Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mário Šulej

Legislation area – Trestné právoRodina a mládež

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010185
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6925010185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, Phd., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa
29. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,
o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
zo dňa 05.06.2025, sp.zn. 11T/28/2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvalým
bydliskom C. XX, E. C.
D., t.č. vo väzbe ÚVV a ÚVTOS Banská
Bystrica

u k l a d á

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od roku 2014 až do 24.11.2024 v rodinnom dome v obci C. XX, E. C. D. a

následne v sociálnom byte na adrese C. XXX, E. C. D., kde býval v spoločnej domácnosti s poškodenou
družkouF.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX,E.C.D.spôsobovalpsychickéutrpeniepoškodenej
aj tým, že pod vplyvom alkoholu jej opakovane vyčítal neveru, oslovoval ju nadávkami ako kurva či
fajčiarka kokotov, opakovane ju fyzicky napadol aj tak, že po návšteve H. B. poškodenú chytil za hlavu ahodil ju o stenu, inokedy poškodenú v ich domácnosti vytiahol za vlasy na dvor, vyzliekol ju donaha a zbil
ju kopaním a údermi do oblasti hlavy, potom sa ich spolužitie ešte zhoršilo a po narodení ich spoločnej
dcéry I. poškodenú bil jedenkrát do týždňa tak, že ju udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom v lete v roku

2019 si od poškodenej pýtal peniaze, načo mu uviedla, že peniaze nemá, následkom čoho ju jej druh
opakovane udieral do pravej ruky v oblasti predlaktia a keďže jej predlaktie viselo a nemohla hýbať touto
rukou tak si myslela, že je zlomené, avšak
k lekárovi nešla, ďalej v neskorých nočných hodinách kričal na poškodenú, aby vstala a aby bola s
ním hore, pričom poškodenú takto naposledy zbil dňa 24.11.2024, kedy potom, ako mu nabrala jedlo

na tanier, tento zhodil na zem a poškodenú dvakrát udrel päsťou do pravej časti tváre, čím jej podľa
lekárskej správy spôsobil odreninu tváre vpravo, v okolí očnice, ktorá si nevyžiadala práceneschopnosť,
a týmto správaním a konaním u poškodenej okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres
a strach, ponižoval ju, odopieral jej pravidelný spánok a spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie.

Za to bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39

ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.07.2025,
a to proti výroku o treste. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.06.2025 síce vyplýva, že
obžalovaný podal odvolanie aj proti výroku o vine, avšak z jeho písomného odôvodnenia vyplývalo, že
podal odvolanie len proti výroku o treste. Na verejnom zasadnutí obžalovaný po porade s obhajkyňou

uviedol, že podané odvolanie smerovalo len proti výroku o treste a nie aj proti výroku o vine, pričom na
hlavnom pojednávaní bolo jeho vyjadrenie nesprávne zaprotokolované. Pokiaľ v písomnom odôvodnení
odvolania bolo poukazované aj na niektoré skutkové okolnosti, táto argumentácia smerovala k tomu,
aby mu bola znížená výmera trestu, nakoľko niektoré okolnosti vyznievali v jeho prospech.

Argumentoval tým, že mu bol uložený neprimerane prísny trest, nakoľko tvrdenia poškodenej nie sú vo
veľkej miere pravdivé a sú účelové, ako aj celé trestné oznámenie. Takto stanovená trestná sadzba je
pre neho neprimerane prísna a je to neprimeraný trest za jeho správanie, keďže všetko čo je uvedené
nespáchal. Prísna výška trestu je predovšetkým z dôvodu, že bol uznaný vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby i napriek tomu, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto

trestného činu.

Chcel žiť so svojou družkou ako normálni partneri, ale poškodená ho podvádzala, neustále vyhľadávala
iných mužov, a to ako partnerka, ktorá s ním žila ako druh a družka viac ako dvanásť rokov, pričom mali
3 deti, naviac odišla bývať na 3 mesiace k inému mužovi. Potom si našla zase iného muža a na neho,

aby sa ho zbavila, podala trestné oznámenie.

