovedala pani A. B. C., ktorá potvrdila dodanie
tovaru žalobcovi zo strany spoločnosti T&R Business.4. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 05.02.2018 bola daňová kontrola prerušená, a to dňa 14.02.2018.
Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu potreby získať informácie prostredníctvom medzinárodnej

výmeny informácií (ďalej aj „MVI“). Oznámením zo dňa 23.08.2018 bolo žalobcovi oznámené, že dňa
10.08.2018 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, a preto sa v nej pokračovalo.

5. Dňa 27.09.2018 sa vykonal výsluch pána B. D., konateľa spoločnosti T&R Business. Svedok uviedol,
že prevažujúcim predmetom činnosti spoločnosti bola veľkoobchodná činnosť- nákup a predaj tovaru

autosúčiastky. Spoločnosť vlastnila tovarové zásoby, osobné auto. Svedok potvrdil, že spoločnosť
vystavila odberateľské faktúry pre žalobcu, tieto vystavil, podpísal, boli zaúčtované v účtovníctve
a daň bola priznaná a odvedená. Faktúry boli uhradené bankovým prevodom. Svedok potvrdil, že
predmetom zdaniteľných plnení bolo dodanie tovaru – vstrekovacie trysky, vysokotlakové palivové
čerpadlá. Prepravu tovaru si zabezpečil žalobca prostredníctvom DHL. Svedok uviedol, že tovar bol
nadobudnutý od spoločnosti Auto Moto diely s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava – mestská

časť Ružinov, IČO: 50 633 708 (ďalej len „spoločnosť Auto Moto“).

6. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 10.12.2018 bola daňová kontrola prerušená, a to odo dňa
17.12.2018. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu potreby získať informácie prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií. Oznámením zo dňa 04.02.2019 bolo žalobcovi oznámené, že dňa

30.01.2019 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, a preto sa v nej pokračovalo.

7. Správca dane vydal dňa 24.06.2019 protokol z daňovej kontroly, ku ktorému sa žalobca vyjadril
podaním zo dňa 24.07.2019.

8. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102855182/2019 zo dňa 11.12.2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2017. Správca dane uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období júl 2017
uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2017086, 2017087, 2017093-2017098,
2017100-2017105 vystavených dodávateľom – spoločnosťou T&R Business, predmetom ktorých boli

vstrekovacie trysky Mini Cooper, vstrekovacie trysky DCRI a vysokotlakové palivové čerpadlá. Správca
dane zistil, že žalobca deklaroval dodanie tovaru s oslobodením dane odberateľovi PEA S. E. F., VIA G
DI VITTARIO 1, 20 097, SAN DONATO MILANESE, MI, Taliansko (ďalej len „spoločnosť PEA“).

9. Správca dane uviedol, že na základe predložených dokladov skúmal, či deklarovaný tovar dodal

dodávateľ – spoločnosť T&R Business a či bol uvedený dodávateľ schopný predmetnú dodávku v takom
rozsahu aj dodať. Na základe vykonaného dokazovania sa nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľných
obchodov spoločnosťou T&R Business tak, ako to je uvedené na faktúrach.

10. Správca dane preverovaním zistil, že žalobca sa stal súčasťou podvodného reťazca. Z dokazovania

vyplynulo, že spoločnosti Auto Moto a spoločnosť Profi-agro s.r.o. boli umelo zakomponované do
celkového reťazca, pretože na základe zistení správcu dane ani jedna v preverovanom období reálne
nevykonávalažiadnuekonomickúčinnosť.Vmenespoločnostíbolivystavenéfaktúrybezekonomického
opodstatnenia. Zistený obchodný reťazce len formálne vykazoval dodanie tovaru. Na konci podvodného
reťazca sa nachádza kontrolovaný platiteľ, ktorý si uplatnil daň, ktorá nebola na začiatku odvedená do

štátneho rozpočtu. Preverovaním sa nepotvrdilo uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov
ako je uvedené na faktúrach. Správca dane mal za preukázané, že v popísanom prípade sa jednalo
o podvodný reťazec. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie
neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom poníženia vlastnej daňovej povinnosti.
K takémuto podvodnému konaniu došlo aj v predmetnom reťazci.

