Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8120205187.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcov: 1. A. B., C.: XX.X.XXXX, D.

XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, a 2.
D. F., C.: XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: B. F., C.: XX.X.XXXX, F. XXXX/XX,
XXX XX E., zastúpenému JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, 080 01 Prešov,
o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena, uzatvorenej
medzi žalobcom v 1. rade, žalobcom v 2. rade a žalovaným dňa 03.02.2020, spísanej notárom G. G. B.
vo forme notárskej zápisnice C. XX/XXXX, C. XXXX/XXXX, ktoré žalovaný vykonal písomným prejavom

zo dňa 10.02.2022, j e n e p l a t n é .

II. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade m a j ú n á r o k voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsah 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2020 sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodol o určení, že
odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade, žalobcom v 2. rade
a žalovaným dňa 03.02.2020, ktoré žalovaný vykonal písomným prejavom zo dňa 10.02.2022, je

neplatné, a že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 3.2.2020 strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu so zriadením vecného
bremena spísanú notárom G. G. B. s tým, že právne úkony boli obsiahnuté v notárskej zápisnici C. XX/
XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX zo dňa 3.2.2020 a týkali sa nehnuteľnosti označenej v zmluve –
pozemku (parcely registra „C“, parcelné číslo XXX o výmere 130 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie) a stavby (rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXX)

obom zapísaným na LV č. XXXX, okres Prešov, obec E., katastrálne územie E. (ďalej len „dotknutá
nehnuteľnosť“). V uvedenej zmluve mali žalobca v 2. rade a žalovaný právne postavenie predávajúcich
a žalobca v 1. rade právne postavenie kupujúceho.

2.2. Žalobcovia uviedli, že kúpna cena bola účastníkmi právneho úkonu určená dohodou s prihliadnutím
na zriadenie vecného bremena, teda povinnosti žalobcu v 2. rade (pozn. súdu: podľa obsahu
notárskej zápisnice správne žalobcu v 1. rade ako kupujúceho) bezodplatne strpieť doživotné užívanie

nehnuteľnosti žalovaným, vo výške 10.000,- Eur. Prevzatie dohodnutej kúpnej ceny vo výške 10.000,-
EUR je výslovne potvrdené vyhlásením zmluvných strán v notárskej zápisnici, pričom žalobcovi v 2.
rade bolo vyplatených 5.000,- EUR v hotovosti k jeho rukám a žalovanému bolo rovnako vyplatených
5.000.- EUR v hotovosti k jeho rukám s tým, že obidvaja predávajúci potvrdili svojimi podpismi prevzatiekúpnej ceny v celosti, pričom zmluvné strany na notárskom úrade v prítomnosti notára spoločne pred
ním vyhlásili, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni,
za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak ich súhlasu

túto zmluvu riadne podpísali, čo potvrdil notár v notárskej zápisnici. Aj napriek tomu bolo žalobcovi v 1.
rade a žalobcovi v 2. rade doručené písomné podanie žalovaného zo dňa 10.02.2020 označené ako
Odstúpenie od kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena (ďalej len „odstúpenie od zmluvy“), na
základe ktorého mal žalovaný prejaviť vôľu od zmluvy odstúpiť s odôvodnením, že uvedenú zmluvu
podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ako aj s uvedením jeho ďalších tvrdení (o požití

alkoholických nápojov, životných podmienkach, a nevyplatení kúpnej ceny).

2.3. Žalobcovia ďalej uviedli, že na základe uvedeného odstúpenia od zmluvy Okresný úrad Prešov,
katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 17.02.2020 podľa ust. § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností prerušil vkladové konanie a vyzval ďalších účastníkov právneho úkonu,
teda žalobcu 1 a žalobcu 2 na preukázanie vôle – súhlasu alebo nesúhlasu s odstúpením od kúpnej

zmluvy, a upovedomil žalovaného, že má právo v lehote 3 mesiacov podať žalobu o vyslovenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Dodali, že neskôr bolo toto rozhodnutie formou opravy chyby v
písaní, počítaní a inej zrejmej nesprávnosti „opravené“ písomným podaním Okresného úradu Prešov,
katastrálneho odboru, vkladové konanie V – 810/2020-So zo dňa 01.04.2020 (pozn. súdu: podľa kópie
tohto rozhodnutia tak, že „právo na podanie žaloby v prípade spornosti odstúpenia od zmluvy má A.

B. a D. F.“, teda žalobcovia). Vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade spoločne
a nerozdielne nepovažovali a nepovažujú odstúpenie žalovaného od zmluvy za platné a účinné, túto
skutočnosť spoločne v zmysle uvedenej výzvy oznámili správnemu orgánu samostatným podaním zo
dňa 17.02.2020.

2.4. Žalobcovia uzavreli, že sa domáhajú určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy, keďže
dôvod odstúpenia je žalovaným formulovaný neurčito, neprípustne vágne a v rozpore so skutočným
skutkovým stavom, pričom „ani samotné skutočnosti uvádzané žalovaným, ktoré žalovaný považuje za
dôvody pre odstúpenie od zmluvy, nie sú spôsobilé subsumovať jeho skutkové tvrdenia pod právnu
normu zákonného dôvodu pre odstúpenie od zmluvy.“ Podľa žalobcov okrem tvrdení žalovaného o jeho

subjektívnomrozpoloženívčaseuzatvoreniazmluvyjezarážajúce,žežalovanýspochybňujeajsamotné
prevzatie kúpnej ceny, t. j. peňazí, teda skutkovú okolnosť, ktorú svojím podpisom potvrdil pred notárom.

2.5. V súvislosti s procesnými otázkami žalobcovia uviedli, že základným predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti.

Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, má podľa nich
ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na
určení je daný predovšetkým tam, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo tam, kde
by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Uzavreli, že v danej situácii je ohrozené

vlastnícke právo žalobcu v 1. rade, a že zároveň nemožno od žalobcu v 2. rade spravodlivo požadovať,
aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva), a to práva
s vecou (podielom) nakladať. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že sa
odstráni neisté postavenie sporových strán ohľadom práva k nehnuteľnosti a určovacou žalobou vytvorí

pevný právny základ pre účastníkov konania a predíde sa tak prípadným žalobám o plnenie.

2.6. Na základe výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP) žalobcovia vo svojom
písomnom podaní zo dňa 10.6.2020 uviedli, že za konkrétne skutkové dôvody neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy písomným prejavom žalovaného zo dňa 10.02.2020 považujú to, že žalovaný nebol

v tiesni a uvedenú zmluvu neuzatvoril za nápadne nevýhodných podmienok, aj napriek tomu, že
to formálne uvádza ako jediný dôvod svojho odstúpenia od zmluvy. Uviedli, že skutkové tvrdenia
žalovaného uvádzané v odstúpení od zmluvy sa nezakladajú na pravde. Predmetná kúpna zmluva
bola uzatvorená pred notárom a to dobrovoľne, bez nátlaku, čo je zrejmé z obsahu samotnej listiny
spísanej notárom. Žalovanému bolo vopred známe, že v kúpnej cene je zohľadnený vznik jeho práva

zodpovedajúcemuvecnémubremenu(tedažežalobcav1.radeajnapriektomu,žesastanevlastníkom,
musí rešpektovať vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného doživotne a bezodplatne predmetnú
nehnuteľnosť užívať). Uzavreli, že kúpna cena bola určená vopred, a to na základe dohody zmluvných
strán, pričom jej výška zohľadňuje stav prevádzanej nehnuteľnosti a vznik vecného bremena, ktoré budeobmedzovať vlastníka nehnuteľnosti, pričom kúpna cena bola žalovanému riadne vyplatená, čo okrem
iného potvrdil svojim podpisom pred notárom.

3.1. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe v súvislosti s vyjadrením notára
k vyplateniu kúpnej ceny vyslovil názor, že notár uvedenú skutočnosť osvedčiť nemôže. Uviedol, že
notár neosvedčuje to či zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom, keďže zmluvné strany nemusia
pred notárom prejaviť ich skutočnú vôľu, teda nie je možné vylúčiť napr. simuláciu z ich strany, resp.
ani absenciu samotnej vôle. Z notárskeho poriadku je podľa žalovaného zrejmé, že notár len spisuje

a vydáva listiny o právnych úkonoch, a preto vo vzťahu k tomu ich nemôže žiadnym spôsobom
osvedčovať, keďže notár môže osvedčovať len právne významné skutočnosti, ako je napr. pravosť
podpisu na listine. Okrem toho z notárskej zápisnice nevyplýva to, že by kúpna cena bola vyplatená
pred samotným notárom. Na druhej strane ale žalovaný všeobecne navrhol vypočuť notára ako svedka,
avšak k okolnostiam kedy sa k nemu zmluvné strany dostavili a ako prebiehal predmetný úkon. Žalovaný
uviedol, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že uvedenú zmluvu podpísal v tiesni a za

nápadne nevýhodných podmienok podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka s tým, že k okolnostiam
samotného uzatvárania kúpnej zmluvy, toho kto inicioval predaj rodinného domu, stanovenia kúpnej
ceny a k ďalším okolnostiam navrhuje vypočuť strany sporu.

3.2. Vo vzťahu ku kúpnej cene žalovaný uviedol, že pokiaľ medzi zmluvnými stranami bola dojednaná

kúpna cena vo výške 10.000,- Eur za predmetnú nehnuteľnosť (a to aj s prihliadnutím na hodnotu
vecného bremena), tak takáto cena je podľa neho celkom zjavne neprimeraná trhovej hodnote tejto
nehnuteľnosti s tým, že z vyjadrenia realitnej kancelárie BETA INVESTMENT, s.r.o. zo dňa 10.08.2020
(pozn. súdu: ktorého predloženie síce deklaroval, no počas konania nepredložil) podľa neho vyplýva,
že priemerná trhová cena rodinného domu súpisné číslo XXXX spolu s pozemkom predstavovala sumu

približne 65.000,- Eur (pozn. súdu: k čomu neskôr predložil listinu označenú ako stanovenie odhadu
hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 17.8.2020 od spoločnosti DRAGON REAL, s.r.o.). Dodal, že takáto suma
niekoľkonásobne prevyšuje kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve, a podľa jeho názoru tak predmetná
kúpna zmluva nespĺňa atribút ekvivalentnosti, a rovnako popiera, aby vôbec obdržal od kupujúceho časť
kúpnej ceny, ktorá mu mala prislúchať. Uviedol, že v jeho prípade ide o dôchodcu vo finančnej núdzi,

žijúceho v zjavne nevyhovujúcich a nepriaznivých životných podmienkach s tým, že na preukázanie
sociálnych pomerov a stavu predmetnej nehnuteľnosti navrhuje ako dôkaz vykonať obhliadku uvedenej
nehnuteľnosti, dôkazy preukazujúce osobné a majetkové pomery žalovaného predloží bez zbytočného
odkladupotom,čotietolistinyzabezpečí,arovnakotaklistinytýkajúcesazdravotnéhostavužalovaného
(pozn. súdu: ktoré však žalovaný napokon počas konania taktiež nepredložil). Uzatvoril, že je potrebné

poukázať na jeho zlý zdravotný stav s tým, že jeho zdravotné komplikácie s oboma očami, o ktorých
žalobcovia mali v rozhodnom období vedomosť, ho obmedzujú vo vykonávaní činnosti ako sú čítanie
kníh, sledovanie televízie, ale značne obmedzujú aj základné činnosti ako sú chôdza, pohybovanie sa v
priestore či vykonávanie akýchkoľvek prác. Preto sa vo svojom živote spolieha na svoje okolie, ochotu
a dobromyseľnosť tretích osôb a nepredpokladá, že by mu mohol ktokoľvek a akýmkoľvek spôsobom

ublížiť. Bývajúc v takýchto podmienkach a k tomu s nízkou výškou starobného dôchodku pristúpil k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá je preňho s prihliadnutím na jeho osobné, majetkové a zárobkové
pomery zjavne nevýhodná, resp. že by po náležitom vysvetlení a oboznámení sa s obsahom zmluvy,
výškou kúpnej ceny a následkoch z nej plynúcich takúto zmluvu nikdy nebol uzavrel. Rovnako tak je
podľa neho potrebné poukázať aj na to, že predmetnú kúpnu zmluvu uzatváral pod zjavným vplyvom

alkoholických nápojov.

