Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200555
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325200555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. C. D., A. XXX/XX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. D., A. XXX/XX,
zast. JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, proti žalovanému: BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX,
ktorú uzatvoril veriteľ Poštová banka, a. s., Prievozská 2/B, Bratislava so žalobkyňou v 1. rade ako
spoludlžníčkou a žalobcom v 2. rade ako dlžníkom dňa 23.07. 2008, uvedená v Zmluve v bode 4.9.

v znení: „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník, Spoludlžník, Vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne,
uzatvárajú s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník),
ktorá je zabezpečením Pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 5.4 OP“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II.ŽalovanýjepovinnýzdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyuvedenejvZmluveoúverepôžička
na bývanie č. XXXXXXXXXX z 23. 7. 2008, ktorú uzatvoril veriteľ Poštová banka, a. s., Prievozská 2/

B, Bratislava so žalobkyňou v 1. rade ako spoludlžníčkou a žalobcom v 2. rade ako dlžníkom, na výkon
zrážok zo mzdy žalobcov.

III. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu s tým, že výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení, ktoré vydá po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 27.02.2025 domáhali vydania súdneho rozhodnutia v
zmysle výroku tohto rozhodnutia. Podanie žaloby odôvodnili tým, že uznesením Okresného súdu

Humenné o neodkladnom opatrení, sp. zn. 6Csp/87/2024 zo dňa 09.01.2025, bola žalobkyni v 1. rade
uložená povinnosť podať proti žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy
o úvere pôžička na bývanie, ktorú uzatvoril veriteľ Poštová banka, a. s., so žalobkyňou v 1. rade ako
spoludlžníčkou dňa 30.07.2008.

2. Žalobkyňa v 1. rade ako spoludlžník spolu s manželom, žalobcom v 2. rade ako dlžníkom,

uzavreli s právnym predchodcom žalovaného, F. B., G., dňa 30.07. 2008 Zmluvu o úvere - pôžička na
bývanie, na sumu 8 298,48 eur, pričom sa zaviazali tento úver splatiť mesačnými splátkami vo výške
121,99 eur pri počte splátok 120. Úroková sadza bola dohodnutá na 10,9 % p. a., dátum prvej mesačnejúhrady do 25.08. 2008, splácanie mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti
úveru dňa 25.07. 2018.

Spolu s podpisom uvedenej zmluvy žalobcovia podpísali s právnym predchodcom žalovaného, F. B., G.,
Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej z predmetnej
zmluvy o úvere. Žalovaný, ako veriteľ, je oprávnený sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči
žalobcom pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo z iného príjmu vo výške mesačnej splátky
v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy.

Pre svoju finančnú núdzu boli žalobcovia nútení riešiť nepriaznivú situáciu úverom. Úverová zmluva
už bola právnym predchodcom žalovaného vopred naformulovaná, jedná sa formulár s predtlačeným
textom bez možnosti klienta ovplyvniť jeho obsah, ktorý je drobným písmom a voľným okom takmer
nečitateľný, a rovnako tak aj Obchodné podmienky. Žalobcovia boli uvedení do omylu, spoliehali
sa na dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného, t. j. banky, na jeho čestný prístup, preto
podpísali predtlačenú, formulárovú, typovú zmluvu tak, ako im bola predložená, bez možnosti zmluvu

pripomienkovať, pričom im nebola poskytnutá odborná starostlivosť. Obchodné podmienky žalobcovia
nepodpísali, teda nemohli byť pri podpise zmluvy dohodnuté a žalobcovia nimi nie sú viazaní. Právny
predchodca žalovaného mal postupovať predovšetkým s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými
mravmi. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s
textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Takýto typ formulárovej zmluvy o úvere žalovaný použil zámerne, v

snahe odradiť žalobcov ako spotrebiteľov od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, vrátane
obchodných podmienok a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť
ich dôsledky na nich ako spotrebiteľov. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ formulárovou
zmluvou do prejavu vôle žalobcov k uzavretiu zmluvy o úvere zahrnul automatické uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcom ako spotrebiteľom určité

správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa) ako príjemcu plnenia,
čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Nevyvážený záujem v
neprospech spotrebiteľov spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle k uzavretiu dohody o
zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby odvodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, t.j.
dohody o zrážkach zo mzdy.

