Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108010801
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2108010801.52

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred senátom v zložení: JUDr. Branislav Krivošík, predseda senátu, a

členov senátu: Ing. Miriam Šefčíková, PhD., Zuzana Firicová, v trestnej veci obžalovaných: 1. L. U., nar.
XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom D. XXB, H. T., 2. A. K., nar. XX.XX.XXXX v E. , trvale bytom D., pre
obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.
v jednočinnom súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 352 ods. 1, ods. 5 Tr.
zák, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 29.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Obžalovaný

L. U., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom D. XXB, H. T.

sa podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku
oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 25.04.2008, sp. zn. KV 58/07-98, pre
skutok právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221

ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 352 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na skutkovom základe, že

obžalovaný A. K., Z. Z. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
XT/XX/XXXX zo dňa 29.07.2020), Q. A. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 29.07.2020), Z. C. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 09.04.2019), N. S. (ktorý bol právoplatne

odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 09.04.2019) a L. U., po
predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle nelegálne vyviezť z objektu spoločnosti K. K., s.r.o. R.
cesta 8, R., LCD televízory, následne tieto predať a tak sa obohatiť na úkor cudzieho majetku, uskutočnili
tento svoj úmysel v mesiaci októbri 2007 na rôznych miestach rozdelením úloh tak, že L. U. s vedomím
ostatných páchateľov zabezpečil na uvedený účel vyhotovenie sfalšovaného občianskeho preukazu č.
SJ XXXXXX na meno O. C. s fotografiou A. K. a vyhotovenie falošných evidenčných čísel KN XXX
AT a NZ XXX YE, Z. C. a N. S. požiadali špedičnú firmu Trnavská nákladná automobilová doprava,

a.s. Trnava o sprostredkovanie práce v špedícii v mene spoločnosti R. R. s.r.o. S., čo urobili bez
vedomia uvedenej spoločnosti, po kladnej odpovedi N. S. a Q. A. dňa XX.XX.XXXX v ranných hodinách
z Hurbanova odfaxovali Trnavskej nákladnej automobilovej doprave, a.s. Trnava, výpis z obchodného
registra spoločnosti R. R., s.r.o. S., fingované povolenie na medzinárodnú cestnú prepravu a fingovaný
doklad o uhradení poistky poistenia za škodu spôsobenú prepravcom, následne telefonicky oznámili, že
prepravu vykoná vodič O. C. s ťahačom ev. č. KN XXX AT a návesom ev. č. NZ XXX YE, čo však boli tiež
údaje falošné, pričom na základe týchto podkladov a údajov Trnavská nákladná automobilová doprava,

a.s.TrnavazabezpečilaprespoločnosťR.R.,s.r.o.S.prepravnúcestusmiestomurčeniaGrécko,Atény;
ešte v ten istý deň 24.10.2007 v popoludňajších hodinách prišli do objektu K. K., s.r.o., R. cesta 8, R.,Z. Z. a A. K. s ťahačom a návesom vybavenými falošnými evidenčnými číslami KN XXX AT a NZ XXX
YE, ktoré na uvedenú súpravu namontoval Z. Z. a potom, čo sa A. K. ako vodič preukázal sfalšovaným
občianskym preukazom č. SJ XXXXXX na meno O. C. a sfalšovanými technickými preukazmi od ťahača

a návesu, ktorých vyhotovenie zabezpečil L. U., bolo do návesu naložených 250 ks 20" LCD televízorov
modelu XXGXXXXE, 72 ks 40" LCD televízorov modelu XXUXXXXE a 169 ks 20" LCD televízorov
modelu XXSXXXXE a tieto boli odvezené na doposiaľ nezistené miesto, kde Q. A. s vedomím N. S.
a ostatných páchateľov zabezpečil ich predaj nezistenej osobe za sumu 2 100 000,- Sk (69.707,22
Eur), pričom s takto získanými peniazmi sa všetci páchatelia vzájomne rozdelili tak, že N. S. a Z. C. si

ponechali 160.000,- Sk (5311,02 Eur), Z. Z. dostal 200.000,- Sk (6637,78 Eur), Q. A. a L. U. si ponechali
každý po 150.000,- Sk (5311,02 Eur), a týmto konaním páchateľov bola spoločnosti K. K., s.r.o. R. (v
súčasnosti U. K., spol. s.r.o. so sídlom M. D. XX, XXX XX H.) spôsobená celková škoda 5 334 793,80
Sk (158 948,36 Eur),

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

II. Obžalovaný:

A. K., nar. XX.XX.XXXX v E. , trvale bytom D.

sa uznáva za vinného, že
spolu s Z. Z. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. XT/XX/XXXX
zo dňa 29.07.2020), Q. A. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
XT/XX/XXXX zo dňa 29.07.2020), Z. C. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 09.04.2019), N. S. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Trnava, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 09.04.2019) a bližšie neurčenou osobou, po
predchádzajúcejvzájomnejdohodevúmyslenelegálnevyviezťzobjektuspoločnostiK.K.,s.r.o.R.cesta
8, R., LCD televízory, následne tieto predať a tak sa obohatiť na úkor cudzieho majetku, uskutočnili tento
svoj úmysel v mesiaci októbri 2007 na rôznych miestach rozdelením úloh tak, že bližšie neurčená osoba
s vedomím ostatných páchateľov zabezpečila na uvedený účel vyhotovenie sfalšovaného občianskeho

preukazu č. SJ XXXXXX na meno O. C. s fotografiou A. K. a vyhotovenie falošných evidenčných čísel
KN XXX AT a NZ XXX YE, Z. C. a N. S. požiadali špedičnú firmu Trnavská nákladná automobilová
doprava, a.s. Trnava o sprostredkovanie práce v špedícii v mene spoločnosti R. R. s.r.o. S., čo urobili bez
vedomia uvedenej spoločnosti, po kladnej odpovedi N. S. a Q. A. dňa XX.XX.XXXX v ranných hodinách
z Hurbanova odfaxovali Trnavskej nákladnej automobilovej doprave, a.s. Trnava, výpis z obchodného

registra spoločnosti R. R., s.r.o. S., fingované povolenie na medzinárodnú cestnú prepravu a fingovaný
doklad o uhradení poistky poistenia za škodu spôsobenú prepravcom, následne telefonicky oznámili,
že prepravu vykoná vodič O. C. s ťahačom ev. č. KN XXX AT a návesom ev. č. NZ XXX YE, čo však
boli tiež údaje falošné, pričom na základe týchto podkladov a údajov Trnavská nákladná automobilová
doprava, a.s. Trnava zabezpečila pre spoločnosť R. R., s.r.o. S. prepravnú cestu s miestom určenia

Grécko, Atény; ešte v ten istý deň 24.10.2007 v popoludňajších hodinách prišli do objektu K. K., s.r.o., R.
cesta 8, R., Z. Z. a obžalovaný A. K. s ťahačom a návesom vybavenými falošnými evidenčnými číslami
KN XXX AT a NZ XXX YE, ktoré na uvedenú súpravu namontoval Z. Z. a potom, čo sa obžalovaný A. K.
ako vodič preukázal sfalšovaným občianskym preukazom č. SJ XXXXXX na meno O. C. a sfalšovanými
technickými preukazmi od ťahača a návesu, ktorých vyhotovenie zabezpečila bližšie neurčená osoba,

bolo do návesu naložených XXX ks 20" LCD televízorov modelu 20G3000E, 72 ks 40" LCD televízorov
modelu 40U2530E a 169 ks 20" LCD televízorov modelu 20S4000E a tieto boli odvezené na doposiaľ
nezistené miesto, kde Q. A. s vedomím N. S. a ostatných páchateľov zabezpečil ich predaj nezistenej
osobe za sumu 2 100 000,- Sk (69.707,22 Eur), pričom s takto získanými peniazmi sa všetci páchatelia
vzájomne rozdelili tak, že N. S. a Z. C. si ponechali 160.000,- Sk (5311,02 Eur), Z. Z. dostal 200.000,-

