Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123341855
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123341855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. D., právne zastúpený E. C. F., advokátom, so sídlom G. XX,
XXX XX D. D., proti žalovanému: H. I. J., K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom I. L. XX, XXX XX D., v
konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/40/2023 – 170 zo dňa 19. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.7C/40/2023–170 zodňa19.09.2024vnapadnutých
výrokoch I., III., IV. a Vp o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) rozhodol nasledovne:
„I. Súd u r č u j e , že pozemok, novovytvorená parc. KN "C" č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 306 m2,

vzniknutá odčlenením od pôvodnej parc. reg. KN "C" č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1317 m2, evidovanej Okresným úradom D. D., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre okres D. D.,
obec D. D., katastrálne územie F., podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, na vymedzenie
rozsahu duplicitného vlastníctva, vyhotoveného B. D. J., so sídlom M. L. XX, XXX XX D. D., N. E. A.,
dňa 23.8.2022, autorizačne overeného dňa 23.8.2022 N. A. G., úradne overeného dňa 14.9.2022 N. O.
L., pod č. B./XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
-vymedzuje rozsah duplicitného vlastníctva žalobcu k pozemku parc. KN "E" č. XXX/X o výmere 306

m2, evidovaného na LV č. XXX pre k.ú. F. a žalovaného k pozemku parc. KN "C" č. XXX/XX o výmere
1317 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre k.ú. F.,
-a táto je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1.

II. Súd v zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd určuje, že v celom rozsahu zaniká parc. KN "E" č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 306

m2, evidovaná Okresným úradom D. D., katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre katastrálne územie F..

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného, v časti o určenie vlastníckeho práva žalovaného, z a m i e t a.V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.“
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
26.6.2023, domáhal určenia vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom

D. D., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre okres D. D., obec D. D., katastrálne územie F. ako
pozemok, parc. reg. KN "C" č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1317 m2, ktorá je v časti,
odčlenenej predloženým geometrickým plánom ako parc. reg. KN "C" č. XXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 306 m2, evidovaná v právnom vzťahu duplicitného alebo viacnásobného vlastníctva
žalovaného (na uvedenom LV č. XXXX pre k.ú. F.) a žalobcu (na LV č. XXX pre k.ú. F., ako pozemok

parc. KN "E" č. XXX/X - trvalý trávny porast výmere 306 m2). Domáhal sa aj určenia, že je výlučným
vlastníkom pozemku, parc. KN "E" č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 306m2, evidovaného
Okresným úradom D. D., katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre katastrálne územie F.. Uplatnil si aj nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.2 Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 126 ods. 1 a § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval vykonané dokazovanie a ustálil, že v konaní bolo sporné, komu patrí vlastnícke

právo k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom D. D., katastrálnym odborom ako duplicitné alebo
viacnásobné vlastníctvo k časti nehnuteľnosti o výmere 306 m2 evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz.
F., ako pozemok parcela registra CKN č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1317 m2
v prospech žalovaného a súčasne evidovanej v časti o výmere 306 m2 aj v prospech žalobcu na LV č.
XXX pre kat. úz. F. ako pozemok EKN č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 306 m2. Nebolo sporné,

že žalobca si svoje vlastnícke právo odvodzoval z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXX XXX/XX, I.
XX/XX zo dňa 14.6.2000, právoplatného dňa 30.6.2000, ktorým okrem iného nadobudol aj pozemok
parc. KN-E č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 913 m2 (evidovaný na LV č. XXX pre k.ú. F.).
Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z predloženého osvedčenia o dedičstve. Nebolo sporné, že
časť zdedeného pozemku, evidovaného ako parc. KN-E č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 306

m2, je na základe čz XXX/XXXX, vedená ako duplicitné vlastníctvo po tom, ako hodnovernosť údajov
katastra o práve k danej nehnuteľnosti bola spochybnená kúpnou zmluvou uzatvorenou žalovaným s K.
P.,dňaX.X.XXXX.UvedenáskutočnosťvyplývazLVč.XXXprek.ú.F..Nebolospornéanito,žežalovaný
si svoje vlastnícke právo odvodzoval od Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XX-XXX/XXXX/XXXXXXXXX/XXXX/
XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorú uzatvoril s p. K. P., ktorou okrem iného nadobudol aj pozemok parc. KN-

C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1317 m2 (evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. F.).
Nebolo sporné, že k uvedenému pozemku je tiež evidované duplicitné, resp. viacnásobné vlastníctvo
a že hodnovernosť údajov katastra o práve k danej nehnuteľnosti bola spochybnená Osvedčením o
dedičstvesp.zn.XXX/XXX/XXXXz14.10.2000.Uvedenéskutočnostimalsúdpreukázanézpredloženej
kúpnej zmluvy a z LV č. XXXX pre k.ú. F.. V konaní nebolo medzi sporovými stranami sporné ani to,

že duplicita vlastníctva v časti parcely C KN č. XXX/XX a parcely E KN č. XXX vznikla Geometrickým
plánom č. XXX/XXXX na obnovu hraníc častí pôvodných parciel č. XXX/X, XXX (nové p.č. XXX/XX,
XXX/X, XXX/XX), zhotoviteľa N. A. G. - B., Q.. J. XX, D. D. zo dňa 13.1.2014, autorizačne overeného N.
E. R. dňa 17.1.2014 a úradne overeného dňa 25.3.2014 N. O. L. pod č. XXX/XXXX, ktorý síce neriešil
parcelu E KN č. XXX, avšak pôvodná parcela E KN č. XXX, ktorou sa zaoberal a ktorú zmenil na parc.

