Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Judgement

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201583
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne A. A. nar. 20.09.1970

bytom B. C. XX zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10 Svidník,
proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147 Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o. so sídlom 1. mája 173/11 Trenčín,
IČO: 47 234 679, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX, z 09.08.2017, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.449,32 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.449,32 eur od 14. 6. 2024 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a
revolvingovýúverč.XXXXXXXXXX,z09.08.2017,uvedenávčastiDôsledkynesplácaniaúveru,vznení:

„Dôsledky nesplácania úveru podľa úverových podmienok:
- Poplatok za prvú upomienku: 5,- eur,
- Poplatok za druhú a ďalšiu upomienku: 12,- eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a
revolvingovýúverč.XXXXXXXXXX,z09.08.2017,uvedenávčastiDôsledkynesplácaniaúveru,vznení:
„Dôsledky nesplácania úveru podľa úverových podmienok:
- Zmluvná pokuta za neuhradenie splátky: 17,- eur.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a
revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, z 09.08.2017, uvedená v časti Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito
ustanoveniami úverových podmienok, v znení:
„Ako variabilný symbol pre platbu úveru uvádzajte číslo zmluvy. Ak číslo neuvediete, nie je možné platbu
identifikovať a budeme to brať ako nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a
revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, z 09.08.2017, uvedená v časti Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito
ustanoveniami úverových podmienok, v znení:
„Prípadný preplatok Vám vrátime na základe Vašej písomnej žiadosti. Za vrátenie preplatku Vám môže
byť naúčtovaný poplatok vo výške 2,82 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.VII. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 07.06.2024 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že úver, ktorý jej bol
poskytnutý žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový
úver číslo XXXXXXXXXX z 09.08.2017 je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadala, aby žalovaný bol
zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1449,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50% ročne zo sumy 1449,32 eur od druhého dňa, po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia

a určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa špecifikácie v petite žaloby.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 09.08.2017 uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
- bezúčelový úver a revolvingový úver číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 4500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach mesačne vo výške 116,32 eur, pričom

mala uhradiť 58 splátok. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 17,83%, RPMN vo výške
19,40%, odplata 17,83% a priemerná RPMN vo výške 14,84%. Na základe predmetnej úverovej zmluvy
žalovanému už uhradila splátky v celkovej výške 5949,32 eur.

3. Poukázala na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať náležitosti podľa § 9

ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa žalobkyne zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tiež náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k) citovaného zákona to znamená ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Tiež tvrdila, že v zmluve je uvedená hodnota priemernej RPMN vo výške 14,84 %, ale podľa

údajov zverejnených na webovom portáli Ministerstva financií SR, v danom období pri obdobných
spotrebiteľských úveroch predstavovala priemerná RPMN hodnotu 13,74%. Uvedenie nesprávnej
hodnoty obligatórnej náležitosti zmluvy má ten istý význam, ako keby nebola táto náležitosť v zmluve
uvedená vôbec.

Žalobkyňa poukázala na to že v zmysle § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z. z. sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatku, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l, s), z)a aa ). Na určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitostí zmluvy vyžadovaných
zákonom a podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

4. Ak by aj súd posúdil úver tak, že nie je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa poukázala na výšku
ročnej úrokovej sadzby, ktorá bola v zmluve dohodnutá vo výške 17,83 %, hoci priemerné úrokové miery
z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1

do 5 rokov v auguste 2017 boli vo výške 7,4%. Úrok je tak viac ako dvojnásobne vyšší a tak sa prieči
dobrým mravom a podľa § 39 OZ a je absolútne neplatný. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spisovej značky 1 M Cdo 1/2009 z 31.07.2009.

Keďže žalovaný jej poskytol úver vo výške 4500,- eur a uhradila už sumu 5949,32 eur, žalovaný sa na

jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 1449,32 eur, ktorú žiadala vydať. O tom, že žalovaný sa na jej úkor
mohol bezdôvodne obohatiť, sa dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS potom,
čojejboldoručenýplatobnýrozkazOkresnéhosúduBanskáBystricaspisovejznačky3Up/242/2023ato
dňa 27.02.2023. Začiatkom ďalšieho kalendárneho mesiaca to znamená v marci 2023 sa od združenia
dozvedela, že na jej úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil.Žalobu podala podľa § 11 ods. 4 zákona číslo 129/2010 Z. z., podľa ktorého sa spotrebiteľ môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ žiadala tiež určiť, že zmluva, ktorú uzatvorila so žalovaným, obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli súdmi určené za neprijateľné a v podanej žalobe ich
špecifikovala, v súlade s výrokom tohto rozsudku.

5. Žalovaný sa vyjadril tak, že nepovažuje žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a navrhuje, aby súd
po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej
zmluvy a tiež vydania bezdôvodného obohatenia a priznal mu pomernú náhradu trov konania.