11. Správca dane sa v rámci daňovej kontroly zameral na preverenie celého dodávateľsko-
odberateľského reťazca: neznámy pôvodca tovaru – spoločnosť Profi-agro, s.r.o. – spoločnosť Auto
moto – spoločnosť T&R Business – žalobca – spoločnosť PEA. To, že úlohou tohto reťazca bolo
porušiť princíp neutrality DPH správca dane zistil na základe analýzy, podstaty a formy, pričom zisťoval

cieľ a účel týchto operácií, ktorý porovnával s cieľom a účelom zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Spoločnosť Profi-agro, s.r.o.
v zdaňovacom období júl 2017 nepodala daňové priznanie, neodviedla žiadnu daň a taktiež nepodala
kontrolný výkaz, neoznačila svojho odberateľa – spoločnosť Auto Moto. Následne spoločnosť Auto Motopre odberateľa spoločnosť T&R Business uviedla dodanie na základe 10 faktúr, avšak spoločnosť T&R
Businesssioduvedenejspoločnostiuplatnilaodpočítaniedanenazáklade14faktúr.Výslednýmefektom
bolo, že daň, ktorú si uplatnil žalobca, nebola na začiatku reťazca odvedená do štátneho rozpočtu,

čím bol narušený princíp neutrality DPH. Preverovaním sa nepotvrdilo uskutočnenie deklarovaných
zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo uvedené na faktúrach, nepreukázal sa pôvod a existencie
fakturovaného tovaru.

12. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepristupoval k obchodnému prípadu s náležitou

obozretnosťou, nevynaložil a neprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika
podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že
sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniklo podozrenie z daňového podvodu.
Správca dane preverovaním zistil, že faktúry predložené žalobcom boli vystavené bez reálneho základu
a slúžili iba k neoprávnenému nároku na odpočítanie dane, pričom správca dane preukázateľne
spochybnil, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Správca dane prijal záver, že žalobca a jeho

dodávateľ – spoločnosť T&R Business konali spoločne a účelovo, pričom nekonali v dobrej viere, ich
cieľom bolo získať neoprávnený daňový prospech. Predstierali dodanie tovaru, pričom k jeho reálnemu
dodaniu nedošlo.

13. Správca dane získal dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca

mal a mohol vedieť, že predmetné obchody zakladajúce právo na odpočet boli súčasťou podvodného
konania. Správca dane dospel k záveru, že žalobca formálne preukázal splnenie podmienok uvedených
v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH, ale napriek tomu nebolo možné
priznať právo na odpočet dane na základe preverovaných faktúr od spoločnosti T&R Business z dôvodu,
že sa stal účastníkom daňového podvodu.

14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 28.01.2020, v rámci ktorého
namietol (i) trvanie daňovej kontroly nad zákonnú dobu, (ii) porušenie ďalších základných zásad
daňového konania a vyjadril sa k (iii) odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15.Napodkladepodanéhoodvolaniavydalžalovanýrozhodnutieč.100804235/2020zodňa24.04.2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval
konanie pred správcom dane, závery prvostupňového rozhodnutia, odvolanie a následne uviedol svoju

argumentáciu.

16. K námietke žalobcu ohľadom trvania daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto námietka je
nedôvodná, pretože daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 46 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“). Daňová kontrola bola zahájená dňa 13.11.2017, dňa 14.02.2018 bola
prerušená z dôvodu MVI do dňa 10.08.2018. Dňa 17.10.2018 bola daňová kontrola znova prerušená
do dňa 26.11.2018 a následne bola prerušená od 17.12.2018 do 30.01.2019. Daňová kontrola bola
ukončená 27.06.2019 doručením protokolu z kontroly, čo znamená, že výkon daňovej kontroly trval 331
dní. Daňová kontrola bola prerušená v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku primeraným

spôsobom, pretože správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné
pre správu daní čo najúplnejšie.