C KN č. XXX/XX, mala výmeru 1004 m2 a zmenil ju na výmeru 1317 m2. Nebolo tak sporné, že tým
v časti geometrického plánu "Výkaz výmer" vznikol stav, že nezodpovedala jeho časť "Doterajší stav",
časti "Nový stav", ktoré správne majú byť, pokiaľ ide o výmeru v metroch štvorcových (m2), zhodné. V
danom prípade sa výmera nezhodovala, čo nebolo správne.
1.3 V konaní bolo z pripojených záznamových listín z.z. XX/XX a XX/XX preukázané, že p. K. P.,

nadobudla v dedičskom konaní po svojej starej matke, rozhodnutím Štátneho notárstva v D. D. sp. zn.
D XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, okrem iných nehnuteľností, aj pozemok zapísaný v PKV č. XX pre k.ú.
M., pod poradovým číslom zápisu X a pod parcelným číslom XXX, ako "Lúka v I. O." o výmere 999
m2. Z identifikácie parciel č. XXX.X-XXX-XXXX-XX zo dňa 17.11.1992 bolo preukázané, že uvedený
pozemok, v nezmenenej výmere 999 m2, bol zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. M.. K navýšeniu výmery

danej parcely došlo preukázateľne až geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 13.1.2014, pričom
však tento vychádzal už z výmery 1 004 m2. Pre úplnosť súd dodal, že výmera nie je záväzným údajom
v PKV, a preto navýšenie výmery o 5 m2, je možné presnejším meraním. Je pravdou, že zameranie
pozemkov a ich zápisy v PKV neboli také presné ako v neskoršom období, na čo poukazoval aj žalovaný
vo svojej obrane keď tvrdil, že krokárske mapy boli nepresné, avšak v geometrickom pláne č. XXX/

XXXX, je v časti Zmien a Nového stavu už aj presnejšia výmera tejto parcely (1004 m2) navýšená o
ďalších 313 m2, čo už je zrejmá nesprávnosť a nie iba nepresnosť merania. Uvedené bolo v konečnom
dôsledku konštatované aj v Rozhodnutí OÚ D. D., katastrálny odbor č. X XX/XXXX, z ktorého obsahu
bolo nepochybné, že k navýšeniu výmery o 306 m2 došlo na úkor pozemku žalobcu, čo následnebolo zo strany OÚ D. D., katastrálneho odboru, zaznamenané v súčasnej evidencii vlastníckeho práva
žalobcu a evidované ako duplicitné vlastníctvo žalobcu a žalovaného. Súd tak mal bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že K. P. nenadobudla vlastnícke právo k parc. KN C č. XXX/XX o výmere

1317 m2, niektorým zo zákonných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Nedošlo na jej strane k
nadobudnutiu vlastníckeho práva ani prechodom a ani prevodom scudzovacou zmluvou v období od
roku 2013 do roku 2017. Súd potom nemal preukázané z akého právneho titulu odvodzovala p. K. P.
svoje vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti, k výmere 306 m2. A súd zároveň nemal preukázané
ani to, že by nejakým zo zákonných spôsobov zaniklo vlastnícke právo žalobcu. Z rozhodnutia OÚ D.

D., katastrálny odbor zo dňa 29.05.2019 bolo zrejmé, že jeho vlastnícke právo nezaniklo, iba bolo v časti
výmery 306 m2 spochybnené na základe kúpnej zmluvy č. XXXXX/XX-XXX/XXXX/XXXXXXXXX/XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným a K. P.. V konaní však nebolo preukázané
z akého právneho titulu odvodzovala K. P. svoje vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti o výmere
306 m2. Pokiaľ teda K. P. nebola preukázateľne vlastníčkou prevádzanej parcely č. XXX/XX v časti
výmery 306 m2, keď nemožno nadobudnúť vlastnícke právo na základe administratívnej chyby, nemohla

hoanikúpnouzmluvouplatnepreviesťnažalovaného.Žalobcavlastníckeprávokspornejčastipozemku
nadobudol titulom Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXX XXX/XX, I. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
nadobudol i pozemok parcela EKN č. XXX – trvalé trávne porasty o výmere 913 m2, čo v konaní nijako
spochybnenénebolo,pretojehovlastníckeprávonijakýmspôsobomnezanikloanaďalejtrvá.Súdpotom
dospel k záveru, že výlučným vlastníkom spornej časti pozemku o výmere 306 m2 je žalobca.

1.4 V ďalšom obsahu odôvodnenia sa súd prvej inštancie venoval i judikatúre týkajúcej sa
dobromyseľného nadobúdateľa.
1.5 Súd tak dospel k záveru, že vlastníkom sporného pozemku o výmere 306 m2 novovytvorenej parcely
CKN č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2 je žalobca, keďže jeho vlastnícke
právo nezaniklo žiadnym zo zákonných spôsobov a na uvedenom závere nič nemení ani evidenčný

zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností svedčiaci v prospech inej osoby, ako je žalobca. Súd
preto podanej žalobe žalobcu vyhovel a zároveň žalobu v časti o určení vlastníckeho práva k pozemku
evidovanému na LV č. XXX pre kat. úz. F., ako pozemok EKN č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere
306 m2 zamietol. Keďže súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného ako parc.
CKN č. XXX/XX o výmere 306 m2, pričom išlo v prírode o jeden a ten istý pozemok evidovaný pod dvoma

parcelnými číslami v prospech dvoch vlastníkov, súd nemohol prikázať žalobcovi aj výlučné vlastníctvo
k parcele EKN č. XXX/X, ktorá označovala rovnaký pozemok. Súd tak rozhodol, že táto parcela zaniká,
čím v časti vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie, keďže súd
dospel k záveru, že výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely CKN č. XXX/XX je žalobca, vzájomnú
žalobu žalovaného v časti o určenie, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely CKN č. XXX/XX

o výmere 1317 m2 zamietol.
1.6 O trovách rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 257 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania a konštatoval, že žalobe žalobcu vyhovel čiastočne, ale rovnako
i vzájomnej žalobe žalovaného, a teda každá zo sporových strán bola v konaní čiastočne úspešná aj
neúspešná. Skutočnosť, že žiadna zo strán sporu duplicitu v evidencii vlastníckeho práva nezapríčinila,

súd zároveň považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, keď k chybe v evidencii vlastníctva došlo
geometrickým plánom č. XXX/XXXX, t.j. pred 11 rokmi, kedy pri obnove hraníc parciel vlastníčky K.
P. došlo k navýšeniu výmery jej pozemku o 306 m2 bez relevantného dôvodu. Súd preto považoval
uvedené za dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových
strán.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, pričom
rozsudok súdu prvej inštancie napadol vo výroku I., III. a IV., a to z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d/, e/ a h/ CSP. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 2.
a v tejto časti považoval rozhodnutie súdu za arbitrárne, keďže bolo prijaté bez vykonania znaleckého

dokazovania. Namietal, že súd sa priklonil k názoru, že je za správne považovať údaje staršie viac ako
30 a takmer 50 rokov a za nesprávne považovať údaje zapísané v katastri nehnuteľností, ktoré boli
zapísané na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX bez vykonania znaleckého dokazovania. Súd
vo veci nemohol rozhodnúť zákonne a spravodlivo bez toho, aby vykonal znalecké dokazovanie. Súd
neskúmal správnosť údajov na listinách, ktoré predložil žalobca. Žalovaný nerozumie na základe čoho