K jednotlivým nárokom žalobkyne uviedol, že bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik
obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva respektíve dohoda,

alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Je presvedčený, že z jeho strany
nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal splátky úveru oprávnene a
to na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Má za to,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia a teda
žalobkyni nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávka z tohto titulu.

Žalobkyňa iba tvrdí, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, avšak toto
svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu a posúdenie úverovej zmluvy
len samotnou žalobkyňou bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/3/2009 z 22.04.2009, v zmysle ktorého

bezdôvodné obohatenie nadobúda charakter peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľným
vyhodnotením žalobcu.

6. K chýbajúcim predpokladom zmluvy a to ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) doby trvania zmluvy a termínu
konečnej splatnosti úveru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/69/2020 a na to, že

po novelizácii účinnej ku dňu 01.05.2018 zákon číslo 129/2010 Z. z. vyžaduje už len povinnú náležitosť
uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/69/2020 vyplýva, že eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona číslo 129/2010
Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala
presné uvedenie požadovaných informácií vo vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len
vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade s
článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Vzhľadom na tento názor Najvyššieho súdu je podľa žalovaného
potrebné ustáliť, že náležitosť úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona číslo
129/2010 Z. z. bola uvedená správne a v súlade so zákonnou úpravou.

7. K nesprávne uvedenej výške priemernej RPMN žalovaný uviedol, že v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy zákon sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou len neuvedenie náležitostí podľa §
9 ods. 2 písm. a) až l, s), z), a aa) a nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Zákon číslo 129/2010 Z.z. rozlišuje medzi pojmami „neobsahuje náležitosti“ a „uvedená

nesprávne“. Priemerná hodnota RPMN v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon nikde neuvádza, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je výška priemernej RPMN uvedená nesprávne.

Žalovaný však zotrváva na názore, že priemerná hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne
a to vo výške 14,84%. Úverová zmluva bola uzatvorená 09.08.2017 a preto žalovaný pri koncipovaní

zmluvy vychádzal z tabuľky pre prvý kalendárny štvrťrok 2017 v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c)
zákona číslo 129/2010 Z. z.. Podstatnou informáciou pre vyhodnotenie správnosti uvedenej priemernej
RPMN bude dátum zverejnenia Súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za druhý štvrťrok 2017. Preto navrhol ako dôkaz vykonať dopyt na Ministerstvo financií SR s
požiadavkou o informovanie kedy došlo k zverejneniu súhrnných informácií za druhý štvrťrok 2017.

8. K tvrdeniu žalobkyne o neplatnom dojednaní úrokov pre rozpor s dobrými mravmi žalovaný poukázal
na to, že Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch ani žiadny iný právny predpis
neupravuje, akú maximálnu výšku úrokovej sadzby môže veriteľ do úverovej zmluvy uviesť. Aby sapredišlodojednávaniuneprimeranenevýhodnýchúverovvneprospechspotrebiteľov,zakotvilObčiansky
zákonník v ustanovení § 53 ods. 6 najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú môže veriteľ od dlžníka požadovať.
Práve výška odplaty je porovnávacím kritériom, či ten, ktorý úver je v súlade s dobrými mravmi

a zákonom povolenou výškou stropu pri dojednaní odplaty. Vykonávacím predpisom k ustanoveniu
§ 53 ods. 6) O Z je nariadenie vlády číslo 87/1995 Z. z., podľa ktorého odplata pri poskytovaní
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely nariadenia sa
obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližšie forme

poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Naposledy v čase predchádzajúcom uzatvoreniu úverovej zmluvy boli zverejnené súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za
prvý štvrťrok 2017, kedy bola priemerná hodnota RPMN pre prislúchajúci typ úveru vo výške 9,81%,
teda odplata v zmysle vyššie citovaného ustanovenia mohla byť do výšky 19,62%. V úverovej zmluve

je uvedená hodnota 17,83% to znamená v povolenej výške zákonného rozmedzia.

9. Aj výška RPMN je podľa žalobcu v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej
výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Zároveň platí, že uvádzanie vzorca výpočtu do
úverovej zmluvy nie je povinnou náležitosťou. Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN

zrozumiteľne a stručne, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný má za to, že poskytol žalobkyni úplné a
najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe. Jednotlivé predpoklady pre
výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v časti úver na strane 2, kde sú uvedené
všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú. Žalovaný preto zastáva názor, že v zmluve uviedol správne

výšku RPMN, spolu s predpokladmi jej výpočtu.

10. K určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok žalovaný uviedol, že ak tieto zmluvné podmienky
už boli opakovane vyhlásené za neprijateľné, považuje ich opätovné žalovanie za nadbytočné a
nehospodárne, s cieľom výlučne navyšovať trovy právneho zastúpenia. V tejto časti uznal nárok

žalobkyne v plnom rozsahu.

