Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14P/187/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207995
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125207995.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodenú XX.XX.XXXX,
bytom u matky, dieťa rodičov: matky C. D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., zastúpenej
advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business
Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava - mestská časť Ružinov a otca G. B., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, I. J. (F.), K. B. L., zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so

sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 89, Prešov, na návrh matky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. v y h l a s u j e , že Okresný súd Prešov nemá právomoc vo veci konať,

II. konanie z a s t a v u j e ,

III. žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.10.2025 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej A.. Navrhla, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s právom
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, aby otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou
400,- eur mesačne k jej rukám, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, a aby upravil stretávanie sa

otca s maloletou v jej prítomnosti, každý týždeň v utorok, štvrtok a sobotu od 08.30 hod. do 10.30
hod. Vyživovaciu povinnosť navrhla upraviť od 20.06.2023, ak bude mať súd za to, že nie sú
splnené na to podmienky, od podania návrhu. Spolu s návrhom vo veci samej matka podala návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zverenia maloletej A. do jej
osobnej starostlivosti, úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej vo výške 400,- eur mesačne k jej
rukám vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, a úpravy stretávania sa otca s maloletou iba v jej prítomnosti,

každý týždeň v utorok, štvrtok a sobotu, od 08.30 hod. do 10.30 hod. Navrhla, aby neodkladné opatrenie
trvalo do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane návrhu vo veci samej, matka skutkovo
odôvodnila nasledovne:

Maloletá A. sa narodila XX.XX.XXXX v L., má štátne občianstvo Slovenskej republiky, žije s matkou
na adrese E. XX, F., kde majú obe evidovaný trvalý pobyt, bývajú v dvojizbovom byte aj s maloletým
trinásťročným synom matky, A., ktorý pochádza z matkinho predchádzajúceho manželstva. Matka
bola príslušníčkou armády Slovenskej republiky, niekoľko rokov bola pridelená na výkon služobných
povinností v L., preto žila a bývala so svojimi deťmi v L., dosiahla nárok na služobný dôchodok a ukončila
služobný pomer, v roku 2025 sa vrátila s deťmi na Slovensko. Matka je primárnym opatrovateľom

maloletej A. od jej narodenia a tak ako v L., aj v Slovenskej republike, reálne zabezpečuje každodennú
osobnú starostlivosť (aj dojčenie), zdravotnú a výchovnú starostlivosť a materiálne potreby maloletej.OtecžijeapodnikávL.,ježenatý,máďalšiedvestaršiedeti.Otecnevieaobjektívnenemôžezabezpečiť
každodennú osobnú starostlivosť o maloletú A. v Slovenskej republike. Otec podniká v L., má svoju
obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným v L. B. I., H. XX, I. J., podnikanie najmä v oblasti stavieb

fotovoltických panelov.

Matka v návrhu poukázala na opakované excesy zo strany otca v podobe nadmerného užívania alkoholu
a rizikového správania (vrátane jazdy s deťmi pod vplyvom alkoholu) a na fyzické násilie voči nej, ktoré
označila za nezlučiteľné s bezpečným výchovným prostredím pre maloleté dieťa.

3. Spolu s návrhom matka predložila súdu tieto listinné dôkazy:
-rodnýlistmaloletejA.;osobnýdokladmaloletejamatky;výpiszostránkywww.elektriker.org.;fotografie,
ktoré by mali preukazovať násilie zo strany otca maloletej voči matke; výpis z obchodného registra L..

