Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200304
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja
Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobcu: Capital Investment Cars s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 787
309, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o, so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti

rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/129/2022-120, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č.
102291780/2021/2020 zo 16. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa
§ 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v účinnom znení (ďalej len

„zákon o účtovníctve“) v spojení s § 155a ods. 1 a 2 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len
„daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- EUR, za porušenie § 8 a § 17 zákona
o účtovníctve tým, že žalobca nevedením účtovníctva v súlade so zákonom o účtovníctve nesprávne
vykázal skutočnosti v účtovnej závierke za účtovné obdobie roka 2016. Týmto konaním sa dopustil
správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) a i) zákona o účtovníctve; žalobca v roku 2021 otvoril
uzavreté účtovné knihy za rok 2016 po ich schválení a nemal zaúčtované vozidlá Y. Y., EČV D.XXXD.

a X. J. Y. J., EČV D.XXXD. (ďalej len „vozidlá“), ktoré mal vo vlastníctve.
2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.
100465402/2022z13.marca2022(ďalejlen„rozhodnutiežalovaného“)prvostupňovérozhodnutiepodľa
§ 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že porušenie ustanovení § 8 a § 17
zákona o účtovníctve preukázané bolo, a že výška pokuty nie je likvidačná ani šikanózna vo vzťahu k
majetku žalobcu.
3. Podľa žalovaného, uvedenie dôvodu opravy účtovnej závierky nemôže byť spôsobilé na aprobáciu

vykonávania opráv v rozpore so zákonom o účtovníctve. Dodal, že k oprave ani nedošlo, pretože vozidlá
na sklad preúčtované neboli. Poukázal na to, že žalobca je objektívne zodpovedný za porušenie zákona
o účtovníctve, preto prvostupňový orgán neskúmal zavinenie žalobcu. V tejto súvislosti vyhodnotil aj
okolnosti ako neopatrnosť, či vzájomné nepochopenie sa pri komunikácii s účtovníčkou ako nedôvodné
vo vzťahu k zániku zodpovednosti žalobcu za spáchané správne delikty. Účtovný stav žalovaný nemal za
zodpovedajúci stavu reálnemu. Vzhľadom na to, že účtovníctvo má poskytovať verný a pravdivý obraz

o podnikateľskom subjekte, došlo podľa žalovaného k závažnému porušeniu zákona o účtovníctve.
Žalovaný posúdil otváranie uzavretých účtovných kníh po schválení účtovnej závierky, nedôvodné
zvyšovanie nákladov žalobcu, nesprávne vykázanie hospodárskeho výsledku, nevykázanie majetku vhodnote 127.168,- EUR (obstarávacia cena vozidiel) v účtovných knihách a v účtovnej závierke ako
zásadné porušenie zákona o účtovníctve.
II. Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Navrhol, aby súd z dôvodov nesprávneho
právneho posúdenia veci, nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci a
podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým
rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Alternatívne, aby súd zmenil obe

rozhodnutia orgánov verejnej správy tak, že žalobcovi uloží pokutu vo výške 759,08,- EUR.
5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-30S/129/2022-120 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú.
6. Správny súd dal do popredia verejný záujem spočívajúci v pravdivosti a reálnosti v účtovných
závierkach zverejňovaných informácií. Preto námietku žalobcu, že jeho konanie nemohlo ovplyvniť

úsudok subjektov prezerajúcich si účtovné závierky, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, vzhľadom
na jej subjektívny, ničím nepodložený charakter. Správny súd apeloval aj na to, že práve register
účtovných závierok slúži na vytvorenie si obrazu o bonite tej-ktorej spoločnosti.
7. Správny súd prisvedčil názoru žalovaného, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, preto
okolnosti vysvetľujúce konanie žalobcu - jazyková bariéra medzi ním a účtovníčkou, ktorá mala byť

dôvodom pre opätovné otvorenie účtovných kníh (nesprávne pochopenie pokynov žalobcu), nemôžu
mať právny význam pri otázke zodpovednosti za porušenie zákona o účtovníctve.
8. Správny súd k žalobcom namietanému postupu prvostupňového orgánu, že preverenie účtovníctva
vykonal v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú kontrolu, čím oklieštil práva žalobcu, vyhodnotil
s poukazom na § 38 ods. 6 zákona o účtovníctve, ako i § 44 ods. 1 daňového poriadku tak, že