11. K posúdeniu schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver žalovaný uviedol, že v zmysle § 7 ods.
1 zákona číslo 129/2010 Z. z. bolo povinnosťou veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom sa berie do úvahy najmä
doba, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výška spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a,
prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Keďže žalovaný je subjektom poskytujúcim tisícky úverov
mesačne, jeho záujmom nie je a nemôže byť zámer následného vymáhania pohľadávok vzniknutých
omeškaním dlžníka. Je teda nepochybné, že žalovaný bol motivovaný na dôkladné posudzovanie

schopnosti splácať poskytnutý úver nielen ustanoveniami právnych predpisov, ale aj úplne zjavnými
ekonomickými faktormi. Proces preverovania bonity klientov nemôže byť u žalovaného založený len
na ručnom spracovaní každej žiadosti, ale využívajú sa aj moderné technológie a s nimi spojená
automatizácia. Pre predchádzanie vzniku omeškania klienta s úhradou splátok zabezpečuje žalovaný
kontrolou bonity klienta, ktorej výsledkom je limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je

overovaná schopnosť klienta splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky.
Je zohľadňované rodinné postavenie klienta, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera, prípadne
ďalšie skutočnosti. Žalovaný tiež využíva vyhľadávanie v úverových registroch SOLUS a NRKI a
zhromažďuje informácie o záväzkoch, ich výške platobnej morálky klienta, lebo tieto registre poskytujú
obraz o stave záväzkov veľkého počtu dlžníkov.

Žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy uviedla, že je podnikateľkou, má čistú výšku mesačného
príjmu 910,- eur, je vydatá, príjem partnera 260,- eur, má jednu vyživovaciu povinnosť a žije vo
vlastnom byte/dome. Žalovaný nepochybil, keď tvrdenia žalobkyne považoval za dostatočné vzhľadom
naneexistenciudôvodnýchpochybnostíopravdivostitýchtotvrdení,keďzároveňjehoposúdenienebolo

založené len na týchto tvrdeniach. Žalovaný postupoval v danej veci s odbornou starostlivosťou a
zabezpečil dodatočné dáta nad rámec svojich povinností a teda svoju povinnosť si žalovaný v zmysle
zákona dostatočne a dôsledne splnil.12. Žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 09.08.2017,
splátkový kalendár k tejto zmluve Súhrnnú informáciu o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok roku 2017 a súd zabezpečil túto informáciu za prvý štvrťrok 2017

a tiež tabuľku, z ktorej vyplývajú priemerné úrokové sadzby úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny v roku 2017. Žalovaný predložil listinné dôkazy preukazujúce preverovanie schopností
žalovanej splácať úver pred jeho poskytnutím. Súd zistil nasledovný skutkový stav.

13. Dňa 09.08.2017 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový

úver a revolvingový úver číslo XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol
žalobkyni ako spotrebiteľke úver vo výške 4500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnou splátkou vo
výške 116,32 eur, pričom mala uhradiť 58 splátok. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo
výške 17,83%, RPMN 19,4%, odplata 17,83%, priemerná hodnota RPMN 14,84% a celková čiastka,
ktorú mala žalobkyňa uhradiť, vo výške 6746,56 eur. Prvá splátka mala byť uhradená 15.09.2017 a
termín konečnej splatnosti úveru mal nastať 15.06.2022. RPMN bola vypočítaná na základe údajov

vyplývajúcich zo splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy.

Pri uzatváraní zmluvy žalobkyňa uviedla, že je vydatá, má jednu vyživovaciu povinnosť vlastný dom/byt
v B. C. XX okres Humenné, je zamestnaná od januára 2012 u A. A. a ako zdroj príjmu uviedla podnikanie
s čistým mesačným príjmom 910,- eur a s čistým príjmom partnera 260,- eur.

14. Žalovaný predložil výsledok šetrenia v úverových registroch, podľa ktorého mala žalobkyňa v čase
poskytnutia úveru 1 nesplatený úver s mesačnou splátkou 204,- eur. Predložil tiež doklad o výške príjmu
žalobkyne za mesiac apríl 2017 v sume 845,- eur, za mesiac máj 2017 v sume 910,- eur a za mesiac jún
2017 v sume 1040,- eur. Predložil aj potvrdenie o v daňovom priznaní žalobkyne za rok 2016 a výpis z

jej účtu za obdobie apríl až júl v roku 2017. Odpočítal životné minimum pre žalobkyňu mesačne vo výške
198,09 eur, životné minimum na jedno dieťa 68,48 eur splátku úveru 204,- eur a splátku schváleného
úveru vo výške 116,32 eur. Pripočítal prídavok na dieťa 23,52 eur a príjem žalobkyne 910,- eur. Mal za
to, že limit najvyššej mesačnej splátky žalobkyne je 323,11 eur, čo mu umožnilo poskytnúť žalobkyni
žiadaný úver.