17. Žalovaný uviedol, že listinné dôkazy v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom,
že bolo plnenie uskutočnené. Dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, ktorý je povinný uvádzať

v priznaniach, hláseniach a vyúčtovaniach všetky skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií a záznamov. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet DPH u príjemcu tovaru
alebo služby je podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi
tovaru alebo služby. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov je viazaný na skutočnosť,

že dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ v rámci obchodného vzťahu musí byť schopný preukázať, že
disponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu
svojej obchodnej transakcie. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na
odpočet dane. Ak sa zistí, že právo nakladať s tovarom ako vlastník u dodávateľa a následný prevodvlastníckeho práva na iného platiteľa (v danom prípade žalobca) v reťazci nie je možné preukázať,
pochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené a je na žalobcovi, aby tieto pochybnosti
vyvrátil. Kontrolou bolo zistené, že spoločnosť Auto Moto nemá zamestnancov, nepodala daňové

priznanie za rok 2017, ďalej ani spoločnosti Profi-agro nemala zamestnancov a nepodala daňové
priznanie.

18. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor a bolo v jeho vlastnom záujme, aby
potvrdil obchodný vzťah a obchodnú spoluprácu. Pretože neboli preukázané všetky skutočnosti, ktoré

by preukazovali opodstatnenosť práva na odpočítanie dane a na základe všetkých kontrolných zistení
správca dane vyhodnotil, že žalobcovi nebol dodaný tovar tak, ako to deklaroval, pretože predložil iba
formálne dokumenty o obstaraní tovaru, ktoré nemohli byť použité z dôvodu pochybností o reálnosti
údajov v nich uvádzaných vo väzbe k reťazcu dodávateľov tovaru.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

19. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 29.06.2020 (ďalej
len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového
rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

20. Žalobca namietol nezákonnú dĺžku trvania daňovej kontroly, kedy uviedol, že daňová kontrola bola
prerušená 8 mesiacov a 2 dni. Žalobca uviedol, že nebolo zrejmé, prečo správca dane neodosielal
MVI naraz, ale robil tak opakovane počas celého roka, a teda opakovane prerušoval daňovú kontrolu.
Žalobca mal za to, že ak prerušenie kontroly trvalo dlhšie ako 3 mesiace, ktoré sú stanovené osobitným
predpisom na vyriešenie žiadosti o MVI, bola daňová kontrola prerušená nad lehotu 3 mesiace

nezákonne. Daňová kontrola teda trvala 20 mesiacov a 18 dní, čo je o takmer 8 mesiacov viac ako
je zákonná lehota trvania daňovej kontroly. Lehota, ustanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku je
lehotou zákonnou a je pre správcu dane záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej
daňovej kontroly. Žalobca mal za to, že ak správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej
kontroly, porušil nielen § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti.

Žalobca mal za to, že správca dane mal skúmať opodstatnenosť a účelnosť prerušenia daňovej kontroly.
V napadnutých rozhodnutiach absentujú dôvody a úvaha o tom, aký význam malo namietané dlhšie
prerušenie daňovej kontroly, chýba v nich zdôvodnenie, prečo bolo potrebné daňovú kontrolu prerušiť,
a najmä, aký význam mali skutočnosti zistené v rámci MVI, pretože na základe nich by bolo možné
posúdiť účelnosť namietanej dĺžky prerušenia daňovej kontroly.

21. Následne žalobca namietol, že v daňovom konaní došlo k porušeniu najmä, nie však výlučne zásad
daňového konania, a to zásady zákonnosti, materiálnej pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu,
voľného hodnotenia dôkazov, rovnosti strán a práva na riadne odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca mal
za to, že záver správcu dane, že obchody sa nestali, prípadne, že nebolo preukázané dodanie tovaru,

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tak, aby vylúčil pochybnosti o presnom zistení skutkového stavu,
ako to ukladá Daňový poriadok. Správca dane nechal bez povšimnutia žalobcom navrhované dôkazy,
nijakým spôsobom sa nevyjadril ku skutočnostiam uvádzaných žalobcom. Žalobca predložil rozsiahlu
dokumentáciu a dôkazy, t. j. nepredkladal len výslovne požadované doklady a žalobca preukázal aj
reálne uskutočnenie obchodov, jednak zmluvami, faktúrami, objednávkami, potvrdeniami o úhradách,

výpoveďami dotknutých osôb, dodacími listami CMR a inými dôkazmi.