Podľa žalobcov Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, je neprijateľná zmluvná
podmienka a tým aj neplatná, pretože:
- spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- nebola individuálne dojednaná, žalobcovia sa s ňou nemali možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy a tým nemohli ovplyvniť ich obsah, teda išlo o tzv. formulárovú zmluvu

- k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy právneho úkonu nedošlo pre absenciu vôle na strane žalobcov
- nespĺňa ani základné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 OZ, pretože v nej nie je
uvedená ani výška mesačných zrážok a najmä celková suma, ktorá je predmetom zrážky zo mzdy. Ust.
§ 551 OZ explicitne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok,
aké sú prípustné pri exekúcii, teda dohoda o zrážkach zo mzdy musí okrem označenia veriteľa, dlžníka

a platiteľa mzdy obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok.
Pokiaľ tieto náležitosti neboli dojednané medzi zmluvnými stranami, uzavretú dohodu o zrážkach zo
mzdy treba hodnotiť ako neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho
neurčitosti. Predmetná dohoda je neurčitá, a teda v rozpore s § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny

úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný
je právny úkon, ktorý svojím, obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Aj keď zmluva úvere je tzv. absolútnym obchodom, ako právny úkon musí spĺňať
náležitosti právnych úkonov, ktoré sú upravené iba v Občianskom zákonníku. Teda aj zmluva o úvere
sa ako právny úkon nesmie priečiť dobrým mravom, inak je neplatná.

Žalobcovia poukázali na to, že splatnosť úveru bola stanovená na 25.07.2018 a teda ide o premlčanú
pohľadávku. Žalovaný opakovane kontaktoval zamestnávateľa žalobkyne ( telefonicky aj písomne ) a
žiadal vykonávať zrážky z jej mzdy až do výšky pohľadávky 31 142,56 eur s tým, že pohľadávka je aj
naďalej úročená.

Okrem toho žalobcovia uviedli, že neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej
pohľadávky. Zákon č. 483/2001 o bankách Z. z. totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku
sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.Pohľadávka voči žalobcom bola postúpená z Poštovej banky, a. s. na INVEST-KAPITAL, a. s. (vyplýva
to z rozhodcovského rozsudku) a neskôr na žalovaného BENCONT NVESTMENTS, s.r.o. (vyplýva to
z uznesenia o zastavení exekučného konania a z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi

mzdy a výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.09.2023 adresovanej zamestnávateľovi).

3. Žalovaný s podanou žalobou vo svojom písomnom vyjadrení z 10.03.2025 nesúhlasil a žiadal ju v
celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o úvere – pôžička na bývanie uzatvorenej
s Poštovou bankou, a.s., predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy žalobkyne v 1. rade
spolu s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 10.03.2025,
prednesom práv. zástupcu žalobcov, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Na základe Zmluvy o úvere – pôžička na bývanie zo dňa 30.07.2008 uzatvorenej medzi žalobcami

a predchodcom žalovaného bol žalobcovi 2/ ako dlžníkovi a žalobkyni 1/ ako spoludlžníčke poskytnutý
účelový úver na rekonštrukciu rodinného domu ( podkrovné izby, obklady, dlažby ) vo výške 250 000,-
Sk ( 8 298,48 eur ), ktorý sa zaviazali splatiť v 120 splátkach po 3 675,- Sk ( 121,99 eur). Úroková sadzba
úveru bola 10,9 % p.a., splatnosť prvej splátky bola dňa 25.08.2008 a každej ďalšej k 25. dňu v mesiaci,
konečná splatnosť úveru bola 25.07.2018.

6. V zmysle bodu 4.9. zmluvy podpisom tejto zmluvy dlžník, spoludlžník, vlastník nehnuteľnosti, a to
každý osobitne, uzatvárajú s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.,
ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ.

7. Právny nástupca Poštovej banky, a.s. - žalovaný predložil dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi
mzdy žalobkyne v 1. rade spolu s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy , a to Materskej škole na
ulici Budovateľskej v Snine. Týmto podaním tohto zamestnávateľa vyzval na vykonávanie zrážok zo
mzdy zamestnanca A. B., žalobkyne v 1. rade, z titulu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, nakoľko voči žalobkyni v 1. rade eviduje pohľadávku vo výške 29 137,43 eur s tým, že

pohľadávka je naďalej úročená.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.03.2025 uviedol, že žalobca nijako nepreukázal
nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu,
ani v čom ma spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Žalobca mal

možnosť preštudovať si obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného v rôznych formátoch
písma na internetovej stránke H. pred vstupom do úverového vzťahu. Dôkazné bremeno nesie žalobca
a jeho povinnosťou je preukázať, že zmluvu, resp. Dohodu o zrážkach zo mzdy, neuzavrel slobodne.
V ďalšom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu o tom, že táto dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalobca

nepreukázal, v čom spôsobuje nerovnováhu. Uviedol, že ak by žalobca riadne a včas svoj záväzok plnil,
tento zabezpečovací inštitút by nebol býval vôbec uplatnený. Právny predchodca žalovaného si všetky
svojezáväzkyvzniknutézozmluvysplnilriadneavčasaodžalobcupožadujeibato,čoodnehomôžepo
práve požadovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená, a to v písomne forme.
Je to inštitút práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter a v žiadnom prípade nespôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút
uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného
vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu práve pre prípad neplnenia si povinnosti

zmluvnou stranou. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho
konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať
neplatnosť dohody, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

V ďalšom uviedol, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase podpisu zmluvy,

hovorí o neplatnosti podmienky. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia je odôvodnený záver, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od
vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným
právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu vBanskej Bystrici sp. zn. 13Co/994/2013, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/197/2014, NS ČR
sp. zn. 23Cdo/1201/2009.