15. Zo správy Ministerstva financií SR vyplynulo, že Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2017 boli zverejnené ministerstvom dňa 28.04.2017
a za druhý štvrťrok roku 2017 boli zverejnené dňa 31. júla 2017.

Za prvý štvrťrok roku 2017 bola priemerná RPMN pri porovnateľných úveroch vo výške 14,84% a za
druhý štvrťrok roku 2017 vo výške 13,74%.

Priemerná výška úroku pri porovnateľných úveroch bola v auguste 2017 vo výške 7,04%.

16. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

18. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „Občiansky
zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

TýmtopredpisomjevdanomprípadenariadenievládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 4500,- eur, teda

jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Pre túto je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza
sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého
sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

22. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

23. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,

ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

24. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle Zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Žalovaná je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že úverová zmluva z 9. 8. 2017 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia NS SR a obsah Smernice a tvrdí,
že zmluva nemusí obsahovať požadované informácie vo vzťahu ku každej náležitosti.

Z obsahu predmetnej zmluva súd zistil, že bola uzatvorená dňa 9. 8. 2017, pričom bol uvedený dátum
prvej splátky a to 15. 9. 2017 a termín konečnej splatnosti 15. 6. 2022. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť
58 splátok. Podľa názoru súdu tieto údaje sú dostatočné na to, aby bolo možné určiť dĺžku, či dobu
trvania zmluvy.V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/277/2021 z 21.04.2022 a 7Cd/242/2021 z 31. 3.2022, v zmysle ktorých ustanovenie § 9 ods.

2 písm. f) zákona číslo 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné
ustanovenie zákona číslo 129/2010 Z. z. hovorí o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti,
je potrebné ho eurokonfomne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované

informácie vo vzťahu ku každej náležitosti osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie doby či
dĺžky trvania zmluvy a to v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice.

Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení spisovej značky 2Cdo/69/2020 z 30.11.2021,
zverejnenomvzbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyčíslo2/2022
pod číslom 16 dospel k záveru, že: „eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona

číslo 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona číslo 129/2010 Z. z. v
znení účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona číslo
129/2010 Z. z. uvádzalo tento pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“), je za použitia

eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku
na uvedenie „dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.

Nebolo možné učiť posudzovanú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcej
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona číslo 129/2010 Z. z., lebo z údajov uvedených v konkrétnej

zmluve možno nepochybne určiť dĺžku či dobu trvania zmluvy. Zmluva bola uzatvorená 09.08.2017 a
termín konečnej splatnosti bol 15.06.2022 s tým, že žalobkyňa mala uhradiť 58 splátok so začiatkom
splácania prvej splátky dňa 15.09.2017. Je zrejmé, že doba či dĺžka trvania zmluvy je od 09.08.2017
do 15.06.2022.

26. Podľa žalobkyne ďalšou chýbajúcou náležitosťou je údaj podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákona číslo 129/2010 Z. z. a to predpoklady pre výpočet RPMN. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky číslo
7/2021, ktoré bolo zverejnené 24.02.2021 pod spisovou značkou 7Cdo/183/2020 a v ktorom dovolací
súd vyjadril právny názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) /aktuálne písm. k)/ zákona 129/2010 Z. z.

nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétne matematický výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označiť
ako predpoklady pre výkon počet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým
ani teleologicky výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákonodarca formulačne jednoznačne
požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie

výšky úveru, výšky splátky, interval, počet splátok, uvedenie výšky úrokov, a nákladov na poistenie,
prípadne iných poplatkov.

V predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky parametre pre výpočet RPMN, lebo výška úveru je
uvedená v sume 4500,- eur, výška mesačnej splátky 116,32 eur, pričom táto suma mala byť splácaná

mesačne a celkovo mala žalobkyňa uhradiť 58 splátok. Ročná úroková sadzba bola vo výške 17,83%
a žiadne iné poplatky dohodnuté neboli.

Na základe hore citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má súd za to, že v zmluve
boli uvedené všetky parametre pre výpočet RPMN, pričom samotná zmluva nemusí obsahovať vzorec

prevýpočetRPMN.Súdnemoholvyhovieťžalobeobezúročnostiabezpoplatkovostipredmetnéhoúveru
z dôvodu chýbajúcej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona číslo 129/2010 Z. z., lebo sa
nestotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že v predmetnej zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady
použité na výpočet tejto RPMN.

