Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200332
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5018200332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu
(sťažovateľ): J.. G. J. G.-F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y. XXXX/XX,. D. X., právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., IČO: 36 858 501, Radlinského 1727/49, Dolný Kubín,
proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1,
010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1.) Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. XXX, 2.) S.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, U. - D., 3.) R. X., bytom D. XX, 4.) Z.. H. A., bytom M. XXX, 5.)
Z.. N. X., bytom S. XXX/X, X. R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina č.

OU-ZA-OVPB2-2018/024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/203/2021-66 zo dňa 18.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Z.. J. T. a S. T. - ďalší účastníci v 1. a 2. rade - sú

vlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území (ďalej aj ako „k. ú.“) D. X. ako parc. reg.
C č. XX/X o výmere 1.234 m2. Tento pozemok na severovýchodnej strane susedí s pozemkom parc.
reg. C č. XX, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna alebo účelová komunikácia
a ktorý prebieha v smere severozápad - juhovýchod. Parcela reg. C č. XX nie je evidovaná na liste
vlastníctva, zodpovedajú jej však viaceré parcely v registri E, ktoré na liste vlastníctva evidované sú.
Najväčšiu časť parcely reg. C č. XX tvorí parc. reg. E č. XXX/X, ktorú vlastní Žilinský samosprávny kraj
a nadobudol ju ako pozemok pod stavbou pozemnej komunikácie. K parcele reg. E č. XXX/X priamo

priliehajú viaceré parcely, na ktorých už sú postavené stavby a ktoré ležia na severozápad alebo na
juhovýchod od pozemku ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. Susednú severozápadnú parcelu vlastní
žalobca, susednú juhovýchodnú parcelu vlastní ďalší účastník v 3. rade. Pozemok ďalších účastníkov v
1. a 2. rade však nesusedí priamo s parc. reg. E č. XXX/X; medzi nimi leží parcela reg. E č. XX/X, ktorej
vlastníkom je takisto žalobca. Táto parcela je však tiež (tak ako parc. reg. E č. XXX/X) súčasťou parcely
reg. C č. XX. Na parc. reg. C sa nachádza cesta III. triedy č. III/2148, ktorej asfaltový povrch nesiaha až
po okraje parcely vo vlastníctve ďalších účastníkov v 1. a 2. rade.

2. Ďalší účastníci v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „stavebníci“) dňa 26.07.2017 požiadali Obec Dolný Kalník
(ďalej aj ako „stavebný úrad“) o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na parc.
reg. C č. XX/X. Projektantom stavby bol ďalší účastník v 3. rade, stavebný dozor mal vykonávať ďalšíúčastník v 4. rade. Počas konania stavebníci predložili stavebnému úradu stanovisko Správy ciest
Žilinského samosprávneho kraja, ktorá súhlasila s napojením príjazdu k ich navrhovanej stavbe na cestu
III/2148 s určitými podmienkami (najmä bezprašná úprava a dobudovanie konštrukčnej vrstvy vozovky

na nespevnenej krajnici). Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Martinevovyjadrenízodňa22.08.2017súhlasilsozriadením„vjazdu/výjazdunapozemokparcelyč.KN-
C XX/X z cesty III/2148“. Aj na základe toho Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, rozhodnutím zo dňa 05.10.2017 povolil „zriadenie vjazdu a výjazdu z parcely č. XX/X... na
cestu III/2148 z dôvodu vybudovania dopravného napojenia... rodinného domu“.

3. Stavebný úrad prípisom zo dňa 18.10.2017 oznámil účastníkom začatie stavebného konania
spojeného s územným konaním a vyzval ich na uplatnenie prípadných námietok najneskôr na ústnom
pojednávaní dňa 07.11.2017. Pred ústnym pojednávaním žalobca namietol, že stavebníci majú k svojmu
pozemku parc. reg. C č. XX/X prístup len cez jeho pozemok parc. reg. E č. XX/X, s čím on nesúhlasí. Na
ústnom pojednávaní stavebný úrad uzavrel, že prístup na pozemok je zabezpečený z cesty III. triedy,

ale že vyzve na doloženie zmluvy o budúcej zmluve so Žilinským samosprávnym krajom na zriadenie
zjazdu z cesty. Na túto výzvu sa ďalší účastníci v 1. a 2. rade obrátili na Žilinský samosprávny kraj,
ktorý uznesením svojho zastupiteľstva zo dňa 29.01.2018 súhlasil so zriadením odplatného vecného
bremena na pozemku parc. reg. E č. XXX/X. v ich prospech na účely zriadenia príjazdovej komunikácie
k ich pozemku.

4. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 157/257/2017-2018-Ma zo dňa 27.02.2018 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo ako „stavebné povolenie“), ktorým povolil stavebníkom stavbu
rodinného domu na pozemku parc. reg. C č. XX/X., pre ktorú určil bližšie podmienky, medzi nimi
aj podmienky vyjadrené v rozhodnutí odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa

05.10.2017, ktorým bolo povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z pozemku parc. reg. C č. XX/X, k.ú. D.
X. a stanovisku Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 22.08.2017. Zároveň zamietol námietku
žalobcu, dôvodiac, že pozemok ďalších účastníkov v 1. a 2. rade priamo susedí s pozemkom parc. reg.
C č. XX, na ktorom sa nachádza cestná komunikácia. Poukázal pritom na § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009
Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli

z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), podľa ktorého vlastník musí pozemku (žalobca) strpieť vecné bremeno
spočívajúce v práve mať na pozemku stavbu. Stavebný úrad zdôraznil, že podkladom stavebného
povolenia je aj rozhodnutie odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií a schválené vecné
bremeno.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom opätovne zdôraznil nesúhlas
s tým, aby stavebníci cez jeho pozemok parc. reg. E č. XX/X prechádzali na svoj pozemok parc. reg.
C č. XX/X. Podľa žalobcu pozemok parc. reg. E č. XX/X. susedí s pozemkom pozemok parc. reg. E č.
XXX/X,. ktorý je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja, preto k jeho pozemku nemohlo vzniknúť

právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Žalobca namietol,
že stavebný úrad v konaní nepreukázal, že by sa cesta III/2148 nachádzala na celom pozemku parc.
reg. C č. XX, ku ktorému nie je založený list vlastníctva. Len z katastrálnej mapy nie je možné zistiť, kde
presne v teréne sa cestná komunikácia nachádza. Táto sa podľa názoru žalobcu nenachádza ani na
celom pozemku parc. reg. C č. XX, avšak ani na celom pozemku parc. reg. E č. XX/X.. K tej časti jeho

pozemku, na ktorej sa nenachádza cestná komunikácia, preto nemohlo vzniknúť právo zodpovedajúce
vecnému bremenu ani Žilinskému samosprávnemu kraju. Ak by to však aj nebola pravda a celý žalobcov
pozemok by sa nachádzal pod cestnou komunikáciou, neoprávňovalo by to Žilinský samosprávny kraj,
ako subjekt oprávnený z vecného bremena, udeľovať za žalobcu súhlas na prechod cez pozemok parc.
reg. E č. XX/X.

6. Odvolanie žalobcu Okresný úrad Žilina zamietol rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/024562-002/
PAV zo dňa 05.06.2018 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“). Rovnako ako stavebný úrad
zdôraznil, že na parc. reg. C č. XX sa nachádza stavba pozemnej komunikácie, kód 22 - spôsob využitia
pozemku:pozemok,naktoromjepostavenáinžinierskastavba-cestná,miestnaaúčelovákomunikácia,

lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podľa katastrálneho portálu Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR je šírka pozemku par. reg. C č. XX, k.ú. D. X., priamo v mieste dotyku
s pozemkom stavebníkov 14 metrov. Zdôraznil, že táto parcela bezprostredne susedí s parc. reg. C č.
XX/X. stavebníkov, na ktorej má byť postavená povoľovaná stavba.7. Okresný úrad Žilina ďalej odkázal na § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a

jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov,
zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za
zvýšenými chodníkov alebo zelených pásov. Okresný úrad Žilina poukázal aj na technickú normu STN
736100,zčohovyvodil,žešírkapozemkupodpozemnoukomunikácioumôžebyťaždvojnásobnáoproti
šírke samotného asfaltového pásu. Podľa neho samotná šírka jazdného pásu (na ktorom je asfaltový

kryt vozovky) je 6 metrov, čo zodpovedá aj šírke pozemku parc. reg. E č. XXX/X. Šírka celej pozemnej
komunikácie, t. j. šírka cestného pozemku v mieste styku s pozemkom parc. reg. C č. XX/X v k. ú. D. X.
je 14 metrov, čo žalovaný vypočítal na základe merania prostredníctvom portálu ÚGKK. Táto hodnota
zodpovedá šírke pozemku parc. reg. C č. XX. Do tejto šírky okrem jazdného pásu je zahrnutých aj 8
metrov (4 metre na každú stranu) súčastí pozemnej komunikácie v zmysle definície podľa § 1 ods. 3
cestného zákona. Súčasťou tých 4 metrov na južnej strane je aj pozemok žalobcu. Teda sa nejedná o

ďalší pozemok medzi pozemkom pod cestnou komunikáciou a pozemkom stavebníkov. Samotná cesta
je podľa § 3d ods. 2 cestného zákona vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Tomu podľa § 4
zákona č. 66/2009 Z. z. patrí vecné bremeno, na základe ktorého môže užívať pozemok žalobcu pod
ňou a žalobca je povinný toto vecné bremeno strpieť.

II. Predchádzajúci súdny prieskum

8. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, ktorou nadviazal na svoje
pripomienky a námietky z administratívneho konania. Zotrval na nesúhlase s tým, aby stavebníkom
bolo umožnené napojenie ich pozemku parc. reg. C č. XX/X na cestnú komunikáciu III/2148 cez jeho

pozemok parc. reg. E č. XX/X. V správnom konaní nebolo podľa neho riadne preukázané, že by sa cesta
III/2148 nachádzala na celom pozemku parc. reg. C č. XX a celej výmere pozemku žalobcu, nakoľko
nebolo preukázané, že v spornej časti má cestná komunikácia III/2148 skutočne šírku 14 metrov (6 m
asfaltový pás + 8 m ostatné súčasti pozemnej komunikácie). Prezentoval názor, že pri posudzovaní,
čo tvorí pozemnú komunikáciu a čo už nie, sú pre správny orgán rozhodujúce ustanovenia cestného

zákona a nie technickej normy, ktorá nemá právnu silu všeobecne záväzného právneho predpisu.
Z ustanovení cestného zákona pritom nevyplývajú pevne stanovené parametre jednotlivých súčastí
cestnej komunikácie, t. j. že by jej súčasťou mal byť vždy priestor o šírke práve 4 metre počítané od
okraja asfaltového pásu vozovky. Bolo preto potrebné vykonať dokazovanie na mieste samom a zistiť,
kde presne v teréne vo vzťahu k pozemku žalobcu končí cesta III/2148. Keďže správne orgány takéto

dokazovanienevykonali,jeichzáver,žecelýpozemokžalobcujesúčasťou cestnejkomunikácieIII/2148
(resp. sa nachádza pod ňou), vykonštruovaný a arbitrárny.

9. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 30S/109/2018-114 zo dňa 18.02.2020
podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Vyšiel z názoru, že § 1
ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. rozlišuje „pozemok pod stavbou“ a „priľahlú plochu“, ktorú mal žalovaný
takisto vymedziť. Upozornil žalovaného, že vecné bremeno nemohlo vzniknúť k pozemku parc. reg.
E č. XXX/X, pretože tento pozemok už je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Malo však
byť zisťované, či pozemok parc. reg. E č. XX/X vo vlastníctve žalobcu je priľahlou plochou. Správny

súd považoval v tomto kontexte za nedostačujúci odkaz na technickú normu, ktorá nevymedzuje pojem
nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Vytkol žalovanému, že sa
nevyrovnal s námietkou, že aj keby Žilinský samosprávny kraj bol oprávnený z vecného bremena na
parc. reg. E č. XX/X,. nebol oprávnený zriadiť ďalšie vecné bremeno v prospech stavebníkov. Tieto
nedostatky spolu s okolnosťou, že technická norma nebola súčasťou administratívneho spisu, spôsobili

podľa správneho súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Zistenie, že súčasťou pozemnej komunikácie
je aj štvormetrový pás popri asfaltovom povrchu, nemá podľa neho oporu v spise. Žalovaný tu nemohol
vychádzať zo šírky parc. reg. C č. XX (zmeranej navyše len na portáli úradu geodézie, kartografie a
katastra), ak bola zameraná bez súčinnosti vlastníkov, a jej označenie kódom užívania nie je určujúce.

10. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/109/2018-114 zo dňa 18.02.2020 podal žalovaný
kasačnú sťažnosť, ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyhovel a rozsudkom sp. zn.
4Sžk/18/2020 zo dňa 30.11.2021 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku kasačný súd uviedol nasledovné:„(11) Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť vydaného stavebného povolenia, ako aj
rozhodnutia, ktorým bolo stavebné povolenie potvrdené. Tieto napadnuté rozhodnutia boli vydané v

spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31. decembra 2018. Podľa § 38
stavebného zákona platí, že ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez
súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný
účelpozemokvyvlastniť.Podľa§58ods.2cit.zák.stavebník musípreukázať,žejevlastníkompozemku

alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
požadovanú stavbu. Z oboch citovaných ustanovení tak vyplýva, že stavebník je povinný v územnom a
stavebnom konaní preukázať vlastnícke alebo iné právo len k pozemku, na ktorom má byť postavená
stavba. V prerokúvanej veci však nebolo vôbec sporné, že stavba ďalších účastníkov v 1. a 2. rade má
byť podľa stavebného povolenia z 27. februára 2018 umiestnená len na pozemku parc. reg. C č. XX/X,
ktorý je takisto celkom nesporne v ich vlastníctve. Naopak, z obsahu stavebného povolenia nevyplýva,

že by čo len časť stavby mala byť umiestnená na pozemku parc. reg. E č. XX/X vo vlastníctve žalobcu.

(12) Zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona nevyplýva povinnosť stavebníkov preukázať
vlastnícke alebo iné právo k pozemku v zmysle § 139 stavebného zákona. Správny súd sa však v
napadnutom rozsudku obsiahlo zaoberal otázkou, či a aké vecné práva k pozemku reg. E č. 23/6 majú

ďalší účastníci v 1. a 2. rade. Ešte predtým však mal správny súd vysvetliť, aký vplyv má existencia
či neexistencia takýchto vecných práv na zákonnosť stavebného povolenia a rozhodnutia žalovaného
z 5. júna 2018 a z akých ustanovení zákona tento vplyv vyplýva. Pretože tak neurobil, možno sa len
domnievať, že správny súd uvažoval v tomto smere nad aplikáciou § 37 ods. 2 stavebného zákona,
podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní okrem iného posúdi návrh, či vyhovuje všeobecným

technickým požiadavkám na výstavbu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú dopravné podmienky.
Podľa § 47 písm. b) cit. zák. medzi jednu zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu patrí
požiadavka, aby stavby boli prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo pozemnej komunikácie. Z
citovaných ustanovení tak vyplýva, že prístupnosť stavby je všeobecnou technickou požiadavkou na
výstavbu, o ktoré má v územnom konaní a stavebnom konaní dbať predovšetkým stavebný úrad, nie

žalobca či iný účastník stavebného konania. Citované zákonné ustanovenia hovoria vyslovene len o
prístupe, ale neustanovujú, že by stavebník musel mať k danej pozemnej komunikácii alebo k pozemku
pod ňou aj vlastnícke alebo iné vecné právo. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona totiž môže pozemné
komunikácie užívať každý obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie), preto
nie je potrebné, aby mal na tento účel stavebník zriadené ešte osobitné právo.

(13) Žalovaný vo výsledku správne poukazuje na to, že správny súd pri úvahách nad § 1 a § 4 zákona
č. 66/2009 Z. z. nedostatočne rozlišoval medzi pozemnou komunikáciou a pozemkom, na ktorom sa
pozemná komunikácia nachádza. Pozemná komunikácia je podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného
zákona stavbou, ktorá sa okamihom svojho vytvorenia stáva samostatnou vecou v právnom zmysle

(porov. § 119 Občianskeho zákonníka) a ktorej právne vzťahy sú tak odlišné od právnych vzťahov
pozemku, na ktorom je umiestnená. Ustanovenie § 1 v spojení s § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. sa
týka výlučne vzťahu pozemkov (pod stavbou alebo priľahlej plochy) a stavby na ňom (napr. pozemnej
komunikácie). Naopak, § 47 písm. b) stavebného zákona predpokladá prístupnosť z cesty, miestnej
komunikácie alebo účelovej komunikácie ako inžinierskej stavby. Preto je podľa kasačného súdu pre

rozhodnutie vo veci nepodstatná špecifická otázka, či pozemok žalobcu možno považovať za pozemok
„pod stavbou“ cesty III/2148 alebo „priľahlú plochu“. Podstatou veci je totiž to, či cesta III/2148 ako
inžinierska stavba a samostatný predmet právneho vzťahu siaha až po hranicu pozemku parc. reg. C č.
XX/X (t. j. pozemku ďalších účastníkov v 1. a 2. rade). Ak nesiaha, teda ak pozemok žalobcu skutočne
leží medzi ich pozemkom a cestou III/2148, potom je nepodstatné, či je „priľahlou plochou“, pretože táto

jeho kvalifikácia má význam len na účely zistenia, či na ňom viazne alebo neviazne vecné bremeno
na umiestnenie tejto pozemnej komunikácie (podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.), no nie pre zistenie, či
cezeň stavebníci môžu alebo nemôžu prechádzať.