22. Žalobca mal za to, že preukázal uskutočnenie transakcie nielen formálne, ale aj reálne listinnými
dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Správca dane nemal k dispozícii len listiny vyhotovené žalobcom,
ale aj listiny od iných osôb ako napr. DHL či spoločnosť JAPO-transport. Nepostačuje len jednoducho

vzniesť pochybnosť a správca dane hodnoverne nespochybnil uskutočnenie obchodu, len tvrdí, že
sa nestal a žalobca bol súčasťou podvodného reťazca. Skutočnosť, že nemožno preveriť obchod
medzi spoločnosťou T&R Business – spoločnosťou Auto Moto – spoločnosťou Profi-agro, resp. vzťahy
spoločnosti T&R Business so subjektami, o ktorých nemal žalobca vedomosť, nemôže byť kladené na
ťarchu žalobcu a vkladané ako hodnoverné spochybnenie transakcie. Správca dane vychádzal z iných

daňových kontrol, v ktorých žalobca nebol účastníkom a nemal sa možnosť k nim vyjadriť. Správca dane
tak neprihliadal na všetky žalobcom predložené dôkazy.23. Žalobca uzavrel, že preukázal splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona
o DPH v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie, v zmysle ktorej je správca dane oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe (platiteľovi)

právoodpočítaťDPHzdôvodužeosoba,ktorávystavilafaktúru,sadopustilanezákonnosti,alelenvtedy,
ak správca dane objektívne preukáže, že samotná zdaniteľná osoba (platiteľ) vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby
vystavujúcej faktúry alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Žalobca mal za
to, že správca dane nepreukázal objektívnu vedomosť žalobcu o akejkoľvek nezákonnosti a rovnako

nepreukázal, že by žalobca objektívne mal vedieť o akejkoľvek nezákonnosti, na základe skutočností
a informácií objektívne známych a dostupných bežnej právnickej osobe v čase uskutočnenia obchodov.
Žalobca nevedel a ani nemohol vedieť, že jeho dodávateľ, prípadne iný subjekt môže byť účastníkom
akéhokoľvek nezákonného konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.09.2020, v ktorom uviedol, že s námietkou žalobu
ohľadom nezákonnej dĺžky daňovej kontroly sa vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach a uviedol,

že daňová kontrola trvala 331 dní. Následne uviedol, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na
odpočet DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Správca dane
sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a k určeniu daňovej povinnosti použil všetky zákonné
prostriedky, vychádzal z predložených dokladov, dôkazov a informácií, ktoré z dôvodu pochybností
rozšíril až na subdodávateľské spoločnosti. Správca dane a žalovaný spochybnili obchodnú transakciu,

pretože predložené dôkazy a kontrolné zistenia vzbudzovali oprávnené pochybnosti o tom, že sa
transakcie uskutočnili tak, ako to deklaroval žalobca.

25. Žalovaný uviedol, že predložená dokumentácia (nákladný list) ohľadom prepravy, ktorú vystavila
spoločnosť DHL poskytovala aj informáciu o názve odosielateľa tovaru, ktorým bola spoločnosť R-

MAXAUTO, ktorá však nebola v kontrolovanom období júl 2017 obchodným partnerom žalobcu a ani
sa nenachádzala v reťazci dodávateľov. Žalobca nebol na prepravnom liste identifikovaný. Spoločnosť
JAPO-transport potvrdila prevzatie tovaru, avšak nedokázala uviesť druh tovaru, pretože neviedla
skladovú evidenciu, nevedela identifikovať osobu, ktorá tovar prevzala a kým bol tovar po vyskladnení
prepravený ku konečnému odberateľovi, spoločnosti PEA.

