Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100184
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100184.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
1/ A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2/ F. E. G., nar. XX. XXXX XXXX,
bytom G. XXX/XX, XXX XX E., obaja zast.: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, so sídlom T. G. Masaryka
14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 002 443, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu

Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/ Artina, s.r.o., so sídlom
Fučíkova 628/20, 987 10 Poltár, IČO 44 872 461, 2/ F. H. I., bytom G. XXX/XX, XXX XX E., 3/ B. I.
J., bytom K. XXX/XX, XXX XX E., 4/ F. I. L., bytom K. XXX/XX, XXX XX E., 5/ Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-
OVBP2-2023/023141-002 z 21. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Návrh žalobcov na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalší účastník 1/ ako stavebník podal Mestu Poltár ako príslušnému stavebnému úradu (ďalej ako
„stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) dňa 18. mája 2022 žiadosť o vydanie
stavebného povolania pre stavbu „Prístavba samoobslužnej autoumyvárky“ umiestnenej na pozemku C
KN parc. č. 2561/42 v k. ú. E. (ďalej ako „Stavba“). Podaním žiadosti bolo začaté konanie o umiestnení
Stavby spojené so stavebným konaním. Po doplnení žiadosti stavebný úrad vydal stavebné povolenie

na Stavbu č. 549/2022/STU/125-004 zo dňa 12. júla 2022. Okresný úrad Banská Bystrica na základe
odvolania žalobcov Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/032922-2 zo dňa 27. októbra 2022 stavebné
povolenie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Stavebný úrad viedol spojené územné
konanie o umiestnení Stavby a stavebné konanie podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania
(ďalej ako „Stavebný zákon“), keďže sa jedná o prístavu už existujúcej stavby, ktorej podmienky

umiestnenia sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území.2. Stavebný úrad vydal dňa 16. januára 2023 Stavebné povolenie č. 10/2023/STU/10-002 (ďalej ako
„stavebné povolenie“), ktorým povolil Stavbu a súčasne vo výroku určil podmienky pre umiestnenie
a uskutočnenie Stavby. Zároveň vo výroku stavebného povolenia rozhodol o námietkach žalobkyne

1/ tak, že ich zamietol ako neopodstatnené. V odôvodnení stavebného povolenia uviedol, že podľa §
36 a § 61 Stavebného zákona Oznámením zo dňa 6. decembra 2022 oznámil účastníkom konania
a dotknutým orgánom začatie spojeného územného a stavebného konania, pretože stavebnému
úradu sú dobre známe pomery staveniska a žiadosť stavebníka poskytovala dostatočný podklad
pre posúdenie navrhovanej Stavby, pričom zároveň upustil podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona

od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Účastníci konania a dotknuté orgány mohli svoje
námietky a pripomienky uplatniť v lehote 7 pracovných dní od doručenia predmetného oznámenia s tým,
že na neskôr uplatnené námietky a pripomienky nebude prihliadnuté.

3. K námietkam proti Stavbe, ktoré žalobkyňa 1/ uplatnila dňa 9. januára 2023, stavebný úrad uviedol, že
žiadosťstavebníkaspoluspredloženoudokumentáciouspĺňapodmienkyvzmyslevyhláškyMinisterstva

životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Vyhláška“), ktoré sa týkajú verejných záujmov, ochrany životného prostredia
a ochrany zdravia a života ľudí. Okresný úrad Poltár, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán

štátnej správy odpadového hospodárstva vo Vyjadrení č. OU-PT-OSZP-2022/000409-003 zo dňa 30.
mája 2022 súhlasil so Stavbou, pričom uviedol, že budú splnené podmienky na ochranu zdravia
a nedôjde k ohrozeniu životného prostredia v lokalite realizovanej stavby. Okresný úrad Poltár, odbor
starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej ochrany prírody a krajiny v Stanovisku č. OU-PT-
OSZP-2022/000405-003 zo dňa 9. mája 2022 súhlasil s vydaním územného rozhodnutia na Stavbu,

pričom uviedol, že v predmetom území platí prvý stupeň územnej ochrany a uplatňujú sa ustanovenia
o všeobecnej ochrane prírody a krajiny. V Stanovisku č. OU-PT-OSZP-2022/000406-002 zo dňa 9.
mája 2022 súhlasil s vydaním stavebného povolania na Stavbu, pričom uviedol, že v predmetom území
platí prvý stupeň územnej ochrany a uplatňujú sa ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny.
Z uvedeného vyjadrenia a stanovísk podľa stavebného úradu vyplýva, že požiadavky týkajúce sa

verejných záujmov, ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí budú splnené. K návrhu
žalobkyne 1/ vykonať dokazovanie za účelom preskúmania účinkov budúcej prevádzky na okolie vo
vzťahu k určeniu susediacich nehnuteľností na individuálnu bytovú výstavbu stavebný úrad uviedol, že
na základe uvedených vyjadrení a stanovísk Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné
prostredie nie je potrebné, aby stavebný úrad vykonal dokazovanie za účelom preskúmania účinkov

budúcej prevádzky na okolie. Prístavba boxu k existujúcemu objektu je navrhnutá 0,555 m od hraníc
susedných pozemkov (spevnené plochy) a 3,895 m (box) od hranice pozemku C KN parc. č. 2561/1 (E
KN parc. č. 725/2) vo vlastníctve žalobkyne 1/ a ďalšieho účastníka 2/, 10,065 m od hranice pozemku C
KN parc. č. 2561/1 (E KN parc. č. 725/1) vo vlastníctve ďalšej účastníčky 3/, 2,805 m (spevnené plochy)
a11,305m(box)odhranicepozemkuCKNparc.č.2561/1(EKNparc.č.1546/2)vovlastníctveďalšieho

účastníka 5/. Prístavba jedného boxu k existujúcemu objektu je navrhovaná od hranice pozemku vo
vlastníctve žalobkyne 1/ tak, aby svojím umiestnením trvalo neobmedzovala užívanie pozemku na
určený účel, t. j. pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny, krmoviny, technické plodiny a iné
poľnohospodárske plodiny. K námietke žalobkyne 1/ k znehodnoteniu susedného pozemku z hľadiska
jeho možného použitia na výstavu domu stavebný úrad uviedol, že je neopodstatnená, keďže susedný

pozemok E KN parc. č. 725/2 je na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E. evidovaný ako orná pôda, ktorá
slúži pre rastlinnú výrobu. K námietke žalobne 1/ , že na pozemok zastavaný Stavbou je uzatvorená
podnájomná zmluva, stavebný úrad uviedol, že podľa listu vlastníctva č. XXXX je vlastníkom pozemku
C KN parc. č. 2561/42 stavebník a nájomcom je Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, ktorému
stavebný úrad oznámil začatie konania s možnosťou sa k predmetnej Stavbe vyjadriť.

4. Stavebný úrad ďalej skonštatoval, že predložená žiadosť o vydanie stavebného povolenia na
Stavbu bola preskúmaná z hľadísk uvedených v § 37, § 62 a § 63 Stavebného zákona, pričom
bolo zistené, že uskutočnením Stavby nie je ohrozený verejný záujem a životné prostredie, ani
neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Stavba

vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle Vyhlášky. Stavebný úrad
preskúmal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na Stavbu aj z hľadiska jej súladu s územným
plánom Mesta Poltár. Stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu Stavby.5. Stavebný úrad listom č. 10/2023/STU/10 zo dňa 9. februára 2023 upovedomil účastníkov konania
a dotknuté orgány a organizácie o oprave chyby v odôvodnení stavebného povolenia, pričom pôvodné
znenie: „Ďalej stavebný úrad obdržal vyjadrenie Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné

prostredie, orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pod č. OU-PT-OSZP-2022/000409-003 zo
dňa 30. mája 2022, v ktorom súhlasí s predmetnou stavbou a okrem vyššie uvedených podmienok
uviedol, citát: Vzhľadom k uvedenému budú splnené podmienky na ochranu zdravia a nedôjde
k ohrozeniu životného prostredia v lokalite realizovanej stavby“ nahradil novým znením: „Ďalej stavebný
úrad obdržal vyjadrenie Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu

štátnej správy odpadového hospodárstva pod č. OU-PT-OSZP-2022/000409-003 zo dňa 30. mája 2022,
v ktorom súhlasí s predmetnou stavbou za rešpektovania podmienok uvedených v tomto vyjadrení“.

6. O odvolaní žalobcov proti stavebnému povoleniu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo „orgán verejnej správy druhého stupňa“)
Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2023/023141-002 zo dňa 21. apríla 2023 (ďalej ako „napadnuté

rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcov proti stavebnému povoleniu zamietol ako neodôvodnené
a stavebné povolenie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán popísal obsah
odvolania žalobcov a vyjadrenia stavebníka, Stavbu a obsah námietok žalobkyne 1/ v konaní pred
stavebným úradom. Konštatoval, že stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia postupoval v
súlade so Správnym poriadkom, zo stavebného povolenia je zrejmé, ako bolo vo veci rozhodnuté.

Odvolací orgán poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá sa uplatňuje v stavebnom konaní pre
účastníkov a aj pre dotknuté orgány. Žalobca 2/ si svoje pripomienky v lehote neuplatnil a ani nepožiadal
stavebný úrad o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

7. K odvolacej námietke žalobcov, že stavebný úrad nevyhodnotil vplyv budúcej stavby a v rozhodnutí

sa nevyrovnal s vplyvom prevádzky autoumyvárne na okolie, odvolací orgán uviedol, že stavebný úrad
predloženú žiadosť spolu s dokumentáciou podrobne preskúmal a zistil, že spĺňa ustanovenia Vyhlášky,
požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí.
Stavebný úrad obdržal Vyjadrenie Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie,
orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva č. OU-PT-OSZP-2022/000409-003 zo dňa 30. mája

2022, v ktorom súhlasil so Stavbou. Okresný úrad Poltár, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán
štátnej správy ochrany prírody a krajiny vo svojom Stanovisku pod č. OU-PT-OSZP-2022/000405-003
zo dňa 9. mája 2022 súhlasil s vydaním územného rozhodnutia na Stavbu a v Stanovisku č. OU-PT-
OSZP-2022/000406-002 zo dňa 9. mája 2022 súhlasil s vydaním stavebného povolenia na Stavbu.
Z uvedených vyjadrení a stanovísk podľa odvolacieho orgánu vyplýva, že požiadavky týkajúce sa

verejných záujmov, ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí sú splnené. K námietke,
že z rozhodnutia nevyplýva, prečo stavebný úrad nepovažoval parcelu E KN č. 725/3 v k. ú. E. za
priamo dotknutú Stavbou, odvolací orgán uviedol, že všetci traja vlastníci (žalobcovia a ďalší účastník
3/) boli stavebným úradom o začatí konania oboznámení a mohli sa k Stavbe v rámci konania vyjadriť,
stavebné povolenie im bolo stavebným úradom riadne doručované, pričom žalobcovia proti nemu aj

podali odvolanie. Stavebný úrad uvedenú parcelu považoval za priamo dotknutú navrhovanou Stavbou.
K námietke týkajúcej sa umiestnenia Stavby na hranici pozemku, pričom stavebný úrad sa nevyrovnal
s vplyvom prevádzky Stavby na okolie, odvolací orgán uviedol, že prístavba k existujúcemu objektu
je navrhnutá od hraníc susedných pozemkov 0,555 m (spevnené plochy) a 3,895 m (box) od hranice
pozemku C KN parc. č. 2561/1 (parc. E KN č. 725/2) vo vlastníctve žalobkyne 1/ a ďalšieho účastníka