súd posúdil správnosť údajov zapísaných v identifikácii zo dňa 17.11.1992 a rozhodnutia o dedičstve
D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že údaje zapísané v týchto
dokumentoch sú správne. V konečnom dôsledku sám uznal, že údaje v týchto dokumentoch sús najväčšou pravdepodobnosťou nesprávne. Rozhodnutie súdu nie je založené na faktoch, ale len na
úvahe, že navýšenie o ďalších 313 m2 je zrejmá nesprávnosť.
2.1 Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že stav parcely tak, ako bol nadobudnutý žalovaným, potvrdila

v roku 2013 aj obnova evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Poukázal na znenie § 1, § 6 a § 7
ods. 1 zákona 180/1995 Z. z. o ROEP a upozornil na to, že žalobca mohol a mal vedieť o tomto stave
už v roku 2013 a zároveň mohol uplatniť i námietky. V tomto období boli vyhotovené znalecké posudky,
ktoré určili rozmer, geometrické a polohové určenie spornej nehnuteľnosti tak, ako bola žalovaným

odkúpená od predávajúcej a žalobca tento stav nenamietal. K spornej nehnuteľnosti boli vyhotovené
viaceré geometrické plány s rozdielnym výsledkom, čo znamená, že iba znaleckým dokazovaním, by
boli súdu zabezpečené dôkazy rozhodujúce pre správne a spravodlivé rozhodnutie o veci.
2.2 K otázke ochrany dobromyseľného nadobúdateľa sa žalovaný bližšie vyjadril k odôvodneniu
obsiahnutom v bode 42. rozsudku, kde súd uviedol, že žalobca bol nečinný už od roku 2013 a žalovaný
nemal žiadny dôvod pochybovať o výlučnom vlastníctve predávajúcej, nakoľko to od roku 2013

nerozporoval ani žalobca. Takto zapísanú výmeru nehnuteľnosti potvrdili viaceré geometrické plány
a ROEP, ktorý vychádzal z relevantných podkladov a v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o ROEP mohol
žalobca podať námietky, no neurobil tak. Žalovaný má tak za to, že preukázal svoju dobromyseľnosť
a nesúhlasí s názorom súdu, že neboli uvedené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, prečo by mu mala
byťposkytnutáochranaakonevlastníkovi.Súdvosvojomodôvodneníneuviedol,čoeštevôbecžalovaný

mal alebo mohol spraviť na preukázanie svojej dobromyseľnosti. Rakúsky Najvyšší súd vo svojom
uznesenísp.zn.6Ob666/85vyslovilnázor,žepožiadavkynainvestigatívnuaktivitukupujúcehonemôžu
byť zbytočne exponované, inak by pozemková kniha strácala na svojom význame. Žalovaný sa tak
nestotožnil v odôvodnení obsiahnutom názore v bode 42., keď súd spochybňuje možnosť zistiť alebo
rozpoznať chybu v geometrickom pláne, vzhľadom na vek predávajúcej a tým nepriamo spochybňuje

mentálne schopnosti predávajúcej. Predávajúca v čase predaja nemala žiadne zdravotné problémy,
ktoré by ju obmedzovali k prevodu nehnuteľnosti a žalovaný nemal dôvod považovať jej vyhlásenie
za nedôveryhodné. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
výrokoch I., III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
07.11.2024. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Uviedol, že nie je pravdou, že by bol
k spornej parcele vyhotovený ROEP v roku 2013, ktorý by preukazoval inú výmeru akú má v súčasnosti.

Táto skutočnosť je zrejmá z geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 17.01.2014, ktorý uvádza, že
pôvodná parcela EKN č. XXX mala výmeru 1004 m2 a novovytvorená parcela XXX/XX má vo výkaze
výmer predmetného geometrického plánu uvedenú výmeru 1317 m2. K vzniku duplicity teda došlo až
týmtogeometrickýmplánomanievrámciROEP-u,akotonesprávneuvádzažalovaný.Uvedenévyplýva
i z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď tento uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že

ku vzniku duplicity došlo až geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 17.01.2014. Jediným dôvodom
vzniku duplicity, ako aj uvedenia nesprávnej výmery parcely, je práve tento geometrický plán č. XXX/
XXXX. Táto skutočnosť bola potvrdená aj rozhodnutím Okresného úradu D. D., katastrálny odbor zo
dňa 29.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2019 a žalovaný voči nemu nepodal opravný
prostriedok. Toto rozhodnutie je pre strany, ako i ostatné orgány záväzné. Tým, že žalovaná nepodala

voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, vyjadrila súhlas s tým, že geometrický plán č. XXX/
XXXX a výmera parcely č. XXX/XX v ňom uvedená bola nesprávna. Skutočná výmera spornej parcely
XXX/X, t.j. novovytvorenej parcely XXX/XX, bola v konaní jednoznačne preukázaná geometrickým
plánom vymedzujúcim rozsah duplicitného vlastníctva žalobcu a žalovaného č. XXXXXXXX-XX/XXXX
zo dňa 23.08.2022, ako aj právoplatným rozhodnutím Okresného úradu D. D. zo dňa 29.05.2019, pričom

uvedenými bola jednoznačne preukázaná aj skutočná výmera parcely XXX/XX vo veľkosti 1011 m2.
Pokiaľ chcel žalovaný vykonať znalecké dokazovanie, mal uvedené navrhnúť už v rámci konania na
okresnom súde. Takisto žalobca spochybnil i tvrdenie žalovaného o tom, že mal byť dobromyseľný,
nakoľko v prípade, ak by si bol skutočne istý svojou dobromyseľnosťou, tak by nepodával žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia proti predchádzajúcej vlastníčke parcely č. XXX/XX pani K. P..