26. Následne žalovaný uviedol, že prvostupňovému rozhodnutiu prechádzalo oboznámenie ku
skutočnostiam zistených v rámci daňovej kontroly a vyhotovenie protokolu. Správca dane a žalovaný vo
svojich rozhodnutia zhodnotili všetky získané dôkazy a detailne opísali dôvody, v ktoré viedli k neuznaniu
práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Bolo na žalobcovi, aby hodnoverne preukázal, že mu bol

fakturovaný tovar dodaný dodávateľmi, ktorí boli uvedení na predložených dokumentoch. Žalobca bol
tým, kto si mal preveriť schopnosť dodávateľských spoločností dodania realizovať, aké je ich materiálno-
technické a personálne vybavenie, pretože pred vstupom do obchodných vzťahov s týmito dodávateľmi
prebral na seba ako daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich
rozhodnutí. Tým, že tak neučinil, neprejavil náležitú mieru opatrnosti a prevzal na seba riziko, že nebude

vedieť splniť svoju povinnosť voči správcovi dane v rámci daňovej kontroly. Pre ľahkú zneužiteľnosť
právajenevyhnutné,abydaňovýsubjektpreukázalexistenciupodmienok,ktorésúprenároknaodpočet
stanovené. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na
faktúre. Správca dane spochybnil tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru uvádzanými dodávateľmi a žalobca

tieto pochybnosti neodstránil. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno na spoľahlivé preukázanie svojich
tvrdení pri uplatnení nároku na odpočet DPH a pokiaľ tvrdí, že k dodaniu tovaru došlo, musí uniesť
dôkazné bremeno. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

27. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov28. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/153/2020.

29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.

30. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107
ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na

webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.11.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

34. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

35. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

37. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

38. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.39. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

40. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

41. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

44. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých orgány finančnej správny nepriznali
žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – júl 2017. Úlohou správneho

súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu DPH
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Na podklade podanej žaloby
správny súd vyvodil, že podstatnými žalobnými námietkami žalobcu bola (i) nezákonná dĺžka daňovej
kontroly, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a (ii) porušenie zásad daňového konania
v kontexte unesenia dôkazného bremena pri splnení podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.

a) v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH a nepreukázaní nezákonnosti zo strany žalobcu.

45. Prvú žalobnú námietku, týkajúcu sa nezákonnej dĺžky daňovej kontroly, vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú. Samozrejme, § 46 ods. 10 Daňového poriadku stanovuje zákonnú jednoročnú lehotu
na vykonanie daňovej kontroly, avšak uvedené je potrebné vykladať v celkovom kontexte konkrétneho

prípadu. K danému správny súd poukazuje už na ustálenú judikatúru kasačného súdu, ktorý uviedol, že
skutočnosť,žetrojmesačnálehotanavybaveniežiadostioMVIboladožiadanoustranouprekročená(tak
akototvrdilžalobcavžalobe),nemávplyvnazákonnosťprerušeniakonaniapodľa§61ods.1Daňového
poriadku ani na skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly počas prerušenia konania
v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynula (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/83/2019 zo dňa 25.05.2022). Správny súd tak
dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nedošlo k prekročeniu maximálnej jednoročnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly.

46. Správny súd v tejto súvislosti tiež dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. z 30. septembra 2021. Súdny dvor Európskej únie dal na
otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej republiky odpoveď: „článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom

žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované
v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Správny súd
odkazuje na tento výklad nariadenia, ktorý považuje za záväzný z dôvodu príslušnej právomoci Súdneho
dvora Európskej únie, a preto tak má správny súd za zodpovedanú argumentáciu žalobcu o porušovaní
lehôt na vykonanie MVI stanovených európskym právom, čo malo podľa neho spôsobiť nezákonnosť

daňovej kontroly.

