Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200824
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., štátna občianka SR, zast. Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.
apríla 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Žiadosťou č. B1237336 si žalobkyňa uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 28.01.2022
z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa MENTUM, s.r.o. (ďalej len „žiadosť“) –

u spomínaného zamestnávateľa bola žalobkyňa zamestnaná od 01.12.2021 a od 01.12.2021 bola
žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako zamestnanec. Ošetrujúci lekár uviedol, že podľa
lekárskeho vyšetrenia pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 11.03.2022. Žalobkyňa si
nárok na materské uplatnila od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným
lekárom. Zamestnávateľ MENTUM, s.r.o., so sídlom Javorinská 1958/2, 811 03 Bratislava (ďalej len
„zamestnávateľ“ alebo „zamestnávateľ MENTUM, s.r.o.“) na predmetnej žiadosti potvrdil, že žalobkyni
bola materská dovolenka poskytnutá od 28.01.2022 a žalobkyňa naposledy pracovala dňa 31.12.2021.

Žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 03.01.2022 do 27.01.2022. Skutočný deň
pôrodu bol 22.03.2022.

2.Sociálnapoisťovňa,pobočkaBratislava(ďalejlen„prvostupňovýorgán“),opodanejžiadostižalobkyne
rozhodla rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.02.2022 podľa § 30, § 48 ods. 1 až 5
a 7 až 9, § 53 a § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) tak, že žalobkyňa
má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa MENTUM, s.r.o. vo

výške 14,16255000 EUR za deň od 28.01.2022 do zániku nároku na materské (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“).3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom
namietala priznanú výšku materského, ktorá podľa jej názoru nevychádzala z príjmov z Českej republiky
a žiadala prehodnotiť prvostupňové rozhodnutie aj v zmysle judikatúry súdneho dvora Európskej únie.

Uviedla, že z dôvodu využitia voľného pohybu osôb nemôže byť poškodená, nakoľko podľa článku
5 nariadenia č. 883/2001 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č.
883/2004“) platí rovnocennosť pri zaobchádzaní pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach. Tvrdila, že
jej bola priznaná nižšia suma dávky, než na ktorú má nárok. Uviedla, že ak by pracovala na Slovensku,
pri určení výšky dávky by sa vychádzalo z príjmov dosiahnutých za obdobie od januára 2021 do júna

2021 a odkázala na rozsudok tretej komory Súdneho dvora zo dňa 15.12.2011 Försäkringskassan c/
a Elisabeth Bergström (vec C-257/10), ktorý priložila ako prílohu k odvolaniu. K odvolaniu priložila aj
pracovnoprávne podklady (formulár E 104 zo dňa 08.02.2022, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo
závislej činnosti za rok 2021 a evidenčný list dôchodkového poistenia vydaný českou inštitúciou).

4. Prvostupňový orgán na základe odvolania prvostupňové rozhodnutie opätovne preskúmal, nakoľko

však ani po jeho opätovnom preskúmaní odvolaniu nevyhovel v celom rozsahu, tak v súlade s § 217
ods. 2 ZSP predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len
„žalovaná“) ako odvolaciemu orgánu.

5. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové
rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na
žalobkyňu sa počas jej pracovného pomeru v Českej republike vzťahovala legislatíva Českej republiky
– konštatovala, že o uvedenom svedčí formulár E 104 zo dňa 08.02.2022 vystavený príslušnou českou
inštitúciou, podľa ktorého bola žalobkyňa od 02.12.2013 do 30.06.2021 nemocensky poistená podľa

právnych predpisov Českej republiky. Uviedla, že v súlade s článkom 6 a 87 nariadenia č. 883/2004
sa doba nemocenského poistenia dosiahnutá podľa právnych predpisov Českej republiky potvrdená na
predmetnom formulári zohľadnila žalobkyni na účely splnenia podmienky dosiahnutia najmenej 270 dní
nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (§ 48 ods. 1 ZSP v znení zákona
č. 555/2007 Z. z.). Ďalej konštatovala, že priamo v úvodnej vete ustanovenia článku 5 nariadenia č.

883/2004 sa k rovnocennosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach uvádza,
že uvedené ustanovenie platí, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak; inak je pritom ustanovené
v článku 21 nariadenia č. 883/2004. Uviedla, že v článku 5 nariadenia č. 883/2004 ide teda o všeobecnú
zásadu, ktorá môže byť prekonaná niektorým z nasledujúcich špeciálnych ustanovení, pričom takýmto
špeciálnym ustanovením je článok 21 nariadenia č. 883/2004. Tvrdila, že ak sa za príslušnú inštitúciu

členského štátu dosadí Sociálna poisťovňa a za právne predpisy, predpisy Slovenskej republiky, tak z
článku 21 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 vyplýva, že pri výpočte materského podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky sa zohľadňujú výlučne príjmy (vymeriavacie základy na platenie poistného na
nemocenské poistenie), ktoré žalobkyňa dosiahla podľa právnych predpisov Slovenskej republiky,
čo znamená, že na príjmy dosiahnuté v inom členskom štáte Európskej únie sa pri určení výšky

nemocenskej dávky neprihliada, a preto pri výpočte materského nie je možné zohľadniť plat alebo príjem
dosiahnutý žalobkyňou u zamestnávateľa v Českej republike. Uviedla, že vychádzajúc aj z metodiky
príslušného jej útvaru, ktorý je zmysle Organizačného poriadku Sociálnej poisťovne kompetentný
metodicky riadiť činnosť pobočiek Sociálnej poisťovne v oblasti nemocenských dávok, základným
pravidlom pri nároku na nemocenské dávky v zmysle koordinačných nariadení je, že nárok na tieto dávky

