Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010341
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6723010341.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.03.2025, vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. nar. XX.XX.XXXX A. C., trvale bytom D. XXX/X, C. občan E.

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Zvolen č. k. 3Pv 285/22/6611-17 zo dňa 31.05.2023, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 13. 03. 2022 v čase okolo 17:40 hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje a v čase o 20:32 hod. mal
v dychu 1,35 mg/l alkoholu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 22:52 hod. mal v dychu 1,16 mg/
l alkoholu, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. E. E. bez evidenčného čísla v C. po miestnej
komunikácii v časti F. v smere jazdy do časti Pijavice, pričom spätným prepočtom mu bola znalcom
konštatovanákoncentráciaalkoholuvkrvivčasevedeniavozidlavovýškeminimálne1,29g/kg(promile)

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 3Pv 285/22/6611-17 dňa 31.05.2023 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítal listinné
dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku bol u starkej štiepať drevo v časti
Bebrava a okolo l5.00 h. prišiel za ním D. G.. Približne l5-20 minút potom ako prišiel naložili železo
a odišli. Odišli na aute E. E., ktoré šoféroval a cca l5:30 h. mohli byť na farme. Potom D. G. odišiel na
UNC domov na H. I. a on išiel za ním. Následne u neho začali popíjať. Na ďalšie otázky uviedol, že
na farme sa zastavili z dôvodu, že D. G. sa chcel rozprávať s J. I., chcel si požičať UNC. K D. G. prišli
keď mohlo byť max. 16:00 hod., je to neďaleko. On išiel na E. E. krížom cez lúku a G. išiel po ceste,
po ceste to môže byť nejakých 4 km, cez lúku je to skratka. Keď prišiel k G. domov, on tam ešte nebol,

prišiel cca l0 min. po mne. Ešte bolo vidno. Pili vodku, víno aj pivo. Pili vodku 7 dcl. Tiež pili víno z 5 l
demižónu. Jeden demižón sa vypil celý a načali aj druhý. Pili vtedy obaja a 7 dcl. vodky vypil navyše
sám. To mu hovoril G.. Ešte mu G. hovoril, že pili aj pivo, ale to si už nepamätá. Pili až kým neprišla
polícia. Od rána vypil jednu kávu u starkej a vodu, avšak od rána do l6:00 h. nič nejedol. Pred l6:00h. v ten deň nepil žiaden alkohol ani deň predtým. D. G. po návrate na Červenú horu mu povedal, že
UNC si požičal, aby škridlu mohol vyložiť na padláš. Nešiel však s UNC pracovať, povedal, že sa mu
nechce, že za chvíľu bude tma.

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v Krupine v meste na nákup a potom sa zastavil
u obžalovaného. Mohlo byť 15:30 – 15:45 hod. U obžalovaného bol asi 15-20 minút. Cca o 16,00 hod. išli
od obžalovaného preč. Obžalovanému kázal, aby zastal pri družstve, lebo sa chcel rozprávať s Jožom
o UNC. Cesta na družstvo trvá asi 10 minút. Požičal si UNC a išiel domov. Obžalovaný ho predbehol na

aute a čakal ho vo dvore. Išli dnu a začali popíjať. Vypili toho dosť, vodku, víno, čo bolo a obžalovaný toho
vypil viac, vypil aj 0,7 litra vodky na ex. Na ďalšie otázky uviedol, že počas toho ako bol u obžalovaného
alkoholické nápoje nepožívali, ani cestou v aute. Cesta z družstva k nemu domov trvala cca 20 minút
a keď prišiel domov, bola už dosť tma. Pili až kým neprišli policajti, nič na UNC nerobili. Do rodinného
domu prišli okolo 16:00 – 16:30 hod. Keď si požičal UNC od J. I., tento mu len povedal, že bez všetkého,
aležehomusíránovrátiť.VsúvislostisUNCbolneskôrodsúdený,dostalpodmienkuaprobačnýdohľad.

Svedok J. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na družstve, v maštali, akurát končil. Pracovná doba
je cca o 07:00-16:00, 17:00 hod., cca 8 hodín. Keď vyšiel z maštale, obžalovaného videl pred bránou,
nerozprávali sa spolu. Okrem neho bol na družstve kolega C., ten bol v inej maštali. Keď sa v šatni
prezliekol, išiel von. Vtedy bolo vidno. Videl odchádzať UNC, ktoré patrilo pánovi E. a ktoré šoféroval

D. G.. Toto nikomu nenahlasoval, ale kolega C. to tiež videl, on to oznámil. Vtedy keď sa to stalo, bolo
pred štvrtou hodinou.