(14) Žalovaný takisto správne upozorňuje tiež na to, že správny súd neprihliadal na existenciu

rozhodnutia odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií z 5. októbra 2017, ktorým bolo povolené
zriadenie vjazdu z cesty III/2148 na pozemok stavebníkov avýjazdu z neho na cestu. V odseku 17 svojho
rozsudku totiž správny súd vytkol žalovanému, že konkrétny skutkový záver o existencii štvormetrového
pásunevyplývazadministratívnehospisu.Podľa§191ods.1písm.f)SSPvšaksprávnysúdmôžezrušiťnapadnuté rozhodnutie, len ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Citované ustanovenie je
tak jedným z konkrétnych prejavov zásady, že súdy v správnom súdnictve nenahrádzajú správne orgány,

ale len preskúmavajú zákonnosť ich postupu. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok), ktorý sa vzťahuje aj na územné a stavebné konania (§ 140 stavebného
zákona),správnyorgánhodnotídôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyv
ichvzájomnejsúvislosti.Výsledkomhodnoteniadôkazovjeskutkovýstav,ktorýjevyjadrenývrozhodnutí
(§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Úlohou správneho súdu je potom posúdiť, či v administratívnych

spisochmáoporucelýtaktozistenýskutkovýstav,niekaždýjednotlivýčiastkovýargument,ktorýmorgán
verejnej správy zistený skutkový stav podoprel (porov. v tomto smere napríklad rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 2 Sž-o-KS 92/2004, Zo súdnej praxe, ročník 2006, č. 78). Zrušiť rozhodnutie s použitím
§ 191 ods. 1 písm. f) SSP môže správny súd len vtedy, ak zistí, že skutkový stav (t. j. skutočnosti, z
ktorých vychádza právne posúdenie) nemá oporu v administratívnych spisoch alebo je s nimi v priamom
rozpore (v podobnom zmysle napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 60/2014, Zo súdnej praxe,

ročník 2016, č. 9).

(15) V tu prerokúvanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na kľúčovom skutkovom zistení, že
pozemná komunikácia - cesta III/2148 priamo hraničí s pozemkom ďalších účastníkov v 1. a 2. rade,
takže majú zabezpečený priamy prístup z nej na svoj vlastný pozemok. Toto zistenie nezaložil len na

závere o tom, že súčasťou cesty je vždy pás štyri metre od okraja asfaltového povrchu. Na podporu
svojho záveru sa odvolal aj na to, že cesta III/2148 leží na parcele reg. C č. XX, ktorá sama priamo
hraničí s pozemkom stavebníkov. Túto skutočnosť pritom zistil z údajov katastra nehnuteľností. Správny
súd tento jeho záver spochybnil s tým, že označenie spôsobu využívania pozemku nemôže byť „jediným
určujúcim činiteľom“, pretože nejde o záväzný údaj. Žalovaný však túto okolnosť nepovažoval za „jedinú

určujúcu“, ani netvrdil, že by išlo o záväzný údaj katastra. Naopak, žalovaný ju v súlade s citovaným
§ 34 ods. 5 správneho poriadku podrobil hodnoteniu v spojení s ďalšími čiastkovými závermi (možná
šírka pozemnej komunikácie, rozhodnutia odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, stanovisko
okresného dopravného inšpektorátu). Správny súd však vo svojom rozsudku náležite neposúdil, ako
žalovaný zistil skutkový stav a či ním zistený skutkový stav zodpovedá obsahu celého administratívneho

spisu.

(16) V tejto súvislosti treba pripomenúť už uvedený záver, že pozemná komunikácia ako stavba a
pozemky, na ktorých je položená, sú dva samostatné predmety právnych vzťahov. Podľa § 1 ods. 3
cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené

vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou
oporných múrov. Žalovanému možno vytknúť, že na posúdenie otázky, čo tvorí pozemnú komunikáciu,
sa v prvom rade zameral na technickú normu, jej obsah je však v zásade rovnaký ako podľa citovaného
ustanovenia cestného zákona. Z neho totiž plynie, že pozemnú komunikáciu netvorí len vrchná asfaltová
vrstva, takže jej hranicu netvorí hranica tejto asfaltovej vrstvy. Naopak, samotné cestné teleso tvoria

aj vrstvy pod asfaltovou vrstvou, ktoré spoločne tvoria pozemnú komunikáciu ako inžiniersku stavbu a
predmet právneho vzťahu. Takto vymedzené cestné teleso sa v závislosti od terénu môže smerom dolu
(od asfaltovej vrstvy) rozširovať, najmä ak je potrebné pod cestou urobiť vyšší násyp. Podľa citovaného
ustanovenia v takom prípade hranica pozemnej komunikácie prebieha až po vonkajšej hrane tohto
násypu, eventuálne až priekopy alebo rigolu. V závislosti od terénu tak môže byť vonkajšia hrana

násypu alebo priekopy aj relatívne vzdialená od samotného okraja asfaltového pásu. Na účely zistenia,
či pozemná komunikácia hraničí s určitým pozemkom alebo nie, tak postačí zistenie, že s ňou hraničí
aspoň táto vonkajšia hrana. Otázka, či po násype možno zriadiť nájazd na pozemnú komunikáciu alebo
nie, je podľa § 3b ods. 1 cestného zákona otázkou ochrany pozemnej komunikácie, o ktorej rozhoduje
cestný orgán, nie otázka vlastníckeho či iného vecného práva k pozemku pod pozemnou komunikáciou.

(17) V tu prerokúvanej veci treba pripomenúť aj to, že podľa § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov je pozemkom časť zemského povrchu oddelená od susedných častí okrem
iného hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Podľa § 3 ods. 3 cit.
zák. sa potom parcelou rozumie geometrické určenie a polohové určenie pozemku na príslušnej mape.