3.3. Na základe výzvy súdu na doplnenie konkrétnych skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP)
k okolnostiam, ktoré by podľa návrhu žalovaného (v jeho predchádzajúcom vyjadrení) mali byť
predmetom dokazovania, žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.9.2020 uviedol, že dňa

3.2.2020 sedel v pohostinstve H. F. C. I. H. D. E., mal vypité asi 4-5 poldeci alkoholu, keď v čase
niekedy po 9:00 k nemu prišiel neznámy chlap, ktorý ho pozval na jedno poldeci, ktoré ale odmietol. Ďalej
žalovaný uviedol, že tento neznámy chlap mu mal povedať, že keď pôjde s ním, že mu dá 300,- Eur. Nič
bližšie mu nehovoril. Ako s tým chlapom vyšiel z pohostinstva von, tam ho čakal už jeho brat D. F. (pozn.
súdu: žalobca v 2. rade), ktorý je rovnako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Neznámy chlap

sa žalovaného opýtal, či má pri sebe občiansky preukaz, a keďže tento pri sebe nenosí, jeho brat mu
ho išiel k nemu domov vziať. Následne mu opäť povedali, že pôjdu k notárovi niečo podpísať, a že za
tento podpis dostane 300,- Eur. Pred vstupom k notárovi žalovanému ten neznámy chlap dal 300,- Eur
za sľúbený podpis. V tom čase bol žalovaný výrazne pod vplyvom alkoholu a nepamätá si, aby mu notáralebo niekto iný čítal nejaké dokumenty ohľadne predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve. Potom, ako
vyšliodnotára,mutenneznámychlap300,-Eurzobral.Následnesaasio2dnižalovanýdozvedel,žena
LV č. XXXX, katastrálne územie E., je zápis o prebiehajúcom vkladovom konaní, pričom on nikdy nemal

v úmysle nehnuteľnosť nikomu predať. Až z dokumentov na katastri nehnuteľností sa dozvedel, že mal
uzatvoriť kúpnu zmluvu a že kupujúcim bol A. B.. Žalovaný dodal, že nikdy nemal v úmysle predávať
nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, a už vôbec nie za cenu, ktorá nezodpovedá trhovej hodnote s tým, že
ako dôkaz navrhuje v konaní vypočuť krčmárku z pohostinstva H. F., ktorej presné identifikačné údaje
súdu v krátkej lehote oznámi (pozn. súdu: čo však ale žalovaný následne a ani neskôr, podobne ako

v súvislosti s ostatnými avizovanými listinami, v konaní doposiaľ neurobil).

4.1. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobcovia uviedli, že žalovaný zľahčuje úlohu notára v procese
vyhotovovania konkrétnej kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice a v procese ingerencie notára
pri hmotnoprávnych právnych úkonoch všeobecne. Práve súčinnosť notára formou notárskych zápisníc
ním spísaných podľa žalobcov môže v danom prípade slúžiť na hodnotenie okolností, ktoré predchádzali

uzatvoreniu právneho úkonu a hodnotenie danosti vôle, ktoré žalovaný namieta. Poukázali na to, že pre
platnosť právneho úkonu ako takého sa nevyžadovala forma notárskej zápisnice, no zmluvné strany
ju z opatrnosti využili s tým, že samotná účasť priemerne rozumovo vyspelej fyzickej osoby pri bežnej
opatrnosti, ktorú možno od nej požadovať pred notárom, teda štátnym orgánom je okolnosťou, z ktorej
je takejto osobe zrejmé, že prejavy vôle pred notárom si vyžadujú zvýšenú obozretnosť.

Žalobcovia uviedli, že notár v danom prípade celý obsah notárskej zápisnice zmluvným stranám
prečítal, zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, že zmluva nebola
uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pričom zmluvné strany si zmluvu prečítali,
jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Dodali, že notárska zápisnica a doložka o
osvedčení pravosti podpisu pred notárom je verejná listina, takáto verejná listina potvrdzuje, že ide o

nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal až do doby, kým nie je preukázaný opak, a že
žalovaný v tomto konaní nepreukázal opak toho, čo je v tejto verejnej listine uvedené, a neuniesol
tak dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení. Navyše už samotná účasť tretej osoby
potvrdená podpisom na právnom úkone podľa žalobcov znižuje riziko, aby zmluvná strana mohla
následne namietať, že neboli splnené podmienky na jej strane pre platnosť právneho úkonu, alebo

dokonca vôľa zmluvnej strany nebola daná s tým, že uvedené úvahy sú v predmetnej veci o to
presvedčivejšie, že skutkové okolnosti uvádzané kupujúcim potvrdzuje aj jeden z predávajúcich, ktorý
nadobudol nehnuteľnosť za rovnakú kúpnu cenu ako žalovaný. Samotnému spísaniu kúpnej zmluvy
vo formou notárskej zápisnice navyše predchádzalo poučenie notára všetkým zúčastneným, čo bude
predmetom právneho úkonu a aké budú podstatné náležitosti zmluvy ktorá sa bude podpisovať,

pričom až následne prejavili zmluvné strany slobodne svoju vôľu, a preto podľa nich nie je možné
zjednodušujúco konštatovať, že notár len spisuje listiny a vydáva listiny o právnych úkonoch.

4.2. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného o primeranej trhovej cene žalobcovia opakovane poukázali
na to, že predmetom zmluvy bolo aj zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a že sám

žalovaný uvádza, že „rodinný dom“ je v stave, ktorý spôsobuje zjavne nevyhovujúce a nepriaznivé
životné podmienky. Ďalej uviedli, že žalovaným prezentovaná hodnota prevádzanej nehnuteľnosti nie
je k dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy reálna, nezohľadňuje reálny stav nehnuteľnosti a nezohľadňuje
kvantifikáciu zriadenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech žalovaného v peniazoch,
ktoré musí žalobca v 1. rade rešpektovať až do smrti žalovaného. Uvedené podľa žalobcov de facto

znamená, že žalovaný nie je povinný uhrádzať nájomné za užívanie cudzej nehnuteľnosti, pričom ak
by bola rešpektovaná výška ohodnotenie nehnuteľnosti zo strany žalovaného, musela by tomu úmerne
zodpovedať aj výška výhody vo forme bezodplatného užívania takejto lukratívnej nehnuteľnosti s tým,
že hodnotu vecného bremena, teda in conreto výšku priemerného mesačného nájomného za užívanie
rodinného domu v hodnote 65.000,- Eur, už žalovaný neuvádza. V danom prípade teda podľa ich nášho

názoru nedošlo k hrubému nepomeru majetkovej hodnoty vzájomných plnení v takom rozsahu, aby bol
zásah do zmluvnej slobody účastníkov zmluvy, spravodlivý, zákonný a ústavne udržateľný.
Žalobcovia uzavreli, že skutkovú argumentáciu žalovaného považujú za následnú snahu o zrušenie
zmluvy bez reálnej existencie právneho dôvodu. Dodali, že nápadne nevýhodné podmienky nemôžu
spočívať len v subjektívnom cítení dotknutej osoby, či následnom tvrdení, že si podstatné okolnosti,

objektívne overiteľné z jej písomného prejavu vôle, zmluvná strana nepamätá kvôli požitiu alkoholu.
Za daných podmienok podľa ich názoru nie je možné uprednostniť záujmy žalovaného na základe
toho, že kúpnu cenu nepovažuje ex post za priemerne trhovú. Poukázali na to, že predmetom
odplatných právnych úkonov medzi účastníkmi, ktorí nehospodária s verejnými zdrojmi, sú vzťahydeterminované nielen cenou na trhu, ale aj slobodnou vôľou zmluvných strán s tým, že určovanie
(ohodnocovanie) majetkovej hodnoty plnenia patrí takmer výhradne do kompetencie zmluvných strán
(zmluvná autonómia) v rámci rokovaní o uzatvorení zmluvy, pričom výsledok určovania majetkovej

hodnoty oboch zmluvných strán je prezentovaný, deklarovaný a následne spätne overiteľný na základe
písomných prejavov vôle zmluvných strán zachytených v notárskej zápisnici o právnom úkone. Rovnako
tak je podobným spôsobom podľa žalobcov preukázané aj uhradenie kúpnej ceny zo strany kupujúceho
s tým, že (opačné) skutkové tvrdenie žalovaného nie je podporené dôkazmi. Mali za to, že všetci
účastnícizmluvyprejavilivpredmetnejzmluvesvojuslobodnúvôľu,ažalovanýmalmožnosťuzatvorenie

zmluvy odmietnuť. Okolnosti uvádzané žalovaným v tomto konaní žalobcovia označili za zásah do
Ústavou chráneného princípu právnej istoty a za zásah do zásady preferencie výkladu právneho úkonu
v prospech jeho platnosti.

5. V duplike k vyjadreniu žalobcov žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich skutkových tvrdeniach s tým,
že vo vzťahu k notárovi JUDr. Jánovy Marušinovi tento nemôže osvedčiť to, či zmluva bola uzatvorená

v súlade so zákonom vo vzťahu k problematike vôle konajúcej osoby. Uviedol, že je pravdou, že prejav
vôle je objektívnym prvkom právneho úkonu, avšak vôľa osoby konajúcej predstavuje subjektívny prvok
(vnútorný) právneho úkonu, ktorý uvedený svedok osvedčiť nemôže s tým, že zmluvné strany nemusia
pred notárom prejaviť ich skutočnú vôľu, teda nie je napr. možné vylúčiť absenciu samotnej vôle.
Okrem toho zopakoval, že kúpna cena vo výške 10.000,- Eur za predmetnú nehnuteľnosť je podľa neho

celkom zjavne neprimeraná trhovej hodnote nehnuteľnosti s poukazom na vyjadrenie realitnej kancelárie
vo výške 65.000,- Eur.

