Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011761
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125011761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským vo väzobnej trestnej veci obžalovaného:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt C. D., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods.
3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a pokračovací prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 4. septembra 2025

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v D.,
hlásený trvalý pobyt C. D.,
od 20. januára 2025 o 22:40 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

bod 1/
v presne nezistenom čase v ranných hodinách 18. januára 2025 vnikol do obytného domu na ulici E.
F. XXXX/XX, D. tak, že skrutkovačom otvoril strelku vchodových dverí, cez ktoré vnikol do spoločných
pivničných priestorov, kde pákovými kliešťami odstrihol visiaci zámok na pivničnej kobke, z ktorej
odcudzil bicykel značky C., F. farby, nezisteného výrobného čísla, v hodnote 400,- eur, bicykel značky
G., F. farby, nezisteného výrobného čísla, v hodnote 350,- eur a bicykel značky H., I. farby, nezisteného

výrobného čísla, v hodnote 280,- eur, čím spôsobil J. E., bytom E. XXXX/XX, D. škodu krádežou
v celkovej výške 1 030,- eur,

bod 2/
v presne nezistenom čase do 04:00 hod. 19. januára 2025 v Trnave na ulici K. L. X/X pomocou
kovového páčidla prekonal uzamknuté vchodové dvere a vnikol do priestorov polyfunkčnej budovy,
následne zišiel po schodoch do suterénu budovy a páčidlom olúpal omietku, v ktorej bola zabudovaná

mreža do priestoru na úschovu bicyklov, čím mrežu uvoľnil, kliešťami odcvikol visiaci zámok na bicykli
a následne odcudzil tam riadne uzamknutý bicykel značky H. C. D. XXXXX, výrobné číslo rámu M., F.
farby, s nápisom N. farby, zakúpený v roku XXXX, čím tak spôsobil poškodenému O. E. škodu krádežou
vo výške 750,- eur a vlastníkovi nehnuteľnosti spoločnosti RENNTAX a.s., so sídlom Andreja Žarnova
1, Trnava, IČO: 44 032 129 škodu poškodením vo výške 1 424,46 eura,

t e d apokračoval v prisvojovaní si cudzej veci tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

pokračoval v poškodzovaní a robení neupotrebiteľnými cudzie veci a spôsobil tak na cudzom majetku

malú škodu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

a

pokračoval v neoprávnenom vnikaní do nebytového priestoru iného,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a pokračovacím prečinom neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava doručila 3. júla 2025 obžalobu na obžalovaného A. B. pre
skutky právne kvalifikované ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona a pokračovací prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní, upozornení na zmenu posudzovania

stíhaných skutkov a porade s obhajkyňou obžalovaný urobil vyhlásenie podľa o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Dokazovanie bolo z toho dôvodu v ďalšom priebehu hlavného
pojednávania zamerané na rozhodnutie o treste a náhrade škody.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - faktúry za opravu, odpisu

registratrestov,odpovedenalustráciuvrezorteGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepublikyaodpovede
na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, prečítaním odborného vyjadrenia
podnikateľského subjektu P. D. - G. z 23. mája 2025 so súhlasom procesných strán a oboznámením
vecných dôkazov vzatých do úschovy tunajšieho súdu pri podaní obžaloby.

Na tomto mieste je vhodné doplniť, že poškodená obchodná spoločnosť RENNTAX a.s. sa nedostavila
na hlavné pojednávanie. Súčasťou riadne a včas doručeného upovedomenia o hlavnom pojednávaní
bolo poučenie o tom, že v prípade jej neúčasti na hlavnom pojednávaní sa o jej nároku na náhradu škody
bude rozhodovať na podklade návrhov obsiahnutých v spise. Postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného
poriadku bol preto na hlavnom pojednávaní prečítaný návrh splnomocnenkyne poškodenej obchodnej

spoločnosti C. P. N. z prípravného konania z 22. mája 2025. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške poškodenej mreže vo výške 2 000,- eur, pričom neskôr do spisu doložila podklady
z účtovníctva, kde bola zaevidovaná výmena mreže.

Z predložených listín poškodenou vyplynulo, že za dodávku a montáž rozťahovacej mreže podľa zmluvy

o diele č. XXXXXX/XX/X/XX zo 17. februára 2025 zaplatila dodávateľovi cenu vo výške 1 424,46 eura
- preddavok 1 000,- eur na podklade preddavkovej faktúry č. XXXXXXXXX a zvyšok 424,46 eura na
podklade faktúry č. XXXXXXXXX.

Podľa záverov odborného vyjadrenia bola hodnota bezpečnostných mrežových dverí z ocele, výška

2 055 mm, šírka 1 255 mm, so zámkom a rámom v sume 1 340,- eur. Vec bola ohodnotená na
základe predložených fotografií a listín predložených poškodenou, s prihliadnutím na odborné znalosti
pri posudzovaní obvyklej ceny vzhľadom na opotrebovanie ku dňu spáchania skutku 19. januára 2025.