Sk (6637,78 Eur), Q. A. a bližšie neurčená osoba si ponechali každý po 150.000,- Sk (5311,02 Eur), a
týmto konaním obžalovaných bola spoločnosti K. K., s.r.o. R. (v súčasnosti U. K., spol. s.r.o. so sídlom
M. D. XX, XXX XX H.) spôsobená celková škoda 5 334 793,80 Sk (158 948,36 Eur),

teda

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,- spoločným konaním si nechal vyhotoviť falšovanú verejnú listinu s úmyslom použiť ju ako pravú a tiež
ju použil ako pravú a týmto činom spôsobil škodu veľkého rozsahu,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 k

§ 352 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,

§ 37 písm. h) Trestného zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného
zákona, § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:

- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
- vopred oznamovať' vzdialenie sa z miesta bydliska.

o d ô v o d n e n i e :

I. Výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní

1. Obžalovaný S. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obž. U. pozná z videnia, ale netuší, aký má
podiel na skutku. Nespomínala si, či v čase spáchania skutku, bol na mieste prítomný aj obžalovaný U..

2. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného v
prípravnom konaní. Obžalovaný v prípravnom konaní poprel, že by sfalšoval občiansky preukaz. Všetko
ostatné čo sa mu kladie za vinu je pravda. Použil falošný občiansky preukaz s vlastnou fotografiou.
Z. Z. spoznal cez známeho U. začiatkom leta 2007. Z. mu ponúkol prácu strážnika a ubytovanie v

jeho firme. Dňa 23.10.2007 mu Z. spomenul, či by nešiel s ním na cestu, ale nepovedal kam. Sľúbil
mu odmenu celkovo 22 000 slovenských korún. O čo išlo sa dozvedel až pred spoločnosťou Sony.
Súhlasil s tým, Z. všetko pripravil a inštruoval ho. Približne dva mesiace pred skutkom mu povedal,
aby sa odfotil na občiansky preukaz. Dňa 23.10.2007 bol na pracovisku. Z. mu povedal, že na cestu
zoberú kamión bielej farby s návesom a s plachtou červenej farby, evidenčné číslo nevedel uviesť, lebo

ich často menil. Na návese bol nápis DADA. Sedel na mieste spolujazdca, keďže vodičský preukaz
nemal. Videl v spätnom zrkadle, že za nimi zostalo stáť auto aké má L., ale toho nevidel. Počas cesty
Z. povedal, že idú nakladať tovar do firmy Sony, ale neuviedol kam ho majú potom zaviesť. V meste
Trnava Z. zamenil evidenčné čísla na ťahači a kamióne. V kamióne mu dal občiansky preukaz na meno
C. O., na ktorom bola jeho fotografia. To ho utvrdilo, že idú robiť nejaký podvod. S. mu, že vo firme Sony

bude vystupovať ako vodič kamiónu a bude sa preukazovať ako C.. Mal sa naučiť osobné údaje podľa
občianskeho preukazu. Po príchode do SONY zostal stáť na vstupe na vrátnici. Vystúpil, so sebou mal
všetky doklady, vrátane objednávky, predstavil sa falošným menom a falošným občianskym preukazom.
Sbs-kár mu povedal, aby kamión odstavil a išiel do vedľajších dverí. Z. počas toho celý čas sedel v
ťahači. Až z rozhovoru s pracovníčkou sa dozvedel, že tovar by mali zaviesť do Grécka. Pracovníčka

ho vyzvala, aby priniesol technický preukaz a doklady od auta. Išiel za Z. a povedal mu, čo žiadajú. Nato Z. telefonoval niekomu a žiadal doklady od auta. Asi o hodinu mal Z. telefonát a potom mu povedal,
že idú von pred firmu Sony. Išli peši pred firmu Sony, fajčili na hlavách mali šiltovky. Povedal mu, aby
nedvíhal hlavu hore a zbytočne sa neobracal. Aj z tohto všetkého usúdil, že to čo vykonávajú je podvod.

Vonku čakali, následne mu Z. povedal, že príde L., donesie doklady od auta, konkrétne malý technický
preukaz. Asi o štvrť hodinu mu volal, že má ísť von z firmy a peši išiel oproti nemu L., ktorý mu hovoril,
aby sa nezastavoval len mu podal technický preukaz od ťahača a návesu. Doklady si zobral, išiel do
kancelárie, kde obdržal aj doklady k nakládke, z ktorých sa dozvedel, že tovar má byť prevezený do
Grécka. On bol pri nakládke, Z. bol väčšinou v kabíne. Do návesu boli naskladané televízory rôznych

veľkostínapaletách.Ponaloženítovarusapresunulinaparkoviskovareáli,kdečakalinaďalšiedoklady.
Následne bol tovar zaplombovaný a oni opustili areál. V tom čase bola už tma. Vyšli z Trnavy, zastavili
na motoreste Dúha, kde mal Z. ďalší telefonát. Vyšli von z kamiónu a vzdialili sa od neho, keďže mal
byť prezretý, či sa v ňom nenachádza čip. Vo vzdialenosti asi 100 metrov videl dve postavy, ktoré sa
pohybovali po parkovisku, ale nevie uviesť kto kontroloval kamión. V jednej chvíli počul krik s tým, aby
zmizli preč, lebo je tam kriminálka, avšak vzápätí im už uviedli, že si ich zmýlili. Počas jazdy na diaľnici Z.

niekto telefonoval a uviedol mu aby odbočili na Sene,c kde obžalovaný Z. požiadal, aby mohol vystúpiť
z auta. Dostal strach z toho, že bude vedieť kam idú televízory a môže sa stať pre nich nebezpečný.
Z. mu zastavil a dal mu 2000 korún a následne s ťahačom pokračoval smerom na Senec. Obžalovaný
sa vrátil do Hurbanova a po príchode telefonoval Z., že všetko je v poriadku. Na druhý deň prišiel Z. do
areálu spoločnosti na kamióne, ktorý použili v predchádzajúci deň, pričom kamión bol úplne prázdny. Z.

ho upozorňoval, aby o tom nikomu nehovoril. K osobe s menom L. uviedol, že túto osobu pozná, ale
nevie ako sa volá, ak by ju videl, tak by ho poznal.

K rozporom obžalovaný K. uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu, k osobe, ktorú označil
ako L., ide o obžalovaného U.. Zároveň ale doplnil, že pri výpovedi mal byť ovplyvnený nejakým pánom

z kriminálky, ktorý na neho vyvíjal nátlak.
3. Svedok Q. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného U. pozná len z videnia, sú
kamaráti. Vo výpovedi uviedol, že obžalovaný U. mu pomáhal, ale nevedel, že ide o podvod. Po skutku
mu dal peňažné prostriedky vo výške 100 000 korún, ktoré síce mali pochádzať z trestnej činnosti, avšak
obžalovaný U. nevedel pôvod peňažných prostriedkov. Uviedol, že technický preukaz, ktorý bol použitý

pri páchaní skutku zabezpečil, tento podával cez plot obžalovanému K., pričom obžalovaný U. pri tom
nebol prítomný. Na parkovisku pri Zelenči po spáchaní skutku bol prítomný svedok a C.. Svedok uviedol,
že obžalovaný U. sa na spáchaní skutku žiadnym spôsobom nepodieľal.