Žalovaný si bol vedomý nesprávnej výmery parcely č. XXX/XX. Uvedená žaloba žalovaného bola však
zamietnutá z dôvodu, že bola podaná predčasne a súdy sa v rámci podanej žaloby nezaoberali meritom
veci. Takisto má žalovaný za to, že uznesenie Rakúskeho Najvyššieho súdu z roku 1958, na ktoré sa
odvoláva žalovaný vo svojom odvolaní, nie je použiteľné v tomto konaní z dôvodu rozdielnosti právnychúprav na Slovensku a v Rakúsku, ako aj z dôvodu, že rozhodnutia rakúskych súdov nie sú právne
záväzné pre naše súdy. Takisto nie je pravdou, že by boli v konaní predložené viaceré geometrické plány
s rozdielnym výsledkom. Existuje iba jeden geometrický plán s nesprávnou výmerou, a to geometrický

plán č. XXX/XXXX zo dňa 17.01.2014. Nesprávnosť výmery v tomto geometrickom pláne bola pritom
jednoznačne preukázaná, a to už vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím Okresného úradu D.
D., katastrálny odbor č. k. X XX/XXXX zo dňa 29.05.2019. Zároveň žalobca opätovne poukázal na
Nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 510/2016, ako i uznesenie Veľkého senátu obchodnoprávneho
kolégia NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020, z ktorých vyplýva, že iba samotná viera žalovanej v správnosť

údajov v katastri nestačí na prelomenie zásady nemo plus iuris. K. P. tak nemohla platne previesť
vlastnícke právo k parcele CKN č. XXX/XX o výmere 1317 m2 na žalovaného, ale iba vo výmere 1011
m2. V prípade prevodu uvedenej parcely v časti presahujúcej výmeru 1011 m2, tu ide o jednoznačný
rozpor so zákonom, keďže K. P. nikdy nebola vlastníčkou parcely CKN č. XXX/XX o výmere 1317
m2, ale len vo výmere 1011 m2. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX je zrejmé, že pôvodná výmera
parcely E XXX bola vo výmere 1004 m2 a až následne na základe tohto geometrického plánu došlo k jej

neprimeranému a nezákonnému navýšeniu na 1317 m2 a zmene tejto parcely na parcelu CKN č. XXX/
XX o výmere 1317 m2. Zápis č. XXX/XXXX tohto chybného geometrického plánu nemôže byť právnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva K. P. parcely č. CKN XXX/XX vo výmere 1317 m2. V konaní tak
bolo jednoznačne preukázané, že skutočným a výlučným vlastníkom spornej parcely je žalobca. Žalobca
tak má za to, že okresný súd rozhodol správne a zákonne a v celom rozsahu poukazuje a odkazuje na

odôvodnenie predmetného rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie preto navrhol potvrdiť ako vecne
správny a zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 13.11.2024 s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.11.2024, doručeným okresnému súdu
dňa 26.11.2024. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi žalobcu a k jeho tvrdeniam uvádza, že žalovaný
nepodal odvolanie voči rozhodnutiu Okresného úradu D. D. č. k. X XX/XXXX zo dňa 29.05.2019, no
zároveň na ústnom konaní, ktoré predchádzalo predmetnému rozhodnutiu okresného úradu, nesúhlasil

s opravou, ktorá by odstránila vzniknutú duplicitu. Poukázal na § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
a uviedol, že poznámka predstavuje druh zápisu do katastra nehnuteľností, no nepredstavuje druh
zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Od spochybnenia hodnovernosti údaju
o práve k nehnuteľnostiam je potrebné odlíšiť vyvrátenie jeho hodnovernosti v zmysle § 71 ods. 3
Katastrálneho zákona, ktoré sa následne nemôžu používať. V danom prípade nebola rozhodnutím

okresného úradu vyvrátená hodnovernosť údajov, a to, že žalovaný voči predmetnému rozhodnutiu
nepodal opravný prostriedok neznamená, že sa stotožnil s výlučným vlastníctvom žalobcu. Rozhodnutie
okresného úradu, na ktoré poukazuje žalobca, nemá relevanciu pre predmetné konanie. Údaje, na
ktoré poukazuje rozhodnutie okresného úradu D. D., sú údaje uvedené na parcelách, ktoré boli
označené ako parcely EKN. Ide o historicky staršiu evidenciu, ktorá nezohľadňuje skutočný stav, iba

naďalej trvajúce vlastnícke právo k tejto parcele a výmera takejto parcely nie je záväzná, nakoľko
pri jej zameriavaní neexistovali spoľahlivé technické prostriedky na geometrické určenie pozemkov,
ako v súčasnosti. Žalovaný má tak za to, že nie je odôvodnené považovať údaje staršie viac ako 30
a takmer 50 rokov za správne a za nesprávne považovať údaje zapísané v katastri nehnuteľností,
ktoré tam boli zapísané na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX bez vykonania znaleckého

dokazovania. Žalovaný zotrval naďalej na svojich tvrdeniach, že stav parcely tak, ako bol nadobudnutý
žalovaným, potvrdila v roku 2013 aj obnova evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, podľa
zákona č. 180/1995 Z. z.. Tu poukázal na ustanovenie § 1, § 6, § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z. z. a uviedol, že žalobca mohol a mal vedieť o tomto stave už v roku 2013 a zároveň si mohol
vtomtočaseuplatniťnámietky.Žalobcavšaktentostavnenamietal.RozhodnutiaROEPjedeklaratívnym

rozhodnutím, ktoré však bolo nadobudnuté skôr a na základe inej právnej skutočnosti podľa § 7 ods.
5 a 6 Zákona o ROEP. V prípade, ak bolo predložených viacero dôkazov s rozdielnym záverom
a nebola spochybnená ich relevantnosť, je podľa názoru žalovaného potrebné pre správne posúdenie
veci vykonať znalecké dokazovanie. K dobromyseľnosti žalovaného žalovaný opäť zvýraznil, že je
dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva a vzhľadom na všetky okolnosti nemohol mať pri

nadobúdaní predmetnej parcely najmenšie pochybnosti o osobe vlastníka. K tejto súvislosti poukázal
na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 468/2022. Ďalej uviedol, že žalovaný riadne zaplatil kúpnu
cenu na základe platnej kúpnej zmluvy, kde predávajúci prehlásil výlučné vlastníctvo a z údajov katastra
v čase kúpy nehnuteľnosti nemohli na strane žalobcu vzniknúť žiadne pochybnosti o možnosti duplicityvlastníctva. Žalovaný konal pri nadobúdaní dobromyseľne a žalobca v priebehu celého konania jeho
dobromyseľnosťnespochybnil,čokonštatovalikonajúcisúd.Žalovanýmátiežzato,žejemožnéprebrať
názory Rakúskeho Najvyššieho súdu z uznesenia sp. zn. 6 Ob 666/85, v ktorom vyslovil názor, že

požiadavkynainvestigatívnuaktivitukupujúcehonemôžubyťzbytočneexponované,inakbypozemková
kniha strácala na svojom význame. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I., III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.12.2024. Uviedol, že tvrdenia

obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného sa nezakladajú na pravde. Rozhodnutie Okresného úradu D. D.
č. k. X XX/XXXX sa týka obidvoch parciel a okresný úrad v rámci predmetného rozhodnutia vykonal
vo veci vlastné šetrenie a meranie a zistil, že výmera parcely EKN XXX je správna vo veľkosti 913 m2
a následne túto parcelu v rámci predmetného rozhodnutia rozdelil na parcelu EKN XXX/X vo výmere
607 m2 a parcelu EKN č. XXX/X vo výmere 306 m2, kde vyznačil duplicitu. Okresný úrad sa v rámci
predmetného rozhodnutia zaoberal výmerou parcely EKN XXX, ktorú rozdelil na dve parcely, pričom

vo veci vykonal vlastné merania a nevychádzal iba z údajov parciel registra EKN, ako to uvádza
žalovaný. Takisto nie je pravdou, že by bol k spornej parcele vyhotovený ROEP v roku 2013, ktorý
by preukazoval inú výmeru, akú má v súčasnosti. Táto skutočnosť je zrejmá z geometrického plánu
č. XXX/XXXX zo dňa 17.01.2014, ktorý uvádza, že pôvodná parcela EKN č. XXX mala výmeru 1004
m2 a novovytvorená parcela XXX/XX má vo výkaze výmer predmetného geometrického plánu uvedené

1317 m2, teda k vzniku duplicity došlo až týmto geometrickým plánom a nie v rámci ROEP. Tak, ako
v predchádzajúcom vyjadrení, žalobca zotrval na argumentácii, že jediným dôvodom vzniku duplicity,
ako aj uvedenia nesprávnej výmery parcely XXX/XX, je práve nesprávny geometrický plán č. XXX/
XXXX, pričom táto skutočnosť bola potvrdená i rozhodnutím Okresného úradu D. D., katastrálny odbor
zo dňa 29.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.06.2019 a žalovaný voči nemu nepodal opravný

prostriedok. Žalobca má za to, že znaleckým dokazovaním by došlo iba k zbytočnému predlžovaniu
konania a taktiež by nebolo ani v súlade s hospodárnosťou konania. Skutočná výmera spornej parcely
XXX/X (novovytvorenej parcely XXX/XX) bola v konaní jednoznačne preukázaná geometrickým plánom,
vymedzujúcim rozsah duplicitného vlastníctva žalobcu a žalovaného č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
23.08.2022, ako aj právoplatným rozhodnutím Okresného úradu D. D., katastrálny odbor č. k. X XX/

XXXX zo dňa 29.05.2019. Pokiaľ žalovaný opätovne tvrdí svoju dobromyseľnosť, žalobca má za to,
že pokiaľ by bol žalovaný skutočne dobromyseľný, nepodával by žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia proti predchádzajúcej vlastníčke parcely XXX/XX K. P.. Žalovaný si bol vedomý nesprávnej
výmery parcely CKN XXX/XX, a teda je zrejmé, že bol stotožnený s rozhodnutím Okresného úradu D.
D. č. k. X XX/XXXX Žalobca zopakoval, že uznesenie Rakúskeho Najvyššieho súdu z roku 1958, na

ktoré sa odvoláva žalovaný nie je použiteľné v predmetnom konaní z dôvodu rozdielnosti právnych úprav
na Slovensku a v Rakúsku, ako aj z dôvodu, že rozhodnutia rakúskych súdov nie sú právne záväzné
pre naše súdy. Rozhodnutia ústavného súdu a najvyššie súdu, na ktoré poukázal žalovaný vo svojom
podaní, sa týkajú predovšetkým oprávnenosti držby na účely vydržania a nie nadobudnutia vlastníckeho
práva, a teda rovnako nie sú použiteľné. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať z rozhodnutí Ústavného

súdu, ako aj Najvyššieho súdu SR I.ÚS 510/2016 a uznesenie Veľkého senátu obchodnoprávneho
kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020. V ďalšom žalobca zotrval na svojej prechádzajúcej argumentácii
obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému na vedomie dňa 19.12.2024.

9. V dôsledku odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací
(§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov – ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.12. Na základe podaného odvolania žalovaného, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní
vyhodnotil podľa § 391 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP,

pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej),
nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové
relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového

stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne
nariaďovaťodvolaciepojednávaniezostranyodvolaciehosúdu(§383,§384ods.1,2a3vspojenísust.
§ 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v podanom
odvolaní,odvolacísúdkonštatuje,ženazákladepreskúmaniavecidospelkzáveru,žepodanéodvolanie
nie je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne

správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

13. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia a zároveň v

podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného k
zásadným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza:

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, odvolacej argumentácie žalovaného
v podanom odvolaní a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť.

15. V podanom odvolaní žalovaný o. i. namieta, že súd prvej inštancie „sa priklonil k názoru, že je
za správne považovať údaje staršie viac ako 30 a takmer 50 rokov a za nesprávne považovať údaje
zapísané v katastri nehnuteľností, ktoré tam boli zapísané na základe geometrického plánu č. XXX/

XXXX bez vykonania znaleckého dokazovania“; opakovane žalovaný v podanom odvolaní namietal, že
súd nemohol rozhodnúť v tejto veci zákonne a spravodlivo bez toho, aby vykonal znalecké dokazovanie,
keď súd neskúmal správnosť údajov na listinách, ktoré predložil žalobca.

16. K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa navrhovaného znaleckého dokazovania, odvolací

súd predovšetkým konštatuje, že žalovaný namieta nedostatok znaleckého skúmania pred rozhodnutím
súduprvejinštancie,avšaksámtakýtodôkaznýnávrhvkonanípredsúdomprvejinštancienepredniesol.
V tejto súvislosti je tak nutné zvýrazniť zásadu zákonnej ( § 154 CSP) a sudcovskej koncentrácie
konania, ( § 153 CSP) keď podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Zároveň v zmysle § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. V zmysle čl. 8 CSP obe strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a následne podporiť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu. Ako vyplýva z dikcie čl. 8 CSP, sporové strany primárne zaťažuje povinnosť označiť
skutkové tvrdenia, na základe ktorých môže súd rozhodnúť. Až tie skutkové tvrdenia, ktoré sú uvedené
v podaní strán, následne strana podporí dôkazmi, z ktorých je uvedené skutkové tvrdenie možné

verifikovať. Článok 8 CSP je následne konkretizovaný v ust. § 150 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Povinnosť skutkových tvrdení tak zaťažuje sporové strany. Zároveň skutkové tvrdenia sú považované
za prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP), ktoré sú sporové stranyv zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP povinné uplatniť včas. Časové hľadisko uplatnenia skutkových tvrdení
ako prostriedku procesného útoku alebo prostriedku procesnej obrany potom podlieha sudcovskej
koncentrácii, ako aj zákonnej koncentrácii konania, kedy v zmysle § 153 ods. 2 CSP na skutkové

tvrdenie, ktoré strana nepredloží včas, súd prihliadnuť už nemusí a zároveň na skutkové tvrdenia,
ktoré by boli uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, už súd ani prihliadnuť
nesmie. Táto stručná rekapitulácia základných pravidiel Civilného sporového poriadku teda upravuje
rámec procesného postupu žalobcu a žalovaného.