prvostupňový orgán konal v súlade so zákonom.
9. K namietanej výške uloženej pokuty správny súd vyslovil záver, že táto bola uložená v súlade
s ustanoveniami zákona o účtovníctve, prihliadnuc na počet spáchaných správnych deliktov, pričom
jej výšku orgány verejnej správny riadne zdôvodnili. Správny súd takto vyrubenú pokutu považoval
za spĺňajúcu jej sankčný ako i prevenčný účel. Poukázal na to, že pokuta bola uložená na spodnej

hranici stanovenej zákonom o účtovníctve, vypočítaná z netto majetku žalobcu, za použitia absorpčnej
zásady; sumu 8.000,- EUR vo vzťahu k sume majetku žalobcu vo výške 6.000.253,- EUR, podľa názoru
správneho súdu, nemožno považovať za likvidačnú. V tejto súvislosti ako nerelevantné správny súd
vyhodnotil aj štatistické údaje predložené žalobcom, vzhľadom k tomu, že dostatočne nepreukázal, či sa
týkali podobných prípadov. Správny súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky smerujúce k diskriminácii

žalobcu z dôvodu, že spoločníkmi sú zahraničné subjekty a konateľ je poľskej štátnej príslušnosti, či
námietky ohľadom naplnenia fiškálneho záujmu štátu uloženou pokutou. V tomto zmysle uviedol, že
dané námietky boli natoľko všeobecné, že ich nebolo možné preskúmať.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
10. Žalobca podal voči rozsudku kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca nesprávne

právne posúdenie správneho súdu videl v určení výšky pokuty, poukazujúc na to, že nie je v súlade s
bežnou praxou prvostupňového orgánu, ani žalovaného.
11. Žalobca úvodom priznal svoje pochybenie, no zároveň vyzdvihoval fakt, že túto chybu opravil aj bez
výzvy prvostupňového orgánu, resp. že svoju povinnosť splnil dobrovoľne. K záveru správneho súdu
o tom, že štatistiky výšky ukladaných pokút neobsahujú konkrétne údaje, teda, že sú príliš všeobecné,

žalobca uviedol, že nedisponuje možnosťami ako tieto údaje zistiť, a že na to mohol správny súd
vyzvať žalovaného. Žalobca vnímal pochybenie i v tom, že orgány verejnej správy neuviedli metodológiu
k výpočtu uloženej pokuty, ani inú dokumentáciu preukazujúcu, že rovnakým spôsobom pristupujú v
skutkovo a právne zhodných prípadoch.
12. Žalobca poukázal aj na proklientske opatrenia žalovaného zaoberajúce sa ukladaním účtovných

závierok do Registra účtovných závierok, na podklade ktorých žalovaný môže vyzvať dotknutý
podnikateľský subjekt na splnenie si povinnosti uložiť účtovnú závierku do registra. Následne akcentoval
na to, že si túto povinnosť splnil dobrovoľne aj bez takejto výzvy. Žalobca k tomu ďalej predložil graf počtu
podnikateľských subjektov, ktoré naposledy podali účtovnú závierku v rokoch 2016 až 2021. Týmto sa
snažil preukázať, že totožnú povinnosť si nesplnili desiatky tisíce podnikateľských subjektov, preto nie

je na mieste tak vysoká pokuta, aká bola uložená jemu.
13. V tomto zmysle rovnako označil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 100628855/2022 z 29. marca
2022, ktorým, podľa žalobcu, za totožné porušenie bola tam uvedenému podnikateľskému subjektu
uloženápokutavovýške100,-EUR.Žalobcaďalejupriamilpozornosťnaodpovedejednotlivýchorgánovverejnejsprávy,vktorýchsavyjadrilikpočtuvykonanýchkontrol,miestnychzisťovaníapriemernejvýške
uložených pokút za príslušné porušenia povinností, na podklade ktorých žalobca chcel preukázať na
neprimeranosť výšky jemu uloženej pokuty.