4. K návrhu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý namietol právomoc súdu Slovenskej republiky

na rozhodovanie vo veci maloletej A.. Uviedol, že obvyklý pobyt maloletej A. je v K. B. L., odkiaľ ju matka
neoprávnene premiestnila na územie Slovenskej republiky. Vyjadril sa, že spolu s matkou maloletej žil
ako druh a družka a aj s maloletou žili v spoločnej domácnosti (v jeho rodinnom dome) v Spolkovej
republike L. na adrese H. XX, I. J. (F.). Uviedol, že hoci sú štátni občania Slovenskej republiky, maloletá
sa narodila v L., kde aj od narodenia žila s obomi rodičmi, mala tam všetky sociálne väzby, rodinu

z jeho strany. Ďalej uviedol, že v rodinnom dome, v ktorom spolu bývali, mal na jednom poschodí svoje
kancelárske priestory a na ďalšom poschodí býval spolu s matkou a s maloletou A., bol s ňou tak
každý deň a to aj počas svojho pracovného času. Poukázal na to, že matka maloletú bez jeho súhlasu
najprv premiestnila do iného mesta v L. (C.) v mesiaci júl 2025 počas jeho služobnej cesty mimo K. B.
L. a následne sa dozvedel, že matka maloletú v septembri 2025 presťahovala zo K. B. L. na územie

Slovenskej republiky. Otec sa vyjadril, že maloletá bola v L. prihlásená do zdravotnej poisťovne, mala
tam detskú lekárku a rodičia tam poberali rodinné prídavky na maloletú. Mal za to, že maloletá má
vytvorené všetky väzby na území K. B. L. a matka sa s ňou zdržiava na území Slovenskej republiky
mesiac, čo nemôže založiť jej obvyklý pobyt na Slovensku. Otec navrhol, aby súd vyhlásil, že nemá
právomoc konať a konanie zastavil.

5. Spolu s vyjadrením otec predložil súdu fotografie, potvrdenie o pobyte maloletej v K. B. L., potvrdenie
o pobyte matky a jej syna A. v K. B. L., výplatné pásky matky, potvrdenie o rodinných prídavkoch, čestné
vyhlásenie a čestné vyhlásenie jeho brata a jeho matky.

6. Matka sa k vyjadreniu otca písomne vyjadrila tak, že maloletá A. má trvalý pobyt na Slovensku od
03.02.2025. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s otcom maloletej nemohla žiť ako druh a družka, nakoľko
on nie je doteraz rozvedený, napísal jej, že spolu nie sú od 31.12.2024, ona tvrdí, že s ním nie je od
21.06.2024, kedy ju mal prvýkrát zbiť, škrtiť pred maloletou, spôsobiť jej zranenia a modriny, čo sa potom
stalo ešte viackrát. Vyjadrila sa, že jej rodina žije na Slovensku a ona bola v L. len dočasne podľa

rozkazuakovyslanývojakNATO,naobdobie3rokov,dobrovoľnesúhlasilasvyslaním,požiadalaoročné
predlženie, lebo tak otec maloletej chcel, nevedel si predstaviť ich vzťah na diaľku, keď následne zistila,
že je tehotná, mohla kľudne odísť na Slovensko, no ostala, urobila všetko preto, aby mali rodinu, v L.
následne prišla o prácu, o príjem, otec ju, maloletú a jej syna urobil úplne závislými od neho. Vyjadrila sa,
že od otca odišla 15.07.2025 a odvtedy otec maloletej netelefonoval, nezaujímal sa o ňu, ani o matku.

Mala za to, že premiestnenie maloletej na Slovensko bolo oprávnené. Poukázala na to, že keď odišli z L.,
neexistovalo žiadne rozhodnutie nemeckého ani iného súdu, ktoré by upravovalo starostlivosť o A., teda
opatrovnícke právo otca nebolo formálne porušené, obaja rodičia mali rovnaké rodičovské práva, a otec
nemôžetvrdiť,žedošlokúnosumaloletej.Napokonuviedla,ženávratmaloletejdoL.byznamenalvážne
nebezpečenstvo fyzickej alebo psychickej ujmy (agresívne, alkoholické a drogové správanie otca).

7. Podľa rodného listu maloletej A. maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX v M., v L. K. B. a jej rodičmi
sú občania Slovenskej republiky, G. B., narodený XX.XX.XXXX a C. D., narodená XX.XX.XXXX.
Z občianskych preukazov matky a maloletej A. bolo zistené, že obe majú evidovaný trvalý pobyt na
adrese E. XX, F., K. B., a obe majú slovenské štátne občianstvo.