majú osoby podľa právnych predpisov toho členského štátu Európskej únie, v ktorom sú zamestnané, t. j.
nemocenskypoistené,atedavktoromplatiapríspevkynanemocensképoistenie(lexlocilaboris).Vtejto
súvislosti ďalej uviedla, že každý štát má vo vlastných právnych predpisoch zadefinované podmienky
nároku na nemocenské dávky a postupy pri výpočte výšky týchto dávok, pričom ak by bolo zámerom
koordinačných nariadení, že pri určení výšky nemocenských dávok sa zohľadňuje i príjem dosiahnutý

v určenom období v inom členskom štáte, bola by táto skutočnosť v koordinačných nariadeniach
ustanovená a boli by na tieto účely vytvorené príslušné formuláre, ktoré slúžia na účely výmeny
relevantných informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, tak ako je to napríklad v prípade dávky v
nezamestnanosti. Tvrdila, že pri výpočte dávky v nezamestnanosti v zmysle článku 62 ods. 3 nariadenia
č. 883/2004 sa zohľadňuje plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte,

právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec
alebo samostatne zárobkovo činná osoba, v súlade s vykonávacím nariadením. Konštatovala, že
započítanie príjmov získaných podľa právnych predpisov iného členského štátu pri výpočte dávky v
nezamestnanosti poskytovanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky umožňuje aj skutočnosť,že podľa článku 65 ods. 6 až 8 nariadenia č. 883/2004, dávku v nezamestnanosti poskytnutú inštitúciou
miesta bydliska, nahradí inštitúcii miesta bydliska (Sociálnej poisťovni), inštitúcia členského štátu,
právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali naposledy. Podľa jej názoru to znamená,

že sumy vyplatenej dávky v nezamestnanosti Sociálnou poisťovňou, prípadne jej časti, sa v rámci
refundácie žiadajú od inštitúcie členského štátu, ktorého právne predpisy sa na danú osobu vzťahovali
naposledy. Konštatovala, že na rozdiel od dávky v nezamestnanosti, ktorá sa refunduje, sa nemocenské
dávky podľa ustanovení koordinačných nariadení nerefundujú a ani príjmy dosiahnuté na území iného
členského štátu sa pri výpočte dávky nezohľadňujú. Tvrdila, že Sociálna poisťovňa sa vo svojej praxi

nestretla s požiadavkou príslušnej inštitúcie iného členského štátu o potvrdenie vymeriavacích základov
dosiahnutých podľa slovenských právnych predpisov na účely ich zhodnotenia pre určenie výšky
nemocenskej dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu. Súčasne uviedla, že nariadenie
nepriznáva nárok na dávky sociálneho poistenia, nedefinuje svoje vlastné špecifické podmienky nároku
na dávky, iba koordinuje túto oblasť, pričom zaručuje rešpektovanie rozličných vnútroštátnych predpisov
– mala za to, že z uvedeného dôvodu sa po zistení, ktorá legislatíva sa na konkrétnu fyzickú osobu

pri jej životnej situácii použije, na samotné posúdenie nároku na dávku a jej výpočet použijú výlučne
vnútroštátne právne predpisy štátu príslušného na priznanie dávky. Ďalej tvrdila, že jej nie sú známe
rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré by bližším spôsobom definovali výklad dotknutých
ustanovení nariadenia č. 883/2004 viažucich sa k výpočtu nemocenských dávok, avšak príslušné
ustanovenia nariadenia č. 883/2004 vykladá v zhode s aplikačnou praxou inštitúcií iných členských

štátov. K posúdeniu nároku na materské žalobkyne uviedla, že z vnútroštátnych predpisov Slovenskej
republiky vyplýva, že nakoľko žalobkyňa dosiahla príjem na území Slovenskej republiky pred vznikom
dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky za kratšie obdobie ako 90 dní a v roku 2021 nebola
nemocensky poistená podľa právnych predpisov Slovenskej republiky u iného zamestnávateľa ako u
zamestnávateľa MENTUM, s.r.o., pri výpočte výšky dávky sa vychádza z pravdepodobného denného

vymeriavacieho základu. Konštatovala, že minimálny vymeriavací základ na platenie poistného na
nemocenské poistenie platný na obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 je v sume 566,50 EUR. Uviedla,
že vychádzajúc z potvrdenia zamestnávateľa MENTUM, s.r.o. zo dňa 31.01.2022 pravdepodobný
mesačný vymeriavací základ žalobkyne v kalendárom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky (január 2022), je v sume 2.500 EUR. Mala za to, že z uvedeného je zrejmé, že

tento vymeriavací základ je vyšší ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného
na nemocenské poistenie, no nakoľko suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu z
nemocenského poistenia zamestnanca, vypočítaná podľa § 57 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov,
by bola vyššia ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138
ods. 5 ZSP v znení neskorších predpisov platná k 28.01.2022, ktorá je 18,8834 EUR (566,50 EUR :

