Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010048
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8420010048.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr.

Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
26.02.2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. KK-7T/8/2020 zo dňa 20.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaného
A. B., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom C. XX/X, C., D. B.,

u z n á v a z a v i n n é h o , že

- v období od 25.3.2017 do 23.4.2019 v rodinnom dome na ulici C. E. XX/X F. D. C., D. B., spôsoboval

svojej nevlastnej dcére maloletej A.O.O., narodenej XX.XX.XXXX, aj pod vplyvom alkoholu, často v
neprítomnosti svojej manželky, matky maloletej A.O.O., psychické a fyzické utrpenie tým, že ju neustále
opakovane napádal, nadával, ťahal ju za vlasy a trhal jej vlasy, fackal ju a remeňom ju bil po tele, pri
sprchovaní ju bil varechou, strašil ju, že keď nebude spať, tak prídu chrobáky, v dôsledku čoho u nej
vyvolával strach, a preto nemohla spať, vyhrážal sa jej, že ak bude zlá, zatvorí ju do pivnice, púšťal
jej filmy jej veku neprípustné, ktoré nechcela pozerať a napriek tomu ju nútil vnímať nevhodný obsah,
v dôsledku čoho malé zlé sny, dával ju kľačať do kúta a k posteli a pritom niekedy na vystretých rukách
musela držať knihy, keď prišla zo školy, tak jej nedával jesť, keď jedlo dostala, rozprával jej pri jedení

nevhodné veci, čím jej kazil chuť do jedla, dával jej najavo, že jedlo si nezaslúži a nie je jeho biologická
dcéra, bez príčiny ju posielal do svojej izby a zakazoval voľnočasové aktivity bežné pre dieťa v jej veku,
čím ju obmedzoval, keď bola v mesiaci júl 2017 chorá, potom, ako si išla cez deň ľahnúť, nedovolil jej
ležať v posteli, musela vstať, pričom dňa 17.4.2019 jej mal hodiť kameň do hrudníka a naposledy sa jej
mal vyhrážať dňa 18.4.2019, t.j. na Zelený štvrtok, kedy jej mal kričať, že sa u nich doma bude prelievať
krv a príde k nim domov kriminál, pričom toto konanie obžalovaného vyvrcholilo tým, že ju uvedeného
dňa silno tlačil za ruku a vyhodil ju z domu po predchádzajúcej hádke s matkou G. B., v dôsledku

čoho maloletá A.O.O. utrpela ľahké zranenie, a to pohmoždenie ľavého lakťa, predlaktia a zápästia,
čím takto svojím správaním vyvolával u maloletej A.O.O. strach, stres a obavu o jej život a zdravie, čo
viedlo u maloletej A.O.O. k vzniku protrahovanej depresívnej reakcie ako reakcie na dlhodobú expozíciu
stresu, vrátane problémov v emocionálnej oblasti ako znakov syndrómu CAN – syndrómu týraného,
zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa,

t e d ablízkej osobe a zverenej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, tiež bezdôvodným

odopieraním stravy, oddychu, spánku a zdravotnej starostlivosti, a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania- po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ , ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024.

Z a t o mu súd ukladá:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024 s použitím § 37

písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona na rovnakom skutkovom

základe, ako je uvedený vyššie vo výroku tohto rozsudku.

Za to mu uložil podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 5
Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
v spojení s § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní, hneď po jeho vyhlásení a poučení
o opravnom prostriedku, odvolanie čo do viny i trestu v neprospech obžalovaného. V písomnom
odôvodnení najskôr uviedol, že obžaloba bola podaná pre skutok právne kvalifikovaný podľa § 208
ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, avšak súd
prvého stupňa bez úpravy skutkovej vety uznal vinu obžalovaného iba podľa § 208 ods. 1 písm. a),

b) Tr. zákona, teda vypustil právnu kvalifikáciu skutku podľa ods. 3 písm. d) Tr. zákona v spojení s §
138 písm. b) Tr. zákona, teda neprihliadol na dlhodobosť konania obžalovaného. S týmto postupom
prokurátor nesúhlasil. Tento záver súdu, podľa jeho názoru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
keďže dôkazy svedčia o tom, že obžalovaný konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona. Bolo dokázané, že konanie voči maloletej dcére trvalo dlhší čas,

to aj bolo premietnuté do skutkovej vety obžaloby od 25.3.2017 do 23.4.2019, čo bol súdom bez
zmeny prevzaté so skutkovej vety rozsudku. Argumentoval, že už len z výpovede poškodenej A.O.O.
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa k nej správal spôsobom napĺňajúcim všetky zákonné znaky
týrania blízkej osoby a zverenej osoby po dlhší čas, k tomu poukázal na pasáž jej výpovede ohľadom
zákazu pozerať televízor 3 roky. V spojitosti s tým poukázal na závery znaleckého posudku znalkyne

z odboru klinickej psychológie H. I. D., ktorá u poškodenej maloletej diagnostikoval syndróm týraného,
zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, čo bol výsledkom neadekvátneho zaobchádzania zo strany
obžalovaného. Poukázal tiež na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalkyne J. K. A. z odvetvia
psychiatrie, ktorá u poškodenej maloletej zistila poruchy prispôsobenia – potrahovanú depresívnu
reakciu, stav miernejšej depresie ako reakcie na dlhodobú expozíciu stresu. Tieto závery sumárne

prokurátor vyhodnotil ako preukazujúce príčinu stavu poškodenej v dlhodobom konaní obžalovaného.Preto nesúhlasil s odôvodnením rozsudku ohľadom vypustenia ods. 3 § 208 Tr. zákona a s akýmsi
„vyčlenením“ najexponovanejšieho obdobia útokov obžalovaného voči poškodenej maloletej dcére a s
názorom súdu prvého stupňa, že obvyklou dobou páchania tohto trestného činu je doba 2 rokov. Ďalej

prokurátor podal interpretáciu ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zákona a uviedol vo vzťahu k pojmu dlhší
čas pri tomto zločine, že v podstate podmienka páchania tohto zločinu po dlhší čas v základnej skutkovej
podstate je odlišná (a ten úsek je kratší) od znaku v kvalifikovanej skutkovej podstate spočívajúcom
v páchaní zločinu po dlhší čas. Pokračoval, že čím je konanie páchateľa intenzívnejšie, tým kratšie
obdobie možno považovať za kvalifikačný – dlhší čas, pričom zdôraznil, že pri posudzovaní dlhodobosti

nejde o jednorazovú trestnú činnosť, ani činnosť kratšieho trvania, a toto vykonané dokazovanie podľa
jeho názoru preukazuje. Argumentoval ďalej, že typickým znakom pri tomto zločine je zaobchádzanie
hrubšieho stupňa surovosti, bezohľadnosti a z výpovedí maloletej také konanie obžalovaného bolo
dokázané. Ďalej špecifikoval v intenciách judikatúry, že kvalifikačným momentom – po dlhší čas – je
obdobie cca 6 mesiacov, navyše, v takýchto prípadoch je dôležitá individualizácia každej trestnej veci
a posudzovania dlhodobosti konania páchateľa. Záverom zosumarizoval, že z vykonaného dokazovanie

vyplýva, že tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej, konanie obžalovaného naplnilo všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3
písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, eventuálne, aby
odvolací súd rozhodol na podklade vykonaného dokazovania sám.