8. Z úradných nemeckých dokumentov predložených otcom vyplýva, že maloletá A. sa narodila dňa
XX.XX.XXXX v meste M., K. B. L., je od 17.08.2023 prihlásená k pobytu v K. B. L. na adrese H. XX,XXXXX J., a na tejto adrese boli prihlásení k pobytu od 01.06.2023 aj matka a jej syn A., rodičia poberali
na maloletú A. v L. prídavky.
Podľa výplatných pások predložených otcom bola matka od 01/2025 do 09/2025 v L. zamestnaná, platila

v L. sociálne a zdravotné odvody.
Podľačestnýchvyhlásenístarejmatkymaloletej,F.N.B.,astrýkamaloletej,B.B.,maloletáA.sanarodila
a od narodenia až do júla tohto roka sa trvalo zdržiavala v K. B. L..
Podľa čestného vyhlásenia otca z 09.10.2025 maloletá A. sa narodila, žila v L., v K. B. L. bola pokrstená,
všetky lekárske vyšetrenia a kontroly absolvovala v ordinácii C.- O. P. M., počas doterajšieho života

udržiavala pravidelný osobný kontakt so svojou starou mamou zo strany otca, sesternicou zo strany
otca a dvomi súrodencami (otcovými deťmi z manželstva, ktoré má v striedavej starostlivosti), do júla
2025 bývala s obomi rodičmi, so synom matky, A., a so súrodencami, ktorých má otec v striedavej
starostlivosti, v domácom prostredí v J., mimo územia L. sa zdržiavala len výnimočne a krátkodobo,
najviac raz alebo dvakrát ročne počas letných a zimných prázdnin na Slovensku. Otec ďalej čestne
vyhlásil,žematkaopustilaspoločnúdomácnosťmedzi16.až19.júlom2025,keďbolnapracovnejceste,

od tohto momentu nevedel, kde sa matka s maloletou nachádza, ale keďže osobné veci, hračky, zostali
doma, nepredpokladal, že by dcéru presťahovala na Slovensko, matka na jeho otázky, kde sa nachádza
maloletá, neodpovedala, až dňa 26.08.2025 videl dcéru, keď si prišla matka s maloletou a synom pre
osobné veci a oznámila mu, že jej syn A. pokračuje v štúdiu na škole na J. v L., zaujímala sa, či ďalej
uhrádza poplatky voči jej synovi, ako cestovné v L. a pod., čím ho ubezpečila, že matka s maloletou a

synom žijú v L. a otec bude mať kontakt a priestor byť s dcérou.

9. Dopytom na Mestský súd Košice súd zistil, že otec podal na Mestskom súde Košice návrh na návrat
maloletej A. do krajiny obvyklého pobytu, konanie je vedené pod spisovou značkou 85Pn/2/2025. Návrh
otec podal dňa 10.10.2025 a vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 07.11.2025.

10. Správou opatrovníka o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch z 28.10.2025 bolo zistené,
že opatrovník preveril pomery v domácnosti matky a zistil, že matka s maloletou A. a jej synom A.
obýva dvojizbový byt na adrese E. XX G. F., maloletá má zabezpečené všetko potrebné pre výchovu,
maloletá počas preverenia nejavila žiadne známky zanedbávania, je dojčená, v blízkosti matky bývajú

jej rodičia, ktorí sú v prípade potreby matke nápomocní. Matka opatrovníkovi uviedla, že z L. odišla
natrvalo v 7/2025, otec na výživu maloletej aktuálne neprispieva žiadnou finančnou čiastkou, odkedy sa
matka s maloletou nachádza na Slovensku, otec matku nekontaktuje, o maloletú sa nezaujíma. Otec
opatrovníkovi uviedol, že cca 20 rokov žije a pracuje v L., kde sa narodila aj jeho dcéra, maloletá A.,
matka odišla z L. spolu s dcérou v lete 2025, nakoľko premiestnila maloletú na Slovensko bez jeho

súhlasu,iniciovalkrokypodanímnávrhunaMestskýsúdvKošiciachovráteniemaloletejspäťdocudziny
pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

11. Podľa čl. 1 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého Haagskou konferenciou

medzinárodného práva súkromného dňa 19.10.1996 a oznámeného v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky pod č. 344/2002 Z. z. (ďalej len ,,Haagsky dohovor“), cieľom tohto Dohovoru je určiť, orgány
ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.

12. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho

majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

13. Podľa čl. 7 ods. 1 Haagskeho dohovoru v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania
dieťaťa si orgány zmluvného štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím
premiestnenímalebozadržaním,zachovávajúprávomocaždovtedy,kýmdieťanadobudloobvyklýpobyt

na území druhého štátu a
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s
premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) dieťa malo pobyt na území druhého štátu aspoň jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iná
právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu

dieťaťa, nekoná sa o žiadosti o návrat podanej v tejto lehote, a dieťa sa zžilo s novým prostredím.

14. Podľa čl. 7 ods. 2 Haagskeho dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za
neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo ináprávnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, kde malo dieťa svoj
obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo

samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

15. Podľa čl. 7 ods. 3 Haagskeho dohovoru kým si orgány podľa odseku 1 zachovávajú právomoc,
môžu orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je
zadržiavané, prijímať iba naliehavé opatrenia podľa článku 11 potrebné na ochranu osoby alebo majetku
dieťaťa.
16. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní
a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o

medzinárodných únosoch detí (ďalej ako ,,nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Uvedené sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
17. Podľa čl. 8 nariadenia keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného
členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého

pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc
na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa
presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj
obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Uvedené sa neuplatňuje, ak sa
nositeľ práva styku podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou

na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.
18. Podľa čl. 9 nariadenia bez toho, aby bol dotknutý článok 10, si v prípade neoprávneného
premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt
bezprostredne pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až
kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, a:

a) každá osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, sa zmieril s
premiestnením alebo zadržaním alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia
alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu
dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o
mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do
ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je dieťa zadržiavané;
ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa
nepodala nová žiadosť;

iii) žiadosť o návrat, ktorú podal nositeľ opatrovníckeho práva, zamietol súd členského štátu z iného
dôvodu, ako je uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 Haagskeho dohovoru z roku 1980, a
proti rozhodnutiu už nemožno podať riadny opravný prostriedok;
iv) žiadny súd nezačal konanie podľa článku 29 ods. 3 a 5 v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním;

v) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, vydali rozhodnutie o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva
povinnosť návratu dieťaťa.
19. Podľa čl. 10 ods. 1 a ods. 2 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:

a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že:
(i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte;
(ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo
(iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;
b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností:

(i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo
(ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli
informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a
c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.Dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať
dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom
a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý

záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi
konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku,
považuje sa ich súhlas za udelený.
20. Podľa čl. 18 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto
nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu

iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
21. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.

22. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

23. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

24. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

25. V konaní sa objavuje cudzí prvok, ktorý je daný tým, že maloletá A. sa narodila v K. B. L. a tam
žila až do času, keď sa s ňou matka v júli tohto roku odsťahovala na územie Slovenskej republiky, otec
inicioval dňa 10.10.2025 na Mestskom súde Košice konanie o nariadenie návratu maloletej A. do K.
B. L. z dôvodu neoprávneného premiestnenia. Súd preto pristúpil k skúmaniu právomoci vo veci konať

a rozhodovať, ktorú je povinný skúmať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania.

26. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov
Európskej únie, vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je
rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci

a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a
o medzinárodných únosoch detí (ďalej len ,,nariadenie“), pričom nariadenie má podľa čl. 7 ods. 2 druhej
vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pri skúmaní právomoci je
v rámci európskeho prostredia relevantným pojmom pojem ,,obvyklý pobyt“. V zmysle názorov právnej
vedy a praktickej príručky k uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde

má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či
sociálny život. Pri určovaní právomoci súdu pritom nie je rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani
miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania.