Svedok K. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa venuje poľnohospodárstvu, má s.r.o., chová
zvieratá a má v tej oblasti maštaľ a pozemky asi 20 hektárov a tieto sú oplotené elektrickým oplotkom.

Obžalovaného osobne nepozná, ale je známe, že keď si vypije, je ako nepríčetný, trhá im oploty
a zvieratá im potom utekajú. Má 600 metrov od ich objektu vojenskú búdu, v ktorej sa dá aj bývať. V deň
skutku prišiel za ním synovec J. E. s tým, že mu volali, že mu kradnú UNC. Keď prišiel za ním, vtedy sa
začalo stmievať. Išli na políciu, čo je asi 3 km od miesta jeho bydliska a policajti boli takí ochotní, že hneď
sadli do auta a išli hľadať UNC. Šoféroval synovec, lebo on už v ten deň po večeri požil 3-4 deci vína.

Išli so synovcom autom popredu a za nimi išli policajti vo svojom aute. E. mu povedal, že to mali urobiť
B. s G. s tým, že toto UNC im mal požičať I.. Zrejme im ho aj naštartoval, lebo takí opití by to nespravili
a toto UNC bolo v uzavretom objekte, bolo potrebné otvoriť elektrickú bráničku. S políciou išli do lesa
po stopách UNC. Už sa medzitým zotmelo a keď boli tak 100-150 metrov od G. domu, tak bola už tma
a vyšiel oproti nim poľovník L., ktorý im povedal, že počul tadiaľ ísť UNC. Tento ich nasmeroval k G.

domu. Keď prišli do dvora, najskôr vyšiel G. s tým, že uviedol, že UNC im mal požičať I., že chcel opraviť
strechu. Následne na výzvu PZ zavolal zvnútra aj B.. Oni so synovcom odišli, policajti tam ostali. Na UNC
sa nedalo odísť, lebo medzitým pokazili štartér a čap im zrejme cestou vypadol. Ohľadne krádeže UNC
už bolo medzitým rozhodnuté v inom konaní. Na ďalšie otázky uviedol, že synovec J. E. mal vedomosť
o UNC od E. alebo C., ktorý mu volal, keďže sa jemu nedovolali.

Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v maštali, choval zvieratá, keď prišiel za ním
J. I., že zobrali mašinu. Vtedy ešte bolo vidno. Bolo tak 16:00 – 16:30 hod. a bola nedeľa. Volal K. E.
ale tomu sa nedovolal, tak volal B. E., ktorý mu povedal, že zavolá synovcovi J. E.. V práci ten deň
mohol končiť o cca 19,00 hod., ohľadne ukradnutého stroja už nič neriešil. Ráno na druhý deň ich prišla

vypočuť polícia.

Svedok B. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako suseda, vedľa ich farmy má
starkú, ktorú chodí navštevovať. V ten deň mu volal pán C., že okolo UNC chodí niekto, že má volať
K. E.. Tomu sa nedovolal, tak volal J. E., aby to išli riešiť. C. mu volal poobede, ešte bolo vidno. Na

ďalšie otázky uviedol, že si nespomína, či sa mu v ten deň C. dovolal na prvýkrát. Niekedy sa stáva,
že ho len prezvoní, keď nemá kredit alebo si volajú aj na viackrát, lebo je napr. C. v stroji a volá mu
až potom alebo on nemôže.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku súd prečítal znalecký posudok ( čl. 61-75) znalca B. D. N. E., B. podľa

ktorého koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného dňa 13.03.2022 o 17:40 hod. musela byť minimálne
vo výške 1,29 až 1,46 g/kg (promile). Nedá sa s určitosťou vylúčiť, že by obžalovaný požíval alkoholické
nápoje aj po vykonaní jazdy, dá sa však s určitosťou potvrdiť, že požíval alkoholické nápoje vo veľkom
množstve aj v čase pred jazdou a v čase jazdy bol nimi výrazne ovplyvnený.Podľa § 269 Tr. poriadku súd prečítal aj listinné dôkazy a to : priestupkový spis (č. l. 76-130), záznam
o udalosti (čl. 131-137), evidenčná karta vozidla (č. l. 143-148), výpis z ústrednej evidencie priestupkov

(č. l. 169, 171-172), odpis registra trestov (č. l. 174 + čl. 1 z PO), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 3T/90/2022 (čl. 212-213), návod na použitie AlcoQuant (čl. 214-217).

ZtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduZvolensp.zn.3T/90/2022–125zodňa24.08.2022,právoplatného
dňa 20.09.2022 vyplýva, že obvinený D. G. bol uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a to pre skutok spáchaný
dňa 13.03.2022 v čase okolo 17:40 hod.

Z obsahu priestupkového spisu, z obsahu záznamu o udalosti (čl. 131-137) vyplýva, že stálou službou
Krupina bolo dňa 13.03.2022 o 18:51 hod. prijaté oznámenie, že bol ukradnutý pracovný stroj UNC,
asi pred polhodinou z Krupiny, pričom následne o 18:52 hod. sa hliadka presúva na miesto spolu

s oznamovateľom. Povereným príslušníkom OO PZ Krupina v tomto zázname bolo zaznamenané ako
čas udalosti deň 13.03.2022 o 17:40 do 18:00 hod., pričom rovnako sa tento čas (17:40 hod.) uvádza
aj v popise udalosti (čl. 136). Obdobne v úradnom zázname OR PZ Zvolen, OPP, OO PZ Krupina (čl.
100) je uvedené, že v čase o 18:30 hod. prišiel na OO PZ Krupina oznamovateľ K. E., ktorý hliadke
uviedol, že v čase o 17:40 hod. volal jeho synovcovi J. E. konateľ B. D. B. E., ktorý uviedol, že mu

zKrupiny,časťB.kradnúšmykomriadenýnakladačUNCLocustdveosobyatoA.B.aD.G..Zúradného
záznamu tiež vyplýva, že hliadke A. B. uviedol, že na adresu k D. G. prišiel v čase o 18:00 hod., pričom
uvedený nakladač sa na mieste už nachádzal. A. B. a D. G. boli obmedzený na osobnej slobode
a eskortovaní na OO PZ Krupina. Zo záznamov OO PZ Krupina ako čas obmedzenia osobnej slobody
obžalovaného bol zaznamenaný čas 20:10 hod. Zo zápise o dychovej skúške (čl. 101), ktorá je súčasťou

priestupkového spisu je zrejmé, že táto bola u obžalovaného vykonaná 13.03.2022 o 20:32:53 hod.
s nameranou hodnotou 1,35 mg/l.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí

alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Súd vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaného uznal za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a zároveň trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov.

Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že zo zápisnice o výsluchu zadržaného A. B. je

zrejmé, že dychová skúška u obžalovaného bola vykonávaná za účelom zistenia možnosti uskutočnenia
výsluchu obžalovaného, v tom čase podozrivého zo spáchania prečinu krádeže a nie podozrenia zo
spáchania prejednávaného trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zákona. V spise absentuje poučenie o tom, že obžalovaný je podozrivý zo spáchania priestupku
alebo trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a ako

vodič vozidla (podľa potreby aj opakovane) o spôsobe vykonania dychovej skúšky prístrojom, ktorým
sa určí objemové percento alkoholu v krvi, o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom
a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Zároveň okresnému súdu uložil
povinnosť vysporiadať sa s procesnou použiteľnosťou dôkazu podľa § 119 Tr. poriadku a to dychových
skúšok k hodnote alkoholu vykonaných elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus dňa 13.03.2022

o 20:32 hod. a 22:52 hod.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu a na základe
vyššie uvedeného mal za to, že dokazovať skutkový stav veci možno len zákonným spôsobom a
to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú upravené v Trestnom poriadku, respektíve, ktoré vyplývajú z

osobitného zákona. Napriek tomu, že ustanovenie § 119 ods. 3 Tr. por. vypočítava dôkazné prostriedky
len demonštratívne, je limitujúcim faktorom dokazovania práve zásada zákonnosti, t. j. skutočnosť,
že dokazovať možno len dôkaznými prostriedkami upravenými v Trestnom poriadku, či v osobitnom
zákone. V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré Trestný poriadok aleboosobitný zákon nepokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz
použiteľný v trestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového
stavu veci a súd ani nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje rozhodnutie. Ani úradné záznamy spísané