2/, 10,065 m od hranice pozemku C KN parc. č. 2561/1 (E KN parc. č. 725/1) vo vlastníctve ďalšej
účastníčky 3/, 2,805 m (spevnené plochy) a 11,305 m (box) od hranice pozemku C KN parc. č. 2561/1
( E KN parc. č. 1546/2) vo vlastníctve ďalšieho účastníka 5/. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky stavbu možno
umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného
pozemku na určený účel. Prístavba (box) k existujúcemu objektu je navrhnutá od hranice pozemku C

KN parc. č. 2561/1 (E KN parc. č. 725/2) tak, aby
svojim umiestnením trvalo neobmedzovala užívanie susedného pozemku na určený účel, t.j. pre
rastlinnú výrobu. K možnému vplyvu Stavby na okolie sa vyjadrili dotknuté orgány, konkrétne Okresný
úrad Poltár, odbor životného prostredia a jeho zložky, ktoré vo vyjadreniach a stanoviskách pod č.
OU-PT-OSZP-2022/000409-003 zo dňa 30. mája 2022, č. OU-PTOSZP-2022/000405-003 zo dňa 9.

mája 2022 a č. OU-PT-OSZP-2022/000406-002 zo dňa 9. mája 2022 vydali súhlas s predmetnou
stavbou za určitých pripomienok, ktoré stavebný úrad uviedol v podmienkach pre uskutočnenie
Stavby. K námietke, že stavebný úrad v rozhodnutí neuviedol, či v miestach, kde sa akumulujú
surové odpadové a zaolejované vody, sú navrhnuté všetky plochy ako nepriepustné, odolné vočiúčinkom ropných látok, odvolací orgán uviedol, že k Stavbe sa vyjadril Okresný úrad Poltár, odbor
starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý v Stanovisku
č. OU-PTOSZP-2022/000409-003 zo dňa 30. mája 2022 určil podmienky pre uskutočnenie Stavby

týkajúce sa odpadového hospodárstva, ktoré stavebný úrad zahrnul do podmienok pre uskutočnenie
Stavby. K námietke, že pri procesoch umývania vozidiel a čistenia odpadových vôd vzniká odpad (oleje,
minerálne a chemické kaly z odpadových vôd) a že z odôvodnenia stavebného povolenia nie je zrejmé,
ako bude narábané s týmito odpadmi, odvolací orgán uviedol, že v podmienkach pre uskutočnenie
Stavby je v bode č. 1 strana 2 uvedené: „Stavba bude uskutočnená podľa overenej projektovej

dokumentácie, ktorú vypracoval v mesiaci 03/2022 zodpovedný projektant F. I. L., autorizovaný stavebný
inžinier, číslo oprávnenia 6331*11, K. XXX/XX, XXX XX E.. Prípadné zmeny nesmú byť urobené bez
predchádzajúceho povolenia stavebného úradu“, kde sú v súhrnnej a technickej správe pod bodmi
B4.1 a B4.2 podrobne uvedené Podmienky pre ochranu životného prostredia počas realizácie stavby
a Podmienky pre ochranu životného prostredia počas užívania stavby, kde je konkrétne uvedené do
akej kategórie odpad ako taký patrí a ako bude zhodnotený alebo zneškodnený v súlade s legislatívou

o odpadovom hospodárstve. Odvolací orgán sa tiež vyjadril k námietke nezrovnalosti stavebného
povolenia a pôvodného zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho orgánu, v ktorom odvolací orgán uviedol
stanovisko stavebníka, pričom námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ďalej odvolací orgán uviedol, že
konkrétnevyjadreniaOkresnéhoúraduPoltár,odboruživotnéhoprostredianiesúuvedenévodôvodnení
stavebného povolenia, ale v jeho výroku, a to v podmienkach pre uskutočnenie Stavby. V projektovej

dokumentácii (Sprievodná správa) je uvedené „Účelom je vybudovať samoobslužné umývanie (kryté)
osobných motorových vozidiel ako rozšírenie poskytovaných služieb v lokalite pre vlastné potreby
stavebníka. Prístavba rozširuje kapacity existujúceho objektu o jeden umývací krytý box.“ Z uvedených
skutočností je zrejmé, že ide o osobné motorové vozidlá, avšak skutočnosť, aký počet motorových
vozidiel bude uvedené zariadenie využívať, nie je možné určiť. Podľa overenej projektovej dokumentácie

odpadové vody vznikajúce pri umývaní v prístavbe budú zachytávané cez rošt do zachytávacieho žľabu
pod roštom v jímke a následne PVC potrubím zvedené a zaústené do novovybudovanej kanalizačnej
vetvy ZTI umiestnenej pred ORL. Vstupné a samotné ORL ostávajú bez zmeny. Následne budú
odpadové vody predčistené v existujúcom ORL a zaústené do existujúcej kanalizačnej prípojky na
odpadové vody. Čistenie dažďových vôd rovnako rieši projektová dokumentácia, podľa ktorej dažďové

vody zo strechy budú zvedené klampiarskymi prvkami do existujúcej šachty kanalizačného systému.
Nové potrubie je navrhnuté ako PVC hrdlové hladké. Všetky technické otázky sú uvedené v overenej
projektovej dokumentácii, do ktorej bolo možné nahliadnuť na základe oznámenia stavebného úradu v
lehote 7 pracovných dní na Spoločnom obecnom úrade v Poltári, o čom boli všetci účastníci konania
oboznámení. K námietke, že žalobca 2/ predložil stavebnému úradu podnájomnú zmluvu, pričom

stavebný úrad sa touto otázkou vôbec nezaoberal, odvolací orgán uviedol, že mu nie je jasné, čo tým
žalobkyňa 1/ myslela, nakoľko vlastníkom predmetného pozemku C KN parc. č. 2561/42 je podľa LV č.
XXXX stavebník a nájomcom je Združené poľnohospodárske družstvo Poltár. V spisovom materiáli sa
nenachádza žiadna podnájomná zmluva žalobcu 2/, o ktorej sa žalobkyňa 1/ zmieňuje. K námietke, že v
odôvodnení stavebného povolenia nie je uvedené, či rozšírením prevádzky nedôjde k zvýšeniu obsahu

polietaného prachu vplyvom sekundárnej prašnosti, k nárastu objemu výfukových splodín v území v
priestore a v okolí prevádzky, odvolací orgán uviedol, že stavebným povolením sa povoľuje Stavba a
druhým dôležitým medzníkom, po ktorom je možné Stavbu prevádzkovať, je kolaudačné rozhodnutie.
KeďženámietkasmerujekbudúcemuužívaniuStavby,budepredmetomkolaudačnéhokonania,ktorého
výsledkom bude kolaudačné rozhodnutie.

8. Odvolací orgán bol toho názoru, že stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením
§ 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, pričom postupoval v súlade so zákonmi tak v konaní, ako aj pri
vydávaní stavebného povolenia. Odvolací orgán nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel
stavebné povolenie zrušiť alebo zmeniť.

Správna žaloba

9. Žalobcovia sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením, keďže ich považujú za

nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).10. Žalobcovia namietali, že rozhodnutie odvolacieho orgánu vo výrokovej časti obsahuje zrejmú
nesprávnosť, nakoľko Mesto Poltár nemá primátorku. Odvolací orgán neskúmal dôsledne stav konania
a formálne okopíroval výrok svojho predchádzajúceho rozhodnutia.

11. Ďalej žalobcovia namietali, že orgány verejnej správy nevyhodnotili vplyv budúcej prevádzky na
okolie a životné prostredie. Žalobcovia tvrdili, že sa nevedeli po celú dobu trvania správneho konania
domôcť, aby stavebný úrad a orgány ochrany životného prostredia posúdili vplyv budúcej prevádzky
na životné prostredie a okolie, a preto sa obrátili dňa 8. februára 2023 s podnetom na „orgán ochrany

životného prostredia“ na konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“). Konajúce orgány verejnej správy napriek tomu, že mali
vedomosť o podanom podnete, sa nevyrovnali so začatím správneho konania, ktoré môže zásadným
spôsobom ovplyvniť závery stavebného konania. Ani jeden z konajúcich orgánov verejnej správy
neprerušil stavebné konanie a nezohľadnil konanie o predbežnej otázke, ani sa nevysporiadal s

posúdením vplyvu budúcej prevádzky na životné prostredie. V prípade rozhodnutia, že navrhovaná
činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv
stavby na životné prostredie. Aj v prípade negatívneho rozhodnutia teda bude výsledkom výrok
obsahujúci podmienky podstatné pre stavebné povolenie. Medzi práva občana patrí aj právo na

nerušenéužívanienehnuteľnosti,právonaochranuprotineoprávnenýmzásahomdovlastníckehopráva
a právo na priaznivé životné prostredie. Oba orgány verejnej správy však podľa žalobcov postup podľa
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ignorovali.

12. Žalobcovia v správnej žalobe uviedli, že „pre technológie zabezpečované v ručných umývacích

boxoch sú navrhnuté prevádzky, v ktorých sa vykonávajú pracovné činnosti, ktoré podľa svojej povahy
pôsobia na pracovné okolie, životné prostredie a to tým, že sa tu pracuje s nebezpečnými látkami,
ktoré pôsobia škodlivo na podzemné vody, stav, konštrukcie, pracovné a vonkajšie ovzdušie“. Podľa
žalobcov je potrebné posúdiť ako tieto vplyvy účinne eliminovať a či v miestach, kde sa akumulujú
surové odpadové a zaolejované vody alebo kde vznikajú tieto vody, prípadne kde sú plochy namáhané

týmito vodami, sú všetky plochy navrhnuté ako nepriepustné a odolné voči účinkom ropných látok (napr.
sedimentačná nádrž, plochy ručných umývacích boxov so zbernými žľabmi). Pri procesoch umývania
vozidiel a čistenia odpadových vôd vznikajú aj druhotné suroviny – odpad (oleje, minerálne a chemické
kaly z odpadových vôd). Je potrebné posúdiť, ako bude narábané s týmito odpadmi, či bude mať
autoumyváreň sedimentačnú nádrž, odlučovač ropných látok, separátor. Oba orgány verejnej správy

sa podľa žalobcov rozchádzajú v názore, kam budú odvedené vody, s názorom stavebníka. Vo výroku
rozhodnutia nie je presný popis kam a akým spôsobom budú vody odvádzané, pričom orgány verejnej
správy sa obmedzili len na odkaz na projektovú dokumentáciu, ktorú si stavebník vysvetľuje úplne
opačne. Žalobcovia uviedli v správnej žalobe citácie z neidentifikovaného rozhodnutia stavebného úradu
a z pôvodného zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu.