19. V podanom odvolaní vznesený návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, resp. námietka o jeho
nevykonaní bez dôkazného návrhu, je prostriedkom procesnej obrany, ktorý však mal a mohol
žalovaný uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V prejednávanej
veci z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že po písomných vyjadreniach sporových strán sa
vo veci uskutočnilo pojednávanie vo veci dňa 19.09.2024, ktoré bolo zároveň jediným pojednávaním vo
veci, na ktorom sa zúčastnil žalobca osobne, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.

Pred vykonaním pojednávania žalovaný v žiadnom zo svojich písomných vyjadrení vo veci nenavrhoval
vykonať znalecké dokazovanie, takýto dôkazný návrh súdu nepredložil. Na uvedenom pojednávaní
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tak, ako bolo sporovými stranami navrhované, okrem výsluchu
svedkyne N. Q., ktorá sa zo zdravotných dôvodov na pojednávanie nedostavila. K uvedenému právny
zástupca žalovaného uviedol, že jednak výsluch svedkyne N. Q. nepovažuje za podstatný a ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania súdu nepredniesol, dokazovanie v inom rozsahu nenavrhol vykonať.
Následne súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

20. Pokiaľ teda v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nepredniesol dôkazný návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania, ale uvedený prostriedok procesnej obrany prvýkrát predniesol až v podanom

odvolaní odvolaciemu súdu ako odvolaciu námietku, odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu
argumentáciu a procesnú obranu žalovaného ako oneskorene uplatnenú, rozpornú s ustanovením § 154
CSP, keď uvedený prostriedok procesnej obrany v podobe dôkazného návrhu na vykonanie znaleckého
dokazovania žalovaný mal možnosť využiť v konaní pred súdom prvej inštancie pred vyhlásením
dokazovania za skončené, pričom žalovaný uvedené nevyužil, dokazovanie v tomto rozsahu nenavrhol,

hoci tak učiniť mohol. Odvolaciu námietku spočívajúcu v nedostatku vykonaného dokazovania tak
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď uvedený dôkazný návrh zároveň ani nespĺňa predpoklady
povolenej novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, keďže nie je
naplnený žiadny z predpokladov v zmysle § 366 písm. a) až d) CSP.

21. Nad rámec uvedeného odvolací súd zároveň konštatuje, že pokiaľ by i uvedený dôkazný návrh
bol prednesený v konaní pred súdom prvej inštancie, takéto znalecké dokazovanie či skúmanie, by
nebolo vo veci pre potreby rozhodnutia o veci ani potrebné a dôvodné a zároveň by bolo i v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania, keď podstatné skutočnosti významné a dôležité pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie dostatočne vyplynuli z ostatných listinných dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie,

a to predovšetkým z rozhodnutia Okresného úradu D. D., katastrálny odbor č. k. X XX/XXXX zo dňa
29.05.2019, na ktoré poukázal i súd prvej inštancie a z obsahu ktorého pri rozhodnutí vychádzal.

22. Z uvedeného je zrejmé, že samotné šetrenie zápisov na dotknutých listoch vlastníctva (č. XXX
a LV č. XXXX) a ich správnosti už vykonal Okresný úrad D. D., katastrálny odbor, ktorý opätovne

preskúmaval geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, geometrický plán č. XXX/XXXX, geometrický
plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX a takisto aj grafické zobrazenie pôvodnej parcely EKN č. XXX a sám
konštatoval rozdiel 306 m2 medzi písomným a grafickým operátom. Tento záver vyplýva z rozhodnutia
zo dňa 29.05.2019 č. k. X XX/XXXX, kde katastrálny odbor okresného úradu v konaní o oprave chýb
v katastrálnom operáte konštatoval, že na LV č. XXX bola evidovaná parcela EKN č. XXX s výmerou

913 m2, pričom však jej grafická výmera je 607 m2. Následne po prešetrení geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XX/XXXX na obnovu pôvodných pozemkov EKN parciel a nových parciel CKN č. XXX/XX,
XXX/X, XXX/XX, XXX/XX zo dňa 23.08.2018 bolo zistené, že vo vyššie uvedenom geometrickom pláne
boli riešené parcely EKN č. XXX, XXX, XXX K. XXX/X, ktoré ako EKN parcely zanikli, ale uvedené sa
nedotklo EKN parcely č. XXX a „z druhej strany parcely EKN č. XXX bol zapísaný geometrický plán

č. XXX/XXXX na obnovu hraníc časti pôvodných parciel č. XXX/X, XXX (nové parcelné čísla XXX/XX,
XXX/X, XXX/XX) zo dňa 17.01.2014, ktorý tiež neriešil parcelu EKN č. XXX, pričom pôvodná parcela
EKN č. XXX mala výmeru 1004 m2. Novovytvorená parcela CKN č. XXX/XX má vo výkaze výmer
geometrického plánu uvedených 1317 m2. Týmto geometrickým plánom vznikla v časti parcely EKN č.XXX a parcely CKN č. XXX/XX duplicita. Po prešetrení bolo zistené, že výmera parcely EKN č. XXX
vedená v SPI KN je správna. Vyhotoviteľ predmetného geometrického plánu vychádzal z grafických
podkladov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), až v priebehu rokov pri

vyhotovení ďalších geometrických plánov bol zistený posun v zobrazení parciel registra EKN v mape
určeného operátu kat. úz. F.. Parcela CKN č. XXX/XX bola na základe uvedeného geometrického plánu
s navýšenou výmerou zapísaná číslom zmeny XXX/XXXX na LV č. XXX - P. K.. Už z údajov uvedených
vo výkaze výmer v stave právnom uvedeného geometrického plánu vyplýva, že vlastníčke K. P. sa
neprimerane navýšila výmera parcely EKN č. XXX o 313 m2, ktorá už vtedy bola zapísaná na LV č.