So správnym súdom možno teda súhlasiť, že spôsob využívania pozemku nie je záväzným údajom
katastra nehnuteľností podľa § 70 cit. zák. To však neznamená, že by na tento údaj nebolo možné vôbec
prihliadať alebo že by nebolo možné z neho vyvodiť žiadne závery. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
s súlade s výpisom z katastra nehnuteľností skonštatoval, že parc. reg. C č. XX síce nie je evidovanána liste vlastníctva, ale v katastri nehnuteľností ako takom evidovaná je a je k nej priradený spôsob
využívania s kódom 22 (parcela, na ktorej sú postavené inžinierske stavby - cesty, miestne a účelové
komunikácie). Na základe cit. § 3 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona tak z tohto údaja možno vyvodiť, že

takto vymedzená parcela je využívaná práve takto a hranica práve tohto využívania tvorí hranicu tejto
parcely. Inak povedané, toto zistenie v spojení s uvedenými ustanoveniami katastrálneho zákona môže
podporiť záver, že hranica cestného telesa pozemnej komunikácie - cesty III/2148 v zmysle § 1 ods. 3
cestného zákona (vonkajšia hrana násypu, priekopy alebo rigolu) prebieha práve po hranici parcely reg.
C č. XX. Táto hranica je zároveň aj hranicou parcely reg. C č. XX/X, na ktorej má byť postavená stavba

ďalších účastníkov v 1. a 2. rade.

(18) Správny súd však význam uvedených údajov neposúdil správne. Takisto ich nezhodnotil
vo vzájomnej súvislosti s celý obsahom administratívneho spisu. Predovšetkým nevzal do úvahy
rozhodnutie odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako cestného správneho orgánu podľa
§ 3 ods. 5 písm. a) cestného zákona, ktorým bol stavebníkom povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich

pozemku a cestu III/2148, ako aj súhlas okresného dopravného inšpektorátu s tým. Oba tieto správne
orgány nemali žiadne pochybnosti o tom, že vjazd z pozemku stavebníkov bude vyúsťovať priamo na
túto cestu, teda že tento pozemok s cestou susedí. Zo snímok z katastrálnej mapy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu, takisto vyplýva, že juhozápadná hranica parcely reg. C č. XX (pozemku, na
ktorom je podľa katastra nehnuteľností postavená inžinierska stavba - pozemná komunikácia) je tak v

častiach, ktoré ležia na severozápad a na juhovýchod od pozemku stavebníkov, v zásade zhodná s
hranicou parc. reg. E č. XXX/X, ktorá bola prevedená na Žilinský samosprávny kraj ako parcela, na ktorej
je postavená pozemná komunikácia (porov. LV č. XXX pre k. ú. D. X., ktoré je založené v spise). Len v
mieste,kdeparcelareg.Cč.XX hraničísparcelouďalšíchúčastníkovv1.a2.rade(aešteajsvedľajším
pozemkom), je medzi parcelu reg. E č. XXX/X . a parcelu stavebníkov vklinená parc. reg. E č. XX/X.

vo vlastníctve žalobcu. Ak teda povyše aj poniže pozemku žalobcov patrí Žilinskému samosprávnemu
kraju celý pozemok až po hranicu priľahlých stavebných pozemkov a prešiel naň práve z dôvodu, že na
ňom je postavená cesta III/2148, potom to takisto svedčí v prospech záveru, že hranica parc. reg. C č.
XX je hranicou tejto cesty po celom svojom priebehu, teda aj v časti, kde hraničí s pozemkom ďalších
účastníkov. Všetky tieto skutočnosti, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, správny súd vo svojom

rozsudku nezhodnotil. Bez ich zhodnotenia však nemohol dospieť k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP.“

11. V zrušujúcom rozsudku kasačný súd uložil správnemu súdu „dbať na § 134 ods. 1 SSP, podľa

ktoréhojezásadneviazanýžalobnýmibodmisprávnejžaloby.Pretosavnovomkonanínebudezaoberať
okolnosťami, ktoré v správnej žalobe neboli namietané (napríklad otázkou, či technická norma má alebo
nemábyťsúčasťouadministratívnehospisu).Naopak,sústredísanaposúdeniekľúčovejspornejotázky,
či pozemok stavebníkov má priame napojenie na cestu III/2148, teda či táto cesta (ako inžinierska stavba
s hranicami vymedzenými v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona) hraničí priamo s ich pozemkom alebo

nie.“

III. Ďalšie konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

12. Po vrátení mu veci na ďalšie konanie rozhodol správny súd o správnej žalobe opätovne, a to

rozsudkom č. k. 31S/203/2021-66 zo dňa 18.10.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“), ktorým žalobu
zamietol, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Do odôvodnenia napadnutého rozsudku
v podstate prevzal argumentáciu kasačného súdu. Záver, že pozemok stavebníkov má priame napojenie
na cestu III/2148, nakoľko táto cesta (ako inžinierska stavba s hranicami vymedzenými v zmysle § 1 ods.
3 cestného zákona) hraničí priamo s pozemkom ďalších účastníkov v 1.) a 2.) rade, má oporu v obsahu

administratívnych spisov. Správny súd zrekapituloval závery žalovaného, ktorý poukázal na to, že
- súčasťou cesty je pás 4 metre od okraja asfaltového povrchu,
- cesta III/2148 leží na parcele reg. C č. XX priamo hraničiacej s pozemkom stavebníkov; táto skutočnosť
je zistiteľná z údajov katastra nehnuteľností,
- parc. registra C č. XX síce nie je evidovaná na liste vlastníctva, ale v katastri nehnuteľností ako

takom evidovaná je a je k nej priradený spôsob využívania s kódom 22. Na základe cit. ust. § 3 ods. 1
a 3 katastrálneho zákona tak z tohto údaja možno vyvodiť, že takto vymedzená parcela je využívaná
práve takto a hranica práve tohto využívania tvorí hranicu tejto parcely. Inak povedané, toto zistenie
v spojení s označenými ustanoveniami katastrálneho zákona podporilo záver, že hranica cestnéhotelesa pozemnej komunikácie - cesty III/2148 v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona (vonkajšia hrana
násypu, priekopy alebo rigolu) prebieha práve po hranici parcely reg. C č. XX. Táto hranica je zároveň
aj hranicou parcely reg. C č. XX/X., na ktorej má byť postavená stavba ďalších účastníkov v rade 1/ a

