Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200535
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD.,
LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BEKY, a.s., so sídlom Podrybnícka 1, 069 01 Snina,
IČO: 36 464 350, právne zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom Horná
27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská
Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101063720/2020 zo dňa
19. júna 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.
PO-6S/66/2020 - 131 zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-6S/66/2020 - 131 zo dňa 24.
marca 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101063720/2020 zo dňa 19. júna 2020

(ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov,
pobočka Humenné (ďalej ako „správca dane“) č. 102862860 2019 zo dňa 12. decembra 2019 (ďalej ako
„rozhodnutiesprávcudane“),aktorýmzamietolnávrhžalobcunapovolenieobnovykonaniaukončeného
právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 21112668/2015 z 28.10.2015, ktorým mu bol
určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za mesiac september 2013. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov
konania nepriznal.

2. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že už v inom konaní, týkajúcom sa toho istého
žalobcu (BEKY, a.s., Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36464350), totožného predmetu konania
(preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Prešov,
pobočka Humenné vo veci zamietnutia návrhu na povolenie obnovy konania skončeného právoplatným
rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 21111229/2015 zo dňa 28. októbra 2015 na DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2013 (v prejednávanej veci za mesiac tu august 2013); v poukazovanom konaní sa

žalobca pri podaní návrhu na povolenie obnovy konania odvolával na rovnaké dôkazy a skutočnosti)
vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn.
PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutiažalovaného101063229/2020zodňa19.júna2020,ktorýmpotvrdilrozhodnutieDaňovéhoúraduPrešov,
pobočka Humenné č. 102861818/2019 zo dňa 12. decembra 2019 o zamietnutí návrhu na povolenie
obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 21111229/2015 zo

dňa 28. októbra 2019, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac máj 2013 vo
výške 1 117,20 EUR.

3. Ako ďalej uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku, dôvody obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom

súdneho prieskumu, ktoré sa uskutočnilo na tunajšom správnom súde a ktorého výsledkom bol už
vyššie citovaný rozsudok. Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu, obsiahnuté v žalobe v uvedenej veci,
tieto sú identické so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj toto
konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť namietanú nulitu úkonov a rozhodnutí správcu
dane, konajúceho prostredníctvom svojej pobočky, povahu označených dôkazov a skutočností, ktorými
žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania, ako aj dodržanie subjektívnej lehoty na podanie

tohto návrhu. Rovnako aj námietky a právna argumentácia právneho zástupcu žalobcu na nariadenom
pojednávaní nemá za následok spochybnenie a prípadné vyvrátenie vecnej správnosti rozsudku, na
ktorý súd v tomto konaní poukázal a na dôvody zamietnutia žaloby v ňom uvedené, nakoľko tieto dávajú
účastníkom konania jasnú a riadne odôvodnenú odpoveď aj na žalobcom vznesené námietky priamo
na pojednávaní.

4. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu
obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe, a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa
mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v citovanom rozsudku Správneho súdu v Košiciach
č. k. PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho

závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenia, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP
a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu
trov konania. Správny súd v napadnutom rozsudku len poukázal na dôvody rozsudku Správneho súdu

v Košiciach sp. zn. PO-6S/60/2020, preto proti napadnutému rozsudku sťažovateľ podáva kasačnú
sťažnosť z rovnakých dôvodov ako proti iným rozsudkom v tej istej veci.

6. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd sa v prejednávanej veci nesprával ako
objektívny a nestranný verejný orgán, ale ako ochranca daňových orgánov, keď zjavné závažné

nezákonnosti týchto orgánov bagatelizoval, prípadne sa nimi vôbec nezaoberal alebo ich vyhodnotil v
úplnom rozpore so skutočnosťou, čo má za následok nesprávne právne posúdenie celej veci. Namietal,
že ako dôvod, resp. skutočnosť pre obnovu konania uviedol - Písomnú odpoveď na výzvu vydanú
Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom, Odborom kriminálnej polície č. ČVS: ORP-305/2-VYS-
HE-2015 z 13.06.2018. Uvedená písomná odpoveď OR PZ v Humennom je podľa sťažovateľa takou

skutočnosťou a dôkazom, ktorý vyšiel najavo až po ukončení konania, t. j. po 28.10.2015, pričom ide o
dôkaz, ktorý má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohol byť použitý bez jeho zavinenia, pretože
v priebehu konania ešte neexistoval, čím spĺňa kritéria podmienky obnovy konania podľa § 75 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku.