4. Svedok Z. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného U. pozná od detstva. Nevedel

uviesť, či mal obžalovaný U. na skutku nejaký podiel, keďže v tom čase bol v kontakte s S., s ktorým aj
riešil celú trestnú činnosť. S inými osobami v súvislosti so spáchaním skutku neprichádzal do kontaktu
a nevedel ani o iných spolupáchateľoch. Po zadržaní a vzatí do väzby vykonával väzbu spoločne s
obžalovaným U., ale čudovala sa čo tam robí. Odsúdený S. komunikoval telefonicky s nejakým A.,
ktorého v tom čase svedok ešte nepoznal. Svedok bol v čase spáchania skutku prítomný na parkovisku v

Zelenči a Sládkovičove. Prišiel tam spoločne s N. Z. na jeho vozidle, vystúpil pri kamióne a mal za úlohu
skontrolovať, či sa v kamióne nenachádza monitorovacie zariadenia. V diaľke videl ľudí, ktorí tam stáli,
ale nevedel uviesť, či sa podieľali aj títo na skutku, alebo to boli len bežní ľudia. Bola noc a videl len ich
obrysy. Dokončil prácu, prišiel za ním S., ten mu uviedol, že sa tam pohybujú podozrivé osoby. Svedok
mu uviedol, že auto je v poriadku a išli ďalej. To sa udialo na parkovisku v Zelenči. Na parkovisku v

Sládkovičove prítomný nebol. V súvislosti s technickým preukazom uviedol, že si spomína na problémy,
ktoré s tým vznikli. Spoločne s S. telefonovali so špedičnou spoločnosťou, ktorá prepravu zakejednávala
a táto spoločnosť kontaktovala, že jej volali z nakládky, že vozidlo nemá technický preukaz. Povedali im,
že technický preukaz bude doručený. Túto informáciu nedostali od vodiča ani od A.. Svedok a S. mali
v danej veci zohrať úlohu zabezpečenia prepravy. Odosielali doklady o firme, uchádzali sa uvedenú

prepravu, ktorá bola inzerovaná. Problém s technickým preukazom sa vyriešil tak, že A. zavolal S., aby
zavolali na špedíciu, že sa zabudol vo firme a do pol hodiny bude doručený. A. ho doručil na nakládku.
Svedok spolu s S. prítomní neboli, boli na odľahlom mieste tak, aby neboli lokalizovaní. Nevedel uviesť
kto zabezpečoval technický preukaz, svedok ho ale neodovzdával.

5. Svedok Z. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k obžalovanému je bez pomeru k veci uviedol,
že v roku 2007 spolu s obžalovaným K. naložili v Trnave televízory, ktoré vyviezli. Náves pri Trnave
odparkoval. Tým to pre neho skončilo. Doprava bola legálne objednaná, tovar naložený, len nedorazíl
na miesto určenia. Obžalovaného U. spoznal až na súde. Nevedel uviesť aký podiel má obžalovaný U.na spáchaní skutku. Nejaký L. v prípade figuroval, neskôr vyšetrovatelia zistili, že by mal ísť o osobu
menom L. U.. Svedok uviedol, že on nikdy nehovoril, že to bol L. U.. Svedok ako spolupáchateľ skutku
uviedol, že na ťahači vymenil evidenčné čísla, ale nevedel uviesť odkiaľ ich mal. Obžalovaný K. sa pri

nakládke preukazoval falošným občianskym preukazom, ktorý svedkovi priniesol L.. Nevedel uviesť, či
išlo o obžalovaného U.. Po vyvezení televízorov z miesta nakládky zastavili na nejakom parkovisku pred
Trnavou, kde odpojil náves, ktorý mu ale nepatril. Na parkovisku zastavili z dôvodu, že tak to bolo v
objednávke. Objednávka prišla faxom, bežne to fungovalo tak, že zavolala špedícia, prišiel fax, oni išli do
firmy, naložili a vyložili tovar podľa inštrukcií vo faxe. Z trestnej činnosti svedok obdržal podiel v hotovosti.

6. Svedok S. uviedol, že z obžalovaných pozná obžalovaného U.. Nestretávajú sa asi 25 rokov, ak tak
len náhodne. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný U. bol do veci zapletený.
Nikdy ho súvislosti so skutkom nestretol a ani z počutia nevedel o tom, že by sa na skutku podieľať. O
jeho osobe sa dozvedel až zo spisu. O účasti K. sa dozvedel zo spisu. Ohľadom skutku komunikoval s
A. a C.. A. poznal obžalovaného U., ale v súvislosti so skutkom ho nespomínal. Svedok nevedel uviesť

kto zabezpečoval falošný občiansky preukaz, ani evidenčné číslo vozidla, rovnako nevedel uviesť ani
kto zabezpečoval kamiónovú prepravu. Prepravné doklady - objednávku mal na starosti on spolu s C..

7. Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal k procesu kontroly kamiónov, k nakládke kamiónu
a zaplombovaniu kamiónov. Dňa 24.10.2007 tovar na kamión smerujúci do Grecka riadne naložil,

zaplomboval, totožnosť vodiča neoveroval. K podrobnostiam sa vyjadriť nevedel.

8. Svedok Z. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval ako vedúci špedície v R., ich klientom
bola spoločnosť K. K.. Jeho úlohou bolo zabezpečiť prepravu tovaru pre klienta. Mali stály okruh
dopravcov, ale niekedy využívali aj iných dopravcov. Kontaktovala spolu osoba menom D. zo spoločnosti

R.R.S.približnetýždeňpredzadanímzákazky.Dňa23.10.2007dostalod Sonyplánnákladoch.Jednou
z nich bola aj preprava tovaru do Grécka. Dňa 24.10.2007 kontaktoval pána D. na preprava zo Sony
do Grécka. Túto skutočnosť nahlásil aj klientovi. Od prepravcu vyžiadal povolenie na medzinárodnú
prepravu a doklad o poistení vozidla. Po ich obdržaní odfaxoval prepravnú zmluvu, vyžiadal si dodatočne
aj evidenčné čísla vozidiel a meno vodiča. Nahlásil mu evidenčné čísla, a to ťahač KN XXX AT, náves

H YE, meno vodiča C., malo byť naložených 491 kusov televízorov. Podľa prepravnej zmluvy prepravca
vedel, že je povinný v prípade problémov telefonovať a po vyložení tovaru mal vodič zaslať SMS.
Keďže žiadne takéto informácie od prepravcu alebo zákazníka o tom, že by tovar nedostali neobdržal,
predpokladali, že tovar bol vyložený. Dňa 14. novembra 2007 objednávateľ z Grécku zaslal informáciu,
že tovar mu nebol doručený. Následne volal pána D. do spoločnosti R. R., ktorý ho informoval, že s

ich firmou žiadnu prepravu nerobil a o preprave nič nevedel. Na pôvodné telefónne a faxové kontakty
sa svedok nevedel dovolať . Svedok sa osobne s pánom D. nestretol. Následne si svedok overoval
kontakty, ktoré mu poskytla osoba, s ktorou komunikoval a ktorá sa označovala ako pán D. zistil, že fax
bol registrovaný na firmu B. G. poskytujúcej faxové služby.