27. Žalobkyňa zároveň namietala, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje nesprávny údaj o
priemernejRPMNatovovýške14,84%,alepodľaúdajovzverejnenýchnawebovomportáliMinisterstva
financií SR, v danom období pri obdobných spotrebiteľských úveroch predstavovala priemerná RPMN
13,74 % .Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri koncipovaní úverovej zmluvy vychádzal z tabuľky pre prvý
kalendárny štvrťrok 2017, kde pri obdobných úveroch je uvedená sadzba 14,84 %. Navrhol, aby súd

vyžiadal od Ministerstva financií SR správu o tom, kedy došlo k zverejneniu súhrnných informácií o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok roku 2017.

Ministerstvo financií SR súdu oznámilo, že súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2017 boli zverejnené ministerstvom dňa 28.04.2017

a za druhý štvrťrok roku 2017 boli zverejnené ministerstvom dňa 31. júla 2017.

Z údajov zverejnených Ministerstvom financií vyplýva, že pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za prvý štvrťrok 2018 bola priemerná RPMN, pri úveroch od 1 do 5 rokov vo výške 14,84 % a
pri úveroch poskytnutých veriteľmi za druhý štvrťrok 2017 bola priemerná RPMN 13,74 % .

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z) zákona číslo 129/2010 Z. z. musí zmluva obsahovať
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok. Keďže úverová zmluva bola uzatvorená 09.08.2017, t.j. do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za druhý kalendárny štvrťrok, žalovaný bol
povinný vychádzať z hodnôt pre prvý kalendárny štvrťrok t. j. z hodnoty 14,84%, ktorá bola v zmluve

uvedená správne.

28. Na základe vyhodnotenia náležitosti, ktoré musí preskúmavaná zmluva obsahovať v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. súd konštatuje, že nemôže vyhodnotiť poskytnutý
úver ako bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve sú uvedené všetky povinné údaje, vrátane správnej

výšky priemernej RPMN. Súd v tejto časti nemohol žalobe vyhovieť a určiť, že predmetný spotrebiteľský
úverjevzmysleustanovenia§11ods.1písm.b)zákonačíslo129/2010Z.z. bezúročnýabezpoplatkov.

29. Žalobkyňa však namietala aj to, že úrok z úveru uvedený v samotnej zmluve je neprimerane
vysoký a z toho dôvodu neplatný. Poukázala na to, že v posudzovanej zmluve je výška ročnej úrokovej

sadzby 17,83%, ale priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri
spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov boli v auguste 2017 vo výške 7,43%. Úrok je
tak viac ako dvojnásobne vyšší než bola priemerná úroková sadzba pri obdobných úveroch.

Žalovaný poukazoval na ustanovenie § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej

zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis. Žalovaný tvrdil, že v zmysle vykonávacieho predpisu a to nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z.
mohla byť odplata do výšky 19,62 % a v úverovej zmluve je uvedená hodnota 17,83 %, t.j. v povolenej

výške zákonného rozmedzia.

30. Súd skúmal či dohodnutá výška úroku v posudzovanej zmluve nie je v rozpore s dobrými mravmi,
lebo má za to, že úrok je len jednou z náležitostí odplaty tak, ako to ustanovuje § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Výšku odplaty nie je možné zamieňať s výškou úroku, lebo ten tvorí len jednu zložku odplaty

a keď samotná odplata neprevyšuje povolenú výšku v zmysle vykonávacieho predpisu, to neznamená,
že samotný úrok môže byť v rovnakej výške. Žalovaný to vníma tak, že ak odplata neobsahuje žiadne
iné parametre, tak výška úroku môže byť dohodnutá až do výšky stanovenej vykonávacím predpisom
v zmysle § 1 a ods. 1 nariadenia číslo 87/1995 Z. z.. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje a má za
to, že je potrebné aplikovať ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tom, že výška úroku nemá presiahnuť

dvojnásobok úrokovej sadzby pri úveroch poskytnutých komerčnými bankami, inak je v rozpore s
dobrými mravmi.Dobré mravy nie sú zákonom definované, ale v súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,

ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé o sebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška

je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými
mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom.
V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, či stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie
úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov a doterajšia judikatúra súdov ustálila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa,ktorésúvspoločnostivprevažnejmiereuznávanéapredstavujú základnýhodnotovýporiadok.Cena
plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa

generálnej klauzuly ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa
vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac

ako 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na
trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo/1/2009 z 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je obmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“.

Zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska bolo preukázané,
že priemerné úrokové sadzby pri úveroch dozadu (spotrebiteľské a ostatné úvery) uzatvorených v ri
v auguste 2017 so splatnosťou od 1 do 5 rokov boli vo výške 7,04 %. V preskúmavanej úverovej

zmluve je výška ročnej úrokovej sadzby 17,83 % čo je viac, než dvojnásobok priemerných úrokových
sadzieb pri úveroch poskytovaných bankami v danom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá
výška úrokov je v danej zmluve neprimeraná, je v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka neplatná a nemôže požívať súdnu ochranu. Súd dohodnutú výšku úroku
považoval za neplatnú, čo však nespôsobilo neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale následkom je to, že

žalovaný ako veriteľ na zaplatenie týchto úrokov nemá nárok a ta žalobkyňa mala vrátiť len sumu 4500,-
eur, ktorá jej bola poskytnutá, alebo žalovaný žiadne iné poplatky neuplatňoval.