Obžalovaný vo vyjadrení k tomuto odvolaniu prokurátora uviedol, že sa s výrokom rozsudku Okresného
súdu Poprad sp.. zn. KK- 7T/8/2020-961 stotožnil a v celom rozsahu teda aj prijal zodpovednosť
za skutok, z ktorého bol uznaný vinným. S uvedenými dôvodmi prokurátora však nesúhlasí. Podľa
jeho názoru, samosudkyňa vyhodnotila dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, pričom uložila primeraný trest,
ktorý nepochybne postačuje na nápravu obžalovaného v spoločnosti s cieľom čo najskôr viesť riadny
život. Prísnejší trest by nepochybne zasiahol do jeho spoločenského a tiež v budúcnosti aj pracovného
života. Odvolanie preto považoval za nedôvodné.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval tak, že zistil skutkový stav veci
tak, že nie sú dôvodné vecné pochybnosti a jeho správnosti, a v rozsahu dostatočnom a nevyhnutnom
na rozhodnutie. Týmto svojím postupom naplnil základnú zásadu trestného konania vyplývajúcu z
ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa potom síce hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, čím
rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom aj v odôvodnení rozsudku

podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania a následne poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú
z jednotlivých dôkazných prostriedkov a ktoré mal za preukázané a z ktorých dôkazných prostriedkov
vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom náležite vyjadril konkrétne právne úvahy vedúce k jeho
skutkovým záverom. Na podklade tohto správne zisteného skutkového stavu však odvolací súd
dospel k inému záveru v otázke právnej kvalifikácie konania obžalovaného uvedeného v skutkovej vete

rozsudku.

Zo správne zisteného skutkového stavu na hlavnom pojednávaní vyplynuli nasledujúce skutočnosti.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že s maloletou poškodenou a jej matkou býval od roku

2012 v jeho rodinnom dome v Huncovciach, mali potom tri spoločné deti, aj nevlastnú dcéru prijal za
svoju a ľúbil ju. Keď boli deti zlé, dal im výchovne po zadku. To, čo je uvedené v obžalobe označil za
nepravdu. Vyjadril podozrenie, že na výpoveď maloletú poškodenú nahovárala oznamovateľka, ktorá zle
znášala, keď ju ako muž odmietol, keď ho zvádzala. Manželka s deťmi bola do 25.3.2017 umiestnenáv krízovom centre, nevedel ani dôvod, ani na základe akého oznámenia bola monitorovaná ich rodina.
Od jari 2017 do zimy 2017 a v jari 2018 chodil na týždňové turnusy pracovať na stavbu rodinného domu
jeho sestry v obci Ľubela v okrese Liptovský Mikuláš. Manželka pracovala v období marec 2017 až apríl

2019 v penzióne v mieste ich bydliska. V starostlivosti o deti sa preto striedali. Nevyjadril sa k tvrdeniam
svedkov o jeho pití alkoholu na dennej báze.

Z výpovede svedkyňa G. B., manželky obžalovaného a matky maloletej svedkyne poškodenej na
hlavnom pojednávaní bolo zistené, že obžalovaný mal s jej dcérou celkom priateľský vzťah, deťom dal

len po zadku, keď bola zlá, postavil maloletú do kúta, ale rovnako aj syna, deti v kúte nekľačali. Od
5.7.2018 pracuje ako čašníčka na 12 hodinovej smene od 10.00 hod. do 22.00 hod., dva dni v práci,
dva dni voľna. Do jej nástupu do práce manžel pomáhal sestre pri výstavbe rodinného domu. Stalo sa,
že ju manžel fyzicky napadol, keď ho vyprovokovala počas hádky. Vyjadrila sa v tom zmysle, že záver v
znaleckom posudku o tom, že dcéra má strach z agresívneho správania obžalovaného, počuje prvýkrát.
Deti do pivnice nikdy nezatvárali, len im vraveli, že ak nebudú počúvať, príde z pivnice čert. Krstná matka

a oznamovateľka dcéru nahovorili na výpoveď. Uviedla, že ak by mala vedomosť, že manžel ubližuje
dcére, odišla by od neho s deťmi.

Zvýpovedesvedkyne-maloletejpoškodenejK.D.D.,nahlavnompojednávanísosúhlasomopatrovníka
a znalkyne psychologičky vyplynulo, že obžalovaný je jej otčim, keď bola malá, mala ho rada, teraz už

nie, to odvtedy, ako mama išla do práce a ostala s ním doma, kedy ju zavrel do izby a fackoval ju. Bola
tretiačka. Raz ju silno fackoval večer pred desiatou, keď boli doma, stále po nej niečo chcel, keď ho
nepočúvala, bil ju s remeňom po zadku. Videla, ako bije mamku a ako ju vyhodil z domu. Vtedy sa
skryla do izbičky, našiel ju tam a tak silno ju chytil za rúčku, že jej ju pomliaždil, tiež ju vyhodil z domu.
Utiekli vtedy k mamkinej kamarátke. Hľadal ich, keď išli k domu, mama si od neho pýtala peniaze na

jedlo, on jej vtedy rozbil nos, udrel ju do nosa a začal do nich hádzať kamene. Prosila o pomoc, mamina
plakala, boli v nemocnici na ošetrení. Potom bývala u krstných rodičov v A.. Bolo jej tam veľmi dobre.
V škole v A. odpadla, bolo jej zle, všetko ju bolelo. Mamina ju v škole odhlásila z obedov, z družiny.
Na desiatu mohla len chlieb s maslom, jabĺčko jej otčim zakázal. Všetko jej zakazoval, televízor, výlety,
mala strážiť sestričku a bračekov, zakazoval jej chodiť von z domu a z izby, hrať sa s kamarátmi, musela

kľačať vedľa svojej postele desať i viac minút, nikdy nepovedal prečo. Maminu posielal kupovať každé
ráno cigarety, pivo, niekedy pálenku. Keď je opitý, vždy kričí a každého diriguje. Rozprával jej hnusné
veci, keď jedla, keď sa sprchovala a išiel okolo, škaredo hrešil. Opísala, že vyhrážka je, keď niekto povie,
keď príde domov, že ťa zabijem. To povedal mamine. Jej sa nevyhrážal. V dome ona bývala s bračekom
a druhý braček so sestričkou s rodičmi v druhej izbe. Všade bola pleseň. Keď bol opitý, išiel poobede

spať a ona mala kľud. Nepamätá si, či ju budil zo spánku. Keď boli doma s otčimom, nútil ju pozerať
horory, filmy o strašidlách, bitkách, zakrývala si oči, on jej ich odkrýval, odvtedy má zlé sny, budí sa v
noci a stáva sa jej, že sa pociká. Mame sa sťažovala. V škole mala dobré vzťahy okrem spolužiaka,
ktorý jej raz spôsobil otras mozgu. V detskom domove ju navštívila L. M.. N. A. sa veľmi bála a bojí sa
ho dodnes, už nikdy s ním nechce bývať.