7. O uvedenej odpovedi na výzvu sa dozvedel až počas výkonu daňovej kontroly dane z príjmu
právnických osôb za rok 2014, a to z protokolu z uvedenej daňovej kontroly č. 101182165/2018 z 18.
06. 2018, ktorý mu bol doručený 25. 06. 2018. Z uvedenej odpovede sa mal sťažovateľ dozvedieť,
že správca dane vyžiadal od OR PZ v Humennom žiadosťou z 11.06.2018 písomnosti, listiny a iné
skutočnosti, preukazujúce, že skutočne došlo k zdaniteľným plneniam medzi našou spoločnosťou a spol.

AGRODREVO s. r. o. Namietol, že príslušný súd sa nevysporiadal s tým, že dovtedy predložené dôkazy
svedčia iba o dodaní tovaru, ale nový dôkaz, teda odpoveď OR PZ v Humennom preukazuje skutočnosť,
že pán B. v tejto veci konal za dodávateľa AGRODREVO s.r.o. Správny súd sa v napadnutom rozhodnutís uvedeným nijako nevysporiadal, ale len zopakoval to, čo uvádzal žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí.

8. V ďalšom sťažovateľ namietal, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu je aj
v nesprávnom vyhodnotení plynutia lehôt v súvislosti s podaným návrhom na obnovu konania. Uvádza,
že prvým momentom, kedy sa dozvedel o tom, že je preukázané, že pán B. konal za dodávateľa
AGRODREVO s.r.o., bolo až doručenie protokolu z daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb
(za rok 2014), v ktorom bola prvýkrát písomná odpoveď na výzvu vydanú OR PZ v Humennom,

Odborom kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, Nemocničná 1, 066 01 Humenné 1 - č. ČVS:
ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018. Týmito podstatnými námietkami sťažovateľa sa pritom správny
súd v napadnutom rozsudku nezaoberal, a preto považuje tento rozsudok za nepreskúmateľný. Z tejto
nepreskúmateľnosti potom podľa sťažovateľa vyplýva aj nesprávne právne posúdenie veci pri otázke
dodržania objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.

9. Na základe uvedeného mal sťažovateľ za to, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu
konania dodržaná bola. Uviedol, že nebol ani účastníkom trestného konania, preto nevedel o obsahu
zisťovaní orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň podotkol, že správca dane vyzýval orgány
činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, čo svedčí o tom, že správca dane vedel o trestnom
stíhaní pána B., ale tieto skutočnosti mu nikdy neoznámil. Tým je preukázané, že nezisťoval riadne

skutkový stav, ako aj, že nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, čím porušil základné
práva daňového subjektu. Už len tieto skutočnosti sú dôvodom na obnovu konania. Uvedené zároveň
znamená, že ide o novú skutočnosť, o ktorej sťažovateľ nemohol vedieť a ktorá je podstatná pre
rozhodnutie vo veci samej.

10. Za svojvoľné a nevychádzajúce zo skutkového stavu označil sťažovateľ závery správneho súdu o
tom, že tento o trestnom stíhaní pána B. vedel, a že z informácií týkajúcich sa tohto stíhania sa už
nepochybne dozvedel aj to, že pán B. neoprávnene podnikal, ako aj to, že v prípravnom konaní bolo
preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi sťažovateľom a AGRODREVO s.r.o. došlo. Naopak,
sťažovateľ tvrdil, že až v liste orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018 sa prvýkrát vyslovene uvádza

rozhodujúcaskutočnosť,dôkaz,ktorýpotrebovalsťažovateľ,ato,konštatovanie,žejepreukázané,žeO.
B. konal pri predaji tovaru za spoločnosť AGRODREVO s.r.o. Z uvedeného dôvodu je právne posúdenie
správneho súdu, v ktorom tvrdí, že sťažovateľ mal podať návrh na obnovu konania už v roku 2016,
nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom.

11. Napokon sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne posúdil námietku o nulite rozhodnutí
pobočky daňového úradu. Mal za to, že pobočka daňového úradu nie je orgánom finančnej správy
a zákon jej ani nedovoľuje konať ako samostatný verejný orgán, preto nemôže ani vydávať žiadne
rozhodnutia. Uviedol, že nikde v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza zákonné označenie (názov a
sídlo) vecne kompetentného orgánu v tejto veci, t. j. správcu dane. Poukázal na náležitosti rozhodnutia

tak, ako sú uvedené v § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, keď v okolnostiach súdenej veci má
za preukázané, že prvostupňové rozhodnutie vydala pobočka správcu dane, ktorá však nemá právnu
subjektivitu, a preto ani vecnú kompetenciu vydávať rozhodnutia.