XXX s výmerou 1004 m2 na základe rozhodnutia pozemkového úradu č. XXX/XX zo dňa 29.05.1996,
Z XXXX/XX – schválenie registra pôvodného stavu – register vlastníckych práv v katastrálnom území
F., spracovaný zhotoviteľom B., D. D., v pozemnoknižnej zápisnici č. XX má parcela XXX výmeru 999
m2 a táto výmera je uvedená aj v identifikácii č. XXX.X-XXX-XXXX-XX zo dňa 17.11.1992, ktorá je
v Zbierke listín priložená k rozhodnutiu o dedičstve D XXX/XX zo dňa 23. júna 1978 zapísaného číslom
zmeny XX/XX a XX/XX. Vo výkaze výmer uvedeného geometrického plánu má parcela EKN č. XXX

výmeru 1317 m2, s touto výmerou bola číslom zmeny XXX/XXXX na základe uvedeného geometrického
plánu zapísaná na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXX/XX. Následne číslom zmeny XXX/XXXX bola
na základe kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa 28.07.2017 parcela CKN č. XXX/XX zapísaná na
LV č. XXXX (H.)“.

23. Z uvedeného vykonaného listinného dôkazu vyplynulo zistenie okresného úradu, katastrálneho
odboru o pochybení pri zápise výmery parcely EKN č. XXX (a posunu v zobrazení parciel registra
EKN) , kde bolo vysvetlené akým spôsobom došlo k navýšeniu uvedenej EKN parcely pri zápise parciel
do registra C, pričom konštatované „navýšenie výmery“ v dôsledku nesprávneho zápisu v časti „Nový
stav“ predstavuje 306 m2. Je zrejmé, že sa tak udialo vypracovaním a zapísaním geometrického

plánu č. XXX/XXXX a to zápisom č. XXX/XXXX, kedy duplicita vlastníckych práv vznikla vytvorením
parcely CKN XXX/XX, ktorá už ako novovytvorená parcela má vo výkaze výmer geometrického plánu
zapísaných 1317 m2, pričom takto novovytvorená parcela registra C s nesprávne uvedenou väčšou
výmerou bola zapísaná na LV č. XXX (číslom zmeny XXX/XXXX) vlastníčke K. P., v dôsledku čoho
nastalo, že vlastníčke K. P. sa „navýšila výmera“ pôvodnej parcely EKN č. XXX avšak bez právneho

dôvodu a právneho titulu nadobudnutia vlastníckych práv k pozemkovej nehnuteľnosti o takejto výmere.

24. Parcelu s takto navýšenou výmerou už ako parcelu registra CKN č. XXX/XX na základe kúpnej
zmluvy K. P. previedla na žalovaného, kedy bola číslom zmeny XXX/XXXX zapísaná na základe kúpnej
zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 28.07.2017 parcela CKN č. XXX/XX na LV č. XXXX, ako vlastníctvo

žalovaného, t.j. H..

25. Z uvedeného tak možno konštatovať, že K. P. previedla kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX
na žalovaného parcelu CKN s výmerou 1317 m2, avšak uvedená vznikla z parcely EKN XXX, ktorej
vlastníctvo svedčalo K. P., len o výmere 1 011 m2. Správne tak súd prvej inštancie po vykonanom

dokazovaní v potrebnom rozsahu konštatoval, že K. P. nemohla na žalovaného kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený dňa 28. 07. 2017 pod V XXXX/XXXX previesť viac práv (teda k parcele o výmere 1317
m2), než sama mala. K. P. totiž nadobudla pôvodne vedenú parcelu EKN XXX dedením, na základe
rozhodnutiaštátnehonotárstvaovýmere999m2.Privypracovaní geometrickéhoplánuč.XXX/XXXXzo
dňa 13.01.2014, tento však už pracoval so „vstupnou“ výmerou 1004 m2 (pričom rozdiel piatich metrov

mohol byť spôsobený presnejším meraním ako správne uviedol súd prvej inštancie), avšak uvedeným
bola zapísaná v časti „Nový stav“ (nová) výmera 1317 m2 ako CKN XXX/XX. V časti 306 m2 však K. P.
vlastníctvo nenadobudla dedením a ani na základe iného právneho titulu a k navýšeniu výmery došlo
v dôsledku nesprávne vypracovaného geometrického plánu č. XXX/XXXX. Tieto skutočnosti dostatočne
jasne vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie na základe dôkazných návrhov oboch

sporových strán.

26. V zmysle ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočnostiustanovenýchzákonom.Keďže vzmysleuvedenéhogeometrickýplánavňom(nesprávne)

uvedená výmera nie je spôsobilý nadobúdací titul vlastníckeho práva, K. P. nemohla najprv sama
nadobudnúť vlastníctvo i k výmere 306 m2, ktoré jej boli na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX
zapísané ako „nový stav“ výmery parcely CKN XXX/XX a následne ani žalovaného nemohla previesťna žalovaného na základe kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX viac práv než mala, a tak žalovaný nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo i k spornej výmere 306 m2.

27. Zároveň v tejto časti svedčí vlastnícke právo žalobcovi, ako vlastníkovi EKN parcely č. XXX, ktorý
parc. E KN č. XXX – trvalé trávne porasty o výmere 913 m2 nadobudol na základe osvedčenia
o dedičstve sp. zn. XXX XXX/XXXX zo dňa 14.06.2000, ktorý dôkaz listinou bol rovnako vykonaný
v procese dokazovania súdom prvej inštancie. Toto svoje vlastníckeho právo žalovaný od júna roku
2000 ďalej nepreviedol, teda mu dosiaľ svedčí k parcele registra E v celom nadobudnutom rozsahu,

ktorá však v časti 306 m2 vytvára(la) duplicitu vlastníctva k parcele registra C KN XXX/XX patriacej
žalovanému.