9. Svedkyňa A. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v K. pracovala ako colná deklarantka. Dňa
24.10.2007 mala službu a podľa dokladov mala na starosti predmetný kamión. Vypisovala doklady a
zároveň kamión plombovala, totožnosť vodiča neoverovala.

10. Svedkyňa O. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v K. pracuje ako colná deklarantka. Dňa

24.10.2007 mala službu a pripravovala doklady pre kamión, ktorý mal odviezť tovar do Grécka. Tovar bol
naložený 24.10.2007, vodič sa predstavil menom C., predložil občiansky preukaz, technický preukaz,
bez ktorého by nedala pokyn na nakládku. Doklady neoveruje, len kontroluje. K podrobnostiam ohľadom
samotnej nakládky a osoby vodiča kamiónu sa vyjadriť nevedela.

11.SvedokZ.O.nahlavnompojednávanívypovedal,žepôsobilnapracoviskuK.,alebolzamestnancom
R.. Dňa 23.10.2007 dostal rozpis prepráv, s tým, že dňa 24.10.2007 mala byť realizovaná nakládka
tovaru do Grécka v poobedňajších hodinách. Prepravu mala zabezpečiť firma, s ktorou sa dovtedy
nepracovalo, mal nahlásené evidenčné čísla vozidiel. Prišiel vodič menom C., ktorý nemal pri sebe
všetky doklady s tým, že ich prinesie neskôr. Následne vodič doklady priniesol, tieto svedok skontroloval

a vodič obdržal lístok na nakládku. Nevedel sa vyjadriť k osobe vodiča, ani to či prišiel aj s inou osobou.

12. Svedok N. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti mal osobné vozidlo nákladný príves
s evidenčným číslom NZ XXX YE, tento nikomu nepožičal a evidenčné číslom ukradnuté nebolo.13. Svedok Z. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol držiteľom návesu, ktorý mal červenú plachtu
s nápisom M. K., ktorým robil reklamu svojej známej K..

14. Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v lete 2007 bol vzatý do väzby. V marci alebo
apríli 2007 stratil občiansky preukaz a jeho stratu nahlásil.

15. Svedok Q. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol skladníkom v K.. Kamión nakladal,

zaplomboval odfotil pred aj po zaplombovaní. Doklady vodičov nebol oprávnený kontrolovať. Viac k
veci uviesť nevedel.

16. Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vlastnil vozidlo zn. Škoda, ktoré odpredal s tým,
že s kupujúci sa dohodli na neskoršom prepise, čo sa nepodarilo. Vozidlo je odhlásené, má vedomosť
o tom, že evidenčné číslo vozidla bolo zneužité.

17. Svedok T. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je spoločníkom spoločnosti B. G. poskytuje
faxové služby. Pravidelným zákazníkom bol aj Z.. Často faxoval listiny týkajúce sa kamiónovej prepravy.
V roku 2007 ho kontaktoval zamestnanec firmy R. a žiadal si osobu menom D. z firmy R. R.. Svedok
zamestnancovi R. uviedol, že telefonuje do spoločnosti poskytujúcej faxové služby.

18. Svedok B. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je spoločníkom spoločnosti R. R.. Od
zamestnanca ten had sa dozvedel, že tretie osoby zneužili obchodné meno jeho spoločnosti. On osobne
žiadny súhlas na použitie obchodného mena neudelil.

19. Svedok K. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná L. U. a A. K. viac menej z videnia. K veci
uviedol, že je švagrom Z., ktorého zoznámil s U. a K.. Viac sa k veci vyjadriť nevedel. Uviedol, že v roku
2007 bol na obede s Z., tento sa v reštaurácii pozdravil s osobou ktorého mu predstavil ako Rolyho,
ktorý sedel pri stole spolu s L. U.. U. používal vozidlo značky S. XXX a vo firme u Z. bol 2 alebo 3 krát.

20. Svedok H. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že L. U. sa pozná s Z. C. a s A..

21. Svedok G. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že L. U. je druh jeho matky. Nevedel sa vyjadriť
k finančným prostriedkom, ktoré boli nájdené pri prehliadke. Poukázal na neskoré nočné príchody U. v
posledných dvoch mesiacoch pred výsluchom.

22. Svedkyňa M. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že podniká pod obchodným menom M. K.. V
minulosti dala vyhotoviť označenie spoločnosti na plachty pre návesy a to aj na jednu červenú plachtu,
ktorú poskytla pánovi B., aby jej robil reklamu. Plachtu mu darovala v roku 2004, nevedela uviesť, kto
v čase výsluchu plachtu používal.

23. Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti mal náves, ktorý odpredal známemu
B.. B. na náves zabezpečil plachty červenej farby s nápisom Dada Speed. V lete XXXX náves spätne
odkúpil od B., prepis ale nezrealizovali. Náves parkuje v mieste jeho bydliska. V lete ho kontaktoval Z. a
spýtal sa ho či by mu nepožičal náves za finančnú odplatu s čím súhlasil. Náves mu požičal Za obdobie

od septembra 2007 do novembra 2007 asi 4 krát, len v jednom prípade na 4 až 5 dní. Nikomu inému
náves nepožičal. Márton náves pripájal k ťahaču značky DAF bielej farby.

24. Z oboznámených listinných dôkazov (jednotlivé dôkazy uvedené v zátvorkách) súd zistil nasledovné
skutkové zistenia relevantné pre rozhodnutie vo veci.

24.1 Spoločnosť TNAD dňa 16.11.2007 orgánom činným v trestnom konaní oznámila skutočnosti
nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, z ktorých vyplýva, že 24.10.2007 telefonoval do spoločnosti
muž ktorý sa predstavil ako D., konateľ R. R.. Ponúkol voľné prepravné kapacity. Vyžiadali od neho výpis
z obchodného registra, potvrdenie o poistení a povolenie na medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu.

Tieto boli obratom spoločnosti odfaxované. Spoločnosť ponúkla dopravcovi prepravu televízorov zo
spoločnosti K. K. s miestom vykládky v Grécku. Dňa 24.10.2007 asi o 13. hodine bolo v mieste nakládky
pristavené motorové vozidlo vodič sa preukázal občianskym preukazom na meno C., tovar bol naložený,
kamión s tovarom opustil areál odosielateľa. Spoločnosť sa 14.11.2007 pokúšala skontaktovať s osoboumenom D. na mobilnom čísle, z ktorého volal, kontaktovať sa ho ale nepodarilo. Následne sa stretli s
pánom D. osobne ktorý, ale uviedol, že so zamestnancom R. nikdy nekomunikoval ohľadom prepravy
(trestné oznámenie).