14. Žalobca sa v kasačnej sťažnosti pridŕžal aj argumentácie ohľadom účelovosti kontroly,
presadzovania fiškálneho záujmu štátu, ako i neexistencie pohľadávok a z toho plynúcej nemožnosti
ovplyvniť úsudok iných podnikateľských subjektov. Záverom žalobca poukázal na porušenie povinnosti
riadneho odôvodnenia rozhodnutí zo strany orgánov verejnej správy, ale i na porušenie ústavného
imperatívu, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon, a to uplatneným reštriktívnym výkladom príslušných právnych noriem.
15. Na podklade všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
16. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho
súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa neho uložená pokuta zodpovedá

závažnosti spáchaného správneho deliktu a je proporčná čo do majetku žalobcu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou

a včas. Súdny poplatok bol uhradený.
20. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

21. Kasačná sťažnosť sa opierala o nesprávne právne posúdenie v súvislosti s určením výšky pokuty.

Žalobca v tomto smere namietal (i) disproporciu medzi pokutami, ktoré prvostupňový orgán obyčajne
ukladá a pokutou, ktorú uložil jemu, (ii) účelovosť vykonanej kontroly s cieľom naplniť fiškálny záujem
štátu, (iii) neexistenciu veriteľov, ktorí by mohli byť nesprávnymi účtovnými závierkami dotknutí a (iv)
závažnosť svojho konania. Žalobca teda nerozporoval vzniknutý skutkový stav, len vysvetľoval, prečo k
nemu došlo a prečo následky svojho konania podľa jeho názoru neboli závažné.

22. Kasačný súd poukazuje na v tejto veci relevantné ustanovenia zákona o účtovníctve. Ustanovenie
§ 8 ods. 1 zákona o účtovníctve zaväzuje podnikateľský subjekt viesť účtovníctvo správne, úplne,
preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Podľa § 8 ods. 2
zákona o účtovníctve je účtovníctvo účtovnej jednotky správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo
v súlade so zákonom o účtovníctve a osobitnými predpismi, ktoré sa k nemu viažu. Interpretáciou

tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že stačí jedno porušenie zákona o účtovníctve na to, aby
sa účtovníctvo podnikateľského subjektu stalo nesprávnym - teda zákon porušujúcim. Vzhľadom na
systematickú previazanosť jednotlivých ustanovení zákona o účtovníctve je zrejmý jeho účel: vedenie
účtovníctva spôsobom podľa § 8 zákona o účtovníctve. Zle zaúčtované vozidlá teda v zmysle vyššie
uvedeného spôsobujú rozpor so skutočným stavom. Toto porušenie tak malo vplyv na nesprávne

vykázanie skutočností v účtovnej závierke. Takýto rozpor je podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o
účtovníctve samostatným dôvodom na sankcionovanie podnikateľského subjektu.
23. Podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve nemožno po zostavení účtovnej závierky otvárať uzavreté
účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ktorý hovorí, že do schválenia účtovnej závierky možno
uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť len v tom prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný

obraz účtovníctva. Ustanovenie § 16 ods. 11 zákona o účtovníctve však stanovuje, že ak sa aj po
schválení účtovnej závierky zistí neporovnateľnosť údajov s predchádzajúcim účtovným obdobím,
účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej
závierkevpoznámkach.Dôvodnosťtohtopostupuďalejpribližuje§16ods.12zákonaoúčtovníctve,keď
vymedzuje: v účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada,

že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia
byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného
obdobia (...) Podľa § 17 ods. 8 a 9 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná uvádzať v účtovnej
závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (...), informácie vúčtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia
byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé.
24. Tieto ustanovenia podnikateľskému subjektu dávajú jasné inštrukcie. Po zostavení účtovnej závierky

nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy. Predmetný zákaz otvárania už uzavretých účtovných kníh po
zostavení účtovnej závierky vychádza z dodržiavania bilančnej kontinuity podľa § 16 ods. 12 zákona
o účtovníctve, na ktorú poukázal aj žalovaný. Hoci zákon o účtovníctve predpokladá možnosť otvárať
uzavreté účtovné knihy v prípade, že zostavená účtovná závierka neposkytuje verný a pravdivý obraz,
táto je obmedzená časom. Účtovná závierka za účtovné obdobie, v ktorom je potrebné vykonať opravy,

ešte nemôže byť schválená. Ak teda žalobca chcel robiť zmeny po schválení účtovných závierok, lebo
mal za to, že údaje neboli porovnateľné, mohol a mal využiť inštitút poznámky v účtovnej závierke z
toho účtovného obdobia, v ktorom túto nezrovnalosť zistil, tak ako to predpokladá § 16 ods. 11 zákona
o účtovníctve. Keďže tak neurobil, porušil § 17 zákona o účtovníctve, čo je podľa § 38 ods. 1 písm. i)
zákona o účtovníctve samostatným dôvodom na sankcionovanie podnikateľského subjektu.
25. V kontexte týchto ustanovení treba vnímať aj závažnosť konania žalobcu. Podľa § 7 ods. 1 zákona