30), tak pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobkyne z nemocenského poistenia zamestnanca
je 18,8834 EUR. Uzavrela, že výška materského žalobkyne je tak suma 14,16255000 EUR za deň
(75% zo sumy 18,8834 EUR). Mala za to, že prvostupňový orgán teda postupoval pri posúdení výšky
nároku na materské správne. K odvolaniu predloženému rozsudku Súdneho dvora C-257/10 uviedla,
že sa vzťahuje k nariadeniu rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia

na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci
spoločenstva, ktoré bolo predchodcom v súčasnosti platného nariadenia č. 883/2004. Tvrdila, že v
danom rozsudku sa pri určovaní výšky dávky síce poukazuje na aplikáciu článku 23 nariadenia rady
(EHS) č. 1408/71, ktorý sa týka výpočtu peňažných dávok v chorobe a materstve, avšak predmetom
sporu v prípade Bergstr?m je nárok na rodičovskú dávku a určenie jej výšky, t. j. vzťahuje sa k rodinným

dávkam a nie k nemocenským dávkam. Na záver uviedla, že žalobkyňa uzavrela pracovnoprávny vzťah
na území Slovenskej republiky s vymeriavacím základom na úrovni 2.500 EUR mesačne vo vysokom
štádiu tehotenstva, pričom podľa verejne dostupných informácií jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti MENTUM, s. r. o. je A. A., C. X, D., ktorá je podľa centrálneho registra fyzických osôb matkou
žalobkyne. Konštatovala, že uvedené síce nie je v rozpore so zákonom, ale dokresľuje celkový obraz

na možný motív žalobkyne a jej blízkeho rodinného príslušníka na namodelovanie skutkových okolností
s očakávaným následkom poberania nemocenských dávok v maximálnej výške (najprv nemocenské a
následne materské).

II.

Žaloba

6.Žalobkyňasažalobouzodňa13.06.2022domáhapreskúmaniazákonnostinapadnutéhorozhodnutia,
jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobeuviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, a to najmä z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť dôvodov. Poukázala na článok 48
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na články 4 až 6 nariadenia č. 883/2004. Uviedla, že v jej

prípade neboli správne zohľadnené uvedené ustanovenia nariadenia č. 883/2004, čo sa v konečnom
dôsledku odrazilo aj vo vyčíslení dávky materského. Tvrdila, že uvedená skutočnosť mala závažný
dopad na jej finančnú situáciu ako slobodnej matky, ktorá sa spoliehala práve na doposiaľ získaný príjem
z Českej republiky. Uviedla, že žalovaná v žiadnom rozsahu neprihliadla na jej finančné ohodnotenie
v období od roku 2013 do 2021, ktoré predstavovalo mesačne zhruba 4.800 EUR v hrubom - ak

by žalovaná prihliadla na jej nadštandardný príjem v čase práce v zahraničí, výška materského
na deň by predstavovala 55,87 EUR na deň, čo je o 41,71 EUR viac, ako jej žalovaná určila z
pravdepodobného vymeriavacieho základu. Bola toho názoru, že žalovanej tvrdenie o skutočnosti,
že bola poistená menej ako 90 dní v rozhodujúcom období je nesprávne, nakoľko v zmysle článku
6 nariadenia č. 883/2004 malo prísť k sčítaniu poistných dôb. Tvrdila, že nariadenie č. 883/2004
zabezpečuje, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať poistné

obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch, pričom to v jej prípade znamená, že pri rozhodovaní
o dávke sociálneho zabezpečenia sa v prípade potreby mali zohľadniť aj predchádzajúce obdobia,
keď vykonávala pracovnú činnosť v zahraničí, kde bola aj poistená, a teda rozhodovanie žalovanej z
priemerného denného vymeriavacieho základu neprichádza do úvahy. Poukázala na to, že okrem toho,
že v konaní žalovanej absentuje dodržiavanie princípu započítania dôb poistného, je možné v konaní

žalovanej badať aj nerešpektovanie ďalších princípov, na ktorých je nariadenie č. 883/2004 budované, a
to predovšetkým princíp rovnocennosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach.
Konštatovala, že hypoteticky ak by vykonávala pracovnú činnosť za obdobie rokov od 2013 až 2021 za
finančné ohodnotenie, ktoré jej bolo poskytované v zahraničí, za daných okolností by jej bola priznaná
materská dávka v takej výške, v akej jej skutočne patrí a žalovaná by jej nevyčísľovala minimálne

sumy materského. Zdôraznila, že samotná skutočnosť, že využila svoje právo na voľný pohyb v rámci
Európskej únie jej nemôže byť na škodu a neodôvodňuje to poníženie materskej dávky na minimálnu
úroveň. Ďalej uviedla, že hoci nariadenie č. 883/2004 explicitne neupravuje započítavanie príjmov zo
zahraničných členských štátov na účely nemocenského poistenia, tak nesúhlasí s tvrdením žalovanej
o nemožnosti zohľadnenia zahraničných príjmov. Mala za to, že cieľom nariadenia č. 883/2004 bolo

predovšetkým zabezpečiť ochranu sociálnych práv migrujúcich pracovníkov, čo zahŕňa aj skutočnosť,
že sú členské štáty povinné zohľadniť pri priznávaní a vyplácaní dávok sociálneho zabezpečenia všetky
skutočnosti, ktoré sa stali v inom členskom štáte ako keby sa stali na území daného štátu, a sú
rozhodujúce vo vzťahu k dávkam sociálneho zabezpečenia - z uvedeného dôvodu preto nerozumie
prístupu žalovanej, ktorá svojím postupom a napadnutým rozhodnutím jej znemožnila poberanie

materského v takej výške, v akej by jej malo v zmysle eurokonformného výkladu práva patriť. Vzhľadom
na účel nemocenských dávok, ktoré sa poskytujú poistencovi za účelom zabezpečenia príjmu v prípade,
ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti, bola
toho názoru, že by sa mali analogicky aplikovať ustanovenia nariadenia č. 883/2004 o zohľadnení
zahraničnýchpríjmovnaúčelydávkyvnezamestnanosti,ktorásaúčelomzhodujesdávkoumaterského.