24.2Dňa11.12.2007bolavykonanánazákladepríslušnéhopríkazudomováprehliadkavbytečísloXXa
22 na ulici N. 21 H. T.. Pri vykonávaní domovej prehliadky, boli okrem iného odňaté aj občiansky preukaz
na meno Z. E. (príkaz na vykonanie domovej prehliadky, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky).
24.3 Dňa 12.12.2007 bol zadržaný L. U., u ktorého pri osobnej prehliadke boli nájdené osobné doklady
cestovné doklady, finančná hotovosť v mene americký dolár, maďarský forint, eurá, mobilné telefóny,

letenky, doklady o poistení, osobné potreby, lieky, oblečenie. (Zápisnica o zadržaní osoby L. U.).
24.4 Dňa 30.11.2007 sa uskutočnila rekognícia osoby podľa fotografie na OR PZ v Trnave. Poznávajúca
osoba bol Z. Z. ktorý pred začatím rekognície uviedol, že súhlasí s úkonom rekognície. Menovanému
bol predložený fotoalbum A1 a A2. Vo fotoalbume nespoznal žiadnu osobu na fotkách. Menovanému
bol predložený fotoalbum B1, kde na fotografii pod číslom 3 opoznal osobu menom L. a vo fotoalbume
B2 opoznal na fotografii číslo 4 osobu, ktorú pozná pod prezývkou L.. Z legendy k fotoalbumu vyplýva,

že vo fotoalbume B1 je na fotografii číslo 3 osoba menom L. U. a vo fotoalbume B2 je na fotografii číslo
4 osoba menom L. U. (Zápisnica o rekognícii).
24.5Dňa05.12.2007sauskutočnilarekogníciaosobypodľafotografienaORPZvTrnave.Poznávajúcim
bol A. K.. Menovanému bol predložený fotoalbum A1 a A2. Vo fotoalbume oboznamoval osobu, ktorú
pozná pod prezývkou ADOR. Menovanému bol predložený fotoalbum B1, kde na fotografii pod číslom

3 opoznal osobu menom L. a uviedol, že bol pri podvode v Sony a vo fotoalbume B2 opoznal na
fotografii číslo 4 osobu, ktorú pozná ako L.. Z legendy k fotoalbumu vyplýva, že vo fotoalbume B1 je
na fotografii číslo 3 osoba menom L. U. a vo fotoalbume B2 je na fotografii číslo 4 osoba menom L. U.
(Zápisnica o rekognícii).
24.6 Spoločnosť K. K. s.r.o. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške

XXX 948 eur keď z priložených dokladov vyplýva, že pri preprave jej boli odcudzené televízory v počte
250 kusov model 20 G 3000 E , 72 kusov model 40 U 2530 E a 169 kusov model 20 S 4000 E (faktúra
- zoznam odcudzeného tovaru).
24.7 Dňa 24.10.2007 vstúpilo do objektu Sony motorové vozidlo vedené vodičom C., EČV: KN XXXAT,
H YE, čas príchodu 13,30 hod., čas odchodu 18,30 hod. (doklady o vstupe do objektu).

24.8 Dňa 24.10.2007 spoločnosť R. ako objednávateľ uzatvorili so spoločnosťou R. ako dopravcom
prepravnú zmluvu s nakládkou toho istého dňa v mieste K. R., s vykládkou dňa 29.10.2007 v
Grécku. Preprava mala byť vykonaná vozidlami s EČV: KN XXXAT, H YE . K prepravnej zmluve bolo
priložené vyúčtovanie poistného k poistnej zmluve číslo 419001090, vystavené spoločnosťou Allianz s
dojednaným poistením zodpovednosti za škodu dopravcu v cestnej nákladnej doprave, overená kópia

povolenia číslo 3848 vystaveného Európskym hospodárskym spoločenstvom pre oprávneného Trans
R. a výpis z obchodného registra. Dňa 24.10. 2007 bol vystavený medzinárodný nákladný list, ktorý
obsahoval údaje zhodné z prepravnou zmluvou kedy predmetom prepravy mali byť televízne prijímače
LCD 250 kusov model 20 G 3000 E , 72 kusov model 40 U 2530 E a 169 kusov model 20 S 4000 E.
(prepravná zmluva vyúčtovanie poistného medzinárodný nákladný list výpis z obchodného registra)

24.9 Dňa 07.11.2007 bol zaistený Z. Z. občiansky preukaz číslo SJ XXXXXX na meno O. C.,i trvale
bytom E. nad M. XXX (zápisnica a prevzatí zaistenej veci).
24.10 Spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa v písomnom vyjadrení uviedla, že poistná zmluva číslo
419001090 neexistuje a takáto poistná zmluvy nebola uzatvorená so spoločnosťou R. R.. Poistná
zmluva s uvedeným číslom bola uzatvorená v roku 2004, zrušená na žiadosť klienta v roku 2006 a

klientom bol Ladislav Filo. Kópia vyúčtovania poistného sa líši od originálu nesprávnym číslom poistnej
zmluvy, nesprávnym názvom poistníka, začiatkom poistenia, limitom poistenia, nesprávnu poistnou
sumou a nesprávnym poistným, nesprávny odtlačkom pečiatky a podpisom poistníka. Vyúčtovanie je
sfalšované (list spol. Allianz).
24.11 Zo znaleckého posudku vyplýva, že predložený občiansky preukaz číslo SJ XXXXXX, na meno

O. C., nar. XX.XX.XXXX je falzifikát, ktorý sa v origináli odlišuje v charakteristickým znakoch ako druh a
farebný odtieň papiera, reakciu papiera na UV žiareniem, spôsobom vyhotovenia podtlače a pretlače a
evidenčného čísla, imitáciou ochrannej vrstvy a ochranných vlákien, absenciou iných ochranných prvkov
(znalecký posudok vypracovaný KEÚ PZ č. PPZ-114/KEÚ-Ba-EXP-2008).
25. Z iných vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti rozhodné pre posúdenie

veci vo vzťahu k obžalovanému U..

II. Výrok o oslobodení obž. U. spod obžaloby26. Súd po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané
zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré bolo založené na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s

konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie relevantné dôkazy,
dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že stíhaný skutok
spáchal skutočne obžalovaný.

27. Na preukázanie viny obžalovaného by mal súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,

ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasnevylučujemožnosťakéhokoľvekinéhomožnéhozáveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalen
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.
28. Obžalovaný U. na hlavnom pojednávaní nevypovedal. Poprel ale, že ho obžalovaný K. mohol pri

rekognícii označiť ako tú osobu, ktorú vo svojej výpovedi v prípravnom konaní označoval len menom
L.. Obžalovaný uviedol, že obžalovaný K. ho poznať nemohol, nakoľko sa spoznali až vo väzbe v
Leopoldove, čo K. potvrdil aj na hlavnom pojednávaní.

29. Súd oslobodil obžalovaného L. U. spod obžaloby prokurátora, keďže bez akýchkoľvek pochybností

nebolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu kladený za vinu. Súd vychádzal z
dokazovania vykonaného svedeckými výpoveďami, vrátane tých svedkov, ktorí mali v predchádzajúcich
fázach trestného konania postavenie obžalovaných. Vzhľadom na to, že v čase konania hlavného
pojednávania svedkovia A., C., Z. a S. neboli obžalovaní, ale za skutok boli právoplatne odsúdení, v
samostatnom konaní, súd vzhľadom na nezameniteľnosť ich procesného postavenia, mohol tieto osoby

vypočuť len v postavení svedkov. Všetci menovaní zhodne uvádzali, že hoci obž. U. poznali, nemali
žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný na predmetnej trestnej činnosti akýmkoľvek spôsobom
podieľal ako spolupáchateľ, a to ani v žiadnej čiastkovej fáze skutku.