12. Správnemu súdu vytkol, že tento príslušnú námietku vyhodnotil zmätočne, keď sa zameral

na miestnu nepríslušnosť, pričom toto sťažovateľ vôbec nenamietal. Ďalej skonštatoval, že v
prvostupňovom rozhodnutí sa nenachádza označenie sídla príslušného správcu dane (Daňový úrad
Prešov) hoci ide o podstatnú náležitosť podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Pobočka správcu navonok
samostatne nekoná, neexistuje, a teda nemá žiadnu právnu subjektivitu. Doplnil, že jeho námietka
spočívala práve v tom, že žiadny zákon pobočke nedovoľuje konať a rozhodovať o právach daňových

subjektov, to môže len správca dane, ktorým nemôže byť pobočka. Z týchto dôvodov potom aj posúdenie
tejto právnej otázky správnym súdom označil sťažovateľ za nesprávne.

13. V závere svojej kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, konkrétne
sp. zn. 1Sžfk/51/2017 zo dňa 18.05.2021 a sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021, keď príslušnými

rozhodnutiami boli zrušené rozhodnutia vydané v iných konaniach týkajúcich sa toho istého dodávateľa
avšak s iným odberateľom, ktorého sťažovateľ v kasačnej sťažnosti označil ako SUNDERMANN, s.r.o.
Doplnil, že po zrušení rozhodnutí finančných orgánov bol spoločnosti SUNDERMANN s.r.o. už aj
reálne vyplatený nadmerný odpočet, ktorý vznikol odpočítaním dane za nákupy tovaru od spoločnostiAGRODREVOs.r.o.Navrholtiež,abysiNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikypriložilkvecizvukový
záznam z pojednávania keďže sa správny súd podľa neho nevysporiadal s podstatnými námietkami
uvedenými na pojednávaní dňa 13.02.2024.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Prejednávaná vec bola dňa 19.08.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie
a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným
výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S sp. zn.: 1Sfk/32/2024.

16. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po

tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou
osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu voči ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57
SSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiezdôvodovavrozsahuuvedenomvpodanejkasačnejsťažnosti
podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.: PO- 6S/66/2020 -
131 zo dňa 26. marca 2024, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 101063720/2020 zo dňa 19. júna 2020 v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím správcu dane č. 102862860/2019 z 12. decembra 2019.
18. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že dňa 28.10.2015
vydal správca dane rozhodnutie č. 21112668/2015 zo dňa 28.10.2015, ktorým určil sťažovateľovi ako
platiteľovi DPH rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH vo výške 3.818,88 eur za zdaňovacie
obdobie september 2013, zároveň znížil nadmerný odpočet na DPH za obdobie september 2013 zo

sumy 77.645,10 eur na sumu 73.826,22 eur. Dôvodom nepriznania odpočtu bolo to, že neboli splnené
zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane definované v ustanovení § 49 ods.2
a písmeno a) a § 51 ods.1 písmeno a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2015.

19. Dňa 14.11.2018 podal sťažovateľ u správcu dane návrh na povolenie obnovy predmetného konania.
Správca dane následne rozhodnutím zo dňa 11.12.2018 číslo 102560828/2018, prerušil konanie vo veci
návrhu na povolenie obnovy konania.

20. Správca dane oznámil dňa 23.05.2019 sťažovateľovi pokračovanie v daňovom konaní vo veci

obnovy konania a následne rozhodnutím zo dňa 04.06.2019 č. 101356522/2019 zamietol návrh
sťažovateľa na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu
Prešov č. 21112668/2015 z 28.10.2015, ktorým mu bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za
mesiac september 2013. Sťažovateľ voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102410356/2019 zo dňa 21.10.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa

04.06.2019 č. 101356522/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

21. Správca dane následne vo veci opätovne rozhodol, a to rozhodnutím č. 102862860/2019
z 12.12.2019 tak, že opakovane zamietol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania. Voči
uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým

rozhodnutím č. 101063720/2020 zo dňa 19.06.2020, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane
o tom, že sťažovateľ podal vo vzťahu k ním označeným novým skutočnostiam návrh na obnovu konania
po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle § 75 ods. 4 Daňového poriadku, ním uvádzané skutočnosti

podľa neho nie sú novými skutočnosťami a s odôvodnením, že rozsudok Súdneho dvora C-277/14 nie
je skutkovým zistením, ale právnym posúdením a teda nie je skutočnosťou alebo dôkazom, ktorý by mal
vplyv na skutkový stav zistený správcom dane.IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným
rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho
konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
26. Podľa § 75 ods. 3 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý
vo veci rozhodol v prvom stupni.

27. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.
Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

28. Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku, v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa
odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

29. Podľa § 75 ods. 6 Daňového poriadku, ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania

nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

30. Podľa § 76 ods. 1 Daňového poriadku, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak
sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.

31. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie
a) ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné
rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný.

32. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon

alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej
osoby jej sídlom.

33.Podľa§5ods.1zákonač.35/2019Z.z.ofinančnejspráveaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,
daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis

neustanovuje inak.

34. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu
a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu

zriaďuje a zrušuje prezident.

35. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodoval kasačný
súd rozsudkom sp. zn. 4Sfk/21/2024 zo dňa 23. októbra 2024 a rozsudkom sp. zn. 2Sfk/6/2024 zodňa 26. novembra 2024, ktorými kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. S poukazom na
skutkovú totožnosť prejednávanej veci, rovnaké právne posúdenie (obnova konania bola zamietnutá z
totožnýchdôvodov,akotomubolovtuprejednávanejveci)akoajobsahsťažnostnýchnámietok,kasačný

súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn.
4Sfk/21/2024 zo dňa 23. októbra 2024, s ktorého odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci
uviedol:

36. „62. Skôr ako kasačný súd pristúpi k odôvodneniu svojho rozsudku, poukazuje na to, že odkaz

sťažovateľa na rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2020, resp. sp. zn. 1Sžfk/51/2017
je pre účely tohto konania irelevantný. Ako to sťažovateľovi ozrejmil už správny súd v odkazovanom
rozsudku (konkrétne v bode 46. rozsudku sp. zn. PO-6S/60/2020), rozhodnutie najvyššieho súdu, na
ktoré sa žalobca odvoláva aj v kasačnej sťažnosti, upravuje otázky týkajúce sa práva na odpočet
DPH, neposkytuje odpoveď na právne otázky prezentované sťažovateľom v súvislosti s rozhodnutím
orgánov verejnej správy ohľadom obnovy konania podľa Daňového poriadku (čo je predmetom tohto

konania). V tomto zmysle je bez relevancie, že hmotnoprávny základ rozhodnutia sa viaže na spoločnosť
AGRODREVO s. r. o., príp. na obchodovanie tejto spoločnosti so spoločnosťou SUNDERMANN s. r. o.
Relevantným je to, že kým v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov
verejnej správy v súvislosti s tým, že sťažovateľov návrh na obnovu konania zamietli, rozhodnutia
najvyššieho súdu, na ktoré sťažovateľ poukazuje, sa týkajú merita veci (odpočtu DPH).

37. 63. Obdobne, kasačný súd sa nemohol vecne venovať ani všeobecnej kasačnej námietke
obsiahnutej na str. 10 (posledný odsek) kasačnej sťažnosti, keď sťažovateľ poukázal na to, že
správny súd sa nevysporiadal s niektorými jeho námietkami prezentovanými na ústnom pojednávaní
dňa 26.03.2024. Úlohou najvyššieho správneho súdu nie je v kasačnom konaní vlastnou činnosťou
vyhľadávať, ako argumentoval sťažovateľ na ústnom pojednávaní (na správnom súde), čo z toho bolo

podstatné a k čomu správny súd v napadnutom rozsudku zaujal stanovisko, resp. k čomu z - na
ústnom pojednávaní prezentovaných úvah - sa správny súd vyjadril, príp. nevyjadril. V tomto zmysle
bol potom zo strany sťažovateľa formulovaný abstraktný kasačný bod, ktorý sám osebe nevykazuje
potrebnú mieru konkrétnosti na to, aby sa mu kasačný súd mohol v merite venovať. Uvedené -
na strane druhej - nezbavuje kasačný súd povinnosti venovať sa tým nedostatkom odôvodnenia

napadnutého rozsudku, ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konkrétne namietol a kvalifikovane
vytkol ako nedostatok napadnutého rozsudku, k čomu kasačný súd pristúpi v ďalších bodoch tohto
odôvodnenia. Pre úplnosť je však v tejto súvislosti zároveň potrebné uviesť, že správne súdne konanie
sa (až na určité výnimky, medzi ktoré konanie v tejto veci nepatrí) riadi tzv. koncentračnou zásadou, a
preto je primárne relevantná právna argumentácia účastníka konania obsiahnutá už v samotnej správnej

žalobe, keď žalobné body, ako ani rozsah žaloby sa po uplynutí zákonnej lehoty určenej na realizáciu
tohto úkonu meniť/rozširovať nemôžu (k tomu pozri § 183 SSP - „Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu
alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby.“). Prípadná nová argumentácia prezentovaná v rámci ústneho pojednávania na
správnom súde (ak nebola zároveň obsiahnutá už v správnej žalobe), je potom bez relevancie.

38. 64. K riadne vzneseným námietkam sťažovateľa kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že k
tomu, aby bolo možné uskutočniť nové daňové konanie (podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku),
musí byť kumulatívne splnených niekoľko podmienok, a to, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
muselivyjsťnajavonovéskutočnostialebodôkazy,ktorémohlimaťpodstatnývplyvnavýrokrozhodnutia

a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

39. 65. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti sám namietol, že „hlavným“ dôkazom, o ktorý oprel svoju
požiadavku o nové konanie vo veci, bol list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018. Vec, ku ktorej
sa viazal návrh sťažovateľa na nové konanie, pritom bola právoplatne skončená dňa 18.11.2015 (k tomu

pozri bod 3. tohto rozsudku vyššie). Z uvedeného je potom zrejmé, že predmetný list orgánu Policajného
zboru v čase pred právoplatným skončením konania vo veci samej ešte ani neexistoval, a preto nemôže
ísť o dôkaz, pri ktorom by mohla byť splnená podmienka, že ide o dôkaz - listinu, ktorá „vyšla najavo“
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a ktorú účastník konania nemohol uplatniť v pôvodnom
konaní nie z vlastnej viny (§ 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku).

40. 66. Účelom obnovy konania je „otvoriť“ už právoplatne skončené daňové konanie, ak sa v ňom
neprihliadalo na už vtedy existujúce podstatné dôkazy (a to nie z dôvodov v osobe účastníka konania),
nie „otvárať“ právoplatne skončené konania, ak po skončení príslušných konaní vznikne nový dôkaz.41. 67. Otázka, čo sa považuje za novú skutočnosť alebo dôkaz v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku bola riešená napr. aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžfk/4/2016 z

23. novembra 2017, ktorý z dôvodu jeho publikácie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 1/2019 pod číslom 3 predstavuje rozhodnutie zásadného právneho významu
a ustálenú rozhodovaciu prax aj najvyššieho správneho súdu (uznesenie sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 z 24.
novembra 2021, body 20. a 21.). Jeho právna veta znie : „Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa
rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec,

pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť, avšak je podstatné,
že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia
správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti by mohol správny orgán prihliadať.“.

42. 68. Aj vo veci sp. zn. 5Sfk/124/2022 najvyšší správny súd potvrdil, že „Vychádzajúc z vyššie citovanej
právnej vety, zásadným pre určenie, či nová skutočnosť alebo dôkaz predstavuje dôvod na obnovu

konania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je časové hľadisko, konkrétne,
okamih do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu.“.

43. 69. Z uvedeného potom vyplýva, že ak novým dôkazom vo veci mal byť list orgánu Policajného zboru
označený ako „Vec: Obv. O.L. B. - odpoveď na výzvu“ zo dňa 13.6.2018 (čo sťažovateľ tvrdí), o ktorom

sa mal sťažovateľ dozvedieť až v rámci jeho daňovej kontroly na dani z príjmu za rok 2014 (ako to sám
uvádza), tento dôkaz - ak by aj išlo naozaj o skutočnosť, resp. dôkaz relevantný pre účely § 74 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku - vznikol až po právoplatnom skončení pôvodného daňového konania a
ako taký by potom ani nemohol byť relevantný pre obnovu konania.
...

44. 77. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie v bodoch 70. až 76., v zhode so žalovaným, kasačný
súd dopĺňa, že samotný list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018, ktorý sťažovateľ označil ako
„hlavný“ dôkaz pre obnovu konania, nie je v skutočnosti dôkazom toho, že O. B. v rámci príslušných
obchodov so spoločnosťou BEKY a.s. naozaj konal v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. (ako je
to uvedené v návrhu na podanie obžaloby, príp. v liste orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018).

Uvedenálistinajeúradnýmpotvrdenímtoho(vovzťahuksprávcovidane),ženávrhnapodanieobžaloby
bol podaný, na akom skutkovom, resp. právnom základe sa tak stalo a že žiadosti správcu dane o
poskytnutie súvisiacich podkladov nie je možné vyhovieť, keďže tieto sa nachádzajú na príslušnom súde
pre účely trestného konania.

45. 78. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok správneho súdu (v spojení s odkazovaným rozsudkom vo veci sp. zn. PO-6S/60/2020 zo
dňa 14. novembra 2023) je vo všetkých otázkach - v rozsahu v kasačnej sťažnosti riadne vytknutých
nedostatkov - primerane odôvodnený, resp. že parciálny nedostatok identifikovaný vyššie v tomto
rozsudku nedopadá na správnosť výroku kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu.

46. 79. Tu potom najvyšší správny súd opätovne sumarizuje, že ak novým dôkazom vo veci mal byť
podľa sťažovateľa „hlavne“ list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018 adresovaný správcovi dane
v rámci daňovej kontroly sťažovateľa (daň z príjmu za rok 2014), nemôže ísť o dôkaz podľa § 74 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku, keďže tento vznikol až po právoplatnom skončení pôvodného daňového

konania vo veci (DPH - august 2013). Už len táto skutočnosť (prihliadajúc aj na rozhodovaciu prax
uvedenú vyššie) vylučuje, aby mohla byť predmetná listina základom pre obnovu konania.