Poukázala na to, že obe dávky slúžia na pokrytie príjmu v čase, keď poistenec nie je schopný vykonávať
zárobkovú činnosť a tým pádom uhrádzať svoje základné existenčné životné potreby. Mala za to,
že by sa malo na jej situáciu aplikovať analogicky ustanovenie článku 61 nariadenia č. 883/2004
o výpočte dávok v nezamestnanosti a rovnako by sa malo uplatniť na účely dávky nemocenského
aj ustanovenie článku 65 ods. 6 až 8 nariadenia č. 883/2004, v zmysle ktorého je možné dávku v

nezamestnanosti refundovať. Bola teda toho názoru, že žalovaná v jej prípade nepostupovala správne
a pri vyčíslovaní materského mala zohľadniť jej príjmy zo zahraničia. Konštatovala, že hlavným cieľom
žalovanej by malo byť v neposlednej miere zabezpečenie ochrany všetkého ekonomicky činného
obyvateľstva v produktívnom i poproduktívnom veku v čase straty príjmu z ekonomickej činnosti v
prípade vzniku sociálnych udalostí - za tým účelom systém povinného sociálneho poistenia spoločnosti

zabezpečuje aj poskytovanie dávok, napríklad nemocenského, materského, podpory v nezamestnanosti
počas sociálnych udalostí - výška daných dávok sa priamo odvíja od predchádzajúcej pracovnej
aktivity jednotlivca a dosiahnutých finančných zárobkov. Uzavrela, že po správnosti mala žalovaná
zohľadňovať všetky jej dosiahnuté príjmy, čo by sa v konečnom dôsledku odrazilo na vyčíslení sumy
dávky materského. Nežiadala o nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2022 prakticky zopakovala celý obsah odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Zotrvala na svojich argumentoch a mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade so ZSP v znení neskorších predpisov, v súlade s koordinačnými predpismi a na základe

spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Žalobu žiadala zamietnuť ako nedôvodnú. Nežiadala o
nariadenie pojednávania.

IV.
Replika

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 27.03.2023 uviedla, že
nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej a zotrváva na podanej žalobe. Bola toho názoru, že v súlade
s ustanoveniami nariadenia č. 883/2004 mala žalovaná na účely výpočtu materského pristúpiť
k zohľadneniu jej príjmov dosiahnutých za obdobie rokov od 2013 do 2021 na území Českej republiky.
Konštatovala, že jednou zo základných hodnôt chránených Európskou úniou je právo na voľný pohyb

pracovníkov, ktoré sa zabezpečuje prostredníctvom zaistenia ochrany sociálnych práv osôb, ktoré
migrujú za prácou v rámci členských štátov Európskej únie – uvedené právo sa považuje nielen za
základnú ekonomickú slobodu Európskej únie, ale aj za individuálne právo, ktoré je potrebné uplatňovať
objektívne so skutočným zabezpečením rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti poukázala na
článok 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý predstavuje základ koordinačného systému

sociálneho zabezpečenia Európskej únie. Ďalej uviedla, že článok 48 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie dopĺňa nariadenie č. 883/2004 ako koordinačný predpis zakotvujúci viaceré pravidlá rešpektujúce
základné princípy medzi ktoré spadá aj sčítanie dôb poistenia. Tvrdila, že cieľom nariadenia č. 883/2004
je tak ochrana práv občanov v oblasti sociálneho zabezpečenia pri pobyte, či výkone práce v iných
krajinách Európskej únie. Konštatovala, že ako vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej, sčítanie dôb poistenia

sa v rámci nariadenia č. 883/2004 uplatňuje predovšetkým vo vzťahu k dávke v nezamestnanosti,
pri ktorej je možné za účelom jej výpočtu započítať príjmy dosiahnuté na území iného členského
štátu; následne dôjde zo strany inštitúcie členského štátu, ktorého právne predpisy sa na danú osobu
vzťahovali naposledy, k refundácií poskytnutých dávok. Vzhľadom na uvedené mala za to, že zo strany
žalovanej by malo dôjsť k realizácií totožného postupu, t. j. žalovaná ako príslušná inštitúcia by jej

mala vyčísliť materské v zmysle jej príjmov dosiahnutých v zahraničí, pričom následne by sa žalovaná
mala obrátiť na členský štát, ktorého právne predpisy sa na ňu vzťahovali naposledy (Česká republika),
za účelom refundácie poskytnutých dávok. Uviedla, že účelom nemocenskej dávky je finančne vykryť
situáciu, kedy sa poistenec stane pre nejaký dôvod práceneschopným, a teda nie je schopný vykonávať
zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že účel nemocenskej dávky sa v značnom rozsahu zhoduje s

účelom dávky v nezamestnanosti (obe dávky slúžia na pokrytie príjmu v čase, kedy poistenec nie
je schopný vykonávať zárobkovú činnosť), tak bola toho názoru, že by žalovaná mala analogicky
uplatňovať článok 61 nariadenia č. 883/2004 vo vzťahu k nej - pri dávke v nezamestnanosti príslušná
inštitúcia zohľadní príjem danej osoby z iného členského štátu, pričom následne dochádza k refundácií
tak, ako uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení. Uviedla, že keď je uvedený postup možný vo vzťahu