2/. V tejto súvislosti žalovaný podľa správneho súdu správne zhodnotil obsah vykonaných dôkazov -
rozhodnutia odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako cestného správneho orgánu, ktorým
bolo stavebníkom povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich pozemku na cestu III/2148 ako aj súhlas
okresnéhodopravnéhoinšpektorátustým,žežiadenzuvedenýchorgánovverejnejsprávynemalžiadne
pochybnosti o tom, že vjazd z pozemku stavebníkov bude vyúsťovať priamo na označenú cestu, teda že

uvedený pozemok s cestou priamo susedí. Napokon zo snímok z katastrálnej mapy tvoriacich obsah a
súčasť administratívneho spisu rovnako podľa správneho súdu vyplýva, že juhozápadná hranica parcely
reg. C č. XX (pozemku, na ktorom je podľa katastra nehnuteľností postavená inžinierska stavba -
pozemná komunikácia), je tak v častiach, ktoré ležia na severozápad a na juhovýchod od pozemku
stavebníkov v zásade zhodná s hranicou parcely reg. E č. XXX/X,. ktorá bola prevedená na Žilinský
samosprávny kraj ako parcela, na ktorej je postavená pozemná komunikácia. Len v mieste, kde parcela

reg. C č. XX hraničí s parcelou ďalších účastníkov v rade 1.) a 2.) (a ešte aj s vedľajším pozemkom),
je medzi parcelu reg. E č. XXX/X a parcelu stavebníkov vklinená parc. reg. E č. XX/X vo vlastníctve
žalobcu. Správny súd teda v zhode so záverom kasačného súdu skonštatoval, že pokiaľ povyše aj
poniže pozemku žalobcov patrí Žilinskému samosprávnemu kraju celý pozemok parc. reg. C č. XX až
po hranicu priľahlých stavebných pozemkov a prešiel naň práve z dôvodu, že na ňom je postavená cesta

III/2148, potom to tak isto svedčí v prospech záveru, že hranica pozemku parc. reg. C č. XX je hranicou
tejto cesty po celom svojom priebehu, teda aj v časti, kde hraničí s pozemkom ďalších účastníkov.

IV. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

13. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, považujúc
rozsudok za postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
Podstata tejto vady spočívala v tom, že napriek tomu, že na to boli podľa sťažovateľa jednoznačne
identifikovateľné dôvody, správny súd nezrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu, že skutkový stav vzatý žalovaným za základ

jeho rozhodnutia nebol v súlade s administratívnym spisom.

14. Sťažovateľ sa stotožnil s identifikáciou kľúčovej otázky, či pozemok stavebníkov má alebo nemá
priame napojenie na cestu III/2148 ako inžiniersku stavbu a teda či táto cesta ako samostatný predmet
právneho vzťahu hraničí priamo s pozemkom stavebníkov. V tejto súvislosti však zotrval na žalobnej

argumentácii, podstatou ktorej bolo, že správne orgány nimi tvrdenú skutočnosť o priamom napojení
cesty III/2148 na pozemok stavebníkov riadne (t. j. procesne korektne) a dostatočne nepreukázali.

15. Sťažovateľ v podstate súhlasil s konštatáciou správneho súdu, že hranica pozemnej komunikácie
prebieha až po vonkajšej hrane násypu, eventuálne až priekopy alebo rigolu, avšak nesúhlasí s tým,

že by tu mal byť vždy priestor o šírke práve 4 metre od asfaltového povrchu vozovky bez ohľadu na
konkrétne miestne podmienky. Nevyplýva to zo žiadneho predpisu ani technickej normy. Žalovanému
vytkol, že vôbec neskúmal, kde reálne v teréne končí vonkajšia hrana násypu, eventuálne priekopy
alebo rigolu cesty III/2148. Sťažovateľ je presvedčený, že táto hranica pozemnej komunikácie nie je na
hranici (resp. po ňu nesiaha) pozemku parc. reg. C č. XX/X . patriaceho stavebníkom, z čoho podľa neho

vyplýva, že cesta III/2148 sa nenachádza na celom pozemku sťažovateľa parc. reg. E č. XX/X.

16. Na podporu svojej argumentácie pripomenul sťažovateľ už k správnej žalobe pripojenú
fotodokumentáciu iného rodinného domu postaveného blízko jeho pozemku, a to na parc. reg. E č. XX/
X a parc. reg. C č. XX/X, umiestneného vo vzťahu k asfaltovému povrchu cesty III/2148 vo vzdialenosti

zreteľne menšej ako 4 metre, ktorá skutočnosť spochybňuje tvrdenie o celkovej šírke cesty 14 metrov
(6m + 8m), t. j. vrátane 4 metrov z každej strany asfaltového povrchu.

17. Správne orgány podľa sťažovateľa nepostupovali podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, keďže
nezistili presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstarali potrebné podklady

pre rozhodnutie. Hoci to podľa sťažovateľa vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu bolo potrebné,
správne orgány nevykonali dokazovanie na mieste samom za účelom zistenia, kde presne v teréne
končí vonkajšia hranica násypu, eventuálne až priekopy alebo rigolu cesty III/2148 a ani nezabezpečili
vytýčenie hranice pozemku parc. reg. E č. XX/X.18.Sťažovateľdaldopozornosti,žeajsamotnáObecDolnýKalníkmalapochybnostiotom,čistavebníci
majú na pozemok parc. reg. C č. XX/X zabezpečený prístup z cesty III/2148, čo vyplýva z rozhodnutia

obce zo dňa 06.12.2017, ktorým prerušila konanie vo veci vydania stavebného povolenia a vyzvala
stavebníkov, aby v súvislosti so zriadením vjazdu z cestnej komunikácie III/2148 doložili „iné právo“
k pozemku, napr. uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve o zriadení odplatného vecného bremena.
Stavebníci však žiadnu zmluvu oprávňujúcu na prístup cez pozemok sťažovateľa nepredložili. Obec
Dolný Kalník následne splnenie tejto povinnosti viac neskúmala a vydala prvostupňové rozhodnutie.