47. Čo sa týka námietky žalobcu, že správca dane mal skúmať opodstatnenosť a účelnosť daňovej
kontroly – vo vzťahu k tomu, aký význam mali skutočnosti zistené v rámci MVI, tak s týmto možno
so žalobcom súhlasiť. Tu správny súd odkazuje na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, v ktorom bolo judikované, že pri
hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné
vychádzať z obsahu žiadosti o MVI a obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak podanú žiadosť
o MVI nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Po preskúmaní administratívneho spisusprávny súd zastáva názor, že správca dane si v súvislosti s preverovaním deklarovaného dodania
tovaru žalobcovi a jeho pôvodu z iného členského štátu Európskej únie plnil svoje úlohy vyplývajúce
mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií

overoval podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane. Išlo o legitímnu činnosť správcu
dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o subdodávateľoch deklarovaných
dodávateľov žalobcu, pôvode tovaru, jeho preprave a pod. Správny súd súčasne uvádza, že žalobca
predmetnú námietku konštruoval všeobecne a nebolo možné zistiť, aké nedostatky v danom prípade
namieta a tieto by mali mať vplyv na zákonnosť daňovej kontroly.

48. Medzinárodná výmena informácií bola v danom prípade realizovaná na základe nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty v platnom znení (prepracované znenie), ktoré je záväzné v celom rozsahu
a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Jeho účelom je stanoviť pravidlá a postupy,
ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali

akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho
uplatňovaniaDPH,najmäpritransakciáchvrámciSpoločenstvaabojiprotipodvodomsúvisiacimsDPH.
Správca dane v žiadostiach o MVI žiadal preveriť okolnosti deklarovaných obchodov. Formu a spôsob
zaobstarania požadovaných informácií volil správca dane z iného členského štátu, ktorý postupoval
podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného štátu. Na podklade uvedeného správny súd

nevzhliadol nezákonný postup správcu dane, pretože žiadosti o MVI mali svoj racionálny a logický
podklad.

49. Následne sa správny súd zameral na žalobnú námietku, týkajúcu sa unesenia dôkazného bremena
pri splnení podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH

a nepreukázaní nezákonnosti (daňového podvodu) zo strany žalobcu.

50. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov
Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené
v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie

dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).
Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými
situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním

daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri
preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na
daňovomsubjekteapripreukazovanídaňovéhopodvodunasprávcovidane.Pripreukazovanízapojenia
do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH
sú splnené.

51. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že správca dane založil svoje
závery na tom, že získal dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že
žalobca mal a mohol vedieť, že predmetné obchody zakladajúce právo na odpočet boli súčasťou
podvodného konania. Na druhej strane, žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že neboli

splnené hmotnoprávne podmienky (napr. na strane 10 a 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia)
a daňový podvod, na ktorý odkázal správca dane žalovaný nespomína a ak, tak okrajovo. Na nesplnenie
hmotno-právnych podmienok žalovaný odkazoval aj vo vyjadrení v tomto súdnom konaní. Ako však
správnysúduviedolvyššie,jerozdielvtom,čiorgányfinančnejsprávynepriznajúodpočetDPHzdôvodu
(i) nepreukázania hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu (ii) daňového podvodu. V tomto ohľade sa

ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet DPH a účasť na daňovom
podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné stotožňovať a kombinovať.
Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď kreslia pochybnosti týkajúce sa splnenia
hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a zrozumiteľne avizujú
a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno daňového subjektu),

alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené preukazovaním jeho
participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).52. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane
aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode

z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

53. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH
je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno, pretože kým pri
podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a primárne

zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku je procesná
situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné orgány
prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že zdaniteľná osoba
bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky (nekontaktné
spoločnosti,zmiznutíobchodníci,nastrčeníkonateliaapod.–takakotouviedolsprávcadaneažalovaný

vo vzťahu k žalobcovi), ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách
participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

54.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom
úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca

subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými
orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na
svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť.

55. Zároveň správny súd dopĺňa aj rozsudok sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne
stanovuje,že„vprípadespochybnenýchsubdodávateľovdeklarovanéhododávateľajemožnénepriznať
odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal
na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom
prípadným daňovým podvodom.“

56. Napodkladevyššieuvedenéhosprávnysúdkonštatuje,žeajnapriektomu,žesprávcadanevykonal
dokazovanie, dôvody nepriznania dane sa v rozhodnutiach rozchádzajú – ako už bolo spomenuté
vyššie, zatiaľ čo prvostupňové rozhodnutie akcentovalo daňový podvod, žalovaný v napadnutom
rozhodnutí poukazoval primárne na hmotnoprávne podmienky. Žalobca uvedené namietol, keď uviedol,