k dávkam v nezamestnanosti, tak nevidí dôvod, prečo nie je možný v súvislosti s nemocenskými
dávkami. Ďalej tvrdila, že skutočnosť, že nariadenie č. 883/2004 explicitne nezakotvuje súčet poistných
dôb pri výpočte materského, nevyhnutne neznamená zákaz zohľadnenia poistných dôb v rozličných
členských štátoch na účely nemocenských dávok - ak by bolo cieľom koordinačných nariadení na účely
nemocenských dávok nezohľadňovať príjmy dosiahnuté v iných členských štátoch, takýto „zákaz“ by

bol v nich explicitne ustanovený. Z uvedeného dôvodu mala za to, že tvrdenie žalovanej o trvaní jej
poistení menej ako 90 dní v rozhodujúcom období, je nesprávne. Zotrvala na názore, že v zmysle
článku 6 nariadenia č. 883/2004 malo prísť k sčítaniu poistných dôb, nakoľko nariadenie č. 883/2004
zabezpečuje, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať
poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch. Konštatovala, že to v jej prípade znamená, že pri

rozhodovaní o dávke sociálneho zabezpečenia sa v prípade potreby mali zohľadniť aj predchádzajúce
obdobia, keď vykonávala pracovnú činnosť v zahraničí, kde bola aj poistená, a teda rozhodovanie
žalovanej z priemerného denného vymeriavacieho základu neprichádza do úvahy. Poukázala na to,
že za roky od 2013 do 2021 pravidelne mesačne odvádzala poistné na nemocenské poistenie z platu
cca 4.800 brutto v domnienke, že v prípade potreby jej bude poskytnuté materské z jej vtedajšieho

nadštandardného príjmu, čo sa však nestalo len z toho dôvodu, že žalovaná pri nej nesprávne
vychádzala z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Tvrdila, že ak by nevyužila svoje
právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie a pracovala by na území Slovenskej republiky s finančným
ohodnotením ako mala v Českej republike, tak by jej žalovaná bez okolkov priznala materské v takejvýške,vakejjejpatríaneponižovalabyhonaminimálnuúroveň.Opätovneuviedla,žecieľomnariadenia
č. 883/2004 je zabezpečiť ochranu sociálnych práv migrujúcich pracovníkov, čo zahŕňa aj skutočnosť,
že sú členské štáty povinné zohľadniť pri priznávaní a vyplácaní dávok sociálneho zabezpečenia

všetky skutočnosti, ktoré sa stali v inom členskom štáte ako keby sa stali na území daného štátu a
sú rozhodujúce vo vzťahu k dávkam sociálneho zabezpečenia. Konštatovala, že z daného dôvodu
preto nerozumie prístupu žalovanej, ktorá svojím postupom a napadnutým rozhodnutím jej znemožnila
poberanie nemocenskej dávky v takej výške, v akej by jej mala v zmysle eurokonformného výkladu práva
patriť. Mala teda za to, že žalovaná pri vyčísľovaní jej materského nepostupovala správne, keď nevzala

do úvahy jej príjmy dosiahnuté za obdobie rokov od 2013 do 2021 v Českej republike. Tvrdila, že sa
ako slobodná matka spoliehala na skutočnosť, že jej budú poskytované nemocenské dávky vyčíslené
na základe jej nadštandardného príjmu, v dôsledku čoho bude finančne zabezpečená v čase, keď to
bude potrebovať najviac - práve finančné zabezpečenie ekonomicky činného obyvateľstva v prípade
vzniku sociálnych udalostí by malo byť hlavným cieľom žalovanej. Bola toho názoru, že po správnosti
mala žalovaná zohľadňovať všetky jej dosiahnuté príjmy, a teda aj príjmy na území Českej a Slovenskej

republiky, čo by sa v konečnom dôsledku odrazilo na vyčíslení sumy dávky nemocenského. Na záver
považovala za potrebné sa vyjadriť k neprofesionálnej poznámke zo strany žalovanej vo vzťahu k
poslednému jej zamestnávateľovi – spoločnosti MENTUM, s. r. o., ktorej konateľkou je jej matka. Mala
za to, že úlohou žalovanej nie je posudzovať rodinné väzby medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
ale predovšetkým skúmať predpoklady pre priznanie jednotlivých dávok a poskytovať finančnú pomoc

občanom v čase, kedy ju najviac potrebujú; práve na daný účel bola žalovaná ako inštitúcia zriadená.
Žiadala, aby súd žalobe vyhovel.

9. Žalovaná dupliku nepodala.

V.
Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach
13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

17. Podľa § 30 ZSP v znení neskorších predpisov, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote ab) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

18. Podľa § 48 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá
sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola
nemocensky poistená najmenej 270 dní.

19. Podľa § 48 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov, poistenkyni vzniká nárok na materské od
začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho
týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34.
týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 53 ZSP v znení neskorších predpisov, výška materského je 75% denného vymeriavacieho

základuurčenéhopodľa§55alebopravdepodobnéhodennéhovymeriavaciehozákladuurčenéhopodľa
§ 57.

21. Podľa § 54 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ak nemocenské poistenie trvalo
nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny
rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

22. Podľa § 54 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov, ak obdobie nemocenského poistenia

zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia
zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku

bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) ZSP v znení neskorších predpisov, výška nemocenskej dávky sa určuje
z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak zamestnanec v rozhodujúcom období podľa

§ 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na
nemocenské poistenie.

