Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214226064
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1214226064.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: M - P COM, s.r.o.,
Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 36 496 472, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská
23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, právne zastúpenému: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o.,
Štefánikova7,94901Nitra,IČO:36868876,ozaplatenie16.337,84EURspríslušenstvom,aoodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/134/2015 – 542 zo dňa 24.1.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/134/2015 – 542 zo dňa
24.1.2023 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 180 eur
spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 25.10.2012 do zaplatenia, z a m i e t a .

II.Súdpriznávažalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavrozsahu
34,20%.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania vo
výške 100%.

IV. Súd n e p r i z n á v a svedkovi A. B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D. D. svedočné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 180,- EUR spolu s ročným úrokom z omeškania 8,75
% od 25.10.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu
zamietol a výrokom III priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%.

Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 365, § 369 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 536 ods. 1, §
ods. 2, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník alebo ObZ“) § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník alebo OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády“), ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 5.11.2014 domáhal zaplatenia sumy 49.662,34 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia
zostávajúcej časti ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 12/0001 na sumu 278.536,99 EUR zo dňa
19.9.2012, splatnej dňa 19.12.2012, z ktorej zostáva uhradiť sumu 33.324,50 EUR a faktúry č. 12/0005na sumu 16.157,84 EUR zo dňa 31.12.2012, splatnej dňa 30.1.2013, ktoré boli vystavené za vykonané
práce na diele „Rekonštrukcia a obnova zariadení sociálnej starostlivosti v Spišskej Novej Vsi - DD
a ZOS“ v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 17.10.2011 vrátane dodatku č. 1 z 24.10.2011. Zároveň si

uplatňoval aj nárok na zaplatenie faktúry č. 12/0002 na sumu 180,- EUR zo dňa 3.10.2012, splatnej
dňa 24.10.2012 za nájom zvodu odpadu na stavbe Poliklinika Sabinov na základe objednávky č.
MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012. Žalobca listom zo 6.2.2012 upozornil žalovaného na nedostatky
odovzdanej projektovej dokumentácie, ktoré boli zaznamenané aj v stavebnom denníku a vyzval ho na
súčinnosť a uzavretie dodatku na práce naviac, na čo tento nereagoval. Dňa 20.6.2012 investor prerušil

práce na časti diela, v dôsledku toho žalobca vyzval žalovaného na predĺženie termínu ukončenia diela
o dobu prerušenia, na čo opäť nereagoval. Keď žalovaný ani po opätovnej výzve žalobcu z 25.10.2012
nereagoval, žalobca odstúpil od zmluvy o dielo listom zo dňa 20.12.2012, ktorý bol doručený 21.1.2013.
Žalobca časť diela riadne dokončil a žalovanému odovzdal dňa 31.8.2012. Nárok na zaplatenie faktúry
č. 12/0002 vo výške 180,- EUR z 3.10.2012, splatnej dňa 24.10.2012 si žalobca uplatnil za zvoz odpadu
na stavbe Poliklinika Sabinov na základe objednávky č. MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, že medzi sporovými stranami
bola dňa 17.10.2011 uzavretá Zmluva o dielo na dodanie prác, predmetom ktorej bolo realizovanie prác
na stavbe „Rekonštrukcia a obnova zariadení sociálnej starostlivosti v Spišskej Novej Vsi - DD a ZOS“,
ku ktorej bol dňa 24.10.2011 prijatý Dodatok č. 1. Realizovanie prác bolo potvrdené na Zisťovacom

protokole o vykonaných stavebných a montážnych prácach zo dňa 31.8.2012, Protokole o odovzdaní a
prevzatí prác zo dňa 31.8.2012 a rekapitulácii rozpočtu. Cenu týchto prác žalobca žalovanému vyúčtoval
faktúrou č. 12/0001 zo dňa 19.9.2012 na sumu 278.536,99 EUR, z ktorej žalovaný uhradil 245.212,49
EUR (neuhradená časť 33.324,50 EUR) a faktúrou č. 12/0005 zo dňa 31.12.2012 na sumu EUR
(neuhradená v celom rozsahu). Žalovaný faktúrou č. 200200696 zo dňa 18.12.2012 vyúčtoval žalobcovi

zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.1. Zmluvy o dielo na dodanie prác vo výške 33.324,50 EUR. Oznámením
zo dňa 2.1.2013 žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 33.324,50 EUR (faktúra č. 200200696)
s časťou pohľadávky žalobcu (faktúra č. 12/0001). Žalovaný objednávkou č. MG/MTZ/1339/2012 zo
dňa 18.9.2012 objednal u žalobcu zvod odpadu zo strechy do kontajnera vrátane dopravy v sume 180,-
EUR. Cenu dodávky žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 12/0002 zo dňa 3.10.2012 na sumu 180,-

EUR, ktorú doposiaľ neuhradil. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že investor stavby Spišská Nová
Ves prerušil práce na objekte SO 02, ale nie na objekte SO 01, kde žalobca mal v prácach pokračovať.
Žalovaný vyzýval žalobcu na pokračovanie v prácach, ten to však pod rôznymi námietkami odmietal
(napr. navýšenie objemu prác). Týmto konaním sa žalobca dostal do omeškania, za čo mu žalovaný
vyúčtoval zmluvnú pokutu 33.324,50 EUR (za obdobie od 7.10.2012 do 18.12.2012) a listom z 2.1.2013

muoznámilvykonaniejednostrannéhozápočtu.Zvyšokfaktúryč.12/0001boluhradenýnaúčetžalobcu.
Neuznal faktúru č. 12/0005, nakoľko nemá vedomosť o objednaní a odsúhlasení tam uvedených prác,
keďže žalobca nepriložil k žalobe odsúhlasený výkaz výmer od žalovaného. Nemá vedomosť, že by
si od žalobcu objednal iné práce ako tie, ktoré sú uvedené v predmete zmluvy. Pri faktúre č. 12/0002
namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko objednávku č. MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012 podpísal

zástupca spoločnosti STAVEBNINY - Tatry, s.r.o. (v súčasnosti DaK - stav., s.r.o.) a nie žalobca. Zároveň
namietal, že tieto práce reálne nikdy neboli vykonané.

4. Žalobca k veci uviedol, že čo sa týka pohľadávky vo výške 33.324,50 EUR s prísl., ide o faktúru
č. 12/0001, túto žalovaný uznal čo do dôvodu aj výšky, avšak započítal proti nej domnelú pohľadávku

na zaplatenie zmluvnej pokuty za údajné omeškanie s odovzdaním diela v období od 7.10.2012 do
18.12.2012.Listinnýmidôkaznýmiprostriedkamibolovkonanínepochybnepreukázané,žekomeškaniu
žalobcu nemohlo dôjsť, keďže žalobcovi nebola poskytnutá súčinnosť nevyhnutne potrebná na to,
aby mohol plniť riadne a včas. Žalovaný v rozpore s čl. 10.8 a 14.6 Zmluvy o dielo nepredĺžil termín
ukončenia prác o dobu ich prerušenia, neupravil chýbajúce práce naviac, nenavýšil ceny remesiel a

neinformoval žalobcu o podstatných udalostiach na stavbe. Tým sa žalovaný sám dostal do omeškania,
ktoré vylučuje, aby sa s odovzdaním diela omeškal žalobca. Nárok na zaplatenie 16. 157,84 EUR s prísl.
z titulu neuhradenej ceny za práce vykonané do odstúpenia od Zmluvy o dielo považuje žalovaný za
nepreukázaný. Ide o ničím nepodložené tvrdenie. Žalovaný nepredložil stavebný denník, ktorý viedol
pre investora a rovnako dielčí stavebný denník, ktorý viedol žalobca pre žalovaného, hoci tieto sú v

jeho dispozícii. Táto skutočnosť by mala byť vyhodnotená v neprospech žalovaného. Ide o práce, ktoré
si žalovaný preukázateľne objednal u žalobcu. Tieto práce boli vykonané a neboli doposiaľ zaplatené,
hoci žalovaný sa v čl. 10.4 písm. a) Zmluvy o dielo výslovne zaviazal uhradiť žalobcovi cenu za práce
uskutočnené do odstúpenia od zmluvy. Poukázal na záznamy z kontrolných dní tvoriace súčasť spisu avýpoveď svedka A. B., ktoré potvrdzujú, že žalobca pracoval na stavbe do odstúpenia od zmluvy aj po
prvejfakturácii.Svedoknavyšerozpoznalzpredloženýchfotografiídokumentujúcichdotknutústavbu,že
ide práve o túto stavbu v stave, v akom boli tieto práce ukončené. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie 180,-

EUR s prísl. uviedol, že žalovaný si objednal priamo u žalobcu zvod odpadu zo strechy do kontajnera
na stavbe Poliklinika Sabinov, pričom svedok A. B. potvrdil, že zvod tam bol. Napriek tomu žalobcom
vystavená faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená.

5. Žalovaný k veci uviedol, že v prípade pohľadávky na zaplatenie 33.324 ,50 EUR z doteraz vykonaného

dokazovania, najmä z výpovedí svedkov E. a B. vyplýva, že práce na stavbe nevykonával žalobca,
ale spoločnosť STAVEBNINY - Tatry, s.r.o.. Svedok E. uviedol, že žalobca z jeho pohľadu na stavbe
nikdy nebol. Štatutára žalobcu pána F. poznal ako zástupcu STAVEBNINY - Tatry, s.r.o. a za túto firmu
aj na stavbe vystupoval. Svedok B. na otázku, akú firmu na stavbe zastupoval štatutárny zástupca
žalobcu odpovedal, že sa jednalo o spoločnosť Stavebniny Tatry s.r.o. Žalobca doteraz nepreukázal,
že je aktívne legitimovaným v tejto pohľadávke a že je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z

vykonaných stavebných prác. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že žalovaný započítal svoju pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvnej pokuty voči tejto časti žaloby, nakoľko započítať, a tým pádom uznať, možno iba
existujúcu pohľadávku. V rámci kompenzácie si žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola
vyčíslená v súlade so zmluvou. Žalobca nepreukázal, že tento nárok žalovanému nevznikol. Nakoľko ide
o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie z hľadiska existencie tohto nároku, nie je podstatné, či

omeškanie spôsobil žalobca, alebo tretia osoba, alebo iné okolnosti. Podstatné je, že k omeškaniu došlo.
Vo vzťahu k nároku na zaplatenie 16.157,84 EUR uviedol, že v spise absentuje akákoľvek objednávka,
alebo súhlasný prejav strán, z ktorého by vyplývalo, že si žalovaný objednal tieto práce u žalobcu.
Výpoveďou svedka B. bolo preukázané, že všetko, čo bolo na stavbe vykonávané a odsúhlasené zo
strany hlavného investora - mesta Spišská Nová Ves, bolo aj odsúhlasené. Žalobca žiadnym, či už

odborným vyjadrením, znaleckým posudkom alebo iným dôkazom nepreukázal, či tieto práce boli vôbec
vykonané. Žalovaný naproti tomu do spisu predložil dôkazy o tom, že v rovnakom období na tejto
pozastavenej stavbe vykonávala spoločnosť STAVEBNINY - Tatry, s.r.o. stavebné práce priamo pre
mesto Spišská Nová Ves, čo opäť dokladá, že stavba prerušená nebola a že si žalobca, resp. jeho
štatutárnyzástupca,prostredníctvominejspoločnostiduplicitnevymáhanárok,ktorýužmalvyplatenýzo

strany mesta Spišská Nová Ves. Nie žalovaný má dokazovať, že práce vykonané neboli, ale žalobca má
preukázať, že práce v rozsahu, aký žaluje, skutočne vykonal a že tieto práce si uňho objednal žalovaný.
V tomto smere poukázal, aj vo vzťahu k absencii stavebných denníkov, na známu zásadu právo praje
bdelým. Aj keby žalobca preukázal vykonanie týchto prác, tak mu mohol vzniknúť nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia od vlastníka stavby, ale nie od žalovaného. Vo vzťahu k pohľadávke 180,-

EUR iba opätovne zdôraznil, že žalobca nepreukázal platné uzavretie objednávky a nepreukázal ani
vykonanie týchto prác. Je pravdou, že svedok B. vo svojej výpovedi uviedol, že zvoz odpadu zo strechy
bol vykonaný, ale neuviedol kým a kedy. Samotná existencia prác automaticky neznamená, že tieto
práce vykonal žalobca, alebo že by si tieto práce objednal u žalobcu žalovaný. Vo vzťahu k pohľadávke
na zaplatenie 180,- EUR ďalej uviedol, že žalobca si nedal ani takú námahu, aby zistil, či za tieto práce

zaplatil investor, resp. či boli investorom odsúhlasené a ak by si túto námahu dal, tak by zistil, že tieto
práce odsúhlasené a zaplatené neboli, nakoľko neboli ani vykonávané.

6. A. G. E. vo výpovedi k veci uviedol, že na predmetnej stavbe vykonával funkciu čiastočného
stavebného dozoru. Zápisy do stavebného denníka vedeného žalovaným vykonával stavbyvedúci p.

D., nik iný nemal mať k nemu prístup. Svedok potvrdil, že bol prítomný pri prácach, ktoré boli zakryté
a tiež pri preberaní čiastočných prác, pričom vyhotovoval záznamy z kontrolných dní, ktoré sa konali
raz mesačne. Práce na objekte (boli dva - na Brezovej a Slovenskej ulici) boli prerušené investorom
kvôli nedostatku financií. Svedok taktiež potvrdil, že podpisoval súpisy prác pre žalovaného pre účely
fakturácie. Dodal, že sa dalo súbežne pracovať na objekte SO 01, aj keď boli práce na objekte SO 02

prerušené.

7. Svedok A. B. B., zamestnanec žalovaného od 2008 do 2013 ako stavbyvedúci uviedol, že počas
realizácieprácsavyskytliproblémysprojektovoudokumentáciou,taktiežbolipráceurčitýčasprerušené.
Práce boli rozdelené do určitých balíčkov a čo sa dalo, sa zrealizovalo. Následne po vykonaní tejto

časti bola vykonaná fakturácia, jednalo sa približne o 20 %. V projektovej dokumentácii chýbala najmä
určitá časť statickej dokumentácie a problémy boli aj v súvislosti s dispozičným riešením a konštrukčným
riešením v niektorých celkoch, ako napríklad výťah, dvere, šírka dverí a otvorov, dispozícia priečok.
Žalobca na to upozorňoval žalovaného, pričom sa to riešilo na každom kontrolnom dni a kvôli tomu bolapozastavená aj stavba ako celok (asi od septembra max. do marca nasledujúceho roka). Potom došlo k
dohode o ukončení zmluvného vzťahu. Podľa postupu prác na stavbe, nemohol žalobca pravdepodobne
ukončiť dielo do 6.10.2012. V prvej faktúre boli fakturované všetky práce, ktoré boli realizované a

ktoré boli aj odsúhlasené. Jednotlivé položky výkazu výmer boli odsúhlasované so stavbyvedúcim,
stavebným dozorom a subdodávateľom. Na prístavbe uvedenej na fotodokumentácii zo spisu potvrdil,
že boli vykonané práce zo strany žalobcu na stavbe v stave, v akom boli práce ukončené. V priebehu
dvoch týždňov od poslednej fakturácie boli realizované ďalšie práce - určité konzervačné práce, príp.
čo bolo potrebné dotiahnuť k odsúhlaseným prácam vo fakturácii. Za žalovaného súpis vykonaných

prác pre účely fakturácie podpisoval on ako hlavný stavbyvedúci potom, čo im to bolo odsúhlasené zo
strany mesta. Čo bolo odsúhlasené zo strany mesta, to bolo odsúhlasené žalobcovi. Stavebný denník
bol štandardný, teda pozostával zo strán, ktoré sa mohli dať vzájomne prepisovať, či kópie tých strán
vytrhávať. Štatutárny zástupca žalobcu zastupoval na stavbách na východnom Slovensku v tom období
aj spoločnosť STAVEBNINY - Tatry. Na stavbe v Spišskej Novej Vsi potvrdil jeden súpis vykonaných
prác za žalovaného.

8. Svedok A. H. D. k veci uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný v období od marca 2012 do júla 2013
ako stavbyvedúci. V uvedenom období pracoval ako jeden zo stavbyvedúcich na stavbe – rekonštrukcia
domova seniorov Spišská Nová Ves, kde investorom bolo mesto a práce boli financované z eurofondov.
Spoločnosť M-P Comp na uvedenej stavbe pracovala ako jediný dodávateľ. Práce prebiehali v zmysle

projektovej dokumentácie a rozpočtu, pričom medzi nimi boli nezrovnalosti, nakoľko nie všetky veci,
ktoré boli v projektovej dokumentácii, boli aj v rozpočte. To malo za následok, že niektoré práce sa
nemohli realizovať a bolo potrebné predložiť investorovi návrhy na zmenu. K tomu, aby mohli byť práce
fakturované investorovi musel byť prestavaný určitý objem prác, v objeme cca 20 – 25 %. Obdobnú
zmluvu mal uzavretú v podstate aj žalovaný so žalobcom. Počas obdobia, čo bol on na stavbe, prebehla

iba jedna fakturácia, keď bol naplnený predpokladaný objem prác, keď žalovaný fakturoval práce
investorovi a následne boli práce fakturované žalovanému. V čase, kedy boli predložené naviac práce
na schválenie investorovi, bola časť prác vykonaná, či tieto práce boli aj fakturované nevedel. Ešte
si pamätal, že v čase, kedy sa o týchto zmenách rozhodovalo, bol pán F. u žalovaného s tým, že sa
dohodli na pozastavení prác a akomsi uzavretí stavby, pokiaľ nebude rozhodnuté o naviac prácach. Na

doplňujúce otázky ďalej uviedol, že žalovaný vykonával iba dozor, resp. dozor nad uvedenou stavbou,
stavebné práce nevykonával. V podstate sa viedli dva stavebné denníky. Jeden viedol žalobca, jeden
viedol žalovaný, pričom do denníka žalovaného sa v podstate prepisovali záznamy z denníka, ktorý
viedol žalobca. Zápisy vykonával za žalovaného stavbyvedúci. Keďže denník sa nachádzal na stavbe
aj pre potreby stavebného dozoru, mohol mať k nemu prístup aj žalobca. Či ho aj skutočne videl a robil

v ňom zápisy, nevedel uviesť. Na stavbe nebol prítomný každý deň, nakoľko mal na starosti viacero
stavieb. Čo sa v priebehu dňa na stavbe udialo zisťoval tak, že spoločne so stavbyvedúcim žalobcu
si spoločne prešli práce, ktoré na stavbe pribudli v čase, kedy tam nebol. Kontrolné dni sa konali
raz za dva týždne alebo raz za mesiac a väčšinou na nich bol prítomný aj subdodávateľ. Záznamy z
týchto kontrolných dní vyhotovoval stavebný dozor, ktorý bol zabezpečený investorom a volal sa pán

E.. K stavebnému denníku vedenom žalobcom mal aj on prístup. Stavebné denníky v čase ukončenia
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa nachádzali na firme u žalovaného v Bratislave.
Vie, že po prvej fakturácii sa ešte pracovalo, mesiace si však nepamätal. Na predložených fotografiách
by sa mala nachádzať uvedená stavba, ktorú si pamätá trochu inak, nakoľko v čase kedy tam bol,
neboli v interiéri vykonané prakticky žiadne práce. Jednalo sa iba o hrubú, uzavretú stavbu. Výkopové

práce sa realizovali na výťahovej šachte a v súvislosti s rampou zabezpečujúcou bezbariérový prístup.
Betonárske práce boli realizované v súvislosti s uvedenou rampou. Vzhľadom k tomu, že bola dohoda
ohľadom uzavretia predmetnej stavby, debniace práce a práce týkajúce sa okenných výplní museli byť
vykonané, kedy a kým to nevedel. Na predmetnú stavbu chodieval už menej často. Na doplňujúce otázky
právneho zástupcu žalovaného ďalej uviedol, že pred pojednávaním ho oslovil telefonicky žalobca, či je

ochotný vypovedať k uvedenej veci. Rozprávali sa o určitých prácach, najmä o oknách, že či vie potvrdiť,
že tieto práce boli zrealizované. Na túto konkrétnu stavbu nastúpil v apríli 2012. O prácach žalobcu na
stavbe do svojho príchodu nevedel nič uviesť, stavba bola rozostavaná, čo sa udialo predtým netuší.
Na danej stavbe pôsobil do uzavretia stavby. Na danej stavbe mal na starosti dohľad nad vykonávanými
prácami, kontrolu zrealizovaných prác, písanie stavebného denníka, zastupovanie zhotoviteľa voči

investorovi, komunikáciu so subdodávateľom. Nevedel potvrdiť, či na danej stavbe žalobca pracoval so
svojimi zamestnancami alebo živnostníkmi. V rozpočte mala chýbať výstuž vo výťahovej šachte, ďalšie
si nepamätal. Po ukončení zmluvy ohľadne danej stavby už na stavbu nechodil.9. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom vo veci č. k. 25Cb/134/2015-366 zo dňa 28.3.2019
rozhodol tak, že žalobe vyhovel, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 49.662,34 EUR spolu s
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33.324,50 EUR od 20.12.2012 do zaplatenia, zo sumy