13. Žalobcovia ďalej namietali, že nebolo posúdené ani to, či rozšírením prevádzky nedôjde k zvýšeniu
obsahu polietavého prachu vplyvom sekundárnej prašnosti a k nárastu objemu výfukových splodín v
území v priestore a okolí prevádzky. Orgán verejnej správy sa nevenoval navýšeniu imisnej záťaže
územia pochádzajúcej z dopravy. Vo výrokovej časti stavebného povolenia je uvedené len to, že

stavebník má dodržať podmienky Vyjadrenia Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. 2022/000409-003. Nikde však nehovorí o postupe čistenia odpadov vznikajúcich pri
prevádzky autoumyvárne. Z uvedeného dôvodu navrhli žalobcovia vykonať dokazovanie za účelom
„posúdenia vplyvu a ŽP“. Ani jeden orgán verejnej správy žiadne dokazovanie nevykonal.

14. Žalobcovia namietali, že rozhodnutie odvolacieho orgánu a stavebné povolenie sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Obe rozhodnutia sú podľa žalobcov arbitrárne,
keďže len odkazujú na projektovú dokumentáciu a stanoviská iných orgánov, ktoré citujú jednou
vetou. Orgány verejnej správy podľa žalobcov iba konštatovali, že posúdenie vplyvov na životné
prostredie je dané tromi vyjadreniami Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie,

pričom podmienky zabezpečenia ochrany životného prostredia sú dané výrokom stavebného povolenia.
Najzásadnejším vyjadrením bolo Vyjadrenie Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. 2022/000409-003 zo dňa 30. mája 2022, ktorým orgány verejnej správy odôvodnili súlad
Stavby s ochranou zdravia a životného prostredia. Samotný Okresný úrad Poltár, odbor starostlivostio životné prostredie namietal, že vo svojom vyjadrení nezaujal stanovisko k vplyvu Stavby na
zdravie a životné prostredie. Následne stavebný úrad opravil odôvodnenie stavebného povolenia.
Z podmienok predmetného vyjadrenia sa však do výrokovej časti stavebného povolenia dostali len

podmienky nakladania so stavebnými odpadmi počas výstavby (bod č. 15.1 až 15. 5 výroku stavebného
povolenia). Nikde sa neuvádza povinnosť postaviť autoumyváreň tak, aby vznikajúce druhotné suroviny
neznečisťovali životné prostredie, ďalej zabezpečiť to, aby mala autoumyváreň sedimentačnú nádrž,
odlučovač ropných látok a separátor a zabezpečiť, aby odpadová voda z boxu bola odvádzaná do
sedimentačnej nádrže, kde by sa mali sedimentovať mechanické nečistoty, čím sa odpadová voda

prečistí, následne odvedie do gravitačného odlučovača olejov, kde dochádza k vyčisteniu odpadových
vôd od ropných látok a takto vyčistená voda sa vypustí do kanalizácie v areáli. Ostatné vyjadrenia
Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie sa nevenujú ochrane pôdy z hľadiska
vypúšťania ropných látok a chemikálií do vody a zeme. Podľa žalobcov je posúdenie vplyvu prevádzky
na zdravie a životné prostredie a okolie zásadnou otázkou, ku ktorej sa musí orgán verejnej správy v
rozhodnutí vyjadriť, a to tak, aby bolo jeho vysvetlenie pre účastníka zrozumiteľné, najmä vtedy, keď

sa účastníci konania domáhajú vyjadrenia k posúdeniu konkrétnych vplyvov na životné prostredie. Ak
sa má Stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma v rámci stavebného konania aj účinky
budúcej prevádzky podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona. Nie je teda pravdivý záver odvolacieho
orgánu, ktorý odkazuje účastníkov konania v otázke posúdenia vplyvu prevádzky na životné prostredie
na kolaudačné konanie, čo je v rozpore s § 62 Stavebného zákona a aj zásadou hospodárnosti

konania. Ak stavebný úrad povolí Stavbu v zmysle projektovej dokumentácie a táto bude dodržaná v
procese výstavby, nebude v kolaudačnom konaní možné Stavbu neskolaudavať z dôvodu posúdenia
vplyvu budúcej prevádzky na okolie. Predpokladaný vplyv musí byť posúdený v rámci stavebného
konania. V rámci stavebného konania žalobcovia ako vlastníci susediacej nehnuteľnosti poukázali na
to, že blízkosť stavby budúcej prevádzkarne im podstatne znehodnotí kvalitu života a zdravia, ohrozí

životné prostredie a zasiahne do ich vlastníckych a užívacích práv v nadväznosti na budúce využitie
pozemkov ako stavebných. Podľa schváleného územného plánu Mesta Poltár sú pozemky účastníkov
konania určené na výstavbu domov. Vo vzťahu ku kapacite autoumyvárne žalobcovia podotkli, že z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplynuli isté pochybnosti, na aký účel vlastne bude
ďalší box autoumyvárne slúžiť. Podľa orgánu verejnej správy nie je možné kapacitu určiť, zároveň

bude slúžiť pre potreby stavebníka. Žalobcovia formulovali otázku, či je tento záver treba chápať
tak, že nový umývací box nebude slúžiť verejnosti a bude slúžiť len na umývanie áut patriacich
samotnému stavebníkovi. Stavebný úrad podľa žalobcov nevysvetlil, prečo považuje obmedzenie, resp.
ohrozenie práv a oprávnených záujmov účastníkov konania za menej závažné, keďže spojil územné
konanie so stavebným konaním. Vzhľadom na povahu prevádzky, ktorej bude Stavba slúžiť (hluk,

splodiny, znečisťovanie pôdy, obťažovanie samotnými zákazníkmi autoumyvárne), bude prevádzka
veľmi závažným spôsobom zaťažovať nad mieru primeraným pomerom okolie, čím dôjde k zhoršeniu
životného prostredia. Pri posudzovaní dopadov realizácie „zmeny navrhovanej činnosti“ na zdravotný
stav obyvateľstva je potrebné brať do úvahy súčasné zaťaženie územia, a to najmä emisiami, odpadmi,
hlukom z mobilných a stacionárnych zdrojov, prašnosťou a pod. Významným faktorom je aj sama poloha

„hodnotenejčinnosti“mimoobytnéúzemie.Stavebnýúradpodľažalobcovnevyhodnotilpovahuarozsah
„navrhovanej činnosti“ v technických jednotkách a nevyhodnotil súvislosť s inými činnosťami jestvujúcimi
(poľnohospodárska činnosť), prípadne aj plánovanými (individuálna bytová výstavba). Žalobcovia mali
za to, že prevádzkareň bude mať vplyv na znečistenie ovzdušia, bude tvoriť odpad (oleje, minerálne
a chemické kaly z odpadových vôd ), hluk, vibrácie, zápach a iné očakávané vplyvy. Je potrebné

zhodnotiť, ako budúca prevádzka ovplyvní pohodu života, zhodnotiť riziko nehôd s prihliadnutím najmä
na použité látky a technológie. Je nevyhnutné vziať do úvahy environmentálnu citlivosť oblasti, ktorá
bude pravdepodobne zasiahnutá „navrhovanou činnosťou“ s prihliadnutím nielen najmä na súčasný stav
využitia územia, ale aj súlad „navrhovanej činnosti“ s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá
územie považuje za zmiešané.

15. Žalobcovia ďalej namietali, že vo výrokoch stavebného povolenia a rozhodnutia odvolacieho orgánu
nie sú určené podmienky ochrany záujmov spoločnosti pri výstavbe, ochrany záujmov spoločnosti pri
užívaní Stavby, vylúčenia alebo obmedzenia negatívnych účinkov Stavby a jej užívania na životné
prostredie, informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli

vydané (rozhodnutie iba bude vydané, pričom sa nejedná o zmenu v posudzovaní navrhovanej činnosti,
na ktorú sa nemusí v niektorých prípadoch prihliadať), podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie
Stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického
vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia Stavby a podmienokochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách
dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami (v danom prípade išlo len o stanoviská).
Výroky oboch rozhodnutí sú preto podľa žalobcov v rozpore s § 62 až § 66 Stavebného zákona.

16. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa žalobcov nevyplýva, prečo orgány verejnej správy
nepovažujú parcelu E KN č. 725/3 za pozemok priamo dotknutý Stavbou. Posúdenie pozemku ako
priamo dotknutého Stavbou má pre „účastníka konania“ zásadný význam. Pre posúdenie pozemku ako
dotknutého navrhovanou Stavbou nie je rozhodujúca vzdialenosť pozemku vo vlastníctve účastníka

konania od navrhovanej Stavby, ani miesto v poradí pozemkov zoradených podľa ich vzdialenosti od
navrhovanej Stavby, ale iba tá skutočnosť, či pozemok vo vlastníctve „potenciálneho účastníka“, resp.
jeho užívanie môže byť navrhovanou Stavbou dotknuté. Stavbu stavebný úrad povolil umiestniť na
hranici „pozemku“, nakoľko nebude trvalo obmedzovať užívanie susedných pozemkov na určený účel,
t.j.napoľnohospodárskuvýrobu.Žalobcoviapoukázalinato,žesusediacepozemkysúpodľaúzemného
plánu Mesta Poltár určené na zastavanie. Pozemok, na ktorom má stáť autoumyváreň (parcela C KN

č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 235 m2) je vedený ako orná pôda, rovnako pozemky vo vlastníctve
žalobcov sú aktuálne ornou pôdou. Zatiaľ čo pozemok stavebníka hodnotil orgán verejnej správy ako
územie zmiešané mestské, pozemky ostatných účastníkov konania hodnotil ako roľu, na ktorej sa iba
pestujú plodiny, teda pozemok bez potenciálnej hodnoty. Tieto pozemky sú však rovnako hodnotné
ako pozemok stavebníka, pričom ide o územie zmiešané mestské. Výstavbou autoumývarky sa stanú

nepoužiteľnými pre ich majiteľov (nebude možné na nich postaviť rodinný dom) a aj pre užívateľa
poľnohospodárskej pôdy. Orgán verejnej správy vôbec nezhodnotil vplyv autoumyvárne a jej budúcej
prevádzky na užívanie „pozemkov“ vzhľadom na minimálny odstup Stavby od hranice „pozemku“.
Postavením autoumyvárne sa podľa žalobcov vzhľadom na minimálne odstupy stavieb dané Vyhláškou
znemožní využitie susedného pozemku ako stavebného. „Formalizovaný názor“ orgánu verejnej správy,

ktorý len sucho konštatuje, že stavba autoumyvárne je v súlade s územným plánom, jej uskutočnením
nebudú neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania vo
väčšom rozsahu, dokonca len odkazom na stavebné konanie v roku 2013, je podľa žalobcov porušením
práva na „racionálne vysvetlenie aplikácie právneho predpisu na konkrétny prípad“.