6. Medzitým počas konania do súdneho spisu nahliadol E. B. J. na základe písomného splnomocnenia
(č.l. 26) pre jeho osobu ako splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom od žalovaného ako

splnomocniteľa zo dňa 21.9.2018 „na všetky právne úkony, ktorých dôsledkom bude zmena a zápis
vlastníctva“ dotknutej nehnuteľnosti bez akýchkoľvek obmedzení, a to (okrem iného): „na uzatvorenie
aprípadnúzmenuoprevodevlastníckychpráv–podpísaniekúpnejzmluvy“a„splnomocnenievprevzatí
časti resp. celej kúpnej ceny za vyššie špecifi. Nehnuteľnosti od kupujúceho, min. kúpna cena pozemku
je 100,- eur/m2.“

7. Pred pojednávaním vytýčeným na deň 23.5.2023 bola súdu dňa 18.5.2023 doručená listina označená
ako „Miesto-prísažné prehlásenie“ s textom vytlačeným na tlačiarni a úradne osvedčeným podpisom
žalovaného zo dňa 18.5.2023, v ktorej je uvedené, že na základe súdneho pojednávania na deň
23.5.2023, zhoršeného zdravotného stavu podpísaného (žalovaného), a možnej prípadnej neúčasti na

pojednávaní, týmto miesto-prísažne čestne prehlasuje, že rodinný dom v centre mesta E., na ul. F.
XX nikdy predať nechcel, a suma 5.000e mu nikdy nebola vyplatená. K tomuto podaniu bola zároveň
priložená farebná fotografia zobrazujúca žalovaného v interiéry nehnuteľnosti a hľadiaceho do objektívu
fotoaparátu. Na pojednávaní dňa 23.5.2023 (len o 5 dní) následne ale žalovaný na výzvu súdu na
vyjadrenie k tomuto podaniu uviedol, že si momentálne na to nepamätá, a že tú fotografiu musel urobiť

niekto, kto má prístup do jeho domácnosti, „nejakí zbojníci, porozbíjali mu okná, asi to urobil jeho
brat“ (pozn. súdu: zrejme mal na mysli žalobcu v 2. rade). Právny zástupca žalovaného sa pritom
k tomuto podaniu na pojednávaní vyjadril tak, že sa o ňom (tomto podaní) dozvedel pred pojednávaním
po nahliadnutí do elektronického spisu, on ho nepredkladal, a zváži ďalší postup.

8. Na pojednávaní ešte právny zástupca žalovaného v súvislosti s procesným postupom v tejto veci
v záverečnom zhrnutí poukázal na to, že z hľadiska formulácie petitu žaloba je formulovaná o neplatnosť
právneho úkonu s poukazom na prerušenie katastrálneho konania, avšak má za to, že ust. § 137
CSP neumožňuje podanie takejto žaloby s tým, že petit nevyplýva z ustanovania § 137 CSP, teda
takáto žaloba podľa nich prípustná nie je. Vyslovil, názor, že správny orgán si vyložil zákon nesprávne,

a správna formulácia žaloby, ktorá by zodpovedala tvrdeniam, resp. presadzovanou práva žalobcov, by
mala byť formulovaná na pozitívnom základe, a teda spočívať v určení, že právny vzťah medzi stranami
trvá.

9. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany

sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov i výsluchom žalovaného, ako
aj listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich
na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP), na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdenírozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento
podstatný skutkový stav:

10. Z rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, katastrálneho odboru (ďalej len „správny orgán“), č. D.
– XXX/XXXX-XX zo dňa 17.2.2020 o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva vyplýva,
že dňa 4.2.2020 bol správnemu orgánu doručený návrh na vklad podľa kúpnej zmluvy so zriadením
vecného bremena vyhotovený vo forme notárskej zápisnice číslo C. XX/XXXX, a dňa 13.2.2020 mu bolo
doručené podanie B. F. (predávajúceho a oprávneného z vecného bremena) označené ako „Predloženia

odstúpenia od kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena spolu s prílohami – odstúpeniami od
kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena adresovanými ďalším dvom účastníkom právneho úkonu
–A.B.akokupujúcemuaD.F.akopredávajúcemu.Nazákladeuvedenéhosprávnyorgánvyzvalďalších
účastníkov právneho úkonu (A. B. a D. F.) na preukázanie vôle – súhlasu alebo nesúhlasu s odstúpením
od kúpnej zmluvy zo strany B. F. a zároveň upovedomil B. F. (v prípade spornosti odstúpenia od zmluvy)
o jeho práve na podanie žaloby v lehote 3 mesiacov o vyslovenie platného odstúpenia od kúpnej zmluvy

so zriadením vecného bremena na príslušnom súde.

11. Z nespochybnených tvrdení žalobcov a listiny označenej ako Odstúpenie od kúpnej zmluvy so
zriadením vecného bremena zo dňa 10.2.2020 vyplýva, že žalobcom bolo doručené podanie, ktorým mal
žalovanýB.F.prejaviťvôľuodstúpiťodkúpnejzmluvysozriadenímvecnéhobremena(spísanejvoforme

notárskej zápisnice C. XX/XXXX, C. XXXX/XXXX), a to s týmto textom: „Ja, B. F., týmto uplatňujem moje
právoaodhoreuvedenejkúpnejzmluvysozriadenímvecnéhobremenazodňa3.2.200vcelomrozsahu
odstupujem. Dôvodom odstúpenia je skutočnosť, že uvedenú zmluvu som podpísal v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok (§ 49 Občianskeho zákonníka). V uvedený deň pred tým, ako ma doviedli do
notárskeho úradu, som trávil čas v neďalekej krčme H. F., kde som tiež požil aj alkoholické nápoje.

Som dôchodca vo finančnej núdzi, bývajúci v nepriaznivých životných podmienkach a tieto okolnosti ma
prinútili k podpisu tejto nápadne nevýhodnej zmluvy, ktorú by som za normálnych životných okolností
nikdy nepodpísal. Navyše 5.000,- Eur, ktoré mi údajne mali byť vyplatené pred podpisom zmluvy, mi
síce sľúbené boli, ale k ich vyplateniu vôbec nedošlo.“

12. Z listu žalobcov zo dňa 17.2.2020 doručeného (podľa prezenčnej pečiatky) správnemu orgánu dňa
18.2.2020 vyplýva oznámenie žalobcov o ich nesúhlase s odstúpením od kúpnej zmluvy s tým, že
B. F. v liste zo dňa 10.2.2020 klame a skutočnosti, ktoré uvádza, sa nezakladajú na pravde, a majú
podozrenie, že sa pokúsil o podvod s pánom J. (v štádiu pokusu), čo je už predmetom iného konania.

13. Z listu správneho orgánu zo dňa 1.4.2020 označeného ako oprava chyby v písaní, počítaní a inej
zrejmej nesprávnosti – upovedomenie vyplýva oznámenie správneho orgánu o oprave, že v jeho
rozhodnutí o prerušení konania č. V XXX/XXXX-XX zo dňa 17.2.2020 „je chyba v písaní, počítaní a iná
zrejmánesprávnosťvčastitýkajúcejsaupovedomeniavprípadespornostiodstúpeniaodzmluvyopráve
na podanie žaloby v lehote 3 mesiacov o vyslovenie platného odstúpenia od kúpnej zmluvy so zriadením

vecného bremena, kde je nesprávne uvedené, že toto právo patrí B. F. – čo značí, že všade kde je v tejto
časti uvedené meno B. F. – má byť správne uvedené meno A. B. a D. F.. Uvedené znamená, že právo
na podanie žaloby v prípade spornosti odstúpenia od zmluvy má A. B. a D. F..“

14. Z vyjadrení strán sporu a obsahu žalobcami predloženej notárskej zápisnice C. XX/XXXX, C. XXXX/

XXXX,C.XXXX/XXXX,napísanejNotárskymúradomvE.,I.K.XX,notáraG.G.B.dňa3.2.2020vyplýva,
že v uvedený deň sa dostavili k tomuto notárovi strany sporu ako účastníci konania, a to žalobca v 2.
rade označený v ďalšom texte tejto notárskej zápisnice ako predávajúci, žalovaný označený v ďalšom
texte tejto notárskej zápisnice ako predávajúci a oprávnený z vecného bremena, a žalobca v 1. rade
označený v ďalšom texte tejto notárskej zápisnice ako kupujúci a povinný z vecného bremena, ktorí

v zmysle s ust. 47 ods. 1 písm. d) zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len
„Notársky poriadok“) vyhlásili, že sú spôsobilí na právne úkony. V tejto notárskej zápisnici je pritom
spísaná kúpna zmluva so zriadením vecného bremena, podľa ktorej predávajúci (žalobca v 2. rade
a žalovaný) sa osvedčili, že sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti a odpredali týmto
svoje podiely z dotknutej nehnuteľnosti v celosti do vlastníckeho práva kupujúceho (žalobcu v 1. rade),

do jeho vlastníctva za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 10.000,- Eur s tým, že dohodnutá
kúpna cena bola vyplatená predávajúcim vo forme zálohy, a to žalobcovi v 2. rade vo výške 5.000,-
Eur, a žalovanému vo výške 5.000,- Eur v hotovosti k ich rukám, a predávajúci svojimi podpismi na
tejto zmluve potvrdzujú prevzatie celej dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti v celosti. Podľa bodu V.tejto notárskej zápisnice oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa zároveň
dohodli na zriadení vecného bremena vo forme práva bezplatného doživotného bývania v rodinnom
dome a užívania jednej izby určenej na bývanie a spoluužívania príslušenstva, t.j. kuchyne, chodby,

WC, kúpeľne v uvedenom rodinnom dome bezplatne až do smrti pre oprávneného z vecného bremena
s tým, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne a jeho hodnota je 3.000,- Eur. Podľa bodu VIII. tejto
notárskej zápisnice účastníci tejto kúpnej zmluvy zároveň v zmysle ust. § 36 ods. 4 Notárskeho poriadku
prehlásili, že boli riadne oboznámení s platobnými podmienkami uvedenými v tejto kúpnej zmluve.
V závere tejto notárskej zápisnice je ešte uvedené vyhlásenie zmluvných strán, že zmluvu uzatvorili

na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok,
zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu podpisujú, a že o tom bola táto
zápisnica napísaná, prečítaná, schválená a vlastnoručne podpísaná.

15. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z obsahu notárskej zápisnice potvrdzuje aj výpoveď žalobcu
v 2. rade pri jeho výsluchu na pojednávaní, z ktorej vyplynul opis skutkového stavu v súlade s obsahom

podanej žaloby. Žalobca v 2. rade v rámci svojho výsluchu totiž vypovedal konzistentne tak, že žalobca
knimprišielcezvíkend.Išielpouliciavidelichdom,pretoichnavštívilaurobilponuku,žeichdomodkúpi.
Vtedy žalobca v 2. rade ešte býval so žalovaným, a keď ich žalobca v 1. rade navštívil, ponúkol im 5.000,-
Eur jednému aj druhému za dom, pričom on (žalobca v 2. rade) ešte požadoval bývanie v jednoizbovom
byte, žalovaný toto nepotreboval, nakoľko žiadal právo dožitia v uvedenom dome. Takto sa aj dohodli

a následne niekedy približne v priebehu týždňa alebo dvoch ich žalobca v 1. rade zavolal k notárovi,
že pripravil podklady. Predtým došlo k odovzdaniu sumy, žalobca v 1. rade mu odovzdal 5.000,- Eur
a rovnako tak aj bratovi 5.000,- Eur, ktorý si to dal do vačku na prednej strane košele do vrecka, prípadne
to bola vesta, a následne išli k notárovi podpísať všetky dokumenty. Uviedol, že v súčasnosti už s bratom
(žalovaným)nebýva,abývavjednoizbovombyte,ktorýmuzabezpečilžalobcav1.rade,atonaneurčito.