30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok, ktorý mal podľa obžaloby spáchať aj obžalovaný

U. sa stal, avšak súd bez akýchkoľvek pochybností nemal preukázané, že obžalovaný U. skutok
spáchal v rozsahu, ako mu to bolo kladené za vinu v obžalobe. Skutok spáchali osoby, ktoré
boli medzičasom právoplatne odsúdené a dokonca uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vykonali. Obž. K. sa k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní tiež priznal. Z ich priznaní a z
vykonaného dokazovania vyplýva, že trestný čin spáchali koordinovane, plánovito, s rozdelením úloh

medzi jednotlivých páchateľov a angažovaním viacerých osôb, tak ako to vyplýva aj z vykonaného
dokazovania. R. spôsob trestnej činnosti si vyžaduje komunikáciu aspoň časti páchateľov a koordináciu
ich konania minimálne jednou osobou. Svedčí o tom spôsob konania páchateľov, počnúc ponukou
prepravy špedičnej spoločnosti, uzatvorením prepravnej zmluvy a preukázaním sa nepravými listinami
o poistení a povolení na medzinárodnú prepravu tovaru, zneužitie obchodného mena inej obchodnej

spoločnosti a dopravných prostriedkov tretích osôb, vrátane zmeny evidenčných čísel na týchto
vozidlách za evidenčné čísla iných vozidiel, sfalšovanie verejnej listiny - občianskeho a technického
preukazu a minimalizáícia stôp pri komunikácii využitím verejne dostupného faxového miesta. Výlučne
obž. K. bol v kontakte so zamestnancami K., a preto len jeho bolo možné opoznať ako priameho
páchateľa skutku. Navyše menovaný sa o účasti na trestnej činnosti dozvedel až následne, fakticky

na mieste spáchania skutku. Z povahy takto vykonanej trestnej činnosti vyplýva, že minimálne jeden z
páchateľov poznal všetkých spolupáchateľov a zároveň musel vedieť o rozsahu a povahe ich účasti
na spáchaní skutku. Z výpovedí svedkov (zároveň aj odsúdených páchateľov) ale vyplýva, že žiadny zo
svedkov o účasti obž. U. na trestnej činnosti vedomosť nemal, resp. túto poprel.

31. Obž. K. ako jediný mal v prípravnom konaní usvedčovať z trestnej činnosti obž. U.. V
prípravnom konaní vypovedal veľmi podrobne, k svojej účasti na trestnej činnosti sa priznával a na
hlavnom pojednávaní využil možnosť urobiť vyhlásenie o vine. Vo výpovedi označil viacero osôb -
spolupáchateľov, s ktorými priamo alebo nepriamo prišiel pri spáchaní skutku do kontaktu. Okrem
iných, označil aj osobu, ktorú do času spáchania skutku poznal len pod menom L.. Pri rekognícii

prostredníctvom fotografií označil za osobu, ktorú poznal ako L. obž. U. s tým, že uviedol, že išlo o osobu,
ktorá bola pri podvode v K.. Je potrebné zdôrazniť, že obž. K. vo výpovedi označil obž. U. výlučne len v
súvislosti s tým, že táto osoba mu mala priniesť doklady - technické preukazy od vozidla do areálu K..
Inú formu účasti obž. Faragá na skutku neuviedol. Obž. U. ale poprel, že ho obž. K. mohol poznať.32. Z výpovedí svedkov Z., A., C. a S. (páchateľov trestného činu (ktorí boli už odsúdení a trest dokonca
vykonali) zasa vyplýva, že títo svedkovia účasť obžalovaného U. na skutku popreli a obžalovaného

zo spáchania skutku vyviňovali. Podľa ich vyjadrení obžalovaný žiadnu vedomosť o tom, že došlo
pri páchaní skutku k trestnému činu nemal. Výpovede týchto svedkov boli v protiklade s výpoveďou
obžalovaného K..

33. Pokiaľ aj obžalovaný K. identifikoval obžalovaného U. ako osobu, ktorá mu mala priniesť doklady

od vozidiel použitých pri preprave, súd poukazuje aj na to, že len z tejto jednej skutočnosti nemožno
bez ďalšieho vyvodiť záver, že obžalovaný U. sa dopustil trestnej činnosti. Navyše svedok A. uviedol,
že doklady do areálu priniesol on. Je potrebné poukázať na to, že skutok sa stal, na skutku sa podieľali
viaceré osoby, ktoré mali vopred rozdelené úlohy, nie všetky osoby sa vzájomne poznali a pri skutku
sčasti boli nútení aj improvizovať (napr. dodatočne obstarať technické preukazy), niektoré osoby sa
dokonca zdržiavali na odľahlom mieste, aby neboli lokalizované. Pri nakládke nastala situácia, že od

obžalovaného K. boli vyžiadané technické doklady od vozidiel, ktoré ale k dispozícii nemal. Tieto mu
po predchádzajúcom telefonáte, priniesla osoba, ktorú obžalovaný stotožnil ako obžalovaného U.. Táto
skutočnosť sama osebe ale nepostačuje na vyvodenie trestnej zodpovednosti za to, že obžalovaný U.
mal a mohol vedieť o tom, že participuje na skutku, ktorý je trestným činom. Výpoveď obžalovaného
K. na hlavnom pojednávaní bola navyše zmätočná. Na jednej strane uvádzal, že prípravnom konaní

vypovedal pravdu, na inom mieste zasa uvádzal, že bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany vyšetrovateľov.

34. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkov s výpoveďou obžalovaného K., súd hodnotil či
existuje na strane vypočutých svedkov (pôvodne odsúdených páchateľov skutku) motivácia napomáhať
svojou výpoveďou obžalovanému U., keďže minimálne so svedkom C. a svedkom A. má obžalovaný

U. priateľský vzťah. V prípade týchto svedkov ale nebola tvrdená ani preukázaná žiadna pozitívna
motivácia napomáhať obžalovanému U. vyviniť sa z trestnej činnosti nepravdivou výpoveďou v jeho
prospech. Okrem toho, svedkovia sa ku skutku priznali, nepodmienečné tresty vykonali, niesli tak
zodpovednosť a negatívne dôsledky za svoju trestnú činnosť. Ich motivácia napomáhať obž. U. je za
týchto okolností významne oslabená, nakoľko je skôr možné predpokladať opak, teda, že ak by obž. U.

bol spolupáchateľom, títo svedkovia by ho z trestnej činnosti usvedčovali.

35. Výpovede svedkov (pôvodne obžalovaných) nemal súd možnosť konfrontovať s ich výpoveďami
v postavení obvinených/obžalovaných vzhľadom na nezameniteľnosť procesného postavenia osoby v
jednotlivých fázach trestného konania. Súd v tomto smere poukazuje napríklad na rozhodnutie NS ČSR,

sp. zn. Tpjf XX/XX podľa ktorého „osoba, ktorá bola pôvodne spoluobvinená a u ktorej toto procesné
postavenie zaniklo mvylúčením veci zo spoločného konania (§ 23 odst. 1 Tr. por.), prípadne skončením
trestného stíhania v dôsledku jeho zastavenia alebo v dôsledku právoplatného rozsudku, sa vo veci
proti bývalému spoluobvinenému vypočuje ako svedok. Ak sa ešte vedie spoločné tr. stíhanie, nemôže
byť spoluobvinený vypočutý o tr. činnosti iného spoluobvineného ako svedok. V takejto situácii môže

vypovedať len vo forme výpovede obvineného. Zápisnisu o výpovedi, ktorú osoba, ktorá sa vypočúva
ako svedok, urobila v procesnom postavení spoluobvineného, možno prečítať len za podmienok § 211
odst. 2 Tr. por. Toto ust. sa použije analogicky aj v prípade, ak sa proti osobám zúčastneným na tr. čine
viedlo tr. stíhanie od začiatku samostatne a niektorá z týchto osôb je vypočúvaná ako svedok v trestnej
veci inej, na trestnom čine zúčastnenej osoby“.