Maloletá svedkyňa poškodená vypovedala v prípravnom konaní dňa 30.5.2019 v
prítomnosti zástupcu sociálnej kurately a psychologičky, z výpovede bol vyhotovený obrazovo-zvukový
záznam, ktorý súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní oboznámil postupom podľa § 270 ods. 2 Tr.
poriadku, a to vrátane čítania prepisu zápisnice o výsluchu. Maloletá poškodená uviedla, že sa jej doma

bývalo veľmi zle. Na Zelený štvrtok si vypil, pohádal sa s maminou, vyhodil ich a ju silno stlačil za ruku.
Išli k maminej kamarátke, potom videla, ako mamu fackal a bil, mala krv na ústach, pod nosom, mala
monokel, chytil maminu pod krk, hádzal do nich kamene, maminu trafil do brucha a ju do hrude. Zavolali
pomoc, prišla polícia. Dávnejšie jej trieskal hlavu o bránu, ťahal ju za vlasy, vyhrážal sa jej smrťou.
Povedala to pani učiteľke, prišla sociálka a vzali ju do Spišskej. Po návrate jej vykričal, že ho udala.

Na mamku vytiahol nôž, ale odložil ho. Nedávali jej jesť. Deti neboli týrané až tak, ale ona bola, aj na
ňu niekedy vytiahol nôž, ale odložil ho. Prežila viac bitky než mamina. Keď mamina bola v robote, robil
jej veľmi zle, nedával jej jesť, bil ju palicou. Mamina bola veľmi dobitá, aj ona. Prišiel k nim i nejaký ujo
a býval u nich a strašil ich, že keď nebudú spať, prídu chrobáky, pavúky a ona sa bála. Uviedla, že ju
zatváral do pivnice, niekedy aj na dva týždne, bola v tme, bola jej zima, bola tam zamknutá a mamina jej

nosila potajomky jesť, keď zaspal. Púšťal jej horory i o vraždách, zakrývala si oči, stále jej ruky niekde
zaviazal, mala putá, rukami jej otváral viečka. Keď brat zlomil hračku, ona dostala za neho. Bil ju, fackal,
bil ju remeňom, varechou, mala modriny, ale u lekára s tým neboli. Keď sa sprchovala, bil ju v kúpeľni
mokrou varechou, nadával, hrešil. To lebo nie je jeho dcéra. Trom deťom, čo s ním mala mama, tým dallen po zadku, keď nepočúvali, ju a maminu veľmi bil. Musela kľačať v kúte, na rukách mala veľa kníh. Ju
vykričal, keď O. spadla a udrela sa. Desiatu nedostávala, na obedy nechodila. Keď nebol doma, braček
a mama jej doniesli jesť. Zakazoval jej jesť a piť. Keď jedli doma, poslal ju do izby, že si dnes nezaslúži,

nech vypadne. Opísala ako odpadla, točila sa jej hlava, ako jej zakazoval spať, až keď oni zaspali, išla
si ľahnúť, v noci ju budil, že nemá, čo spať. V izbe spáva s bratom. Má zlé spomienky. Niekedy sa v noci
zobudí, lebo má nočné mory z hororov. Vyhrážal sa jej, že keď mama nebude doma, keď bude v robote,
že ju zabije, zavraždí, podreže, znesie zo sveta, aj mamu. To povedal veľakrát. Povedala to mamine a
ona svojej kamarátke. Nepamätá si, ako často pil alkohol, pálenku, pivo, fernet. Vyhadzoval ju z domu

aj keď bola chorá. Mama sa jej nezastala, počula ju povedať, že ty ju biť nebudeš, to je moja dcéra, ja
ju budem biť. Mama jej tiež niekedy dala facku. L. M. bola mamina kamarátka, on mame zakázal sa s
ňou stretávať. Raz pred kostolom jej povedala, čo sa deje. Domov sa nechce vrátiť. Opísala situáciu zo
začiatku školského roka, keď ju napadol spolužiak a spôsobil jej otras mozgu. Na otázku vyšetrovateľky,
či v tej pivnici niekedy aj spala cez noc, kývla na znak nesúhlasu. Trhal jej vlasy. O svojich mladších
súrodencov sa starala aj sama, uvarila im, dala im jesť, dala ich spať. Rýchlo ich obula a obliekla, keď

utekali z domu. Bol horší, keď mal vypité. Na otázky odpovedala, že lieky berie, ale k psychologičke
alebo psychiatričke nechodí.

Z výpovede svedkyne J. P. (matka spolužiačky maloletej) vyplynulo, že jej dcéra Q. je kamarátka
poškodenej od škôlky, chodila k nim domov asi od februára 2019, asi 3-4 krát do týždňa s tým, že je

hladná, lebo doma sa nenaje. Dcéra im povedala, že sa poškodená pred ňou rozplakala, že ju nemá
nikto rád. Raz bola u nich doma, s dcérou jej boli zaniesť učivo, ich domácnosť jej pripadala zanedbaná,
zatuchnutá, zvláštny puch tam bol. V kuchyni a na stole bol bordel. Mala pocit, že poškodená sa bála o
tom rozprávať, keď sa niečo opýtala, bolo vidno, že má strach, triasli sa jej ruky, pri rozhovore o matke
bola v kľude. Od rodiny obžalovaného si peniaze nepožičiavala, zarába, chodí do práce.

Z výpovede svedka R. P., otca spolužiačky maloletej poškodenej, bolo zistené, že maloletú poškodenú
pozná ako spolužiačku svojej dcéry, ráno, keď išla do školy, sa u nich zastavila, zvykla chodiť aj po
škole. Nemá vedomosť o tom, aký vzťah mala s rodičmi. Spočiatku ju ponúkali aj jedlom, neskôr sa už
sama pýtala, či môže po dcére dojesť. Nezdôverila sa mu o vzťahu k obžalovanému. Jediné, čo videl,

bola modrina na predlaktí. Raz bol v domácnosti obžalovaného s manželkou odniesť úlohy poškodenej,
nábytok bol starší, na linke bol riad. S obžalovaným nemal konflikt, nepýtal od neho peniaze.

Svedkyňa J. M., krstná matka maloletej poškodenej, kamarátka matky maloletej poškodenej, uviedla, že
maloletú poškodenú pozná od narodenia, kedy s matkou žila v A., keď mala 11 mesiacov odsťahovali sa

k obžalovanému. Keď bola poškodená u nich na prázdninách, cítila, že sa maloletá kontroluje, čo môže
a čo nemôže povedať. Nakoniec sa priznala, že jej obžalovaný ubližuje. Veľakrát sa pri jedle rozplakala,
lebo si spomenula, ako jej dal obžalovaný pocítiť, že nie je jeho dcérou, že on jednu dcéru má. Svedkyňa
po sviatkoch kontaktovala sociálku, ktorá odobrala maloletú rodičom a dieťa bolo u nej dva mesiace,
kedy zistila, že má psychické problémy. Nemala osvojené základné hygienické návyky. Sťažovala sa,

že nemohla jesť pred obžalovaným a v čase, kedy jedli rodičia, musela jesť v inej miestnosti, častokrát
až keď sa najedol obžalovaný. Maloletá bola u nich veľmi ustráchaná, bála si čokoľvek si vziať, to mala
asi z domu. Osobne bola počas návštevy u nich svedkom toho, ako na ňu kričal pre maličkosť. Keď bol
opitý, robila súrodencom doslova chúvu. Nemala priestor a čas na učenie. Zariadili jej dochádzku do
školy, dostávala desiaty, chodila na obedy, do družiny, z toho ostala zaskočená, dovtedy to nepoznala.

Vracali sa jej isté spomienky z minulosti, keď počula krik detí v triede. Boli kontaktovaní školou, že dieťa
zaspáva. Keď po ňu prišli na sociálku, nastúpila do ich auta a povedala, že začína nový život a ďakovala
sociálnym pracovníčkam, že ju z toho pekla zobrali. Obžalovanému nevedela prísť na meno. Keď bola u
nich, vždy sa bála, že obžalovaný k ním príde a ublíži jej, budila sa zo sna, bála sa aj preto, že ju strašil
pavúkmi, chrobákmi, musela pozerať kriminálky a iné vyšetrovacie seriály. Od matky vie o tom, že aj na

ňu viac krát fyzicky zaútočil, aj s nožom, raz ju mal hodiť tak o posteľ až sa zlomila.

Svedok J. M., manžel krstnej matky maloletej poškodenej, uviedol, že pri prvej osobnej návšteve u
nich doma bol svedkom toho, ako syn obžalovaného rozbil hračku a zlízla si to poškodená. Zotrval na
výpovedi z prípravného konania, že za to bola poslaná do kúta kľačať na polienku, to mu povedala

manželka, nebol vtedy v dome, ale na dvore. Obžalovaný prišiel za maloletou do auta, keď išla s nimi,
aby im nič nerozprávala, čo sa doma deje. Keď bola u nich, sťažovala sa mu na správanie obžalovaného,
ako ju trestal, zatváral, ťahal za vlasy, musela kľačať, ako bola hladná, špinavá, zatváral do pivnice, tak
to nazvala, ale možno to bola nejaká iná miestnosť, kde ju mal zatvárať a nechať bez svetla aj napríkladcez noc spať. Videl na jej tele modriny, na ruke, nohe, v bedrovej časti, pričom odpovedala, že ich má
z toho, ako ju otčim zbil.

Svedkyňa J. F. Q., pracovníčka sociálnej kurately, uviedla, že v apríli 2019 bolo podané opätovné
oznámenie o týraní maloletej, telefonicky aj osobne zo strany pani M.. Pri šetrení v domácnosti sa
maloletá javila ako utiahnutá, tichá, kontrolovala svoje správanie, avšak nebolo badať na nej známky
fyzického týrania. Úrad práce kontaktoval po šetrení biologického otca, aj krstných rodičov, ktorí si vzali
maloletú k sebe domov. Po čase jej správanie nezvládali, preto bol zo strany úradu podaný návrh na

vydanie neodkladného opatrenia a umiestnenie dieťaťa do Detského domova v Podolínci. Tam maloletú
viackrát navštívili, chcela sa vrátiť k matke, avšak nie k obžalovanému. V detskom domove bola do
20.05.2020. Vtedy bola vrátená matke, keďže táto už opustila spoločnú domácnosť.

Svedkyňa S. T., suseda obžalovaného, vypovedala o tom, že asi do roku 2013 boli susedmi, boli v
dennom kontakte, občas k nim šla na návštevu. Videla, že obžalovaný mal k poškodenej zlý vzťah.

K obdobiu 2017 - 2019 sa vyjadriť nevedela, počula od ľudí, že pije a ubližuje najmä poškodenej.
Spomenula, ako sa raz dohodla s G. F., že sa poškodenej poskladajú na darček na Vianoce. Obžalovaný
sa vyjadril, že nič nedostane, že L. je doma a keď ho naštve, tak ju zatvorí doma do pivnice.

Z výpovede svedkyne J. K. H., triednej učiteľky maloletej poškodenej v školskom roku 2018/2019,

vyplynulo, že maloletá do školy chodila rada, bola veľmi citlivá. Občas si všimla drobné modrinky na jej
rukách, k čomu jej uviedla, že sa bila s mladšími bratmi. Hygiena u nej nebola na dostatočnej úrovni,
občas zaspala na hodine, zle znášala hluk. Keď jej matka odišla na tri dni, nemala desiatu, bola hladná,
dávali jej desiatu spolužiaci aj ona. Keď sa jej pýtala na dôvod, prečo zaspala na hodine, uviedla, že málo
spala. Raz kolegovi na hodine telesnej výchovy uviedla, že sa musela starať o mladšieho súrodenca. Na

začiatku školského roka 2018/2019 jej bolo oznámené až po úraze, že poškodená utrpela otras mozgu,
čo sa podľa nej muselo stať za bránami školy.

Svedkyňa L. M., kamarátka matky maloletej poškodenej, uviedla, že s matkou maloletej sa spoznali v
škôlke na prelome rokov 2016 - 2017 a často sa navštevovali. Po narodení jeho poslednej dcéry boli

u nich na spoločnom guláši, kde prvýkrát zbadala, ako sa obžalovaný správa k maloletej poškodenej.
Zakázal jej jesť guláš, vtedy bola maloletá chorá, mala štyridsiatky horúčky, obžalovaný jej nedovolil
ležaťvposteli,alejuzpostelehnalvonku.Neskôrsiuvedomila,žemalproblémsalkoholom.Domácnosť
bola zanedbaná, na stenách mali pleseň, na kuchynskej linke myšince. Pred ňou maloletú nikdy neudrel.
Poškodená sa rozhovorila až na ten Veľký piatok, kedy jej povedala, čo sa doma dialo. Je vydatá, s

manželom sú spolu deväť rokov, majú tri deti, majú pekný vzťah. Obžalovaného nezvádzala.

ZvýsluchusvedkyneK.H.-F.,kolegynematkymaloletejpoškodenej,vyplynulo,žesmatkoupoškodenej
pracovala v Penzióne Zelený dvor v Huncovciach, spoznali sa tam asi v roku
2018 - 2019. Utiekala sa u nej doma o pomoc s maloletou dcérou, matka poškodenej bola zbitá, mala

podliatiny pod očami a zakrvavenú tvár a ruky. Poškodená sa sťažovala na bolesť ľavého zápästia, bola
vystrašená, keď mali ísť domov, začala maloletá hystericky plakať, nechcela sa vrátiť domov, že ju ocko
bije, že ona sa ho bojí, a to isté tvrdila aj jej matka. Kolegyňa jej vravela, že musela pre dcéru skrývať
jedlo. Keď bol obžalovaný vo väzbe a deti boli s matkou, boli čisté, upravené.

Svedkyňa J. U. A., pediatrička maloletej poškodenej, uviedla, že je ošetrujúcim lekárom maloletej
poškodenej od roku 2012, kedy sa prisťahovala s matkou. Ambulanciu nikdy nenavštívila z dôvodu
podozrenia na domáce násilie. Ich domácnosť nikdy nenavštívila.

Z výpovede svedkyne G. F., predavačky z potravín v mieste bydliska obžalovaného, bolo zistené, že

v obchode pracovala aj v období rokov 2017 - 2019. Pamätá sa na jednu situáciu z obchodu v roku
2018 alebo 2019 pred Vianocami, keď obžalovaný s manželkou vyberali pre ich spoločné deti vianočné
darčekystým,žeobžalovanýnechcelkúpiťmaloletejpoškodenejnič,žejejnetreba,povedal,žejejtreba
kupovať zošity. Tak sa rozhodla, že spolu s kamarátkou S. T. sa poskladajú a kúpia jej nejaký darček.

H. D., biologický otec maloletej poškodenej, vypovedal o tom, že nebol svedkom žiadneho útoku zo
strany obžalovaného na jeho dcéru. Nemohol si dovoliť starostlivosť o dcéru a bol s ňou v kontakte
minimálne. Dcéra má psychické následky, hovorila mu cez telefón, že sa chce zabiť asi dva roky dozadu,
bola zamĺknutá a informácie z nej museli ťahať a potom sa ocitla v detskom domove. Povedala mu, žebola bitá obžalovaným, mala z neho strach, vravela, že keď sa zvykla kúpať, chodil ju biť varechou, že
ju zvykol budiť oliatím vodou, že ju bil bezdôvodne. Spomenula mu škaredé nadávky, vyhadzoval ich
z domu. Po odstraňovaní rozporov zotrval na výpovedí z prípravného konania, kde uvádzal, že v roku

2018 bol na návšteve v domácnosti obžalovaného, dom bol v dezolátnom stave, v kuchyni bola voľne
sa pohybujúca hydina, všade špina a neporiadok. Celý čas, čo bol s dcérou, boli pri nich jej matka aj
obžalovaný. Dcéra mu nič nepovedala, zranenia si nevšimol. Potom, ako bývala u krstnej, sa
s dcérou stretával cez víkendy a postupne mu povedala, čo sa doma dialo. Vravela, že často bil aj mamu,
často bola krvavá.

Z výpovede svedka V. B., kamaráta obžalovaného, vyplynulo, že býval u obžalovaného v roku 2016 dva
mesiace, potom v roku 2017 pol roka a v roku 2018 štyri mesiace. Obžalovaný sa správal k poškodenej
takisto, ako aj k svojim deťom. Bol starostlivý otec, má rád čistotu doma, s maloletou sa učil, je robotný.
Vzťah s manželkou mali dobrý, harmonický. Pozná pani M., je to závistlivý človek, chcela mať intímny
pomer s obžalovaným, on sa bránil, vyhodil ju a odvtedy začali problémy. V domácnosti nikdy nič

nechýbalo. S obžalovaným si vypili dvakrát počas celého obdobia, boli to oslavy narodenín.

Svedkyňa J. B., sestra obžalovaného, vypovedala, že dvadsať rokov žila v zahraničí, bratove deti aj
maloletú poškodenú videla len cez video hovor. V období 2018 - 2019 rekonštruovali kúpený dom, ešte
žili v zahraničí, brat jej pomáhal na stavbe, chodil tam podľa ich financií, asi rok, niekedy ostal aj týždeň,

pretože šetril na cestovnom, ak to nebol týždeň, tak to bolo aspoň 3 - 4 dni, aj s prestávkami. Pomedzi
to bol doma. Vtedy už mal asi všetky svoje deti.

Svedkyňa H. R. B., kolízna opatrovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, vypovedala,
že na základe dožiadania kežmarského úradu vykonala dňa 29.4.2019 šetrenie v domácnosti krstnej

matky maloletej poškodenej, ktorá bola v jej starostlivosti a oslovovala ju „mama“, bola milá a pokojná.
Opakovala, že sa obžalovaného bojí a že sa nechce do Huncoviec vrátiť.

Svedok A. D. vypovedal, že všetky informácie o týraní maloletej poškodenej mal od pani M., zverejnil ich
na sociálnej sieti so súhlasom vtedajších zákonných zástupcov maloletej, jej krstnej matky a manžela,

u ktorých bola, a to preto, aby sa prípad nezamietol pod koberec.

V konaní boli vypracované viaceré znaleckého posudky.

Zo znaleckého posudku číslo 70/2019 zo dňa 30.8.2019 z odboru psychológia, odvetvie klinická

psychológia dospelých, psychológia sexuality, H. K. Q., H., vyplynuli závery, že u obžalovaného
je agresivita jedna z jadrových zložiek osobnosti. Prítomné sú ukazovatele prežívania pocitov
menejcennosti, nedostatočnosti a neistoty, frustrácia. Má slabú schopnosť empatie, menší záujem o
ľudí, je nadmerne egocentrický, narcistický až asociálny, s citovým chladom so sklonom k alibistickým
postojom. Má nadpriemerné lži skóre. Zistené boli tendencie k vedomej (zámernej, účelovej) fabulácii

a snaha pôsobiť sociálne žiaduco, resp. skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Boli u neho
zistené sklony k násilnému a agresívnemu konaniu, tie sú súčasťou patologických rysov jeho emočne
nestabilnej a disociálnej osobnosti, sú skôr trvalého a nezvratného charakteru, minimálne terapeuticky
ovplyvniteľné. Zistené boli u neho symptómy s nereálnym seba vnímaním a narušeným sebaobrazom.
Špecifická hodnovernosť obžalovaného vykazuje významne nižšiu mieru. Vykazuje nízku vierohodnosť

i v otázke jeho vzťahu k nevlastnej dcére. Má k nej skôr negatívnu citovú väzbu s prvkami neprimeranej
direktivity a dominancie, inadekvátne ju vníma ako staršiu a zrelšiu. Zrejme u neho došlo k citovému
vyčleneniu poškodenej z okruhu ostatnej rodiny a biologicky vlastných detí.

Zo znaleckého posudku číslo 73/2019 zo dňa 26.7.2019 Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej

organizácie, s.r.o., (znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a sexuológia) vyplynuli závery, že obžalovaný netrpí a ani v čase vyšetrovaného skutku netrpel
duševnou chorobou ani poruchou. Jeho osobnosť je nevyrovnaná s rysmi emočnej nestability a
impulzivity. U obžalovaného bola zistená plne rozvinutá psychická aj telesná forma závislosti od alkoholu
(tretie vývojové štádium zo štyroch štádií podľa Jellineka). V čase stíhaného skutku mohol rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať, tieto schopnosti pod
vplyvompožitéhoalkoholubolimierneforenznenepodstatneznížené,pričomtakétozníženieschopností
si v plnej miere obžalovaný privodil sám. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie jenebezpečný, nie je duševne chorý. Znalecká organizácia odporúčala obžalovanému nariadiť ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo znaleckého posudku číslo 41/2019 zo dňa 25.8.2019 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) J. K. A. vyplynuli záverom, že matka
poškodenej netrpí duševnou chorobou ani poruchou. Jej pamäťové schopnosti a intelekt nejavia známky
poškodenia, jej myslenie je v kontakte s realitou. Jej osobnosť je akcentovaná so známkami impulzivity
a explozivity. Konanie obžalovaného v čase stíhaného skutku neviedlo u matky maloletej poškodenej k

rozvoju žiadnej duševnej choroby ani poruchy.