S bratom býval ešte asi týždeň alebo dva, dokiaľ mu tento byt bol zabezpečený. Na doplňujúcu otázku
právneho zástupcu žalovaného neskôr doplnil, že v byte má právo doživotného užívania a platí za tento
byt vlastne len energie vo výške asi 100,- Eur mesačne.

16. Z výsluchu žalobcu v 2. rade v súvislosti s ďalšími okolnostiam prevodu ďalej vyplýva, že mali mať

ponuku na odkúpenie domu už predtým, ktorá spočívala v tom, že by im predchádzajúci záujemca
každému zabezpečil jednoizbový byt, avšak žalovaný s týmto nesúhlasil, pretože má pohostinstvo
v blízkosti, nechcel sa odsťahovať, a preto to padlo, a viac ich ten pán nekontaktoval. Uvedený dom je vo
veľmi zlom stave, je na spadnutie, zateká, nie sú tam energie, voda tečie len studená, v celom dome je
veľký neporiadok, a hrozí jeho zrútenie. Oni tento dom inak na predaj nejako aktívne neponúkali, nakoľko

mal pochybnosti kto by takýto dom kúpil s tým, že je to najškaredší dom na F. H.. Priebeh podpisu
zmluvy u notára žalobca v 2. rade opísal tak, že notár im zmluvu prečítal. V podstate to prebiehalo
tak, že diktoval sekretárke, ona niečo zapisovala, potom im to celé prečítal, dal im zmluvu vytlačenú do
rúk, aby si ju prečítali a pokiaľ s tým súhlasia, aby ju podpísali. K notárovi išli tak, že žalobca v 1. rade
prišiel k nim domov, aby ich vyzdvihol. Bolo to ešte pred obedom, oboch ich zobral k notárovi na podpis

papierov, nikto iný pritom nebol. Bolo to ešte pred obedom, bol doma, nakoľko býval doma vlastne celý
deň, a rovnako tak aj žalovaný bol doma, nakoľko pohostinstvo ešte nebolo vtedy otvorené a nebol
schopný sa tam ani dostať. Tým má na mysli to, že vlastne ešte bolo asi zavreté a (žalovaný) nemal
tiež peniaze, takže nemal vlastne za čo vypiť.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca v 2. rade odpovedal tak, že u notára podpisovali

dohodu alebo zmluvu, nevie ako to volá právny zástupca žalovaného s tým, že on to celé čítal, a čítal
to aj brat. Zdravotný stav brata bol vtedy taký ako je na pojednávaní, vidí, no a počuje tak slabšie ako
aj on (žalobca v 2. rade). Pokiaľ ide o alkohol, (žalovaný) pije už asi 50 rokov v podstate každý deň, do
krčmy ide väčšinou hneď vtedy ako otvárajú. Peniaze im boli vyplatené u notára, myslí tým na chodbe
pred notárom. Peniaze si nechal na nájom, čo s nimi urobil brat, to nevie, ale vie, že rovno od notára

vtedy išiel do krčmy, a tam sa treba spýtať čo sa stalo. On je poberateľom starobného dôchodku a dlhy
nemá, jeho brat (žalovaný) poberá invalidný dôchodok, a či ten má dlhy, to žalobca v 2. rade nevie,
nakoľko raz prebral dôchodok vo vyššej výške, než mu v skutočnosti patril, prípadne aj jeho dôchodok,
a o iných veciach nevie.

17. Zistenia vyplývajúce z obsahu notárskej zápisnice potvrdzuje aj výpoveď žalobcu v 1. rade pri
jeho výsluchu na pojednávaní, ktorý taktiež vypovedal konzistentne, vnútorne nerozporne a v súlade
s obsahom žaloby a aj s výpoveďou žalobcu v 2. rade. Z jeho výsluchu na pojednávaní vyplýva, že v tom
čase čakali s manželkou prvú dcéru a chceli sa presťahovať z bytu do domu. Išli po F. ulici, kde videlschátraný dom a lokalita sa mu pozdávala. Pracuje v stavebnej oblasti, je stavbár, a vie, že niekedy
sa neoplatí dokonca ani opravovať nehnuteľnosť, pretože pokiaľ sú múry navlhnuté, je vhodnejšia jej
sanácia. Tu sa jedná asi o 135 m2, ktoré mali hodnotu, podľa toho čo zisťoval v realitných kanceláriách

13.500,- Eur. Následne si vyhľadal dom v katastri nehnuteľností, kde zistil vlastníkov, nakoľko na dome
nebolo žiadne meno, žiaden zvonček. Vedel, že to vlastnia dvaja starší páni, potom išiel na danú adresu,
zaklopal a na jeho prekvapenie mu otvorili dvere, kde sa porozprávali. Navrhol im odkúpenie domu,
žalobca v 2. rade s tým súhlasil, že on by sa bol veľmi rád odsťahoval, nakoľko tie vzťahy tam boli
zlé, bývalo sa mu tam zle, avšak chcel zabezpečiť bývanie v jednoizbovom byte. Žalovaný chcel zostať

v dome, avšak súhlasil s predajom svojho podielu. Dohodli sa teda, že im vyplatí každému po 5.000,-
Eur, a zároveň zabezpečí žalobcovi v 2. rade garsónku, s právom doživotného užívania, a žalovanému
právo doživotného užívania v danom dome. Potom im vysvetlil, ako by to malo prebiehať, a zároveň
im nechal čas, aby si to prípadne aj rozmysleli, nemuseli to urobiť hneď, a následne im potom ešte
oznámil, kedy už pripraví veci u notára. V deň, kedy prebehla transakcia u notára, časť peňazí ešte
vybral z bankomatu, aby mal celú sumu. Niečo mali doma a spolu takto zabezpečil okolo 10.300,- alebo

10.500,- Eur, presne si to už
nepamätá, možno to bolo 11.000,- Eur, nakoľko chcel mať viac peňazí, aby mal dostatok aj na poplatky
u notára, keďže notár zabezpečoval tiež vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Takto to
potom aj prebehlo, u notára podpísali papiere a následne sa rozišli, pričom sa dozvedel, že žalovaný
išiel do pohostinstva a následne tam údajne pozýval všetkých na alkohol.

Na doplňujúce otázky ohľadom transakcie pri odovzdaní peňazí žalobca v 1. rade odpovedal tak, že
sumu vyplatil v hotovosti na chodbe pred notárskym úradom. Sumu niekoľkokrát prepočítaval, aj pred
žalobcom v 2. rade, a neskôr si to prepočítal aj žalovaný. Prepočítal to osobitne na dve kôpky po
5.000,- Eur, pričom žalovaný si nakoniec tieto peniaze stočil do rolky a vložil si ju do vrecka na svojom
odeve vpredu. Notár sa ho pýtal ako prebehne transakcia, či to bude do notárskej úschovy, alebo či

na bankový účet. Žalobca v 1. rade mu uviedol, že peniaze má v hotovosti, tak sa dohodli, že to bude
pred podpisom. Chcel, aby to bolo odovzdané v prítomnosti notára, ale tento mu povedal, že už to má
pripravené v zápisnici tak, že došlo k odovzdaniu peňazí pred podpisom zmluvy, tak teda odovzdal tieto
peniaze ešte predtým na chodbe. Dvere pred zasadačkou, resp. miestnosťou boli pritom otvorené, čiže
to kľudne podľa jeho názoru mohla vidieť aj zamestnankyňa notára, pripadne samotný notár. Žalovaný

mal peniaze vo vrecku, a bolo to tiež vidno, že tam má tie peniaze naskladané. V súvislosti s vysvetlením
tvrdení o zabezpečovaní svojho bývania a právom doživotného užívania žalobca v 1. rade uviedol, že
dom bol v zlom stave a v podstate len pozemok bol zaujímavý, a práveže počítal s tým, že to bude
dlhodobejšia investícia s tým, že práve došetrí, možno to bude trvať aj 20 alebo 30 rokov, a potom bude
môcť realizovať svoj zámer. U notára to bolo pripravené vopred. Notára informoval o tom, že prídu.

Nepamätá si čo všetko už predtým uviedol, a ďalšie veci sa dopĺňali podľa toho čo sa ich pýtal. Rovnako
to bolo aj o tej sume, akýmspôsobom prebehne tá transakcia, pričom notár sa niekoľkokrát ubezpečoval,
či si ten dom dobre pozrel, nakoľko je v úplne dezolátnom stave. Notár sa viackrát nahlas pýtal, či
boli vyplatené všetky peniaze, čo obaja pritom potvrdili. Žalobca v 1. rade uviedol, že je o tom zápis
na notárskom úrade ako aj nahrávka. Bolo to riadne notárske konanie a podľa jeho vedomostí notár

toto všetko aj priamo nahrával. Nepamätá si, kto navrhol uviesť hodnotu vecného bremena do zmluvy,
myslí si, že to bolo po vzájomnej dohode priamo notára, a dodatočne si spomenul, že hodnota vecného
bremena bola určená s poukazom na to, že vyplácal obom bratom po 5.000,- Eur a vychádzalo sa pritom
z najvyššej odhadnutej vtedajšej ceny pozemku 13.500,- Eur, a žalobca v 1. rade navrhol aby to bola
táto cena, ktorá zodpovedá práve tomuto rozdielu. Chcel, aby všetko bolo vysporiadané riadne, aby

nikto nemohol sa cítiť ukrivdený, aby sa tam navzájom nepozabíjali, aby boli všetci spokojní, a hlavne
aby teda nikto neskončil na ulici.

18. Z výsluchu žalobcu v 1. rade v súvislosti s okolnosťami sporu ešte vyplynulo, že zhruba po mesiaci
od stretnutia u notára sa mu mal ozvať pán B. J., ktorý má podľa jeho názoru nejaký kontakt na katastri

s tým, že sa dozvedel o prevode domu a mal mu oznámiť, že nebude mať ani dom ani peniaze, takže aby
ten dom vrátil a on mu vyplatí 10.000,- Eur, alebo aby to predal jemu a on mu vyplatí ďalších 10.000,-.
Mal pritom robiť naňho všelijaký nátlak, o čom má žalobca v 1. rade zachovaných množstvo rôznych
SMS správ. V tejto súvislosti preto žalobca v 1. rade podal trestné oznámenie na Národnú kriminálnu
agentúru, nakoľko tieto praktiky sa mu nezdajú správne. Má za to, že on mal záujem sám kúpiť tento

dom, a že je to pán B. J., ktorý ovplyvňuje žalovaného v celom rozsahu, v predchádzajúcom období mu
tam nosil pálenku, prípadne s ním rôzne komunikoval, a že je to práve on, ktorý nakoniec zabezpečil
aj právne zastúpenie žalovaného od právneho zástupcu prítomného na pojednávaní. Pán J. ho mal
upozorniť, že bude postupovať takým spôsobom, teda urobí odstúpenie od zmluvy a preruší sa návrh,resp. konanie na katastri, a teda že nebude mať dom ani peniaze, a potom sa to tak presne aj udialo.
Žalobca v 1. rade má za to, že všetko to vlastne zabezpečil on (pán J.), nakoľko žalovaný by toto nikdy
nevedel urobiť sám, nemá doma ani tlačiareň a nebol by toho vôbec schopný.