36. Svedok Z. ešte v postavení obvineného v prípravnom konania v rámci rekognícii opoznal
obžalovaného U., ako toho, ktorého vo svojej výpovedi v prípravnom konaní označil ako osobu menom
L.. Súd výlučne z tohto dôkazu (rekognície) nemohol nadobudnúť žiadny poznatok o vine obžalovaného
U.. Na výpoveď obž. Z. v procesnom postavení obvineného, ktorá výpoveď bola následne doplnená

opoznaním obžalovaného U. vo fotolabume súd nemôže prihliadať pre nezameniteľnosti procesného
postavenia osôb v trestnom konaní. Z rovnakého dôvodu súd odmietol oboznámiť aj výpoveď tejto osoby
v postavení obžalovaného na preukázanie jeho dôveryhodnosti v postavení svedka, ako to navrhoval
prokurátor. Svedok Z. pritom vo výpovedi v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní
neoznačil obžalovaného U. ako toho, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom mal podieľať na trestnej činnosti.

Záver rekognície samostatne bez ďalších skutočností nemá dôkaznú hodnotu. Rekognícia, by mala
nadväzovať na obsah výpovede, túto by mala podporovať, čo v danom prípade absentuje.37. Výpoveď obž. Stana z prípravného konania o účasti obžalovaného U. na spáchaní skutku (vo vzťahu
k obžalobnému tvrdeniu spočívajúceho v tom, že obžalovaný U. mal priniesť technické preukazy od
vozidiel do areálu SONY) zostali osamotené, bez možnosti toho, aby ich súd mohol verifikovať iným

priamym dôkazom alebo neprerušenou reťazou nepriamych dôkazov.

38. V rozhodovacej praxi platí, že výpovede svedkov podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por., rovnako, ako každý iný dôkaz. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že
nie je zákonom predpísané, akým spôsobom (akým dôkazom, resp. dôkazmi) musí byť určitá okolnosť

dokázaná (pokiaľ ide o druh alebo počet potrebných dôkazov). Rozhodujúca je konkrétna dôkazná
situácia. Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej skutkovej okolnosti viazaný, zároveň
však žiaden zo zákonom súladných dôkazov nie je v tomto smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený.
Na základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestnom konaní (neplatí však, že
na základe určitého dôkazu alebo dôkazov vina uznaná byť musí). K samotnej použiteľnosti výpovede
obž. K., ktorý ako jediný má usvedčovať obž. U. je možné analogicky poukázať na rozhodovaciu prax

súdov pri usvedčovaní páchateľov trestnej činnosti spolupracujúcimi obžalovanými.

39. V zásade neplatí téza, že na základe výpovede obžalovaného nemôže byť uznaná vina, resp. môže
byť uznaná vina len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami
alebo inými dôkazmi. Výpoveď takého svedka (pri jej voľnom hodnotení) môže byť (potenciálne)

ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu výhodu. Na druhej strane, svedok v čase svojej
výpovede(najmäkeďjevypočutýužvprípravnomkonaní)nevie,čiasakýmidôkazmibudetátovýpoveď
konfrontovaná. Jeho rozhodnutie „pomôcť si“ je teda realizovateľné práve v prípade, ak hovorí pravdu,
a naopak, rizikové pre prípad, že sa svedkom uvádzané okolnosti ukážu ako fiktívne, čo by jeho osobnú
pozíciumohloskomplikovať.Obatietofaktorysavosférehodnoteniadôkazovstretávajúajepotrebnésa

s nimi vyrovnať v konkrétnom prípade, vzhľadom na jeho okolnosti (viď rozsudok NS SR z 26. novembra
2014, sp. zn. 2 To X/XXXX).

40. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4To/12/2015 konštatoval, že „bez toho, aby boli tieto dôkazy
podporené ďalšími objektívnymi, hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi netvoria žiadnu ucele-

nú a logicky vzájomne obsahovo korešpondujúcu reťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné us-
táliť nepochybný záver, že skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaný sa skutočne stal, tak ako je popísa-
ný v skutkovej vete obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Ak má byť takýto dôkaz (zís-
kaný výsluchom spolupracujúceho obvineného v procesnom postavení svedka) v ďalšom konaní vy-
užitý, musí byť z hľadiska zákonnosti, vierohodnosti a najmä aj úplnosti jeho obsahu dôkladne prevere-

ný a teda, či súvisí s danou trestnou vecou, či bude takýto dôkaz vykonateľný a dostatočne hod-
noverný. Účelom previerky takéhoto dôkazu je zistiť kvalitu, pramene správ, spoľahlivosť a úplnosť in-
formácie a najmä jeho vzťah k iným dôkazom. Dôkazy sa preverujú najmä ich analýzou, porovnaním s
inými zásadnými dôkazmi, ako i vykonávaním ďalších procesných úkonov. V zásade ale nie je možné,
aby dôkaz vyplývajúci zo svedeckého výsluchu osoby, ktorá vystupuje ako spolupracujúci obvinený, bol

jediným dôkazom, ktorý svedčí o vine obvineného“.

41. K využitiu inštitútu spolupracujúceho obžalovaného sa vyjadril aj Ústavný súd SR a v uznesení III.
ÚS 758/2016, ktorý konštatoval, že „postup orgánov činných v trestnom konaní a následne konajúcich
súdov, ktoré využijú zákonodarcom ukotvený, a teda úplne legálny inštitút spolupracujúceho svedka

resp. spoluobžalovaného nemožno považovať a priori za defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej
situácie,kuktorejsasúdyspomocoutakýchtovýpovedídopracovali.RelevantnéustanoveniaTrestného
poriadku (zásada náležitého zistenia skutkového stavu a zásada voľného hodnotenia dôkazov) v záujme
vylúčenia potenciálneho nebezpečenstva účelových, nepravdivých výpovedí ukladajú súdom povinnosť
vykonať dôslednú previerku hodnovernosti, a teda kvality takto podaných svedectiev, ktorej prípadné

zanedbanie by mohlo signalizovať porušenie garancií spravodlivého procesu“. V inom náleze ÚS SR
zase uviedol, že „výpoveď tzv. kajúcnika nie je možné v trestnom konaní odmietnuť iba preto, že ide o
výpoveď spolupracujúceho svedka (páchateľa), resp., že by bola takáto výpoveď nedôveryhodná iba z
dôvodu, že ide o výpoveď kajúcnika; na strane druhej však platí aj to, že výpoveď kajúcnika nemožno
mechanicky považovať za pravdivú len preto, že ide o výpoveď páchateľa, ktorý spolupracuje s políciou,

ale výpoveď kajúcnika je nutné dôsledne (obozretne) posudzovať (preverovať a hodnotiť) a to nielen sa-
mostatne, ale aj v spojení s inými dôkazmi vykonanými v danom trestnom konaní“. (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 546/2020 z 23. februára 2021).42. Z citovanej rozhodovacej praxe vyplýva, že výpoveď spolupracujúceho obžalovaného je nevyhnutné
overovať a mala by byť podporená inými priamymi alebo nepriamymi dôkazmi. V trestnom konaní je totiž
dôležité dokazovanie, z ktorého vyplynú nejaké skutkové zistenia. Neoverené tvrdenie nie je skutkovým

zistením.