28. Odvolací súd tak konštatuje, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom a nepochybne zistil skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné rozhodnúť o určení
vlastníctva k novovytvorenej parcele C KN č. XXX/XX o výmere 306 m2, ktorá bola dosiaľ zapísaná i ako

vlastníctvo žalobcu k parcele EKN č. XXX a zároveň duplicitne ako vlastníctvo žalovaného (ako súčasť
parcely CKN č. XXX/XX), keď v súdenej veci žalobca preukázal, že vlastníctvo k parc. EKN č. XXX
nadobudol dedením a dosiaľ ďalej nepreviedol, pričom zároveň bolo dokazovaním preukázaná tiež tá
skutočnosť, že už v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte bolo zistené, že právnej predchodkyni
žalovaného–K.P.bolanesprávnevypracovanýmgeometrickýmplánomč.XXX/XXXXzapísanávýmera

vytvorenej parcely CKN XXX/XX nad rozsah vlastníctva jej svedčiaceho z nadobúdacieho titulu a táto
následne vlastníctvo i rozsahu nenadobudnutom riadnym nadobúdacím titulom (sporná výmera 306 m2)
previedla kúpnou zmluvou zo dňa 16. 06. 2017 na žalovaného.

29. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný argumentuje svojou dobromyseľnosťou v čase nadobúdania

vlastníckeho práva od K. P. až dosiaľ, odvolací súd dospel k záveru rovnako ako súd prvej inštancie,
že žalovaný vo vyššie uvedených okolnostiach nepreukázal okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré
by boli spôsobilé prelomiť zásadu „nemo plus iuris“, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť viac práv,
než sám má. Správne a detailne sa súd prvej inštancie s uvedenou otázkou vysporiadal v ods. 42.
odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie,sktorýmsaodvolacísúdstotožňujeanauvedenéodkazuje.

V otázke ochrany dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva je judikatúra najvyšších súdnych
autorít Slovenskej republiky pomerne ustálená od rozhodnutia Veľkého senátu NS SR, na ktoré už
poukázal i súd prvej inštancie a ktorým uznesením sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 bolo
konštatované: I. „Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke
právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností“.
II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám
má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený
v katastri nehnuteľností, ako vlastník nehnuteľnosti.

III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.

IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra,
nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v tom, že je vlastník.“

30. Správne súd prvej inštancie poukázal i na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 510/2016, ktorý
konštatoval o. i., že „materiálna publicita údajov katastra je teda de lege lata vyvrátiteľná a podmienená
tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto
okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený“.

31.Vprejednávanejvecisavykonanýmdokazovaním,atoibezpotrebyznaleckéhoskúmaniapreukázal
nesúlad údajov katastra so skutočným stavom, keď bolo spoľahlivo identifikované a preukázané, že
k uvedenému nesúladu v časti výmer parcely EKN a novovzniknutej parcely CKN XXX/XX došlo pri
zápise nového stavu k nesprávnemu zápisu výmery parcely, a preto žalovaný, ako nadobúdateľ musíbyť uzrozumený s tým, že s prihliadnutím na zásadu „nemo plus iuris“ nemohol od predchádzajúcej
vlastníčky K. P. nadobudnúť vlastnícke právo k parcele o výmere 1317 m2, keď menovanej svedčilo
vlastníctvo k parcele o výmere 1011 m2.

32. Zároveň, v reakcii na odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd konštatuje, že nebol dôvod
vo veci prihliadnuť a aplikovať na vec rozhodnutie Rakúskeho Najvyššieho súdu, na ktoré poukázal
žalovanývosvojomodvolaní,keďjednakslovenskáprávnaúpravaniejevtejtootázketotožnásprávnou
úpravouRakúskejrepublikyajednak judikatúraNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyatiežÚstavného

súdu Slovenskej republiky v otázke nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka je dostatočná, so závermi
tak, ako boli expressis verbis uvedené vyššie, pričom bola v súdenej veci i správne aplikovaná.

33. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL ÚS 16/95 a II.
ÚS 80/90, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí

orgánov verejnej moci a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na
ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických
osôb k orgánom verejnej moci ( IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného
súdu o tej istej právnej otázke za rovnako alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno
objektívne a rozume odôvodniť je ústavne neudržateľná ( IV. ÚS 209/2010, m.m. PL. ÚS 21/00, PL

ˇUS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach
nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne
závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného princípu právnej istoty
ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (Uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č.k. IV. ÚS 499/2011 – 25).

34. S poukazom na uvedené dôvody, vyhodnotiac odvolacie námietky žalovaného, odvolací súd dospel
k záveru o správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudok v odvolaním napadnutých meritórnych
výrokoch I., III. a IV. potvrdil ako vecne správny.

35. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok V. o trovách prvoinštančného konania, hoci
odvolaciu argumentáciu k rozhodnutiu o trovách prvoinštančného konania v podanom odvolaní žalovaný
nepredniesol a nesprávnosť uvedeného výroku nenamietal. Pri absencii odvolacej argumentácie
odvolateľa odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci bola na mieste aplikácia ustanovenia § 257

Civilného sporového poriadku, keď súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Súd vychádzal z osobitného charakteru sporu a individuálnych okolností sporu, kde
duplicitu vlastníckeho práva, určenia ktorého sa žalobca domáhal, nespôsobila ani jedna zo sporových
strán, keď pri meritórnom rozhodnutí bolo zistené a konštatované, že duplicita vlastníctva vznikla
v dôsledku zápisu nesprávne vypracovaného geometrického plánu, a teda duplicitu vlastníctva, ktorého

ochrany sa žalobca v konaní domáhal, tak nespôsobil ani samotný žalobca, ani žalovaný. Správne,
v súlade so zákonom a tiež spravodlivé pre usporiadanie pomerov medzi žalobcom a žalovaným bolo
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán za aplikácie ustanovenia §
257 CSP, pri vzhliadnutí dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku V. o trovách konania.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento nebol
úspešný ani sčasti, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom potvrdený ako vecne
správny. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, a teda

v súvislosti s odvolacím konaním žalobcovi trovy preukázateľne vznikli. Odvolací súd nevzhliadol
dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania, nakoľko
bolo na rozhodnutí žalovaného, či akceptuje zrozumiteľne a presvedčivo uvedené dôvody vyhovenia
žaloby žalobcu súdom prvej inštancie, alebo i pri konštatovanom pochybení a nedôvodnom navýšení
výmery pozemkovej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalovaný sa i napriek uvedenému bude dovolávať

rozhodnutia o určení vlastníckeho práva žalovaného i v odvolacom konaní. Odvolací súd potom
o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s prihliadnutím na zásadu úspechu v konaní vyjadrenú
v § 255 ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal právo na náhradu
trov konania, resp. procesne neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trovodvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).