V ďalšej časti poukázal na výsluch svedkýň J. H. a K. L., ktoré vypovedali v jeho prospech a zároveň
poprel viacero skutočností, ktoré obsahoval skutok. Poškodená nikdy nebola na ošetrení u lekára z toho
dôvodu, že by jej akýmkoľvek spôsobom ublížil. Táto si niektoré veci vymyslela a v podstate tri štvrtiny

dôvodov týrania nikdy nespáchal. Pripustil len, že párkrát jej dal facky a to zo žiarlivosti na iných mužov.
Ich spolužitie bolo ,,hlasnejšie“, ale taká je ich mentalita, v jeden deň sa pohádajú, pobijú a na druhý
deň je už všetko v poriadku.

Zo znaleckých posudkov I. F. H. a I. M. I. vyplývalo, že poškodená je celkovo menej zorientovaná v

životných situáciách, má nižšiu mentálnu úroveň, oslabenú schopnosť prispôsobovať sa zmenám a má
tendenciu k pasivite v životnom štýle, prítomné sú u nej známky komplexnej vývinovej traumy a môže
byt' preto ovplyvniteľnejšia, manipulovatejšia v blízkom vzťahu. V detstve a v puberte bola vystavovaná
deprivačnému procesu. Jej mentálne schopnosti sú orientačne v dolnom pásme priemeru.

O svoju rodinu sa riadne staral, chodil brigádovať po dedine, aby zarobil peniaze, taktiež chodil do
Nemecka a všetky zarobené peniaze vždy odovzdal družke, aby nakúpila pre deti a všetko potrebné pre
domácnosť. Nikdy nebagatelizoval skutočnosti tvrdené obžalobou, avšak má za to, že až neprimeranedôveruje poškodenej a na skutočnosti, ktoré hovorí a tvrdí on sa vôbec neprihliada, priam sa ignorujú.
Žiadne priame dôkazy neexistujú, ani svedkovia, ktorí by tvrdenia poškodenej potvrdili.

Zároveň žiadal prihliadať na celkovú mentálnu úroveň jednak jeho a jednak poškodenej, na ich spôsob
a úroveň života, na ich jednoduchosť a priority, ktoré sa vo väčšine prípadov týkali sexu a celkového
intímneho života. Svoju družku nikdy nebil, nekopal, nevydieral, ani žiadnym iným spôsobom netýral,
nevyhrážal sa jej, okrem pár faciek zo žiarlivosti. Nadovšetko miluje svoje 3 deti a chce sa podieľať na
ich výchove i napriek tomu, že nebudú žiť s poškodenou v spoločnej domácnosti a je vysporiadaný s

tým, že sa s poškodenou navždy rozišli.

Ohľadne trestu poukázal na to, že i keď mu bol uložený pod dolnú hranicu ustanovenú Trestným
zákonom vo výmere 4 roky, považoval ho za neprimerane prísny s prihliadnutím na následky jeho
konania, predovšetkým čo sa týkalo fyzických útokov na poškodenú.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste,
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako
4 roky, nakoľko mal za to, že aj nižší trest za skutky, ktoré spáchal a za ktoré bol odsúdený, bude pre
neho postačujúci a splní svoj účel na jeho nápravu.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 16.06.2025, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 01.07.2025, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Argumentoval nasledovne: ,,Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že majúc na zreteli zásady pre

ukladanie trestu, okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný a osobu obžalovaného,
možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest
odňatia slobody, čo i len na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní 7 rokov,
by bol neprimeraný a prísny. O neprimerane prísny trest by podľa samosudcu išlo aj s prihliadnutím na
následky konania, ktoré poškodenej v súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaného vznikli. V súdnej veci

nebol zaznamenaný a preukázaný žiadny taký fyzický útok obžalovaného na poškodenú, ktorý by jej
spôsobil vážne následky, nebolo preukázané obžalobou tvrdené zlomenie ruky poškodenej, po väčšine
išlo o útoky päsťou ruky do vlasatej časti hlavy poškodenej, šklbanie za vlasy a v niektorých prípadoch
aj o útoky do tvárovej časti hlavy, ktoré zanechali stopy vo forme modrín v oblasti oka.

Zastávam názor, že súd použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona nedôvodne a uložený
trest považujem za nedostatočný pre nápravu páchateľa.