príslušníkmi PZ nie sú dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku (nejde o listinný dôkaz).
Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ, pred začatím trestného stíhania, má obdobnú povahu
ako majú zápisnice o podaných vysvetleniach osôb, ktoré sa realizujú podľa zákona o policajnom zbore.
Účelom úradných záznamov je popísať postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal byť alebo
mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení podľa zákona

o policajnom zbore (napríklad pri overovaní totožnosti osôb) ide teda o dokumentovanie operatívneho
postupu polície pred začatím trestné-ho stíhania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ preto nie
je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dôkazom,
ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má, pre trestné stíhanie, len povahu informácie. Primerane
a analogicky tu možno použiť aj závery judikatúry, napríklad R 26/1989, ktorá konštatuje, že vysvetlenia
osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Za dôkaz v

trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na
mieste a spisovali úradný záznam, respektíve svedecké výpovede osôb, ktoré poskytovali vysvetlenie
do zápisnice o podanom vysvetlení.

V trestnom konaní voči obžalovanému A. B. bola dychová skúška u obžalovaného vykonaná za účelom

zistenia možnosti uskutočnenia výsluchu a výpovede obžalovaného a to bez akejkoľvek súvislosti s
trestným činom, z ktorého je obžalovaný obvinený. Obžalovanému nebola poskytnutá možnosť a nebol
poučený o možnosti odmietnutia vykonania dychovej skúšky. Povinnosť rešpektovať túto zásadu pre
Slovenskú republiku vyplýva taktiež aj z jej medzinárodných záväzkov, a to predovšetkým z čl. 6
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Zároveň v obdobnom prípade, zákaze sebaobviňovania

rozhodoval aj Ústavný súd SR, kedy uviedol, že zákaz sebaobviňovania je ústavný princíp vyplývajúci z
čl. 47 ods. 1 ústavy. Obsahom zásady, podľa ktorej nikto nie je povinný obviniť seba samého je, že nikto
nemôže byť nútený, aby obviňoval seba samého. Ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného
činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty
práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba.

Nezákonnosť postupu obstarávania dôkazov neumožňuje, aby boli použité v trestnom konaní, a z toho
dôvodu, že takýto postup by umožňoval svojvôľu a nezákonnosť. Zároveň je možné v tejto súvislosti
poukázať na teóriu tzv. ovocia (plodov) otráveného stromu (Fruit of the poisonous tree doctrine) a teda,
že podstatou doktríny je, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené, pričom

nie je prípustné ani využitie ďalších dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok
nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod. (II. ÚS 828/2016). Ich využite síce vo výnimočných
prípadoch možné je, no nesmie ísť o dôkazy nosné.

Podľa§119ods.3Tr.poriadkuzadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťnanáležitéobjasnenieveci

ačosazískalozdôkaznýchprostriedkovpodľatohtozákonaalebopodľaosobitnéhozákona.Dôkaznými
prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka
výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre
trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Záverom je teda potrebné uviesť, že na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť

založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je
predmetnom trestného stíhania.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy teda vtedy, keď pochybnosti ktoré vznikli
v trestnom konaní o nejakej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných

dôkazov. Povinnosťou obžalovaného/obžalovaných nie je dokazovať svoju nevinu, ale prezumpcia
neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia
jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a žepráve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek
rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje
rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty.

Preto po vyššie uvedenom zhodnotení vykonaných dôkazov je súd toho názoru, že bolo na mieste

aplikovať zásadu in dubio pro reo, ktorá prichádza do úvahy práve vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli
v trestnom konaní trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne,
stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. Je nutné konštatovať, že v spise
absentuje poučenie o tom, že obžalovaný je podozrivý zo spáchania priestupku alebo trestného činu
v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a o spôsobe vykonania dychovej

skúšky prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, o možnosti vykonania lekárskeho
vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Vzhľadom
na konštatovanú procesnú nepoužiteľnosť dôkazu a to dychových skúšok vykonaných elektronickým
meračom AlcoQuant 6020 plus dňa 13.03.2022 o 20:32 hod. a 22:52 hod. podľa § 119 ods. 3 Tr.
poriadku, pričom na uznanie viny obžalovaného neboli produkované ani žiadne iné procesne použiteľné

dôkazy, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti

vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.