43. Na základ uvedeného je možné zhrnúť, že výpoveď obžalovaného K. je možné považovať za jeden z
dôkaznýchprostriedkov,ktorýbysúdmalhodnotiťnazákladevoľnéhohodnoteniadôkazov.Podmienkou
na to, aby bolo možné z tvrdení obžalovaného K. pri usvedčovaní obžalovaného U. vychádzať, je

dôkladná previerka vierohodnosti, hodnovernosti a obsahu výpovede. Súd ale konštatuje, že previerka
hodnovernosti a vierohodnosti vykonaná nebola a ani vykonaná nemohla byť. Zo strany obžaloby neboli
predložené žiadne dostupné dôkazy, na základe ktorých by súd mohol konštatovať, že daná výpoveď, v
súhrne s ďalšími objektívnymi, hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi, by tvorila ucelenú a logic-
ky vzájomne obsahovo korešpondujúcu reťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné ustáliť nepo-
chybný záver, že skutok obžalovaný U. aj spáchal. Súd tak konštatuje, že v predmetnej veci neexistoval

žiaden priamy a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bol vykonaný na hlavnom pojednávaní
a ktorý by bez akýchkoľvek pochybností dokazoval, že skutok spáchal práve obžalovaný. Obžalovaný
v podstate nebol pristihnutý pri páchaní trestnej činnosti a žiaden priamy dôkaz nepotvrdzuje to, že
skutok spáchal tak ako mu je to kladené za vinu. Rovnako jeho vinu nepreukazuje ani neprerušená reťaz
nepriamych dôkazov.

44. V kontexte vyššie uvedených záverov rozhodovacej činnosti všetkých najvyšších justičných orgánov
overenie výpovede spolupracujúceho obžalovaného je podmienkou sine qua non, bez ktorej súd
nemôže v plnom rozsahu akceptovať takúto osamotenú výpoveď na uznanie viny voči druhému
spoluobžalovanému. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že pri hodnotení vierohodnosti výpovede

obžalovaného K. je súd povinný postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti, nielen z dôvodu povinnosti
preverovať takéto výpovede, ale v tomto prípade aj z dôvodu jeho osobnosti.

45. Osamotená priama výpoveď obžalovaného K., avšak negovaná výpoveďou obžalovaného U. a
výpoveďami svedkov nepostačuje na jednoznačný záver o tom, že obžalovaný U. sa skutku, ktorý mu

bol kladený za vinu v obžalobe dopustil.

46.Vsúvislostisužnaznačenou„dôkaznounúdzou“,ktorásavyskytlavposudzovanomprípade,jepreto
potrebné poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní

o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré
môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Toto pravidlo znamená, že ak
sa v dôkaznom konaní nedosiahne praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t.j. ak
sú prítomné v danom kontexte dôvodné pochybnosti, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho

dôkazu, je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného, pretože trestné konanie vyžaduje ten najvyšší
možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni „preukázania
mimo akejkoľvek rozumnej pochybnosti“ (porov. § 2 ods. 2 a 5 trestného poriadku). Keďže súd nezískal
vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného za stíhaný skutok uvedený v obžalobe prokurátora, spod
obžaloby ho oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

III. Prijatie vyhlásenia obžalovaného K. o vine

47. Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj

po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa §
257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 25.04.2008, sp. zn. Kv 58/07-98

48. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na

položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho
vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak,
ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože bolinaplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i
objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie

na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

IV. Výrok o treste

49. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku
o treste a ochrannom opatrení oboznámením týchto listinných dôkazov: odpis z registra trestov a výpis
z registra priestupkov obžalovaného K..

50. Z oboznámených listinných dôkazov súd zistené nasledovné. Obžalovaný K. má 5 záznamov v
registri trestov. Pred spáchaním skutku bol odsúdený za trestný čin vyhýbania sa výkonu civilnej služby

(rozhodnutie Okresného súdu Komárno, sp. zn. XT/XXX/XXXX). Odsúdenie je zahladené. Následne
po spáchaní skutku bol opakovane uznaný za vinného z trestných činov krádeže (z toho 3 x bol
odsúdený Okresným súdom Jihlava) a boli mu uložené niekoľkomesačné tresty odňatia slobody, vždy
s podmienečným odkladom. V registri správnych deliktov a priestupkov nemá obž. K. evidovaný žiadny
záznam.

51. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S
poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. súd bol povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody, nakoľko
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. pre stíhaný

trestný čin prevyšovala 5 rokov.

52. Vzhľadom k priznaniu sa obžalovaného K. k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, ako aj s poukazom
na rovnovážny pomer poľahčujúcich okolností (priznania a oľutovanie skutku) a priťažujúcich okolností
(spáchal viac trestných činov) a tiež k jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania

skutkov uvedených v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať v predmetnej
trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu
pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené

ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj
v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom),
keďžepáchateľ(obžalovaný)neodvolateľneprijalvšetkyprávneúčinkyuznaniaviny(dokonca)beztoho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

53. Zároveň má súd za to, že v jeho prípade prichádza do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, a to v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona za súčasného aplikovania §
39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona (teda aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby upravenej v zmysle §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona) z nasledovných dôvodov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd

nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

54. Súd aplikoval ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorý umožňuje riešiť situácie,
keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam
konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako
prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré

majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú
znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie
sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne

nevyskytujú. V prípade obžalovaného by výlučne len pri aplikácii § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona
prichádzal do úvahy najnižší možný trest vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Dĺžka trestu je vo vzťahu k
obžalovanému podľa názoru súdu neprimerane prísna s poukazom na nasledovné okolnosti. Za takéto
okolnosti prípadu súd považoval (i) postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom
pojednávanívyhlásil,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe,(ii)obžalovanýsaktrestnej

činnosti priznal už v prípravnom konaní a na tomto postoji zotrval aj na hlavnom pojednávaní, (iii) celková
dĺžka trestného konania, keď od spáchania skutku do vyhlásenia rozsudku prešlo viac ako 15 rokov,
pričom nie je možné konštatovať, že by obžalovaný významným spôsobom maril a sťažoval priebeh
hlavného pojednávania.

55. Súd preto v prípade obžalovaného K. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia
slobody, ktorej uloženie mu inak hrozilo (pri aplikácii § 39 ods. písm. d), ods. 4 Tr. zák. vo výmere 6 rokov
a 8 mesiacov), dospel k záveru, že obžalovanému postačuje uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov, teda trest mimoriadne znížený až na zákonom povolenú dolnú hranicu pri mimoriadnom

znížení trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

56. Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia s poukazom na znenie § 48 ods. 4 Trestného zákona. Súd omylom (nadbytočne) uviedol
pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu aj ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona. Uvedené ustanovenie nie je možné v prípade obžalovaného aplikovať, nakoľko nie sú splnené
zákonné podmienky vzhľadom na znenie § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Podľa záverov
súdu výkon trestu v najmiernejšej forme stráženia umožní obžalovanému jeho resocializáciu, osvojenie
si hodnotového systému spoločnosti a rešpektovanie právnych noriem. Súd prihliadol aj na možnosti
vzdelávania a pracovného zaradenia, ktoré sú v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia pre

odsúdených najdostupnejšie.

57. Súd je toho názoru, že uložiť obžalovanému trest, ktorý by bol ešte nižší ako trest uložený je za
súčasnéhoprávnehostavunielennezákonné,aleajprípadnýmiernejšítrest(akbyhobolovôbec možné
uložiť) by nezodpovedal povahe trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil.

58. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému Stanovi
obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní dva roky. V rámci uloženia ochranného dohľadu súd uložil
obžalovanému povinnosti v súlade s § 77 Trestného zákona.

59. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolaniesmeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok.