Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205807
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205807.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne
zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345
proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. ; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 31 320 155, právne zast.: Advokátska kancelária Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov IČO: 53 255 739, o primerané finančné

zadosťučinenie

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 01.07.2024 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom – VÚB, a.s. zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 480 € odvolávajúc sa na rozsudok OS Prešov sp. zn.
24Csp/103/2021, kde zo žalovanej sumy 2422,67 € bola priznaná voči žalobkyni (vtedajšej žalovanej)
iba suma 1462,60 €.

2. V rovnaký čas bola žalobkyňou podaná ďalšia žaloba voči právnemu nástupcovi teraz žalovaného

– Intrum Slovakia, s.r.o. o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 960,07 €
odvolávajúc sa na rozsudok OS Prešov sp. zn. 24Csp/103/2021, kde zo žalovanej sumy 2422,67 € bola
priznaná voči žalobkyni (vtedajšej žalovanej) iba suma 1462,60 €.

3. Z dôvodu porovnania uvádza súd kompletné znenie oboch žalôb:
3.1. Znenie žaloby vo veci sp. zn. 9Csp/101/2024:

„I.
V súdnom konaní o zaplatenie vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24Csp/103/2021 som
bola čiastočne úspešná ako žalovaná v postavení spotrebiteľa.
Žalovaná (predtým pôvodne žalobkyňa) si v tzv. základnom konaní uplatňovala nárok na zaplatenie
sumy 2 422,67 € s príslušenstvom. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 24Csp/103/2021-116 zo dňa
06.06.2022 ma zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu vo výške 1 462,60 € s prísl., a v prevyšujúcej časti

vo výške 960,07 € žalobu zamietol.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyberám:
- odsek 6. odôvodnenia: „Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) uzavrel so
žalovanou dňa 19.4.2017 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
2800 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po 49,16 eur až do
celkovej sumy úveru 5 899,20 eur. Pri uzatváraní zmluvy veriteľ neskúmal schopnosť žalovanej splácať

poskytnutý úver.“- odsek 7. odôvodnenia: „Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať dlh v pravidelných mesačných
splátkach, ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1 157,40 eur. V priebehu konania uhradila sumu 180
eur.“

- odsek 23. odôvodnenia: „Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo
a s poukazom na § 7 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v
súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené
všetkypovinnostiapodmienky,ktorénatietozmluvnévzťahykladieprávnaúpravazameranánaochranu

spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonita žalovanej bola náležite skúmaná, že bola
splnená povinnosť vyplývajúca z § 7 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.“
- odsek 24. odôvodnenia: „Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, pričom právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní zmluvy hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanejakospotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Navýzvusúdužalobcaoznámil,žežalovanábola

povinná predložiť potvrdenie o svojom príjme, tvrdené skutočnosti však ničím nepreukázal, preto mal
súd za to, že veriteľ žiadnym spôsobom neskúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, pretože
ak by aspoň minimálne skúmal bonitu žalovanej, žiaden úver by jej nebol neposkytol. Nakoľko právny
predchodca žalobcu hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť bonitu dlžníka, súd považoval poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov.“

- odsek 25. odôvodnenia: „Na základe úverovej zmluvy bola žalovanej poskytnutá suma 2 800 eur, ktorú
mala žalovaná splatiť v 120 mesačných splátkach po 49,17 eur, poskytnutý úver sa však považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná do podania žaloby uhradila 1 157,40 eur, v priebehu konania
uhradila sumu 180 eur, a to platbami zo dňa 21.5.2021 vo výške 15 eur, dňa 22.6.2021 vo výške 15
eur, dňa 21.7.2021 vo výške 15 eur, dňa 23.8.2021 vo výške 15 eur, dňa 22.9.2021 vo výške 15 eur,

dňa 21.10.2021 vo výške 15 eur, dňa 22.11.2021 vo výške 15 eur, dňa 28.1.2022 vo výške 15 eur, dňa
23.3.2022 vo výške 15 eur, dňa 22.4.2022 vo výške 15 eur, dňa 23.5.2022 vo výške 15 eur. Z uvedeného
dôvodu súd žalobe žalobcu vyhovel čiastočne a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 462,60 eur.“
- odsek 26. odôvodnenia: „V ostávajúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.“

Dôkaz: rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/103/2021-116 zo dňa 06.06.2022
Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov:
„Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a

to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov: „Predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.“
Rozsudkom vydaným v základnom konaní je preukázané, že žalovaná porušila moje právo tým, že v
rámci zmluvného vzťahu postupovala v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže úver je potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na porušenie povinnosti dodávateľa postupovať
v súlade s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa, a následne odo mňa požadovala
nedôvodný nárok čo do jeho výšky v súdnom konaní.
Ako spotrebiteľka si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj „PFZ“) za porušenie mojich
spotrebiteľských práv, ktoré som bola nútená brániť v základnom konaní.

Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovanej nešlo len o hrozbu
akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že si žalovaná uplatnila
nedôvodnú pohľadávku.
Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považujem sumu vo výške 480,- €, čo predstavuje cca

1/2 zo sumy, ktorú žalovaná nedôvodne odo mňa požadovala v základnom konaní, pretože vo veciach,
v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre
určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa
obohatil alebo sa chcel obohatiť.Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu.
Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Pojem
„primeraný“ má viacero synoným, avšak jedným z nich je slovo „spravodlivý“. Výška primeraného

finančného zadosťučinenia preto nemôže mať len symbolický význam, pretože symbolická výška
nezohľadňuje obsah pojmu spravodlivosť. Zároveň je potrebné zohľadniť aj účel inštitútu PFZ, a to jeho
sankčnú, odradzujúcu, satisfakčnú a relutárnu funkciu.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia
existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie

morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ
je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu
nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v
spotrebiteľskom právnom vzťahu.
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ

priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia
spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
Nakoľko som spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená
hypotéza vyššie citovanej právnej normy. Z tohto dôvodu sa domáham PFZ vo výške 480,- €. Aj s

ohľadom na výšku sumy nedôvodne požadovanej v základnom konaní, ako aj opakované porušenia
povinnosti veriteľa, o čom má žalovaná z obdobných súdnych konaní skúsenosť a vedomosť mám za
to, že PFZ vo výške 480,- €, naplní jednotlivé ciele a funkcie inštitútu PFZ. Uvedená výška je podľa
môjho názoru nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút), ktoré podľa
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Národná banka

Slovenska.
Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom
v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/103/2021-116 zo dňa 06.06.2022,
ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné
vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v tzv. základnej veci,

nie je možné v konaní o PFZ, ani rozširovať, ani zužovať.
II.
Na základe uvedeného navrhujem, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento
r o z s u d o k :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 480,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná

je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“
3.2. Žaloba vo veci 29Csp/101/2024.
„I.
V súdnom konaní o zaplatenie vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24Csp/103/2021 som

bola čiastočne úspešná ako žalovaná v postavení spotrebiteľa.
Žalovaný (predtým žalobca) si v tzv. základnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2 422,67
€ s príslušenstvom. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 24Csp/103/2021-116 zo dňa 06.06.2022 ma
zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu vo výške 1 462,60 € s prísl., a v prevyšujúcej časti vo výške 960,07
€ žalobu zamietol.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyberám:
- odsek 6. odôvodnenia: „Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) uzavrel so
žalovanou dňa 19.4.2017 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
2800 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po 49,16 eur až do
celkovej sumy úveru 5 899,20 eur. Pri uzatváraní zmluvy veriteľ neskúmal schopnosť žalovanej splácať

poskytnutý úver.“
- odsek 7. odôvodnenia: „Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať dlh v pravidelných mesačných
splátkach, ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1 157,40 eur. V priebehu konania uhradila sumu 180
eur.“
- odsek 23. odôvodnenia: „Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo

a s poukazom na § 7 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v
súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené
všetkypovinnostiapodmienky,ktorénatietozmluvnévzťahykladieprávnaúpravazameranánaochranuspotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonita žalovanej bola náležite skúmaná, že bola
splnená povinnosť vyplývajúca z § 7 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
- odsek 24. odôvodnenia: „Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, pričom právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní zmluvy hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanejakospotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Navýzvusúdužalobcaoznámil,žežalovanábola
povinná predložiť potvrdenie o svojom príjme, tvrdené skutočnosti však ničím nepreukázal, preto mal
súd za to, že veriteľ žiadnym spôsobom neskúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, pretože

ak by aspoň minimálne skúmal bonitu žalovanej, žiaden úver by jej nebol neposkytol. Nakoľko právny
predchodca žalobcu hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť bonitu dlžníka, súd považoval poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov.“
- odsek 25. odôvodnenia: „Na základe úverovej zmluvy bola žalovanej poskytnutá suma 2 800 eur, ktorú
mala žalovaná splatiť v 120 mesačných splátkach po 49,17 eur, poskytnutý úver sa však považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná do podania žaloby uhradila 1 157,40 eur, v priebehu konania