17. Žalobcovia v správnej žalobe ďalej tvrdili, že nie je úlohou účastníka konania ako laika sa
oboznamovať po odbornej stránke so stavebnotechnickou dokumentáciu. Je úlohou stavebného úradu
odpovedať na zásadné otázky ochrany životného prostredia a záujmov účastníkov stavebného konania
a verejnosti, na ktoré účastník konania poukazuje. Pripomienky stavebníka o tom, ako sa žalobkyňa
1/ má sťažovať na verejnú komunikáciu smer Kokava nad Rimavicou, ktorá vedie popred predmetné

pozemky, a má sa oboznamovať s „projektami“, podľa žalobcov „nie je potrebné ani komentovať“. Nie
je povinnosťou účastníka konania nahrádzať činnosť a povinnosť orgánu verejnej správy chrániť práva
všetkých účastníkov konania, nielen stavebníka, prípadne si vlastnou činnosťou zisťovať odpovede na
najzásadnejšie otázky stavebného konania, na ktoré vo výrokovej časti a ani v odôvodnení rozhodnutia
nedostáva odpovede. Na pripomienky a námietky účastníkov konania je orgán verejnej správy povinný

reagovať zrozumiteľným a logickým spôsobom v rozhodnutí vo veci samej, nie v rámci návštevy v
kancelárii ústnym vysvetlením, ktoré nie je právne záväzné.

18. Žalobcovia v správnej žalobe namietali, že odvolací orgán v svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca
2/ nepredložil podnájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňuje na užívanie pozemku priamo určeného na

zastavanie Stavbou, ktorá nebola nikým zrušená, vypovedaná, ani iným spôsobom ukončená. Túto
podnájomnú zmluvu doručil „účastník konania“ dňa 1. augusta 2022 stavebnému úradu, ktorý prevzatie
potvrdil prijímacou pečiatkou a podpisom zamestnanca. Žalobca 2/ si odfotil stranu, na ktorú dala
pracovníčka stavebného úradu prijímaciu pečiatku, mobilným telefónom. Podnájomná zmluva sa podľa
orgánov verejnej správy v spise nenachádza a orgány verejnej správy sa s jej existenciou vo svojich

rozhodnutiach ani nevysporiadali. Z podnájomnej zmluvy vyplýva právo žalobcu 2/ na užívanie pozemku
priamo zastavaného Stavbou, ktoré je v rozpore s právom vlastníka pozemku.

19. Žalobcovia v správnej žalobe uviedli, že o ich podnete podľa § 19 zákona č. Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, a preto navrhli, aby sám správny

súd posúdil vplyv Stavby a prevádzky podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona na životné prostredie alebo
aby podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP konanie prerušil.20. Žalobcovia navrhli v správnej žalobe vykonanie dokazovania Podnetom zo dňa žalobcov zo dňa
7. marca 2023 na vydanie rozhodnutia, či navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu podľa Zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Oznámením Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti

o životné prostredie o postúpení podnetu Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa
9. februára 2023, dôkazom o predložení podnájomnej zmluvy žalobcu 2/ - kópiou prevzatia stavebným
úradom dňa 1. augusta 2022 a Oznámením o oprave chyby Mestom Poltár zo dňa 9. februára 2023.
Ďalej navrhli, aby správny súd vyžiadal od orgánu verejnej správy vyjadrenie, ako „bolo naložené“ s
podaním doručeným žalobcom 2/ dňa 1. augusta 2022, ktoré bolo prevzaté pracovníčkou Mestského

úradu Poltár, a ktoré sa v spise nenachádza.

21. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby správny súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho
orgánu spolu so stavebným povolením zrušil a vec „vrátil na nové konanie a rozhodnutie“. Zároveň
žiadali, aby im správny súd priznal právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie odvolacieho orgánu k správnej žalobe

22. Odvolací orgán vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22. februára 2024 stručne popísal priebeh
administratívneho konania. Poukázal na tzv. koncentračnú zásadu, ktorá sa uplatňuje v územnom
a stavebnom konaní a uviedol, že námietky si uplatnila žalobkyňa 1/, avšak žalobca 2/ si svoje námietky

a pripomienky neuplatnil. Odvolací orgán nesúhlasil so žalobnou námietku, že rozhodnutia orgánov
verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací orgán pri vydávaní
rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, v rozhodnutí je podrobne uvedený celý
priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky účastníkov, vymenované dôkazy, ktoré
stavebný úrad, ako aj odvolací orgán vyhodnotil, a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia

vychádzal. S každou podanou námietkou sa podrobne zaoberal a vysporiadal. Stavebný úrad
predloženú žiadosť spolu s dokumentáciou podrobne preskúmal a zistil, že spĺňa ustanovenia Vyhlášky,
požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí.
Odvolací orgán poukázal na stanoviská a vyjadrenia Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o
životné prostredie a ich obsah, pričom z nich vyplýva, že požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,

ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí sú splnené. Žiadny orgán vo svojom
vyjadrení neinformoval alebo nepoučil stavebný úrad, že by Stavba mala podliehať posudzovaniu
vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia vo svojom Oznámení zo dňa 13.
októbra 2023 uviedlo, že navrhovaná činnosť, ktorá bola predmetom podania žalobcov, je povolená
podľa osobitného predpisu, pričom podanie nie je možné vyhodnotiť ako podnet podľa § 19 Zákona o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nakoľko navrhovaná činnosť nebola zaradená pod prílohu
č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ani nedosahovala parametre, ktoré sú
uvedené v prílohe č. 8 daného zákona, neprebehlo žiadne zisťovacie konanie. K možnému vplyvu
Stavby na okolie sa vyjadrili dotknuté orgány tak, že vydali súhlas so Stavbou za určitých pripomienok,
ktoré stavebný úrad uviedol v podmienkach pre jej uskutočnenie. K námietke ohľadom čistenia odpadov

vznikajúcich pri prevádzke autoumyvárne odvolací orgán uviedol, že vzhľadom k tomu, že uvedená
námietka smeruje k budúcemu užívaniu Stavby, posúdenie tejto otázky bude predmetom kolaudačného
konania. Odvolací orgán nesúhlasil s námietkou, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, keďže zistené závery v rozhodnutí uviedol jasným a zrozumiteľným spôsobom v

súlade s ustanovením § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. K námietke, že ak sa má Stavba užívať
ako prevádzkareň, je stavebný úrad povinný skúmať aj účinky budúcej prevádzky podľa § 62 ods. 2
Stavebného zákona, odvolací orgán uviedol, že k Stavbe sa vyjadrili dotknuté orgány, ich stanoviská
boli kladné a prípadné pripomienky boli zapracované do podmienok rozhodnutia. Odvolací orgán ďalej
zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k odstupovým vzdialenostiam Stavby od hraníc susedných

pozemkov a skonštatoval, že súčasné využitie susedných pozemkov je pre rastlinnú výrobu a nie
pre stavebnú výstavbu, preto nebolo povinnosťou stavebného úradu sa zaoberať „možnou“ budúcou
výstavbou. K možnému vplyvu Stavby na okolie sa vyjadrili dotknuté orgány. K otázke spojenia
územného a stavebného konania vo vzťahu k Stavbe odvolací orgán uviedol, že vzhľadom na to, že
ide o prístavbu, postup zlúčenia územného a stavebného konania bol zo strany stavebného úradu

správny.Knámietke,žestavebnýúradnevyhodnotilpovahuarozsahnavrhovanejčinnostivtechnických
jednotkách a nevyhodnotil súvislosť s inými činnosťami, odvolací orgán uviedol, že v podmienkach pre
uskutočnenie stavby je v bode č. 1 strana 2 uvedený odkaz na projektovú dokumentáciu Stavby, kde
sú v súhrnnej a technickej správe pod bodmi B4.1 a B4.2 podrobne uvedené podmienky pre ochranuživotného prostredia počas realizácie stavby a podmienky pre ochranu životného prostredia počas
užívania Stavby. Stavebný úrad odvolací orgán pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s
platnou právnou úpravou. K námietke, že žalobca 2/ predložil stavebnému úradu podnájomnú zmluvu na

pozemokzastavanýStavbou,ktorásavspisestavebnéhoúradunenachádza,odvolacíorgánuviedol,že
v predloženom spisovom materiáli sa uvedená podnájomná zmluva žalobcu 2/ doručená údajne dňa 1.
augusta2022nenachádza,pričomtvrdenáskutočnosťnevyplývaanizobsahuspisu.Knávrhužalobcom
na prerušenie konania odvolací orgán uviedol, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
povyhodnotenípodnetužalobcomvosvojomOznámenízodňa13.októbra2023uviedlo,ženavrhovaná

činnosť, ktorá bola predmetom podania, je povolená podľa osobitného predpisu a Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky zastáva názor, že podanie nie je možné vyhodnotiť ako podnet podľa
§ 19 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s ohľadom na § 1 ods. 1 písm. a) bodu 2
daného zákona.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán žiadal, aby správny súd správnu žalobu v celom rozsahu

zamietol.

Vyjadrenie ďalšej účastníčky 3/ k správnej žalobe

24.Ďalšiaúčastníčka3/vosvojomvyjadreníksprávnejžalobezodňa15.marca2024uviedla,ženaďalej

trvá na svojom vyjadrení, ktoré podala v priebehu administratívneho konania, ktorého kópiu priložila.

Replika žalobcov k vyjadreniu odvolacieho orgánu k správnej žalobe

25. Žalobcovia v replike k vyjadreniu odvolacieho orgánu k správnej žalobe zo dňa 7. marca 2024

uviedli, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bolo povinné o podnete žalobcov
zo dňa 7. marca 2023 vydať rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku, proti ktorému je prípustné
odvolanie. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vybavilo podnet odpoveďou zo dňa
13. októbra 2023, z ktorej vyplýva, že sa podnetom nebude zaoberať, nakoľko je Stavba už povolená.
Dňa 17. februára 2023 Stavba povolená právoplatne vôbec nebola, a teda Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky svojím nekonaním porušilo svoju zákonnú povinnosť. Žalobcovia mali
za to, že orgány verejnej správy tým, že konanie neprerušili do rozhodnutia podľa § 19 Zákona
oposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie,zaťažilikonaniesvojounečinnosťou.OdpoveďMinisterstva
životného prostredia Slovenskej republiky bola v rozpore s právnou úpravou, keďže ministerstvo
nevydalo rozhodnutie, ktorým by meritórne určilo, že navrhovaná činnosť (prístavba autoumyvárne)

nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Nakoľko zo strany Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky bol porušený procesný postup, bol podaný podnet podľa § 28 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov na podanie upozornenia. Ďalej žalobcovia
v replike uviedli, že § 62 ods. 2 Stavebného zákona ukladá stavebnému úradu povinnosť preskúmať
účinky prevádzkarne v stavebnom a nie v kolaudačnom konaní, a preto záver odvolacieho orgánu,

ktorý odkázal na kolaudačné konanie, je podľa žalobcov v rozpore s § 62 ods. 2 Stavebného zákona
a aj so zdravým rozumom. Ani jeden z dotknutých orgánov sa k budúcim účinkom prevádzkarne
nevyjadril. Projektová dokumentácia, na rozdiel od rozhodnutia, nie je pre účastníkov konania záväzná.
Povinnosti pre stavebníka týkajúce sa podstatných podmienok môžu byť uložené len vo výrokovej
časti rozhodnutia, ktoré je vykonateľné. Pokiaľ orgán verejnej správy neuloží stavebníkovi povinnosť

tak, aby bola zabezpečená ochrana životného prostredia v kardinálnych otázkach, stavebník takúto
povinnosť jednoducho nemá. V „rozhodnutí“ sa nikde neuvádza povinnosť postaviť autoumyváreň tak,
aby vznikajúce druhotné suroviny neznečisťovali životné prostredie. Ďalej žalobcovia uviedli, že odvolací
orgán zrejme nepovažuje schválený a platný územný plán Mesta Poltár za rozhodnutie. V súčasnosti
platnýÚzemnýplánMestaPoltárbolschválenýUznesenímMestskéhozastupiteľstvavPoltárič.3/2001,

BI/-1 zo dňa 21. júna 2001. Všeobecno-záväzné nariadenie č. 41/2001 nadobudlo účinnosť dňa 5.
júla 2001. Dotknuté územie je tak určené na zmiešanú výstavbu. Stavebný úrad podľa žalobcov tiež
nevysvetlil, prečo považuje obmedzenie, resp. ohrozenie práv a oprávnených záujmov účastníkov za
menej závažné, keďže spojil územné konanie so stavebným konaním. Ak sa jedná o prístavbu, môže
stavebný úrad spojiť konania len v prípade, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na

pomery v území. Takýto záver z napadnutých rozhodní podľa žalobcov nevyplýva, ani sa orgány verejnej
správy k tejto otázke nevyjadrili.

26. Účastníci konania nevyužili svoje právo podať dupliku k replike žalobcov.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Dňom 1. apríla 2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení
neskorších predpisov prešla právomoc na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia na
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej
úprave prešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe z odvolacieho orgánu na
žalovaného - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 180 ods. 3 SSP

namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý
prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto konal s Úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným namiesto odvolacieho orgánu.

28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 21. augusta 2025, na ktoré

boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti žalobcu,
ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 20. augusta 2025, pričom súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu
spolu so stavebným povolením z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.

29. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom sa v plnom rozsahu stotožnila s
vyjadrením odvolacieho orgánu k správnej žalobe, pričom napadnuté rozhodnutia považovala za vydané
v súlade so zákonom a navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Konateľka ďalšieho účastníka 1/ (stavebník) a súčasne ďalšia účastníčka 3/ na pojednávaní pred
správnym súdom uviedla, že pri stavbe autoumyvárne ešte neboli medzi ňou a žalobcami žiadne
konflikty, žalobkyňa 1/ bola v tom čase ešte jej kamarátkou, avšak pomery sa zmenili pri realizácii
prístavby autoumyvárne, keď ďalšia účastníčka 3/ zakúpila časť priľahlého pozemku za účelom
realizácie prístavby autoumyvárne, pričom žalobca 2/ ju začal obviňovať a mal voči nej osobné invektívy.

Následne došlo k zhoršeniu vzťahov aj so žalobkyňou 1/. Žalobca 2/ mal námietky len voči pôvodnému
stavebnému povoleniu, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zrušené, avšak v novom konaní po zrušení
pôvodného stavebného povolenia sa už k veci nevyjadril. Zároveň uviedla, že pri prístavbe tretieho
boxu samoobslužnej autoumyvárne nedôjde k zhoršeniu životného prostredia a zásadnému vplyvu
tejto autoumyvárne na životné prostredie, nakoľko odpadové vody z autoumyvárne sú zvedené do

odlučovača a následne do kanalizácie. Takisto k samotnej autoumyvárni vedú klasické prístupové
cesty, pričom autá, ktoré na autoumyváreň prichádzajú, sú povinné mať STK a zodpovedať technickým
normám. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že okolie Stavby bude zamorené zvýšenými emisiami, uviedla,
že autoumyváreň sa nachádza pri ceste druhej triedy Lučenec - Kokava nad Rimavicou, pričom sa jedná
o frekventovanú cestu. Oproti stavbe autoumyvárne sa takisto nachádza čerpacia stanica, ktorá je jediná

väčšia v Poltári, a teda je v danej lokalite zvýšený pohyb automobilov. Taktiež uviedla, že v budúcnosti
sa plánuje otvorenie Lidlu s ďalšími tromi obchodnými jednotkami a je predpoklad zvýšeného pohybu
a dopravy v danej lokalite. Predmetná prístavba sa aktuálne nachádza v skúšobnej prevádzke len
pre vlastné potreby stavebníka. Kolaudačné konanie ešte neprebehlo, nakoľko spisy sa nenachádzajú
na stavebnom úrade. Nájomná zmluva na predmetný pozemok zastavaný prístavbou autoumyvárky

s družstvom je v súčasnosti platná len sčasti, v jednej polovici zanikla. Podnájomnú zmluvu k pozemku
zastavanému Stavbou nevidela, ale vie, že nejaký vzťah medzi žalobcom 2/ a družstvom bol, avšak
s touto podnájomnou zmluvou oboznámená nebola. Zároveň ozrejmila miestne pomery. Predmetná
prístavba tretieho boxu samoobslužnej autoumyvárky má slúžiť aj pre verejnosť.

31. Predseda senátu na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listín navrhovaných žalobcami
v správnej žalobe, ktoré tvorili jej prílohy, a to podnetom žalobcov na vydanie rozhodnutia, či navrhovaná
činnosť podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, Oznámením o postúpení podnetu Ministerstvu životného prostredia Slovenskej
republiky, fotokópiou prvej a poslednej strany podnájomnej zmluvy žalobcu 2/ spolu s fotokópiou časti

neznámej listiny, na ktorej sa nachádza odtlačok prijímacej pečiatky Mesta Poltár ako stavebného úradu
a Oznámením o oprave chyby v stavebnom povolení Mestom Poltár.32. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je

ustanovené inak.

34. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

36. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
37.Podľa§62ods.1písm.b)Stavebnéhozákonavzneníúčinnomdo30.júna2023vstavebnomkonaní
stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,
predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným

technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

38. Podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30. júna 2023 ak sa má stavba užívať
ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej
prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava.

39. Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom do 30. júna 2023 stavebný úrad zabezpečí
stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich
námietky.

40. Podľa § 66 ods. 1 a 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30. júna 2023 (1) V stavebnom
povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o
námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu
záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie

požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych
účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
(2) Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo
zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v
zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného

rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že

určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže
rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote

uviesťdôvody,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovpovažuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav
veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádzaich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a

procesnými predpismi, teda či vec správne právne posúdil.

42. Žalobcovia napadli správnou žalobou rozhodnutie odvolacieho orgánu vrátane stavebného
povolenia, ktorými bolo v spojenom územnom a stavebnom konaní povolené umiestnenie
a uskutočnenie Stavby, pričom vo výroku stavebného povolenia boli na umiestnenie a uskutočnenie

Stavby určené podmienky. Žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za
nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP.

43. Správny súd podotýka, že aj keď v správnom súdnom konaní žalobca v zásade nie je obmedzený
pri uplatňovaní žalobných námietok, pričom v správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy môže uplatniť aj námietky, ktoré neboli uplatnené v administratívnom konaní,

resp. ktoré neboli predmetom prieskumu v odvolacom administratívnom konaní, taký prístup nie je
možné plne realizovať v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje v administratívnom konaní koncentračná
zásada, teda tam, kde je stanovená povinnosť účinného uplatnenia námietok v administratívnom
konaní (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 27. septembra 2007 sp.
zn. 5As/66/2006). Koncentračná zásada uplatňujúca sa v územnom a stavebnom konaní v zmysle

Stavebného zákona (§ 36 ods. 1 a § 61 ods. 1) znamená, že účastník administratívneho konania
môže napádať rozhodnutie orgánu verejnej správy len v rozsahu, v akom si riadne a včas uplatnil
v územnom a stavebnom konaní námietky proti umiestneniu a realizácii stavby. Pokiaľ je teda odvolací
orgán verejnej správ povinný zaoberať sa podaným odvolaním v zásade len v rozsahu uplatnených
námietok, žalobca nemôže ani v správnom súdnom konaní účinne namietať tie skutočnosti, ktoré neboli

predmetom jeho námietok v administratívnom konaní. Opačným prístupom by sa relativizoval zmysel
podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov pred podaním správnej žaloby, pokiaľ by v
rámci správneho konania nebolo možné posúdiť všetky s prípadom súvisiace skutočnosti (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/50/2013). Týmto spôsobom by súčasne dochádzalo
k obchádzaniu princípu subsidiarity, na ktorom je založené správne súdnictvo. Keďže žalobca 2/ si

v administratívnom konaní neuplatnil námietky proti umiestneniu a realizácii Stavby, čo vyplýva z obsahu
administratívneho spisu, správny súd mohol preskúmať rozhodnutie odvolacieho orgánu a stavebné
povolenie len v rozsahu námietok uplatnených žalobkyňou 1/.

44. Podstatou námietok žalobkyne 1/ proti zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu a stavebného

povolenia je tvrdenie, že konajúce orgány verejnej správy nevyhodnotili vplyv Stavby a jej prevádzky
na okolie a životné prostredie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že vplyv stavby na životné prostredie,
zdravie a majetok obyvateľov, resp. súlad s verejným záujmom v oblasti životného prostredia je
predmetom posudzovania navrhovanej stavby v konaniach podľa Stavebného zákona (tzv. povoľovacie
konania), a to v rozsahu a za podmienok stanovených v Stavebnom zákone. Osobitne vo vzťahu

k ochrane životného prostredia a s ohľadom na verejný záujem na jeho udržaní a eliminácii negatívnych
dopadov stavebných činností sa vybraná zamýšľaná stavebná činnosť ešte pred povoľovacími
konaniami v zmysle Stavebného zákona musí posúdiť v konaní podľa Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie za predpokladu, že spĺňa prahové hodnoty v zmysle prílohy č. 8 k Zákonu
posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Účelom posudzovania vplyvov navrhovaných stavebných

činností na životné prostredie je zabezpečiť, aby orgány verejnej správy chrániace osobitné verejné
záujmy zvážili ich vplyv na životné prostredie a aby svoje rozhodnutia odôvodnili na základe štúdií
environmentálnych dopadov a pripomienok verejnosti k potenciálnym vplyvom na životné prostredie.
Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak upravuje postup odborného a verejného
posudzovania predpokladaných vplyvov navrhovaných stavebných činností na životné prostredie pred

rozhodnutím o ich umiestnení a povolením podľa Stavebného zákona. Spravidla sa jedná o hodnotenie
dopadovveľkýchverejnýchasúkromnýchstavebnýchadeveloperskýchprojektov,ktorémajúvýznamný
vplyv na životné prostredie. Príloha č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvádza
všetkynavrhovanéčinnosti,ktorépodliehajúposudzovaniuvplyvovnaživotnéprostredie,akoajdefinície
ich prahových hodnôt, ktoré sú pri posúdení rozhodujúce. V prípade, ak zamýšľaná stavebná činnosť

nie je uvedená v danej prílohe, prípadne nedosahuje stanovené prahové hodnoty, jej posúdenie
v zmysle Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pred samotnými povoľovacími konaniami
podľa Stavebného zákona sa nevyžaduje. Je preto potrebné rozlišovať posúdenie vplyvov zamýšľanej
stavebnej činnosti na životné prostredie podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostrediea podľa Stavebného zákona, keďže charakter a aj rozsah tohto posúdenia je v oboch prípadoch
odlišný a odlišné je aj vymedzenie účastníkov konaní podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a Stavebného zákona, s čím súvisí otázka, ktoré subjekty, v akom postavení a v akom rozsahu

môžu namietať posúdenie vplyvov stavebnej činnosti na životné prostredie a okolie konajúcimi orgánmi
verejnej správy.

45. V prípade Stavby sa neuskutočnilo pred spojeným územným a stavebným konaním podľa
Stavebného zákona posúdenie jej vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní podľa § 29 Zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo nie je medzi účastníkmi konania sporné. Vzhľadom
na uvedené žalobkyňa 1/ nemohla nadobudnúť postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ani postavenie účastníka územného a stavebného
konania podľa § 34 ods. 1 a § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, s čím je spojené oprávnenie
domáhať sa ochrany životného prostredia vo vzťahu k Stavbe z hľadiska verejného záujmu a posúdenia
environmentálnych dopadov Stavby v rozsahu, ktorý je stanovený Zákonom o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie. Žalobkyňa 1/ tak bola ako účastníčka spojeného územného a stavebného konania
v zmysle § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona oprávnená v konaní namietať posúdenie
environmentálnych dopadov Stavby len v rozsahu, v akom môžu byť jej vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom a stavbám v jej vlastníctve rozhodnutím priamo dotknuté.

46. Žalobkyňa 1/ v správnej žalobe namietala, že orgány verejnej správy ignorovali postup podľa
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nevyrovnali sa so začatím správneho konania
vo veci podnetu žalobcov zo dňa 7. marca 2023 adresovaného Okresnému úradu Poltár, odboru
starostlivosti o životné prostredie podľa § 19 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na
určenie, či Stavba ako navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa

daného zákona. Podľa žalobkyne ani jeden z konajúcich orgánov verejnej správy neprerušil konanie
anezohľadnilkonanie„opredbežnejotázke“.Uvedenúnámietkuvyhodnotilsprávnysúdakonedôvodnú.
Ako už správny súd uviedol v bode 44. tohto rozsudku, zámer realizácie Stavby sa posúdi podľa
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie len v prípade, ak ide o navrhovanú činnosť podľa
§ 18 ods. 1 (priame posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti) alebo ods. 2 (posúdenie v zisťovacom

konaní podľa § 29 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, či sa predmet zisťovacieho
konania bude posudzovať podľa daného zákona), pričom rozhodné je uvedenie navrhovanej činnosti
v prílohe č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V prípade, ak stavebný zámer
nie je uvedený v prílohe č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, resp. nedosahuje
tam uvedené prahové hodnoty, stavebník nemá povinnosť pred začatím povoľovacieho konania

(predmetné spojené územné a stavebné konanie vo veci Stavby) doručiť príslušnému orgánu verejnej
správy zámer navrhovanej činnosti alebo oznámenie o jej zmene. Rovnako ani príslušný stavebný
úrad nemá povinnosť ex offo podnetom iniciovať konanie podľa Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie alebo ním vedené konanie prerušiť, ak mu príslušný orgán verejnej správy
potrebu posúdenia stavebného zámeru ako navrhovanej činnosti podľa Zákona o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie neoznámi, začatie takéhoto konania neoznámi účastník konania, resp. sám
k takémuto záveru nedospeje (podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku si môže orgán verejnej správy
o takejto otázke urobiť úsudok sám). Stavebník (ďalší účastník 1/) predložil v konaní stavebnému
úradu Vyjadrenie Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie ako orgánu
štátnej správy odpadového hospodárstva č. OU-PT-OSZP-2022/000409-003 zo dňa 30. mája 2022,

Stanovisko Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie ako orgánu štátnej
správy ochrany prírody a krajiny č. OU-PT-OSZP-2022/000405-003 zo dňa 9. mája 2022 k vydaniu
územného rozhodnutia na Stavbu a Stanovisko Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné
prostredie ako orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny č. OU-PT-OSZP-2022/000406-002 zo
dňa 9. mája 2022 k vydaniu stavebného povolenia, v ktorých Okresný úrad Poltár, odbor starostlivosti

o životné prostredie ako orgán verejnej správy príslušný na konanie podľa Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie neuviedol, že zámer Stavby je potrebné posúdiť ako navrhovanú
činnosť podľa daného zákona. Stavebný úrad a ani odvolací orgán si preto mohli urobiť ohľadom
otázky, či stavebný zámer Stavby podlieha posudzovaniu podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, vlastný úsudok a neporušili žiadne ustanovenie zákona, ak od stavebníka (ďalší

účastník 1/) nepožadovali predloženie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy zo zisťovacieho
konania. Pokiaľ žalobkyňa 1/ v správnej žalobe namietala, že konajúce orgány verejnej správy mali
vedomosť o podnete žalobcov podľa § 19 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom
konanie neprerušili, takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Stavebný úrad vydalstavebné povolenie dňa 16. januára 2023, teda ešte pred podaním podnetu podľa § 19 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie žalobcami dňa 8. februára 2023 (ako to vyplýva z kópie
predmetného podnetu, ktorú žalobcovia predložili ako prílohu správnej žaloby a s ktorou sa správny súd

oboznámil v rámci vykonania dokazovania na pojednávaní dňa 21. augusta 2025). Žalobcovia však ani
následne po vydaní stavebného povolenia stavebnému úradu neoznámili, že podali Okresnému úradu
Poltár,odborustarostlivostioživotnéprostrediepodnetnarozhodnutiepodľa§19Zákonaoposudzovaní
vplyvov na životné prostredie, a to ani v nimi podaných odvolaniach proti stavebnému povoleniu.
Rovnako ani zo spisu odvolacieho orgánu nevyplýva, že by žalobcovia upovedomili odvolací orgán

o podaní podnetu na rozhodnutie podľa § 19 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ani
odvolacíorgántaknemaldôvodkonanieprerušiť.Podľa§140cods.5Stavebnéhozákona„Akvovzťahu
k predmetu územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného
konania alebo kolaudačného konania bolo ku dňu jeho začatia už začaté a právoplatne neukončené
konanie podľa osobitného predpisu, stavebný úrad do dňa jeho právoplatného ukončenia svoje konanie
preruší“. Vzhľadom na uvedené nemali stavebný úrad a odvolací orgán povinnosť postupovať podľa §

140c ods. 5 Stavebného zákona a konanie prerušiť.

47. Námietku žalobkyne 1/, že orgány verejnej správy nevyhodnotili vo vzťahu k Stavbe vplyv budúcej
prevádzky na okolie a životné prostredie, správny súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú. Podľa § 62
ods. 2 Stavebného zákona „Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk

uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu
technologického zariadenia nepreskúmava“. Hľadisko podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona,
na ktoré odkazuje citované ustanovenie Stavebného zákona, predstavuje otázku, či dokumentácia spĺňa
požiadavkytýkajúcesaverejnýchzáujmov,predovšetkýmochranyživotnéhoprostredia,ochranyzdravia
a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto

zákonom a osobitnými predpismi. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad bol povinný v prípade Stavby,
ktorá má slúžiť ako prevádzkareň (samoobslužná autoumyváreň, resp. jeden jej box ako prístavba k už
existujúcim boxom samoobslužnej autoumyvárne), preskúmať účinky budúcej prevádzky Stavby v tom
ohľade, či jej projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým
ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým

požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom neskúma
technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia. Stavebný úrad v stavebnom
povolení na str. 6 uviedol, že predložená projektová dokumentácia Stavby spĺňa podmienky v zmysle
Vyhlášky, ktoré sa týkajú verejných záujmov, ochrany životného prostredia a ochrany zdravia a života
ľudí, pričom podľa stavebného úradu tiež z predložených vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov

vyplýva, že požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, ochrany životného prostredia, ochrany zdravia
a života ľudí budú splnené. Podľa správneho súdu nie je možné tvrdiť, že stavebný úrad účinky
budúcej prevádzky Stavby podľa kritérií stanovených v § 62 ods. 2 Stavebného zákona neposúdil, aj
keď v stavebnom povolení neuviedol konkrétne detaily tohto posúdenia. Správny súd podotýka, že
predmet posúdenia vplyvov budúcej prevádzky je podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona vymedzený

a ohraničený na projektovú dokumentáciu Stavby. Stavebníkom (ďalším účastníkom 1/) predložená
projektová dokumentácia Stavby vypracovaná F. I. L., autorizovaným stavebným inžinierom v časti B4
Súhrnnej technickej správy upravuje jednak všeobecné podmienky na ochranu životného prostredia,
v časti B4.2 podmienky na ochranu životného prostredia počas užívania Stavby, teda jej prevádzky.
Záver stavebného úradu, že žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou preskúmal a zistil,

že spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, ochrany životného prostredia a ochrany zdravia
a života ľudí (čo je aj dikcia § 62 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona)
je tak napriek svojej stručnosti určitý a zrozumiteľný. Stavebný zákon v predmetných ustanoveniach
neukladá stavebnému úradu uviesť konkrétne detaily svojho posúdenia, resp. popísať vysporiadanie
sa s vplyvmi budúcej prevádzky Stavby na jednotlivé konkrétne zložky životného prostredia. Ako už

správny súd uviedol, povoľovacie konania podľa Stavebného zákona si nemožno zamieňať s posúdením
vplyvov zamýšľanej stavebnej činnosti na životné prostredie podľa Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, keďže charakter a aj rozsah tohto posúdenia je v oboch prípadoch odlišný.
Posúdenie účinkov budúcej prevádzky povoľovanej stavby na životné prostredie podľa § 62 ods. 2
Stavebného zákona nemá nahrádzať posúdenie vplyvu danej prevádzky ako navrhovanej činnosti na

životné prostredie podľa príslušných ustanovení Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
ak sa takéto posúdenie vykonať nemusí. Nemožno od stavebného úradu požadovať, aby pri posúdení
účinkov budúcej prevádzky podľa § 62 ods. 2 Stavebného zákona vykonal komplexné posúdenie v
rozsahu ako napr. stanovujú kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 k Zákonu o posudzovanívplyvov na životné prostredie. Navyše, stavebný úrad v stavebnom povolení poukázal na vyjadrenia
a stanoviská Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie, v ktorých dotknutý
orgán ako orgán štátnej správy odpadového hospodárstva a orgán štátnej správy ochrany prírody

a krajiny vyjadril súhlas so Stavbou. Predovšetkým z obsahu Vyjadrenia Okresného úradu Poltár,
odboru starostlivosti o životné prostredie ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva č. OU-
PT-OSZP-2022/000409-003 zo dňa 30. mája 2022 výslovne vyplýva, že daný orgán verejnej správy
posúdil projektovú dokumentáciu Stavby, pričom uviedol aj konkrétne citácie jej relevantných častí so
záverom, že súhlasí s vydaním stavebného povolenia na Stavbu za rešpektovania ním stanovených

podmienok, ktoré stavebný úrad následne uviedol vo výroku stavebného povolenia. Pokiaľ sa teda
stavebný úrad v súvislosti s jeho posúdením budúcich vplyvov prevádzky Stavby podľa § 62 ods. 2
Stavebného zákona odvolal aj na uvedené vyjadrenie príslušného dotknutého orgánu podľa § 140a ods.
1 písm. a) Stavebného zákona, ktoré bolo súhlasné, a ktoré je podľa § 99 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z. z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spolu s § 140b ods. 1
Stavebného zákona záväzným stanoviskom, nemožno od stavebného úradu požadovať, aby sa odklonil

od vydaného záväzného stanoviska a predmetné okolnosti posúdil podľa vlastnej úvahy sám a inak.

48. Námietka žalobkyne 1/, že vo výroku „rozhodnutia“ nie je presný popis kam a akým spôsobom budú
odvádzané odpadové vody z prevádzky autoumyvárne, pričom orgány verejnej správy sa obmedzili
len na odkaz na projektovú dokumentáciu, ktorú si stavebník vysvetľuje úplne opačne, je nedôvodná.

Žalobkyňa neuviedla, v čom má spočívať nezákonnosť výroku napadnutého rozhodnutia (zrejme
stavebného povolenia). V zmysle § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na
základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom túto nezákonnosť musí v správnej
žalobe tvrdiť žalobkyňa 1/. Bez toho, aby žalobkyňa 1/ namietala nezákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy, správny súd nemôže vyhodnotiť tvrdenia žalobkyne 1/ konštatačného charakteru ako

žalobnú námietku a vykonať na jej základe súdny prieskum zákonnosti stavebného povolenia, prípadne
rozhodnutia odvolacieho orgánu bez toho, aby prípadné dôvody nezákonnosti sám namiesto žalobkyne
1/ vyhľadával. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných
náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnychdôvodovžalobcapovažujenapadnutévýrokyrozhodnutiazanezákonné.Jepretopovinnosťou

žalobkyne 1/ vymedziť dôvody správnej žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol
vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a
jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd
môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa
správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný

rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd
jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa 1/ uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobkyne 1/ vyhľadávať
a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti

napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže
vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok
o obsahu žalobných námietok žalobkyne 1/. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným
súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobkyne 1/. Pre úplnosť správny
súd uvádza, že výrok stavebného povolenia je určitý a zrozumiteľne formulovaný, pričom nemožno

konštatovať jeho rozpor so zákonom. Stavebný úrad vo výroku stavebného povolenia výslovne uviedol,
že „Stavba bude uskutočnená podľa overenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval v mesiaci
03/2022 zodpovedný projektant F. I. L. – autorizovaný stavebný inžinier, číslo oprávnenia XXXX*XX, K.
XXX/XX, XXX XX E.. Prípadné zmeny nesmú byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného
úradu“. Spôsob nakladania s odpadmi a odpadovými vodami, ktoré budú vznikať pri prevádzke Stavby,

vrátane podmienok na ochranu životného prostredia, je upravený v Súhrnnej technickej správe, ktorá
je súčasťou projektovej dokumentácie Stavby. Tým, že stavebný úrad uviedol predmetnú projektovú
dokumentáciu Stavby vo výroku stavebného povolenia, pričom z formulácie „Prípadné zmeny nesmú
byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu“ je zrejmé, že stavebník sa nemôže
od schválenej projektovej dokumentácie odkloniť, stavebným povolením je pre stavebníka záväzne

upravený postup pri nakladaní s odpadmi a odpadovými vodami vznikajúcimi pri prevádzkovaní Stavby.
Nie je potrebné, aby tento postup bol v konkrétnostiach uvedený aj v samotnom výroku stavebného
povolenia, pričom Stavebný zákon to ani v žiadnom svojom ustanovení nevyžadoval.49. Obdobne je nedôvodná aj námietka žalobkyne 1/, že orgány verejnej správy neposúdili, či rozšírením
prevádzky autoumyvárne nedôjde k zvýšeniu obsahu polietavého prachu vplyvom sekundárnej
prašnosti, k nárastu výfukových splodín a imisnej záťaže z dopravy v priestore a v okolí prevádzky.

Žalobkyňa 1/ v správnej žalobe neuviedla, z akého právneho predpisu má vyplývať povinnosť
konajúcich orgánov verejnej správy posúdiť Stavbu a jej budúcu prevádzku z ňou tvrdených hľadísk.
Z ustanovení Stavebného zákona nevyplýva povinnosť stavebného úradu, prípadne aj odvolacieho
orgánu posudzovať Stavbu a jej budúcu prevádzku tak, ako to požaduje žalobkyňa 1/, pričom správny
súd opätovne zdôrazňuje, že vykonáva súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy len

z hľadiska ich zákonnosti a nie vhodnosti. Pokiaľ zo žalobkyňou 1/ formulovanej námietky nevyplýva, že
orgány verejnej správy porušili svoju konkrétnu zákonnú povinnosť, nemožno vyhodnotiť ich rozhodnutia
ako nezákonné.

50. Tvrdenie žalobkyne 1/ v správnej žalobe, že v administratívnom konaní navrhovala vykonať
dokazovanie za účelom posúdenia vplyvu budúcej prevádzky Stavby na životné prostredie, avšak

orgány verejnej správy žiadne dokazovanie nevykonali, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na
základe ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy, keďže uvedené tvrdenie má len konštatačný charakter. Žalobkyňa neuviedla, na ktoré konkrétne
skutočnosti navrhovala vykonať dokazovanie, akými dôkaznými prostriedkami a aký vplyv na konečné
rozhodnutie vo veci by výsledky navrhovaného dokazovania mali. Správny súd podotýka, že v zmysle §

34 ods. 4 Správneho poriadku patrí vykonávanie dôkazov orgánu verejnej správy, pričom z ustanovení
Správneho poriadku nevyplýva, že návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania je viazaný.
Orgán verejnej správy teda sám rozhodne, či účastníkom navrhované dokazovanie vykoná, a to podľa
konkrétnych okolností danej veci. V predmetnom prípade stavebný úrad v odôvodnení stavebného
povolenia k návrhu žalobkyne 1/ vykonať dokazovanie za účelom preskúmania účinkov budúcej

prevádzky Stavby na okolie vo vzťahu k určeniu susediacich nehnuteľností na individuálnu bytovú
výstavbu uviedol, že na základe vyjadrení a stanovísk Okresného úradu Poltár, odboru starostlivosti
o životné prostredie nie je potrebné, aby stavebný úrad vykonal dokazovanie za účelom preskúmania
účinkov budúcej prevádzky na okolie. Žalobkyňa 1/ v správnej žalobe len vyjadrila svoj nesúhlas
s postupom stavebného úradu, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru

o nezákonnosti postupu a rozhodnutia stavebného úradu v danom ohľade.

51. Námietka žalobkyne 1/ vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu
a stavebného povolenia je nedôvodná. Správny súd dospel k záveru, že stavebné povolenie obsahuje
všeobecné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku a aj osobitné náležitosti stavebného

povolenia podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona. Výrok stavebného povolenia je dostatočne
určitý, pričom obsahuje určenie záväzných podmienok uskutočnenia a užívania Stavby a zároveň
aj rozhodnutie o námietkach žalobkyne uplatnených v spojenom územnom a stavebnom konaní.
Žalobkyňa1/vsprávnejžaloberozsiahloprezentovalasvojepožiadavkynaobsahstavebnéhopovolenia
(popísanévbode14.tohtorozsudku),pričomvpodstatnomrozsahunamietala,ževstavebnompovolení

nie sú uvedené povinnosti stavebníka realizovať Stavbu tak, aby odpady a druhotné suroviny vznikajúce
pri jej prevádzke neznečisťovali životné prostredie, a ďalej nie je uvedené posúdenie „konkrétnych“
vplyvov Stavby a jej prevádzky na životné prostredie. Správny súd zdôrazňuje, že nepostačuje len
vyjadriť nespokojnosť s výrokom a odôvodnením stavebného povolenia (a aj rozhodnutia odvolacieho
orgánu) tým, že ho žalobkyňa 1/ považuje za nedostatočné, čo je len prezentáciou vlastného

subjektívneho úsudku žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ by musela v správnej žalobe namietať, že orgán
verejnej správy opomenul vo svojom rozhodnutí vysporiadanie sa s takou podstatnou skutočnosťou,
ktorá má vplyv na jeho zákonnosť a rozhodnutie vo veci samej. Orgány verejnej správy sú vo
všeobecnosti povinné odôvodniť svoje rozhodnutia tak, aby z nich boli zrejmé skutočnosti, ktoré
ich viedli k rozhodnutiu vo veci (výrok rozhodnutia) a nie tak, aby ich odôvodnenie zodpovedalo

predstavám žalobkyne 1/. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
konajúci orgán verejnej moci (súd alebo orgán verejnej správy) stotožnil s jeho názormi, čo vyplýva aj z
Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004. Ako
už správny súd uviedol, nie je potrebné, aby vo výroku stavebného povolenia boli uvedené konkrétne
podmienkynaochranuživotnéhoprostrediavsúvislostisprevádzkouStavby,aksúobsahomprojektovej

dokumentácie, ktorá je v zmysle výroku stavebného povolenia pre stavebníka záväzná (bod 48. tohto
rozsudku). Rovnako v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ z ustanovení zákona nevyplýva povinnosť konajúcich
orgánov verejnej správy uviesť vo svojich rozhodnutiach posúdenie takých konkrétnych skutočností,ktoré žalobkyňa 1/ požaduje, nemožno v prípade ich absencie uvažovať o ich nepreskúmateľnosti.
Z odôvodnenia stavebného povolenia vyplýva, že stavebný úrad posúdil účinky budúcej prevádzky
Stavby na životné prostredie (bod 47. tohto rozsudku), pričom nedostatok presvedčivosti stavebného

povolenia vo vzťahu k posúdeniu vplyvov Stavby na životné prostredie nemôže žalobkyňa 1/ odvodzovať
od toho, že stavebný úrad nevykonal toto posúdenie podľa jej predstáv. Námietka žalobkyne 1/,
že stavebný úrad nevyhodnotil povahu a rozsah „navrhovanej činnosti“ v technických jednotkách
a nevyhodnotil súvislosť s inými činnosťami jestvujúcimi (poľnohospodárska činnosť), prípadne aj
plánovanými (individuálna bytová výstavba) je vzhľadom na uvedené rovnako bezpredmetná, keďže

Stavba nebola ako „navrhovaná činnosť“ predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani
predmetomzisťovaciehokonaniapodľaZákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie(nebolteda
dôvod, aby stavebné povolenie obsahovalo informácie podľa § 66 ods. 2 Stavebného zákona), pričom
stavebný úrad rovnako nemá povinnosť v územnom a stavebnom konaní nahrádzať posudzovanie
stavebného zámeru ako navrhovanej činnosti spôsobom a v rozsahu podľa Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Správny súd ďalej uvádza, že orgány verejnej správy sa vo svojich

rozhodnutiach vysporiadali aj s námietkou žalobkyne 1/, že realizáciou a prevádzkou Stavby dôjde
k znehodnoteniu susedného pozemku vo vlastníctve žalobkyne 1/ z hľadiska jeho možného použitia na
výstavbu domu, keď uviedli, že parcela E KN č 725/2 v k. ú. E. je evidovaná ako orná pôda, ktorá slúži
pre rastlinnú poľnohospodársku výrobu. Stavebný úrad tiež odôvodnil spojenie územného a stavebného
konania k Stavbe, a to tým, že stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska a žiadosť

stavebníka poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej Stavby, pričom zároveň upustil
podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania.