Po doručení obžaloby prokurátorkou súd prevzal do úschovy odliatok mechanoskopických stôp,

bicyklový zámok, časť závory visiaceho zámku a ploché páčidlo.Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný z rôznorodú
trestnú činnosť - naposledy za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
4T/56/2019 z 26.09.2019 súhrnným trestom odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložené mu bolo aj ochranné
ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že voči
obžalovanému sú vedené aj ďalšie trestné stíhania.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný spáchal dva priestupky proti majetku drobnými krádežami v roku 2019 a 2024, za ktoré mu
boli uložené blokové pokuty vo výške tridsať eur a v roku 2024 i priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky (pásy), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške dvadsať eur.

Prokurátorka v záverečnej reči navrhla obžalovaného uznať za vinného v zmysle podanej obžaloby
s modifikáciou kvalifikácie skutkov, ako bola prednesená na hlavnom pojednávaní. Obžalovanému
navrhla uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s prihliadnutím na vyhlásenie viny,

priznanie sa a oľutovanie spáchania skutku a na výkon trestu ho zaradiť do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Zároveň navrhla uložiť obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to plochého páčidla, ktoré
bolo použité na spáchanie trestného činu a uložiť mu povinnosť nahradiť škodu spoločnosti RENNTAX,
a.s. vo výške + 424,46 eura.

Obhajkyňa Mgr. Zdenka Rusnáková žiadala s poukazom na vyhlásenie viny obžalovaného zohľadniť
pri ukladaní trestu, že obžalovaný sa od začiatku konania ku spáchaniu skutku priznával, svoje konanie
oľutoval, s orgánmi činnými v trestnom konaní aktívne spolupracoval, uviedol viaceré informácie, ktorými
uľahčil vyšetrovanie a teda napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zároveň
s poukazom na vyhlásenie viny žiadala zohľadniť možnosť mimoriadneho ukladania trestu a teda

možnosť znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Na základe uvedeného požiadala súd, aby uložil
trest na čo najnižšej možnej hranici a to s použitím mimoriadneho zníženia pod dolnú hranicu trestnej
sadzby.

Obžalovaný uviedol, že nemá záverečnú reč. Po udelení práva posledného slova nechcel nič uviesť.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú
ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu
o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku
poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor
i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 268 ods. 5 Trestného poriadku ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné
vyjadrenie.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,

ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom
a znalcom.

Podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné, aj

svedkom a znalcom.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženímvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutkom opísaným
v obžalobe. Po splnení všetkých zákonných podmienok vyhlásenie obžalovaného bolo súdom prijaté.

Súd pri rozhodovaní o treste identifikoval dve poľahčujúce okolnosti a dve priťažujúce okolnosti
- obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutoval, obžalovaný

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, obžalovaný spáchal
viac trestných činov a obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený; podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia súd na túto okolnosť prihliadol. Po oboznámení sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
viažucimi sa tak k osobe obžalovaného ako aj k povahe spáchaných troch pokračovacích trestných činov
spáchaných v jednočinnom súbehu súd dospel k záveru, že je daný priestor pre využitie ustanovenia
§ 39 ods. 5 Trestného zákona a mimoriadne znížiť ukladaný úhrnný trest odňatia slobody pod dolnú

hranicu trestnej sadzby. Dolná hranica trestnej sadzby bola vo výmere jedného roka, keďže najprísnejšie
posudzovaným spomedzi troch stíhaných trestných činov bol prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona
(trest odňatia slobody bolo možné uložiť vo výmere od jedného roka do piatich rokov). Na druhej strane
však súd nemohol prehliadnuť tú skutočnosť, že obžalovaný vykonal dlhší nepodmienečný trest odňatia

slobody nie tak dávno pred spáchaním stíhaných skutkov, preto síce ukladaný trest odňatia slobody
mimoriadne znížil, ale nie o celú jednu tretinu, čo by vyšlo na osem mesiacov. Po ustálení týchto
skutočností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov.

Obžalovaného súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia,

keďže počas posledných desiatich rokov pred spáchaním stíhaných trestných činov bol vo výkone trestu
odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

Na hlavnom pojednávaní bolo medzi doličnými vecami oboznámené aj ploché páčidlo, ktoré bolo
nájdené na mieste spáchania činu, pričom obžalovaný priznal, že ide o jeho ploché páčidlo a že ho použil

pri spáchaní stíhaných skutkov. Boli splnené zákonné podmienky aj na uloženie trestu prepadnutia tejto
zaistenej veci. Vlastníkom prepadnutej veci sa stane štát, pretože niet žiadnej medzinárodnej zmluvy,
ktorou by bola Slovenská republika viazaná, ktorá by ustanovovala inak.

Pokiaľ ide o ďalšie zaistené veci, tieto nemali žiadnu spojitosť s vlastníctvom obžalovaného a neboli

obžalovaným použité pri páchaní trestného činu. Išlo o odliatok mechanoskopických stôp (dôkaz),
bicyklový zámok, ktorý bol obžalovaným odcviknutý za účelom odcudzenia bicykla a časť závory
visiaceho zámku, ktorý práve obžalovaný znefunkčnil po oškrabaní omietky plochým páčidlom.

Poškodená obchodná spoločnosť RENNTAX, a.s. si v rámci prípravného konania do jeho skončenia

uplatnila nárok na náhradu škody vo výške dvetisíc eur. Z vykonaného dokazovania prečítaním
odborného vyjadrenia a listín predložených poškodenou mal súd za preukázaný vznik škody vo výške
1 424,46 eura. V tejto časti uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej náhradu škody. Vo
zvyšnej časti poškodenú odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.