Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-5S/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200748
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200748.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom
Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
slobody 6, Bratislava, za účasti: 1. MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO:
36 724 530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2.
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, IČO:
36 022 047, 3. Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, Bratislava, IČO: 00 003 328, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45325/2021/SCDPK/111169 zo dňa 30. septembra
2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím č. OU-NR-
OCDPK-2021/021863-009 zo dňa 06. júla 2021 rozhodol podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„stavebný zákon“) o povolení na užívanie stavby PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA" pre
stavebný objekt SO 108 Vetva Nitra-Drážovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu).

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 28. júla 2021 odvolanie, o ktorom
žalovaný podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácií
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v
spojení s § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 písm. o/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. 45325/2021/SCDPK/111169 zo dňa 30.
septembra 2021 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol účastníkom predmetného konania.
Poukázalnaokruhúčastníkovkolaudačnéhokonaniapodľaustanovenia§78ods.1stavebnéhozákona.Konštatoval, že špeciálny stavebný úrad vytýčil okruh účastníkov v súlade s cit. ustanovením a s týmito
osobami v priebehu celého kolaudačného konania aj riadne konal, čo znamená, že im doručoval všetky
písomnosti, o ktorých to platná právna úprava ustanovuje a umožnil realizáciu všetkých procesných

práv účastníkov kolaudačného konania. Keďže žalobca nesplnil žiadnu zo zákonných definícii účastníka
kolaudačného konania, nemohol ani špeciálny stavebný úrad porušiť ustanovenie § 33 ods. 2 správneho
poriadku, tak ako to uvádza žalobca voči jeho osobe, nakoľko nebol účastníkom kolaudačného konania.
Žalovaný v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona preskúmal odvolanie žalobcu, a to v rozsahu, v
akom namietal nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

II.
Žaloba

4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 20. decembra 2021 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods.

1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“).

5. Poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

EIA“) namietal, že špeciálny stavebný úrad si nesplnil zákonnú podmienku osobitne písomne oboznámiť
žalobcu o začatí a priebehu uvedeného stavebného konania a o všetkých úkonoch zaslaním oznámenia
na adresu žalobcu doporučenou poštou.

6. Zdôraznil, že zákon o EIA mu jednoznačne umožnil byť účastníkom konania tak v zisťovacom konaní,

ako aj následne automaticky vo všetkých povoľovacích konaniach, vrátane kolaudačného konania. Z
dikcie § 24 cit. zákona teda vyplýva, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka konania vo všetkých
povoľovacích konaniach k navrhovanej činnosti alebo jej zmene a takouto dotknutou verejnosťou s
aktívnou legitimáciou vystupovať ako účastník v povoľovacích konaniach sa stáva každý uplatnením
písomného podania v rámci procesu EIA alebo podaním odvolania. Tvrdil, že pokiaľ aj v zákone

upravujúcom účastníctvo v povoľovacom procese je obsiahnutá samostatná právna úprava účastníctva
v povoľovacom, teda aj kolaudačnom konaní, vždy sa popri tom na určenie okruhu účastníkov uplatní
zákon o EIA ako lex specialis, teda vždy bude účastníkom v predmetnom konaní aj ten, kto spĺňa znaky
dotknutej verejnosti, ktorá sa v procese EIA správala v zmysle § 24 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona.

7. Pokladal za zrejmé, že pokiaľ dotknutá verejnosť prejavila záujem na konaní podľa zákona o EIA a
v tomto predložila svoje námietky a pripomienky, stala sa ex lege účastníkom všetkých nadväzujúcich
povoľovacích konaní, čoho dôsledkom je skutočnosť, že príslušný správny orgán, ktorý v povoľovacom
konaní rozhoduje, musí predmetné pripomienky a námietky zohľadniť, k čomu však v tomto prípade
nedošlo.

8. Ďalej poukázal na skutočnosť, že samotný strategický park Nitra nebol posudzovaný v zmysle zákona
o EIA, preto špeciálny stavebný úrad mal postupovať podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona a teda
vyžiadať si stanovisko príslušného orgánu Ministerstva životného prostredia SR, či strategický park bol
posudzovaný v zmysle zákona o EIA, a či je potrebné vykonať posudzovanie.

9. Označil za nesprávny záver správnych orgánov, že bolo možné postupovať podľa § 32 ods. 2
stavebného zákona, teda že sa v tomto prípade nevyžaduje územné rozhodnutie, keďže priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z
územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

10. Rovnako tak správnym orgánom vyčítal nerešpektovanie Aarhuského dohovoru pri ich postupe
v správnom konaní, keďže v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu žalovaných
administratívnych rozhodnutí, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou
strategického (priemyselného) parku v Nitre, teda sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s

čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie.