52. K námietke žalobkyne 1/, že vo výrokoch stavebného povolenia, ako aj rozhodnutia odvolacieho
orgánu nie sú určené podmienky ochrany záujmov spoločnosti pri výstavbe, ochrany záujmov

spoločnosti pri užívaní Stavby, vylúčenia alebo obmedzenia negatívnych účinkov Stavby a jej užívania
na životné prostredie, informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku,
akbolivydané,podrobnejšiepožiadavkynauskutočnenieStavbypredovšetkýmzhľadiskakomplexnosti
a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie
povrchovýchvôd,úpravyokoliaStavbyapodmienokochranyzelene,prípadnejejpremiestnenia,plnenie

požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi
rozhodnutiami, správny súd uvádza, že žalobkyňa 1/ vzhľadom na skutočnosť, že Stavba nebola
predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani predmetom zisťovacieho konania podľa
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom žalobkyňa 1/ nenadobudla postavenie
dotknutej verejnosti, nebola ako účastníčka spojeného územného a stavebného konania v zmysle § 34

ods. 2 a § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona oprávnená v konaní namietať prípadný zásah do práv
verejnosti na životné prostredie a domáhať sa ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
Rovnako v správnom súdnom konaní žalobkyňa 1/ nemá postavenie zainteresovanej verejnosti podľa §
42 ods. 1 SSP, a teda sa môže domáhať preskúmania prípadnej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného
a stavebného povolenia len ak bolo zasiahnuté do jej vlastných práv a právom chránených záujmov, čo

v danom prípade netvrdila. Správny súd preto na uvedené námietky žalobkyne 1/ neprihliadal.

53. Námietka žalobkyne 1/, že z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva, prečo orgány verejnej
správy nepovažujú parcelu E KN č. 725/3 za pozemok priamo dotknutý Stavbou, je v rozpore
s odôvodnením odvolacieho orgánu, ktorý na str. 9 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že

stavebný úrad parcelu E KN č. 725/3 v k. ú. E. považoval za dotknutú navrhovanou Stavbou,
pričom zároveň uviedol, že všetci vlastníci (žalobcovia a ďalší účastník 3/) boli stavebným úradom
o začatí konania oboznámení a mohli sa k Stavbe v rámci konania vyjadriť, stavebné povolenie im
bolo stavebným úradom riadne doručované, pričom žalobcovia proti stavebnému povoleniu aj podali
odvolanie. Nedôvodná je aj námietka, že orgán verejnej správy vôbec nezhodnotil vplyv autoumyvárne

a jej budúcej prevádzky na užívanie „pozemkov“ vzhľadom na minimálny odstup Stavby od hranice
„pozemku“, keďže stavebný úrad a aj odvolací orgán sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali s otázkou
využívania susediacich pozemkov s pozemkom zastavaným Stavbou (rastlinná poľnohospodárska
výroba) a s odstupovými vzdialenosťami v zmysle Vyhlášky, ktoré vo svojich rozhodnutiach podrobne
popísali s uvedením konkrétnych vzdialeností v metroch. Ostatné tvrdenia žalobkyne 1/ popísané v bode

16. tohto rozsudku k povahe susediacich pozemkov, ich možnému budúcemu využitiu ako pozemkov
pre bytovú výstavbu a k ich znehodnoteniu nepredstavujú relevantnú námietku podľa § 182 ods. 1 písm.
e) SSP, keďže z nich nie je zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa 1/
považuje napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné. Správny súd preto nemoholvdanomohľadevykonaťsúdnyprieskumnapadnutýchrozhodnutíorgánovverejnejsprávy.Obdobneani
tvrdeniažalobkyne1/opísanévbode17.tohtorozsudkunepredstavujúrelevantnúnámietkupodľa§182
ods. 1 písm. e) SSP umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia

odvolacieho orgánu a stavebného povolenia, keďže predstavujú len prezentáciu vlastných postojov
a úvah žalobkyne 1/ a vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutiami orgánov verejnej správy.

54. Tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie odvolacieho orgánu vo výrokovej časti obsahuje zrejmú
nesprávnosť, nakoľko Mesto Poltár nemá primátorku, pričom odvolací orgán neskúmal dôsledne stav

konania a formálne okopíroval výrok svojho predchádzajúceho rozhodnutia, nepredstavuje relevantnú
žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu, nakoľko z neho nie
je zrejmé, v čom má spočívať rozpor napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu so zákonom.

55. Správny súd nemohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia odvolacieho orgánu a stavebného
povolenia vo vzťahu k námietke žalobcov v správnej žalobe, že konajúce orgány verejnej správy sa

vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s existenciou podnájomnej zmluvy na pozemok zastavaný
Stavbou, ktorú mal uzatvoriť žalobca 2/ so Združeným poľnohospodárskym družstvom Poltár a ktorú
mal žalobca 2/ predložiť stavebnému úradu, keďže žalobca 2/, ako už správny súd uviedol v bode
43. tohto rozsudku, si v tomto ohľade neuplatnil žiadne námietky v administratívnom konaní pred
stavebným úradom, v dôsledku čoho nie je možné pre zákonnú prekážku koncentrácie uplatňovania

námietok v územnom a stavebnom konaní vykonať ani súdny prieskum napadnutých rozhodnutí
konajúcich orgánov verejnej správy. Žalobkyňa 1/ sa môže v správnej žalobe domáhať súdneho
prieskumu rozhodnutí konajúcich orgánov verejnej správy len v tom rozsahu, v akom bolo zasiahnuté
do jej práv a právom chránených záujmov, pričom v správnej žalobe vo vzťahu k tvrdenej existencii
podnájomnej zmluvy žalobcu 2/ na pozemok zastavaný Stavbou a namietanému nevysporiadaniu

sa orgánov verejnej správy s jej existenciou zásah do svojich práv a právom chránených záujmov
neuviedla a nekonkretizovala. Keďže tvrdenia žalobcov v správnej žalobe by mohli nasvedčovať
údajnej manipulácii s administratívnym spisom stavebného úradu, správny súd vykonal na pojednávaní
dokazovanie listinami, ktoré žalobcovia predložili ako prílohy správnej žaloby, a to listinou obsahujúcou
čiastočne zle čitateľnú a čiastočne nečitateľnú fotografiu zachytávajúcu prvú stranu dokumentu

označeného ako „PODNÁJOMNÁ ZMLUVA“ so Združeným poľnohospodárskym družstvom Poltár
ako nájomcom a žalobcom 2/ ako doterajším prenajímateľom a fotografiu zachytávajúcu časť
poslednej strany neznámeho zmluvného dokumentu obsahujúceho vlastnoručné podpisy štatutárnych
zástupcovZdruženéhopoľnohospodárskehodružstvaPoltáražalobcu2/,odtlačokpečiatkyZdruženého
poľnohospodárskeho družstva Poltár a uvedenie miesta a dátumu podpisu, a listinou obsahujúcou

fotografiu časti neznámej listiny s neznámym obsahom, na ktorej je odtlačok prijímacej pečiatky
Mestského úradu Poltár s dátumom „01-08-2022“, ručne písaným slovom „prevzala“ a nečitateľným
podpisom neznámej osoby. Z uvedených listín ale nevyplynuli pre správny súd žiadne také skutočnosti,
z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca 2/ stavebnému úradu skutočne predložil podnájomnú zmluvu
uzatvorenú so Združeným poľnohospodárskym družstvom Poltár na pozemok zastavaný Stavbou,

keďže celý text tvrdenej zmluvy, resp. prinajmenšom jej relevantná časť, z predložených listín nie
je zrejmý a rovnako z fotografie časti neznámej listiny s neznámym obsahom, na ktorej je len
odtlačok prijímacej pečiatky Mestského úradu Poltár s dátumom a nečitateľným podpisom neznámej
osoby, nevyplýva, že práve žalobca 2/ predložil stavebnému úradu namietanú podnájomnú zmluvu.
Zvykonanéhodokazovanianemalsprávnysúdpreukázané,žežalobca2/stavebnémuúradunamietanú

podnájomnú zmluvu skutočne predložil a v konaní došlo k manipulácii s administratívnym spisom.
Uvedenéskutočnostitaknemajúžiadnyvplyvnazákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia
odvolacieho orgánu a stavebného povolenia. Z dôvodu bezpredmetnosti uvedených tvrdení správny súd
nevykonal dokazovanie vyžiadaním vyjadrenia od stavebného úradu ako „bolo naložené“ s podaním
doručeným žalobcom 2/ dňa 1. augusta 2022, ktoré bolo prevzaté pracovníčkou Mestského úradu Poltár,

a ktoré sa v spise nenachádza, keďže by bolo nadbytočné.

56. Správny súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, keďže
z odpovede Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 13. októbra 2023, ktorej kópiu

predložil správnemu súdu odvolací orgán spolu so svojím vyjadrením k správnej žalobe, vyplýva, že
podanie žalobcov zo dňa 7. februára 2023 nie je možné vyhodnotiť ako podnet podľa § 19 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s ohľadom na § 1 ods. 1 písm. a) bodu 2 daného zákona.
Neboli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, keďže vzhľadomna uvedené neprebieha také administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
na rozhodnutie správneho súdu.

57. Správny súd pre úplnosť dodáva, že neprihliadol na tvrdenie žalobcov v replike k vyjadreniu
odvolacieho orgánu k správnej žalobe, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
svojím nekonaním porušilo svoju zákonnú povinnosť, pričom odpoveď Ministerstva životného prostredia
Slovenskejrepubliky(zodňa13.októbra2023,pozn.správnehosúdu)bolavrozporesprávnouúpravou,
keďže ministerstvo nevydalo rozhodnutie, ktorým by meritórne určilo, že navrhovaná činnosť (prístavba

autoumyvárne) nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, keďže postup ministerstva
nie je predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom konaní, a navyše, žalobcovia uvedenú
argumentáciu uplatnili po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu
žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote
ustanovenej na podanie žaloby. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobcovia môžu namietať v
správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom

stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu,
podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom
priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody
nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok)

časovo obmedzené až na výnimky stanovené zákonom uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po
uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky,
resp.skôruplatnenénámietkydodatočnedopĺňaťarozširovať,atoanivreplikekvyjadreniuodvolacieho
orgánu k správnej žalobe.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho
orgánu v spojení so stavebným povolením a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v
správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov/ konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto im správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal.

60. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

61. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo

na náhradu ďalších trov konania. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom právo na náhradu trov
konania pred správnym súdom, keďže správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, a teda
nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu ich trov konania podľa § 169 prvej vety SSP.
62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísal predseda senátu Mgr. Marián Štulajter a členka senátu JUDr. Alena

Antalová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.