Stotožňujem sa so závermi súdu, ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný poškodenej,
ako blízkej osobe, spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením

rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a
stresu, a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,
bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a taký čim spáchal závažnejším spôsobom konania,
po dlhší čas. Konaním obžalovaného došlo k porušeniu záujmov chránených Trestným zákonom, a to
záujmu na ochrane blízkych a zverených osôb pred prípadmi fyzického alebo psychického týrania. V

protiprávnom konaní obžalovaného súd správne nevzhliadol žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36
Trestného zákona, vzhliadol však priťažujúcu okolnosti, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
teda, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený.

V uvedenom prípade sa jedná o závažnú trestnú činnosť domáceho násilia, ktoré bolo páchané v

súkromímedziblízkymiosobamiatrvalocca10rokov.Bolopreukázané,žeobžalovanýžilspoškodenou
v spoločnej domácnosti, opakovane ju fyzicky napádal kopaním a údermi do oblasti hlavy, po narodení
ich spoločnej dcéry I. poškodenú mal biť v striedavých obdobiach tak jedenkrát do týždňa, pričom ju
udieral najmä päsťou do oblasti hlavy, zároveň poškodenej spôsoboval aj psychické utrpenie tým, že
pod vplyvom alkoholu jej opakovane vyčítal neveru, oslovoval ju nadávkami, ponižoval ju, odopieral

jej pravidelný spánok a týmto správaním a konaním u poškodenej okrem obavy o svoj život a zdravie
dlhodobo vyvolával stres a strach, a spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie. Poškodená javí
známky narušenia psychickej integrity, ktorá sa klinicky manifestuje známkami viktimizačného syndrómu
v období viktimizácie a v postviktimizačnom období v rámci syndrómu týranej osoby.Obžalovaný sa k vyššie uvedenej trestnej činnosti priznal len čiastočne, vo svojej výpovedi bagatelizoval
a spochybňoval skutočnosti tvrdené obžalobou, pričom sa však opakovane vyhováral na to, že si na

niektoré popísané útoky nepamätá, lebo bol opitý. Vinu za vzájomné hádky a ataky sa snažil zhodiť na
poškodenú a problémy zdôvodňoval jej neverou.

Z psychologického posúdenia obžalovaného vyplynulo, že obvinený nikdy netrpel duševnou poruchou.
Znalkyňa zistila u obvineného akcentovanú osobnosť a abúzus alkoholu, bez známok závislosti.

Akcentovaná osobnosť je nesúhra osobnostných vlastností, disharmonický vývoj osobnosti, v staršej
nomenklatúre psychopat. Vzhľadom na poruchy správania pod vplyvom alkoholu by obvinený mal podľa
znalkyne úplne abstinovať.

ZosprávyopovestiobvinenéhozObceRadnovcevyplýva,žeodviacerýchspoluobčanovbolivminulosti
podané sťažnosti na obvineného, hlavne kvôli rodinným nezhodám, keď pod vplyvom alkoholu bol

agresívny, ale len na svoju družku. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že bol 7 krát
priestupkovo postihnutý. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obvinený bol doposiaľ 3 krát súdne
trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/83/2024, zo dňa
21.07.2024, právoplatným 21.07.2024, za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kde mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody na 3 mesiace so skúšobnou dobou 12 mesiacov, zákaz

činnosti riadiť motorové vozidla na 2 roky a prepadnutie veci.

Poukazujem na to, že primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných
účinkov trestu. V prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa
pochopiteľne nemôže dôjsť. Trestné konanie má sledovať tak preventívny, ako aj resocializačný cieľ,

má prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa, dosiahnuť, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného
činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Adekvátnosť trestu za spáchaný
trestný čin je zároveň základným predpokladom účinnej ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej
činnosti“.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho závažnosť a dlhodobosť, ako aj vzhľadom na osobu páchateľa,
považoval uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky za nedostatočný. Zastával názor, že z
preventívneho, ale aj represívneho hľadiska, by sa javilo u obžalovaného ako správnejšie a zákonnejšie,
uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pre ktorého výkon by bol zaradený do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výrokovej časti o treste zrušil, vo veci rozhodol sám a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní
7 rokov, pre ktorého výkon by bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí dňa 29.10.2025 prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na písomné
odôvodnenie podaného odvolania. Zdôraznil, že neboli splnené zákonné podmienky na aplikovanie §
39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného žiadal

zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného poukázala na písomné odôvodnenie podaného odvolania, pričom zdôraznila
viacero okolností, ktoré vyznievali v prospech obžalovaného, tak ako sú tam uvedené a mala za to, že
na jeho nápravu, ako aj na dosiahnutie účelu trestu bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody

v nižšej výmere ako 4 roky. Vzhľadom k tomu navrhla znížiť výmeru uloženého trestu obžalovaného
a odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný chcel, aby mu bola znížená výmera uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora zistil, že odvolania podali oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti
ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, pričom dospelk záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne, odvolanie
obžalovaného dôvodne podané nebolo.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým
rozsudkom bol obžalovanému uložený neprimerane mierny trest. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa §
321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste, pričom následne
rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste rozsudkom sám tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti
a zároveň odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol
právoplatnosť, keďže proti nemu nepodala odvolanie žiadna z oprávnených osôb.

Pokiaľ ide o výrok o treste, u obžalovaného okresný súd správne nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu
okolnosť a zároveň správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že už
bol za trestný čin odsúdený, teda ich pomer bol 0:1. Taktiež bolo potrebné podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
prihliadnuť aj na mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti, ktorá mala nezanedbateľný význam, najmä
preto, že obžalovaný spáchal časť skutku (4 mesiace) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,

ktorá mu bola určená v rámci jeho odsúdenia č. 3. Naviac je zrejmé, že doposiaľ 3-krát uložené tresty
odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený za rôznu úmyselnú, ale nie násilnú trestnú
činnosť, neviedli k náprave obžalovaného. Na druhej strane sa doteraz dopúšťal menej závažnej trestnej
činnosti (celkovo 3 prečiny) a tomu zodpovedala aj nízka výmera týchto trestov, pričom ohľadne prvých
2-och odsúdení sa na obžalovaného už hľadí ako by odsúdený nebol, pretože sa v týchto skúšobných

dobách podmienečných odsúdení osvedčil.

Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, pohnútkou jeho konania bolo nedostatočné zvládnutie
konfliktného spolužitia s poškodenou, prihliadajúc na jeho povahu a osobnostné rysy, najmä pre jej
údajnú neveru. V jeho neprospech vyznieva predovšetkým doba páchania skutku a s ňou súvisiaci

celkový počet rôznych foriem útokov z jeho strany na poškodenú, ako aj z toho plynúce následky na
jej zdraví.

Naproti tomu možno do určitej miery v prospech obžalovaného hodnotiť jeho čiastočné priznanie, ako aj
to, že poškodená pri fyzických útokoch neutrpela žiadne závažnejšie zranenie a taktiež, keďže doposiaľ

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, jeho pozitívne hodnotenie z výkonu väzby, ktorá trvala do
rozhodnutiaodvolaciehosúduviacako11mesiacov,pričomtomožnopovažovaťzazačatieprocesujeho
prevýchovy a nápravy. Z hľadiska jeho osobných pomerov bola dôležitou skutočnosť, že obžalovaný je
otcomtrochmaloletýchdetí,oktorésavrámcisvojichmožnostíaschopnostídlhodobostaralačiastočne
zabezpečoval aj prostriedky na ich živobytie, berúc do úvahy taktiež § 34 ods. 3 Tr. zák.

Za uvedený zločin možno uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov. Odvolací súd sa stotožnil
so súdom prvého stupňa v tom smere, že bolo namieste aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení
trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého možno znížiť výmeru tohto druhu trestu
až na dva roky, pretože uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a to vzhľadom na súhrn okolností prípadu
vyznievajúcichvjehoprospechajehopomerov,pričomnazabezpečenieochranyspoločnostipostačoval
aj trest kratšieho trvania. Na druhej strane prvostupňový súd až neprimerane výrazne aplikoval uvedené
zákonné ustanovenie, v dôsledku čoho uložil obžalovanému neprimerane mierny trest a z tohto dôvodu
možno súhlasiť s okresným prokurátorom, prihliadajúc na okolnosti prípadu vyznievajúce v neprospech

obžalovaného, o potrebe sprísnenia výmery uloženého trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu
odvolací súd síce aplikoval zákonné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, avšak sám jeho výmeru
sprísnil o 1 rok a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, krajský súd ho zaradil na jeho

výkon podľa ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Jedine uloženie dlhšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade
v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.

Krajskýsúdakosúdodvolací, popreskúmanízákonnostiaodôvodnenostinapadnutého výrokuotreste,
z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné,
a o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za nedôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.