16.157,84 EUR od 31.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 180,- EUR od 25.10.2012 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/175/2019-429 zo dňa

16.6.2020 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/134/2015-366 zo dňa 28.3.2019 v časti,
ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 33.324,50 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
od 20.12.2012 do zaplatenia potvrdil a časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu
16.157,84 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania od 31.1.2013 do zaplatenia a sumu 180,- EUR s 8,75 %
úrokom z omeškania od 25.10.2012 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok
súduI.inštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Predmetomkonaniatakzostalasuma16.337,84

(neuhradená faktúra č. 12/0005) a nárok na zaplatenie ceny za prenájom zariadenia na zvod stavebného
odpadu vrátane dopravy v sume 180,- EUR (faktúra č. 12/0002) a úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z fakturovaných súm.

11. Súd prvej inštancie po opätovnom vyhodnotení zostatku žalobou uplatneného nároku dospel k

záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený v súdom priznanej časti. Mal za to, že medzi
sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo na dodanie prác v zmysle § 536 a
nasl. ObZ, ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná. Pri uplatňovanej sume 180,- EUR žalovaný
namietal, že nájomná zmluva je neplatná, lebo objednávka nebola za žalovaného podpísaná dvomi
konateľmi, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Zároveň uviedol, že ak práce boli zo strany žalobcu

skutočne realizované, bude potrebné posúdiť uplatnený nárok iným právnym titulom. Súd prvej inštancie
tak poukazujúc na § 451 ods. 1 ObZ uzavrel, že majetkový prospech je získaný plnením z neplatného
právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Nakoľko písomná objednávka, ktorú žalovaný adresoval
žalobcovi nebola zo strany žalobcu podpísaná dvomi konateľmi, súd zmluvu, ktorá by mala vyplývať z
tejto objednávky vyhodnotil (riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu) ako neplatnú.

Za aktívne legitimovaného na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia považoval súd žalobcu,
pretože v jeho majetkovej sfére došlo k strate finančných prostriedkov v sume 180,- EUR. Za pasívne
vecne legitimovaného považoval žalovaného, nakoľko jeho majetok sa nezmenšil, hoci by k tomu inak
malo dôjsť. Objednávku vystavil žalovaný a adresoval ju žalobcovi a svedok potvrdil, že predmetné
zariadenie sa na stavbe nachádzalo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 180,- EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný bol so splnením
peňažného záväzku v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku
nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku určil súd prvej inštancie na základe
zákona. Žalobcom požadovanú výšku úroku z omeškania vyhodnotil konajúci súd za plne súladnú s
citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,75 %

ročne. Ako dôvodný preto považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do zaplatenia.

12.Pokiaľišloopráceúčtovanéfaktúrouč.12/0005vsume16.157,84EUR,súdprvejinštanciepoukázal
na právny názor odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že podľa súpisu vykonaných prác zo obdobie od

26.10.2011 do 20.12.2012 práce neboli zo strany žalovaného prevzaté, z predloženého výkazu výmer
nie je zrejmé, či tieto práce boli priebežne zo strany žalovaného preberané a či sa predmetné práce
týkali predmetného objektu a kto tieto práce zo strany žalovaného preberal. Podpisy uvedené na výkaze
výmer sú neidentifikovateľné a súpis vykonaných prác nie je žalovaným podpísaný. Zároveň súdu uložil
povinnosť zistiť pomocou stavebných denníkov, ale aj na základe iných dôkazov, či práce fakturované

predmetnou faktúrou boli zo strany žalobcu skutočne vykonané a či boli vykonané v rozsahu, ako boli
fakturované. Stavebné denníky, ktoré by mohli poskytnúť obraz o priebehu prác (druh prác, ich rozsah,
termínvykonávaniaapod.),všaksúduprvejinštancie predloženéneboli,hocipodľavýpovedesvedkaD.
tieto boli vedené. Žalobcom predložená fotodokumentácia jednoznačne nepreukazuje tieto skutočnosti
a neozrejmila ich ani výpoveď svedka D., ktorý nevedel jednoznačne a presne určiť, aké práce boli

realizované. Ani doplneným dokazovaním sa tak odvolacím súdom vytýkané pochybnosti nepodarilo
odstrániť a skutkový stav zostal v podstate nezmenený. Keďže žalobca nepreukázal druh a rozsah
prác, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. K námietke žalobcu, že žalovaný
zámerne zmaril podpísanie preberacieho protokolu, súd prvej inštancie poznamenal, že táto skutočnosťnebola preukázaná. Žalobca nepredložil žiaden taký dôkaz, ktorým by žalovaného vyzýval na prebratie
prác a žalovaný by sa prebratiu prác účelovo vyhýbal a preberacie konanie v podstate sabotoval.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 34,00 %. Dôvodil tým, že žalobca
bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 33.504,50 EUR, žalovaný bol v konaní úspešný v
zamietnutej časti, teda o zaplatenie sumy 1.157,84 EUR. Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu
67 % a vo zvyšku bol neúspešný. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 33 % a vo zvyšku bol

neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalovaného a úspechom žalobcu tak predstavuje čistý úspech
žalobcu v rozsahu 34 % (67 % - 33 % = 34 %).

14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v časti výroku I. a výroku III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Žalovaný
zdôraznil, že žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že pre žalovaného práce

skutočne zrealizoval. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou platnosti zmluvy, avšak
vo vzťahu k zaplateniu 180,- EUR opäť absentuje elementárne unesenie dôkazného bremena zo
strany žalobcu. Z fiktívnej faktúry vyplýva prepojenie žalobcu so spoločnosťou STAVEBNINY – Tatry
s.r.o., pričom žalobca zjavne nemal prehľad kto, čo a pre koho robil. Žalobca doposiaľ nepreukázal,
že pre žalovaného práce skutočne realizoval, napriek tomu súd prvej inštancie posúdil nárok titulom

vydania bezdôvodného obohatenia. Sám pritom poukázal na potrebu splnenia všetkých predpokladov
bezdôvodného obohatenia a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma
iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, na
základe akých dôkazov a akými úvahami súd dospel k záveru, že v majetkovej sfére žalobcu malo dôjsť

k strate finančných prostriedkov, resp. že sa mal práve žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.
Súd prvej inštancie priznal nárok v zásade len na základe svedeckej výpovede, bez akéhokoľvek
dôkazu o plnení predmetu zmluvy. Z odôvodnenia pritom nie je zrejmé ani z výpovede ktorého svedka.
Možno sa len domnievať, že išlo o svedka A. B., tento však uviedol, že nejaký zvoz tam bol, ale
nevedel od koho sa to objednalo. S určitosťou teda nemožno tvrdiť, že spomínaný zvoz žalobca aj

reálne vykonal a nemožno ani dedukovať, že predmetný zvoz mal vykonať práve žalobca a teda ani
dôvodnosť nároku na zaplatenie predmetnej faktúry na 180,- EUR. V tejto súvislosti žalovaný namietal
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré neposkytlo stranám presvedčivé, racionálne, spravodlivé
azrozumiteľnévysvetlenie,považovalhozaneodôvodnené,nepreskúmateľnéacelkovonepresvedčivé.
Odôvodnenie pritom musí poskytnúť stranám možnosť posúdenia, ako si konajúci súd ich vec vyložil,