19. Po výsluchoch žalobcov nasledoval výsluch žalovaného, ktorého výpovedi však súd neuveril,
nakoľko žalovaný vo veci vypovedal nekonzistentne, neurčito a napokon bez akéhokoľvek vysvetlenia
aj vnútorne protirečivo s obsahom jeho písomných podaní, čo i s prihliadnutím na spôsob jeho prejavu
celkovo znižovalo vierohodnosť jeho obrany.

20. Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní vypovedal tak, že žalobcu v 1. rade videl prvýkrát, keď
za ním prišiel do krčmy s tým, že mal prísť sám, pravdepodobne jeho brat (žalovaného) mu mal ukázať,
kde sedí, a z krčmy ho odviedol ku notárovi, pričom žalovaný nevedel presne kde idú. Uvedené tvrdenie
savšakjavíakoťažkouveriteľné,osobitneakžalovanýpredtýmvpísomnomvyjadrení(bod3.3.)uviedol,
že žalobca v 1. rade vstúpil do pohostinstva ako jemu neznámy chlap, ktorý ho mal pozvať na poldeci,

ktoré ale odmietol, avšak následne mal žalovaný súhlasiť s návrhom tohto neznámeho chlapa, že keď
pôjde s ním, že mu dá 300,- Eur, hoci mu nič bližšie nehovoril. Ak by totiž žalovaný žalobcu v 1. rade
nepoznal a jeho pozvanie „na poldeci“ mal odmietnuť, hoci ten za to nič nepožadoval, nie je zrejmé,
osobitne vzhľadom na jeho vzťah k alkoholu (podľa nespochybnených tvrdení žalobcov, pričom tento
vzťah následne pertraktoval aj sám žalovaný tým, že podľa svojej výpovede na pojednávaní od notára

potom odišiel do krčmy, lebo tam „už mal totiž zaplatené poldeci“), prečo by mal následne súhlasiť
s tým, že za 300,- Eur pôjde so žalobcom v 1. rade, aj keď mu údajne tento ako neznámy chlap nič
bližšie nehovoril a žalovaný nevedel kde presne idú. V prospech takéhoto skutkového stavu napokon
nesvedčí ani to, že podľa nespochybnených tvrdení žalobcov bol u notára už predtým dohodnutý termín
notárskej zápisnice, čo je bežná a (vzhľadom na výkon notárskej činnosti často aj mimo notárskeho

úradu) obvykle takmer aj nevyhnutná prax, a javí sa byť nepravdepodobné, že by žalobca v 1. rade
bez predchádzajúcej dohody so žalovaným vopred zabezpečil konanie u notára smerujúce k prevodu
nehnuteľnosti, ak by sa už pretým nepoznali, neboli na niečom dohodnutý a bez ďalšieho by tak nemohol
rozumne predpokladať, že žalovaného v uvedenom čase zastihne, a zároveň že sa mu ho podarí
presvedčiť, a to hneď pri prvom stretnutí a bez vysvetlenia podrobností, aby s ním išiel k tomuto notárovi.

Javí sa preto pravdepodobnejšie, že sa so žalobcom v 1. rade už predtým poznali či stretli, a že mu
žalobca už predtým vysvetlil čo od neho chce a kde by s ním žalovaný mal ísť. V prospech tohto záveru
napokon svedčí aj list žalovaného označený ako odstúpenie od kúpnej zmluvy so zriadením vecného
bremena (bod 11.) zo dňa 10.2.2020, z ktorého v súvislosti so sumou 5.000,- Eur vyplýva tvrdenie
žalovaného, že tieto mu síce sľúbené boli, ale k ich vyplateniu vôbec nedošlo, čo je v rozpore s jeho

neskorším tvrdením v písomnom vyjadrení k žalobe (bod 3.3.), podľa ktorého mu žalobca v 1. rade mal
ponúknuť iba 300,- Eur za podpis a nič bližšie nehovoril, z čoho je zrejmé, že žalovaný svoje vyjadrenia
v dosť podstatnej časti týkajúcej sa minimálne toho, či mu bolo vopred niečo povedané a aká bola výška
sumy, ktorá mu bola sľúbená, medzi svojim písomným odstúpení od zmluvy a svojom výpoveďou na
pojednávaní menil.

21. Žalovaný ďalej vypovedal tak, že potom keď boli u notára, tak sa ho tam všeličo pýtali, notár tiež
niečo hovoril, ale on dobre nepočuje, nevie presne čo tam bolo, on sa o to nezaujíma. Pýtali sa ho rôzne
veci (teda zjavne evidoval nejaké otázky notára), on toto tam nemal podpísať. Na doplňujúcu otázku
súdu, či mu notár hovoril o tom, čo sa tam deje a prípadne či mu dal listiny prečítať alebo mu oznámil

ich obsah žalovaný uviedol, že „tak dajak“. „Oni tam o tom hovorili o tých prevodoch a tak,“ on sa o to
veľmi nezaujíma. Dačo mu tam hovorili, po polhodine odtiaľ odišiel, žiadne peniaze, nič sa tam také
neudialo. Odtiaľ odišiel zase do krčmy, lebo tam už mal totiž zaplatené poldeci. Na doplňujúcu otázku
súdu kedy žalovaný zistil ďalšie skutočnosti týkajúce sa tejto veci, resp. nadobudol pocit, že niečo nie
je v poriadku, žalovaný uviedol, že potom sa o tom rozprával s kamarátom holubiarom G. I., keď spolu

hrali karty. Tento spolu s ním išiel ku notárovi asi o 2-3 dni, ale notár tam vtedy nebol a tá pani alebo
slečna čo tam bola povedala, že sa s tým už nedá nič robiť a že by museli prísť všetci. Ani táto časť
výpovedežalovanéhonapojednávanívylučujúcaakékoľvekpeniazeapopisujúcajehoďalšípostupvšak
nekorešponduje so skoršími tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho doplňujúcom vyjadrení k žalobe
(bod 3.3.) o tom, že pred vstupom k notárovi mu ten neznámy chlap mal dať 300,- Eur za sľúbený podpis,

ktoré potom, ako vyšli od notára, mu mal ten neznámy chlap 300,- Eur zobrať (pri svojom výsluchu
na pojednávané v súvislosti s peniazmi pritom vypovedal iba tak, že „žiadne peniaze, nič také sa tam
neudialo“), a o tom, že následne asi o 2 dni sa mal žalovaný dozvedieť, že na LV č. XXXX, kat. úz. E., je
zápis o prebiehajúcom vkladom konaní, pričom on nikdy nemal v úmysle nehnuteľnosť nikomu predať,aažzdokumentovnakatastrinehnuteľnostísadozvedel,žemaluzatvoriťkúpnuzmluvu,akupujúcimbol
A. B.. Z výpovede žalovaného na pojednávaní totiž vyplýva, že si uvedomoval, že u notára sa „hovorilo
o prevodoch“, a že potom sa o tom rozprával s kamarátom, s ktorým mali následne o 2-3 dni navštíviť

notára, a teda musel aspoň rámcovo vnímať, kde bol a čo sa tam udialo. V prospech tohto záveru svedčí
aj to, že ak by žalovaný nevedel o čo u notára išlo, nie je zrejmé ako a na základe čoho by žalovaný
skúmal a mohol zistiť (tak ako uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, že „sa asi o 2 dni
dozvedel“), že na liste vlastníctva týkajúcom sa jeho nehnuteľnosti je zápis o prebiehajúcom vkladovom
konaní (a „až z dokumentov na katastri nehnuteľností sa dozvedel, že mal uzatvoriť kúpnu zmluvu“),

keďže tento zápis sa účastníkom vkladového konania nenotifikuje, a náhodné preverovanie stavu listov
vlastníctva vlastníkmi nehnuteľností, pokiaľ na to nemajú nejaký konkrétny dôvod (napr. vedomosť
onejakejskutočnostitýkajúcejsaichnehnuteľnosti),nebývaobvyklé.Zvyhodnoteniavšetkýchvyjadrení
žalovaného tak vyplýva, že žalovaný (podľa jeho vyjadrenia v odstúpení) vedel, že mal dostať sumu
5.000,- Eur, ktoré mu boli sľúbené, a že prinajmenšom po odchode z notárskeho úradu vedel, že úkon
u notára sa týkal jeho nehnuteľnosti.

22. Aj na ďalšie doplňujúce otázky týkajúce sa jeho ďalšieho postupu pritom žalovaný na pojednávaní
vypovedal nekonzistentne a rozporne s jeho skoršími vyjadreniami a predloženými písomnosťami.
Uviedol, že (ďalej) nič neriešil, veď on to nedal na súd. Išiel k notárovi s jedným ďalším kamarátom,
ktorého meno nechce povedať, ale teraz vlastne sa ani presne už nepamätá ako sa volal, tiež holubiar,

predseda ich spolku holubiarov, a potom v tejto veci už nič ďalšie nerobil. Na nadväzujúcu výzvu súdu
na vyjadrenie k odstúpeniu od kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena z 10.2.2020 uviedol,
že o ničom takom nevie, ohľadom otázky či zamýšľa alebo zamýšľal v minulosti uskutočniť prevod
nehnuteľnosti uviedol, že nikdy nič také v pláne nemal a predávať to nikdy nechce, k splnomocneniu
v prospech pána B. J. na prevod nehnuteľností (č.l. 26) sa vyjadriť nevedel a uviedol, že pána B. J.

nepozná, a na otázku právneho zástupcu žalobcov, či podal, resp. napísal, adresoval nejaké listiny
pánovi B. (žalobcovi), resp. či niečo ďalšie podpísal a aké úkony urobil uviedol, že nepodal žiadne ďalšie
listiny, neadresoval, nič nikomu nepodpisoval, on okrem tej I. nepodpisoval vôbec nič, nikde nebol okrem
tej I. (pozn. súdu: na ul. I. K. XX je adresa notárskeho úradu, kde bola spísaná notárska zápisnica
o prevode dotknutej nehnuteľnosti). Aj tieto vyjadrenia žalovaného sú však v rozpore s predloženými

listinami ako aj s podstatou tohto sporu. Z písomného splnomocnenia žalovaného s jeho úradne
overeným podpisom zo dňa 21.9.2018 udeleného pánovi B. J. ako splnomocnencovi (č.l. 26) totiž
vyplýva, že tohto splnomocnenca splnomocnil „na všetky právne úkony, ktorých dôsledkom bude zmena
a zápis vlastníctva“ dotknutej nehnuteľnosti a prevzatie časti resp. celej kúpnej ceny, čo je v zjavnom
rozpore s jeho miesto-prísažným čestným prehlásením zo dňa 18.5.2023 (opatreným jeho osvedčeným

podpisom) o tom, že rodinný dom v centra mesta E., C. H. F. XX nikdy predať nechcel, ako aj s jeho
vyššie uvedenou výpoveďou na pojednávaní, že nikdy nič také v pláne nemal, a že pána B. J. nepozná.
Rovnako tak zmätočne pôsobí aj jeho výpoveď o tom, že nevie o ničom takom ako je odstúpenie od
kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena z 10.2.2020, ktorého platnosť je pritom podstatou tohto
sporu, a že pánovi B. (žalobcovi) nepodal žiadne ďalšie listiny, neadresoval, nič nikomu nepodpisoval,

on okrem tej I. nepodpisoval vôbec nič, nikde nebol okrem tej I. (E.. I.: C. H. I. K. XX je adresa notárskeho
úradu, kde bola spísaná notárska zápisnica o prevode dotknutej nehnuteľnosti). Vzhľadom na všetky
tieto rozpory súd považoval jeho obranu i výpoveď na pojednávaní za pochybnú.

23. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov a ani iné prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany, vrátane konkrétnych návrhov na doplnenie dokazovania (ďalšie zisťovanie
skutkového stavu, vrátane zabezpečenia účasti nejakých svedkom na pojednávaní, resp. návrhu
predvolať na výsluch nejakých svedkov), strany sporu v konaní nezabezpečili a ani neuplatnili, hoci ich
súd o tom osobitne poučil s výzvou (č.l. 69), aby v prípade, že navrhujú výsluch svedkov, v zmysle ust.
§ 197 ods. 1 CSP zabezpečili ich prítomnosť na pojednávaní.

24. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci a jej podkladov preto možno zhrnúť (a zdôrazniť), že
žiadne iné než vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani
zákonom stanoveným procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli
najavo (§ 191 ods. 1 CSP). V súvislosti s eventuálnymi úvahami o ďalšom zisťovaní skutkového

stavu nad rámec stranami dodaných skutkových tvrdení a ich dôkazných návrhov (§ 185 ods. 2 CSP
in fine) na vyšetrovacom princípe (v rozpore so zásadou prejednacou), pre občasné zlé skúsenosti
s právnym povedomím niektorých strán, súd už len pre úplnosť pripomína, že v kontradiktórnom
konaní je viazaný žalobným návrhom a obranou, vrátane tvrdení rozhodujúcich skutočností, ktoré ichvymedzujú, a dôkazov označených na ich preukázanie, a preto iný skutkový stav resp. okolnosti, než
tie ktoré strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými prostriedkami procesného útoku
a obrany, teda také ktoré žiadna zo strán v konaní určite a zrozumiteľne netvrdila, predmetom konania

a posudzovania (a teda ani zisťovania a dokazovania) neboli a ani byť nemohli (§ 216 ods. 1 CSP a
§ 185 ods. 2 CSP) – čo v tomto prípade platí najmä vo vzťahu k všeobecným tvrdeniam žalovaného
o okolnostiach prevodu dotknutej nehnuteľnosti. To samozrejme platí aj na prípadné ďalšie neprípustne
oneskorené dodatočné dopĺňanie ďalších podstatných skutočností, resp. skutkových tvrdení (§ 153 ods.
1 v spojení s § 149 CSP) a dôkazov, ktoré (ako novoty - doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, okrem niektorých výnimiek), v odvolacom konaní prípustné
nie sú (§ 366 CSP).

25. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej
„základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné
a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu).

V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne
opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho
procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je
v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť

ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda
in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce
skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu (pozn. súdu: nepochybne

i žalovaného) neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania.
Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu
kichpravdivostižiadnedokazovanie....žalovanému(pozn.súdu:aprimeranenaopakajžalobcovi)musí
byť umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo
nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe

vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.
Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,
nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia
v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)

a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú
zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje
sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť
uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe,

resp. v replike a duplike (pozri § 167 a komentár k nemu). Súd môže dať stranám možnosť riadne splniť
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na úvahe súdu ... Kruciálny
rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore je zistenie všetkých
podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania
(vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné

skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (na tomto mieste odhliadneme
od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností
povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“
na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už
v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor

k ďalším skutkovým zisteniam.“ Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia
v sporovom procese táto literatúra ďalej tiež uvádza, že „v klasickom sporovom konaní súd nevystupuje
v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov (pozri
aj ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zisťovať skutkový

stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní
skutkového stavu nepokračuje – uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec
rozhodne“ (tamtiež, s. 796).Právne posúdenie

26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“ alebo aj „KZ“) kataster nehnuteľností (ďalej len
„kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom
práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo
správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,

ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

27. Podľa § 28 ods. 1 KZ práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 28 ods. 2 KZ práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo

zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

29.Podľa§28ods.3KZprávneúčinkyvkladuvznikajúnazákladeprávoplatnéhorozhodnutiaokresného
úradu o jeho povolení.

30. Podľa § 31 ods. 1 KZ okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,
či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa
neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

31. Podľa § 31 ods. 2 KZ ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme
notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je
súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.

32. Podľa § 31a ods. 1 písm. c) KZ konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania
vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k
nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

33. Podľa čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

34. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

35. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

36. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.38. Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

39. Podľa § 46 veta prvá zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky
poriadok“ alebo aj „NP“) notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o
zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

40. Podľa § 47 ods. 1 NP notárska zápisnica musí obsahovať (okrem iného)
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
g) obsah právneho úkonu, a
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená.

41. Podľa § 36 ods. 4 veta prvá NP ak ide o notársku zápisnicu o odplatnom právnom úkone, notár

upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky dohodnuté v zmluve a v zápisnici uvedie vyhlásenie
účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami.

42. Podľa § 3 ods. 4 NP listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej
činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych

registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

43. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

44. V danom prípade ide nepochybne o tzv. určovaciu žalobu, a preto sa súd, vzhľadom na jej povahu
a námietku žalovaného, najprv osobitne zaoberal otázkou jej prípustnosti. V súvislosti s určovacími
žalobami pritom zákon v zmysle ust. § 137 CSP pripúšťa možnosť žalobcu žalobou požadovať
(výslovne), aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem (§ 137 písm. c) CSP), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu
(§ 137 písm. d) CSP). V dôvodovej správe k ust. § 133 (teraz ust. § 137 CSP) pritom zákonodarca
uviedol, že „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu
úpravu pomerne výrazne modifikuje.“ s tým, že „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde
sarozlišujeklasickáurčovaciažalobcaažalobaoučeníprávnejskutočnostipodľa písmenad).Záujmom

bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“
Z uvedeného znenia zákona a dôvodovej správy k nemu tak nepochybne vyplýva, že cieľom tejto
právnej úpravy bolo vymedziť najčastejšie typy žalôb a podmienky ich prípustnosti (v záujme vylúčenia
nepotrebných a nezmyselných žalôb dôrazom na ich právny význam), ktorými možno uplatňovať právo

na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 CSP). Na druhej strane však ale
treba zároveň uviesť, že zo zákona nevyplýva tzv. taxatívny (uzavretý) výpočet možných žalôb, a teda
nemožnosť podať prípadne aj žalobu inú (ďalšiu), ale len výpočet tzv. demonštratívny, t.j. príkladný (viď
slovo najmä). Možno tak uzavrieť, že pre posúdenie prípustnosti tej ktorej žaloby tak bude rozhodujúce
posúdiť najmä to, či podaná žaloba, okrem prvotného vyhodnotenia tých podmienok žaloby, po splnení

ktorýchzákonpripúšťamožnosťpodaťnimivymedzenúžalobubezďalšiehopriamo(automaticky),spĺňa
charakteristiky účelného procesného úkonu uvedené v ust. § 131 CSP, teda či v podanej žalobe ide
o procesný úkon, ktorým žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo ohrozeného
práva, ktorá je právne potrebná a primeraná, a to jednak vzhľadom na povahu veci (potreby praktického
života), prípadne ak to vyplýva z osobitného predpisu, resp. či má zmysel (na ochranu porušeného

alebo ohrozeného práva), najmä ak nápravu, resp. odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením alebo porušením žalobcovho právneho postavenia,
nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Dôležité je teda nie len to, či je v nej indikované akútne
porušenie alebo ohrozenie práva, ale aj to, či je podaná žaloba účelná, čo súvisí aj s otázkou vhodnosti
a správnosti žalobcom zvoleného petitu, t.j. či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného

právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu sleduje a dosiahne potrebné
odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé
riešiť právne spory medzi stranami aktuálne v čase vyhlásenia rozsudku. „Zásada účelnosti trov (pozn.
súdu: no nepochybne aj uplatňovania žaloby či iných procesných inštitútov, i súdneho konania akocelku) potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity
a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve,

ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

45. Žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, a to s poukazom na to, že počas katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho

práva podľa tejto zmluvy žalovaný správnemu orgánu a žalobcom doručil odstúpenie od kúpnej zmluvy,
na základe čoho správny orgán konanie prerušil, vyzval ich na preukázanie vôle – súhlasu alebo
nesúhlasu s odstúpením s odstúpení od kúpnej zmluva a upovedomil ich (po oprave upovedomenia
o práve B. F. na podanie žaloby o vyslovenie platného odstúpenia od kúpnej zmluvy) o ich práve
na podanie žaloby v prípade spornosti odstúpenia od zmluvy, pričom s odstúpení od zmluvy vyslovili
nesúhlas. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom podania tejto žaloby je spor o neplatnosť odstúpenia

žalovaného od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a že na jej podanie žalobcov odkázal správny
orgán spolu s prerušením konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy. Je síce
pravdou,žesprávnyorgánpritomneuviedolpresnúformuláciužaloby,akúbymalipodať,tátoskutočnosť
však nemôže byť pripisovaná účastníkom konania na ťarchu.

46. Z vyjadrení strán sporu a vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní pred správnym orgánom
bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam s poukazom na priloženú
kúpnu zmluvu. Z ust. § 31 ods. 1 KZ pritom vyplýva, že činnosť správneho orgánu je v rámci konania
o povolení vkladu zákonom obmedzená na to (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), že preskúmava zmluvu (len)
z hľadiska toho, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je

prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu,čizákonneobchádzaačisanepriečidobrýmmravom.Vtomtoustanoveníjesíceďalejuvedené,
že pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu, musí však ísť nepochybne o skutočnosti jemu známe a najmä nesporné,

keďže správny orgán v tomto konaní nie je oprávnený rozhodovať spory a iné právne veci (než tie, ktoré
mu zákon zveruje). Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej
zápisnice, alebo autorizovaná advokátom, podľa § 31 ods. 2 KZ okresný úrad posudzuje zmluvu iba
z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie
vkladu.Možnostijehozisťovaniaskutkovéhostavusútedaobmedzenépredloženýmilistinamiaaktivitou

účastníkov katastrálneho konania, a preto ak medzi účastníkmi konania vznikne skutkový alebo právny
spor, správny orgán v konaní o návrhu na vklad, o ktorom musí rozhodnúť v zákonom ustanovenej lehote
do 30, resp. 20 alebo 15 dní (§ 32 KZ), nemá objektívnu možnosť a ani oprávnenie tento spor riešiť.