9. Právna zástupkyňa žalobcov reagovala na vyjadrenie žalovaného písomne dňa 14.04.2025. Uviedla,
žeDohodaozrážkachzomzdyjesíceinštitútzakotvenývObčianskomzákonníku,nojeužnotorietou,že
žalovaný dlhé roky ako „údajný“ veriteľ „zneužíva“ predmetný inštitút hromadne na súdoch v Slovenskej
republike na uplatnenia svojich nárokov. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy vopred pripravenej zo
strany veriteľa, právneho predchodcu žalovaného, bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú samostatne

žalobcovia nemohli odmietnuť, čo je zrejmé z jej obsahu. Žalovaný ničím nepreukázal, že jeho právny
predchodca dohodu o zrážkach zo mzdy dohodol so žalobcami individuálne. Poukázala na dôvodovú
správukzákonuč.102/2004Z.z.ktorýmbolzákonoochranespotrebiteľanovelizovanýoust.§5aods.1
písm.a),zktorejvyplýva,že:savylučujúaobmedzujúniektoréformyzabezpečeniazáväzkuspotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol

poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť ako aj zabezpečenie záväzku
spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa
umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo
predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom
zákonníka nevyžaduje schválenie súdom. Stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára

sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto
je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez príslušnej úspory v prospech spotrebiteľa.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.5.2014 v § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. neobsahuje
úpravu § 5a ods. 1 písm. a). Ak zákon považuje použitie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
záväzku spotrebiteľa bez toho, aby bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny bez oboznámenia

s jej dôsledkami a možnosťou odmietnuť ju za neprípustné splnenie záväzku na jej základe odporuje §
39 Občianskeho zákonníka a preto je dohoda neplatná. Trvala na tom, aby súd žalobe vyhovel a priznal
žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %.

10.Žalovanýsanariadenéhopojednávanianezúčastnil,svojuneúčasťospravedlnilpodanímdoručeným
súdu dňa 23.05.2025 a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a aby súd rozhodol
na základe predložených listinných dôkazov. Zástupkyňa žalobcov aj na pojednávaní trvala na podanej
žalobe, ďalšie návrhy na dokazovanie nemala.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom

období (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle preto niet
ani právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej

forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere .

14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi žalobcami a pôvodným
veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere – pôžička na bývanie, teda spotrebiteľská zmluva. Pre

spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ

požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

15. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

16. Žalobcovia v 1. výroku petitu žaloby žiadali určiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
Zmluvy o úvere pôžička na bývanie zo dňa 30. 7. 2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v § 53 a § 53a OZ a v § 3 Zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a preto súd môže preskúmať namietanú neprijateľnosť zmluvnej
podmienky. V prípade takejto žaloby nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem

(uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/27/2018 z 28. 3. 2019).

V2.výrokupetitužalobyžiadaližalobcoviaurčiť,žežalovanýniejeoprávnenývykonávaťprávazdohody
o zrážkach zo mzdy.

Ide o tzv. určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého možno žalobou uplatniť, aby
sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V tomto smere súd uvádza, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z.) vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takejto žalobe. Naliehavý právny

záujem je daný, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza.
Práve žalobcovia a ich majetková sféra sú v ohrození, a preto žalobca v postavení spotrebiteľa má
zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich
z ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem napožadovanom rozhodnutí. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Práve žalobkyňa v 1. rade ako spoludlžník žalobcu v 2. rade a jej majetková sféra je v ohrození
neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným
rozhodnutím.Vkonanípredsúdombymohlabyťpohľadávkavyčíslenávzákonnejvýške,čosažalovaný
snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku
svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať.

PorovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.11.2015sp.zn. 8Cdo/483/2014.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o

zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.

18. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou
formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Žalobcovia nemali možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Aj podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia
informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno

nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

19. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho
zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany

pri štandardných typových zmluvách. Ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ
takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Dá sa preto plne pochopiť pomerne
silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 OZ. Faktická nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho
dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C 168/05 Mostáza / Claro).

20. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv. Pre spotrebiteľské právne vzťahy je typické, že spotrebiteľ vystupuje v právnom vzťahu s
dodávateľom ako menej informovaný a neskúsený účastník. Úprava spotrebiteľských právnych vzťahov
je kogentnou a jej zmyslom a cieľom je nepochybne vyrovnanie faktickej nerovnosti v zmluvnom vzťahu

s dodávateľom.