že preukázal splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH a zároveň namietol,
že nebola preukázaná vedomosť žalobcu o nezákonnosti. V posudzovanom prípade je napadnuté
rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vnútorne nekonzistentné a zmätočné, keď sa javí,
že dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a)
v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH sa odvíja od viacerých skutočností, a to, že neboli

splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie dane z dôvodu spochybnenia existencie tovaru,
zároveň neboli splnené formálne podmienky na odpočítanie dane, následne bola spochybnená osoba
dodávateľa a subdodávateľov a zároveň správca dane prvostupňové rozhodnutie založil na tom, že
vzniesol pochybnosti o účasti žalobcu na daňovom podvode.

57. Správny súd tak považuje napadnuté rozhodnutie, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, za
právne zmätočné, keď na strane 10 a 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tvrdil, že vznik
daňovej povinnosti je viazaný na skutočnosť, že dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ musia byť schopní
preukázať, že disponujú formálnym a materiálnym vybavením, tak správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí poukazoval na daňový podvod, v ktorom sa neskúmajú hmotnoprávne podmienky. Ďalej

uviedol, že nebolo preukázané, kto v skutočnosti tieto dodania vykonal. Zároveň žalobca v žalobe
správne uviedol, že správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane z dôvodu, že podvodným
konaním je poznačený priamy obchodný vzťah žalobcu s jeho dodávateľom, resp. medzi dodávateľom a
subdodávateľmi, pričom však žalovaný takúto konštrukciu vo svojom rozhodnutí neuvádza (ozrejmeniudaňového podvodu na základe záverov ustálenej súdnej praxe sa vyhýba). Tento rozpor pritom nie
je len technickou nedokonalosťou, ale má zásadný dopad na celé daňové konanie. Ako už bolo
vyššie uvedené, od určenia dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH závisí posúdenie miery

dôkazného bremena, ktorým bol v daňovom konaní zaťažený daňový subjekt a správca dane. V prípade
preukazovania daňového podvodu a účasti na ňom totiž dôkazné bremeno ťaží primárne správcu dane,
ale pri hmotnoprávnych podmienkach a práva na odpočet DPH a ich preukazovaní je toto dôkazné
bremeno prioritne na daňovom subjekte. Na podklade uvedeného tak správny súd nemohol náležite
posúdiť žalobcom nastolenú otázku miery splnenia hmotnoprávnych podmienok a miery daňového

podvodu.

58. Správny súd konštatuje, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade
týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom – daňovým subjektom – odberateľom
daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti
obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú

(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych / materiálnych podmienok práva na
odpočítanie dane – tu správny súd odkazuje na stranu 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
kde žalovaný poukazoval výlučne na zistenia týkajúce sa subdodávateľov žalobcu – spoločnosť Auto
Moto a spoločnosť Profi-agro bez toho, aby skúmal a zameral sa na vzťah žalobcu a jeho dodávateľa.
Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného
dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,
nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a

rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

59. Pokiaľ žalovaný akcentoval nedostatok primeranej obozretnosti žalobcu pri uskutočňovaní
zdaniteľných obchodov, správy súd uznáva, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti
podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na

predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu,
resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa
3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58). Daňový subjekt je totiž povinný prijať všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude

viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna
2012, bod 54). Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť za to, že bol zahrnutý do obchodného reťazca
poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní potrebných opatrení mohol vedieť, že bude do

takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že ani pri vyžadovaní a skúmaní primeranej
obozretnosti podnikateľa nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená

povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/subdodávateľa,
a tým sa na neho fakticky prenesie kontrolná činnosť, ktorá patrí správcovi dane na to vybavenému
príslušnými oprávneniami (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL,
C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci G. D. C., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod
56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).

60. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie v správnom súdnom prieskume neobstoja, a to z dôvodu ich vzájomnej rozpornosti.
Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky
neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb.

Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok
a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením
žalobcovi preukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení existencie plnenia) alebo preukázať, žežalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému
podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

61. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).