47. Súd pripomína, že podľa čl. 1 základných princípov CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo

porušeniasubjektívnychprávprejednávaarozhodujenezávislýanestrannýsúd,aktakáprávomocnieje
zákonom zverená inému orgánu. V danom prípade počas konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti medzi stranami vznikol spor o (ne)platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, na
ktoré (odstúpenie) by mal inak správny orgán prihliadať (§ 31 ods. 1 KZ), a keďže z vyjadrení žalobcov
vyplýva, že trvajú na kúpnej zmluve a podanom návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri

ktorom musí správny orgán prihliadnuť aj na otázku (ne)platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú
však sám nie je oprávnený riešiť a s jej riešením odkázal žalobcov na podanie žaloby, súd uznal, že
žalobcovianemajúinúprimeranúmožnosťnežcestoužalobyourčenieneplatnostiodstúpeniaodkúpnej
zmluvy sa domáhať ochrany svojich práv, o ktorých tvrdia že trvajú, a preto túto ich žalobu považoval
za prípustnú.

48. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že správna formulácia žaloby mala smerovať k rozhodnutiu,
že právny vzťah (založený kúpnou zmluvou) medzi stranami trvá, tak súd poukazuje na to, uvedené
určenie by nepochybne taktiež spadalo do kategórie žalôb požadujúcich určenie právnej skutočnosti,
ktorej (výslovná) prípustnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (§ 137 písm. d) CSP), a najmä

na to, že takéto určenie (podobne ako aj akékoľvek iné určenie smerujúce k vysloveniu existencie či
trvania práva na vklad alebo riešeniu iných s tým súvisiacich otázok) by prekračovalo potreby riešenia
spornej otázky, s ktorou správny orgán odkázal žalobcov na podanie žaloby (právny vzťah sa mohol
skončiť aj inak), a najmä by mohlo neprípustne zasahovať do kompetencie správneho orgánu, ktorémuako jedinému prislúcha preskúmať v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva, o ktorý tu ide, zmluvu
a jej účinky z hľadiska predpokladov uvedených v ust. § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona.

49. Uvedené závery napokon podporuje aj právny názor vyjadrený v rozsudku NS SR zo dňa 20.7.2011,
sp. zn. 6 Sžo/229/2010, podľa ktorého: „Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi
najmä z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup,
jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd (§ 7 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku). Keďže správa katastra nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy

ani ako predbežnú otázku (§ 40 správneho poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe
v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností ako i vo vkladovom konaní v prípade zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom
ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí
správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva
náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp.

vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom
druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od
zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje
platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy, správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri
nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať, či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie

od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa
katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti
vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba bude podaná, správa katastra nebude
môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom

záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania), prípadne na návrh vyznačí na ňom aj
informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a Občianskeho súdneho poriadku.
V rovnakom prípade pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej ešte nebolo rozhodnuté o vklade do
katastra nehnuteľností, správa katastra preruší vkladové konanie podľa § 31a písm. a/ katastrálneho
zákona z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke.“

50. Podľa záverov uvedených v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Cdo/35/2019: „7. Predmetom civilného
procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria
právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh. ... Petit však nemusí byť zreteľne
oddelený od ďalších častí žaloby, nemusí mať ani určitú predpísanú formu, iba zo žaloby ako celku

však musí byť jasné, čo je žiadané. S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd
petit modifikovať, teda do akej miery je „otrocky“ viazaný, to znamená, že je povinný doslova, t. j. do
najmenšieho detailu, petit prevziať do výroku rozhodnutia (porov. I. ÚS 192/2015). Účelom civilného
procesu je totiž spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“)
cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. ... Naviac, sudca by sa vždy mal v prvom rade zaoberať

materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve.
11. Pri posudzovaní neurčitého či inak nejasného podania, ktoré môže byť podaním zahajujúcim konanie
pred súdom alebo podaním meniacim predmet nároku uplatnený už v podanej žalobe, sú súdy povinné
voliť postup ústretovejší k právu jednotlivca (fyzickej osoby) na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Pokiaľ súd nepristúpi k odstráneniu nejasností takého podania zákonom predvídaným spôsobom, potom

je potrebné, aby sa pri jeho posudzovaní priklonil k takej interpretácii jeho obsahu, ktorý vyznieva v
prospech dotknutého jednotlivca na prístup k súdu.
12. Aj Európsky súd pre ľudské práva zo zásady iura novit curia vyvodzuje, že táto zásada neslúži na
odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci, ale oprávnenie prekvalifikovať predloženú
sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho úzkoprsé a formalistické ponímanie

sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre nedostatky sťažnosti; označuje sa totiž
za pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám od seba rozhodnúť tak, že meritórne
preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (Solomakhin c. Ukrajina z 15. marca 2012,
sťažnosť č. 24429/03).

51. Pokiaľ ide o vec samú, žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej
zmluvy písomným prejavom zo dňa 10.2.2020 s poukazom na to, že (bod 2.4.) dôvod odstúpenia
(okrem toho, že je formulovaný neurčito a neprípustne vágne) je v rozpore so skutočným skutkovým
stavom, a skutočnosti uvádzané žalovaným nemožno subsumovať pod zákonné dôvody pre odstúpenieod zmluvy, a teda pre neexistenciu dôvodov v ňom uvedených, ako aj pre to, že skutočnosti a dôvody
uvedené v odstúpení nenapĺňajú zákonné predpoklady pre (platné) odstúpenie od zmluvy. Keďže ide
v podstate o popretie skutkových tvrdení uvedených v odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy (ako

prejave jeho vôle), ktorých posúdenie bolo vo veci rozhodujúce, pre úspech v spore bolo preto vecou
žalovaného, aby preukázal tieto skutočnosti, resp. dôvody, ktoré sú uvedené v jeho odstúpení od kúpnej
zmluvy písomným prejavom zo dňa 10.2.2020, ktoré žalobcovia popreli.

52. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnými normami upravujúcimi bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia § 132
ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP a § 167 CSP, podľa ktorých treba v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a vo svojich vzájomných
vyjadreniach označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

53. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov. ... Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. ... Pri posudzovaní dôkazného

bremenanastranetoho–ktoréhoúčastníkatrebarešpektovaťtzv.negatívnudôkaznúteóriu,t.j.pravidlo,
že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo17/2010).

54. Súd poukazuje na to, že: „Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého

účinky nastávajú jeho doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa odstúpenie
týka zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, mala by byť v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zachovaná jeho písomná forma. ... Pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy
sa nevyžaduje súhlas adresáta ani rozhodnutie súdu. Na druhej strane však príslušné právne účinky
môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy.“ (z rozsudku NS SR, sp. zn. 6 Sžo/229/2010). Tento

prejav vôle je pritom podľa ust. § 48 ods. 1 OZ možný (dovolený a platný) iba z niektorého zo zákonom
povolených alebo účastníkmi dohodnutých dôvodov.

55.Jevecouoprávnenejosobyčiazakéhodôvoduodstúpiodzmluvy,atočiužzdôvodovdohodnutých,
alebo ustanovených zákonom. Možno tiež poukázať na to, že odstúpenie od zmluvy z jedného dôvodu

nevylučuje prípadne zároveň možnosť odstúpenia od zmluvy z iného dôvodu, ktorý je daný. Súd
však pripomína, že odstúpenie od zmluvy (jej zrušenie) je veľmi vážnym zásahom do existencie (nie
len úpravy) zmluvných vzťahov, zásadným spôsobom zasahuje do právnej istoty zmluvných strán
a narúša zásadu ochrany nadobudnutých práv (čo je pre súkromnoprávne vzťahy nepochybne nežiadúci
jav), a preto k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy môže dôjsť len za splnenia určitých presne

vymedzených podmienok, a to určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, a musí sa posudzovať
celkom striktne. Z obsahu takéhoto právneho úkonu (odstúpenia od zmluvy), z hľadiska jeho platnosti
i určitosti jeho následkov, podobne ako pri každom inom prejave vôle, s ktorým zákon spája vznik,
zmenu alebo zániku práv a povinností (právnom úkone), musí byť preto určite a zrozumiteľne zrejmé,
čoho sa týka a k čomu a na základe čoho smeruje. Z hľadiska platnosti právneho úkonu (ktorým

odstúpenie od zmluvy nepochybne je), ako aj posúdenia jeho obsahu a účinkov, v záujme právnej istoty
v súkromnoprávnych vzťahoch, dôvod odstúpenia od zmluvy, hoci to zákon výslovne nevyžaduje, musí
byť preto v tomto prejave vôle (v odstúpení) kvôli jeho určitosti, zrozumiteľnosti, a poznateľnosti jeho
dôvodov a zamýšľaných účinkov, ako aj s tým spojenej možnosti jeho posúdenia a reakcií (námietok)
druhej strany aj vyjadrený.

56. V tejto súvislosti pritom súd odkazuje aj na už ustálenú rozhodovaciu prax (R 62/2017) najvyšších
súdnych autorít (čl. 2 ods. 2, čl. 4 i § 220 ods. 2 CSP), publikovanú v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR 7/2017 (rozsudok NS SR z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016), podľa ktorej
(bod 43. rozsudku) „je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku

záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením
konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená.
Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe
zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné,aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou
súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu; bez uvedenia tohto údaja nie je
možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za perfektné a nemôže mať za následok

sledované právne účinky (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. septembra 2011,
sp. zn. 21Cdo/4986/2010 a z 31. januára 2012 sp. zn. 30Cdo/1233/2011) ... dovolateľ účelovo uviedol
v dovolaní iba časť citácie z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/111/2008. Vo veci, na ktorú
poukázal dovolateľ, dovolací súd riešil špecifickú situáciu a nie je možné ju automaticky aplikovať
na všetky prípady odstúpenia od zmluvy. Vo veci rozhodovanej pod sp. zn. 4Cdo/111/2008 dovolací

súd uviedol, že bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s prípadným dôvodom odstúpenia podľa §
49 Občianskeho zákonníka, ktorý uviedla vo vyjadrení k žalobe právna predchodkyňa žalovaných. Z
uvedeného dôvodu nie je možné považovať uvedené rozhodnutie za aplikovateľné na rozhodovanú vec.
Navyšežalobcavkonanínetvrdilinýdôvododstúpeniaodzmluvy,pretonebolopovinnosťouodvolacieho
súdu prihliadať na prípadnú existenciu iných (žalobcom netvrdených) dôvodov odstúpenia od zmluvy.“

57. V danom prípade žalovaný podľa písomného prejavu jeho vôle v liste o odstúpení od kúpnej zmluvy
datovanom dňa 10.2.2020 uviedol, že dôvodom odstúpenia je skutočnosť, že uvedenú zmluvu podpísal
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok s poukazom na § 49 Občianskeho zákonníka.