o účtovníctve: účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a
pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej
jednotky. Vernosť a pravdivosť obrazu o podnikateľskom subjekte predstavujú nosné princípy pre
zostavovanie účtovnej závierky a zároveň cieľ účtovníctva (podobne aj BALÁŽ, O. Zákon o účtovníctve
- komentár, § 7. Uverejnené v ASPI pod ID: ASPI_ID KO431_a2002SK). Účtovná závierka je podľa §

17 ods. 1 zákona o účtovníctve prvá veta štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom
účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Otváranie účtovných kníh a zmena
účtovnej závierky po jej schválení teda inými slovami znamená, že skutočnosti, ktoré už boli predmetom
účtovníctva, nezodpovedali zákonným atribútom - neposkytovali verný a pravdivý obraz o finančnej
situácii podnikateľského subjektu. Tieto skutočnosti potom nemohli byť relevantným podkladom pre

ekonomické rozhodnutia iných subjektov, pretože narušili právnu istotu používateľov účtovnej závierky,
resp. Registra účtovných závierok, ktorý má slúžiť na zabezpečenie transparentnosti a dostupnosti
finančných informácií o danom podnikateľskom subjekte.
26. Kasačný súd preto uznáva záver prvostupňového orgánu, že zverejnenie opakovane schválenej
účtovnej závierky, ktorá nezodpovedala reálnemu stavu, mohlo mať za následok, že používatelia

účtovnej závierky - používatelia Registra účtovných závierok nezískali potrebné informácie, resp.
získali mylné informácie na vytvorenie si úsudku o finančnej situácii žalobcu. To, že nesprávnosti v
účtovnej závierke mali byť jej opätovným schválením napravené, nemôže byť posúdené ako relevantná
skutočnosť, ak by k tejto náprave aj došlo. Relevantné z hľadiska viny žalobcu je len to, že iné subjekty
nemali prístup k reálnym finančným informáciám o hospodárení žalobcu. Nie je pri tom dôležité, či k

vplyvu na obchodných partnerov aj došlo, ale že k nemu dôjsť mohlo. Sťažnostný bod o neexistencii
veriteľov, ktorí by mohli byť nesprávnymi účtovnými závierkami dotknutí, preto kasačný súd vyhodnotil
ako nedôvodný.
27. Argumentačná línia žalobcu, že si povinnosť opravy účtovnej závierky splnil dobrovoľne, nemôže
obstáť. Žalobca poukázal na opatrenia žalovaného, ktoré boli prijaté za účelom správneho ukladania

účtovných závierok do Registra účtovných závierok, pretože do 31. júla 2020 nemalo uloženú
účtovnú závierku 26.726 podnikateľských subjektov. Kasačný súd tento sťažnostný bod vyhodnotil ako
nedôvodný, pretože v prípade žalobcu nešlo o neuloženie účtovnej závierky, ale o opätovné uloženie inej
účtovnej závierky. Žalobca tiež poukazoval na to, že v jeho prípade bol sankcionovaný za nezostavenie
účtovnej závierky. Tento záver však nie je správny. Žalobca bol sankcionovaný za to, že účtovná závierka

nenapĺňala atribút zrozumiteľnosti.
28. Ak by však aj išlo o prípady skutkovo podobné s prípadom žalobcu, na vyvodenie
administratívnoprávnej zodpovednosti a výšku pokuty nemôže mať vplyv to, že podobné nezrovnalosti
v účtovných závierkach mali aj iné podnikateľské subjekty. Jednou zo zásad ukladania trestu podľa
Trestného zákona, ktorá sa v zmysle § 195 písm. d) SSP aplikuje aj pri správnom trestaní, je

jeho individualizácia. Z dikcie § 34 ods. 4 Trestného zákona je nesporné, že pri určovaní sankcie
treba prihliadať výlučne na okolnosti daného prípadu, najmä na povahu a závažnosť porušenia,
jeho následky, osobu, ktorá delikt spáchala a jej majetkové pomery. Komparácia s inými subjektami
by teda bola v priamom rozpore s touto zásadou, pretože by sa výška pokuty fakticky odvíjala
od konania iných. Porušenie zákona o účtovníctve inými subjektami preto nemôže ospravedlniť ani