uhradila sumu 180 eur, a to platbami zo dňa 21.5.2021 vo výške 15 eur, dňa 22.6.2021 vo výške 15
eur, dňa 21.7.2021 vo výške 15 eur, dňa 23.8.2021 vo výške 15 eur, dňa 22.9.2021 vo výške 15 eur,
dňa 21.10.2021 vo výške 15 eur, dňa 22.11.2021 vo výške 15 eur, dňa 28.1.2022 vo výške 15 eur, dňa
23.3.2022 vo výške 15 eur, dňa 22.4.2022 vo výške 15 eur, dňa 23.5.2022 vo výške 15 eur. Z uvedeného
dôvodu súd žalobe žalobcu vyhovel čiastočne a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 462,60 eur.“

- odsek 26. odôvodnenia: „V ostávajúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.“

Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov:
„Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov: „Predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.“

Rozsudkom vydaným v základnom konaní je preukázané, že žalovaný porušil moje právo tým, že odo
mňa požadoval nedôvodný nárok čo do jeho výšky v súdnom konaní, keďže v rámci zmluvného vzťahu v
rozporesozákonomč.129/2010Z.z.,dodávateľporušilsvojepovinnostipostupovaťvsúladesodbornou
starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa, čím je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov.

Ako spotrebiteľka si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj „PFZ“) za
porušenie mojich spotrebiteľských práv, ktoré som bola nútená brániť v základnom konaní.
Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného
nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že si

žalovaný uplatnil nedôvodnú pohľadávku.
Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považujem sumu vo výške 960,07 €, čo
predstavuje sumu, ktorú žalovaný nedôvodne odo mňa požadoval v základnom konaní, pretože
vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom
rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa dodávateľ na

úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť.
Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu.
Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Pojem
„primeraný“ má viacero synoným, avšak jedným z nich je slovo „spravodlivý“. Výška primeraného
finančného zadosťučinenia preto nemôže mať len symbolický význam, pretože symbolická výška

nezohľadňuje obsah pojmu spravodlivosť. Zároveň je potrebné zohľadniť aj účel inštitútu PFZ, a to jeho
sankčnú, odradzujúcu, satisfakčnú a relutárnu funkciu.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia
existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa naprvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri
inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane
postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v

spotrebiteľskom právnom vzťahu.
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ
priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia

spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
Nakoľko som spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená
hypotéza vyššie citovanej právnej normy. Z tohto dôvodu sa domáham PFZvo výške 960,07 €. Aj s
ohľadom na výšku sumy nedôvodne požadovanej v základnom konaní,
ako aj opakované porušenia povinnosti veriteľa, o čom má žalovaný z obdobných súdnych konaní
skúsenosť a vedomosť mám za to, že PFZ vo výške 960,07 €, naplní jednotlivé ciele a funkcie inštitútu

PFZ. Uvedená výška je podľa môjho názoru nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom na
výšku sankcií (pokút), ktoré podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená
dodávateľovi uložiť Národná banka Slovenska.
Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom
v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/103/2021-116 zo dňa 06.06.2022,

ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné
vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v tzv. základnej veci,
nie je možné v konaní o PFZ,
ani rozširovať, ani zužovať.

II.
Na základe uvedeného navrhujem, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento
r o z s u d o k :
I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni960,07€dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.II.Žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“
4. Z rozsudku v základnom konaní sp. zn. 24Csp/103/2021 z bodu 1. odôvodnenia vyplýva, že
pôvodným žalobcom bola VÚB, a.s. Uvedené zároveň znamená, že došlo k postúpeniu pohľadávky
na Intrum Slovakia, a.s., ktoré súd vyhodnotil ako platné, keďže inak by zmenu žalobcu nepripusti
a čiastočne by jej nevyhovel.