11.Vintenciáchustanovenia§134ods.2písm.b/SSPoznačilzazrejmúvadu,žerozhodolvtejtovecina
prvom stupni neoprávnený správny orgán, a to v dôsledku zákonného vylúčenia tohto správneho orgánuz dôvodu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov tohto správneho orgánu. Dal do pozornosti, že Ing.
Karol Borik, MBA začal v júni 2021 pôsobiť vo funkcii prokuristu a teda štatutára spoločnosti MH Invest
s.r.o., pričom v čase, keď bol vo funkcii prednostu Okresného úradu Nitra, sa podieľal na rozhodovaní.

Dodal, že MH Invest s.r.o. zabezpečovala prípravu a vybudovanie Strategického parku v Nitre.

12. Zároveň tiež tvrdil, že zo strany špeciálneho stavebného úradu, a taktiež zo strany žalovaného došlo
k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom takéto porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku
zo strany správneho orgánu je dôvodom pre zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní,

dôvodom na obnovu konania, na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako aj dôvodom
na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť
účastníkovikonaniadoručenápredvydanímrozhodnutiavovecisamejaspoňjedenraz(počaskonania),
a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a
sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť.

13. Taktiež videl nezákonnosť žalovaných rozhodnutí v tom, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri
vydávaní svojho rozhodnutia v konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia
stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu 1/64, sú nedostatočné, pretože toto dopravné napojenie je
absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21. októbra 2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že špeciálny stavebný úrad si nesprávne vymedzil okruh

účastníkov kolaudačného konania, na základe čoho sa so žalobcom ďalej nekonalo ako s legitímnym
účastníkom kolaudačného konania. Podľa názoru žalovaného bol okruh účastníkov kolaudačného
konania vymedzený správne. Dal do pozornosti, že právo účastníka konania v kolaudačnom konaní
striktne upravuje § 78 ods. 1 stavebného zákona, pričom žalobca nespĺňa ani jedno z ustanovených
kritérií. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania môže byť i iná

osoba, než účastník konania podľa osobitného zákona, ale musí byť zrejmé, že predmetom správneho
konania sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti účastníka konania.

15. K námietke žalobcu, že jeho postavenie účastníka kolaudačného konania vyplýva z § 24 ods. 2
zákona o EIA žalovaný uviedol, že v kolaudačnom konaní však § 78 stavebného zákona neurčuje

zahrnúť do okruhu účastníkov konania tých účastníkov, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných
predpisov. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania podľa § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona
nie je zahrnutý do všetkých konaní stavebného úradu podľa stavebného zákona. Žalovaný preskúmal
i možnosti, ktoré upravuje § 140c ods. 8, 10 stavebného zákona a bol toho názoru, že žalobcovi
neprináleží postavenie účastníka kolaudačného konania. Takéto právo by mu mohlo vyplývať v

kolaudačnom konaní len po splnení podmienok podľa § 78 stavebného zákona, ktoré ale v tomto prípade
splnené nie sú.

16. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu ako účastníka konania odvodil od účastníctva konania v
zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, čo odôvodňuje tvrdením, že účastníci zisťovacieho konania

sú ex lege účastníkmi aj kolaudačného konania. Z názvu pojmu (navrhovaná činnosť) a aj z celkovej
koncepcie procesu posudzovania, ktorý prebieha pred realizáciou navrhovanej činnosti, je zrejmé, že
v čase posudzovania ide vždy len o činnosti navrhované. Ide o také činnosti, ktoré sa ešte fyzicky
neuskutočnili. V znení § 1 zákona o EIA je výslovne uvedené, že zákon o EIA upravuje proces
posudzovania v čase pred vydaním povolenia na ich uskutočnenie alebo v čase pred vydaním povolenia

na umiestnenie povoľovanej činnosti.

17. Ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
ktorým bolo povolené užívanie stavby, t.j. bolo vydané kolaudačné rozhodnutie stavby. Kolaudačné
konanieniejemožnépovažovaťzapovoľovaciekonanieknavrhovanejčinnostialebojejzmenevzmysle

zákona o EIA, pretože pri kolaudačnom konaní ide o povolenie užívania už zrealizovanej stavby, preto
sa na kolaudačné konanie nevzťahuje § 24 ods. 2 zákona o EIA. Žalobca nebol upovedomený o začatí
kolaudačného konania a tiež nebol vyzvaný, aby sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadril k
podkladom rozhodnutia, príp. navrhol ďalšie dôkazy, nakoľko do podania odvolania voči rozhodnutiuprvostupňového orgánu nebol účastníkom kolaudačného konania. Účastníkom kolaudačného konania
sa žalobca stal podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona až okamihom podania odvolania, a to iba v
rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného konania (podľa

konania o posudzovaní vplyvov). Špeciálny stavebný úrad konal v intenciách ustanovenia § 140c ods. 8
stavebnéhozákona,atotým,žezverejnilpovolenienaužívanienaúradnejtabulipodobu15pracovných
dní za účelom zachovania možnosti realizácie práv dotknutej verejnosti podľa § 140c stavebného
zákona. Na základe uvedeného konštatoval, že sa žalovaný, ani špeciálny stavebný úrad nedopustili
procesného pochybenia v danom konaní.

18. Ďalší účastník konania 1. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07. septembra 2022 uviedol, že rozhodnutia
vydané v správnom konaní považuje za správne a zákonné a pri ich vydávaní nedošlo k pochybeniam,
ktoré by zakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie týchto rozhodnutí súdom. K aktívnej legitimácii
žalobcu uviedol, že správnu žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP a žalobca sa
nemôže dožadovať v rámci tejto správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom

chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
Žalobca však žiadny takýto dôvod vo svojej žalobe neuviedol a teda v rámci celého súdneho konania
konal a koná mimo rámca svojej aktívnej procesnej legitimácie. Správna žaloba žalobcu preto nespĺňa
ani základnú náležitosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, keď v nej
žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aký konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia

bol, resp. mal byť prvostupňovým rozhodnutím v konaní o povolení užívania stavby porušený. Žalobné
dôvody síce môžu mať charakter porušenia procesných, resp. hmotných práv zainteresovanej verejnosti
(t.j. nie subjektívnych práv žalobcu), ale žalobca ako zainteresovaná verejnosť musí v žalobe tvrdiť
a svoje tvrdenia preukázať, že konaním dotknutých orgánov verejnej správy bol porušený konkrétny
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

19. Zároveň uviedol, že ani § 140c ods. 8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom
konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu, priznáva však právo podať
odvolanie aj osobám, ktorí neboli účastníkmi kolaudačného konania, ak tomuto konaniu predchádzalo
konanie podľa zákona o EIA, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom

rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

20. Dodal, že jedna z námietok žalobcu spočíva v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má
realizovať aj stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného konania, mala byť posudzovaná z hľadiska
vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. Táto námietka žalobcu však v skutočnosti nie je

žalobný dôvod, ktorý by preukazoval dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu
pozíciu dotknutého žalobcu.

IV.
Konanie na správnom súde

21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola

v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1
účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 2S a bola jej pridelená sp.
zn. NR-5S/15/2021. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na

rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným výberom pridelená
senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana Ondrejková
a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce
Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024 sa riadnou členkou
senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. NR-5S/15/2021-177

zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu JUDr. Róbert Jakubáč, PhD.
Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 účinného
od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a sudkyňa JUDr.Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd poukazuje
na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája
2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho

vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dňom 01.
júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim členom senátu sa
stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní
dňa 24. júla 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.

V.
Pojednávanie

22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa

24. júla 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a ďalšieho
účastníka 1. ako aj povereného zástupcu ďalšieho účastníka 3. Žalovaný, ako aj ďalší účastník konania
2. boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali
o odročenie pojednávania.

VI.
Relevantné právne predpisy

23.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

24. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

25. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o

zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.

26. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

27. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby,
územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému
predchádzalokonaniepodľaosobitnéhopredpisumáprávopodaťodvolanieajten,ktonebolúčastníkom
konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa

osobitného predpisu.

28. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,
stáva účastníkom konania.

29.Podľa§24ods.2,zákonaoEIAdotknutáverejnosťmápostavenieúčastníkavkonaniachuvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením

navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

30. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene
a na konaní o jej povolení podaním

a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

31. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či

sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom

podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

32. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

34. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2021/021863-009 zo dňa 06. júla

2021 rozhodol o povolení na užívanie stavby PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA" pre
stavebný objekt SO 108 Vetva Nitra-Drážovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu). Žalovaný rozhodnutím
č. 45325/2021/SCDPK/111169 zo dňa 30. septembra 2021 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či
podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

35. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie
účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu

vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
vydal neoprávnený orgán a v porušení práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia.

36. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účasti dotknutej
verejnosti v kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom

rozhodovania pred Najvyšším správnym súdom SR, konkrétne sa ňou zaoberal vo svojom rozsudku
sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30. novembra 2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2024, a na ktorý správny súd v
podrobnostiach odkazuje:

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so
zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo

jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom
„zainteresovaná verejnosť“).

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník

stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred
dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.

33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,

ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne
ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej
verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného
zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a

stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie
účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená
(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom
prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu

dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za

„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto
sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §

24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.

11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo

súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného
prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené

definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje
tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod
24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2

smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta
prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,

realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej
praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné

spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov
meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.
stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli
súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú
do stavby či krajiny.

39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,
ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia

prácčizásahovmeniacichfyzickýstavstaviebalebodotknutejkrajiny.Naopak,rozhodnutieoumiestnení
stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,
keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o
zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj
kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §

78 ods. 2 stavebného zákona).

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako

aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako
účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností

preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo
podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad

povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného
konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

37. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA,
podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona
o EIA, ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z oznámenia

o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OCDPK-2021/021863-003 zo dňa 27. mája 2021, ako aj
preskúmavaného rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že s kolaudačným
konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby pred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného
zákona.

38. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho
spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb
alebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby
pred jej dokončením, preto sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v bodoch 38., 39. rozsudkukasačnéhosúdu.Žalovanýtedapostupovalvsúladesozákonom,keďvovzťahukžalobcovikonštatoval,
že tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného
konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na

svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník
pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť
účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci
predchádzajúceho (povoľovacieho) konania.

39. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným
konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že ju považuje za
nerelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané
v kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné
stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či
postup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania.

40. K námietke, že v správnom konaní došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku správny
súd uvádza, že nie je dôvodná. V zhode so žalovaným správny súd uvádza, že žalobca nebol
upovedomený o začatí kolaudačného konania a tiež nebol vyzvaný, aby sa podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku vyjadril k podkladom rozhodnutia, príp. navrhol ďalšie dôkazy, nakoľko do

podania odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu nebol účastníkom kolaudačného konania.
Účastníkom kolaudačného konania sa žalobca stal podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona až
okamihom podania odvolania, a to iba v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia s obsahom
rozhodnutia podľa osobitného konania (podľa konania o posudzovaní vplyvov). Špeciálny stavebný úrad
konal v intenciách ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, a to tým, že zverejnil povolenie

na užívanie na úradnej tabuli po dobu 15 pracovných dní za účelom zachovania možnosti realizácie
práv dotknutej verejnosti podľa § 140c stavebného zákona. Preto správny súd dospel k záveru, že sa
žalovaný, ani špeciálny stavebný úrad nedopustili procesného pochybenia v danom konaní.

41. Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že v tejto

veci na prvom stupni rozhodol neoprávnený správny orgán, a to v dôsledku zákonného vylúčenia tohto
správneho orgánu z dôvodu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov tohto správneho orgánu, pričom
žalobca poukázal na skutočnosť, že Ing. Karol Borik, MBA začal v júni 2021 pôsobiť vo funkcii prokuristu
a teda štatutára spoločnosti MH Invest s.r.o., hoci v čase, keď bol vo funkcii prednostu Okresného
úradu Nitra, sa podieľal na rozhodovaní. Správny súd dáva do pozornosti, že správny orgán prvého

stupňa vydal preskúmavané rozhodnutie dňa 06. júla 2021, teda v čase kedy Ing. Karol Borik, ktorý
sa dňa 02. júna 2021 stal prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o., už vo funkcii prednostu Okresného
úrad Nitra nepôsobil. Navyše správny súd pokladá za potrebné uviesť, že predmetné skutočnosti
nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu
jeho funkcie prednostu, sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných
zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala
rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní
námietku zaujatosti. V predmetnom konaní nebolo ku konkrétnemu zamestnancovi podané oznámenie
podľa § 10 správneho poriadku, ktoré by obsahovalo skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu uvedeného

zamestnanca a ani nebolo zistené splnenie druhej podmienky vylúčenia zamestnanca podľa § 11
správneho poriadku. Napokon správny súd dodáva, že v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/42/2020 Najvyšší
správny súd SR vyslovil ten názor, že § 134 ods. 2 písm. b/ SSP rieši prípad, kedy by správny orgán vydal
rozhodnutie alebo opatrenie, na vydanie ktorého by nebol v konkrétnej veci podľa zákona oprávnený,
to znamená, žeby nemal právomoc o veci konať a rozhodnúť. V uvedenej právnej veci sa však o takýto

prípad nejedná. Otázka zaujatosti pracovníkov správneho orgánu je vecou procesného postupu vo veci
a prípadnou vadou v konaní a nesúvisí s právomocou správneho orgánu.

42. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali
pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní

nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a
druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej
stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli
zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnychorgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný
správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo
výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

44. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania 1. až 3. rozhodol správny súd tak, že im náhradu
trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie.
Týchtoďalšíchúčastníkovsúdnehokonaniaoznačilžalobcaužvpodanejžalobe,pretožeboliúčastníkmi
správneho konania. Správny súd im však neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im
vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom

konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia,
správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na
pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia využiť a pre
súd ich plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším
účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa,

na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov
konania. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobu v tejto veci nevyhodnotil ako šikanóznu a jej
podstatné žalobné body napádajúce porušenie hmotnoprávnych a procesných zákonných ustanovení
vecne posúdil a vo veci meritórne rozhodol.

45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia

na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).