24. Podľa § 57 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov, pravdepodobný denný vymeriavací základ je
jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za

kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

25. Podľa § 57 ods. 3 a 5 ZSP v znení zákona č. 413/2012 Z. z., ak pravdepodobný denný vymeriavací
základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie

nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

26. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym
legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné
na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim
pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a)
započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a

trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území
členských štátov.27.Podľačlánku5nariadeniač.883/2004:Rovnocennosťzaobchádzaniapridávkach,príjmoch,faktoch
alebo udalostiach. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak a vzhľadom na osobitné vykonávacie
ustanovenia, platí toto: a) ak podľa právnych predpisov príslušného členského štátu má poskytnutie

dávok sociálneho zabezpečenia a iného príjmu určité právne účinky, príslušné ustanovenia takýchto
právnych predpisov sa uplatňujú tiež na poskytnutie rovnocenných dávok získaných podľa právnych
predpisovinéhočlenskéhoštátu,alebonapríjemzískanývinomčlenskomštáte;b)aksúpodľaprávnych
predpisov príslušného členského štátu právne účinky prisúdené výskytom určitých faktov alebo udalostí,
takýto členský štát zohľadní podobné fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli v ktoromkoľvek členskom

štáte, ako keby sa stali na jeho vlastnom území.

28. Podľa článku 6 nariadenia č. 883/2004: Sčítanie dôb. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené
inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého nadobudnutie, zachovanie, trvanie
alebo znovunadobudnutie práva na dávky, pokrytie právnymi predpismi, alebo prístup k alebo vyňatie
z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb

poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom
rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa
právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa
právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

29. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje,
podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade
s touto hlavou.

30. Podľa článku 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004, osoba vykonávajúca činnosť ako

zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom
tohto štátu.

31. Podľa článku 21 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého
právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z priemerného príjmu alebo

priemerného príspevku, určí takýto priemerný príjem alebo príspevok výlučne odkazom na príjmy
potvrdené ako vyplatené alebo príspevky zaplatené počas dôb dosiahnutých podľa uvedených právnych
predpisov.

32. Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia č. 883/2004, odsek 2 a 3 sa uplatňujú mutatis mutandis na prípady,

v ktorých právne predpisy uplatňované príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu,
ktoré zodpovedá v danom prípade buď čiastočne alebo úplne dobám, ktoré daná osoba dosiahla podľa
právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa

okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon

súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

34. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod
pridelenou spisovou značkou 7Sa/51/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny

súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/51/2022.35. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods.
3SSPvkonaníosprávnejžalobevsociálnejvecipreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiepodľa§199
až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní
žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku

dňa 09.09.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli
správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 18.07.2025.

36. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne
relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného

žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie.

37. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.04.2022, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. XXX-
XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.02.2022 prvostupňového orgánu, ktorým prvostupňový orgán rozhodol

tak, že žalobkyňa má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa
MENTUM, s.r.o. vo výške 14,16255000 EUR za deň od 28.01.2022 do zániku nároku na materské.

38. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že:

-žalobkyňasiuplatnilanároknamaterskéajehovýplatuod28.01.2022predloženímŽiadostiomaterské
č. B1237336, z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa MENTUM, s.r.o., u ktorého bola
zamestnaná od 01.12.2021. Ošetrujúci lekár žalobkyne uviedol, že podľa lekárskeho vyšetrenia pôrod u
žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 11.03.2022. U zamestnávateľa MENTUM, s.r.o. bola žalobkyňa
povinne nemocensky poistná ako zamestnanec od 01.12.2021;

- žalobkyňa si nárok na materské uplatnila od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu
určeným lekárom. Zamestnávateľ na predmetnej žiadosti potvrdil, že žalobkyni bola materská dovolenka
poskytnutá od 28.01.2022 a žalobkyňa naposledy pracovala dňa 31.12.2021;
- žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 03.01.2022 do 27.01.2022;
- skutočný deň pôrodu bol 22.03.2022;

- žalobkyňa vykonávala podľa predložených podkladov od 02.12.2013 do 30.06.2021 pracovnú činnosť
na území Českej republiky;
-vzmysleformuláraE104zodňa08.02.2022vystavenéhopríslušnoučeskouinštitúciou,bolažalobkyňa
od 02.12.2013 do 30.06.2021 nemocensky poistená podľa právnych predpisov Českej republiky.

39. Sporným medzi účastníkmi konania v predmetnej veci je určenie výšky materského, ktoré žalovaná
podľa názoru žalobkyne určila v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 883/2004, a to bez zohľadnenia
príjmov a odvedeného poistného za pracovnú činnosť vykonanú žalobkyňou na území Českej republiky
a v konečnom dôsledku aj bez zohľadnenia príjmov a odvedeného poistného za pracovnú činnosť
vykonanú žalobkyňou na území Slovenskej republiky.

40. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského žalobkyni,
jej povinné nemocenské poistenie u jej zamestnávateľa MENTUM, s.r.o. na území Slovenskej republiky
trvalo menej ako 90 dní. Za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná
následne určila kalendárny rok 2021, ktorý predchádzal kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod

na poskytnutie nemocenskej dávky (§ 54 ods. 3 ZSP). Na základe takto určeného rozhodujúceho
obdobiažalovanáskonštatovala,ževtomtoobdobížalobkyňanedosiahlanaúzemíSlovenskejrepubliky
žiadny zohľadniteľný vymeriavací základ, nakoľko nebola nemocensky poistená podľa predpisov
Slovenskej republiky u iného zamestnávateľa ako u zamestnávateľa MENTUM, s.r.o.. Dôsledkom
takto vyhodnoteného skutkového stavu, žalovaná vypočítala výšku materského podľa ustanovenia §