či aplikoval príslušné právne predpisy, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, ktoré dôkazy
vzal do úvahy, ktoré nie a prečo. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS197/2010
z 30.08.2020 považoval rozhodnutie za predčasné, založené na nedostatočne zistenom skutkovom
stave a nesprávnom právnom posúdení, konanie za zaťažené vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Bezdôvodné obohatenie vzniká v momente prijatia plnenia, na ktoré nebol žiaden

právny dôvod. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, či bol zvoz odpadu zo strechy zrealizovaný,
kým, ani to, kedy malo dôjsť k údajnému zvozu odpadu. Nemožno v danom prípade ani určiť prípadný
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. S ohľadom na podstatnú zmenu právneho posúdenia
súdu prvej inštancie v danej veci, žalovaný z opatrnosti vzniesol s poukazom na § 100 OZ v spojení s §
107 ods. 1 OZ námietku premlčania. Záverom žalovaný navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok v časti výroku I. a III. tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 18.5.2023,
ktorý k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že za postup súdu možno

považovať iba samotný priebeh konania, jednotlivé procesné úkony súdu, jeho faktickú činnosť alebo
nečinnosť, nie rozhodnutie ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu (viď uznesenie ÚS SR
zo dňa 10.10.2018 sp. zn. I. ÚS 359/2018, publikované v prehľade vybraných rozhodnutí ústavného
súdu za obdobie XI./2018 Senát I; mutatis mutandis uznesenia NS SR sp. zn. 5 Cdo 201/2011, 6
Cdo 90/2012, 3 Cdo 256/2013). Nesprávny procesný postup súdu mal podľa žalovaného spočívať

v nedostatočnom odôvodnení, v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení
veci. Žalovaný však nešpecifikoval, ktoré procesné právo nemohol v dôsledku postupu súdu vykonať
a už vôbec sa nevyjadruje k intenzite „zásahu“ do svojho práva na spravodlivý proces. O naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesnýpostup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Nestačí jedna izolovaná vada. Konanie na
Okresnom súde Bratislava II nevykazuje znaky nespravodlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia konkretizoval dôvody, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu.
Skutočnosť, že žalovaný sa s týmito dôvodmi nestotožnil, neznamená že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces. Pokiaľ konkrétne súdne rozhodnutie stručne, vecne a výstižne - po
skutkovej a právnej stránke - postihuje všetky významné momenty súdeného prípadu, možno objektívne
konštatovať, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkretizoval dôvody, na základe ktorých
dospel k svojmu rozhodnutiu. Skutočnosť, že žalovaný sa s týmito dôvodmi nestotožnil, neznamená,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Pokiaľ konkrétne súdne rozhodnutie stručne,
vecne a výstižne - po skutkovej a právnej stránke - postihuje všetky významné momenty súdeného
prípadu, možno objektívne konštatovať, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na
spravodlivý proces. Súd sa nemusí stotožniť s právnymi názormi strany, navrhovanými dôkazmi a nie je

povinný rozhodnúť v súlade s požiadavkami strany. K namietaným skutkovým záverom a nesprávnemu
právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že žalovaný si na základe objednávky zn. MG/MTZ/1339/2012 zo
dňa 18.9.2012 (ďalej len „objednávka“) objednal priamo u žalobcu (adresát na objednávke) zvod odpadu
zo strechy do kontajnera na stavbe „Poliklinika Sabinov“, a to za cenu 180,- EUR. Pečiatka spoločnosti
STAVEBNINY - Tatry, s.r.o. bola na objednávke vyznačená omylom. Spoločnosti STAVEBNINY - Tatry,

s.r.o. a M - P COM, s.r.o. (žalobca) boli personálne prepojené prostredníctvom totožného konateľa a
spoločníkaE.F.,pričomvčasevyhotoveniaobjednávkysídlilinatejistejadreseI.J.XXXX/X,XXXXXK..
SvedokA.B.nevedelukohosazvodobjednal,avšakpotvrdil,žezvodtambol(zariadeniesanachádzalo
na stavbe). Došlo teda k reálnemu plneniu zo strany žalobcu. Faktúra na zaplatenie dojednanej ceny
za zvod odpadu bola v zhode s objednávkou vystavená žalobcom. Z odôvodnenia rozsudku Okresného

súdu Bratislava II je zrejmé, že výsledok hodnotenia dôkazov vo vzťahu k dotknutému nároku zodpovedá
kritériám obsiahnutým v ustanovení § 191 ods. 1 CSP. Nemožno opomenúť, že neplatnosť zmluvy má
byť v súkromnom práve výnimkou, a nie zásadou. Preferovanie opačnej tézy - primárneho výkladu
vedúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť - zo strany všeobecných
súdov je ústavne nekonformné a v rozpore s princípmi právneho štátu, vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy

SR. Preferencia platnosti právnych úkonov je základným súkromnoprávnym princípom, a to nielen z
hľadiska právnej doktríny a jej historických východísk, ale aj v rámci ustálenej súdnej praxe. V situácii,
keď žalovaný preukázateľne adresoval objednávku žalobcovi a žalobca podľa tejto objednávky plnil
(následne vystavil faktúru), predstavuje neplatnosť zmluvy za daných okolností príliš tvrdú sankciu.
Odhliadnuc od toho, záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným mohol platne vzniknúť aj

uzavretím zmluvy ústnou formou. Žalovaný vzniesol z opatrnosti aj námietku premlčania, nevyjadril sa
však k skutočnostiam rozhodujúcim pre začiatok, plynutie a uplynutie premlčacej lehoty. Z paušálne
formulovanej námietky premlčania nemožno abstrahovať, na základe akých konkrétnych skutočností
dospel k tomuto záveru. Takto vznesená námietka premlčania neumožňuje žalobcovi kvalifikovane sa k
nej vyjadriť a súdu zhodnotiť, či je právne významná. Dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodujúcich

pre začiatok, plynutie a uplynutie premlčacej lehoty nesie tá strana, ktorá námietku premlčania vzniesla
(mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.1.2006 sp. zn. 32 Odo 364/2005;
publikované v: HORVÁTH, E.: Judikatúra vo veciach premlčania v súkromnom práve. IURA EDITION,
Bratislava 2010, s. 307). Navyše, žalovaný opomína § 107 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého: „Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd

na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“. Záverom
navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti potvrdil a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 v spojení s § 470 ods. 1 CSP, po preskúmaní
obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a 380 CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, nariadil vo veci
s poukazom na § 385 ods. 1 CSP pojednávanie, na ktorom umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podanému

odvolaniu a postupom podľa § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu vo vzťahu
k nároku žalobcu na zaplatenie 180,- EUR. Po vykonaní pojednávania dospel odvolací súd k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti napadnutého výroku I. zmeniť, nakoľko nie sú splnené
podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v danej časti.18. Žalobca sa podaním zo dňa 19.9.2025 vyjadril k potrebe zopakovania dokazovania pred odvolacím
súdom tak, že opätovne zdôraznil, že na základe objednávky č. MG/MTZ1339/2012 zo dňa 18.9.2012

si žalovaný objednal priamo u žalobcu zvod odpadu zo strechy kontajnera na stavbe Poliklinika Sabinov
a to za cenu 180,- EUR. Svedok A. B. nevedel u koho sa zvod objednal, avšak potvrdil, že zvod tam bol.
Doplnil, že žalobca stále daný zvod vlastní. Vzhľadom na značný časový odstup od realizácie stavby
považoval žalobca za vhodné predložiť svedkovi na pojednávaní fotografiu zvodu odpadu za účelom
jeho opoznania. Uviedol, že fotografie zo stavby z roku 2012 sú dostupné na webovej stránke Polikliniky

Sabinov, n.o., keďže obstarávateľ Poliklinika Sabinov, n.o. uzavrel zmluvu o dielo, predmetom ktorej
bola modernizácia kliniky, vrátane jej kotolne, práve so žalovaným. Oznámenie o výsledku verejného
obstarávania bolo publikované vo Vestníku verejného obstarávania č. 35/2012 dňa 21.2.2012.

19. Na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 14.09.2023 právny zástupca žalobcu, ako
i právny zástupca žalovaného zotrvali na všetkých svojich procesných podaniach.

20. Odvolací súd na predmetnom pojednávaní v zmysle § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie
v potrebnom rozsahu oboznámením listín predložených stranami sporu v konaní pred súdom prvej
inštancie a to: objednávkou žalobcu zo dňa 18.9.2012, faktúrou č. 12/0002, ako i výsluchom svedka
A. B. B.. Odvolací súd nevykonal dokazovanie predloženou fotodokumentáciou stavby Polikliniky

v Sabinove, resp. predloženými listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca v odvolacom konaní spolu
s jeho písomným vyjadrením zo dňa 19.9.2025 a to s ohľadom na dikciu ustanovenia § 366 CSP. Listinné
dôkazy, na ktoré poukazuje žalobca v odvolacom konaní a ktoré mienil predložiť svedkovi A. B. na
pojednávaní pred odvolacím súdom, odvolací súd považuje za neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP,
nakoľko nespĺňajú ani jednu z podmienok stanovených v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. Je

nepochybné, že novo predložené dôkazy mal žalobca k dispozícii už skôr (opak v konaní neuvádzal,
ani nepreukazoval), časť z nich bola publikovaná v Obchodnom vestníku už v roku 2012. Žalobca mal
preto dostatok času v priebehu konania na súde prvej inštancie dôkazy predostrieť a to v nadväznosti
nielen na obranu žalovaného v priebehu konania, ale i na závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2Cob/175/2019-429 zo dňa 16.6.2020.

21. Svedok A. B. B. vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že žalobca bol subdodávateľom
žalovaného.Svedokpracovalprežalovanéhovpozíciistavbyvedúcehozhrubapred12rokmi.Vzhľadom
na odstup času si nepamätal, či sa nejaký zvoz na stavbe Poliklinika Sabinov nachádzal. Na danej
stavbe sa najprv nachádzali pracovníci jedného dodávateľa, na ktorého názov si nespomínal a ktorý keď

nestíhal s prácami, prišla spoločnosť žalobcu ako subdodávateľ. Uviedol, že na stavbe sa vykonávali
rekonštrukčné práce, bol tam i odpad, preto pripustil, že tam nejaký zvoz mohol byť, ale už si na to
nepamätal. Na otázku súdu, či pôvodný dodávateľ na stavbe keď nestíhal, došlo zo strany žalobcu
k výmene dodávateľa alebo k nejakému súbežnému pôsobeniu aj inej spoločnosti, svedok uviedol, že
žalobcavystriedalspoločnosťpôvodnéhododávateľa,nepôsobilipoprisebesúbežnenastavbepôvodná

spoločnosť dodávateľa a nová spoločnosť. Svedok doplnil, že objednávky vždy boli riešené z Bratislavy
buď zo spoločnosti Eurobuilding alebo Euroštukonz, na základe toho, aký zmluvný vzťah vznikol. Avšak
svedok objednávky nevystavoval, len riadil práce na stavbe.

22. K výpovedi svedka sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu tak, že svedok vypovedal so značným

odstupom, avšak potvrdil, že žalovaný pôsobil na stavbe Poliklinika Sabinov, pričom žalobca bol jeho
subdodávateľ. Svedok rovnako potvrdil, že tam boli prítomní pracovníci žalobcu, pričom práce neboli
vykonávané súbežne s pracovníkmi inej spoločnosti. Poukázala na predchádzajúcu svedkovu výpoveď
v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorej rovnako vyplýva, že zvoz sa na stavbe nachádzal. Pri
posúdení nároku je nevyhnutné prihliadať aj na ostatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania a to

jednak na objednávku žalovaného adresovanú žalobcovi, ako i faktúru vystavenú žalobcom. Žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz, resp. faktúru vystavenú iným subjektom, ktorým si vykonanie daných prác
nárokoval. K vydareniam právnej zástupkyne žalovaného doplnila, že svedok nepotvrdil, že by na stavbe
pôsobila spoločnosť STAVEBNINY - Tatry, s.r.o., iba potvrdil, že na stavbe pôsobila spoločnosť žalobcu.
Svedok uviedol aj v priebehu predchádzajúceho konania, že spoločnosť STAVEBNINY - Tatry, s.r.o.

pôsobila na stavbe v súvislosti s rekonštrukciou Domova dôchodcov v Spišskej Novej Vsi. Uvedené sa
zisťovalo v súvislosti s nárokom, ktorý už je právoplatne skončený a to v súvislosti s rekonštrukciou.
Poukázala na objednávku vypracovanú zo strany žalovaného, ktorá obsahuje pečiatku, riadny podpis
žalovaného, preto ju možno považovať za platný právny úkon. Čo sa týka potvrdenia objednávky, došlok chybe na strane spoločnosti žalobcu, ktorá sídlila na rovnakom mieste ako spoločnosť STAVEBNINY
-Tatry, s.r.o., preto došlo k zjavnej zámene pečiatok.

23. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že žalobca znáša dôkazné bremeno,
pričom svedok nevedel potvrdiť od koho malo byť objednané. Ani v súčasnosti to nevedel potvrdiť,
čo znamená, že nie je zrejmé, či sa zvoz na stavbe nachádzal. Svedok potvrdil, že na stavbe sa
nachádzal aj iný subdodávateľ. Nebolo tak preukázané, že by žalobca pre žalovaného zaobstaral zvoz
odpadu. Právna zástupkyňa nevedela odpovedať na otázku odvolacieho súdu, komu bola adresovaná

objednávka zo strany žalovaného, ale potvrdila, že písomná objednávka nebola zo strany žalobcu
podpísaná. Na otázku odvolacieho súdu z akého dôvodu akceptoval žalovaný potvrdenú objednávku
iným subjektom, ako tým komu objednávku adresoval, resp. či žalovaný reagoval nejakým spôsobom na
skutočnosť, že jeho objednávku písomne akceptovala iná spoločnosť, zástupkyňa žalovaného uviedla,
že k žiadnej platnej objednávke nedošlo. Nevedela uviesť, či žalovaný reagoval nejakým spôsobom
na potvrdenie objednávky iným subjektom. Mala za to, že objednávka len potvrdzuje prepojenie medzi

spoločnosťami a žalobca nevykonával zvoz odpadu. Rovnako bola názoru, že svedok potvrdil, že
i spoločnosť STAVEBNINY- Tatry s.r.o. pôsobila na stavbe Poliklinika Sabinov.

24. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

25. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

26. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

27. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

29. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak

a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

31. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

32. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

33. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

37. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania boli viaceré nároky žalobcu voči
žalovanému pôvodne v rozsahu 49.662,34 EUR. Nárok na zaplatenie sumy 33.324,50 EUR žalobca

uplatňoval titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 12/0001 na sumu
278.536,99 EUR zo dňa 19.9.2012, splatnej dňa 19.12.2012, z ktorej zostávalo uhradiť sumu 33.324,50
EUR. Aj faktúra č. 12/0005 na sumu 16.157,84 EUR zo dňa 31.12.2012, splatná dňa 30.01.2013 bola
vystavená za vykonané práce na diele „Rekonštrukcia a obnova zariadení sociálnej starostlivosti v
Spišskej Novej Vsi - DD a ZOS“ v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 17.10.2011 vrátane dodatku č. 1 z

24.10.2011. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zaplatenie faktúry č. 12/0002 na sumu 180,- EUR
zo dňa 3.10.2012, splatnej dňa 24.10.2012 za nájom zvodu odpadu na stavbe Poliklinika Sabinov na
základe objednávky č. MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012.

38.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa28.3.2019č.k.25Cb/134/2015I.výrokomzaviazalžalovaného

kzaplateniu44.662,34EURspolusročnýmúrokomzomeškaniazosumy33.324,50EURod20.12.2012
do zaplatenia, zo sumy 16.157,84 EUR od 31.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 180,- EUR od 25.10.2012
do zaplatenia a II. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.6.2020 č.k. 2Cob/175/2019 rozsudok súdu
prvej inštancie v časti, ktorou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 33.324,50 EUR spolu s 8,75 %

úrokom z omeškania od 20.12.2012 do zaplatenia potvrdil a v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi 16.157,84 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania od 31.1.2013 do zaplatenia a sumu
180,- EUR s 8,75 % úrokom z omeškania od 25.10.2012 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách
konania rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie
v poradí druhým rozsudkom zo dňa zo dňa 24.01.2023 č.k. 25Cb/134/2015 – 542 I. výrokom zaviazal

žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 180 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania 8,75 %
od 25.10.2012 do zaplatenia, II. výrokom vo zvyšku (t.j. v rozsahu 16.157,84 EUR) žalobu zamietol a III.
výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%. Na základe
odvolania žalovaného sa predmetom odvolacieho konania stal už iba nárok žalobcu na zaplatenie
180,- EUR titulom nájmu zvodu odpadu na stavbe Poliklinika Sabinov na základe objednávky č. MG/

MTZ/1339/2012 z 18.9.2012.

39. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zavial žalovaného k zaplateniu sumy 180,- EUR z dôvodu,
že svedok potvrdil, že zvod sa nachádzal na stavbe. Žalovaný objednávku adresoval žalobcovi, to,
že objednávka bola potvrdená pečiatkou inej spoločnosti, nie je rozhodujúce, obzvlášť v prípade,

ak je konateľom v oboch spoločnostiach tá istá osoba, kedy mohlo dôjsť k omylu a jednoduchej
zámene pečiatok. Žalovaný mohol na túto nezrovnalosť kedykoľvek upozorniť, keďže svoju objednávku
adresoval konkrétnej spoločnosti.

40. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení sa stotožnil s námietkou žalovaného, že objednávka č.

MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012 síce smerovala k žalobcovi, avšak nebola zo strany žalobcu podpísaná
dvomi konateľmi, ako to to vyplýva z obchodného registra, keďže za žalobcu konajú a podpisujú
vždy dvaja konatelia súčasne a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné
podpisy. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s platnosťou uzatvorenej zmluvy
na uvedený predmet prác a v prípade, že práce boli zo strany žalobcu skutočne realizované, je potrebné

posúdiť povinnosť zaplatenia nároku iným právnym titulom.

41. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené posúdil nárok na zaplatenie 180,- EUR titulom vydania
bezdôvodného obohatenia ako dôvodný. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aktívnelegitimovaný na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia je žalobca, pretože v jeho majetkovej
sfére došlo k strate finančných prostriedkov a pasívne legitimovaný je žalovaný, nakoľko jeho majetok
sa nezmenšil, hoci by k tomu inak malo dôjsť. Objednávku vystavil žalovaný a adresoval ju žalobcovi,

pričom svedok potvrdil, že zariadenie sa na stavbe nachádzalo. Žalovaný však v odvolaní namietal, že
žalobcavkonanínepreukázal,žepráveonprežalovanéhopráceskutočnerealizoval.Rovnakožalovaný
namietal, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z ktorých dôkazov súd prvej inštancie
vychádzal a akými úvahami dospel súd prvej inštancie k danému záveru. Záverom namietal i nesprávne
právne posúdenie a vzniesol námietku premlčania.

42. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako dôvodné a mal za to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, z čoho
následne vyvodil nesprávne právne závery (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), odvolací súd zopakoval
dokazovanie dôkazmi navrhovanými žalobcom za účelom preukázania dôvodnosti uplatňovaného
nároku vo výške 180,- EUR, pričom z objednávky č. MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012 zistil, že bola

vyhotovená písomne žalovaným, pričom adresátom bol žalobca, ktorý bol na objednávke označený.
Z písomnej objednávky je rovnako zrejmé, že je podpísaná spoločnosťou STAVEBNINY – Tatry s.r.o.,
IČO: 36 484 342 tak, že k pečiatke danej spoločnosti je pripojený podpis jedného z konateľov. Žalobca
síce v priebehu konania tvrdil, že k podpísaniu objednávky zo strany personálne prepojenej spoločnosti
so žalobcom – spoločnosťou STAVEBNINY – Tatry s.r.o., IČO: 36 484 342 došlo omylom, svoje

tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal. Nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že za
žalobcu v čase vystavenia objednávky žalovaným, resp. od 18.12.2009 doteraz, konali dvaja konatelia
spoločne tak, že k obchodnému pripoja vlastnoručné podpisy, nie je možné dospieť k záveru, že
medzi stranami sporu bola uzatvorená písomná zmluva o nájme zvodu, resp. zmluva o dielo, alebo
akákoľvek iná zmluva. V konaní nebolo taktiež preukázané, že by medzi stranami došlo k uzatvoreniu