58. V zmysle ustanovenia § 49 OZ, podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť, „zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy
je in concreto tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu nebola vytvorená slobodne, ale pod
vplyvom vonkajšieho tlaku, ktorým je v tomto prípade tieseň. ... Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke
právneho úkonu, ktorou je tieseň. ... Tieseň však sama o sebe nestačí. Zákon súčasne vyžaduje ešte
ďalšiu podmienku, aby k právnemu úkonu zo strany konajúceho došlo za veľmi nevýhodných podmienok

pre osobu, ktorá sa dovoláva práva odstúpiť od zmluvy.“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok
Všeobecná časť. Veľký komentár, 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2017, s. 729). Pre
možnosť a platnosť odstúpenia od zmluvy z tohto dôvodu tak zákon vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, a to uzavretie zmluvy v dôsledku tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok. Pod
pojmom tieseň sa pritom v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu aj s judikatúrou všeobecných

súdov rozumie „taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým
spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo pri dvojstrannom
konaníbyúkonneurobil.Tieseňmusímaťzákladvobjektívneexistujúcomapôsobiacomstave,musíbyť
pre ňu daný objektívny dôvod, a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej
osobytak,žekonávosvojneprospech.“(nálezÚSSR,sp.zn.I.ÚS154/08).Keďžeidetedaopodmienku

vady v pohnútke právneho úkonu (ako prejavu vôle), ani prípadná samotná objektívna existencia tiesne
ako nepriaznivého (hospodárskeho, sociálneho alebo psychického) stavu, ktorý predchádzal prejavu
vôle, sama o sebe ešte nezakladá právo dotknutej osoby na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 49 OZ,
ak uzavretie zmluvy (za nápadne nevýhodných podmienok), ako prejav vôle dotknutej osoby, nebolo
vyvolané alebo vedené týmto stavom. „I keď tieseň musí mať základ v objektívne danom a pôsobiacom

stave, na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci ju musí subjektívne pociťovať a musí sa stať pohnútkou
pre jeho prejav vôle. Ak je tu stav objektívne vyvolávajúci tieseň (objektívne spôsobilý vyvolať tieseň),
ale ak tento stav na konanie daného subjektu nevplýval, potom nemožno od úkonu odstúpiť z tohto
dôvodu.“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok Všeobecná časť. Veľký komentár, 3. aktualizované
vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2017, s. 731). Obdobne judikoval aj NS ČR, ktorý v uznesení sp. zn.

33 Cdo 350/2000 uviedol, že: „Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave
– musí teda na to byť objektívny dôvod a súčasne sa musí stať pohnútkou na prejav vôle konajúcej
dotknutej osoby“.

59. Vyššie uvedené skutočnosti však žalovaný nie len že nepreukázal, ale ani len riadne netvrdil.

V odstúpení od kúpnej zmluvy podpísanom žalovaným (ktoré pritom podľa výsledkov vykonaného
dokazovania navyše zrejme pripravil a koncipoval niekto iný - keďže žalovaný pri svojom výsluchu na
pojednávaní vypovedal tak, že po druhej návšteve u notára už nič ďalšie nerobil a o odstúpení od
zmluvy nevie) je síce všeobecne uvedené, že je dôchodcom vo finančnej núdzi, bývajúci v nepriaznivých
životných podmienkach, a tieto okolnosti ho prinútili k podpisu tejto nápadne nevýhodnej zmluvy, tvrdené

okolnosti však nie len že nijako bližšie nešpecifikoval a ani nepodložil žiadnymi dôkazmi, hoci sa na
to zaviazal vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (viď jeho vyjadrenie bod 3.2. o tom, že dôkazy
preukazujúce osobné a majetkové pomery žalovaného predloží bez zbytočného odkladu po tom, čo
tieto listiny zabezpečí, a rovnako tak listiny týkajúce sa zdravotného stavu žalovaného), ale tieto nijakonevyplývajúanizjehovýsluchuadokazovaniaakocelku.Zvykonanéhodokazovania,atoanizvýsluchu
žalovaného totiž vôbec nevyplýva, že by kúpnu zmluvu uzatváral pod vplyvom tiesne, resp. potreby
riešenia nejakého nepriaznivého závažného stavu, teda že by jeho vôľu formovala tieseň. Z výsluchu

žalovaného, zo žiadneho jeho prejavu na pojednávaní a ani dokazovania ako celku nevyplýva, že by
kúpnu zmluvu uzatváral s cieľom riešenia nejakej svojej konkrétnej závažnej nepriaznivej sociálnej
situácie, či nevyhovujúcich životných podmienok súvisiacich prípadne so stavom domu, najmä ak podľa
obsahu vecného bremena v ňom mal aj naďalej zostať bývať.

60. Žalovaný svoju tieseň a ani konanie v tiesni nijako neobjektivizoval. Konaniu v tiesni by pritom
vzhľadom na povahu tejto veci svedčilo napr. to, ak by žalovaný tvrdil a preukázal, že nehnuteľnosť
sám aktívne ponúkal v rámci riešenia svojej ťaživej situácie, prípadne že ho nejaká ťaživá situácia
nejako konkrétne ovplyvňovala a vyžadovala si akútne riešenie, alebo že svoju ťaživú situáciu niekde
konkrétne prezentoval a v nadväznosti na to mu bolo ponúknuté riešenie nejakého závažného stavu
dotknutým právnym úkonom. Žiadne takéto alebo obdobné konkrétne skutočnosti však v konaní tvrdené

neboli, a spojitosť konania žalovaného so stavom nejakej tiesne, ktorá by na žalovaného doliehala
takým spôsobom a tak vážne, že uzavrel zmluvu, ktorú by inak neuzavrel, z vykonaného dokazovania
nevyplýva.

61. Už len na zdôraznenie týchto záverov súd opätovne poukazuje na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j.

pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je teda
povinnosťou, a obvykle ani primeranou možnosťou strany sporu preukázať neexistenciu skutočnosti,
ktorú popiera. Už od čias rímskeho práva preto logicky platí všeobecná právna zásada, že dokazuje kto
tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat – Paul. D 22, 3, 2). Ak chcel byť preto

žalovaný v tomto konaní úspešný, musel existenciu dôvodu odstúpenia od zmluvy, ktorý žalobcovia
popreli, aj preukázať. V danom prípade sa tak však nestalo.

62. (Ostatné) skutočnosti uvádzané žalovaným v odstúpení od kúpnej zmluve, v písomnom vyjadrení
k žalobe a na pojednávaní, okrem toho že neboli v konaní preukázané, právo žalovaného na odstúpenie

od zmluvy nezakladajú. Žalovaný totiž v podstate (ďalej) tvrdil iba to, že (ad I.) obsah právneho úkonu,
tak ako bol zachytený v notárskej zápisnici, nezodpovedá skutočnosti, že (ad II.) kúpna cena mu nebola
vyplatená, a že (ad. III.) kúpna zmluva je (preňho) zjavne nevýhodná, nakoľko dojednaná kúpna cena
je neprimeraná trhovej hodnote dotknutej nehnuteľnosti. Prvá skupina dôvodov týkajúca sa údajných
nedostatkov prejavu jeho vôle (že nevedel, čo podpisuje, že bol nespôsobilý, a že nehnuteľnosť predať

nechcel) by totiž, ak by aj bola pravdivá, spôsobovala (iba) neplatnosť právneho úkonu, a nie možnosť
od zmluvy odstúpiť (nakoľko odstúpiť možno len od platnej zmluvy). Rovnako tak aj tvrdenia žalovaného
o údajnom nevyplatení kúpnej ceny a o nevýhodnosti zmluvy samy o sebe nezakladajú zmluvné a ani
zákonné právo na odstúpenie od zmluvy (§ 48 ods. 1 OZ). Podstatné však je napokon aj to, že tieto jeho
tvrdenia ani v konaní preukázane neboli.

63. Žalobcovia v konaní predložili notársku zápisnicu, z ktorej obsahu vyplýva, že strany sporu ako
účastníci konania pred notárom vyhlásili, že sú spôsobilí na právne úkony, že žalobca v 2. rade
a žalovaný ako predávajúci spolu odpredali týmto svoje podiely z dotknutej nehnuteľnosti v celosti do
vlastníckeho práva žalobcu v 1. rade ako kupujúceho za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške

10.000,- Eur, že dohodnutá kúpna cena bola vyplatená predávajúcim vo forme zálohy, a to obom vo
výške po 5.000,- Eur v hotovosti k ich rukám, že svojimi podpismi na tejto zmluve potvrdzujú prevzatie
celej dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti v celosti, že boli riadne oboznámení s platobnými podmienkami
uvedenými v tejto kúpnej zmluve, že zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu
podpisujú, a že o tom bola táto zápisnica napísaná, prečítaná, schválená a vlastnoručne podpísaná.

Notárska zápisnica ako listina vyhotovená v rámci notárskej činnosti je pritom podľa § 3 ods. 4 NP
verejnou listinou, pre ktoré v zmysle ust. § 205 CSP platí, že ako listiny, ktoré sú osobitným predpisom
vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie
je dokázaný opak, a ten v konaní preukázaný nebol. Okrem toho, vo vzťahu k neurčitým tvrdeniam
žalovaného o alkohole a jeho eventuálnej nespôsobilosti na uzavretie zmluvy v konaní pred notárom súd

poukazuje na to, že notár má pri výkone notárskej činnosti postavenie verejného činiteľa, a vykonávanie
notárskej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 3 a 4 NP), pri ktorej musí notár v súlade so svojim
sľubomdbaťnajejriadnyvýkonanato,abypritomnedochádzalokvážnympochybnostiamojejobsahu,
v rámci čoho by mal notár zohľadňovať všetky jemu známe skutočnosti, ktoré by mohli byť významné privýkone tejto činnosti. Z toho pohľadu sa zdá byť preto vysoko nepravdepodobné, že by notár osvedčoval
akékoľvek právne úkony, ak by účastníci alebo niektorý z nich boli viditeľne indisponovaní do tej miery,
že by mohol mať pochybnosti o ich spôsobilosti na právne úkony, najmä ak žalovaný ani len netvrdil

žiadne konkrétne indície či skutočnosti svedčiace o tom, že by notár osvedčoval vyhlásenie účastníkov
o ich spôsobilosti na právne úkony, o ktorom vzhľadom na nejaké konkrétne okolnosti mohol tušiť, že
nie je pravdivé.

64. „Pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní pochybnosti, môže byť zbavená svojej

dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázané jej
nepravdivosť. Pri verejnej listine teda dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej
správnosť.“ (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo/199/2005). „Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorý v skutočnosti neexistuje, a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, ako
to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony, urobené pri vyučovaní, pri
hre a podobne. Dôkazné bremeno, ak ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal

bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú
skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát takéhoto úkonu aspoň mohol pochopiť, že chýba
vážnosť ako základná náležitosť prejavu vôle.“ (uznesenie NS SR, sp. zn. 3Obo/164/2008).

65. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov, okrem výsluch žalovaného (ktorému mu však súd neuveril (bod

19. a nasl.) nevyplýva, že by k uzavretiu zmluvy nedošlo tak, ako je to uvedené v notárskej zápisnici,
navyše predmetom konania bola iba (ne)platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, a nie platnosť kúpnej
zmluvy, a keďže súd považoval odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy písomným prejavom zo dňa
10.2.2020 za nedôvodné a neoprávnené, a teda za neplatné, žalobe, vychádzajúc z jej petitu (ktorý
v záujme určitosti doplnil len bližšou špecifikáciou notárskej zápisnice podľa údajov uvedených v žalobe

– keďže túto netvorí len jej petit, ale aj celý jej obsah) vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

66. Uvedené sa však samozrejme nijako netýka posúdenia toho, či je kúpna zmluva súladná
s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, čo v zmysle ust. §

31 ods. 2 KZ patrí výlučne do právomoci správneho orgánu.

67. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP

výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

68. Žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal voči žalovanému, plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.