19. Sťažovateľ záverom kasačnej sťažnosti namietol aj nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného, ktorého argumentáciu doplnil až správny súd, konkrétne informáciou, že
vonkajšia hrana násypu, eventuálne až priekopu alebo rigolu cesty III/2148 siaha až po pozemok
stavebníkov parc. reg. C č. XX/X a tiež tvrdením, že žiaden z vyjadrujúcich sa orgánov verejnej správy
nemal žiadne pochybnosti o tom, že vjazd z pozemku stavebníkov bude vyúsťovať priamo na označenú

cestu, teda že pozemok stavebníkov s cestou priamo súvisí.

20. Žalovaný ani žiaden z ďalších účastníkov konania sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadrili.

V. Právne posúdenie kasačného súdu

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“)
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

22. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti možno spornú otázku sformulovať tak, či správne
orgány mali alebo nemali v príslušnom stavebnom konaní nad rámec nimi získaných zistení verifikovať
(dodatočne preskúmať) osobitnými formami dokazovania (napr. ohliadka na mieste, odborné vyjadrenie
a pod.) priame napojenie cesty č. III/2148 na pozemok stavebníkov a či v nadväznosti na uvedené sa

správny súd napadnutým rozsudkom dopustil vady nesprávneho právneho posúdenia veci, ak postup
správnych orgánov vyhodnotil ako súladný so zákonom.

23. Kasačný súd zastáva názor, že správny súd v napadnutom rozsudku postupoval v intenciách
právneho názoru kasačného súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžk/18/2020 zo dňa 30.11.2021, v

ktoromkasačnýsúd(bod18.)upriamilpozornosťnaskutočnostivyplývajúcezobsahuadministratívneho
spisu a v nadväznosti na to vyslovil potrebu vyhodnotiť tieto informácie a zistenia vo vzájomnej súvislosti,
najmä vziať do úvahy rozhodnutie odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 05.10.2017
ako cestného správneho orgánu podľa § 3 ods. 5 písm. a) cestného zákona, ktorým bol stavebníkom
povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich pozemku na cestu III/2148, ako aj predchádzajúci súhlas

príslušného okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 22.08.2017 s tým. Oba tieto správne orgány
nemali žiadne pochybnosti o tom, že vjazd z pozemku stavebníkov bude vyúsťovať priamo na túto
cestu, teda že tento pozemok s cestou priamo susedí. Zo snímok z katastrálnej mapy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu, takisto kasačnému súdu vyplynulo, že juhozápadná hranica parcely reg. C
č. XX (pozemku, na ktorom je podľa katastra nehnuteľností postavená inžinierska stavba - pozemná

komunikácia) je v častiach, ktoré ležia na severozápad a na juhovýchod od pozemku stavebníkov, v
zásade zhodná s hranicou parc. reg. E č. XXX/X,. ktorá bola prevedená na Žilinský samosprávny kraj
ako parcela, na ktorej je postavená pozemná komunikácia (por. LV č. XXX pre k. ú. D. X., ktoré je
založené v spise). Len v mieste, kde parcela reg. C č. XX hraničí s parcelou ďalších účastníkov v 1.
a 2. rade (a ešte aj s vedľajším pozemkom), je medzi parcelu reg. E č. XXX/X a parcelu stavebníkov

vklinená parc. reg. E č. XX/X vo vlastníctve žalobcu. Ak teda povyše aj poniže pozemku žalobcu patrí
Žilinskémusamosprávnemukrajucelýpozemokažpohranicupriľahlýchstavebnýchpozemkovaprešiel
naňprávezdôvodu,ženaňomjepostavenácestač.III/2148,potomtotakistosvedčívprospechzáveru,
že hranica parc. reg. C č. XX je hranicou tejto cesty po celom svojom priebehu, teda aj v časti, kde
hraničí s pozemkom ďalších účastníkov. Uvedený záver podporuje aj zistenie, že parc. reg. C č. XX síce

nie je evidovaná na liste vlastníctva, ale v katastri nehnuteľností evidovaná je a je k nej priradený aj
spôsob využívania (kód 22). Z uvedeného podľa predchádzajúceho rozsudku kasačného súdu je možné
vyvodiť, že takto vymedzená parcela je využívaná práve ako pozemok, na ktorom je umiestnená cesta,
miestna alebo účelová komunikácia a hranica práve tohto využívania tvorí hranicu tejto parcely, tedaže toto zistenie v spojení s uvedenými ustanoveniami katastrálneho zákona môže podporiť záver, že
hranica cestného telesa pozemnej komunikácie - cesty č. III/2148 v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona
prebieha práve po hranici parcely reg. C č. XX. Táto hranica je zároveň aj hranicou parcely reg. C č. XX/

X, na ktorej má byť postavená stavba ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. K uvedeným logický záverom
vyplývajúcimi z rozsudku sp. zn. 4Sžk/18/2020 zo dňa 30.11.2021 sa kasačný súd stále hlási.

24. Podľa § 1 ods. 3 cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a

obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami
chodníkov alebo zelených pásov. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy ČSSR
č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (ďalej len „vyhláška č. 35/1984
Zb.“),cestnýpozemoktvorítelesociestacestnépomocnépozemky.Telesociestjeohraničenézvýšenou
obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop
a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov

alebovonkajšímihranamikorunyobkladovýchazárubnýchmúrov,prípadnevonkajšímihranamizárezov
nad týmito múrmi.