ústnej zmluvy s obsahom zodpovedajúcim písomnej objednávke č. MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012.
Za týmto účelom nebolo zo strany žalobcu navrhnuté žiadne dokazovanie. Nakoľko z dokazovania
vyplynulo, že k platne uzatvorenej zmluve nedošlo, pričom žalobca stále tvrdil, že objednané práce
vykonal, bolo jeho povinnosťou preukázať uvedené tvrdenie. Súd prvej inštancie v tomto smere správne
poukazoval na ustanovenia upravujúce inštitút bezdôvodného obohatenia, avšak splnenie predpokladov

na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nesprávne vyhodnotil a vec nesprávne právne
posúdil. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu (nielen) občianskoprávnej úpravy. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil

iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad. Súd prvej inštancie mal za to, že v majetkovej sfére žalobcu došlo
k strate finančných prostriedkov vo výške 180,- EUR, keďže zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom
a žalovaným vyhodnotil ako neplatnú (riadiac sa pritom názorom odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie
tak nárok žalobcu vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom poskytnutia

plnenia zo strany žalobcu žalovanému z neplatného právneho úkonu. Odvolací súd však v tejto súvislosti
poukazuje na ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktorý v § 451 ods. 2 rozlišuje medzi jednotlivými
skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia a v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu,
právna skutočnosť (v tomto prípade uzatvorenie zmluvy o nájme zvodu a vyvezení odpadu) síce
nastane, ale tento právny úkon je postihnutý (absolútnou) neplatnosťou. Preto na základe takejto

skutočnosti nedochádza k vzniku práva a povinnosti plniť, ale si len vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia.
Naproti tomu plnenie bez právneho dôvodu prichádza do úvahy tam, kde právny dôvod od samého
začiatku neexistoval. To znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť (uzavretie zmluvy), ktorá
by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo
na poskytnuté plnenie. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nevyplynulo, rovnako

ani po zopakovaní dokazovania pred odvolacím súdom, nebolo v prvom rade preukázané, že by medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená či už písomná alebo ústna zmluva na nájom zvodu a vyvezenie
odpadu. Žalovaný síce smeroval písomnú objednávku žalobcovi, žalobca však písomne objednávku
nepotvrdil (potvrdila/akceptovala ju iná spoločnosť svojou pečiatkou a podpisom) a v konaní zároveň
nepreukázal, že by objednávku akceptoval tým, že ju práve on vykonal. Z uvedeného dôvodu nemohlo

dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením žalobcu z neplatného právneho
úkonu, ale len plnením bez právneho dôvodu. Aj v takom prípade, však bolo nevyhnutné preukázať, že
práve žalobca je tou osobou, ktorá poskytla plnenie, na vydanie ktorého má nárok. Z výpovede svedka
A. B. B. pred súdom prvej inštancie nevyplýva, kto práce v zmysle objednávky č. MG/MTZ/1339/2012z 18.9.2012 na stavbe Poliklinika Sabinov vykonal, či to bola spoločnosť žalobcu, alebo spoločnosť
STAVEBNINY – Tatry s.r.o., IČO: 36 484 342. Rovnako táto skutočnosť nevyplynula ani zo svedeckej
výpovede vykonanej pred odvolacím súdom. Len samotná skutočnosť, že svedok v konaní pred súdom

prvej inštancie potvrdil, že zvod sa na stavbe Poliklinika Sabinov nachádzal, nepreukazuje, že zvod patril
žalobcovi, že ho tam žalobca priniesol, odviezol odpad, ...atď. Svedok nepotvrdil, že by sa na stavbe
Polikliniky Sabinov nachádzali iba pracovníci žalobcu, uvedené potvrdil iba vo vzťahu k stavbe v Spišskej
Novej Vsi (č.l. 334 spisu). Aj pre prípad, že by sa pracovníci spoločnosti žalobcu na stavbe Poliklinika
Sabinov nachádzali, nie je zrejmé, vzhľadom k tvrdeniu svedka o prítomnosti aj iných spoločností na

stavbe, v akom období sa na stavbe nachádzali zamestnanci žalobcu a či toto obdobie zodpovedá
práve uskutočnenému plneniu, ktoré zostalo predmetom sporu. Z vykonaného dokazovania tak nie je
možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že práce na stavbe Poliklinika Sabinov
v rozsahu písomnej objednávky žalovaného č. MG/MTZ/1339/2012 z 18.9.2012 vykonal či už na základe
zmluvného, alebo bez zmluvného základu žalobca, alebo iná spoločnosť, na úkor ktorej by sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, keďže prijal predmetné plnenie (svedok v pôvodnej výpovedi potvrdil, že zvod

sa na stavbe nachádzal) bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie preto nesprávne z vykonaného
dokazovania odvodil, že žalobca je práve tou osobou, ktorá je aktívne vecne legitimovaná v časti
zaplatenia 180,- EUR, keďže v jej majetkovej sfére došlo k strate uvedených finančných prostriedkov.
Rovnako nesprávny bol právny názor o neplatnosti zmluvy, skutočnosť ktorá by zakladala nárok žalobcu
na vrátenie plnenia (§ 457 OZ), resp. na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške 180,- EUR (§ 458

ods. 1 OZ), keďže z dokazovania jasne vyplýva, že žalobca písomne objednávku žalovaného nepotvrdil,
t.j. nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy, ako ani, že by došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy, ktorá
by bola neplatná. Na základe uvedeného, keďže nebol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy
180,- EUR, bolo nadbytočné sa zaoberať námietkou premlčania vznesenou žalovaným až v priebehu
odvolacieho konania.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním žalovaného dotknutého výroku I. rozsudku a z toho dôvodu
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že

žalobu zamietol.

44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

45. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov prvoinštančného konania v rozsahu 34,20%. Žalobca bol voči žalovanému úspešný v rozsahu
istiny vo výške 33.324,50 EUR (67,10%) a žalovaný bol voči žalobcovi úspešný v rozsahu istiny vo
výške 16.337,84 EUR (32,90%). Žalobca tak má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči
žalovanému v rozsahu 34,20% (prevažný úspech žalobcu 67,10% mínus úspech žalovaného 32,90%).

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný.

50. Na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 25.09.2024 bol vypočutý svedok A. B. B.,

ktorý si síce na pojednávaní uplatnil nárok na svedočné, avšak tento si v súlade s poučením a znením
§ 258 ods. 3 CSP nevyčíslil, resp. nepreukázal účelne vynaložené hotové výdavky v súvislosti s jeho
výsluchom v lehote 10 dní od podania výpovede. Odvolací súd mu preto svedočné v zmysle ust. § 258
CSP nepriznal.51. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).