53 ZSP z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 ZSP (namiesto
vymeriavacieho základu odvíjajúceho sa od reálnych príjmov žalobkyne určeného podľa § 55 ZSP).41. Použitie právnych predpisov Slovenskej republiky a nezohľadnenie príjmov dosiahnutých na území
Českej republiky žalovaná zdôvodnila ustanoveniami nariadenia č. 883/2004. Žalovaná pri svojej
argumentácii v napadnutom rozhodnutí poukazovala na výnimku z ustanovenej rovnosti zaobchádzania

pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach (podľa článku 5 nariadenia č. 883/2004), ktorá
má byť podľa názoru žalovanej ustanovená v článku 21 ods. 2 a 4 nariadenia č. 883/2004.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uvedené ustanovenia nariadenia č. 883/2004
žalovaná interpretovala a následne aplikovala tak, že pri výpočte materského pre žalobkyňu musia
byť použité právne predpisy Slovenskej republiky, pričom sa pri výpočte zohľadňujú výlučne príjmy

(vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie), ktoré žalobkyňa dosiahla podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky. Na príjmy dosiahnuté v inom členskom štáte EÚ sa podľa
výkladu predmetných ustanovení nariadenia č. 883/2004 žalovanou pri určení výšky nemocenskej
dávky neprihliada, a preto pri výpočte materského nie je možné zohľadniť plat alebo príjem dosiahnutý
žalobkyňou v Českej republike.

42. Správny súd má za to, že uvedený výklad nariadenia č. 883/2004 žalovanou nie je správny,
nakoľko je založený výlučne na izolovanej aplikácii ustanovenia článku 21 ods. 2 nariadenia č.
883/2004, nerešpektujúc ostatné ustanovenia nariadenia č. 883/2004. Podľa správneho súdu takýto
výklad nariadenia č. 883/2004 mal v konečnom dôsledku za následok aplikáciu nesprávnych ustanovení
ZSP a nesprávne určenie výšky materského. Správny súd ďalej uvádza, že sa síce stotožňuje

sargumentácioužalovanej,ktorásatýkauplatneniaprávnychpredpisovSlovenskejrepublikyprivýpočte
materského (článok 11 ods. 1 v spojení s ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004), ako aj povinnosti
zohľadniť zákonnú výnimku pri paušálne ustanovenej rovnosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch,
faktoch alebo udalostiach podľa článku 5 nariadenia č. 883/2004 (článok 21 ods. 2 a 4 nariadenia č.
883/2004), no nestotožňuje sa s výkladom a následnou aplikáciou článku 21 ods. 2 a 4 nariadenia

č. 883/2004 žalovanou, nakoľko žalovaná pri výklade tohto ustanovenia nerozlíšila zohľadnenie výšky
príjmu dosiahnutého v inom členskom štáte (článok 5 nariadenia č. 883/2004) a zohľadnenie doby
poistenia (článok 6 nariadenia č. 883/2004).

43. Správny súd konštatuje, že podľa článku 21 ods. 2 a 4 nariadenia č. 883/2004, príslušná inštitúcia

členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať
z priemerného príjmu alebo priemerného príspevku, určí takýto priemerný príjem alebo príspevok
výlučne odkazom na príjmy potvrdené ako vyplatené alebo príspevky zaplatené počas dôb dosiahnutých
podľa uvedených právnych predpisov (2), pričom citovaný odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis aj na
prípady, v ktorých právne predpisy uplatňované príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú

dobu, ktorá zodpovedá v danom prípade buď čiastočne alebo úplne dobám, ktoré daná osoba dosiahla
podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov (4).

44. Podľa správneho súdu z uvedeného ustanovenia článku 21 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 je zrejmé,
že v prípade, ak príslušné právne predpisy (právne predpisy Slovenskej republiky) ustanovujú, že pri

výpočte peňažnej dávky (materského) je potrebné vychádzať z priemerného príjmu, príslušná inštitúcia
(žalovaná) má vychádzať z príjmu dosiahnutého podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - takýto
výklad uvedeného ustanovenia nariadenia č. 883/2004 zaujala v napadnutom rozhodnutí aj žalovaná.
Správny súd však v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie článku 21 ods. 2 nariadenia č. 883/2004
je doplnené odsekom 4, podľa ktorého sa má odsek 2 aplikovať aj na prípady, ak referenčná doba,

určená ako minimálny predpoklad pre vznik nároku a výpočet peňažnej dávky (materského) podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky, bola dosiahnutá z časti alebo úplne podľa právnych predpisov
iného členského štátu. Podľa správneho súdu to znamená, že ustanovenie článku 21 ods. 4 nariadenia
č. 883/2004 výslovne počíta s tým, že referenčnú dobu, určenú ako minimálny predpoklad pre vznik
nároku a výpočet materského podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, je možné dosiahnuť

z časti alebo úplne podľa právnych predpisov iného členského štátu, a pre takýto prípad určuje, že aj
v tomto prípade je pre výpočet výšky materského potrebné zohľadniť výlučne príjem dosiahnutý podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky. Obsahom ustanovenia článku 21 ods. 2 a 4 nariadenia č.
883/2004 je teda skutočne výnimka zo všeobecnej zásady rovnocennosti zaobchádzania pri dávkach,
príjmoch, faktoch alebo udalostiach podľa článku 5 nariadenia č. 883/2004, nakoľko sa pri výpočte dávky

materského nezohľadňuje samotná výška príjmu dosiahnutá v inom členskom štáte ako v štáte v ktorom
má byť dávka nemocenského poskytnutá, tak ako to argumentuje žalovaná. Podľa správneho súdu však
totoustanovenieneustanovujevýnimkuzovšeobecnejzásadypodľačlánku6nariadeniač.883/2004,na
základe ktorej je príslušná inštitúcia (žalovaná), pri posudzovaní nároku na dávku materského, povinnázohľadniť rozsah doby poistenia dosiahnutej podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského
štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia (žalovaná)
uplatňuje (právne predpisy Slovenskej republiky).