25. Podľa kasačného súdu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 cestného zákona v spojení s § 8 ods.
1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. je logické predpokladať, že pozemok parc. reg. C č. XX, pokiaľ ide o jeho

šírku v časti dotyku s pozemkom parc. reg. E č. XX/X vo vlastníctve sťažovateľa, bol zameraný a
v podstate vytvorený v parametroch nevyhnutných pre výstavbu, resp. následnú riadnu prevádzku
a údržbu cesty č. III/2148 a že jeho zameranie v parametroch zhodných s parametrami pozemnej
komunikácie ako samostatného predmetu právnych vzťahov zodpovedá nielen príslušným stavebným
normám upravujúcim výstavbu pozemných komunikácií, ale najmä ustanoveniam cestného zákona.

26. Podľa STN 73 6100, na ktorú odkazuje žalovaný, je za teleso pozemnej komunikácie potrebné
považovať konštrukciu pozemnej komunikácie tvorenú zemným telesom, vozovkou, nespevnenou
krajnicou a odvodňovacími zariadeniami. Zemné teleso je spodnou stavbou vozovky vybudované z
hornín a zemín do vopred určeného tvaru závislého od terénu, nivelety, typu a vlastností materiálov,

pričom sa rozoznáva násyp, zárez a odrez. V posudzovanej veci ide v spornej časti o tzv. odrez, kedy je
zemné teleso cestnej komunikácie č. III/2148 na severovýchodnej strane tvorené zárezom (vytvoreného
vyťažením a odstránením rastlého terénu tvoreného zeminami, príp. horninami do úrovne zemnej pláne)
a na strane juhozápadnej je zemné teleso tvorené násypom (vytvorené nasypaním, rozprestretím a
zhutnením zeminy do predpísaných rozmerov, vrátane úprav svahov a zemnej pláne).

27. Hoci vplyvom poveternostných podmienok mohla časom časť nespevnenej krajnice na južnej strane
cesty č. III/2148 zarásť vegetáciou, je z terénnych pomerov identifikovateľných aj z dokumentácie
poskytnutejsťažovateľom(najmäsklonjužnéhonásypu)zrejmé,akáčasťzemskéhopovrchubolaumelo
spracovaná za účelom vytvorenia podkladových vrstiev, t. j. spodnej časti vozovky - cesty č. III/2148 a

že aj túto časť je potrebné považovať za súčasť telesa pozemnej komunikácie.

28. Sťažovateľ k zisteniam správnych orgánov neposkytol žiadnu konkrétnu vecnú argumentáciu.
Sústredil sa iba na paušálny nesúhlas so závermi správnych orgánov vo vzťahu k faktu, s ktorým
pracovali a podľa názoru kasačného súdu tento aj dostatočne zdôvodnili, ktorým bolo, že šírka cesty

č. III/2148 je zhodná so šírkou pozemku reg. C parc. č. XX a má priame napojenie na pozemok
stavebníkov. Sťažovateľova všeobecná argumentácia podľa kasačného súdu nebola spôsobilá narušiť
vecne korektné a vzájomne komplementárne skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho
spisu. Úlohou žalujúcej strany je pri súdnom prieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy ponúknuť
správnemu súdu také argumenty, ktorými sa relevantne spochybní či už skutkový stav zistený

správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce právne posúdenie, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/60/2014 z 22. októbra 2015 (publikovaný pod č. 39 v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2016), podľa ktorého „ak žalobkyňa
nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi,
za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu.“

29. Hoci závery správnych orgánov v istom smere „dovysvetľoval“ až správny súd, a to na pokyn
kasačného súdu v predchádzajúcom kasačnom prieskume, zvýraznením ich vzájomného logickéhoprepojenia, nespôsobuje táto skutočnosť dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, ani rozhodnutí
správnych orgánov, keďže všetky informácie, na ktoré poukázal správny súd, sú jednak obsahom
administratívneho spisu a sú tiež súčasťou odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

30. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa kasačného súdu nie je ani fakt, že správny súd
čiastočne nesprávne interpretoval závery žalovaného, resp. ich paušalizoval, ak vyslovil, že súčasťou
cesty je vždy pás 4 metre (na každej strane) od okraja asfaltového povrchu. Žalovaný pritom opakovane
zdôraznil (viď str. 5 a tiež str. 6 preskúmavaného rozhodnutia), že či už ide o rozmery spomenutého

4-metrového pásu od okraja asfaltového povrchu alebo o celkovú šírku pozemnej komunikácie, týkajú
sa jeho závery založené na analýze katastrálnej mapy, s využitím portálu ÚGKK SR a Informačného
systémuModelucestnejsiete,ktoréprevádzkovateľomjeSlovenskásprávaciest,výlučnemiestadotyku
pozemnej komunikácie č. III/2148 s pozemkom stavebníkov (reg. C parc. č. XX/X).

31. Záver správnych orgánov o celkovej šírke pozemnej komunikácie v rozsahu 14 metrov v časti dotyku

s pozemkom sťažovateľa spochybnil sťažovateľ tvrdením o tom, že na inom blízkom pozemku reg. C
parc. č. XX/X,. susediacom s pozemnou komunikáciou č. III/2148, bol postavený rodinný dom, avšak
umiestnený vo vzťahu k asfaltovému povrchu vo vzdialenosti zreteľne menšej ako 4 metre. Uvedené
tvrdenie však sťažovateľ v konaní pred správnymi orgánmi ako ani v súdnom konaní relevantným
spôsobom nepreukázal.

32. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Správne orgány dostatočne odôvodnili záver o tom, že hranica cestného telesa
pozemnej komunikácie č. III/2148 prebieha práve po hranici parcely reg. C č. XX s parcelou č. XX/
X. Kasačný súd potrebu dodatočného, resp. osobitného dokazovania v tomto smere nepovažoval za

danú. Rozsudok správneho súdu, ktorý tieto závery aproboval, vníma kasačný súd ako dostatočne
odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, rešpektujúci skôr vyslovený záväzný
právny názor kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania nebola v kasačnom konaní uložená
žiadna povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by im eventuálne mohli vzniknúť trovy konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.