Zo znaleckého posudku číslo 42/2019 zo dňa 1.9.2019 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)J. K. A. vyplynulo, že u poškodenej
maloletej bola zistená porucha prispôsobenia - protrahovaná depresívna reakcia (F 43.2), čo je stav
miernej depresie ako reakcie na dlhodobú expozíciu stresu. Táto porucha spravidla odznieva do šiestich

mesiacov od prežitia stresujúcej udalosti, asi u 30 % pacientov sa príznaky prejavujú dlhodobo. V čase
vyšetrenia porucha mala odznievajúci charakter u maloletej vplyvom psychofarmák (antidepresív) a
umiestnenia v chránenom prostredí. Neboli zistené iné faktory okrem konania obžalovaného, ktoré by sa
podieľali na vzniku alebo zhoršení duševnej poruchy u poškodenej. Znalkyňa psychiatrička na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že ako psychiatrička nevie presne datovať dobu expozície poškodenej stresu,

maloletá ako jediný stresujúci faktor udávala konanie obžalovaného.

Zo znaleckého posudku číslo 40/2019 zo dňa 30.8.2019 z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí, klinická psychológia dospelých a klinická psychológia sexuality H. I. D. bolo zistené,
že keď maloletú zaplaví úzkosť, reaguje veľmi nezrelými obrannými mechanizmami, ako je izolácia a

disociácia, vplyvom ktorých môže dochádzať aj k deformácii spomienok. Počas vyšetrovania zažíva
pocit dôležitosti, čo môže viesť k verbálnej odbrzdenosti, k zveličovaniu, aj vymýšľaniu, je to nevedomé.
Možno predpokladať, že podstatu si nevymyslela. Hlbšiu väzbu má vybudovanú k súrodencom a k
matke,vovzťahukmatkejevšakbadaťsklamanie.Vzťahknevlastnémuotcovijevýrazneambivalentný.
Je schopná primerane svojmu veku správne vnímať a neskôr reprodukovať prežité udalosti. Neboli

preukázané poruchy vnímania. Pri popise bežných udalostí nebola u nej zistená tendencia k vymýšľaniu.
Aj po kompenzovaní psychického stavu ostáva výrazná emocionálna nevyrovnanosť, neistota, úzkosť.
Jej primárny vzťah, ktoré dieťa spravidla nadväzuje s matkou, je u poškodenej narušený. Problémy v
emocionálnej oblasti sú aj znakom CAN - syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.
Na život v disharmonickom prostredí dieťa reaguje dvomi spôsobmi, buď inhibíciou, utiahnutím, izoláciou

odokoliaaleboodbrzdeným,preexponovanýmsprávaním.Ideosnahudieťaťavyrovnaťsasneúmernou
záťažou.Bolunejzjavnýnepokoj,prítomnéboloajpseudodospelé,ochranárskesprávanievočimladším
súrodencom, čo sú tiež znaky CAN syndrómu. Konanie obžalovaného malo jednoznačne negatívny
vplyv na psychický stav maloletej a mohlo ohroziť jej zdravý vývin.

Zo znaleckého posudku číslo 69/2019 zo dňa 30.8.2019 z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých, psychológia sexuality H. K. Q., H. vyplynuli závery, že špecifickú vierohodnosť
matky maloletej možno posúdiť skôr ako zníženú. Má tendenciu skôr zastávať alibistický postoj
k vyšetrovanej veci a svojej osobe, vykazuje skôr tendenciu chrániť obžalovaného. Je menej
motivovaná podať presnú výpoveď. Je ovplyvniteľná, ľahšie podlieha manipulácii alebo nátlaku. Vysoko

pravdepodobne možno predpokladať manipulatívne správanie zo strany obžalovaného voči nej. Mohla
sa ale takémuto konaniu brániť, vyhnúť sa mu alebo ho eliminovať. Má feminný sklon hľadať oporu
v niekom silnejšom so znakmi traumatizácie v tejto sfére. Významný podiel viny na konaní manžela
pripisuje aj maloletej dcére. Svedkyňa obžalovaného opisuje pozitívne a až nereálne ho idealizuje. Ich
vzťah bol a stále je patologickým súžitím s prvkami asymetrie.

Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že ho podala dňa 23.4.2019 poobede L. M. a doplnila dňa
25.4.2019, jeho obsah korešponduje s výpoveďou svedkyne.

Bolo tiež zistené, že uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/105/2019-18 zo dňa 19.6.2019

bolo na návrh sociálnej kurately nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadil do právoplatného
skončenia konania vo veci samej maloletej poškodenej výchovné opatrenie - pobyt v Detskom domove
sv. Klementa Hofbauera v Podolínci.Zo sociálnej správy Domu Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi vyplýva, že manželka obžalovaného
sa s deťmi vrátane maloletej poškodenej nachádzala v ich zariadení núdzového bývania od 8.11.2016
do 24.3.2017, komunikácia s matkou bola náročná. Maloletá poškodená pôsobila neisto, ustráchane,

spočiatku mala obavu ísť na toaletu, vždy sa pýtala, či môže spláchnuť. Bála sa rozprávať samostatne,
čakala na pokyn matky. Matka jej dávala najavo, že len vďaka nej sú v zariadení. Určovala, čo maloletá
môže a čo nemôže povedať. Bránila tomu, aby maloletá ostala so zamestnancami osamote. V zariadení
nechcela ostať, neustále bránila a obhajovala partnera, že je chorý. Celé obdobie pobytu sa chcela vrátiť
k partnerovi.

Zo správ a záznamov Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z apríla 2019 a z mája 2019 vyplýva, že dňa 23.4.2019 sa na
sociálnu kuratelu dostavili matka maloletej poškodenej a jej krstná matka s manželom, pretože kuratele
bolo oznámené, že obžalovaný napadol manželku a jej dcéru. Matka súhlasila, aby starostlivosť o
dcéru prevzala krstná matka a tá spolu s manželom potvrdili prevzatie maloletej do svojej starostlivosti.

Sociálna kuratela z Kežmarku v správe z mája 2019 uviedla, že matka poprela na polícii, že by sa jej
manžel voči nej a dcére dopustil násilia.

Správu o maloletej poškodenej zo Základnej školy v Huncovciach, ktorú podala v máji 2019 na podklade
vyjadrení triednej učiteľky J. K. H., riaditeľka školy, korešponduje s výpoveďou triednej učiteľky na

hlavnom pojednávaní.

Z lekárskych správ maloletej poškodenej vyplýva ošetrenie po útoku obžalovaného na Veľkú noc a
utrpený otras mozgu po napadnutí inou osobou v areály školy v septembri 2018.

Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok zo dňa 29.4.2019 č. ORPZ-KK-
OPDP3-149/2019-P o výsledku objasňovania priestupku, ktorý sa mal stať dňa 18.04.2019 medzi
obžalovaným, jeho manželkou a maloletou poškodenou vyplýva, že vyťažili tieto tri osoby a vec predložili
Odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Kežmarok, ktorý rozhodol rozkazom o vine
obžalovaného z priestupku a o uložení sankcie - pokuty 20,- eur za tento priestupok pod č. OU-

KK-OVVS-2019/008122 zo dňa 4.7.2019, ktorý bol zrušený na základe protestu prokurátora Okresnej
prokuratúry Kežmarok č. Pd 110/19/7703-5 zo dňa 29.10.2019 rozhodnutím Odboru všeobecnej
vnútornej správy Okresného úradu Kežmarok č. OU-KK-OVVS-2019/008122 zo dňa 26.11.2019.

Podľa správy o povesti obžalovaného od obce Huncovce z novembra 2019, bol ženatý s matkou

maloletej poškodenej, mali spolu tri deti narodené v septembri 2012, v decembri 2015 a v decembri
2017, bývala s nimi v obci aj maloletá poškodená, kým po intervencii sociálnej kurately nedošlo k jej
odňatiu matke.

Na základe dokazovania v tomto pomerene širokom rozsahu bolo, aj podľa názoru odvolacieho súdu,

náležité ustálenie konania obžalovaného v tom časovom ohraničení, ako to je uvedené v skutkovej
vete, a to vrátane bližšieho alebo všeobecnejšieho popisu všetkých jednotlivých čiastkových prvkov
konania obžalovaného z pohľadu tak ich povahy a zacielenia proti maloletej, tak aj ich približného alebo
presného času, v ktorom k nim dochádzalo, resp. došlo, vrátane presne definovaných následkov na
zdraví maloletej poškodenej, na jej psychickom stave, jej prežívaní, emóciách. V uvedenom smere, ani

podľa odvolacieho súdu, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, skutkový stav bol spoľahlivo,
presne a dostatočne zistený, napokon ani prokurátor nedostatky v týchto súvislostiach nenamietal.

Tento skutkový stav v konečnom dôsledku vyjadrený do skutkovej vety aj tohto rozsudku odvolacieho
súdu, však aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo následne potrebné právne kvalifikovať inak, ako to

urobil súd prvého stupňa.

Sporným vo veci ostalo, či skutok formulovaný tak, ako je to uvedený v skutkovej vete rozsudku, má byť
právne posúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, ako to urobil súd prvého stupňa, alebo podľa § 208 ods.
3 písm. d) Tr. zákona, ako sa toho v odvolaní domáhal prokurátor, a to na základe dôvodov uvedených

vyššie pri konštatovaní obsahu jeho odvolania.Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s názorom prokurátora, že skutok formulovaný v skutkovej
vete napadnutého rozsudku bolo potrebné právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona v znení účinnom od 6.8.2024.

Je dôležité uviesť k samotnej podstate zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr.
zákona, že už v základnej skutkovej podstate sa pre hodnotenie konania ako tohto zločinu vyžaduje istý
dlhší časový úsek, v ktorom ku konaniu tam uvedenému v ods. 1 písm. a) až e) musí dochádzať, čo
vyplýva zo štylizácie jednotlivých konaní, hoci explicitne slovné spojenie „po dlhšie časové obdobie“ nie

je použitý. Tiež je potrebné uviesť, že nepôjde ani o klasický prípad pokračovacieho trestný čin, teda
stypickýmopakovanímčiastkovýchútokov,ktoréajjednotlivomusianaplniťznakyskúmanéhotrestného
činu. Že nepôjde o prípad štandardného pokračovacieho trestného činu, je zrejmé aj zo štylizácie
jednotlivých druhov útokov vymenovaných v jednotlivých písmenách ods. 1 § 208 ods. 1 Tr. zákona,
keďže nepochybne napr. jednotlivé kopnutie (prvé, druhé, tretie) samé osebe nenaplní túto skutkovú
podstatu, ale ich súhrn vzhľadom na to, že sa odohrali v istom dlhšom období, skutkovú podstatu § 208

Tr. zákona napĺňajú. Jednotlivo by mohli naplniť skutkovú podstatu aj len priestupku, prípadne iného
menej závažného trestného činu. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že existuje istá pomyselná spodná
hranica, nie exaktne určená v mesiacoch, ani týždňoch, po ktorú musí trvať opakovanie konkrétneho
konania, aby vôbec bolo možné ho kvalifikovať podľa § 208 Tr. zákona. Veľmi úzko s týmito otázkami
súvisí problém kvalifikovanej skutkovej podstaty vyjadrenej v ods. 3 písm. d) § 208 Tr. zákona tým, že

vymedzuje ako znak pre prísnejšiu kvalifikáciu konania páchateľa závažnejší spôsob konania, ktorým
podľa § 138 písm. c) Tr. zákona je páchanie činu po dlhší čas. Odvolací súd musel vychádzať z toho,
že tieto dve ustanovenia nie sú vo vzájomnom rozpore, kedy by ten istý znak smeroval ku kvalifikácii
i podľa ods. 1 a súčasne ods. 3. Evidentne tak je nevyhnutné prijať záver, a na tomto mieste bolo
potrebné presvedčiť argumentácii prokurátora, že ide o zásadne dlhší čas, než ten, aký je postačujúci

pre kvalifikáciu činu len podľa ods. 1. Ak pre ods. 1 bude postačujúce obdobie aj niekoľko týždňov,
príp. niekoľko málo mesiacov, určite pre ods. 3 je nevyhnutné dokazovať trvanie konania obžalovaného
počas viacerých mesiacoch. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu
SR, v ktorej najvyšší súd riešil otázky dlhodobosti konania obžalovaného (napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Tdo 69/2013 – protiprávne konanie trvalo od 09/2010 do 06/2011, t. j. 9 - 10 mesiacov,

rozhodnutie sp. zn. 2Tdo/27/2020 - skutok ustálený do obdobia od 08/2016 do 02/2018). Hneď je
potrebné zdôrazniť, že po túto dlhšiu dobu, resp. v dlhšom časovom období, sa musia vyskytnúť tie
druhy konania obžalovaného, ktoré sú enumeratívne formulované v ods. 1 § 208 Tr. zákona, a to bez
nejakého bližšieho diferencovania na intenzívne, menej intenzívne, zanedbateľné, bežné.

Isté pochybnosti z časového hľadiska by mohli vznikať, ak nie je začiatok skutku v skutkovej vete
rozsudku časovo ohraničený dátumom prvého čiastkového útoku a koniec dátumom posledného
čiastkového útoku, ale je ohraničený inými všeobecnejšími časovými údajmi vzťahujúcimi sa na inú
udalosť (ktorá ani nemusí byť prvkom konania obžalovaného) a takto je ustálené obdobie, v ktorom
dochádzalo k jednotlivým čiastkovým útokom zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Pritom

by mohla vzniknúť situácia, že prvý ustálený konkrétnejší čiastkový útok sa stal až po uplynutí istého
času od spodnej časovej hranice a posledný o niečo skôr pred hornou časovou hranicou vytýčenou
v skutkovej vete a čas medzi týmito konkrétnymi čiastkovými útokmi (prvým a posledným) by nespĺňal
kritérium dlhšieho času. To však nie je prípad tohto konania.