5. Žalobkyňa sa odvoláva na
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022: Odvolacím súdom zvolenú interpretáciu
na vec sa vzťahujúceho ustanovenia § 3 ods. 5, ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z. (bod 15.1.) - na
základe ktorej dospel k záveru, že žalovaná napriek tomu, že nebola stranou predchádzajúceho sporu
(bod 15.), bola pasívne vecne legitimovaná v spore o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

žalobcom, pretože spôsobila neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru
a tým aj v konečnom dôsledku následný úspech žalobcov v spotrebiteľskom konaní s postupníkom -
považuje najvyšší súd za správnu a zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu. Odvolací súd teda
právne konformným spôsobom vysvetlil právne dôvody, pre ktoré pasívna vecná legitimácia v tomto
spore svedčila práve žalovanej. Na zdôraznenie správnosti odvolacím súdom zvolenej interpretácie

ustanovenia § 3 ods. 5, ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z. najvyšší súd dodáva, že zo zákonnej dikcie
označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie
(„od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá“) de lege lata nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán
v konaní na súde, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný

subjekt. V okolnostiach danej veci nosné dôvody neúspechu veriteľa (postupníka) a tým aj úspechu
dlžníka (spotrebiteľa) spočívali v absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení spotrebiteľskej pohľadávky
žalovanou (postupiteľom), pre nedodržanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách,
pričom v hre bol stále nárok zo spotrebiteľského úveru uzavretého medzi žalovanou a žalobcami.
V takomto prípade určenie zodpovednou žalovanú za porušenie povinnosti ustanovenej osobitnými

predpismi v súvislosti s nárokom žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie neodporuje zneniu
zákonnej dikcie podľa § 3 ods. 5 ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z.
- na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023: K podmienke ohľadom úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti správne súd prvej inštancie poukázal na rozsudokOkresného súdu Svidník zo dňa 21.02.2018, č. k. 5C/230/2014-182, v ktorom bolo konštatované, že
žalobca (teraz žalovaný) nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nakoľko
nepreukázal doručenie výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a preto je

postúpeniepohľadávkyzbankynažalobcu(terazžalovaného)neplatnéatobezohľadunato,čisajedná
o splatné, alebo nesplatné pohľadávky... V pôvodnom konaní žalobca (teraz žalovaný) si uplatňoval
práva z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak teda žalovaný v pôvodnom konaní vyžadoval
plnenieodspotrebiteľavrozsahu,ktorýbybolzaloženýplatnouzmluvouopostúpenípohľadávky,pričom
k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo, zo strany žalovaného ako obchodníka s pohľadávkami je

toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou..., keďže pravidlá postúpenia pohľadávky
poznať musí a rovnako to možno považovať za nekalo obchodnú praktiku...
Z dikcie schválenej právnej vety a citovanej časti uvedeného dovolacieho rozhodnutia (R 47/2022)
inter alia vyplýva, že zodpovedným subjektom (§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z.)
v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách
môže byť veriteľ (postupca), alebo veriteľ (postupník). 16.1. Na podporu nosných právnych záverov

odvolacieho súdu v reakcii na nastolenú dovolaciu otázku (bod 11) najvyšší súd poukazuje aj na
uznesenie Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd„) z 25. februára 2021 sp. zn. II. ÚS 97/2021,
v ktorom ústavný súd quasimeritórnym rozhodnutím odobril právne závery odvolacieho súdu, ktorý
priznal žalobcovi (spotrebiteľovi) finančné zadosťučinenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) vo
vzťahu k veriteľovi (postupníkovi), hoci tento namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný v spore

(keď tak, jeho právny predchodca, pozn.), pričom odvolací súd uviedol, že „[n]a veci nemôže zmeniť nič
ani tvrdenie odvolateľa, že úverovú zmluvu so žalobkyňou neuzatváral on, ale jeho právny predchodca,
lebo bol to práve žalovaný, ktorému v konaní OS Prešov pod sp. zn. 14Csp/327/2017 bolo právoplatné
rozhodnuté o zamietnutí žaloby čo do sumy 334,49 Eur„.
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/324/2020: toto riešilo nesúvisiace právne otázky: Žalovaná vymedzila

dve otázky, ktoré podľa nej boli nesprávne posúdené a to: „1. Je možné spotrebiteľovi priznať primerané
finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa aj v prípade, že spotrebiteľ
je v spore žalovaný?“ (ďalej aj „prvá otázka“) a v prípade kladnej odpovede na prvú otázku: „2. Má právo
na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa aj v prípade, ak
dodávateľ ako žalobca bol v takomto spore úspešný v rozsahu 75 % a teda neúspech žalovaného ako

žalobcu bol v menšinovom rozsahu?“ (ďalej aj „druhá otázka“).
5.1. NarozhodnutiaNSSRsp.zn.7Cdo/80/2020a7Cdo/237/2021saodvolávaajKSvPOvžalobkyňou
predloženom uznesení sp. zn. 3CoCsp/18/2024.

6. Súdnaschváldoodôvodneniasvojhorozhodnutiaopísalobidvežaloby,abybolozrejméžesútotožné.

Rozhodujúce časti žalôb opakuje ešte raz:
9Csp/101/2024 - Rozsudkom vydaným v základnom konaní je preukázané, že žalovaná porušila moje
právo tým, že v rámci zmluvného vzťahu postupovala v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na porušenie povinnosti dodávateľa
postupovať v súlade s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa, a následne odo mňa

požadovala nedôvodný nárok čo do jeho výšky v súdnom konaní.
29Csp/101/2024 - Rozsudkom vydaným v základnom konaní je preukázané, že žalovaný porušil moje
právo tým, že odo mňa požadoval nedôvodný nárok čo do jeho výšky v súdnom konaní, keďže v rámci
zmluvnéhovzťahuvrozporesozákonomč.129/2010Z.z.,dodávateľporušilsvojepovinnostipostupovať
v súlade s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa, čím je potrebné považovať úver za

bezúročný a bez poplatkov.
6.1. Odôvodnenie žalôb je teda úplne rovnaké a spočíva na tom, že v tzv. základnom konaní žalobcovi
(teraz žalovanému) nebola priznaná uplatnená pohľadávka v celom rozsahu ale len čiastočne z dôvodu,
žeposkytnutýúverbolbezúročnýabezpoplatkovzdôvoduporušeniaodbornejstarostlivostipriskúmaní
bonity.

7. Vo vzťahu k citovaným rozhodnutia NS SR je potrebné uviesť, že ich nemožno na prejednávanú vec
aplikovať. Aplikácia totiž prichádza do úvahy iba pri obdobnosti skutkového stavu. Táto obdobnosť však
daná nie je, pretože citované rozhodnutia NS SR vychádzajú z neplatnosti tzv. postupnej zmluvy, kdežto
v prejednávanej veci bola postupná zmluva platná.
7.1. Citované rozhodnutia zároveň uvádzajú, že v prípade neplatnej postupnej zmluvy možno žalovať

postupcu alebo postupníka, ale nie oboch naraz, čo je logické, keďže inak by sa spotrebiteľovi dostalo
plnenie dvakrát.

8. Podľa § 230 C.s.p. - Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.Podľa NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2020 – „29. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným
podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu konania bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto
prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, o ktorej už bolo prv

právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo
rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom
konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,

má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).
Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej
stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej

stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).“
8.1. Podľa slovenskej právnej teórie a praxe nedostatkom podmienky súdneho konania je i prekážka
rozhodnutej veci (res iudicatae), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci.
Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré
má a) rovnakých účastníkov, b) rovnaký predmet konania a c) rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých

sa odvodzuje právo ako vec, ktorá bola právoplatne skončená.
Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je
vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného
účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom
postavení.

Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, a základ uplatneného nároku je
určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený.
Prekážka rozhodnutej veci je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti
reflektovať, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom
prípade vždy konanie zastaví.

9. Keďže došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu v základnom konaní,
tak nepriaznivé účinky porušenia povinnosti skúmania bonity s odbornou starostlivosťou vo forme
bezúročnostiabezpoplatkovostiúverumusíniesťprávnynástupcaatedaIntrumSlovakias.r.o.Uvedené
je podstatou právneho nástupníctva. Prijmúc logiku žalobkyne by v prípade postúpenia pohľadávky

z pôvodného veriteľa na tri subjekty a to na 1. istina, na 2. úroky a na 3. poplatky, by o primerané
finančné zadosťučinenie bolo možné žalovať nielen troch v základnom konaní úplne alebo čiastočne
neúspešných postupníkov ale aj 3x postupcu, pričom všetky žaloby by boli odvodené od rovnakého
porušenia povinnosti postupcu. Takýto záver ako zjavne absurdný je nutné odmietnuť a žalovaní môžu
byť iba postupníci.

10. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
10.1. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil právny zástupca žalobkyne, pričom toto
zavinenie sa pričíta žalobkyni. Žalobkyňa je tak povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom súd žiadne dôvody na aplikáciu § 257 C.s.p. v jej prospech nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.