47. 80. Táto listina ako dôkaz by totiž nemohla byť dôkazom pre obnovu konania už len preto, že vznikla
po právoplatnom skončení pôvodného vyrubovacieho konania, pričom samotný list orgánu Policajného

zboru (13.06.2018) naviac ani nie je ani dôkazom toho, že O. B. za spoločnosť AGRODREVO s.r.o.
so spoločnosťou BEKY a.s. naozaj konal. Jedná sa „iba“ o podozrenie (predpoklad) orgánu činného v
trestnom konaní, o ktorom je potrebné, aby bolo právoplatne rozhodnuté súdom.

48. 81. Aj keby potom kasačný súd akceptoval tvrdenie sťažovateľa, že o tom, že p. B. konal v mene

AGRODREVO, s.r.o. sa dozvedel až v rámci oboznamovania sa s podkladmi z jeho daňovej kontroly na
dani z príjmu za rok 2014 (nie v novembri 2016), a preto by sa subjektívna lehota na podanie návrhu
na obnovu konania mala počítať až od tohto okamihu, toto vo veci nie je právne relevantné, a to práve
z vyššie uvedených dôvodov.49. 82. Ak v kontexte tejto námietky sťažovateľ brojil proti tomu, že správny súd v zásade nepochopil, že
relevantnou skutočnosťou pre obnovu konania je to, že p. B. konal za AGRODREVO s.r.o. (a nie to, že

bol podaný návrh na podanie obžaloby), pričom toto jeho konanie v mene spoločnosti AGRODREVO,
s.r.o. malo byť len „dodatočne dokázané“ listom orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018, táto
argumentácia sťažovateľa je pre účely obnovy konania opäť irelevantná. Ustanovenie § 74 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku totiž jasne viaže požiadavku pre nové konanie na to, že musí vyjsť najavo nová
skutočnosť alebo dôkaz, ktorý musel mať podstatný vplyv na vec, a ktorý nemohol byť uplatnený - v

pôvodnom konaní - z dôvodov mimo účastníka konania. Dôkaz v tejto veci „nevyšiel najavo“ dodatočne,
ale „vznikol“ dodatočne (ak by teda aj príslušný list orgánu Policajného zboru bol dôkazom), čo však
podľa kasačného súdu nie je, a preto príslušná listina nemôže byť dôkazom pre účely obnovy konania.
Tu je potom (aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) nesprávny právny názor
sťažovateľa, že dôležité je, kedy „sa objavil nový dôkaz“ (str. 5, resp. str. 7 - posledný odsek). Dôležitým
vo veci nie je len to, kedy vyšiel najavo dôkaz, ale to, či tento existoval už v čase pôvodného konania

(čo v tomto prípade splnené nebolo).

50. 83. Tu kasačný súd pre úplnosť dopĺňa, že daňovoprávna úprava obsahuje iné právne nástroje,
ktoré je možné v takýchto prípadoch (pri dodržaní zákonných podmienok) uplatniť, a to je primárne
podanie dodatočného daňového priznania k rozhodnému zdaňovaciu obdobiu (§ 16 Daňového poriadku

- „Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie“, osobitne § 16 ods. 2 a ods. 8 Daňového
poriadku). Práve tento inštitút je použiteľný v prípadoch, kedy nový dôkaz „vznikne“ po právoplatnom
skončení daňového konania. Situácia obnovy konania je však iná v tom, že v prípade obnovy konania je
relevantné,žeprávnymzákladomprenovékonaniejedôkaz,ktorýmuselexistovaťužvčasepôvodného
daňového konania a „iba“ vyšiel najavo po jeho právoplatnom skončení. Toto však nezodpovedá

skutkovým okolnostiam súdenej veci.
51. 84. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa potom najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami
sťažovateľa obsiahnutými v kasačnej sťažnosti v tom zmysle, že list orgánu Policajného zboru zo dňa
13.06.2018 (vrátane návrhu na podanie obžaloby zo dňa 15.11.2016, ktorý bol jeho prílohou) je novým
dôkazom vo veci pre účely obnovy konania podľa § 74 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Tak list

zo dňa 13.06.2018, ako aj samotný návrh na podanie obžaloby „vznikli“ po právoplatnom skončení
vyrubovacieho konania vo veci samej (15.11.2015). Toto bez ďalšieho bráni tomu, aby na tieto listiny bolo
možné nahliadať ako na nové dôkazy pre účely obnovy konania podľa Daňového poriadku. Dodatočne
kasačný súd uvádza, že nielenže tieto listiny „vznikli“ po právoplatnom skončení vyrubovacieho konania,
ale nejedná sa ani o „dôkazy“ meritórne relevantné, keďže upovedomenie orgánu Policajného zboru o

tom, že bol podaný návrh na podanie obžaloby, nie je dôkazom toho, že obvinený určitým spôsobom
konal a už vôbec nie dôkazom o jeho vine a spôsobe spáchania trestného činu (ak ho spáchal).

52. 85. V kasačnej sťažnosti ďalej sťažovateľ namietal nesprávne vyhodnotenie nulity prvostupňového
rozhodnutia. Poukázal na to, že skutočnosť, že vo veci konala a rozhodovala pobočka správcu dane,

nie je formálnou vadou konania. V podstate sa má jednať o vážne pochybenie v tom zmysle, že konal a
rozhodoval orgán, ktorý konať a rozhodovať nemal, keďže nemá právnu subjektivitu, a teda ani vecnú
kompetenciu vydávať rozhodnutia. Na strane druhej, prvostupňové rozhodnutie neobsahuje označenie
sídla správcu dane.

53. 86. V súvislosti s týmto kasačným bodom poukazuje najvyšší správny súd na to, že sa s ním
(ako so žalobnou námietkou) dostatočne vysporiadal správny súd v odkazovanom rozsudku (sp. zn.
PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023) - k tomu pozri aj bod 14. tohto rozsudku vyššie.

54. 87. Sťažovateľ v podstate zopakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby, vyslovil nesúhlas

s právnym názorom správneho súdu, avšak v skutočnosti žiadnu konkurujúcu právnu interpretáciu
k záverom správneho súdu k predmetnej otázke neposkytuje. Správny súd v napadnutom rozsudku
jednoznačne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu (sp. zn. 1Sžf/100/2016), kde tento nepovažoval
za nezákonnosť rozhodnutia to, že v záhlaví rozhodnutia bol ako konajúci orgán uvedená pobočka
správcudane,keďprihliadalnato,žezvlastnéhotextu,akoajzďalšíchformálnychatribútovrozhodnutia

vyplýva, že je potrebné považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie správcu dane.

55. 88. V súdenej veci sám sťažovateľ uznáva, že „jeho“ správcom dane je Daňový úrad Prešov. Ako
nezákonnosť rozhodnutia vníma to, že v záhlaví rozhodnutia je uvedený Daňový úrad Prešov, pobočkaHumenné, Štefánikova 18, 066 39 Humenné. Má za to, že k tomu, aby bolo rozhodnutie zákonné, malo
v ňom byť uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov. Tvrdí, že ak
konala pobočka, konal nepríslušný orgán.

56. 89. Odhliadnuc od právnej argumentácie správneho súdu, ktorú kasačný súd považuje za správnu,
a ktorú zhrnul v bode 14. tohto rozsudku, je potrebné poukázať na to, že úvodná časť prvostupňového
rozhodnutia obsahuje špecifikáciu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal ako „Daňový úrad Prešov“. Obdobne,
aj vo výrokovej časti je uvedené, že návrh sťažovateľa na o povolenie obnovy konania zamietol

prvostupňovým rozhodnutím „Daňový úrad Prešov“. Na konci rozhodnutia sa nachádza úradný odtlačok
pečiatky Daňového úradu Prešov (bez špecifikácie pobočky) a rozhodnutie je podpísané R.. W. Č.,
ktorá v čase vydania rozhodnutia zastávala funkciu „námestník riaditeľa daňového úradu“. Dokonca
aj z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že toto je formulované na úrovni daňového úradu (napr. str. 6,
predposledný odsek prvostupňového rozhodnutia: „V súlade s vyššie uvedeným, Daňový úrad Prešov
konštatuje...“).

57. 90. Kasačný súd naviac poukazuje aj na zamietajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
(č. k. 24S/111/2016-41 z 20. júla 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 24S/111/2016-73 zo dňa 12.
marca 2018), ktorý prešiel kasačným prieskumom so zamietajúcim výrokom (sp. zn. 10Sžfk/25/2018
zo dňa 30.01.2019), z ktorého vyplýva, že „[...] Podstatné však podľa krajského súdu je, že žalobná

námietka, podľa ktorej prvostupňové rozhodnutie vydala organizačná zložka správcu dane Daňového
úradu Banská Bystrica, a to pobočka Zvolen, nemá oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí.
Prvostupňové rozhodnutia sú na hlavičkovom papieri organizačnej zložky Daňového úradu Banská
Bystrica,pobočkaZvolen.Samotnérozhodnutiealejeoznačenénadpisom„Rozhodnutie“azanadpisom
v súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku pokračuje záhlavie rozhodnutia označením orgánu, ktorý

rozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Banská Bystrica na základe zákona č. 330/2011 Z. z. [...] vydáva
rozhodnutie:“, ďalej pokračuje výrok „Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti
na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určuje platiteľovi dane z pridanej
hodnoty [...].“. Rozhodnutia sú opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Banská Bystrica
so štátnym znakom. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane Daňový

úrad Banská Bystrica, preto nemohli obstáť námietky týkajúce sa nedostatku vecnej príslušnosti správcu
dane.“

58. 91. Vyhotovenie prvostupňového rozhodnutia v súdenej veci je pritom analogické skutkovým
okolnostiam uvedeným v súdnych rozhodnutiach špecifikovaných v bode 14. tohto rozsudku, resp. v

bode 90. tohto rozsudku.