znížiť závažnosť jeho porušenia žalobcom. Orgány verejnej správy sú povinné zabezpečiť individuálne
a spravodlivé sankcionovanie konkrétneho protiprávneho konania, po zohľadnení konkrétnych
okolností prejednávaného prípadu. Úlohou orgánov verejnej správy teda nie je porovnávať správanie
podnikateľských subjektov vo všeobecnosti a vytvoriť akýsi stred, ktorý by mal slúžiť ako meradlo privyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k účastníkom konania v jednotlivých,
samostatných správnych konaniach. Podstatné pre vyslovenie viny je posúdiť, či práve ten konkrétny
účastník konania, voči ktorému bolo začaté správne konanie, porušil zákonom ustanovenú povinnosť,

v akej miere a s akými následkami. Práve týmto postupom sa potom napĺňa aj požiadavka primeranosti
uloženého trestu. Aj podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4/To7/2013, z 13. mája 2014:
individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
29. Samotný zákon o účtovníctve stanovuje mantinely, ktoré je treba pri určovaní výšky pokuty dodržať.

Ostatné kritériá vyplývajú zo zásad správneho trestania, pričom tieto prvostupňový orgán aplikoval
a svoje úvahy žalobcovi priblížil. Dodržanie týchto aspektov a odôvodnenie postupu konajúceho
orgánu v konkrétnom prípade je plnohodnotnou garanciou rovnakého a spravodlivého zaobchádzania s
účastníkmi správneho konania, bez potreby osobitného dokazovania, že výpočet pokuty bol identický,
resp. podobný ako v iných prípadoch.
30. Ani sťažnostný bod o výške pokuty nemohol kasačný súd vyhodnotiť ako dôvodný. Správny súd

sa dostatočne vysporiadal s jej posúdením. Prvostupňový orgán aj žalovaný vysvetlili výpočet i výšku
uloženej pokuty korektným aplikovaním § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve. Podľa § 38 ods. 2
písm. b): daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy
majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o
položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom

za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur. Podľa § 38 ods. 2 písm. c): daňový úrad uloží
pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. h) až m) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v
súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods.
3; najviac však 100 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné
obdobie; najviac však 100 000 eur. Podľa súvahy účtovnej závierky za rok 2016 bol prvostupňovým

orgánom zistený majetok netto žalobcu vo výške 1.588.539,- EUR. Keďže § 38 ods. 2 písm. b) a c)
vymedzuje rozsah pokuty do 2% z takto zisteného majetku, maximálna možná horná hranica sadzby
pokuty predstavovala 31.770,78- Eur.
31. Podľa § 155a ods. 1 daňového poriadku: Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu
podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v

rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné,
uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou
hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké,
úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa
uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých

správnychdeliktov,ktorýchsadopustil.Podľa§155aods.2daňovéhoporiadku:Uloženieúhrnnejpokuty
spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením
osobitného predpisu (odkaz na zákon o účtovníctve). Vzhľadom na to, že žalobca spáchal viac ako
jeden správny delikt, pričom v danom prípade nemožno určiť najvyššiu dolnú hranicu sadzby pokuty,
prvostupňový orgán odrážajúc sa od sumy 31.770,78- Eur, uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- EUR,

teda 25% z maximálnej možnej sadzby.
32. Kasačný súd nemôže inak ako prisvedčiť správnemu súdu, ale i žalovanému, že táto suma je v plnej
miere zákonná, a zároveň sa javí ako zohľadňujúca okolnosti prejednávaného prípadu. Samotný spôsob
výpočtu stanovený zákonodarcom predpokladá, že pokuty ukladané na podklade tohto ustanovenia
variujú od prípadu k prípadu. Je pravdou, že prvostupňovému orgánu bolo týmto ustanovením zverené

pomerne široké diskrečné oprávnenie. Dôležité je však povedať, že diskrécia umožňuje ukladať
sankcie v závislosti od závažnosti konania, následkov tohto konania a ich rozsahu. Reflektovaním
týchto aspektov kasačný súd uznáva, že pokuta uložená žalobcovi predstavuje, v zásade, len zlomok
maximálnej možnej sadzby. S ohľadom na majetok žalobcu a charakter porušenia zákona o účtovníctve,
uložená pokuta neprekračuje ani primeranosť. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdeniami žalobcu o jej