21.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje
postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná.

Vzhľadomnavšetkyrelevantnéskutočnostinietvdanomprípadepochybnostiotom,žezmluvauzavretá
medzi účastníkmi konania „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu
a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu
individuálne dohodnutej zmluvy, je neplantá.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne v 1. rade vykonávať zrážky zo
mzdy žalobcu bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou,
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha

nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník
s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu
pohľadávku, ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať
zamestnávateľa žalobcov o výkon zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej

podmienky. V prejednávanej veci však došlo aj k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, a to vo vzťahu
k žalobkyni v 1. rade.

23. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

24. Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí súd ako neprijateľný a zlý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené
ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný

právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom.

Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú

okolnostijejzakotveniavzmluveavýznamostatnýchzmluvnýchpodmienok(beztoho,abybolidotknuté
ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4
smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

25. Aj keď zákon nevylučuje uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, tak túto je nutné vždy posudzovať
vo vzťahu k základnému právnemu vzťahu, ktorým bolo uzavretie zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, to znamená, že žalobcovia ako spotrebitelia nemohli
ovplyvniť uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Ak žalobcovia – jeden v pozícii dlžníka a druhý

v pozícii spoludlžníka - zmluvu o úvere už raz podpísali, tak nemali možnosť zabrániť vykonávaniu
zrážok, pretože na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy mali byť zrážky vykonávané do tej
doby, kým žalovaný neoznámi zamestnávateľovi, že sú všetky pohľadávky splatené, pričom žalobcovia
takúto dohodu o zrážkach zo mzdy ukončiť ani nemohli.

26. Aj keď inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bol zákonom v čase uzatvorenia zmluvy
povolený,takjepotrebnépoukázaťnato,žepokiaľsatakátodohodauzatváralavovzťahu,kdepovinnou
osoboubolspotrebiteľ,ideodojednanie,ktorésvojoupodstatouobchádzalosúdnuochranuspotrebiteľa,
pretože vylučovalo zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči spotrebiteľovi.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonu
znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č. 102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľa,konkrétnevjeho§5a,keďsúčinnosťouod01.05.2014priamounormatívnou

úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s
výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcuk tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie
súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho, vytvára výraznú nerovnováhu medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.

28. Súd poukazuje na to, že aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dospela
k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy.

29. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená
medzi pôvodným veriteľom a žalobcom priamo v zmluve o úvere, je jednak neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ale tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom. Žalobu podanú

žalobcom považuje za vhodný prostriedok ochrany jeho práv ako spotrebiteľa, a preto žalobe vyhovel.

Neobstojí tvrdenie žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ale dvojstranným právnym úkonom účastníkov zmluvy podľa § 551 OZ.

Súdpoukazujenato,že„Dohodaozrážkachzomzdy“bolasúčasťouZmluvyoúverepôžičkanabývanie
z 30. 7. 2008 a to v bode 4.9 a teda nebola uzatvorená osobitne, ako samostatný dvojstranný úkon, ale
bola súčasťou iného dvojstranného úkonu – zmluvy o úvere. Keďže bola jej súčasťou, ide o zmluvnú
podmienku, bez ktorej by samotná zmluva nebola uzatvorená a k poskytnutiu úveru by nedošlo.
Žalobcovia nemali možnosť vylúčiť dohodu o zrážkach zo mzdy zo zmluvy, lebo išlo o formulárovú

zmluvu pripravenú veriteľom – bankou, ktorá by bez tejto podmienky zmluvu neuzatvorila.

Niet preto pochýb o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z podmienok zmluvy z 30. 7. 2008
a súd ju vyhodnotil ak neprijateľnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán.

30. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu II. vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne
bezvadnom právnom stave mal žalovaný nepochybne právo, súd uvádza, že zdržovací nárok má
preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ
v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude

pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené
nielen v pokračovaní protiprávneho stavu, ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho
príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované
jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho
práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj

odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Je
nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobkyne v 1. rade.
Toznamená,žezdržovacípetitužvtomtoprípadefunkciupreventívnunemôžemať(predloženiedohody
o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, keďže
na základe právoplatného rozsudku bude žalovaný povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo

mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobkyne 1/, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie
zrážky zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú.
Aj na základe vyššie uvedeného má súd za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.

4Co/124/2016 zo dňa 25.04.2017, sp. zn. 3Co/160/2016 zo dňa 06.12.2016, Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9Csp/198/2016 zo dňa 20.04.2017, sp. zn. 12C/458/2015 zo dňa 13.04.2017, sp. zn. 25C/36/2015
zo dňa 28.09.2015, Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Csp/258/2016 zo dňa 05.04.2017, Okresného
súdu Svidník sp. zn. 5C/92/2015 zo dňa 10.06.2016.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto žalobcom vo vzťahu k žalovanému priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.