59. 92. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo veci konal orgán, o ktorom sám žalovaný uviedol, že bol
príslušný na konanie (Daňový úrad Prešov). Dodatočná špecifikácia „pobočka Humenné“ a uvedenie
adresy predmetnej pobočky žiadnym spôsobom nedopadá na zákonnosť uvedeného rozhodnutia.

60. 93. Sťažovateľ uvádza, že podľa § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku musí rozhodnutie
obsahovať „označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal“. Zároveň však sám pod pojem „označenie
orgánu“ subsumoval akoby zákonnú požiadavku vymedzenia sídla správcu dane. Takúto náležitosť
však zákon v ustanovení § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku výslovne neurčuje. Naopak,

ustanovenie § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku explicitne určuje, že u účastníka konania, ktorým
je právnická osoba, sa uvedie aj jej sídlo. I keď kasačný súd nerozporuje, že adresa správcu dane je
bežnou náležitosťou rozhodnutí správcu dane, zákonná požiadavka vo vzťahu k jeho špecifikácia je
iba v rozsahu „označenie správcu dane“. Ak by preto aj kasačný súd akceptoval výklad sťažovateľa,
že aj uvedenie adresy je zákonnou náležitosťou rozhodnutia (čo však zákon výslovne neurčuje), v

okolnostiach súdenej veci by nepochybne išlo o formálnu vadu, pre ktorú právoplatné rozhodnutia
orgánov verejnej správy nemajú byť zrušované (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky - 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 „Rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka.“, podobne napr. 10Sžp/16/2013 zo dňa 28. mája 2014 a iné).

61. 94. Tu kasačný súd naviac v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/100/2016 (bod
14. tohto rozsudku) poukazuje na to, že v čase, kedy bol vyslovený príslušný právny názor, organizáciu
orgánovštátnejsprávynapríslušnomúsekuupravovalzákonč.479/2009Z.z.oorgánochštátnejsprávyv oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 3
určoval, že „(3) Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na
návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu;

pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií
Slovenskej republiky. [...]“. Rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto
súdnom konaní, boli vydané počas účinnosti novej právnej úpravy organizácie orgánov finančnej správy,
keď zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení
§ 5 ods. 6 určuje, že „(6) Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky

daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa
daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.“. Ani v pozitívnoprávnej úprave teda nedošlo k žiadnej
takej vecnej zmene, ktorá by sama osebe negovala závery najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí vo
veci sp. zn. 1Sžf/100/2016, a preto ani kasačný súd konajúci v tejto veci nevidel dôvod, aby sa od týchto
záverov najvyššieho súdu odklonil.

62. 95. V podmienkach súdenej veci má teda kasačný súd za preukázané, že vo veci konal orgán
verejnej správy, ktorý bol príslušný na konanie a rozhodovanie. Naviac, ak by špecifikácia pobočky v
záhlaví rozhodnutia (a naopak neuvedenie adresy správcu dane) malo predstavovať vadu rozhodnutia,
ide o formálnu vadu, ktorá je opraviteľná zákonným postupom a nebolo by preto dôvodné kvôli tejto
vade predmetné rozhodnutia správnych orgánov zrušovať (k tomu pozri aj bod 93. tohto rozsudku, resp.

§ 63 ods. 12 Daňového poriadku „(12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka
konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé
nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania“).

63. 96. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nie je potom relevantné ani ďalej podrobne reagovať

na námietku sťažovateľa k otázke nedostatku právnej subjektivity pobočky správcu dane ako dôvodu,
prečo táto vo veci nemohla konať (i keď len pre doplnenie kasačný súd vo všeobecnosti uvádza, že
inštitúty „právna subjektivita“ a „administratívna subjektivita“ sú dva odlišné pojmy), keď celá námietka
sťažovateľauvedenávbode7.kasačnejsťažnostionuliteprvostupňovéhorozhodnutiaztamuvedených
dôvodov, je neopodstatnená, nedôvodná.

64. 97. Kasačný súd sa ďalším záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku nevenoval (a to najmä
otázke zákonnosti, resp. správnosti záverov správneho súdu k druhému dôvodu návrhu na obnovu
konania - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 zo dňa 22.
októbra 2015 vo veci PPUH Stehcemp sp. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti

Dyrektor Izby Skarbowej w Łódźi), keď tieto sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal.“

65. S odkazom na závery citované v právnom posúdení kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej
sťažnosti sťažovateľa a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.

66. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,
preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

67. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.