šikanóznej povahe, a to ani v porovnaní s ostatnými uloženými pokutami. Žalobca navyše nepreukázal,
že by výška uloženej pokuty bola neprimeraná vo vzťahu k nemu samotnému. Neprimeranosť výšky
uloženej pokuty opieral o „bežnú prax ostatných daňových subjektov“, čo na jej moderáciu nepostačuje.
Naopak, z druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že k 31. decembru 2020 žalobca vykázal stav na
finančných účtoch v sume 42.118,00- EUR, pričom stav majetku netto žalobcu bol k rovnakému dňu vo

výške 6.000.253,00- EUR. Možno len súhlasiť s názorom žalovaného, prevzatým i správnym súdom,
že pokutu vo výške 8.000,- EUR vo vzťahu k vyššie vyčíslenému majetku nemôže žalobca považovať
za likvidačnú.33. V tejto súvislosti kasačný súd nemohol svoje rozhodnutie oprieť ani o štatistické údaje o priemernej
výške uložených pokút. Diskrečné oprávnenie orgánov verejnej správy je dané z?dôvodu, aby v?každej
jednej veci bol trest ukladaný so zreteľom na konkrétnosti prípadu, s?prihliadnutím na skutkové okolnosti

a?osobu páchateľa, s?cieľom zabezpečiť naplnenie účelu trestu, vrátane jeho prevýchovnej funkcie
(podobne Burda, E. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2010, s. 283-288).
34. Z údajov o výškach pokút predložených žalobcom nebolo možné zistiť, že by sa týkali prípadov
skutkovo a právne zhodných s prípadom žalobcu. Rovnako ani všeobecne koncipované, ničím

nepodložené podozrenia žalobcu o účelovosti vykonanej kontroly s diskriminačným pozadím kasačný
súd nemohol vyhodnotiť ako spôsobujúce nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Kasačný súd však pre
úplnosť zdôrazňuje, že ani keby žalobcom predkladané údaje boli bývali vychádzali z porušenia
rovnakých ustanovení zákona o účtovníctve, nezakladala by výška pokuty sama osebe dôvod
pre konštatovanie nezákonnosti. Dôvodom je práve vyššie uvedená, zákonodarcom predpokladaná
diferenciácia medzi posudzovanými prípadmi, odrážajúc sa od majetku kontrolovaných podnikateľských

subjektov a počtu nimi spáchaných správnych deliktov na danom úseku. Hoci kasačný súd pripúšťa,
že legitímne očakávania predpokladajú určitú istotu účastníkov konania, že o ich veci bude rozhodnuté
obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania nemožno absolutizovať, najmä
nie v prípadoch, kde je orgánu verejnej správy daná diskrečná právomoc (podobne napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Stk/11/2022, z 26. októbra 2022).

35. Striktne vzaté, ak by prvostupňový orgán chcel uškodiť žalobcovi, mohol by, vzhľadom na
zákonom o účtovníctve stanovené maximum, uložiť niekoľkonásobne vyššiu pokutu. Skutočnosť,
že tak neurobil, nasvedčuje rešpektovaniu nevyhnutnosti, miernosti a vyváženosti pri vyvodzovaní
administratívnoprávnej zodpovednosti.
36. Kasačný súd uzatvára, že rozhodnutia orgánov verejnej správy dali dostatočnú odpoveď na to, prečo

vyvodili administratívnoprávnu zodpovednosť voči žalobcovi a aké skutočnosti zohľadňovali pri výške
uloženej pokuty. Uložená pokuta nie je šikanózna, pretože je uložená v medziach zákona o účtovníctve
a daňového poriadku. Správny súd sa vyčerpávajúco zaoberal každým žalobným bodom žalobcu a
aplikáciou relevantných zákonných ustanovení dospel k záveru, ktorý sa zhoduje so závermi kasačného
súdu. Kasačná sťažnosť preto bola v celom rozsahu vyhodnotená ako nedôvodná.

37. Kasačný súd na záver uvádza, že rozhodol rovnako ako v prípade konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 4Stk/10/2024; rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Stk/10/2024 z 21. mája 2025
vychádzal z podobného skutkového stavu, za účasti rovnakých účastníkov konania.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
38. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie

je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa
predmetného ustanovenia.
39. O?trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a §
168 druhej vety, § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal

žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.
40. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v kasačnom konaní nebol

úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, no má
postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu
mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.
41. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.