45. Správny súd je teda toho názoru, že pri výpočte materského (podľa vyššie uvedeného výkladu
príslušných ustanovení nariadenia č. 883/2004) je potrebné postupovať tak, že sa zohľadní výška
príjmu dosiahnutá v rozhodujúcom členskom štáte (v tomto prípade Slovenskej republike) a referenčná
doba vyžadovaná právnymi predpismi Slovenskej republiky pre vznik nároku a výpočet materského bez

ohľadu na to, v ktorom členskom štáte bola dosiahnutá. Podľa správneho súdu iba takýmto výkladom je
možné dosiahnuť ochranu sociálnych práv migrujúcich pracovníkov, aby neboli diskriminovaní pri vzniku
nároku a výpočte výšky sociálnych dávok tým, že poistné odviedli v inom členskom štáte. Zároveň však
tento výklad zohľadňuje ekonomické záujmy jednotlivých členských štátov, keď sa pri určení samotnej
výšky sociálnych dávok odkazuje na príjem dosiahnutý výlučne v rozhodujúcom členskom štáte. Podľa
správneho súdu takýto výklad ustanovenia článku 21 ods. 2 a 4 nariadenia č. 883/2004 neodporuje ani

metodike príslušného útvaru Sociálnej poisťovne, ústredie, na ktorý odkazuje v napadnutom rozhodnutí
žalovaná, podľa ktorého má byť základným pravidlom pri nároku na nemocenské dávky to, že nárok na
tieto dávky majú osoby podľa právnych predpisov toho členského štátu EÚ, v ktorom sú zamestnané
(nemocensky poistené). Materské na základe uvedeného výkladu nariadenia č. 883/2004 bude totiž
stále poskytnuté a určené osobe podľa právnych predpisov členského štátu EÚ, v ktorom je poberateľ

dávky sociálne poistený. Jediným rozdielom je, že pri posudzovaní jeho nároku bude v prípade potreby
zohľadnená aj doba poistenia dosiahnutá v inom členskom štáte s odkazom na príjem dosiahnutý v štáte
rozhodujúcom.

46. Čo sa týka argumentu žalovanej, že pokiaľ by mal byť príjem z iného ako rozhodujúceho členského

štátu zohľadnený pri určení výšky materského (nemocenskej dávky), bola by táto skutočnosť v nariadení
č. 883/2004 uvedená a boli by za týmto účelom vytvorené príslušné formuláre, ktoré by slúžili na
účel výmeny relevantných informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, tak správny súd uvádza,
že čo sa týka zohľadnenia doby príjmu z iného členského štátu, presne tak tomu aj je. Na základe
argumentácie vyššie správny súd poukázal na to, že podľa článku 6 nariadenia č. 883/2004, je žalovaná,

pri posudzovaní nároku na dávku materského, povinná zohľadniť rozsah doby poistenia dosiahnutej
podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Formulár za účelom výmeny relevantných informácií
medzijednotlivýmičlenskýmištátmitýkajúcisazohľadneniadobypoisteniapredložilažalovanejsamotná
žalobkyňa spolu so žiadosťou o priznanie materského, viď formulár E 104/CZ – Potvrzení týkající se

sčítání dob pojištění, zaměstnání nebo bydlení, odkazujúce na predchádzajúce nariadenia EHS, ktoré
boli konsolidované vyššie citovaným nariadením č. 883/2004.

47. Podľa správneho súdu teda žalovaná nepostupovala správne, ak pri výpočte materského
nezohľadnila dobu poistenia žalobkyne v Českej republike (riadne preukázanú od 02.12.2013 do

30.06.2021). Na základe uvedených skutočností teda správny súd prisvedčil argumentácii žalobkyne,
týkajúcej sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia, spočívajúceho v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení nariadenia č. 883/2004
s následkom nesprávneho určenia výšky materského podľa príslušných ustanovení ZSP.

48. Správny súd záverom taktiež konštatuje, že na základe vyššie uvedeného výkladu príslušných
ustanovení nariadenia č. 883/2004, sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá sa domáhala
zohľadnenia výšky jej príjmu dosiahnutého v Českej republike na základe analogickej aplikácie
ustanovení nariadenia č. 883/2004 týkajúcich sa dávok v nezamestnanosti (článok 61 nariadenia č.
883/2004). Podľa správneho súdu je ustanovenie článku 21 nariadenia č. 883/2004 vzťahujúce sa

výslovne na dávku materského dostatočne určité a zrozumiteľné, preto analógia s ustanovením článku
61 nie je potrebná, navyše v situácii, keď článok 21 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 zohľadnenie
výšky príjmu z iného, ako rozhodujúceho členského štátu vylučuje. Tento záver správneho súdu však
nemá vplyv na už vyššie skonštatovanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne určenie
materského žalovanou.

49. Napadnuté rozhodnutie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí vadou podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako
nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.50. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a určí výšku materského podľa príslušných ustanovení
ZSP a nariadenia č. 883/2004, pričom bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu tak,

že zohľadní výkon pracovnej činnosti v Českej republike, akoby bol dosiahnutý v Slovenskej republike,
s odkazom na výšku príjmu dosiahnutú v Slovenskej republike (článok 21 ods. 2 a 4 nariadenia č.
883/2004).

51. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

52.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPažalobkyni,ktorábolavkonaní

úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).