V prejednávanom prípade je skutok ohraničený začiatkom od 25.3.2017 (čo je podľa výpovede
obžalovaného moment, dokedy manželka s deťmi bola umiestnená v krízovom centre), a koncom
23.4.2019 (t. j. deň podania trestného oznámenia, hoci konanie obžalovaného vyvrcholilo už 18.4.2019
konkrétnou udalosťou). Ako však vyplýva zo skutkovej vety napadnutého rozsudku, už od momentu
spodnej časovej hranice skutku dochádzalo k jednotlivým prvkom konania obžalovaného, hoci ich

nebolo možné časovo a priebehovo precízne špecifikovať. Napriek tomu, že sa prvý presný časový
údaj vzťahuje až ku konaniu obžalovaného z júla 2017, vzhľadom na to, že konanie obžalovaného
pokrývajúce celé obdobie vyvrcholilo až 18.4.2019, bolo nevyhnutné také konanie kvalifikovať podľa §
208 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 138 písm. d) Tr. zákona, teda ako také, ku ktorému dochádzalo po
dlhší čas. Čas 18 mesiacov (júl 2017 – 18.4.2019), resp. takmer 25 mesiacov (25.3.2017 – 23.4.2019),

odvolací súd jednoznačne považuje za dlhší čas.

Podľa názoru odvolacieho súdu (opäť sa v tomto bode stotožnil s názorom prokurátora) neobstála
argumentácia súdu prvého stupňa proti kvalifikácii skutku v intenciách ods. 3 § 208 Tr. zákonaspočívajúca v tom, že iba niektoré čiastkové útoky tohto zločinu (keďže ich intenzita sa menila a v čase
sa zvyšovala) v istom období naplnili vysokú mieru závažnosti a celý zvyšný súhrn všetkých čiastkových
útokov nie, a preto neprichádzala do úvahy prísnejšia kvalifikácia. Pri predmetnom trestnom čine totiž

každý jednotlivý čiastkový útok je integrálnou súčasťou celého hodnoteného konania obžalovaného,
v súhrne tvoria jeho čiastkové útoky znaky skutkovej podstaty, sú v hranici právnej definície toho
trestného činu. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom, že ak iba niekoľko čiastkových útokov dosiahlo
vysokú intenzitu, tak aj pri existencii zvyšného množstva čiastkových útokov iba „bežnej“ intenzity
sa bude odvíjať otázka dlhšieho páchania iba od charakteru, množstva a doby páchania iba týchto

niekoľkých intenzívnych čiastkových útokov. Podľa názoru odvolacieho súdu, v tomto prípade absencia
vysokej intenzity všetkých čiastkových útokov tohto zločinu nemôže byť pri jednoznačnom preukázaní
jeho páchania po dlhší čas argumentom pre odmietnutie kvalifikácie tohto konania podľa ods. 3 § 208
Tr. zákona.

Podľa odvolacieho súdu tak v tejto veci pri existencii najexponovanejšieho obdobia od júla 2018 do

apríla 2019, ako ho zistil a ustálil súd prvého stupňa, pri súčasnej existencii všetkých ostatných prvkov
konania obžalovaného po celé obdobie skutku, t. j. už od marca 2017 (pritom v júli 2017 konanie proti
maloletej v čase jej choroby) so zacielením na maloleté dieťa so zavinením tých následkov, ako sú aj
vskutkovejveterozsudkuuvedené,bolonevyhnutnékvalifikovaťpodľaods.3§208Tr.zákona.Odvolací
súd prijal názor súdu prvého stupňa, že intenzita útokov obžalovaného voči poškodenej maloletej nebola

rovnaká za celé časové obdobie, avšak vždy išlo o také konanie, ktoré je aj v skutkovej vete označené
a priradené do celej sústavy jednotlivých prvkov zločinného konania obžalovaného. Navyše podotýka,
že už aj samotné najexponovanejšie obdobie ustálené súdom prvého stupňa od 07/2018 do 04/2019
predstavuje dobu 9 mesiacov, pritom napr. vo vyššie uvedenom rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Tdo 69/2013
bolo skúmané obdobie 9 - 10 mesiacov už charakterizované ako také, ku ktorému dochádzalo po dlhší

čas.

Z uvedených dôvodov, vzhľadom na potrebu inej právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe,
musel odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušiť. Následne
podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku, keďže skutkový stav bol súdom prvého stupňa správne zistený, sám

rozhodol a uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverene osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona.

V § 208 ods. 3 Tr. zákona je pre predmetný zločin ustanovená trestná sadzba v rozpätí 7 až 15 rokov.

Odvolací súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere postupoval tak, aby trest bol dostatočne
prísny, súčasne aby druh trestu a jeho výmera dostatočne rešpektovali zásady pre ukladanie trestov
v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, aby primerane zohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku. Súčasne zvažoval, aby tento trest primerane zabezpečil účel trestu vyjadrený v
§ 34 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, v štyroch prípadoch sú odsúdenia zahladené.
Okrem iných bol odsúdený aj za prečin porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania (v kvalifikovanej skutkovej podstate) a zločin útoku na verejného činiteľa so
zbraňou (nožom). Bol postihnutý aj za dopravný priestupok.

Už súdom prvého stupňa bola správne zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, t.
j. že obžalovaný už bol za trestný čin v minulosti odsúdený a bol odsúdený aj za zločin. Vzhľadom na
novelizovanéznenieustanovenia§38ods.2Tr.zákona,ktoréjepreobžalovanéhopriaznivejšie (apreto
v intenciách § 2 Tr. zákona odvolací súd na vec použil neskoršie znenie Tr. zákona), a ktoré neukladá

súdu pri prevahe priťažujúcich okolností povinnosť upraviť a sprísniť (zvýšiť) spodnú hranicu trestnej
sadzby, obžalovanému uložil trest odňatia slobody blízko spodnej hranice zákonnej trestnej sadzby v
trvaní 7 rokov a 6 mesiacov. Pritom vzal do úvahy všetky okolnosti zásadné pre určenie druhu trestu
a jeho výmery, prihliadol na následky konania obžalovaného i osobu obžalovaného.

Súd obžalovaného na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto zločinu obžalovaný vo výkone trestu za
úmyselný trestný čin nebol.Odvolací súd následne v súlade už aj so zisteniami súdu prvého stupňa, teda vzhľadom na
závery znaleckej organizácie, vyhodnotil návrh prokurátora v obžalobe ako opodstatnený a uložil

obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, keďže psychiatrickým
skúmaním obžalovaného bolo preukázané, že trpí rozvinutou závislosťou od alkoholu, a konania sa
dopustil v dôsledku závislosti od tejto návykovej látky, čo ako podmienku pre uloženie tohto ochranného
liečenia upravuje § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona po novelizácii.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.