31. Keďže medzi stranami bola uzatvorená spotrebiteľská úverová zmluva, súd skúmal, či
žalovaný pred jej uzatvorením posudzoval bonitu žalobkyne, to znamená jej schopnosť splácať úver

náležitým spôsobom. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa
pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako
celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu
spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych
vzťahov a podobne. V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa

pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli úvery alebo
iné služby už skôr. Veriteľ má tak zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom
na požiadavku odbornej starostlivosti, je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť
minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.Rovnako tak má povinnosť posudzovať aj výdavky spotrebiteľa a to nielen formálnym spôsobom, ale
zistiť, či vzhľadom na ich výšku v pomere k príjmu spotrebiteľa, bude spotrebiteľ schopný poskytnutý
úver splácať.

Súdny dvor EU v rozsudku vo veci C-679/18, ORP-financie s.r.o. proti GK rozhodol, že články 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa

ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 ES sa majú ďalej vykladať
v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností
veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy
o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej

jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v
trojročnej premlčacej dobe.

32. Žalovaný sa vyjadril tak, že pred poskytnutím úveru skúmal bonitu žalobkyne pokiaľ ide o jej príjmy a
výdavky a to takým spôsobom, že zabezpečil dôkaz o jej príjme a to výplatné pásky a daňové priznanie

a tiež výpis z účtu za primerané obdobie. Jej úverovú zaťaženosť skúmal v registroch SOLUS a NRkJ
a zistil, že spláca 1 úver vo výške mesačne 204,- eur. Vychádzal z toho, že žalobkyňa má príjem 910,-
eur a rodinný prídavok na dieťa 23,52 eur. Z toho odpočítal životné minimum žalobkyne vo výške 198,09
eur, splátku iného úveru 204,- eur mesačne a splátku schváleného úveru vo výške 116,32 eur. Súvahou
týchto údajov zistil, že limit najvyššej mesačnej splátky je u žalobkyne 323,11 eur, a teda žalobkyňa je

schopnásplácaťposkytnutýúver.Inélistinyoskúmaníbonityžalobkyne,najmäpokiaľideojejpravidelné
mesačné výdavky, súdu predložené neboli.

Súd má za to, že výdavky žalobkyne neboli skúmané v dostatočnom rozsahu s odbornou starostlivosťou
a preto si žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá rada ustanovenie § 7 ods. 1 zákona číslo

129/2010 Z. z., teda s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Pre naplnenie podmienok uvedených v predmetnom ustanovení nepostačuje len formálne zistenie
základných informácií o výške príjmu, na ktoré sa žalovaný obmedzil pred uzatvorením zmluvy o
poskytnutíúveru.Akbypresplneniezákonnejpodmienky„sodbornoustarostlivosťouposúdiťschopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmu spotrebiteľa, bez

náležitého preukázania a vyhodnotenia výdavkov, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia,
ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Konanie žalovaného preto nemožno
vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie povinností veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalobkyne poskytnutý úver splácať. Na strane žalovaného ide o nezodpovedný prístup bez odbornej
starostlivosti, a teda takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu. Žalovaný sa pri skúmaní

výdavkov žalovanej obmedzil len na zistenie jej úverovej zaťaženosti v príslušných úverových registroch,
ale neskúmal žiadnym spôsobom jej výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb. Z jej príjmu
odpočítal len náklady na životné minimum žalobkyne vo výške 198,09 eur a výdavky na dieťa vo výške
68,48 eur, čo súd považuje za nedostatočné. Predovšetkým žalovaný ani nezistil, či výška životného
minima žalobkyne postačuje na zabezpečenie životných výdavkov na bývanie, platenie poplatkov

súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb a prípadne iných pôžičiek, ktoré mohli byť
poskytnuté aj súkromnými osobami.

K skúmaniu bonity dlžníka veriteľom s odbornou starostlivosťou súd poukazuje aj na niektoré z
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove týkajúce sa posúdenia toho, či veriteľ pred poskytnutím úveru

skúmal bonitu dlžníka s odbornou starostlivosťou.

Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí spisovej značky 12 Co 136/2019 z 28.05.2020 uviedol, že
aby bolo možné posúdiť skúmania bonity veriteľom s odbornou starostlivosťou, je potrebné, aby tento
skúmal aj vyživovacie povinnosti dlžníka, jeho mesačné výdavky, výdavky na zabezpečenie ubytovania,

stravy a podobne tak, aby si veriteľ mohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii dlžníka, potrebnej
pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy.Obdobne Krajský súd v Prešove rozsudkom spisovej značky 13CoCsp/26/2023 zo 04.07.2024
konštatoval, že bez toho, aby veriteľ skúmal aj iné aspekty, napríklad celkové mesačné výdavky dlžníka,
okremúverovýchzáväzkov,nemoholsiutvoriťreálnyobrazomajetkovejsituáciipotrebnejpreposúdenie

schopnosti dlžníka splácať svoj dlh. Ak veriteľ pristupoval k skúmaniu bonity dlžníka len formálne a
nevytvorilsireálnyobrazocelkovejmajetkovejsituáciidlžníka,jehopostupnenaplnilúčelpredpokladaný
ustanovením § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň konštatoval, že pre posúdenie
splnenia povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je smerodajné, aká bola
reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k

zisteniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

Rovnako tak Krajský súd v Prešove v rozsudku spisovej značky 3CoCsp/39/2022 z 01.02.2023
konštatoval, že skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je
dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať
aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov

klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

Obdobne rozhodol aj Krajský súd v Prešove v konaní spisovej značky 2CoCsp/20/2020 alebo Krajský
súd v Banskej Bystrici v konaní spisovej značky 53CoCsp/30/2021.

Dôsledkom podcenenia povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím úveru nie je neplatnosť
samotnej úverovej zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší
povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v danom prípade žalovaný hrubo porušil svoju

povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.
z.. Zároveň toto nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou má za následok nemožnosť vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 prvá veta zákona číslo
129/2010Z.z z. (avšak v danom prípade nebolo preukázané, aby predmetný úver bol žalovaným

zosplatnený).

Súd určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver číslo
XXXX som XXXXXX z 09.08.2017 je bezúročný a bez poplatkov a teda v tejto časti žalobe vyhovel, s
poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona číslo 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

33. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške
4500,- eur a podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel, žalobkyňa na splatenie poskytnutého

úveru už uhradila 5949,32 eur. Keďže žalovaný nemá nárok na zaplatenie úroku, prípadne iných
poplatkov, bolo povinnosťou žalobkyne vrátiť žalovanému len poskytnutú čiastku úveru t. j. 4500 eur.
Keďže žalobkyňa už uhradila žalovanému 5949,32 eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu a to vo výške 1449,32 eur.

Súd má za to, že zo strany žalobkyne išlo o plnenie bez právneho dôvodu, keď poskytla žalovanému
finančné prostriedky nad rámec poskytnutého úveru. Na základe condictio indebiti môže oprávnený
požadovať vrátenie plnenia poskytnutého druhej strane, ak tento plnil bez toho, aby tu existoval právny
dôvod. Spravidla ide o situáciu, keď právny dôvod na plnenie od začiatku vôbec neexistoval. Na vrátenie
poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal

vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. K
plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením,
na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže
byť,napríkladdohodaúčastníkov,povinnosťvyplývajúcazozákona,čizprávnejskutočnostiapodobne).

Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov a jeho povinnosťou
bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a ak tieto predpisy
obchádzal a požadoval od spotrebiteľov zaplatenie vyššej sumy ako bola suma poskytnutého úveru
napriek tomu, že mala byť bezúročná a bezpoplatková, lebo úver bol poskytnutý bez náležitéhopreskúmania bonity žalobkyne, toto konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň žalovaný dohodol úrok z úveru,
ktorý súd vyhodnotil ako neplatný, pre rozpor s dobrými mravmi.

V danom prípade žalobkyňa plnila žalovanému aj nad rámec istiny poskytnutého úveru, lebo nemala
vedomosť o tom, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. O tejto skutočnosti sa dozvedela až po tom, čo
jej bol doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica spisovej značky 3Up/242/2023 a to
dňa 27.02.2023. Nasledujúci mesiac vyhľadala odborné právne poradenstvo od Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS a dozvedela sa, že nie je jej povinnosťou predmetný úver ďalej splácať, ako
aj to, že na strane žalovaného došlo na jej úkor k bezdôvodnému obohateniu, ktorý musí žalovaný vrátiť.

Súd mal za preukázané, že žalobkyňa žalovanému nad poskytnutú istinu úveru vo výške 4500,- eur
uhradila už 5949,32 eur a preto zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
1449,32 eur.

34. Žalobkyni súd priznal aj úrok z omeškania zo sumy 1449,32 eur od 14.06.2024 do zaplatenia, lebo
žalovaný sa v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovanému bola žaloba, ktorou bol vyzvaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, doručená dňa
13.06.2024 a nasledujúci deň t. j. 14.06.2024 sa dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania je v

súlade s § 3 nariadenia Vlády SR číslo 87/1995 Z. z. a to 9,50% ročne.

35. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/

EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa 53 ods.4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svojezmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa článku 3 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

36. Žalobkyňa podanou žalobu žiadala, aby súd určil neprijateľnosť a teda neplatnosť nasledujúcich

zmluvných podmienok:

- zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX, z 09.08.2017, uvedená v časti Dôsledky nesplácania úveru, v znení:
„Dôsledky nesplácania úveru podľa úverových podmienok:

- Poplatok za prvú upomienku: 5,- eur,
- Poplatok za druhú a ďalšiu upomienku: 12,- eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

- zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX, z 09.08.2017, uvedená v časti Dôsledky nesplácania úveru, v znení:

„Dôsledky nesplácania úveru podľa úverových podmienok:
- Zmluvná pokuta za neuhradenie splátky: 17,- eur.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

- zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX, z 09.08.2017, uvedená v časti Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito ustanoveniami

úverových podmienok, v znení:
„Ako variabilný symbol pre platbu úveru uvádzajte číslo zmluvy. Ak číslo neuvediete, nie je možné platbu
identifikovať a budeme to brať ako nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

- zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX, z 09.08.2017, uvedená v časti Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito ustanoveniami
úverových podmienok, v znení:
„Prípadný preplatok Vám vrátime na základe Vašej písomnej žiadosti. Za vrátenie preplatku Vám môže
byť naúčtovaný poplatok vo výške 2,82 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila a preukázala, že o neprijateľnosti hore uvedených zmluvných
podmienok už bolo rozhodnuté a to rozsudkami či už okresných alebo odvolacieho súdu, na ktoré v
žalobe poukázala.

K tejto časti žaloby sa žalovaný vyjadril tak, že nárok žalobkyne uznáva v plnom rozsahu, avšak podľa
jeho názoru, ak už boli všetky zmluvné podmienky opakovane vyhlásené za neprijateľné, považuje ich
opätovné žalovanie za nadbytočné a nehospodárne.Aj keď žalovaná v tejto časti žaloby nárok žalobkyne v plnom rozsahu uznala, súd nemohol rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie, lebo žalobkyňa to nenavrhla (ustanovenie § 282 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

Žalobkyňa tvrdila, že označené zmluvné podmienky sú neprijateľné a teda neplatné a žalovaná tieto
skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprela, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel, lebo považoval tvrdenia

strán za nesporné.

37. Súd poukazuje, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré
zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne
zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných
práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky

Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná
fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky

jednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakéhovzťahyjecharakteristické,žepodnetkzmluvnému
rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.38. Ak súd v individuálnom spore rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, že konkrétna
podmienka je neprijateľná alebo neplatná (§ 298 CSP), ide o vyriešenie sporu medzi konkrétnym

dodávateľom a spotrebiteľom. Súd vo výroku svojho rozhodnutia neuvádza povinnosť dodávateľa zdržať
sa ďalšieho používania tejto podmienky. Napriek tomu však prichádza do úvahy precedentný charakter
uvedeného rozsudku, keď v iných sporoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom procesný útok, resp.
procesná obrana (čl. 6 ods. 1 CSP) môžu byť založené na inom rozsudku súdu, ktorý sa týkal rovnakej
veci. Napriek tomu, že súd v rozsudku, ktorý sa týka individuálneho sporu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, nezakazuje dodávateľovi ďalšie použitie dotknutej zmluvnej podmienky, táto povinnosť
dodávateľovi vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53a OZ. Porušenie tejto zákonnej povinnosti
môže mať za následok absolútnu neplatnosť dotknutej časti spotrebiteľskej zmluvy ( § 39 v nadväznosti
na § 41 OZ), právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 OZ) a napokon právo na náhradu
škody (§42 OZ). V konaní o týchto nárokoch sa už nemusí dokazovať neprijateľnosť dotknutej zmluvnej
podmienky.

Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez
ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z
takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a OZ. Nie je pritom významné,
či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal

plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže
bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý
je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porovnaj čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z
judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša", ktorý
súd mu plnenie prizná - rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012.

39. U tých zmluvných podmienok, ktoré už boli judikované súdnymi rozhodnutiami, na ktoré žalobkyňa
v žalobe poukázala, odkazuje na odôvodnenie ich neprijateľnosti a zároveň konštatuje, že sa s
odôvodnením stotožňuje. Keďže ide o zmluvné podmienky, ktoré už žalovaným nemali byť používané,
nebolo potrebné osobitne odôvodňovať ich neprijateľnosť, preto rozsudok obsahuje len odkaz na súdne

rozhodnutia, ktorými bola určená ich neprijateľnosť.

Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení

neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na
určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

40. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 22, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024