27. Z doteraz vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými rodičmi má súd za preukázané,

že maloletá A. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v M. v K. B. L., kde žila až do júla 2025, kedy bola matkou
premiestnená na územie Slovenskej republiky. Na území K. B. L. mala až do tohto obdobia permanentný
pobyt, žila v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, mala tam budované rodinné zázemie, bola tam
evidovaná u detského lekára. Jej pobyt v K. B. L. nemal dočasný charakter, ale žila tam s obomi rodičmi
trvale v spoločnej domácnosti, a to aj s poukazom na vyjadrenie matky, ktorá síce odišla do L. z dôvodu

plnenia rozkazu daného jej ako vyslanému vojakovi NATO, avšak následne sa jej dočasný pobyt zmenil
na pobyt trvalejšieho charakteru, keď ostala v L., hoci ju tam už nedržali žiadne služobné povinnosti, a
ako sama písomne uviedla, ostala tam, lebo chcela s otcom maloletej vytvoriť rodinu. Krajinou obvyklého
pobytu maloletej A. je tak na základe uvedených kritérií K. B. L., ktorá ňou bola aj v čase začatia tohto
konania.

28. Na Mestskom súde Košice sa pod spisovou značkou 84Pn/2/2025 vedie konanie o návrhu otca o
návrat maloletej A. do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, keďže z vyjadrenia otca
je zrejmé, že ten s premiestnením maloletej na Slovensko nesúhlasil a súčasný faktický stav, t. j. pobytmaloletej na Slovensku, má tak byť dôsledkom protiprávneho konania matky, ktorá sa presťahovala na
Slovensko spolu s maloletou bez súhlasu otca. Toto konanie toho času nie je právoplatne ukončené.

29. Právomoc konať a rozhodovať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
A. majú, podľa vyššie citovanej medzinárodnej úpravy, súdy K. B. L., keďže obvyklý pobyt maloletej,
hoc došlo k jej premiestneniu na územie Slovenska matkou bez súhlasu otca, bol v čase začatia tohto
konania v K. B. L..

30. Keďže tunajší súd na základe skutočností uvedených v bode 27., 28. a 29. odôvodnenia tohto
uznesenia dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., v súlade s čl. 18 nariadenia tento právny záver
vyslovil osobitným výrokom (I. výrok) a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo
základných podmienok konania, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť, ďalším výrokom (II. výrok)
konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP a s § 9 CSP zastavil.

31. Podľa čl. 15 ods. 1 nariadenia aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského
štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane
ochrannýchopatrení,ktorésúdostupnépodľaprávnehoporiadkudanéhočlenskéhoštátu,sohľadomna
a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo

b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.

32.Súdsasúčasnezaoberalajtým,činiejedanáprávomockonaťsodkazomnačl.15ods.1nariadenia,
ako aj čl. 7 ods. 3 Haagskeho dohovoru, pričom ustálil, že vo veci nie je daná potreba rýchleho zásahu
súdu formou neodkladného opatrenia, nakoľko maloletá A. nie je aktuálne v bezprostrednom ohrození

života či zdravia a matka neosvedčila ani iný taký závažný dôvod, ktorý by odôvodňoval dočasnú úpravu
pomerov účastníkov konania. Naliehavosť prijatia opatrenia na ochranu maloletej vo veci tak nebola
preukázaná, preto je taktiež vylúčená právomoc slovenského súdu konať vo veci návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia.

33. Súd dodáva, že v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu,
ale matka sa môže so svojím návrhom obrátiť na miestne a vecne príslušný súd v K. B. L..

34. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 54 - § 55 CMP).

36. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keďže v mimosporových
konaniach, ktorým je i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, je v zásade vylúčený nárok na

náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 54,
§ 55 CMP a účastníci napokon ani náhradu trov konania nežiadali priznať. (III. výrok)

Poučenie:

Poučenie: Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov. (§ 357 písm. a) a m) CSP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)